Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32Ek/780/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120294160
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120294160.3

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO 35 724
803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO 36 613
843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, proti povinnému: V. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.
XXXX/XX, XXX XX K. o vymoženie 3093,02 Eur s príslušenstvom, o návrhu oprávneného na vykonanie
exekúcie, o sťažnosti oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica (v časti sumy 42

Eur), vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 32Ek/780/2020 zo dňa 23.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Súd sťažnosť oprávneného z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným prostredníctvom právneho zástupcu,
doručeného súdu dňa 29.04.2020 domáhal od povinného vymoženia 3093,02 Eur s príslušenstvom na
základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 2Rob/75/2009 zo

dňa 04.12.2009.

2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 23.06.2020 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh oprávneného na
vykonanieexekúcievčastitrovexekúcieoprávnenéhovovýške44,16Eur.Svojerozhodnutiezapoužitia
ustanovení § 53 ods. 1, ods. 3 písm. a/, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) a § 6 ods. 1,2, § 9 ods. 3 a § 10 ods. 1 zákona č. 233/2019
Z. z. o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„ZoUNEK“) odôvodnil tým, že pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie zistil, že oprávnený
podal opätovný návrh podľa § 9 ZoUNEK. Oprávnený si pri podaní opätovného návrhu uplatnil nárok
na náhradu poplatku za konverziu spolu s paušálnou náhradou trov starej exekúcie. Čo sa týka
náhrady paušálnych trov starej exekúcie vyšší súdny úradník uviedol, že tieto trovy prináležia súdnemu

exekútorovi, pričom podľa ustanovenia § 6 ods. 2 ZoUNEK tieto trovy znáša oprávnený, no zároveň
neumožňuje oprávnenému domáhať sa ich náhrady od povinného. Podľa výslovného znenia § 9 ods. 3
ZoUNEKoprávnenýnemánároknanáhradutrovspojenýchspodanímopätovnéhonávrhunavykonanie
exekúcie po zastavení starej exekúcie, okrem nároku na náhradu súdneho poplatku. To znamená, že
oprávnený má opätovným návrhom na vykonanie exekúcie právo uplatniť si nárok len na to, čo mu
priznáva exekučný titul, na podklade ktorého sa má exekúcia vykonať a nárok na náhradu súdneho

poplatku, ktorý bol povinný zaplatiť za podanie tohto návrhu. Z uvedeného ustanovenia teda vyplýva,
že oprávnený nemá nárok domáhať sa náhrady paušálnej náhrady trov starej exekúcie. Vzhľadom na
uvedené skutočnosti, pri rozhodovaní o návrhu na vykonanie exekúcie zistil rozpor návrhu na vykonanie
exekúcie s Exekučným poriadkom, preto v súlade s ustanovením § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného
poriadku návrh v tejto časti zamietol.

3/ Proti rozhodnutiu, v časti nároku vo výške 42 Eur, podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote
sťažnosť, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť, vrátiť vec na ďalšie konanie, resp. uzneseniev tejto časti zmeniť a vydať poverenie na výkon exekúcie. Mal za to, že súd rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci. Oprávnený s poukazom na ustanovenie § 6 ods. 1 a § 9 ods.
3 ZoUNEK, uviedol, že celkové trovy starej exekúcie exekútora pozostávajú zo súčtu sumy, ktorú si

exekútor už na trovách starej exekúcie v súlade s pravidlami pre čiastočné vymoženie nároku oprávnene
ponechal a paušálnych trov starej exekúcie exekútora vzniknuté v súvislosti so zastavením starej
exekúcie (ďalej aj „paušálne trovy“), ktoré sú vo výške 35,- Eur bez dane z pridanej hodnoty, t. j. ak je
advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa výška týchto paušálnych trov o daň z pridanej
hodnoty. Na úhrady iných trov starej exekúcie, ako trov uvedených v prvej vete, nemá exekútor nárok.

Paušálne trovy znáša oprávnený a aj keď v tomto prípade paušálne trovy zaplatí oprávnený, z pohľadu
„práva hmotného“ sa stanú príslušenstvom pohľadávky (ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky).
Uvedené znamená to, že v prípade podania opätovného návrhu na vykonanie exekúcie môže oprávnený
požadovať ich náhradu ako úhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Zákon vytvára
špecifický exekučný titul na vymoženie paušálnych trov. V prípade podania opätovného návrhu na
vykonanie exekúcie sa „nové“ exekučné konanie vedie už podľa predpisov platných a účinných v

čase podania opätovného návrhu na začatie exekúcie, pričom oprávnený má nárok len na náhradu
súdneho poplatku za návrh. Oprávnený sa stotožňuje s názorom okresného súdu, že tento nemá nárok
na náhradu iných trov spojených s podaním opätovného návrhu na vykonanie exekúcie, avšak môže
požadovať úhradu paušálnych trov od povinného ako náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Sporná
skutočnosť vyplýva aj zo samotnej Dôvodovej správy k návrhu ZoUNEK, ktorú predložil v prílohe k

sťažnosti.

4/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „Exekučný
poriadok“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné
odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.

5/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

6/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

7/ Podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK okrem náhrady súdneho poplatku za návrh podľa odseku 1 oprávnený
nemá nárok na náhradu trov spojených s jeho podaním.

8/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami sudca
preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249
CSP a zistil, že sťažnosť oprávneného nie je dôvodná.

9/ Jedným z hlavným argumentov oprávneného pre priznanie trov, ktoré platil súdnemu exekútorovi

v starej (zastavenej) exekúcii je dôvodová správa k ustanoveniu § 6 ZoUNEK. Vyšší súdny úradník
v napadnutom uznesení správne uviedol, že dôvodová správa sa nepovažuje za prameň práva, na
základe ktorého by mal súd rozhodovať. Môže pre rozhodnutie súdu predstavovať len podporný
výklad zákona, pričom záväzný výklad právnych noriem podáva jedine súd. V tejto súvislosti je
nevyhnutné uviesť ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že text dôvodovej správy nekorešponduje s

prijatým normatívnym textom zákona vo viacerých bodoch (napr. § 5 alebo § 9 ods. 1 ZoUNEK týkajúci
sa podoby exekučného titulu). Ak aj mal predkladateľ návrhu zákona pôvodný zámer, aby oprávnený mal
nárok na náhradu paušálnych trov, ktoré platil exekútorovi pri zastavení starej exekúcie a mohol si ich
uplatniť pri repodaji, tento zámer sa nepretavil do prijatého zákona. Zo znenia § 6 ZoUNEK jednoznačne
vyplýva, že paušálna náhrada trov predstavuje nárok súdneho exekútora a nie nárok oprávneného pri

opätovnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie, pričom znenie ustanovenia § 9 ods. 3 ZoUNEK potom
bližšie stanovuje, že oprávnený má pri repodaji nárok len na náhradu súdneho poplatku a nemá nárok
na náhradu trov spojených s jeho podaním. Oprávnený svoj nárok tak odvodzuje od dôvodovej správy,
izolovane od znenia účinnej zákonnej úpravy. V zmysle zásady lex specialis derogat legi generali a
lex posterior derogat legi priori majú ustanovenia ZoUNEK, ktoré priamo upravujú posudzovanú právnu

situáciu,prednosťpredinýmiustanoveniamiupravujúcimiexekučnékonanie.Pokiaľbysúdyneaplikovali
účinné znenie zákonných noriem, dopúšťali by sa svojvôle. Súd tak v tomto prípade aplikoval právny
predpisu upravujúci danú procesnú situáciu ako lex specialis posterior, ktorým je v zmysle čl. 144 ods.
1 Ústavy SR viazaný a ktorý v ustanovení § 9 ods. 3 výslovne stanovuje, že ak oprávnený po zastavenístarej exekúcie podá opätovný návrh na vykonanie exekúcie, okrem náhrady súdneho poplatku (ak je
povinný ho platiť), nemá nárok na náhradu žiadnych iných trov spojených s jeho podaním.

10/ Oprávnenému nemožno v tomto exekučnom konaní dať za pravdu, že má nárok na náhradu trov
exekúcie vo výške 42 Eur, ktoré platil súdnemu exekútorovi pri zastavení starej exekúcie. Nedisponuje
totiž spôsobilým exekučným titulom proti povinnému na náhradu týchto trov. Z ustanovenia § 6 ods.
3 ZoUNEK vyplýva, že upovedomenie o zastavení starej exekúcie s výzvou na úhradu paušálnych
trov je exekučným titulom, avšak platí to len vo vzťahu súdny exekútor - oprávnený, ak by oprávnený

dobrovoľne trovy zastavenej starej exekúcie neuhradil. Upovedomenie o zastavení starej exekúcie
nemožnopovažovaťzaexekučnýtitul,ktorýmbyoprávnenývnovomexekučnomkonanímoholvymáhať
trovy starej exekúcie od povinného. Nezaväzuje k plneniu povinného (ktorému sa ani nedoručuje) a ani
nie je vydaný v prospech oprávneného. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie
paušálnych trov od povinného.

11/ Neobstojí ani názor oprávneného, že ide o náklady spojené s uplatnením pohľadávky podľa § 121
ods.3Občianskehozákonníka.Akmieniloprávnenýuvedenýnárokvexekúciiuplatniťakopríslušenstvo
pohľadávky podľa § 121 ods. 3 OZ, teda hmotnoprávny nárok (nie procesný), potom absentuje spôsobilý
exekučný titul na jeho uplatnenie. Oprávnený tak nedisponuje exekučným titulom na vymáhanie sumy
42 Eur od povinného a uvedené náklady oprávneného nie je možné podľa § 9 ods. 3 ZoUNEK uplatňovať

ani ako náhradu trov spojených s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

12/ Účinnosťou ZoUNEK došlo (vynímajúc ostatné dôvody zastavenia exekúcie), vo svojej podstate k
legálnej definícii pojmu „nemajetnosť“, a teda k legálnej definícii skutkového stavu, pri ktorom dochádza
k zastaveniu exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03.

2017 (exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie). Z ustanovenia
§ 3 ods. 2 ZoUNEK bez akýchkoľvek pochybností vyplýva zákonná prezumpcia, že ak v rozhodnej
dobe nedošlo k vymoženiu celého vymáhaného nároku, platí, že sa nezistil majetok, ktorý by stačil
aspoň na úhradu trov starej exekúcie. Uvedené zistenie je aj dôvodom na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom do 31. 03. 2017. Pokiaľ sa za viac

než päť rokov nepodarilo vymôcť nárok oprávneného, je to bez pochybností dôvodom na zastavenie
exekúcie pre tzv. nemajetnosť povinného, zvlášť ak súdy majú rozhodovať podľa skutkového stavu,
ktorý tu je v čase vydania rozhodnutia. Legitímne očakávania oprávneného o vymožení jeho pohľadávky
nie je možné považovať za „večné“ a teda trvajúce až do straty právnej subjektivity povinných osôb.
Zákonodarca (tak ako je tomu vo väčšine právnych poriadkov iných štátov kontinentálneho systému

práva, pretože systém časovo neobmedzeného výkonu rozhodnutia je výnimočným) pristúpil k regulácii
uvedeného stavu zavedením časového obmedzenia trvania exekúcie (porovnaj § 61n ods. 1 písm. c) a
d) Exekučného poriadku upravujúce zastavenie exekúcie po uplynutí času na zistenie exekvovateľného
majetku povinného) s tým, že oprávnený má možnosť podať návrh na vykonanie exekúcie opätovne.
Náklady, ktoré s tým oprávnenému vznikajú, však znáša sám, nakoľko vo výsledku bol s podaním

predchádzajúceho návrhu na vykonanie exekúcie neúspešný. Súd pri rešpektovaní ústavných pravidiel
právneho štátu, nepovažuje za legitímne prenášanie nákladov spojených s (opakovaným) vedením
exekúcie z oprávneného na povinného (či súdneho exekútora), pokiaľ oprávnený nie je s vedením
exekúcie úspešný.

13/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov považoval sudca rozhodnutie vyššieho
súdneho úradníka, sp. zn. 32Ek/780/2020 zo dňa 23.06.2020 v napadnutej časti za správne, v dôsledku
čoho podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP sťažnosť oprávneného ako nedôvodnú zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§
202 ods. 4 Exekučného poriadku).