Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. máj 2012

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/40/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111222135
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alexandra Mochnacká

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2012:6111222135.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad samosudkyňou JUDr. Alexandrou Kolcunovou v právnej veci žalobcu X. E., Q..

XX.X.XXXX, U. A. X. XX/XX, Ž., štátny občan SR, právne zastúpeného URBÁNI & Partners, s.r.o.,
Skuteckého 17, Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému H. X., Q.. X.XX.XXXX, U. S.. Y.
XXXX/XX, R., štátny občan SR, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou SOUKENÍK - ŠTRPKA,
s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, o zaplatenie 7.650 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 6.250 eur a trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 639,92 eur a trov právneho zastúpenia v sume 961,97 eur, a to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 12.9.2011 domáhal uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť sumu 7.650 eur
s 10 % zmluvnou pokutou z dlžnej sumy mesačne od 4.12.2010 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Svojnárokodôvodniltým,žedňa30.9.2010bolamedziúčastníkmikonaniauzavretábezúročnápôžička,
ktorá mala byť splnená do 3.12.2010. Do dnešného dňa nedošlo k úhrade pôžičky žalovaným. Dlh ku
dňu podania žaloby predstavoval sumu 7.650 eur, ktorá bola poskytnutá dňa 30.9.2010 žalovanému.

Keďže žalovaný porušil svoju povinnosť splatiť pôžičku včas, žalobca si uplatnil dohodnutú zmluvnú
pokutu 10 % za každý začatý mesiac omeškania s plnením.

V skrátenom konaní na Okresnom súde v Banskej Bystrici bol dňa 30.12.2011 vydaný platobný rozkaz č.
k. 10Ro/347/2011-18. Proti platobnému rozkazu podal včas odpor žalovaný. Žalovaný namietal miestnu
príslušnosť Okresného súdu Banská Bystrica. Poukázal, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou.
Uviedol, že písomná zmluva o pôžičke medzi účastníkmi konania nevymedzuje spôsob akým malo

dôjsť k odovzdaniu peňažných prostriedkov žalovanému ako dlžníkovi a zo žiadneho ustanovenia
zmluvy nevyplýva, že k takémuto odovzdaniu reálne došlo. Žalovaný popieral skutočnosť, že by mu
žalobca odovzdal peňažné prostriedky v sume 7.650 eur, pretože nepredložil súdu žiaden dôkaz, ktorý
by túto skutočnosť preukazoval. Z toho dôvodu žalobca neuniesol dôkazné bremeno, dostal sa do
dôkaznej núdze. Nepreukázal rozhodujúce skutočnosti, a to reálne odovzdanie peňažných prostriedkov
žalovanému. K zmluvnej pokute uviedol, že je neprimerane vysoká, keďže predstavuje 120 % ročne z
dlhovanej sumy. Žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.

Na pojednávaní dňa 31.5.2012 právny zástupca žalobcu uviedol, že naďalej trvajú na podanej žalobe.
Zo zmluvy o pôžičke je nepochybné, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový vzťah, v zmysle
ktorého bol žalovaný povinný vrátiť žalobcovi sumu 7.650 eur do 3.12.2010 so zmluvnou pokutou. Knamietanej nejasnosti zmluvy žalovaným uviedli, že zmluvu uzatvárali osoby, laici, čomu zodpovedajú
náležitosti zmluvy a jej obsah. Zo zmluvy je jasné, že došlo k prevzatiu peňažných prostriedkov a trvali
na zmluvnej pokute.

Právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že vzhľadom na reálnosť kontraktu, k odovzdaniu peňažných
prostriedkov žalovanému žalobcom nedošlo. Poukázala na to, že v zmluve sa neuvádza, žeby žalovaný
dňa 30.9.2010 prijal peňažné prostriedky v sume 7.650 eur. Popierali účasť svedka pri podpise zmluvy,
ktorého identifikačné údaje nie sú obsiahnuté v zmluve.

Na pojednávaní žalobca uviedol, že so žalovaným sa poznali niekoľko rokov, keďže tejto pôžičke
predchádzali aj iné pôžičky. Nikdy predtým nepodpisovali zmluvy o pôžičkách a predmetná zmluva o
pôžičke bola spísaná ako prvá v poradí. Pri predchádzajúcich pôžičkách žalovaný ručil zlatou retiazkou.
Žalovaný mal vo zvyku prevádzať peniaze na jeho účet ak bol mimo Žiaru nad Hronom, inak mu ich
vracal osobne. Žalovaný mu uviedol, že sumu 7.650 eur potrebuje na obchody s meďou a železom.

Zmluva o pôžičke mala byť spísaná pred žalobcovým vchodom v Žiari nad Hronom a pri podpise zmluvy
bol prítomný svedok J. Y.. Bolo to asi okolo 15.00 hod. keď čakali so svedkom v aute Octavia Combi.
Žalovaný si sadol vedľa neho, svedok sedel vzadu na zadnom sedadle. Žalovanému podal nevyplnené
dve zmluvy, ktoré začal vypĺňať vlastnoručne podľa občianskeho preukazu. Peniaze mu mal odovzdať v
500 eurových papierových bankovkách. Následne sa zmluvy podali svedkovi dozadu, ktorý ich podpísal.

Svedka si vzal, aby bol prítomný z dôvodu, že išlo o veľkú finančnú hotovosť. Tvrdil, že po uzavretí
predmetnej zmluvy o pôžičke neprijal zo strany žalovaného žiadne peňažné prostriedky, či už z titulu
zmluvy o pôžičke alebo z iného titulu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že zmluvu o pôžičke podpísal v aute, v ktorom nebol prítomný svedok.

Táto bola spísaná na palubnej doske, avšak k odovzdaniu peňazí žalobcom nedošlo. Táto suma mala
predstavovať úroky, ktoré nevrátil žalobcovi do uvedeného dátumu. Pôžičku mal so žalobcom uzavretú
aj v roku 2009, ktorá mala byť uzatvorená písomne v identickom znení na výšku 1.000 eur a na úrok
250 eur. V súvislosti s touto pôžičkou mal žalobcovi vrátiť sumu 1.250 eur. Po častiach túto pôžičku
splatil. Dlh má na papieri len 5.200 eur a minimálne 5.000 eur už žalobca dostal od neho osobne. Rok po

podpise predmetnej zmluvy žalobca chodil s touto, ale nebola podpísaná svedkom. Žalovaný predložil
súdu krátkou cestou výpisy z účtov, ktorými preukazoval zaplatenie sumy žalobcovi, zo dňa 31.3.2010
k sume 250 eur, 24.6.2009 k sume 1.000 eur, 20.5.2010 k sume 250 eur, ku dňu 25.8.2010 k sume 200
eur, 21.6.2011 k sume 400 eur, ku dňu 27.5.2010 k sume 250 eur, 23.4.2010 k sume 250 eur, 22.9.2010
k sume 250 eur, 3.12.2010 k sume 500 eur, 23.5.2011 k sume 250 eur, 30.12.2010 k sume 250 eur,

3.6.2010 k sume 1.100 eur a 20.8.2010 k sume 250 eur. V čase keď sa zoznámil so žalobcom a videl,
že poskytuje jeho kamarátovi pôžičky, požiadal ho o požičanie sumy 200 eur, 300 eur, až do 1.000 eur.
Tieto peniaze mu splatil do 1.000 eur a postupne ich splácal. Na žalobcu nepodal trestné oznámenie
vzhľadom na skutočnosť, že žalobca mal mať v tej dobe dobré kontakty a neodvážil sa.

Na pojednávaní svedok J. Y. uviedol, že žalobca je jeho kamarát a k podpisu zmluvy došlo niekedy v
septembri2010vauteOctaviaCombi,ktorápatrilažalobcovi.Najprvsedelvpreduakeďprišielžalovaný,
presadol si na zadné sedadlo auta. Žalobca mal vytiahnuť zmluvu a podať ju žalovanému, ktorý ju
následne vypísal a podpísal. Žalobca mu odovzdal hotovosť, asi 7.500 eur. Žalovaný si spočítal peniaze,
odovzdal zmluvu žalobcovi, ktorý ju taktiež podpísal a následne ju podpísal on sám. Nespomínal si na

presný účel žiadanej pôžičky žalovaným. Žalovaného pred touto udalosťou poznal asi štyri roky a mal
vedomosť o tom, že žalobca mu požičiaval peniaze v menších sumách. Je spoločníkom vo firme spolu
so žalobcom a poznajú sa 15 rokov. Žalobca ho mal požiadať, aby bol prítomný pri odovzdávaní peňazí,
keďže išlo o vyššiu sumu. Zmluvu o pôžičke nepodpisoval tým istým perom ako žalobca a žalovaný.
Uviedol, že pôžička bola odovzdaná v 500 eurových bankovkách a videl ako tieto peniaze prepočítava

žalovaný. Nevedel uviesť odkiaľ mal peniaze žalobca.

Súd vykonaným dokazovaním, najmä zmluvou o pôžičke, návrhom na mimosúdne vyporiadanie,
doručenkou, výpismi z účtov o zaplatení jednotlivých súm žalovaným žalobcovi, podpisom svedka,
výsluchom svedka a výpoveďami účastníkov zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Účastníci konania uzavreli zmluvu o pôžičke, v ktorej bolo dohodnuté, že žalobca poskytuje pôžičku
a túto prijíma žalovaný dňa 30.9.2010. Ako podmienky zmluvy si dohodli, že pôžička sa poskytuje v
celkovej výške 7.650 eur. Príjemca pôžičky - žalovaný sa zaviazal, že prijatú pôžičku v sume 7.650 euruhradí žalobcovi v lehote do 3.12.2010. Zmluvné strany si ďalej dohodli, že ak pôžička nebude uhradená
včas alebo v plnej výške, príjemca zaplatí 10 % zo sumy dlhovanej po termíne splatnosti ako úrok z
omeškania za každý začatý (aj začatý) mesiac, resp. ako zmluvnú pokutu. Na zmluve o pôžičke bol

podpísanýžalobcaakoposkytovateľpôžičky,žalovanýktorýpôžičkuprevzalaprítomnýsvedok.Žalobca
vyzval žalovaného dňa 21.3.2011 na mimosúdne vysporiadanie veci s tým, že k doručeniu výzvy nedošlo
a zásielka bola uložená na pošte z dôvodu, že si ju žalovaný neprevzal v odbernej lehote. Žalovaný
uhradil žalobcovi prostredníctvom účtu sumu 1.000 eur k 24.6.2009, sumu 250 eur k 31.3.2010 , sumu
250 eur k 23.4.2010, sumu 250 eur k 20.5.2010, sumu 250 eur k 27.5.201, sumu 1.100 eur k 3.6.2010,

sumu 250 eur k 20.8.2010, sumu 200 eur k 25.8.2010, sumu 250 eur k 22.9.2010, sumu 500 eur k
3.12.2010, sumu 250 eur k 30.12.2010, sumu 250 eur k 23.5.2011 a sumu 400 eur k 21.8.2011.

Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi

porušením povinnosti nevznikne škoda.
Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený
spôsob jej určenia.

Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez

právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), súd rozhodne na základe
skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi

účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Podľa § 132 OSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.

Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žaloba je v časti dôvodná. Súd mal za preukázané, že medzi
účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o pôžičke. V zmysle zmluvy o pôžičke žalobca požičal
žalovanému sumu 7.650 eur. Zmluva o pôžičke obsahovala podstatné náležitosti, a to prenechanie veci,
ktorá bola prejavená podpisom žalovaného, že pôžičku prevzal, druhové určenie veci, ktorým bola suma

7.650 eur s povinnosťou vrátiť vec rovnakého druhu s určením času vrátenia, na ktorú sa zaviazal vrátiť
žalovaný do 3.12.2010. Čas vrátenia bol určený konkrétnym dňom 3.12.2010.

Pri peňažnej pôžičke zákon umožňuje dohodnúť úroky. Výška úrokov, aj keď nie je limitovaná,
neznamená to, že ich možno dohodnúť v akejkoľvek výške. Táto výška nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi a o takýto stav ide spravidla vtedy ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú
peňažnými ústavmi v čase uzavretia dohody. Zmluvné strany si dohodli, že v prípade ak sa žalovaný
omešká, má zaplatiť 10 % zo sumy dlhovanej po termíne splatnosti, a to ako úrok z omeškania, resp. ako
zmluvnú pokutu. Súd toto dojednanie vyhodnotil ako neurčité, nezrozumiteľné, keďže zmluvná pokuta a
úrok z omeškania sú dva rozličné inštitúty, ktoré upravuje osobitne Občiansky zákonník. Z tohto dôvodu

nepriznal sankciu za omeškanie, ktorú si uplatnil žalobca v zmluve o pôžičke. Ďalej súd vyhodnotil
výpoveď svedka J. Y. ako účelovú v prospech žalobcu, keďže sú dlhoroční spoločníci, čo však na veci
nič nemení, že aj keby nebol prítomný pri podpísaní zmluvy o pôžičke, nezmenilo by to rozhodnutie vo
veci samej. Vzhľadom na protichodné tvrdenie žalobcu, ktoré vyšlo najavo počas súdneho konania, keď
uviedol, že po poskytnutí predmetnej pôžičky žalovanému neprijal žiadne iné plnenia týkajúce sa zmluvy

o pôžičke, ani z iného dôvodu, nebolo pravdivé, súd započítal sumy zaplatené žalovaným žalobcovi po
uzavretí zmluvy. Súd zistil, že po uzavretí zmluvy o pôžičke dňa 3.12.2010 žalovaný uhradil platby dňa
30.12.2010 v sume 250 eur, dňa 23.5.2011 v sume 250 eur, dňa 3.12.2010 v sume 500 eur a 21.6.2011
v sume 400 eur. Táto suma celkovo predstavovala 1.400 eur. Z dôkaznej situácie preto vyplynulo, žežalovaný plnil žalobcovi sumu 1.400 eur po uzavretí zmluvy o pôžičke, a tým čiastočne plnil povinnosť
vrátenia pôžičky. Žalobca predložením písomnej zmluvy, ktorú podpísal žalovaný, že prevzal sumu,
uniesol v konaní dôkazné bremeno a žalovaný naopak nevyvrátil tvrdenia žalobcu ohľadne neprevzatia

pôžičky, hoci negatívne skutočnosti sa nepreukazujú. Zo zmluvy o pôžičke je zrejmé, že pôžičku prevzal,
čo žalovaný podpísal a súd vychádzal z obsahu zmluvy o pôžičke, ktorá bola datovaná ku dňu kedy
malo dôjsť k prijatiu pôžičky, dňa 30.9.2010. Z obsahu zmluvy o pôžičke v bode 2 vyplýva, že príjemca
pôžičky - žalovaný sa zaväzuje, že prijatú pôžičku uhradí v lehote do 3.12.2010. Súd preto vyhovel v
časti žalobcovi a v časti zaplatených súm žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa§149ods.1OSP,akadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdenánáhradatrovkonania,
je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Podľa § 142 ods. 2 OSP, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Právny zástupca žalobcu

vyčíslil trovy právneho zastúpenia v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov v sume 1.670,52 eur. Tieto pozostávajú z právnych úkonov prevzatie
a príprava zastúpenia, odpor, vyjadrenie, účasť na pojednávaní pri hodnote právneho úkonu a 237,34
eur x 4 s režijným paušálom 4 x a 7,63 eur s 20 % DPH, čo predstavuje sumu 1.175,40 eur. Právny
zástupca žalobcu si uplatnil náhradu za stratu času a náhradu hotových výdavkov spojených s účasťou

na pojednávaní dňa 31.5.2012 v sume 494,67 eur. Tieto pozostávajú z náhrady za stratu času za účasť
na pojednávanie 18 polhodín a 12,71 eur s 20 % DPH, čo predstavuje 274,53 eur. Súd priznal za stratu
času v zmysle § 13 vyhlášky zo sídla právneho zástupcu z Banskej Bystrice do miesta konania Popradu
za 4 hodiny cesty tam a späť, čo je 8 polhodín x 12,71 eur = 101,68 eur + 20,33 eur DPH predstavuje
sumu 122,01 eur. Za cestovné náhrady 0,183 eur/km, 678 km, tzv. celkovo 124,07 eur + 20 % DPH,

tzv. spolu 148,88 eur a za náhradu za spotrebované pohonné hmoty pri priemernej spotrebe 6,0 l/100
km pri cene benzínu 1,46 eur predstavuje sumu 59,39 eur s DPH, teda spolu 71,26 eur. Celkovo trovy
predstavujú sumu 1.175,40 eur + 148,88 eur + 71,26 eur + 122,01 eur = 1.517,55 eur. Vzhľadom na to,
že žalobca pri predmete konania, ktorý predstavoval sumu 7.650 eur a priznanej sumy 6.250 eur bol
úspešný v 81,69 %, pri zohľadnení úspechu žalovaného 18,30 %, súd priznal z priznaných trov konania

žalobcovi 63,39 %. Z uvedeného bol žalovaný zaviazaný zaplatiť súdny poplatok v sume 639,92 eur
(zaplatený v sume 459 eur s doplatkom v sume 550,50 eur) po zohľadnení úspechu a neúspechu a
961,97 eur trovy právneho zastúpenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa

jeho doručenia, a to prostredníctvom Okresného súdu Poprad na Krajský súd v Prešove v troch
vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. 1, 2 OSP, v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu

považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.