Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. marec 2018

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111222135
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nina Kollárová

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2018:6111222135.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad v konaní pred sudcom Mgr. Nina Kollárová v právnej veci žalobcu: X. E.,

Q.. XX.X.XXXX, U. A. X. XX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpeného: URBÁNI &
Partners, s.r.o., Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: H. X.,
Q.. X.XX.XXXX, U. S.. Y. XXXX/XX, XXX XX R., štátny občan SR, právne zastúpenému: SOUKENÍK
- ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 6.250,- eur s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 6.250,- eur do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania v rozsahu 63,40 %. O výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 04.10.2011, postúpenou
tunajšiemu súdu 13.03.2012, domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť mu sumu 7.650,- eur s
10 % zmluvnou pokutou z dlžnej sumy mesačne od 4.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil nasledujúcimi skutočnosťami.
Vzájomný právny vzťah bol založený na základe zmluvy o bezúročnej pôžičke, uzavretej dňa 30.09.2010

aj s uvedením dátumu, kedy mal byť splnený, t.j. do 03.12.2010. Do dnešného dňa nedošlo k úhrade
pôžičky žalovaným. Dlh ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 7.650,- eur, ktorá bola poskytnutá
dňa 30.9.2010 žalovanému, ako to vyplýva zo zmluvy. Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splatiť
pôžičku včas, žalobca si uplatnil dohodnutú zmluvnú pokutu 10 % za každý začatý mesiac omeškania
s plnením.

3. V skrátenom konaní Okresný súd Banská Bystrica dňa 30.12.2011 vydal platobný rozkaz č. k.

10Ro/347/2011-18.Protiplatobnémurozkazupodalvčasodporžalovaný,vktoromokreminéhonamietal
miestnu príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Poukázal, že zmluva o pôžičke je reálnou
zmluvou. Písomná zmluva o pôžičke nevymedzuje spôsob akým malo dôjsť k odovzdaniu peňažných
prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi a zo žiadneho ustanovenia zmluvy nevyplýva, že k takémuto
odovzdaniureálnedošlo.Žalovanýpopieralskutočnosť,žebymužalobcaodovzdalpeňažnéprostriedky
v sume 7.650,- eur, pretože nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý by túto skutočnosť preukazoval.
Nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, a to reálne odovzdanie peňažných prostriedkov žalovanému. K

zmluvnej pokute uviedol, že je neprimerane vysoká, keďže predstavuje 120 % ročne z dlhovanej sumy.
Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.4. Okresný súd Poprad rozsudkom č. k. 21C/40/2012-71 zo dňa 31.05.2012 vo výroku I. zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 6.250,- eur , trovy konania a trovy právneho zastúpenia, vo výroku
II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol.

Rozhodnutie okrem iného odôvodnil tým, že z výsledkov vykonaného dokazovania zistil, že žaloba je
v časti dôvodná. Mal za preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o pôžičke. V
zmysle zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu 7.650,- eur. Zmluva o pôžičke obsahovala
podstatné náležitosti, a to prenechanie veci, ktorá bola prejavená podpisom žalovaného, že pôžičku
prevzal, druhové určenie veci, ktorým bola suma 7.650,- eur s povinnosťou vrátiť vec rovnakého druhu

s určením času vrátenia, na ktorý sa zaviazal vrátiť žalovaný do 03.12.2010. Čas vrátenia bol určený
konkrétnym dňom 03.12.2010. Pri peňažnej pôžičke zákon umožňuje dohodnúť úroky. Výška úrokov,
aj keď nie je limitovaná, neznamená, že ich možno dohodnúť v akejkoľvek výške. Táto výška nesmie
byť v rozpore s dobrými mravmi a o takýto stav ide spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu
úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Zmluvné strany si dohodli,
že v prípade ak sa žalovaný omešká, má zaplatiť 10 % zo sumy dlhovanej po termíne splatnosti, a

to ako úrok z omeškania, resp. ako zmluvnú pokutu. Súd toto dojednanie vyhodnotil ako neurčité,
nezrozumiteľné, keďže zmluvná pokuta a úrok z omeškania sú dva rozličné inštitúty, ktoré upravuje
osobitne Občiansky zákonník. Z tohto dôvodu nepriznal sankciu za omeškanie, ktorú si uplatnil žalobca
v zmluve o pôžičke. Ďalej súd vyhodnotil výpoveď svedka J. Y. ako účelovú v prospech žalobcu, keďže
sú dlhoroční spoločníci, čo však na veci nič nemení, že aj keby nebol prítomný pri podpísaní zmluvy o

pôžičke, nezmenilo by to rozhodnutie vo veci samej. Vzhľadom na protichodné tvrdenie žalobcu, ktoré
vyšlo najavo počas súdneho konania, keď uviedol, že po poskytnutí predmetnej pôžičky žalovanému
neprijal žiadne iné plnenia týkajúce sa zmluvy o pôžičke, ani z iného dôvodu, nebolo pravdivé, súd
započítal sumy zaplatené žalovaným žalobcovi po uzavretí zmluvy. Súd prvého stupňa zistil, že po
uzavretí zmluvy o pôžičke dňa 03.12.2010 žalovaný uhradil platby celkovo v sume 1.400,- eur. Z

dôkaznej situácie preto vyplynulo, že žalovaný plnil žalobcovi sumu 1.400,- eur po uzavretí zmluvy o
pôžičke, a tým čiastočne plnil povinnosť vrátenia pôžičky. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že pôžičku
prevzal, čo žalovaný podpísal a súd vychádzal z obsahu zmluvy o pôžičke, ktorá bola datovaná ku dňu,
kedy malo dôjsť k prijatiu pôžičky, dňa 30.09.2010. Súd prvého stupňa preto vyhovel v časti žalobcovi
a v časti zaplatených súm žalobu ako nedôvodnú zamietol.

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok zmenil tak, že žalobu zamietne a zároveň zaviazal žalobcu k náhrade trov konania.

6. Krajský súd v Prešove uznesením č. k. 20Co/235/2012-87 zo dňa 30.05.2013 právoplatným

dňa 30.07.2013 zrušil citovaný rozsudok súdu prvej inštancie okrem výroku o zamietnutí žaloby v
prevyšujúcej časti a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Uviedol, že vyvstáva otázka, či nešlo o faktické podnikanie pri poskytovaní peňazí a či bolo oprávnené.
Súd sa nevyrovnal ustanovením § 26 zákona o ochrane spotrebiteľa aj pred nečestným podnikaním v
oblasti úverov a dôvodnosťou aplikácie predpisov na ochranu spotrebiteľov. Súd sa ďalej nevyrovnal s

otázkou, či nejde o protispoločenské konanie pri poskytovaní úverov do takej miery, či by naplňovalo
skutkovú podstatu trestnoprávnej roviny, táto otázka je osobitne dôležitá, pretože pri naplnení skutkovej
podstaty trestnoprávnej normy by išlo o neplatnosti právneho úkonu buď pre rozpor s trestným zákonom
a pri nedostatku subjektívnej stránky pre rozpor s dobrými mravmi (rozsudok NS ČR 21Cdo 1484/2004).
Súd nemôže rezignovať na princíp oficiality a oznamovaciu povinnosť orgánom činným v trestnom

konaní v prípade zistenia neoprávneného podnikania. Bude preto nevyhnutné, aby prvostupňový
súd zistil, v ktorých prípadoch žalobca poskytol peniaze iným osobám, pričom súd využije evidenčné
pomôcky súdov (registre) na zistenie, ktoré spory vedie žalobca. Zároveň výsluchom žalobcu o týchto
skutočnostiach doplní dokazovanie, javí sa pritom nepravdepodobné, aby žalobca poskytoval peniaze
bezodplatne, ak prinajmenšom musí mať výdavky spojené s poskytovaním peňazí. V prípade zistenia

iných prípadov bude dôležité aj bez návrhu vyslúchnuť osoby, ktorým boli poskytnuté pôžičky od žalobcu
(najvhodnejšie osoby zo súdnych sporov), aby po poučení svedka popísali okolnosti, za akých im boli
poskytnuté finančné prostriedky. Ďalej uviedol, že úlohou prvostupňového súdu bude v naznačenom
smere doplniť dokazovanie a zistiť okolnosti, či žalobca poskytoval finančné prostriedky (pôžičky)
aj iným osobám, ak áno, či na takúto činnosť mal povolenie, teda či bol registrovaný v príslušnom

registri Centrálnej banky a či bol registrovaný aj v živnostenskom registri. Zároveň zistí prostredníctvom
evidenčných pomôcok súdov, či existujú nejaké osoby, ktorým žalobca poskytoval finančné prostriedky
a s ktorým viedol alebo vedie súdne spory a doplní výsluch žalobcu, hlavne na okolnosti, ak požičiaval
finančné prostriedky aj iným osobám, či ich požičiaval bezúročne a z akých dôvodov.7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, výsluchom svedkov J. Y., J. Q.F., H. F., R.
X. N.. F., Ľ. K., oboznámením s listinnými dôkazmi - zmluvou o pôžičke zo dňa 30.09.2010, návrhom na

mimosúdne vyporiadanie zo dňa 21.03.2011, výpismi z účtov o zaplatení jednotlivých súm žalovaným
žalobcovi, vyžiadaním správ od súdov prvej inštancie na území Slovenskej republiky, či evidujú civilné,
trestné, obchodné konania s osobou žalobcu v zmysle pokynu Krajského súdu v Prešove, ako aj ďalšími
listinnými dôkazmi založenými v spise.

8. Žalobca na pojednávaní dňa 31.05.2012 uviedol, že so žalovaným sa poznali niekoľko rokov,
keďže tejto pôžičke predchádzali aj iné pôžičky. Nikdy predtým nepodpisovali zmluvy o pôžičkách a
predmetná zmluva o pôžičke bola prvýkrát spísaná písomne. Pri predchádzajúcich pôžičkách žalovaný
ručil zálohom zlatou retiazkou. Žalovaný mal vo zvyku prevádzať peniaze na jeho účet, ak bol mimo Ž.
Q. F., inak mu ich vracal osobne. Žalovaný mu uviedol, že sumu 7.650,- eur potrebuje na obchody s
meďou a železom. Zmluva o pôžičke bola spísaná pred žalobcovým vchodom v Ž. Q. F. a pri podpise

zmluvy bol prítomný svedok J. Y.. Bolo to asi okolo 15.00 hod., keď čakali so svedkom v aute K. O..
Žalovaný si sadol vedľa neho, svedok sedel vzadu na zadnom sedadle. Žalovanému podal nevyplnené
dve zmluvy, ktoré začal vypĺňať vlastnoručne podľa občianskeho preukazu. Peniaze mu mal odovzdať v
500 eurových papierových bankovkách. Následne sa zmluvy podali svedkovi dozadu, ktorý ich podpísal.
Svedka si vzal, aby bol prítomný, z dôvodu, že išlo o veľkú finančnú hotovosť. So svedkom bol v ten deň

od rána. Po uzavretí predmetnej zmluvy o pôžičke neprijal zo strany žalovaného z iného titulu žiadne
peňažné prostriedky.

9. Žalovaný na pojednávaní 31.05.2012 uviedol, že zmluvu o pôžičke podpísal v aute, v ktorom nebol
prítomný svedok. Táto bola spísaná na palubnej doske, avšak k odovzdaniu peňazí žalobcom nedošlo.

Táto suma mala predstavovať úroky, ktoré nevrátil žalobcovi do uvedeného dátumu. Pôžičku mal so
žalobcom uzavretú aj v roku 2009, ktorá mala byť uzatvorená písomne v identickom znení na výšku
1.000,- eur a na úrok 250,- eur. V súvislosti s touto pôžičkou mal žalobcovi vrátiť sumu 1.250,- eur.
Po častiach túto pôžičku splatil. Dlh má na papieri len 5.200,- eur a minimálne 5.000,- eur už žalobca
dostal od neho osobne. Rok po podpise predmetnej zmluvy žalobca chodil s touto, ale nebola podpísaná

svedkom. V čase, keď sa zoznámil so žalobcom a videl, že poskytuje jeho kamarátovi pôžičky, požiadal
ho o požičanie sumy 200,- eur, 300,- eur, až do 1.000,- eur. Tieto peniaze mu splatil do 1.000,- eur a
postupne ich splácal. Na žalobcu nepodal trestné oznámenie vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal
mať v tej dobe dobré kontakty a neodvážil sa.

10. Svedok J. Y. pri výsluchu na pojednávaní 31.05.2012 uviedol, že žalobca je jeho kamarát, poznajú
sa 15 rokov, je spoločníkom vo firme spolu so žalobcom. K podpisu zmluvy došlo niekedy v septembri
2010 v aute K. O., ktorá patrila žalobcovi. Najprv sedel vpredu a keď prišiel žalovaný, presadol si na
zadné sedadlo auta. Žalobca mal vytiahnuť zmluvu a podať ju žalovanému, ktorý ju následne vypísal a
podpísal. Žalobca mu odovzdal hotovosť, asi 7.500,- eur. Žalovaný si spočítal peniaze, odovzdal zmluvu

žalobcovi,ktorýjutaktiežpodpísalanáslednejupodpísalonsám.Nespomínalsinapresnýúčelžiadanej
pôžičky žalovaným, len že spomínal niečo s meďou. Žalovaného pred touto udalosťou poznal asi
štyri roky a mal vedomosť o tom, že žalobca mu požičiaval peniaze v menších sumách. Žalobca ho
mal požiadať, aby bol prítomný pri odovzdávaní peňazí, keďže išlo o vyššiu sumu. Zmluvu o pôžičke
nepodpisoval tým istým perom ako žalobca a žalovaný, mal svoje vlastné. Uviedol, že pôžička bola

odovzdaná v 500 eurových bankovkách a videl, ako tieto peniaze prepočítava žalovaný.

11. Svedok J. Q. pri výsluchu na pojednávaní 07.12.2015 uviedol, že žalovaného pozná z futbalu,
žalobcu z pohostinstva. O obchodných ani finančných aktivitách sporových strán nemá vedomosť. V
minulosti mal so žalobcom spor, kedy si od neho požičal peniaze a nevrátil mu ich. V súčasnosti sú už

vrátené. So žalobcom sa nestretáva. Ešte predtým žalobcovi predal Š. K.. Pri predaji sa dali do reči
a vedel, že ho môže osloviť, keď si potreboval požičať na zaplatenie splátok. Požičal si raz, sumu si
presne nepamätá, bolo to od 400,- eur do 500,- eur. Splatnosť pôžičky si nepamätal, ani príslušenstvo.
Peniaze si požičal raz.
Na otázku súdu, či pozná niekoho iného, kto si od žalobcu požičal peniaze, uviedol, že zrejme z tohto

súdu vyplýva, že by to mal byť žalovaný. Predpokladá, že sa živí podnikaním. Videl niekde v meste
nejaké inzeráty alebo čo to bolo.Na otázky právneho zástupcu žalovaného ďalej uviedol, že vrátil žalobcovi viac ako si požičal, ale
predpokladá, že sa jednalo o súdne trovy. Presne si to nepamätá, ale bolo to tam rozpísané. Nehradil
nič nad rámec rozhodnutia súdu, toto mu bolo strhávané z príjmu.

12.SvedokH.F.privýsluchunapojednávaní13.09.2017uviedol,žežalovanýjejehozať.Žalobcupozná
len zvidenia. Pred pár rokmi, presne už nevie kedy, ho žalobca stretol v Ž. Q. F. a hovoril mu, že požičal
zaťovi nejaké peniaze a že nech mu ich vráti. Svedok mu povedal, že o ničom nevie, takže nemá mu čo
hovoriť. Vôbec nič o tomto konkrétnom požičaní peňazí nevie ani nevedel, preto mu to tak povedal.

Na otázku sudcu k svedkovi, či má nejaké vedomosti o tom, že by žalobca požičiaval finančné
prostriedky, svedok uviedol že nemá, žalobcu v podstate nepozná osobne. Registrovali sa len zvidenia
z jedného reštauračného podniku.
V odpovediach na ďalšie otázky uviedol, že so žalobcom si tykajú, ale charakterizovať ho nemôže, lebo
ho nepozná. Vedomosť o nejakých finančných problémoch žalovaného nemá. Žalovaný sem - tam
nejaké zápasy natipuje, ale gambler v žiadnom prípade nie je.

13. Svedkyňa J.. R. X. pri výsluchu na pojednávaní 13.09.2017 uviedla, že so žalovaným žijú v spoločnej
domácnosti ako druh a družka, je jeho bývalou manželkou, sú rozvedení. V roku 2011 sa dozvedela,
že žalovaný má nejakú pôžičku od žalobcu, lebo žalobca ju osobne navštívil a povedal jej to. Ukázal
jej aj list papiera A4, kde bol spísaný text o tom, že požičal žalovanému určenú sumu, bol tam podpis

žalovaného. To je všetko, čo v tejto veci vie. Keď sa o tom dozvedela, spýtala sa ho na to a žalovaný
jej povedal, že to pravda nie je, že si jednoducho tie peniaze od neho nepožičal. Ešte žalobcu viackrát
videla, keď bol za žalovaným, ale to ešte nevedela, o čo sa jedná. To bolo ešte predtým, ako bol žalobca
za ňou, teda bol za žalovaným viackrát v S. T., tam vtedy bývali u jej rodičov.
Na otázku sudcu, či svedkyňa má vedomosť o tom, že by žalobca požičiaval finančné prostriedky,

svedkyňa uviedla, že nemá o tom vedomosť.
V odpovediach na ďalšie otázky svedkyňa uviedla, že žalobcu pozná, dokonca jeden čas sa normálne
aj zdravili a rozprávali. Ako dlho, to si nepamätá. Názor naňho nevie, nikdy s ním do konfliktu neprišla.
Tykajú si, ale nie sú v nejakom priateľskom alebo kamarátskom vzťahu, sú známi. Bývalý manžel mal v
rokoch 2010-2011 finančné problémy. Vie o jednej exekúcii vedenej voči nemu. O tom, že by žalovaný

hrával automaty, nevie, rekreačne stávkuje športové zápasy. Rozvedení sú od roku 2014. Bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov vysporiadané nemajú súdnou cestou ani inak, žijú v spoločnej domácnosti.
Od roku 2004 nemal žalovaný žiadnu zlatú retiazku, nenosí ani hodinky.

14. Svedok Ľ. K. pri výsluchu na pojednávaní 13.09.2017 uviedol, že s obidvoma sporovými stranami je

v kamarátskom vzťahu. O tej pôžičke, čo oni majú medzi sebou, nevie, ako sa dohodli, nebol pri tom.
Na otázku sudcu, či má vedomosť svedok o tom, že by žalobca požičiaval finančné prostriedky, svedok
uviedol, že žalobca mal, nevie či ešte má, záložňu, svedok tam už nežije 8 rokov. Môže sa vyjadriť v
tom smere, že si navzájom požičiavali finančné prostriedky, ale to zase nie pravidelne. A navzájom si to
vždy ako kamaráti vrátili. Možno raz sa stalo, je to už 12 rokov dozadu, takže si len pamätá, že v rámci

kamarátskej výpomoci si oni dvaja so žalovaným požičali peniaze od žalobcu cca v sume 15.000,- Sk
na obchodnú činnosť. Za to nakúpili farebné kovy a staré železo, obchod sa zrealizoval a peniaze mu
vrátili aj s niečím navyše, lebo na tom so žalovaným zarobili, bolo to vyslovene v rámci výpomoci, v
rámci kamarátskych vzťahov. Akú sumu navyše mu zaplatili, to si už presne nepamätá. O nijakom inom
požičiavaní finančných prostriedkov iným osobám nemá žiadnu vedomosť.

V odpovediach na ďalšie otázky svedok uviedol, že žalobca je normálny, seriózny. O dlžobách
žalovaného nevie. Aj žalovaného vníma ako seriózneho, kamaráta. Pri tej pôžičke od žalobcu mu
nedávali žiadnu zálohu a ani nič nepodpisovali.

15. Na pojednávaní dňa 13.09.2017 žalobca uviedol, že poskytoval finančné prostriedky svojím známym

ako bolo spomenuté, či p. J. alebo p. Q.. Tiež poskytol finančné prostriedky p. X., p. K., ktorý poskytol
finančné prostriedky aj jemu. Pár rokov dozadu mal záložňu, tak poskytol ešte nejakým ďalším osobám
v rámci podnikania so záložňou. Na vysvetlenie uviedol, že je to v rámci podnikania v záložni, teda oni
mu dali napr. do zálohy zlatú retiazku, telefón, on to s nimi spísal a po určitom čase mu oni vrátili
peniaze a on im tovar. S podnikaním so záložňou skončil, kedy presne uviesť nevedel, v rozmedzí rokov

2005 až 2007.
Na otázku sudcu, či mal žalobca na túto činnosť, teda na požičiavanie finančných prostriedkov
akoukoľvek formou nejaké povolenie, či bol registrovaný v príslušnom registri centrálnej banky aleboživnostenskom registri, žalobca uviedol, že požičiavanie peňazí nebola jeho podnikateľská činnosť.
Požičiaval len fyzickým osobám tiež ako fyzická osoba. Živnosť mal, ale na podnikanie so záložňou.
Na otázku sudcu, aby sa žalobca vyjadril k okolnostiam požičiavania finančných prostriedkov iným

osobám, z akých dôvodov ich požičiaval a či ich požičiaval bezúročne, žalobca uviedol, že požičiaval po
kamarátskej línii. Až keď došlo k nejakým problémom, dal to na súd a v rámci konania tam bola zmluvná
pokuta alebo čo tam bolo, už nevie.
Na otázky právneho zástupcu žalovaného ďalej uviedol, že p. Q. požičal asi raz, p. J. raz, p. K. to bolo
niekoľkokrát, požičali si navzájom niekoľkokrát. Žalovanému túto hlavnú pôžičku, ktorá je predmetom

tohto konania a potom mal také menšie pôžičky. So žalovaným ho zoznámil p. K. a keďže s p. K.
mal výborný vzťah, tak to fungovalo bez papierov, bolo to len na slovo. Takže také menšie pôžičky
žalovanému poskytoval aj pred touto pôžičkou, ktorá je predmetom tohto konania aj po nej, kde on mu
dával v priebehu toho času veci do zálohu, napr. zlatú retiazku, s tým, že žalobca vedel zlato rozpoznať,
vedel akú má cenu, tak to bola dostatočná zábezpeka pre neho. Nebol žiaden problém, až do času,
keď mu prestal dvíhať telefón a iba sľuboval a naťahoval čas, až skončili na súde. Peniaze požičiaval

týmto osobám bezúročne.
Na otázku sudcu k žalobcovi, či mal presnú evidenciu pôžičiek, ktoré poskytol žalovanému a spôsob ich
splácania, žalobca uviedol, že presnú evidenciu nemá. Tak ako uviedol, bolo to v rámci kamarátskeho
vzťahu aj tým, že to bolo cez p. K., s ktorým mal výborný vzťah, takže to bolo bez papierov. Postupne mu
niečo platil, vždy, keď mu dal niečo do zálohu, tak žalobca mu dal finančné prostriedky, ktoré mu požičal

a keď mu vrátil peniaze, žalobca mu zas vrátil vec naspäť. S p. K. mal výborný vzťah a so žalovaným
kamarátsky, preto tam boli brané aj veci do zálohy. V prípade tejto pôžičky, ktorá je predmetom žaloby,
žalovaný nemal čo dať do zálohu, preto sa spísala zmluva o pôžičke.
Podnikal, keď mal oprávnenie, na to mal živnosť. Bol riadne zapísaný v živnostenskom registri, aj je
zapísaný v živnostenskom registri a určite mal zapísané aj oprávnenie na výkon podnikateľskej činnosti

ohľadne záložne, aj ju reálne vykonával. V súčasnosti ju už reálne nevykonáva, ale či toto oprávnenie
ešte stále v živnostenskom registri má zapísané nevie, pretože ďalej podniká ako živnostník. Nestaral
sa o to, či to bolo vymazané zo živnostenského registra, ale prevádzku fakticky zrušil. Je zapísaný v
živnostenskom registri v Ž. Q. F..

16. Na pojednávaní dňa 13.09.2017 žalovaný uviedol, že čo povedal žalobca ohľadne K. a prvých
pôžičiek, to je pravda, to si požičiavali spoločne s p. K.. Čo sa týka tých malých pôžičiek, kde tvrdí, že
mu dával do zálohy nejakú zlatú retiazku, tak to nie je pravda. Žiadnu retiazku zlatú nikdy nevlastnil v
takej hodnote. Čo sa týka tej veľkej pôžičky, tak tá veľká pôžička nebola vôbec veľká, lebo na začiatku
si od žalobcu požičal nejakých 500,- eur s tým, že tam bol týždeň úrok 250,- eur, čo mu dával 250,- eur

do ruky a bol problém s tým, že keď prítomný niekedy nebol, tak mu to dával na účet. S tým, že tá výška
peňazí, ktoré dokladoval vkladmi, je len výška peňazí, ktorú mohol dokladovať papierovo, ale fyzicky
čo mu dal peniaze, nemá ako dokladovať.
V odpovediach na otázky ďalej uviedol, že v rokoch 2010-2011 mal nejaké finančné problémy. Mohol
byť dlžný aj iným veriteľom, požičal si na to, aby vrátil p. E.. Momentálne je nezamestnaný. V rokoch

2010-2011 bol zamestnaný. Podnikal, ale bolo to také slabé, že s tým skončil a následne sa zamestnal.
Sú voči nemu momentálne vedené exekúcie pre neplnenie.

17. Na pojednávaní dňa 13.09.2017 právny zástupca žalobcu uviedol, že aj keď výpovede svedkov
sa netýkajú priamo merita tohto sporu, preukázali, že žalobca je len bežným človekom a nie nejakým

úžerníkom ako sa to snaží žalovaný v tomto konaní preukázať právne kvalifikovanými podaniami
právneho zástupcu žalovaného. Ako žalobca hovoril, z času na čas nejaké obvyklé občianske pôžičky
realizoval,aleopätovnetoniejenič,čobyvintenciáchzrušujúcehouzneseniaKrajskéhosúduvPrešove
malo prípadne navodiť charakter tohto sporu ako spotrebiteľský. Naopak, sám žalovaný potvrdil, že mal
finančné problémy, má exekúcie, sú tu ďalšie záväzky, ktoré ale z ich pohľadu nemajú s touto vecou

nič spoločné a preto doteraz vykonané dokazovanie nasvedčuje tomu, že žaloba v tej časti ako zostala
predmetom konania, je v celom rozsahu dôvodná.
Žiadne opakované a pravidelné pôžičky tu preukázané neboli. Bolo tu preukázaných pár pôžičiek, z
ktorých žiadna nebola za odmenu, rovnako strana žalovaného si prispôsobuje výpoveď svedka K.,
pretože ten sám povedal, akým spôsobom sa kamarátsky revanšoval žalobcovi a nieže požičal pôžičku

odplatne alebo úročne. Aj keby sa tak stalo v jednotlivom prípade a nie opakovane, nemôže ísť o
opakovanú činnosť a o napr. nedovolené podnikanie v tomto smere. Rovnako tak zabezpečenie záväzku
odovzdaním veci do zálohu je niečo iné ako vykonávanie predmetu podnikania záložne. Sú to podľa
nich kategórie, ktoré žalovanému musia byť dobre známe. V tomto prípade sa snaží strana žalovanéhovšemožne presvedčiť súd, že žalobca koná protiprávne. Avšak ani zrušujúce uznesenie Krajského súdu
v Prešove nespochybnilo dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie vo vzťahu k poskytnutej pôžičke
a konanie žalovaného, ktorý sa vyhýbal žalobcovi, nepreberal zásielky, potom namietal príslušnosť

Okresného súdu Ž. Q. F. podľa trvalého bydliska, hoc reálne potvrdil, že stále v Ž. Q. F. žije a účelovo sa
rozviedol,abyzrušilBSMsmanželkou,sktorounaďalejspolužijú,potomnastranežalobcujednoznačne
preukazuje, kto v tomto vzťahu zneužil toho druhého a bol to žalovaný, ktorý podpísal zmluvu pred
svedkom, prevzal peniaze a zaviazal sa ich vrátiť. Účelové tvrdenia o nátlaku neboli ničím podložené ani
do dnešného dňa a sám žalovaný sa chytil svojej výpovede, keď na jednej strane tvrdí, že pôžičku nemal

a na druhú stranu sa obával, ako sám povedal, že by žalobca prezradil manželke existenciu pôžičky.
Žalovaný sa vyhýba plneniu. Žalobca žiada priznať istinu. Bola tam aj sankcia vo forme zmluvnej pokuty.
S ohľadom aj na charakter, že zmluvu si sformulovali tak ako si sformulovali, ani odvolanie do tejto sumy
strana žalobcu nepodala, tak argumentácia, že by toto malo zneplatňovať samotnú zmluvu o pôžičke,
neobstojí. Žalovaný mal totiž dostatok času a priestoru, ak tvrdí, že zmluva bola uzavretá pod nátlakom
a nebodaj by to bola pravda, aby za tých takmer 7 rokov neučinil príslušné oznámenia na OO PZ v Ž.

Q. F. alebo kdekoľvek inde. Považujú to za účelovo skladanú obranu, ktorá ale nemôže uspieť, lebo
skutkový stav je taký ako vykreslili aj svedkovia a nie je to žalobca, kto vstupoval do právnych vzťahov
s tým, že ich neskôr poruší.

18. Na pojednávaní dňa 13.09.2017 právny zástupca žalovaného uviedol, že právnym základom je

zmluva o pôžičke, ktorá je reálne kontraktom, avšak do dnešného dňa nedošlo k preukázaniu, že
finančné prostriedky, ktoré majú byť predmetom tejto pôžičky, boli aj skutočne odovzdané. Samotná
zmluva o pôžičke bola podpísaná pod nátlakom, s vyhrážaním sa toho, že o pôžičke žalobca upovedomí
manželku žalovaného, ktorá do tej doby o jeho pôžičkách a finančných problémoch nevedela. Žalobca
pravidelne a opakovane poskytoval finančné pôžičky tretím osobám, pričom sám uviedol, že po tom,

ako skončil s podnikaním záložne, vykonával takúto alebo obdobnú činnosť, kde preberal predmety
do zálohu a poskytoval za ne financie a teda bez oprávnenia alebo registrácie v centrálnej banke
poskytoval finančné prostriedky alebo vykonával činnosť záložne bez riadneho oprávnenia. Majú za to,
že takáto činnosť je v rozpore so zákonom. Z výpovede svedka K. vyplýva, že odplatu za požičané
finančné prostriedky prevzal. Tvrdenie žalobcu, že žalovaný mu poskytol zálohu vo forme zlatej retiazky

a pravidelne poskytoval zlato ako zálohu za pôžičku, bolo vyvrátené výpoveďou bývalej manželky, že
zlatú retiazku nikdy nevlastnil a žalovaný je na zlato alergický.

19. Na pojednávaní dňa 06.03.2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že trvajú na tom, aby súd rozhodol
tak,akorozhodolOkresnýsúdPopradrozsudkomzodňa31.05.2012,vzhľadomktomu,žeanidoplnenie

dokazovania po vrátení veci krajským súdom neprinieslo žiadne skutkové a právne okolnosti, podľa
ktorých by mal súd prvej inštancie prehodnotiť názor a posúdenie veci z predošlého rozhodnutia.

20. Na pojednávaní dňa 06.03.2018 právny zástupca žalovaného uviedol, že predovšetkým predmetom
sporu je poskytnutie pôžičky ako reálna zmluva, ktorej poskytnutie nebolo preukázané. Samotná zmluva

o pôžičke nie je dôkazom o reálnom odovzdaní finančných prostriedkov a rovnako svedectvo údajného
svedka p. Y. považujú za zavádzajúce, nakoľko je blízky spolupracovník žalobcu.

21. Vykonaným dokazovaním zistil súd nasledujúci skutkový stav.

22. Žalobca so žalovaným uzavreli zmluvu o pôžičke, v ktorej je vyslovene uvedené, že žalobca
poskytuje pôžičku a žalovaný pôžičku prijíma dňa 30.09.2010 v celkovej výške 7.650,- eur s tým, že sa
zaväzuje, že prijatú pôžičku 7.650,- eur uhradí žalobcovi v lehote do 03.12.2010. V závere zmluvy je pri
podpisoch uvedené „pôžičku poskytol“, nasleduje podpis žalobcu, „pôžičku prevzal“, nasleduje podpis
žalovaného a podpis prítomného svedka J. Y..

23. Žalovaný uhradil žalobcovi prostredníctvom účtu sumu 1.000,- eur k 24.06.2009, sumu 250,- eur k
31.03.2010, sumu 250,- eur k 23.04.2010, sumu 250,- eur k 20.05.2010, sumu 250,- eur k 27.05.2010,
sumu 1.100,- eur k 03.06.2010, sumu 250,- eur k 20.08.2010, sumu 200,- eur k 25.08.2010, sumu
250,- eur k 22.09.2010, sumu 500,- eur k 03.12.2010, sumu 250,- eur k 30.12.2010, sumu 250,- eur k

23.05.2011 a sumu 400,- eur k 21.06.2011.

24. Citovaným rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 31. mája 2012 v spojení s uznesením Krajského
súdu v Prešove zo dňa 30. mája 2013 bolo právoplatne rozhodnuté, čo do výroku o zamietnutí žaloby vprevyšujúcej časti, t. j. ohľadne sumy 1.400,- eur (jedná sa o 4 platby uvedené v rozsudku - „Súd prvého
stupňa zistil, že po uzavretí zmluvy o pôžičke dňa 03.12.2010 žalovaný uhradil platby dňa 30.12.2010
v sume 250,- eur, dňa 23.05.2011 v sume 250,- eur, dňa 03.12.2010 v sume 500,- eur a 21.06.2011 v

sume 400,- eur. Táto suma celkovo predstavovala 1.400,- eur“) ako aj ohľadne zmluvnej pokuty 10 % zo
sumy 7.650,- eur mesačne od 04.12.2010 do zaplatenia. Predmetom konania teda zostalo zaplatenie
sumy 6.250,- eur ako aj rozhodnutie o náhrade trov konania.

25. Pokiaľ ide o zisťovanie súdnych sporov vedených so žalobcom na ostatných súdoch prvej inštancie,

pozitívna odpoveď bola len v dvoch prípadoch a to konania vedené na Okresnom súde Žiar nad Hronom,
ktoré spisy boli vyžiadané. Ide o vec, ktorá bola vedená pod sp. zn. 4Ro/204/2011 v právnej veci
žalobcu X. E. proti žalovanému J. Q., ktoré konanie sa skončilo právoplatným platobným rozkazom
č. k. 4Ro/204/2011 - 11 zo dňa 19.07.2011, právoplatným 21.09.2011. Žalovaný J. Q. bol v tomto
konaní vypočutý ako svedok. Ďalšia vec bola vedená pod sp. zn. 9C/150/2006, kde žalobcom bol X.
E. a žalovaným N. J., ktorá bola skončená rozsudkom č. k. 9C/150/2006 - 22 zo dňa 11.07.2006,

právoplatným 29.07.2006, ktorým bolo žalobe v celom rozsahu vyhovené. Žalovanému bol v konaní
ustanovený opatrovník. N. J. bol v tomto konaní predvolaný ako svedok, písomným podaním doručeným
súdu 15.02.2018 (čl. 326) oznámil, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu, že pracuje ako
vodič kamiónu a jazdí na turnusy. Zároveň uviedol, že žalovaného nepozná, nevie, aký majú títo páni
medzi sebou problém, ale nemôže byť ako svedok, keď pri tom probléme nebol a ani ich poriadne

nepozná. Nechápe, prečo ho navrhli ako svedka a toto by povedal aj na súde. Vzhľadom na uvedené
súd nepovažoval za potrebné, aj vzhľadom na hospodárnosť konania, svedka ďalej predvolávať.

26. Podľa výpisu zo živnostenského registra žalobca je zapísaný pod obchodným menom X. E., Z.:
XX XXX XXX, miesto podnikania XXX XX Ž., A. X. XX/XX s nasledujúcimi predmetmi podnikania:

Záložňa, Kúpa tovaru za účelom jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) v rozsahu
voľnej živnosti, Kúpa tovaru za účelom jeho predaja iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod)
v rozsahu voľnej živnosti, Sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti, Predaj na priamu
konzumáciu nealkoholických a priemyselne vyrábaných mliečnych nápojov, koktailov, vína a destilátov.
Predaj na priamu konzumáciu tepelne rýchlo upravovaných mäsových výrobkov a obvyklých príloh ako

aj bezmäsitých jedál, ak k ich priamej konzumácii nie je k dispozícii viac ako 8 miest, Usporadúvanie
spoločenských podujatí, Reklamná činnosť, Činnosť astrológov a numerológov, Veštenie z karát a iných
podkladov, Nepravidelná osobná cestná doprava vykonávaná cestnými osobnými vozidlami, ktoré majú
okrem miesta pre vodiča najviac 8 miest na sedenie.

27. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi
vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

28. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

29. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

30. V konaní bolo preukázané, že medzi sporovými stranami bola uzavretá zmluva o pôžičke. V
zmysle zmluvy o pôžičke žalobca požičal žalovanému sumu 7.650,- eur. Zmluva o pôžičke obsahovala
podstatné náležitosti, a to prenechanie veci, ktorá bola prejavená podpisom žalovaného, že pôžičku
prevzal, druhové určenie veci, ktorým bola suma 7.650,- eur s povinnosťou vrátiť vec rovnakého druhu
s určením času vrátenia, na ktorú sa zaviazal vrátiť žalovaný do 03.12.2010. Čas vrátenia bol určený

konkrétnym dňom 03.12.2010. Právny zástupca žalovaného poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 5
Cdo/238/2010, v ktorom konaní však bola riešená vec na inom skutkovom základe, kde žalobca pred
podpisom zmluvy poskytol žalovanému v celosti a v hotovosti 250.000,- Sk, pretože tu absentoval
moment faktického odovzdania predmetu pôžičky žalovanému, ktorý v konaní žalobca nepreukázal. V
tomto konaní však práve samotná zmluva o pôžičke je dokladom o odovzdaní a prevzatí v nej uvedenej

sumy (inak by zmluvné strany pri uzatváraní tohto typu zmluvy, kde sa nevyžaduje ani písomná forma,
boli nútené zabezpečovať nejaké ďalšie nespochybniteľné dôkazy o poskytnutí finančných prostriedkov)
čo bolo potvrdené aj výpoveďou svedka J. Y.. Výpoveďami svedkov bolo preukázané, že sporové stranysa poznali, žalobca mal viac krát žalovanému požičať hotovosť, ktorú mu, až na tento prípad žalovaný
aj vrátil.
Nebol preukázaný spotrebiteľský charakter vzťahu sporových strán, tieto vystupovali ako fyzické osoby.

Nebol preukázaný protispoločenské konanie pri poskytovaní úverov žalobcom do takej miery aby bola
naplnenáskutkovápodstataakejkoľvektrestnoprávnejnormy,anirozporsdobrýmimravmi.Žalobcasíce
poskytol finančné prostriedky (pôžičky) aj iným osobám, ako však vyplýva z vykonaného dokazovania,
neprekročilo to mieru zodpovedajúcu charakteru súkromnoprávnych vzťahov medzi fyzickými osobami
danú právnym rámcom zmluvy o pôžičke. Preto nemožno konštatovať, že by išlo o činnosť, na ktorú by

mal mať žalobca nejaké povolenie. Súd preto žalobe v časti, ktorá zostala predmetom konania, vyhovel.

31. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

32. Podľa § 262 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

33.Vzmyslecitovanýchzákonnýchustanovenísúdpriznalvtomtokonanívprevažnejmiereúspešnému

žalobcovi voči žalovanému právo náhradu trov konania v rozsahu 63,40 % po odpočítaní úspechu
žalovaného 18,30 % (1.400,- eur) od úspechu žalobcu 81,70 % (6.250,- eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený

podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).