Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12Co/10/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211213379
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4211213379.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr.

Renáty Pátrovičovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobkyne C. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. 1,
XXXXXD.G.,zastúpenejadvokátskouspoločnosťouKATONA-Advokátskakancelária,s.r.o.,sosídlom
M. Matunáka 1, 940 01 Nové Zámky, proti žalovanému: W.. I. I. st., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX
XX D. G., zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Borsosová & JUDr. Ing. Vajliková,
s.r.o., so sídlom Ul. bisk. Királya 6, 945 01 Komárno, o ochranu osobnosti s náhradou nemajetkovej
ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 7C/216/2011-419 zo dňa
07.05.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Komárno č. k. 7C/216/2011-527 zo dňa

27.09.2019 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti v I. výroku týkajúcom sa uloženia
povinnosti žalovaného zverejniť ospravedlnenie m e n í tak, že žalobu v tejto časti z a m i e t a .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v ostatnej napadnutej časti v II. výroku týkajúcom sa
povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni náhradu nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur p o t v r d z u j e .

III. Žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému, aby po právoplatnosti tohto
rozhodnutia v najbližšom čísle Svätopeterských ozvien / Szentpéteri visszhang, ktoré vychádzajú
dvakrát ročne ako bezplatné periodické informačné noviny Obecnej samosprávy - Svätý Peter pod reg.
čís.:EV3374/09voformátetak,abynacelejtitulnejstranepoprinevyhnutnýchnáležitostiachcitovaného
periodika zverejnil vo výroku citované ospravedlnenie a aby zároveň na tej istej titulnej strane bolo
možnéuverejniťidentickýprekladtohtoospravedlneniapoprijazykuslovenskomajvjazykumaďarskom.
Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozhodnutia sumu 1.000 eur titulom nemajetkovej ujmy. Vo zvyšku, a to vo všetkých uplatnených
nárokoch v súvislosti so zmenou žaloby súd konanie zastavil. Svoje rozhodnutie súd odôvodnil s
odkazom na čl. 1 ods. 2, čl. 19 ods. 2, čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, čl. 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, na ustanovenie § 11, § 12, § 13 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka a
§ 191 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016 (ďalej len „CSP“).
V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 04.08.2011 domáhala
ochranyosobnostisfinančnousatisfakciouvsume20.000eur,čoodôvodnilatým,žesacítilapoškodená

uvádzaním a rozširovaním nepravdivých informácií o jej osobe žalovaným na Galavečere piesní dňa
24.11.2010 v obci Svätý Peter a neskôr expedovaním a doručovaním prepisov z galavečera po obci
Svätý Peter. Výroky žalovaného smerovali jednoznačne k jej osobe a k jej profesionalite a jeho konanie
bolo namierené proti jej osobnej, mravnej integrite, zasiahlo do jej cti a dôstojnosti a napĺňa všetkyznaky neoprávneného zásahu do jej osobnosti, lebo bolo dokázaná nepravdivosť týchto tvrdení a ich
rozpor so všeobecne známymi vlastnosťami a kvalitami jej osobnosti, čoho dôsledkom bola znížená jej
dôstojnosť. Podľa tvrdení v žalobe bolo poškodené jej dobré meno ako fyzickej osoby, tak aj v oblasti

profesionálnej aj spoločenskej aktivity, v rozhodnom období učiteľky materskej školy, ako aj bývalej
katechétky. Uvedené konanie nielenže ohrozilo, ale aj reálne poškodilo jej dobré meno a vážnosť, ktorú
do tej doby požívala.

2. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť a poukazoval na to, že žalobkyňa aj po galavečere bola naďalej

pracovne činná, jej práca bola profesionálne v r. 2011 hodnotená veľmi pozitívne, dokonca denník ÚJ
SZÓ v r. 2013 ju rovnako profesionálne hodnotil. Naďalej zostala pracovať v MŠ s vyučovacím jazykom
maďarským a z hľadiska spoločenského tiež neutrpela ujmu. Na druhý deň po 24.11.2010 svedkyňa
R. J. potvrdila, že nastúpila do práce a mala zhoršenú psychiku, no ona jej zhoršený stav pozorovala
už dlhšiu dobu, pričom bez zmeny pokračovala v aktivitách poisťovacej maklérky. Tvrdil, že žalobkyňu
nepomenoval ani menom ani priezviskom, išlo len o veľmi všeobecné vyjadrenie sa, voči ktorým je

nadmieru ťažké sa brániť.

3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) vo veci rozhodoval prvýkrát o odvolaní a svojím
uznesením č. k. 7Co/165/2017-276 zo dňa 31.01.2018 prvý rozsudok súdu prvej inštancie č. k.
7C/216/2011-231 zo dňa 25.10.2016, ktorým bola žaloba zamietnutá, zrušil a vec mu vrátil na ďalšie

konanie. Súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu overil technické podmienky
na vykonanie právne významného dôkazu, a to prehratie záznamov na DVD a CD nosičoch s cieľom
zistenia, či prejav žalovaného na Galavečere piesní dňa 24.11.2010 v obci Svätý Peter smeroval voči
žalobkyni, či ju žalovaný vo svojom prejave skutočne menoval, ako aj v tom smere, že s uvedeným
označením kritizovanej osoby bolo možné žalobkyňu ako kritizovanú osobu identifikovať.

4. Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie po doplnení dokazovania dospel k
záveru, že žalovaný zasiahol do osobnostnej najvnútornejšej sféry života žalobkyne, a to nielen ako
fyzickej osoby, ale ona mohla dôvodne pociťovať ujmu aj vo svojom profesionálnom živote učiteľky.
Namietaným zásahom došlo k zníženiu dôstojnosti jej osoby a nemožno vylúčiť dopad aj na ostatných

členov najbližšej rodiny, ako aj jej vážnosti v značnej miere, ktorej účinnosť súd považoval za zvýšenú
vo vysokej miere. Za predpokladu, ak by mal záujem ako starosta v zastúpení zriaďovateľa či už MŠ,
resp. ZŠ v obci Svätý Peter riešiť výhrady k jej práci, resp. k jej aktivitám na verejnosti, takéto veci, ktoré
sú nepochybne osobného charakteru a veľmi citlivé, mal riešiť s prihliadnutím aj na prezumpciu neviny
a primeraným spôsobom, ale nie v rámci vlastného predvolebného zhromaždenia občanov vystúpiť

s takýmito neoverenými faktami. Aj keď k verbálnemu útoku nedošlo v hromadných oznamovacích
prostriedkoch s celoštátnou pôsobnosťou, ale len v mieste bydliska, tak s výsledkami tohto konania v
mieste bydliska žalobkyňa bola konfrontovaná v každodennom kontakte s obyvateľmi obce Svätý Peter,
kedy širšie okolie mohlo získať vedomosť o tom, že sa nielen ohrozilo, ale sa aj poškodilo jej dobré meno.
V tomto prípade bol zásah do osobnej sféry žalobkyne natoľko intenzívny a jej dôstojnosť a vážnosť bola

v spoločnosti do takej miery znížená, že súd považoval za nevyhnutné priznať jej nárok popri písomnom
ospravedlnení aj finančné zadosťučinenie v sume 1.000 eur, pričom uplatnený nárok vo výške 20.000
eur bol neadekvátny.

5. Podľa obsahu spisu súd v konaní niekoľkokrát rozhodoval o zmene návrhu. Právna zástupkyňa

žalobkyne na pojednávaní dňa 06.03.2019 uviedla, že na všetkých dovtedy doručených návrhoch už
netrvá; tie zobrala späť a trvala len na návrhu zo dňa 28.06.2018 (v spise na č. l. 305). Súd podľa § 145
ods. 2 CSP konanie v časti o doteraz doručených návrhoch na zmenu žaloby zastavil, aj keď podľa §
146 ods. 1 CSP po meritórnom otvorením pojednávania žalovaná strana vyjadrila nesúhlas. Nesúhlas
sa súdu javil ako účelový a vo svojej podstate nebol diametrálne rozdielny oproti dovtedajším návrhom

rozhodnutia; vo svojej podstate šlo len o detailnejšiu špecifikáciu uplatneného práva a aj za účelom
vykonateľnosti rozhodnutia súdu. Preto súd rozhodol tak, že konanie v tejto časti zastavil.

6. O trovách konania rozhodol súd s odkazom na ustanovenie § 262 ods. 1, § 251 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že žalobkyni voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobkyňa

bola plne procesne úspešná čo do základu konania (zásah do osobnostných práv), preto súd pri priznaní
plnej náhrady trov konania vychádzal z tejto skutočnosti. Okolnosť, že súd žalobkyni nepriznal nárok
na náhradu nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur nie je výrazom úspechu žalovanej strany, ale iba
dôsledkom úvahy súdu.7. Dopĺňacím rozsudkom č. k. 7C/216/2011-527 zo dňa 27.09.2019 súd prvej inštancie na základe
podnetu žalovaného zo dňa 08.07.2019 doplnil rozsudok č. k. 7C/216/2011-419 zo dňa 07.05.2019 o

výrok, ktorým žalobu titulom náhrady nemajetkovej ujmy v sume prevyšujúcej 1.000 eur zamietol. V
odôvodnení dopĺňacieho rozsudku poukázal na ustanovenie § 225 ods. 1, 2 CSP ako aj na skutočnosť,
že v odôvodnení rozsudku uviedol, že uplatnený nárok žalobkyne je dôvodný vo vzťahu k nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy len v sume 1.000 eur, z čoho je zrejmé, že vo zvyšku je nárok nedôvodný;
keďže vo výroku rozsudku sa s touto otázkou súd nevysporiadal, o zvyšku nároku rozhodol dodatočne

týmto dopĺňacím rozsudkom.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť. Odvolanie odôvodnil s odkazom na ustanovenie § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f), h) CSP
a § 365 ods. 2 CSP. Namietal, že súd pripustil zmenu petitu žaloby zo dňa 09.05.2016 bez toho, aby
mu bol takýto návrh predložený na vyjadrenie, a po pripustení zmeny petitu žaloby súd pokračoval o

zmenenej žalobe. On navrhoval pribratie znalca z odboru fonoskópie za účelom preskúmania záznamu
CD a DVD, s čím sa súd nevysporiadal a nevykonanie tohto dôkazu neodôvodnil. Na pojednávaní
dňa 06.03.2019 súd poučil žalobkyňu v rozpore so zákonom, čím porušil jeho právo na spravodlivé
súdne konanie a princíp rovnosti strán sporu. Súd sám navrhol vhodné znenie petitu návrhu a žiadal
súhlas žalobkyne a jej právnej zástupkyne. Zdôraznil pochybenie súdu, keď súd sám vykonal preklad

CD a DVD záznamu priamo na pojednávaní dňa 06.03.2019 z maďarského do slovenského jazyka,
pričomneskúmal,čistranykonaniasprekladomprostredníctvomzákonnéhosudcusúhlasia.Namietalaj
vykonateľnosť samotného výroku rozhodnutia. Uviedol, že noviny obecnej samosprávy Svätý Peter pod
názvom Svätopeterské ozveny neumožňujú zverejnenie súkromného inzerátu. Súd mu uložil povinnosť
predložiť ospravedlnenie popri jazyku slovenskom aj v jazyku maďarskom, ktoré však vo výroku v

maďarčine neuviedol. Nárok žalobkyne nebol osvedčený a preukázaný, pretože nebola označená
menom; išlo len o všeobecnú oprávnenú kritiku ľudí s vlastnosťami, ktorí by nemali robiť učiteľské
povolanie. Žalobkyňa ani nevedela uviesť, ktoré konkrétne výroky z prejavu žalovaného považuje za
spôsobilé mať za následok akékoľvek ujmy. V tejto súvislosti poukázal na výpovede svedkov. Kritikou
ona žiadnu ujmu neutrpela, verejné zhromaždenie bolo ukončené o 18.00 hod. a u lekára bola až o

23.50 hod., pričom lekár konštatoval, že pred 2 hodinami zažila stresovú situáciu, čo teda s prejavom
žalovaného nemohlo súvisieť. U žalobkyne nedošlo k žiadnej zdravotnej, morálnej, či spoločenskej
nemajetkovej ujme. Záverom podaného odvolania žalovaný namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia
spočívajúcu v nedostatočnom a nepresvedčivom odôvodnení rozsudku. Za nesprávny považoval aj
výrok o trovách konania, lebo žalobkyňa sa domáhala zaplatenia nemajetkovej ujmy v sume 20.000 eur,

súd jej priznal len 1.000 eur, a tak mal súd rozhodnúť o trovách podľa pomeru úspechu veci.

9. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť. Nesúhlasila s
odvolaním žalovaného, že súd nekonal v rozpore s právom na spravodlivé súdne konanie. Uviedla, že
námietky žalovaného ohľadne CD a DVD považuje za účelové. Právne zástupkyne sa dohodli, že v

rámci lehoty ustanovenej súdom právna zástupkyňa žalobkyne zašle právnej zástupkyni žalovaného
kópiu CD a DVD nosičov, prekladov a tá v rámci lehoty ustanovenej súdom mala povinnosť sa k nim
vyjadriť s dôrazom na skutočnosť, či žalovaná strana zabezpečí vyjadrenie k autentickosti zvukového
a zvukovo-obrazového záznamu. Žalovaný mal možnosť predložiť znalecký posudok, na najbližšom
pojednávaní,keďužbolozrejmé,žedôjdekvykonaniudôkazuCDaDVDnosičom,pričomneuvádzal,že

nimi nedisponuje. Žalovaný na pojednávaní síce namietal vykonanie prekladu zákonným sudcom, avšak
právna zástupkyňa žalovaného nevedela uviesť dôvod, prečo by nebol preklad správny. V tomto smere
poukázala na ustanovenie § 51 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom
poriadku. V súvislosti s preukázaním jej nároku zdôraznila výpovede svedkov dosvedčujúcich jej
tvrdenia v konaní. Uviedla, že nie je možné striktne vypočítať čas stresovej situácie, ktorá ovplyvnila

zdravotný stav žalobkyne, podujatie neskončilo presne o 18.00 hod, vyšetrenie trvalo určitý čas, preto
nemožno hovoriť presne o 2-hodinovom intervale. V predmetnom spore bolo dokázané, že úmyselné
konanie žalovaného na uvedenom spoločenskom podujatí smerovalo proti jej osobnej a mravnej
integrite a že žalovaný neoprávnene zasiahol jej česť a dôstojnosť. Formu ospravedlnenia žalovaného
a jeho zverejnenia považovala za vhodnú a primeranú. V obecných novinách sa zverejňujú informácie

obecného úradu, ale aj udalosti a oznamy iných organizácii a informácie zo života obce. Ohľadom
otázky trov konania sa s napadnutým rozsudkom plne stotožnila a poukázala aj na niekoľko rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach.10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379,
§ 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), prejednal vec
bez nariadenia odvolacieho pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1 a contrario,

§ 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej
časti vo výroku I. o uložení povinnosti zverejnenia ospravedlnenia potrebné podľa § 388 CSP zmenil a
žalobu v tejto časti zamietol a v ostatnej napadnutej časti týkajúcej sa priznania sumy 1.000 eur z titulu
náhrady nemajetkovej ujmy ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v
súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 CSP, podľa ktorého: (1) Ak nie je ustanovené inak, platí tento

zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. (2) Právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní v danej veci vychádzal zo zistenia, že žalovaný na Galavečere
piesní dňa 24.11.2010 v obci Svätý Peter odprezentoval v rámci svojho predvolebného programu
príhovor, v ktorom zhodnotil svoje pôsobenie v úrade starostu. Na základe obsahu tohto príhovoru,
ktorý bol po galavečere distribuovaný aj v písomnej podobe, žalobkyňa podala žalobu na ochranu
osobnosti s náhradou nemajetkovej ujmy s tým, že uvedeným príhovorom bolo porušené jej právo na

ochranu osobnosti. Rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 7C/216/2011-231 zo dňa 25.10.2016, ktorým
žalobu v celom rozsahu zamietol, bol uznesením odvolacieho súdu Nitre č. k. 7Co/165/2017-276 z
dňa 31.01.2018 zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Po vrátení veci a
doplnení dokazovania súd prvej inštancie vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vyššie v bode 1. tohto
odôvodnenia. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Na základe podnetu žalovaného súd

prvej inštancie doplnil napadnutý rozsudok dopĺňacím rozsudkom o výrok, ktorým žalobu o náhradu
nemajetkovej ujmy v sume prevyšujúcej 1.000 eur zamietol.

12. Vo všeobecnosti ochrana osobnosti prislúcha fyzickej osobe bez ohľadu na pôvod, rasu, národnosť,
sociálne postavenie atď. Predmetom ochrany je osobnosť človeka vo svojej celistvosti ako nehmotný

statok, ktorý patrí konkrétnej fyzickej osobe. Právo na ochranu osobnosti patrí vždy konkrétnej fyzickej
osobe a je absolútnym právom, ktoré pôsobí erga omes, t.j. proti ostatným fyzickým osobám, právnickým
osobám a aj proti štátu. Jeho obsahom je zákaz akéhokoľvek zásahu, ktorý by bol spôsobilý vyvolať
ohrozenie alebo porušenie práv, ktoré sú príkladom uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka. Výpočet
jednotlivých práv tak, ako sú uvedené v Občianskom zákonníku, je iba demonštratívny. Pri ochrane

osobnosti sa nevyžaduje vyvolanie následkov, stačí zásah, ktorý je spôsobilý vyvolať ohrozenie alebo
narušeniechránenýchpráv.Tútoochranuzákonzabezpečujevplnomrozsahuajvtedy,aksúnapadnuté
len jednotlivé zložky osobnosti, jej stránky ako neoddeliteľné súčasti celkovej fyzickej a psychicko-
morálnej integrity osobnosti. V občianskom práve platí zásada, že ohrozenie, resp. porušenie čo i len
jednej stránky osobnosti človeka je ohrozením, resp. porušením osobnosti ako celku. V ustanovení § 11

Občianskeho zákonníka ide o exemplárny výpočet jednotlivých stránok osobnosti človeka. Ako typické
sa uvádzajú najmä právo na ochranu života, zdravia a tela zahrňujúce oblasť medicíny a biomedicíny,
právo na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť, ako aj právo na meno. Do tohto rámca patrí tiež právo
na súkromie vrátane rešpektovania rodinného života, prejavov osobnej povahy. Patrí sem aj ochrana
vnútornej intímnej sféry osobnosti človeka, pričom nejde vždy o samostatnú ochranu života, zdravia, cti,

mena atď., ale vždy o ochranu ľudskej osobnosti a výraznú stránku osobnosti človeka predstavuje právo
na občiansku česť a ľudskú dôstojnosť. Česť fyzickej osoby patrí k významným právnym hodnotám,
lebo má dôležitý význam pre vzťah tejto osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom
občianskoprávnych vzťahov, čím podstatne ovplyvňuje aj postavenie fyzickej osoby v spoločnosti.

13. Občiansky zákonník poskytuje ochranu proti takým konaniam, ktoré sa dotýkajú osobnosti občana
tým, že znižujú jeho dôstojnosť, česť a vážnosť z hľadiska jeho vzťahu k spoluobčanom a ohrozujú jeho
postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Podmienkou občianskoprávnej ochrany cti je to, aby zásah bol
objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti fyzickej osoby privodiť. Ochrana fyzickej osobe sa poskytuje
najmä proti rozširovaniu nepravdivých tvrdení (napr. nepravdivé tvrdenia, tvrdenia znižujúce mravný

profil fyzickej osoby, jej vlastnosti, zmýšľanie a správanie), a to bez rozdielu, akými prostriedkami k
nemu dôjde (slovom, obrazom a akýmkoľvek iným konaním difamujúcej povahy). Ak je za zásah do
osobnostných práv považovaný písomný prejav, je pre posúdenie, či sa negatívne dotkol osobnosti,
potrebné analyzovať nielen obsah tohto prejavu, ale tiež formu v ňom použitých výrazových (slovnýchi grafických) prostriedkov, pretože tá je vonkajším prejavom obsahu (obdobne rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3MCdo 10/2005, sp. zn. 7Cdo 180/2012).

14. Osobitnú kategóriu v rámci tejto skupiny predstavujú nepravdivé skutkové tvrdenia, či hodnotiace
úsudky a kritické stanoviská. Pravdivá informácia nezasahuje do práva na ochranu osobnosti, pokiaľ
tento údaj je podaný spôsobom, že neskresľuje skutočnosť alebo nie je natoľko intímny, že porušuje
ochranu súkromia a ľudskej dôstojnosti. Hodnotiaci úsudok vždy vyjadruje subjektívny názor autora,
ktorý ku skutočnosti zaujíma určitý postoj tak, že ju hodnotí z hľadiska správnosti a prijateľnosti.

Avšak i tu je potrebné skúmať, či sa tento názor zakladá na pravdivej informácii, a samozrejme, či je
primeraná forma jeho prezentácie a zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom
výkonu kritiky. To znamená, či primárnym cieľom je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Kritika nesmie
sledovať cieľ prípadného odsúdenia, ohovárania, škandalizovania alebo urážky. Hodnotiaci úsudok
nemožno akokoľvek dokazovať, je však potrebné skúmať, či sa zakladá na pravdivej informácii, či forma
jeho prezentácie je primeraná a či zásah do osobnostných práv je nevyhnutným sprievodným javom

výkonu kritiky, t. j. či primárnym cieľom nie je hanobenie a zneuctenie danej osoby. Ak sú v kritike
charakterizujúcej určité javy a osoby použité výrazy, ktorých miera expresivity je v značnom nepomere
k cieľu kritiky, resp. ak obsah kritiky je celkom neadekvátny posudzovanému konaniu kritizovaného,
pričom z nej vyplýva úmysel kritizovanú osobu znevážiť či uraziť (tzv. intenzívny exces), ide o kritiku
neprimeranú, ktorá je spôsobilá zasiahnuť do práva na ochranu osobnosti fyzickej osoby.

15. Odvolací súd pri prejednaní tejto veci vychádzal zo skutkového stavu zisteného súdom prvej
inštancie z vykonaného dokazovania a aj zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, pričom
vec posudzoval na podklade vyššie opísaných zásad. Po prejednaní veci sa odvolací súd stotožnil so
záverom o zásahu žalovaného do osobnostnej sféry života žalobkyne predneseným príhovorom na

Galavečere piesní dňa 24.11.2010, ktorý bol následne aj vyhotovený v písomnej forme a distribuovaný
obyvateľom obce Svätý Peter. Nebolo spochybnené, že žalovaný vo svojom príhovore uviedol
neprípustné hodnotiace úsudky a neoprávnenú kritiku týkajúcu sa osoby - hoci priamo nemenovanej, no
evidentne identifikovateľnej - žalobkyne, ktoré boli objektívne spôsobilé privodiť jej ujmu na chránených
osobnostných právach, najmä na jej osobnej a profesionálnej cti, dôstojnosti, dobrej povesti, dobrého

mena, jej vážnosti a postavení v spoločnosti. Tvrdenia žalovaného mali nepochybne znevažujúcu
povahu, keďže v celkovom kontexte podávali negatívny obraz o jej osobe, jej správaní, charakterových
vlastnostiach a pracovnej morálke, a teda boli objektívne spôsobilé privodiť žalobkyni ujmu na jej
osobnostných právach.

16. Okrem uvedených difamujúcich tvrdení v rámci osobne predneseného príhovoru na galavečere,
došlo zo strany žalovaného aj k distribúcii písomného vyhotovenia príhovoru, ktorým došlo k zásahu
do osobnostnej sféry žalobkyne ešte v širšom kontexte, lebo toto písomné vyhotovenie príhovoru bolo
doručené i ďalším obyvateľom obce Svätý Peter, čím sa zintenzívnil zásah do osobnostných práv
žalobkyne. K námietke žalovaného, ktorý sa bránil tým, že neuviedol jej meno a priezvisko vo svojom

príhovore a že ju nebolo možné stotožniť s negatívnou charakteristikou ním prezentovanej osoby,
odvolací súd rovnako ako vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení opätovne konštatoval, že
zákon nevyžaduje, aby pri porušení práv na ochranu osobnosti bolo priamo uvedené meno poškodenej
osoby. Dôležitým totiž bolo, že z obsahu prejavu žalovaného bolo možné na základe jasne uvedených
znakov - osoba katechétky, veriaca katolíčka, učiteľka materskej školy - vyvodiť, že šlo o osobu

žalobkyne, pretože tá bola v danom čase učiteľkou materskej školy a bola známa aj pod profesiou
katechétky. Žalovaný nemusel priamo uviesť jej meno, ale za situácie, že v obci (s počtom približne 2.700
obyvateľov) nepôsobili popri žalobkyni aj iné katechétky, ktoré by boli súčasne učiteľkami materskej
školy, muselo byť všetkým zrejmé, že v prezentovanej osobe ide práve o osobu žalobkyne.

17. Uvedený záver podporuje i tá skutočnosť, že žalobkyňa bola v obci Svätý Peter verejne známa
osoba a v dôsledku toho bolo jasné, že z príhovoru žalovaného na základe ním opísaných znakov bola
ľahko identifikovateľná. Potvrdila to aj zvukovo-obrazová nahrávka, na ktorej pri slovách žalovaného
sa na žalobkyňu ľudia obracali tvárou. Žalovaný napokon aj sám uviedol, že jeho zámer bol žalobkyňu
v príhovore skritizovať, čím potvrdil svoj úmysel, aby poslucháčom z jeho príhovoru bolo zrejmé, o

ktorej osobe rozpráva a správanie ktorej osoby kritizuje. Neobstojí ani obrana žalovaného, že z jeho
strany šlo o odôvodnenú kritiku žalobkyne. Vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi kritikou
a neoprávneným zásahom do osobnostných práv, pričom rozdiel medzi nimi vidieť v rozhodujúcom
hľadisku pravdivosti, hodnovernosti, objektívnosti a cieľa, ktorý sa konkrétnym prejavom sleduje(obdobne judikát R 103/1967). V danom prípade prejav žalovaného jednoznačne prekračoval hranice
oprávnenej kritiky z dôvodu, že obsah tejto kritiky bol neadekvátny a bez známok objektívnosti i
pravdivosti. Žalovaným prednesená kritika osobnosti, charakteru i pracovnej spôsobilosti žalobkyne

jednoznačne presahovala mieru vecnej a právne dovolenej kritiky založenej na objektívnych faktoch a
pravdivých tvrdeniach aj s poukázaním na použité výrazové prostriedky „z celej jej bytosti srší nenávisť,
zloba“, „z úst jej neraz vychádza klamstvo a osočovanie“, „keď je niekto zlý od duše“ a ich prezentáciu.
Ku svedeckým výpovediam, na ktoré v odvolaní žalovaný poukazoval, odvolací súd poznamenáva, že
v danom prípade boli svedecké výpovede svedkov navrhnutých žalobkyňou a žalovaným protichodné,

preto bolo najrelevantnejším dôkazom o zásahu do osobnostnej sféry žalobkyne vypočutie a prehranie
CD a DVD záznamov, ktoré preukázali pravdivosť uplatneného nároku žalobkyne.

18. Poukazovanie žalovaného na časový interval skončenia galavečera a následnej návštevy lekára
žalobkyne je účelové, keďže niet pochybnosti o tom, že zdravotný stav žalobkyne po skončení
galavečera, na ktorom došlo k značne intenzívnemu zásahu do jej osobnostných práv, úzko súvisel s

týmto zásahom nielen po psychickej stránke, ale i po stránke fyzickej. Časové ohraničenie samotnou
žalobkyňou pri lekárskom ošetrení, ktorému evidentne predchádzalo určité čakanie na vyšetrenie, nie
je z tohto hľadiska právne významné a navyše išlo len o rozdiel krátkeho časového intervalu.

19. Žalovaný ohľadom prvého výroku napadnutého rozsudku, týkajúceho sa jeho povinnosti zverejniť

ospravedlnenie v obecných novinách, namietal najmä jeho nevykonateľnosť. Podľa neho by obecné
noviny ako verejné periodikum neboli vhodným prostriedkom na zverejnenie jeho ospravedlnenia,
ktoré by vzhľadom na zásah do osobnostných práv žalobkyne uskutočnený verejne pred občanmi
obce zabezpečilo dostatočnú morálnu satisfakciu žalobkyne pred rovnakým počtom občanov obce;
navyše podľa neho dané periodikum obdobné správy nezverejňuje. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu

poukázala na skutočnosť, že v obecných novinách sa neuverejňujú len informácie obecného úradu, ale
aj udalosti a oznamy iných organizácii a informácie zo života obce.

20. Odvolací súd sa s uvedenou námietkou o nevykonateľnosti daného výroku rozsudku súdu prvej
inštancie zaoberal a dospel k záveru, že námietka bola podaná dôvodne, pričom relevantné boli dôvody

uvedené najmä v judikáte Najvyššieho súdu SR pod č. R 28/1992, prijatom na základe rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 18/92 zo dňa 29.6.1992). Podľa uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR rozsudok, ktorým sa ukladá autorovi článku uverejniť v periodiku
vydavateľa (ktorý nie je stranou sporu) správu určitého obsahu, je nevykonateľný. Autorovi článku môže
však byť uložené, aby trpel uverejnenie správy určitého obsahu v periodiku vydavateľa. Najvyšší súd

SR v odôvodnení rozsudku, ktorý bol podkladom pre prijatie judikátu R 38/1992, uviedol, že Občiansky
zákonník v ustanovení § 11a nasl. poskytuje ochranu osobnosti subjektom, proti ktorým smeroval zásah
znižujúci ich vážnosť, dôstojnosť a česť a ohrozujúci ich postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Tento
zásah musí byť neoprávnený a objektívne spôsobilý takúto ujmu uspôsobiť. Medzi prostriedky súdnej
ochrany proti takémuto zásahu patrí aj návrh, aby súd priznal postihnutému primerané zadosťučinenie

- satisfakciu v zmysle § 13 Občianskeho zákonníka. Návrh na priznanie tohto zadosťučinenia môže
znieť priamo na určitú konkrétnu formu a obsah, napríklad na uverejnenie ospravedlňujúceho opravného
článku v tlači. Pritom aká forma a obsah ospravedlnenia budú primerané, závisí od posúdenia konkrétnej
veci súdom. Vždy však treba, aby s ohľadom na prípadný neskorší výkon rozhodnutia vydaného súdom
bola táto satisfakcia určená a vymedzená v súlade so skutkovými zisteniami na základe vykonaného

dokazovanie v súdnom konaní, s prihliadnutím na všetky súvislosti a okolnosti, za ktorých k útoku proti
osobnosti navrhovateľa došlo.

21. V predmetnom prejave žalovaného došlo k zásahu do práva žalovanej na ochranu osobnosti tak,
ako je to opísané vyššie. Žalobkyňa upravila svoj konečný žalobný petit tak, že žiadala, aby súd vyniesol

rozsudok, ktorým by bolo žalovanému (ktorý nie je vydavateľom) uložené zverejniť ospravedlnenie v
periodických informačných novinách obecnej samosprávy Svätý Peter s konkrétnym znením, t. j. aby
bolo rozhodnuté o povinnosti konania žalovaného vo vzťahu k subjektu, ktorý nebol stranou sporu.
Žalovaný tak nemal vecnú pasívnu legitimáciu, t.j. nemohol byť osobou z hmotného práva povinnou,
keďže takúto povinnosť - uverejniť ospravedlňujúci článok v príslušnej tlači - by ani nemohol splniť

pre zásadný nedostatok svojich rozhodovacích a technických podmienok, lebo by si nemohol vynútiť
uverejnenie takéhoto článku v označenom periodiku. Takýto rozsudok by bol voči nemu jednoznačne
nevykonateľný. Žalobkyňa mohla vopred zvážiť petit v inom znení, ktoré by bolo vykonateľné v prípade
vyhoveniažalobe.Mohlatedazvážiť,čibyžalovanémunemalobyťuloženélento,abystrpeluverejnenieospravedlnenia s konkrétnym znením priamo žalobkyňou, resp. aby mu bolo uložené ospravedlniť sa
napríklad písomne listom, ktorý by ona mohla zverejniť ako ospravedlňujúci list určený jej, prípadne
mohla zvážiť inú formu satisfakcie. Zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie je totiž

nesporné, že žalovaný nie je vydavateľom žalobkyňou označeného periodika. Žalobe s relevantným
žalobným petitom by s ohľadom na zistený skutkový stav bolo možné v konaní vyhovieť, pričom súd v
tomto smere žalobkyňu nebol povinný poučiť (§ 5 ods. 2 OSP, § 160 ods. 1 písm. b/ CSP). Navyše v
odvolacom konaní by ani nebolo možné žalobu zmeniť (§ 371 CSP).

22. Z uvedeného hľadiska bolo preto treba odvolaniu žalovaného ako sčasti dôvodnému vyhovieť.
Odvolací súd vo vzťahu k prvému výroku rozsudku súdu prvej inštancie nemohol inak, než napadnutý
rozsudok v tejto časti podľa § 388 CSP zmeniť a žalobu v tejto časti zamietnuť. V tomto prípade podľa
názoru odvolacieho súdu nebola daná ani povinnosť postupovať v odvolacom konaní v zmysle § 382
CSP, pretože ohľadom nevykonateľnosti predmetného výroku rozsudku súdu prvej inštancie nešlo o
právne posúdenie podľa iného ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu, ktoré by pri

doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a bolo by pre rozhodnutie veci rozhodujúce; samotná
nevykonateľnosť takéhoto rozsudku ako taká navyše bola v priebehu konania pertraktovaná (§ 232 ods.
1 CSP).

23. Odvolací súd samotný záver súdu prvej inštancie o zásahu do osobnostných práv žalobkyne

konaním žalovaného považoval za správny, t. j. za taký, ktorý vyplýva z výsledkov vykonaného
dokazovania, a v súvislosti s tým námietky žalovaného nepovažoval za relevantné. Súd prvej inštancie
žalovaného zaviazal čiastočne aj k náhrade nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur, pričom toto
rozhodnutie má oporu v ustanovení § 13 ods. 2,3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého: (2) Pokiaľ
by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere

znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na
náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. (3) Výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo. Pri určení výšky
nemajetkovej ujmy súd vo všeobecnosti musí prihliadnuť aj na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva
došlo. Tieto okolnosti môžu byť významné tak u osoby postihnutej, ako aj u osoby, ktorá neoprávnený

zásah spôsobila (R 29/2001). Primeranosť sankcie náhrady ujmy sa posudzuje tak, že náhrada musí
byť okrem iného rozumne primeraná utrpenej ujme na povesti, konkrétnym okolnostiam a povahe
skutku, ktorým bola poškodená dobrá povesť; pri určovaní výšky náhrady treba zohľadniť, či poškodený
preukázal, že mu vznikla skutočná finančná strata alebo škoda. Pri určovaní výšky náhrady je relevantné
ajpostavenieafinančnásituáciažalobcu.Výškanáhradyvkonkrétnomprípademusízohľadňovaťvýšku

náhrady priznávanú vnútroštátnymi súdmi v iných prípadoch týkajúcich sa poškodenia dobrej povesti.
Pri určovaní výšky náhrady je potrebné vychádzať z dôkazov preukazujúcich výšku ujmy.

24. V tomto prípade u žalobkyni došlo zo strany žalovaného k zásahu do osobnostných práv
žalobkyne závažným spôsobom. Súd prvej inštancie skúmal intenzitu tvrdeného porušenia základného

práva na ochranu osobnosti žalobkyne pre určenie výšky nemajetkovej ujmy. Z hľadiska intenzity
zásahu, okolností, za ktorých k nemu došlo, a stupňa negatívnych dôsledkov dopadu zásahu bolo
treba odôvodnenosť priznanej výšky nemajetkovej ujmy posudzovať individuálne. Závažnou je vo
všeobecnosti ujma, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo,
intenzitu zásahu, jeho trvanie alebo dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú. Nie sú rozhodujúce

subjektívne pocity postihnutej osoby, ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetnú ujmu takto
v danom mieste a čase (v tej istej situácii, prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj
každá iná fyzická osoba (obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 137/2008). Predpokladmi vzniku
nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v predmetnom prípade je existencia ujmy (spočívajúca v
značnom znížení dôstojnosti a vážnosti žalobkyne), porušenie právnej povinnosti, resp. protiprávny

úkon (spočívajúci v konaní žalovaného zodpovedného za zásah do osobnostných práv žalobkyne) a
príčinná súvislosť medzi touto ujmou a protiprávnym konaním. Po posúdení utrpenej ujmy žalobkyne
na jej osobnostných právach mal odvolací súd za dôvodné žalobkyni priznať nielen morálnu satisfakciu
vo forme ospravedlnenia, ale aj satisfakciu vo forme finančnej náhrady nemajetkovej ujmy, pretože
spôsobený zásah príhovorom žalovaného bol takej intenzity, že morálna satisfakcia na vyváženie

a zmiernenie nepriaznivých následkov protiprávneho zásahu do osobnostných práv žalobkyne by
nestačila.25. Ako uviedol i súd prvej inštancie došlo k intenzívnemu zásahu do práv žalobkyne pred veľkým
počtom občanov obce Svätý Peter (nielen v dôsledku prednesu príhovoru na galavečere, ale i
distribuovaním tohto príhovoru písomnou formou), jej dôstojnosť a vážnosť v spoločnosti a medzi

spoluobčanmi bola urážlivými výrokmi žalovaného v značnej miere znížená, a ako značne zníženú
by ju pociťovala aj ktorákoľvek iná osoba v danej situácii, v tom istom čase a na tom istom mieste,
s rovnakým spoločenským statusom. Nešlo len o subjektívne pocity žalobkyne, ale podstatné je, že
aj z objektívneho hľadiska došlo k zásahu do jej osobnostných práv, preto priznanie nemajetkovej
ujmy žalobkyni bolo opodstatnené. Výšku súdom priznanej nemajetkovej ujmy 1.000 eur odvolací súd

zhodnotil ako adekvátnu daným okolnostiam. Priznanie náhrady nemajetkovej ujmy súd prvej inštancie
odôvodnil v ustanovení bodov 41. a 42. rozsudku a odvolací súd na tieto dôvody poukazuje.

26. Námietku žalovaného, že súd pripustil zmenu petitu žaloby zo dňa 09.05.2016 bez toho, aby bol
takýto návrh žalovanému na vyjadrenie predložený, považoval odvolací súd za účelovú, pretože z
obsahu spisu je zrejmé, že žalovaný sa k návrhu žalobkyne na zmenu petitu žaloby písomne vyjadril

a toto jeho vyjadrenie bolo súdu doručené dňa 13.06.2016 (v spise na č. l. 194). Nedôvodnou bola aj
námietka, že súd nepribral znalca z odboru fonoskópie za účelom preskúmania autenticity záznamu CD
a DVD. V tomto smere odvolací súd poukazuje na obsah zápisnice zo dňa 06.03.2019, z ktorého je
zrejmé, že súd predmetné pojednávanie odročil na základe požiadavky právnej zástupkyne žalovaného
za účelom doručenia CD a DVD nosičov, i prekladu z jazyka maďarského do jazyka slovenského.

Povinnosť doručiť právnej zástupkyni žalovaného uvedené dôkazy uložil súd po predchádzajúcej
dohode právnej zástupkyni žalobkyne v lehote 10 dní. Súd súčasne uložil právnej zástupkyni
žalovaného, aby v lehote 25 dní odo dňa uskutočnenia pojednávania súdu doručila vyjadrenie k
doručeným dôkazom, či sama zabezpečí odborné vyjadrenie k autentickosti zvukového a zvukovo-
obrazového záznamu, resp. návrh na ďalšie dokazovanie. Podľa obsahu spisu právna zástupkyňa

žalovaného v určenej lehote, ani neskôr, až do nariadeného pojednávania dňa 07.05.2019 súdu žiadne
vyjadrenie či návrh na doplnenie dokazovania nepredložila, až následne na pojednávaní dňa 07.05.2019
namietala dohodnutý postup a doručovanie dôkazov. Podľa zvukového záznamu z pojednávania zo
dňa 06.03.2019 právna zástupkyňa žalovaného s takýmto spôsobom doručenia dôkazov výslovne
súhlasila, postup súdu nenamietala, preto ho mala aj po jeho uskutočnení rešpektovať a súčasne

rešpektovať uznesením súdu uloženú povinnosť vyjadriť sa k doručeným dôkazom, prípadne predložiť
návrhy na doplnenie dokazovania. Ak uvedený dohodnutý postup súdu i strán sporu akceptovala, nebolo
dôvodné, aby ho následne na ďalšom pojednávaní namietala a spochybňovala. V súvislosti s námietkou
žalovaného, že súd sám vykonal preklad CD a DVD záznamu priamo na pojednávaní dňa 06.03.2019
z maďarského do slovenského jazyka, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 51 ods. 1 vyhlášky č.

543/2005Z.z.MinisterstvaspravodlivostiSlovenskejrepublikyoSpravovacomakancelárskomporiadku
pre okresne súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, v znení neskorších predpisov.

27. Ďalšie odvolacie námietky žalovaného o nepreskúmateľnosti súdneho rozhodnutia i porušení jeho
práva na spravodlivý súdny proces v súvislosti s poučením žalobkyne v rozpore so zákonom odvolací

súd vyhodnotil ako neopodstatnené. Súd prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom v predmetnom
spore postupoval v súlade s platným právnym poriadkom. Rozhodnutie súdu nemožno považovať za
nepresvedčivé, arbitrárne či nepreskúmateľné len z dôvodu, že žalovaný sa s ním nestotožnil. Súd
sa v tomto prípade v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými dôležitými právnymi otázkami v
danej veci, uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri posudzovaní predmetného sporu spravoval, poukázal na

zákonné ustanovenia vzťahujúce sa na prejednávanú vec, čím naplnil zákonné podmienky obsahových
náležitostí rozhodnutia v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností
odvolací súd konštatoval, že súd prvej inštancie žalovaným namietané skutočnosti týkajúce sa druhého
výroku rozsudku bolo treba vyhodnotiť ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť právneho
záveru súdu prvej inštancie. Vzhľadom na to odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti ako vecne

správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

28. Čo sa týka rozhodnutia vo výroku, ktorým súd prvej inštancie „vo všetkých uplatnených nárokoch v
súvislosti so zmenou žaloby konanie zastavil“, právna zástupkyňa žalobkyne oznámila, že na doterajších
návrhoch na zmenu žaloby netrvá, ale trvá na návrhu zo dňa 28.06.2018 uvedenom na č. l. 305. K

poučeniu žalobkyne a jej právnej zástupkyne v rozpore so zákonom zo strany súdu nedošlo. Podľa
obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 06.03.2019 a podľa zvukového záznamu z tohto pojednávania
súd odstránil vzniknuté nezrovnalosti a nejasnosti ohľadne viacerých podaných návrhov na zmenu
žaloby. Odvolací súd však poznamenáva, že petit žalovaného vo vzťahu k tomuto výroku absentoval,pretože odvolanie priamo smerovalo k rozhodnutiu vo veci samej, ktoré žalovaný navrhol zmeniť a
žalobuzamietnuť.Vovzťahukuvedenémuzastavujúcemuvýrokužalovanýodvolacípetitnenasmeroval,
pričom išlo o rozhodnutie majúce povahu uznesenia, ktoré nemohlo mať pre rozhodnutie vo veci

samej podstatný význam. Odvolací súd tento výrok rozsudku preto v odvolacom konaní osobitne
nepreskúmaval.

29. S ohľadom na rozhodnutie odvolacieho súdu bol v prvej časti žaloby o uverejnenie ospravedlnenia
úspešný žalovaný a v druhej časti žaloby o náhradu nemajetkovej ujmy bola úspešná žalobkyňa. Čo

sa týka náhrady nemajetkovej ujmy, túto žalobkyňa požadovala vo výške 20.000 eur a súd jej vyhovel
v rozsahu 1.000 eur, a tak s ohľadom na to bola akoby neúspešná v rozsahu 19.000 eur. Výška
plnenia náhrady nemajetkovej ujmy však v tomto prípade závisela od posúdenia a úvahy súdu, ktorý
konštatoval, že náhrada nemajetkovej ujmy žalobkyni v zásade patrí, avšak nie v celej uplatnenej sume.
Pre rozhodnutie o trovách konania nebol podstatný percentuálny úspech či neúspech v pomere k súdom
priznanej sume, ale podstatné bolo samotné rozhodnutie o priznaní náhrady nemajetkovej ujmy, keďže

základ tohto nároku žalobkyňa preukázala. Odvolací súd teda prijal záver, že obe strany mali v konaní
úspech len čiastočný, a tak v zmysle § 396 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP o trovách
prvoinštančného konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu.

30. V odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v prvom výroku týkajúcom sa zamietnutia žaloby

o povinnosti uverejnenia ospravedlnenia a žalobkyňa bola úspešná v druhom napadnutom výroku
týkajúcom sa náhrady nemajetkovej ujmy v sume 1.000 eur, ktorá bola predmetom odvolacieho konania
(žaloba v časti sumy 19.000 eur bola právoplatne zamietnutá prvoinštančným dopĺňacím rozsudkom).
Úspech strán sporu v odvolacom konaní bol teda čiastočný. Odvolací súd preto o trovách odvolacieho
konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 2 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žiadna zo strán nemá

právo na ich náhradu.

31. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, §
420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).