Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. august 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 15C/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7120202295
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Slebodníková
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7120202295.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ivetou Slebodníkovou v spore žalobcu: Psychosociálne centrum,
Löfflerova 2, Košice, IČO: 31 996 361, zastúpeného JUDr. Katarínou Juricovou, so sídlom Komenského
24, Prešov, proti žalovanej: I., bytom N. prechodne bytom V., o vypratanie časti nehnuteľnosti

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á vypratať časť nehnuteľnosti - samostatnú 1-izbovú obytnú jednotku č.
XX, nachádzajúcu sa na 3. poschodí Q., stavby so súpisným č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č.

X, katastrálne územie T. na ulici V., ktorú do 30. 9. 2019 užívala spolu s maloletým synom W. a to do
15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou na tunajší súd dňa 3. 2. 2020 domáhal proti žalovanej vypratania
časti nehnuteľnosti - samostatnej 1-izbovej obytnej jednotky č. XX, nachádzajúcej sa na 3. poschodí
Q. - stavby so súp. č. XXX, zapísanej na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie T. na ulici AW.

ktorú do 30. 9. 2019 užívala spolu s maloletým synom W. na základe Zmluvy č. 4/2016 (evidenčné
č. u žalobcu 3600226) o poskytovaní sociálnych služieb v útulku podľa § 51 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka a § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene
a doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov do
15 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj náhrady trov konania. Žalobca v žalobe uviedol, že je
príspevkovou organizáciou Mesta Košice a zároveň verejným poskytovateľom sociálnych služieb v

zmysle ust. § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších právnych predpisov a prevádzkovateľom
Útulku na ulici V.. Žalovaná je klientkou žalobcu od roku 2013, pričom jej bola poskytovaná sociálna
služba v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnych službách - ubytovanie na
určitý čas v útulku, ktorého prevádzkovateľom je žalobca a v ktorom žalovaná užíva samostatnú 1-
izbovú obytnú jednotku č. XX, nachádzajúcu sa na 3. poschodí útulku. Táto sociálna služba bola
žalovanej a spolu s ňou aj jej maloletému synovi W. poskytovaná na základe Zmluvy č. 4/2016

o poskytovaní sociálnych služieb v útulku podľa § 51 Občianskeho zákonníka a § 74 zákona č.
448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom
podnikaní v znení neskorších právnych predpisov, pričom táto zmluva bola medzi žalobcom a žalovanou
uzatvorená dňa 30. 12. 2016 na základe žiadosti žalovanej o poskytnutie sociálnej pomoci podanej
dňa 2. 5. 2016. Zmluva o poskytovaní sociálnych služieb bola menená a predlžovaná 9 dodatkami,
pričom posledným dodatkom č. 9 zo dňa 16. 8. 2019 bola doba poskytovania sociálnych služieb

predĺžená do 30. 9. 2019. Počas doby poskytovania sociálnej služby nemožno pobyt žalovanej v
útulku charakterizovať ako bezproblémový. Opakovane porušovala domáci poriadok v útulku, za čo
obdržala 2 upozornenia riaditeľky. Ďalej z početných úradných záznamov žalobcu vyplýva, že malakonflikty nielen s ďalšími klientkami, ale aj s pracovníkmi zariadenia a zároveň nekomunikovala,
nespolupracovala a odmietala ponuku psychologickej intervencie, či terapie ponúkanú zo strany žalobcu
ako poskytovateľa sociálnych služieb. Rovnako nespolupracovala s kompetentnými osobami Úradu

práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, s ktorým žalobca problematickú situáciu komunikoval a
požiadal ho ako orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately o súčinnosť, najmä vzhľadom
na obavy z ohrozenia riadnej výchovy a duševného vývinu jej maloletého syna W.. Pri návrhu žalobcu
na predĺženie zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb dodatkom č. 8, pričom žalobca zdôraznil,
že na toto predĺženie žalobca nemal povinnosť, žalovaná spôsobovala komplikácie, odmietala so

zástupcami žalobcu komunikovať, neotvárala dvere, nepreberala poštu a rôznym iným spôsobom
opakovane znemožňovala jeho prevzatie, a to aj napriek viacerým pokusom, okrem iného aj za účasti
príslušníkov Mestskej polície (žalobca disponuje viacerými úradnými záznamami na preukázanie týchto
skutočností). Po mnohých komplikáciách žalovaná dodatok nakoniec podpísala. S dodatkom č. 9 bola
situácia obdobná, ale nakoniec tiež došlo k jeho podpísaniu a sociálna služba jej v dôsledku toho bola
poskytovaná do 30. 9. 2019. Vzhľadom na množiace sa nové a nové problémy so žalovanou však

žalobca už ďalšie predĺženie zmluvy nemohol pripustiť. S poukazom na ukončenie zmluvy o poskytovaní
sociálnychslužiebbolažalovanánavypratanieneoprávneneužívanejobytnejjednotkyzostranyžalobcu
vyzvaná aj písomnou výzvou na vypratanie zo dňa 7. 11. 2019, ktorá jej bola riadne doručená dňa 11.
11. 2019 a v ktorej mala stanovenú lehotu na vypratanie bytu 15 kalendárnych dní odo dňa doručenia
výzvy. Zároveň v nej bola upozornená na možnosť súdneho domáhania sa svojich práv žalobcom. Výzvu

žalovaná nerešpektovala, z obytnej jednotky v zariadení žalobcu sa nevysťahovala, ale ju naďalej aj s
maloletým synom W. obýva. Od 1. 10. 2019, teda od nasledujúceho dňa po dni skončenia platnosti a
účinnosti zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb v znení dodatku č. 9 sa tam zdržiava neoprávnene
a túto sociálnu službu využíva bez právneho titulu. Žalobca sa napriek všetkým okolnostiam snažil o
korektné riešenie vzniknutej situácie a o neprerušenie poskytovania sociálnej služby, avšak za danej

situácie, ktorá sa nezlepšuje, ale naopak zhoršuje, nie je možné od neho spravodlivo požadovať,
aby sa nedomáhal svojich práv. Konfliktné správanie žalovanej má negatívny dosah na psychiku,
ale aj na disciplínu ostatných klientov zariadenia a najmä na samotný chod útulku, pričom na jeho
bezproblémovom chode má žalobca ako poskytovateľ sociálnych služieb eminentný a legitímny záujem.
Žalobca využil všetky mimosúdne možnosti, o situácii tiež písomne informoval Úrad práce, sociálnych

vecí a rodiny v Košiciach a keďže protiprávny stav napriek úsiliu naďalej trvá, rozhodol sa domáhať
sa svojich práv súdnou cestou. Žalovaná navyše v roku 2019 vôbec neplatila úhradu za poskytovanie
sociálnych služieb a dlhovaná suma z tohto titulu, ktorá za dobu trvania zmluvy o poskytovaní sociálnych
služieb k 30. 9. 2019 činí sumu vo výške 709,80 Eur, ani dlh z titulu využívania sociálnej služby po
skončení tejto zmluvy bez právneho dôvodu doposiaľ neboli z jej strany napriek opakovaným výzvam

uhradené.
2. Žalobca k žalobe pripojil Zmluvu č. 4/2016 o poskytovaní sociálnych služieb zo dňa 30. 12. 2016 s
dodatkami, úradné záznamy spísané so žalovanou, výzvu na vypratanie zo dňa 7. 11. 2019 s dokladom
o doručení žalovanej.

3. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila, hoci jej žaloba s poučením, aby sa v lehote 10 dní písomne vyjadrila
k žalobe a označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení podľa § 167 ods. 2 CSP, boli doručené
dňa 28. 5. 2020.

4. Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, žalovanej, oboznámením

sa s listinnými dôkazmi zistil tento skutkový stav:

5. Dňa 30. 12. 2016 bola medzi žalobcom ako poskytovateľom sociálnych služieb a žalovanou ako
prijímateľom sociálnych služieb a jej synom, maloletým W. uzatvorená Zmluva č. 4/2016 o poskytovaní
sociálnych služieb v útulku podľa § 51 Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov

a § 74 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb.
o živnostenskom podnikaní. Uzatvorenou zmluvou sa poskytovateľ zaviazal pre prijímateľa zabezpečiť
poskytovanie služieb podľa čl. III v Psychosociálnom centre - Útulok na V.. Zmluva bola uzatvorená
na dobu určitú od 1. 1. 2017 do 31. 3. 2017. Zmluvné strany uzavreli dodatky k zmluve o poskytovaní
sociálnych služieb č. 4/2016, pričom posledným dodatkom č. 9 zo dňa 16. 8. 2019 bola doba

poskytovania sociálnych služieb žalovanej predĺžená do 30. 9. 2019.

6. Štatutárna zástupkyňa žalobcu O. vo svojej výpovedi pred súdom dňa 4. 8. 2020 uviedla, že od
roku 2019 žalovaná prestala platiť úhrady za poskytovanie sociálnej služby a taktiež odmietla podpísaťdodatok k zmluve o poskytovaní sociálnych služieb. Žalovaná býva u žalobcu neoprávnene a výzvy na
vypratanie ani na spoluprácu neakceptuje. Kapacita v zariadení Psychosociálneho centra v Košiciach je
50 miest, jedná sa o zariadenie núdzového bývania. Spoločné nažívanie klientov je podstatné pre ďalšiu

prosperitu a pokiaľ žalovaná neplatila a nevhodne sa správala, vrhalo to nevhodný tieň aj na ostatných
klientov. Žalovaná mala možnosť, i keď nemala finančné prostriedky, aby sa obrátila na Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny v Košiciach a bola by jej zvýšená dávka, pretože mohla dostávať príspevok
na bývanie. Žalovaná nepristúpila na žiadnu spoluprácu, preto žalobca podal žalobu o vypratanie časti
nehnuteľnosti. Aktuálny dlh žalovanej ku dňu 31. 7. 2020 na úhradách za poskytovanie sociálnej služby

je vo výške 1 397,40 Eur. Žalobca má k dispozícii viacero úradných záznamov od rôznych sociálnych
pracovníkov a sťažností klientov tohto zariadenia na žalovanú.

7. Žalovaná na pojednávaní dňa 4. 8. 2020 vypovedala, že keď sa nasťahovala do tohto zariadenia,
mala prácu, potom bola dlhodobo práceneschopná a nemohla si nájsť vhodné zamestnanie. Nevyhovuje
jej správanie sa zamestnancov tohto centra, snažila sa preto nájsť si iné bývanie, avšak inde sa

jej nepodarilo ho nájsť. Má zdravotné problémy, napr. večer má žalúdočné ťažkosti, ktoré predtým
nemala. Nevedela komunikovať ani s vedúcim, ale ani s ďalšími zamestnancami, preto dodatok k zmluve
nepodpísala.

8. Súd právne posúdil vec nasledovne:

9. Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.

10. Podľa § 51 Občianskeho zákonníka účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne
upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.

11. Podľa § 26 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a
doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní v znení neskorších predpisov v útulku sa

fyzickej osobe v nepriaznivej sociálnej situácii podľa § 2 ods. 2 písm. a) a i), ktorá nemá zabezpečené
ubytovanie alebo nemôže doterajšie bývanie užívať, poskytuje ubytovanie na určitý čas.

12. Podľa § 74 ods. 14 zákona č. 448/2008 Z.z. poskytovateľ sociálnej služby môže jednostranne
vypovedať zmluvu o poskytovaní sociálnej služby len z týchto dôvodov: a) prijímateľ sociálnej služby

hrubo porušuje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o poskytovaní sociálnej služby najmä tým, že hrubo
porušuje dobré mravy, čím narúša občianske spolužitie alebo nezaplatí dohodnutú úhradu za sociálnu
službu, a ak ide o poskytovanie celoročnej pobytovej sociálnej služby najmä tým, že nezaplatí dohodnutú
úhradu za sociálnu službu za čas dlhší ako tri mesiace alebo platí len časť dohodnutej úhrady a dlžná
suma presiahne trojnásobok dohodnutej mesačnej úhrady; pri poskytovaní opatrovateľskej služby sa

za porušenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy považuje aj hrubé porušenie dobrých mravov, ktoré
narúša občianske spolužitie, ktorého sa dopustí manžel, manželka, rodič alebo plnoleté dieťa prijímateľa
tejto sociálnej služby vo vzťahu k pracovníkovi opatrovateľskej služby, b) prijímateľ sociálnej služby
neuzatvorí dodatok k zmluve o poskytovaní sociálnej služby podľa odseku 12, c) prevádzka zariadenia je
podstatne obmedzená alebo je zmenený účel poskytovanej sociálnej služby tak, že zotrvanie na zmluve

o poskytovaní sociálnej služby by pre poskytovateľa sociálnej služby znamenalo zrejmú nevýhodu, d)
obec alebo vyšší územný celok rozhodne o zániku odkázanosti fyzickej osoby na sociálnu službu, e)
prijímateľ sociálnej služby bez vážneho dôvodu nevyužíva sociálnu službu po dobu dlhšiu ako šesť po
sebe nasledujúcich mesiacov; za vážny dôvod sa považuje najmä pobyt v zdravotníckom zariadení.

13. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času.

14. Podľa § 712a ods. 9 Občianskeho zákonníka pri zániku nájmu dohodnutého na určitý čas nemá
nájomca právo na bytovú náhradu. Osobitný zákon môže ustanoviť, kedy aj v týchto prípadoch má

nájomca právo na bytovú náhradu.

15. Žalobca ako príspevková organizácia Mesta Košice, verejný poskytovateľ sociálnych služieb a
prevádzkovateľ Útulku na V. sa podanou žalobou domáhal vypratania nehnuteľnosti k samostatnej 1-izbovej obytnej jednotke č. XX, nachádzajúcej sa na 3. poschodí Útulku - stavby so súp. č. XXX, vo
vlastníctve mesta Košice, zapísanej na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie T. na ulici V., ktorú do 30.
9. 2019 užívala žalovaná spoločne s maloletým synom W. na základe Zmluvy č. 4/2016 o poskytovaní

sociálnych služieb uzatvorenej dňa 30. 12. 2016 v znení dodatkov, pričom posledným dodatkom bol
dodatok č. 9 zo dňa 16. 8. 2019, ktorým bola doba poskytovania sociálnych služieb predĺžená do
30. 9. 2019. Žalobcom predloženou zmluvou o nájme nebytových priestorov uzatvorenej podľa § 720
Občianskeho zákonníka medzi Bytovým podnikom mesta Košice, s.r.o., Košice ako prenajímateľom a
Psychosociálnym centrom Košice ako nájomcom bola preukázaná aktívna legitimácia žalobcu k bytu

na V., súp. č. XXX, zapísanom na liste vlastníctva č. X, katastrálne územie T.. Žalobca žiadal, aby súd
žalovanej a jej maloletému synovi W. uložil povinnosť vypratať samostatnú 1-izbovú obytnú jednotku č.
XX, nachádzajúcu sa na 3. poschodí Útulku z dôvodu, že žalovaná užíva neoprávnene a bez právneho
titulu túto obytnú jednotku, keďže doba poskytovania sociálnych služieb bola predĺžená žalovanej do 30.
9. 2019. Z predloženej Zmluvy č. 4/2016 o poskytovaní sociálnych služieb bolo preukázané, že žalobca
ako poskytovateľ sociálnych služieb poskytoval prijímateľovi sociálnych služieb - žalovanej a jej synovi

ubytovanie na určitý čas (čl. III bod 1 písm. a/ zmluvy). Výzvou na vypratanie zo dňa 7. 11. 2019, ktorá
bola žalovanej doručená dňa 11. 11. 2019 vyzval žalobca žalovanú na vypratanie bytu v Útulku v lehote
15 kalendárnych dní odo dňa doručenia tejto výzvy vzhľadom na vzniknutý dlh za poskytované sociálne
služby v útulku ako aj obtiažnosť akejkoľvek komunikácie so žalovanou. Keďže došlo ku skončeniu
zmluvy o poskytovaní sociálnych služieb uplynutím dojednaného času dňa 30. 9. 2019 a nová zmluva

o poskytovaní sociálnych služieb nebola so žalovanou uzatvorená, užíva žalovaná 1-izbovú obytnú
jednotku č. XX neoprávnene a bez právneho titulu. Žalovaná nepredložila súdu žiadne dôkazy, ktoré by
tvrdenia žalobcu spochybňovali, preto súd vychádzal z podstatných tvrdení a rozhodujúcich skutočností,
ktoré žalobca predložil (§ 150 CSP) .
16. Súd vyhodnotil sociálny aspekt, t.j. pomery žalovanej a záujem žalobcu na vyprataní bytu. Žalobca

je príspevkovou organizáciou Mesta Košice, verejným poskytovateľom sociálnych služieb v zmysle
ust. § 3 ods. 3 zákona č. 448/2008 Z.z. o sociálnych službách a o zmene a doplnení zákona č.
455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších právnych predpisov
a prevádzkovateľom Útulku na ulici V.. Žalovaná je klientkou žalobcu od roku 2013, pričom jej bola
poskytovaná sociálna služba v zmysle ust. § 26 ods. 1 písm. a/ bod 1 zákona o sociálnych službách

- ubytovanie na určitý čas v útulku, ktorého prevádzkovateľom je žalobca a v ktorom žalovaná užívala
samostatnú 1-izbovú obytnú jednotku č. XX, nachádzajúcu sa na 3. poschodí útulku. Bolo povinnosťou
žalobcu domáhať sa vypratania samostatnej 1-izbovej obytnej jednotky žalovanou, pretože pokiaľ
žalovaná neplatila za poskytované sociálne služby, ku dňu 31. 7. 2020 jej vznikol dlh vo výške 1 397,40
Eur a nevhodne sa správala voči ostatným klientom a zamestnancom centra, malo to nepriaznivé

dôsledky na ostatných klientov a nepriaznivé dôsledky voči ostatným klientom, ktorí za poskytované
sociálne služby riadne platia. Žalovaná na svoju obranu uviedla, že má nízky príjem vo výške 77,-
Eur mesačne a zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa vo veku 13 rokov, má problémy nájsť si
vhodnú prácu, pretože v minulosti bola dlhodobo práceneschopná. Súd však poukazuje na to, že pokiaľ
by bola žalovaná, i keď nemala finančné prostriedky, požiadala Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny

v Košiciach, aby jej bola zvýšená dávka, mohla dostávať príspevok na bývanie, čo však neurobila.
Tvrdenie žalovanej, že nevedela komunikovať s vedúcim ani s ďalšími zamestnancami centra nemožno
považovať za relevantný dôvod, ktorý by žalovanú oprávňoval neplatiť žalobcovi za poskytované
sociálne služby a nevhodne sa k zamestnancom centra správať.
17. Podľa názoru súdu žalovaná mala vyvinúť v tomto smere snahu o dohodu so žalobcom, dohodnúť

sa na splátkach a splácať vzniknutý dlh a uzavrieť dodatok k zmluve o sociálnych službách, ako
aj spolupracovať so zamestnancami žalobcu. Žalobca tvrdil, že viacnásobne ponúkal žalovanej
psychologickú a psychiatrickú pomoc, ale žalovaná nemala záujem. Potom možno ustáliť, že sama
žalovaná si zavinila, že sa ocitla v takejto situácii, keď bola proti nej podaná žaloba o vypratanie 1-izbovej
obytnej jednotky. Žalobca nechce s ňou uzavrieť novú zmluvu o poskytovaní sociálnych služieb, pretože

žalovaná nevyrovnala pôvodný dlh a neplatila riadne a včas ani úhrady za poskytované sociálne služby.
Uvedené skutočnosti sú v neprospech žalovanej a súd uzavrel, že je v posudzovanom prípade potrebné
dať prednosť žalobcovi, ktorý je príspevkovou organizáciou Mesta Košice a verejným poskytovateľom
sociálnych služieb, ktorý poskytuje služby takýmto klientom odkázaným na pomoc centra pred právom
žalovanej na obydlie. Vychádzajúc z čl. 19 ods. 2 a čl. 21 ods. 3 Ústavy SR mal súd za to, že uvedený

zásah do práva žalovanej na ochranu súkromného a rodinného života, ktorého súčasťou je aj právo
na obydlie, je nevyhnutný a je v súlade so zásadou dobrých mravov podľa § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka.18. Na základe týchto skutkových a právnych záverov a citovaných zákonných ustanovení súd žalobe v
celomrozsahuvyhovelauložilžalovanejspolusmaloletýmsynomW.vyprataťpredmetnúnehnuteľnosť.
19. Lehotu na plnenie súd určil podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku do 15 dní od

právoplatnosti rozsudku, ktorú lehotu súd považoval za primeranú na vypratanie bytu vzhľadom na
okolnosti prípadu a pomery žalovanej. V uvedenej lehote by mala byť žalovaná schopná vykonať
potrebné úkony na vypratanie bytu. Súd nemohol určiť dlhšiu lehotu, pretože musel vziať na zreteľ
doterajšiu dĺžku konania, ktorá prebieha od 3. 2. 2020, kedy bola podaná žaloba a takouto lehotou
na vypratanie by bolo zasiahnuté do práva žalobcu na splnenie povinnosti vypratať 1-izbovú obytnú

jednotku v primeranej lehote. Nebol ani zistený žiadny dôvod, aby vypratanie bytu bolo viazané na
zabezpečenie bytovej náhrady. Uloženie povinnosti žalobcovi zabezpečiť žalovanej bytovú náhradu nie
je namieste, keďže do tejto situácie, keď žalobca nemá záujem uzavrieť so žalovanou novú zmluvu
o poskytovaní sociálnych služieb, sa žalovaná dostala vlastnou vinou, pretože dlhodobo neplatila
žalobcovi úhrady za poskytované sociálne služby a konfliktné správanie žalovanej má negatívny dosah
na psychiku a disciplínu ostatných klientov zariadenia a chod útulku, pričom na jeho bezproblémovom

chode má žalobca ako poskytovateľ sociálnych služieb legitímny záujem.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

22. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

23. Pretože bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené, podľa § 255 ods. 1 CSP za použitia zásady úspechu
bymalúspešnýžalobcaprotižalovanejprávonanáhradutrovkonaniavrozsahu100%,súdmalzato,že
sú vo veci na strane žalovanej splnené dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré opodstatňujú nepriznať
žalobcovi podľa § 257 CSP náhradu trov konania. Súd zohľadnil príjmové, majetkové a výdavkové

pomery žalovanej, nepriaznivú sociálnu situáciu, v ktorej sa nachádza. Žalovaná je nemajetná, jej
jediným príjmom je príjem vo výške 77,- Eur mesačne, zabezpečuje starostlivosť o svojho maloletého
syna W.. Súd vzal na zreteľ aj výšku trov konania, ktoré vznikli žalobcovi a skladajú sa zo zaplateného
súdneho poplatku zo žaloby vo výške 99,50 Eur a po zaplatení náhrady trov konania žalobcovi by
žalovaná nemala dostatok prostriedkov na úhradu základných životných potrieb, t.j. na zakúpenie stravy,

liekov, hygienických potrieb, nájomného v prípade nájdenia si iného bývania. S poukazom na všetky
uvedené skutočnosti súd žalobcovi podľa § 257 CSP nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresnom súde Košice I písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa
týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, ďalej sa uvedie proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa

odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah,
v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, m ô ž e

žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.