Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2020

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 2T/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3519010078
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Šibíková

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2020:3519010078.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudkyňou JUDr. Miroslavou Šibíkovou, v trestnej veci

obžalovaného O. Q., A.. XX.XX.XXXX Q. F., Č. H., trvale bytom S., U. M. XXX/XX, na slobode, trestne
stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. v znení
neskorších zmien a doplnkov (ďalej len „Trestný zákon"), na hlavnom pojednávaní konanom v Novom
Meste nad Váhom dňa 05. februára 2020 t a k t o

r o z h o d o l :

Obžalovaný: O. Q., A.. XX.XX.XXXX Q. F.Ř., Č. H., trvale bytom
S., U. M. XXX/XX, na slobode

j e v i n n ý, ž e
obvinený dňa 07.02.2018 v čase o 11:25 hod. viedol v meste P., časť P., po ceste G., smerom k mestu
X., ktorá bola pokrytá vrstvou kašovitého snehu, nákladné motorové vozidlo továrenskej značky IVECO
35S,EČV:S.-XXXGG,vrozporesustanovením§16ods.1zákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.
8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu, poveternostným
podmienkam, stavu a povahy vozovky, následkom čoho v pravotočivej zákrute pri výjazde z intravilánu

mesta v kilometri 11,95 s uvedeným vozidlom dostal šmyk a prešiel do protismernej časti vozovky,
kde narazil do ľavého predného boku oprotiidúceho autobusu továrenskej značky Irisbus Crossway,
EČV:S.-XXXDG, ktorý viedol T. O., pri uvedenej zrážke došlo k rozbitiu ľavého bočného skla na okne
vedľa miesta vodiča, ktoré úlomky skla zasiahli poškodeného T.Y. O. do oblasti tváre a očí, čím mu boli
spôsobené zranenia vo forme rezných raniek tváre, rohovky ľavého oka a erózia rohovky pravého oka,
ktorá zranenia si vyžiadali jeho liečenie, počas ktorého mal po dobu približne 17 dní sťažený obvyklý
spôsob života, z toho prvých 4 až 5 dní závažným spôsobom,

t e d a

obvinený inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa
zákona,

č í m s p á c h a l

prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 158 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l), písm. n), s poukazom na § 38 ods. 2, ods. 3,
ods. 8 Trestného zákona na podmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa obžalovanému výkon trestu odňatia slobody
podmienečne odkladá.

Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa obžalovanému určuje skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť)
mesiacov.

Podľa ustanovenia § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá každého druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku sa poškodený T. O., A.. XX.XX.XXXX Q. P., S. W. P., S. D. Č..
XXX, odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej Všeobecná
zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Partizánska 2315, IČO: 35 937 874,

škodu vo výške 111,66 eur.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku sa obžalovaný zaväzuje nahradiť poškodenej Sociálna
poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, IČO: 30 807 484, škodu vo výške
469,40 eur.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 26.02.2019 bola Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom doručená obžaloba Okresnej
prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 348/18/3304-24 zo dňa 26.02.2019, na obvineného
O. Q., A.. XX.XX.XXXX, pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona na skutkovom
základe uvedenom vo výroku tohto rozsudku.

Dňa 10.05.2019 súd vo veci vydal Trestný rozkaz č. k. 2T/6/2019-218, proti ktorému podal v zákonnej
lehote odpor obvinený.

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní dňa 05.02.2020 za účasti obžalovaného a jeho

obhajcu a zistil nasledovné:

Po otvorení hlavného pojednávania samosudca zistil, že medzi prokurátorom a obžalovaným nedošlo k
zhode v otázke konania o dohode o vine a treste na hlavnom pojednávaní.

Obžalovaný O. Q. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa príslušných ustanovení Trestného
poriadku, vrátane poučení podľa § 257 Trestného poriadku, urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b)
Trestného poriadku o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe Okresnej prokuratúry
Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 348/18/3304-24 zo dňa 26.02.2019, doručenej súdu dňa 26.02.2019,
právne kvalifikovaného ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona č. 300/2005 Z.z..

Po vyhlásení obžalovaného súd v zmysle § 257 ods. 5 Trestného poriadku dopytom na obžalovaného
zistil, že obžalovaný rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, že bol poučený
o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, bola mu daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu,
mohol sa so svojim obhajcom radiť o spôsobe obhajoby, že porozumel právnej kvalifikácii skutku ako
konkrétneho trestného činu. Obžalovaný bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré Trestný zákon

ustanovuje za trestný čin kladený mu za vinu. Obžalovaný tiež deklaroval, že vyhlásenie podľa § 257
ods. 1 písm. b) Trestného poriadku robí dobrovoľne a uznáva vinu za skutok kladený mu za vinu. Súd
súčasne obžalovaného poučil v intenciách ustanovení § 257 ods. 2, ods. 5 a ods. 8 Trestného poriadku,
najmä o tom, že súdom prijaté vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné
odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Z vyjadrení

obžalovaného O. Q. na hlavnom pojednávaní tiež vyplynulo, že svoj čin úprimne oľutoval. Zistiac
stanovisko prítomného prokurátora v zmysle § 257 ods. 6 Trestného poriadku, ako aj stanovisko obhajcu
obžalovaného (per analogiam), súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku prijal vyhlásenie
obžalovaného o tom, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Súd jeho vyhlásenie o vine
zo spáchania žalovaného skutku následne prijal, nakoľko na podklade výsledkov doposiaľ vykonaného

vyšetrovania nemal pochybnosti o vine obžalovaného a neboli zistené okolnosti vylučujúce trestnosť,resp. protiprávnosť jeho konania. Súd sa taktiež stotožnil s právnou kvalifikáciou stíhaného skutku
podľa obžaloby. Zároveň súd podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku rozhodol, že vykoná dokazovanie
len ohľadne výroku o treste, jeho druhu a výmere a rozhodnutia o náhrade škody. Súd konštatoval,

že v prípravnom konaní boli uplatnené nároky na náhradu škody poškodenou: Všeobecná zdravotná
poisťovňa, a.s., so sídlom Panónska cesta 2, 851 04 Bratislava, IČO 35 937 874, pobočka Trenčín,
Partizánska 2315, Sociálna poisťovňa, pobočka Trenčín, so sídlom Trenčín, Jilemnického 3760, IČO 30
807 484 a T. O., ktorý si škodu nevyčíslil do termínu hlavného pojednávania.

Obžalovaný ako subjekt spĺňal podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku v inkriminovanom
čase (§ 22 Tr. zákona) a neboli zistené ani žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali jeho nepríčetnosti
(§ 23 Tr. zákona) alebo prípadne jeho zmenšenej príčetnosti. Obžalovaný bol schopný v čase spáchania
trestného činu rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a svoje konanie ovládať.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vo veci jednalo o nedbanlivostný trestný čin, kedy obžalovaný
inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil povinnosť uloženú mu podľa zákona. Zavinenie

obžalovaného bolo nedbanlivostné v zmysle § 16 Trestného zákona. Objektom tohto trestného činu je
ľudské zdravie a predmetom útoku je živý človek. Tento záujem bol konaním obžalovaného porušený,
nakoľko obžalovaný naplnil aj objektívnu stránku stíhaného trestného činu, teda prečinu ublíženia na
zdraví podľa § 158 Trestného zákona a spáchal ho tak, ako na to poukazovala aj obžaloba, keďže
obžalovaný inému z nedbanlivosti ublížil na zdraví tým, že porušil dôležitú povinnosť uloženú mu podľa

zákona. Súd dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej
podstaty trestného činu podľa § 158 Trestného zákona. Konaním obžalovaného boli naplnené všetky
znaky objektívnej stránky skutkovej podstaty žalovaného prečinu, teda konanie obžalovaného, jeho
následok a aj príčinný vzťah medzi konaním a následkom.

Podľa § 16 Trestného zákona trestný čin je spáchaný z nedbanlivosti, ak páchateľ

a) vedel, že môže spôsobom uvedeným v tomto zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto
zákonom, ale bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že také porušenie alebo ohrozenie nespôsobí,
alebo

b) nevedel, že svojím konaním môže také porušenie alebo ohrozenie spôsobiť, hoci o tom vzhľadom na
okolnosti a na svoje osobné pomery vedieť mal a mohol.

Podľa § 158 Trestného zákona, kto inému z nedbanlivosti ublíži na zdraví tým, že poruší dôležitú

povinnosť vyplývajúcu z jeho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie alebo uloženú mu podľa
zákona, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok.

Vzhľadom na vyhlásenie obžalovaného, ktoré súd uznesením na návrh prokurátora, po vyjadrení
obhajcu obžalovaného Q. prijal, s prihliadnutím aj na ostatné dôkazy, získané v prípravnom konaní,

subsumoval súd protiprávne konanie obžalovaného opísané v obžalobe pod skutkovú podstatu prečinu
ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona. Z dôvodu prijatia vyhlásenia obžalovaného o tom, že
jevinnýzospáchaniaskutkuuvedenéhovobžalobe,súdvzmysle§257ods.8Tr.poriadkuužnevykonal
dokazovanie čo do viny, ale svoju ďalšiu činnosť zameral len na vykonanie dokazovania čo do výroku o
treste, jeho druhu a výmere a čo do výroku o náhrade škody podľa § 257 ods. 8 Trestného poriadku.

Na hlavnom pojednávaní preto súd vykonal len dokazovanie vo vzťahu k výroku o treste, a to výsluchom
obžalovaného O. Q., oboznámením listinných dôkazov, a to: nároku na náhradu škody VŠZP, faktúry za
poskytnutie lekárskej starostlivosti, nároku na náhradu škody SP, vyčíslenie nemocenského, správa OR
PZ S., register priestupkov, lustrácia SP, odpis RT a evidenčná karta vodiča.

Z výpovede obžalovaného O. Q. vyplýva, že žiada, aby mu súd neuložil trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá. Obžalovaný pracuje ako vodič z povolania, má rok do dôchodku. Po nehode
obžalovanému nebol zadržaný vodičský preukaz, v dobe nehody šoféroval nákladné motorové vozidlo,
teraz pracuje ako vodič a šoféruje kamión. Obžalovaný potvrdil, že mal nehodu aj v A., kde bol stíhaný,

za čo mu bol uložený peňažný trest 1.760 eur a trest zákazu činnosti na dva roky v A.. Obžalovaný
nie je občan s ťažkým zdravotným postihnutím, 1 - 2 krát do roka vozí otca do nemocnice, vyživovacie
povinnosti nemá, pracuje ako vodič z povolania a má rok do dôchodku.Z oboznámeného aktuálneho odpisu registra trestov obžalovaného Q. vyplynulo, že obžalovaný má
jeden záznam v registri trestov, a to odsúdenie súdom v A., súdom AG Y. dňa 02.07.2017, právoplatné
dňa 13.06.2018, za čo mu bol uložený peňažný trest vo výške 1000 eur a zákaz činnosti viesť motorové

vozidlá.

Z oboznámenej lustrácie v evidencii priestupkov a z evidenčnej karty vodiča vyplynulo, že obžalovaný Q.
sa dopustil siedmych priestupkov na úseku cestnej premávky, za čo mu boli uložené pokuty. Priestupkov
sa dopustil v dňoch: 07.03.2016, 13.02.2017, 26.04.2017, 22.09.2017, 19.10.2017, 03.02.2018,

03.07.2018,tedaobžalovanýsadokoncadopustilajpriestupkunaúsekucestnejpremávky,prekročením
prípustnejhmotnostipriprepravenákladu,dňa03.07.2018,tedapospáchanížalovanéhotrestnéhočinu,
a to závažným spôsobom, za čo mu bola uložená pokuta 150 eur. Trestné činy nemá evidované.

Zo správy OR PZ S. zo dňa 20.12.2019 bolo zistené, že obžalovaný sa od roku 2018 dopustil dvoch
priestupkov na úseku cestnej premávky. Obžalovaný pracuje od 15.10.2015 v spoločnosti X. X., X..H..E..

ako vodič.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov v rozsahu a
spôsobom, ako vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona, trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ sa priznal k spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadať na
pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.

Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona, ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.

Podľa § 38 ods. 8 prvej vety Trestného zákona, zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice
trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby;
základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou
zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Súd pri úvahách o druhu a výmere trestu zistil u obžalovaného O. Q. existenciu dvoch poľahčujúcich
okolností, a to podľa 36 písm. l) Trestného zákona (priznal sa k spáchaniu trestného činu a trestný čin
úprimne oľutoval) a podľa § 36 písm. n) Trestného zákona (napomáhal súdu pri objasňovaní trestnej
činnosti tým, že uznal vinu zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, čím odpadla povinnosť súdu

vykonaťkontradiktórnehlavnépojednávanievovzťahukvýrokuovine)postupompodľa§257Trestného
poriadku.Nastranepriťažujúcichokolnostísúdnezistilžiadnupriťažujúcuokolnosťpodľa§37Trestného
zákona.

Trestný zákon ustanovuje v § 158 za prečin ublíženia na zdraví trest odňatia slobody až na jeden rok.

Pri rozhodovaní o výmere trestu sudca tunajšieho súdu musel vziať do úvahy viacero skutočností
vymedzujúcich výšku trestu odňatia slobody. Pri úvahách o výške trestu zohľadnil súd najmä existenciu
a prevahu dvoch poľahčujúcich okolností u obžalovaného. Súd v danom prípade považoval trest odňatiaslobody vo výmere dva mesiace podmienečne so skúšobnou dobou v trvaní dvanásť mesiacov na
ochranu spoločnosti a prevýchovu páchateľa za dostatočný, a to najmä s poukazom, že obžalovaný
vedie riadny život, je zamestnaný. Na základe týchto úvah mal súd za to, že dvojmesačný podmienečný

trest odňatia slobody za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona je dostatočný pre
obžalovaného vzhľadom na jeho prevýchovu. Tento zohľadňuje nielen stupeň závažnosti spáchaného
trestného činu, mieru zavinenia, pohnútku a osobu páchateľa, jeho trestnú minulosť, ale aj okolnosti,
za ktorých došlo k spáchaniu trestného činu. Súd uložil obžalovanému aj trest zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona v dolnej výmere

osemnásť mesiacov, nakoľko sa obžalovaný dopustil trestného činu ublíženia na zdraví v súvislosti
s touto činnosťou, kedy v dôsledku nevenovania sa plne vedeniu vozidla a nesledovania situácie v
cestnej premávke neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam, vlastnostiam vozidla a nákladu,
poveternostným podmienkam, stavu a povahy vozovky, následkom čoho v pravotočivej zákrute s
uvedeným vozidlom dostal šmyk a prešiel do protismernej časti vozovky, kde narazil do ľavého predného
boku oprotiidúceho autobusu, ktorý viedol T. O., čím mu spôsobil zranenia špecifikované v obžalobe a

spôsobil škodu na predmetnom vozidle. V danom prípade súd po vykonanom dokazovaní nezistil také
mimoriadne okolnosti prípadu, pre ktoré by upustil od uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové
vozidlá akéhokoľvek druhu. Skutočnosť, že obžalovaný je zamestnaný a jeho práca je spojená s
činnosťouvedeniamotorovéhovozidla,akoajto,ževozídvakrátdorokaotcadonemocnice,nepovažuje
súd za mimoriadne okolnosti prípadu. Zároveň súd poukazuje na fakt, že obžalovaný sa vzhľadom na

svojvekaskúsenostimôžezamestnaťajvinejpráci,doktorejmôžedochádzaťMHD,pričomobžalovaný
nemá ani vážne zdravotné problémy, pre ktoré by nemohol vykonávať inú prácu ako prácu vodiča.
Obžalovaný nemá žiadne vyživovacie povinnosti. Skutočnosť, že má už len rok do dôchodku nezakladá
dôvod, pre ktorý by súd trest zákazu činnosti neuložil. Naopak súd poukazuje na opakované priestupky
obžalovaného na úseku cestnej premávky, teda sa jedná o nedisciplinovaného a nezodpovedného

vodiča. Obžalovaný sa dokonca jedného závažného priestupku dopustil po spáchaní žalovaného
trestného činu, teda jeho prevýchova v podobe zákazu činnosti viesť motorové vozidlá je potrebná. Trest
zákazu činnosti v trvaní osemnásť mesiacov pritom nie je voči obžalovanému neprimerane prísny.

Účelom trestu zákazu činnosti je predovšetkým zabrániť opakovaniu trestného činu, a preto je jeho

uloženie úplne odôvodnené vtedy, keď páchateľ vyvolá trestným činom v doprave pochybnosť o svojej
spoľahlivosti alebo spôsobilosti viesť motorové vozidlo.
Takto uložený trest považuje súd vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije, motív jeho konania, za zodpovedajúci zásadám ukladania trestov
v zmysle § 34 a nasl. Trestného zákona, ktorých účelom je zabezpečenie ochrany spoločnosti pred

páchateľmi trestných činov, vytvorenie podmienok na nápravu páchateľa a na jeho výchovu k tomu,
aby v budúcnosti viedol riadny život. Takto uložený trest je podľa súdu primeraným trestom z hľadiska
generálnej ako aj individuálnej prevencie.

S trestným konaním bolo spojené adhézne konanie, teda bol riadne a včas uplatnený nárok na

náhradu škody poškodenými, pričom obžalovaný vyjadril ochotu nahradiť škodu poškodenej poisťovni:
Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Trenčín vo výške 111,66 eur a Sociálna poisťovňa,
pobočka Trenčín škodu vo výške 469,40 eur tak, ako si ich vyčíslili. Nakoľko poškodený T. O. výšku
škody v priebehu trestného konania nešpecifikoval a nepredložil súdu doklady zakladajúce nárok na jej
náhradu, toto bude predmetom ďalšieho dokazovania v rámci civilného procesu, nakoľko bude potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie ohľadom výšky náhrady jeho škody, ktoré by presahovalo potreby trestného
stíhania a predĺžilo by ho, súd ho v zmysle § 288 ods. 1 Trestného poriadku s jeho nárokom na náhradu
škody na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom

Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží
tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho,
komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku.Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku /§ 307 ods. 1 písm. a), ods.
2 Trestného poriadku/ a to v neprospech i v prospech obžalovaného /§ 308 ods. 1, ods. 2 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka /§ 307 ods. 1 písm.
b) Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní

obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného /§ 308 ods.
2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca
obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak

je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony
obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný
zástupca alebo jeho obhajca /§ 308 ods. 2 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa

týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli /§ 345 ods. 1 Trestného
poriadku/.

Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku
o náhrade škody /§ 307 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku/, a to v neprospech obžalovaného. Ak je

poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu /
§ 68 Trestného poriadku/.

Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci /§ 307 ods. 1 písm.
d) Trestného poriadku/.

Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.