Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. august 2020

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 11C/18/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1420203029
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Fígerová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2020:1420203029.1

Uznesenie

Okresný súd Bratislava IV v právnej veci navrhovateľa: C. K. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. Q.. D. XX-XXX,
A., X. L., právne zastúpený: JUDr. Tomáš Sninčák PhD., advokát so sídlom Hlboká cesta 7, Bratislava
proti žalovanému: S. I., X.. I., E.. XX.XX.XXXX, J. I. P. X, A., P., S. o návrhu navrhovateľa na nariadenie
neodkladného opatrenia takto

r o z h o d o l :

I. Návrh navrhovateľa na nariadenia neodkladného opatrenia zo dňa 03.08.2020, došlý súdu dňa

04.08.2020 sa v celom rozsahu z a m i e t a.
II. Žalovanému sa proti navrhovateľovi náhrada trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľ sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, došlým súdu 04.08.2020 domáhal,
aby súd vydaným neodkladným opatrením uložil žalovanému nenakladať s nehnuteľnosťami:

a/ byt č. XXX nachádzajúci sa na X. Z.. bytového domu so súpisným číslom XXXX, popis stavby: D. XA,
nachádzajúci sa na ul. D. K. I., vchod: D. XA, postaveného na pozemku parcely registra „C“, parc. č.
XXXX/XXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 926 m2; byt je zapísaný v katastri nehnuteľností na
liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava IV,
obec Bratislava - m. č. KARLOVA VES, katastrálne územie: Karlova Ves;
b/ spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, spoločných zariadeniach bytového domu

definovaného v písm. a) vo veľkosti 11145/639294 z titulu
vlastníctva bytu;
c/ spoluvlastníckym podielom vo veľkosti 11145/639294 na zastavanom pozemku bytovým domom
definovanom v písm. a), a to pozemok parcely registra „C“, parc. č. XXXX/XXX - zastavaná plocha
a nádvorie o výmere 926 m2 zapísaný na liste vlastníctva č. č. XXXX, vedenom Okresným úradom
Bratislava, katastrálny odbor, okres Bratislava IV, obec Bratislava - m. č. KARLOVA VES, katastrálne

územie: Karlova Ves, a to najmä aby žalovaný nehnuteľnosť nepredal, nedaroval alebo inak nescudzil
ani inak nezaťažil a nevložil ako majetok do obchodnej spoločnosti.

2. V dôvodoch návrhu uviedol, že právomoc slovenského súdu je daná s poukazom na ust. § 37d zák. č.
97/1963 Zb. ( v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom nehnuteľnosti,

ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky), príslušnosť tunajšieho súdu je daná v zmysle § 20
písm. a) CSP, namiesto všeobecného súdu žalovaného je na konanie príslušný výlučne súd, v obvode
ktorého je nehnuteľnosť, ak sa spor týka vecného práva k nej ...). Jedinou možnosťou ochrany práv
navrhovateľa je vydanie neodkladného opatrenia súdom, aj s poukazom na skutočnosť, že sa nevie
spojiť so žalovaným a nepozná miesto, kde sa pravidelne zdržiava a on sa kontaktu s navrhovateľom
vyhýba.3. Návrh ďalej vecne odôvodnil tým, že navrhovateľ a žalovaný uzavreli manželstvo 06.11.1990 v
Ruskej federácii, ktoré zaniklo 30.07.2019. V čase trvania manželstva, na základe kúpnej zmluvy z
16.02.2010, došlo k nadobudnutiu vyššie uvedených nehnuteľností, pričom ako výlučný vlastník je

zapísaný žalovaný, hoci ku kúpe bytu došlo počas trvania manželstva a z prostriedkov bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Poukázal na ust. § 21 zák. o MPS, kedy osobné a majetkové vzťahy
manželov sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi, ak sú príslušníkmi rôznych štátov, spravujú
sa tieto vzťahy právom slovenským; a ďalej na § 5 zák. o MPS, kde vecné práva k nehnuteľnostiam i k
hnuteľným veciam sa spravujú, pokiaľ v tomto zákone alebo osobitných predpisoch nie je ustanovené

inak, právom miesta, kde je vec. Navrhovateľ má za to, že je vlastníkom uvedených nehnuteľností, aj
keď mu nesvedčí zápis v katastri nehnuteľnosti. Byt v súlade s právnym poriadkom tvorí bezpodielové
spoluvlastníctvo, ktoré nebolo do dnešného dňa vyporiadané. Navrhovateľ má podozrenie, že žalovaný
sa predajom bytu pokúša o ukrátenie pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, že byt je
ponúkaný na predaj, avšak nie vo verejnej inzercii, ale tak, aby bolo zamedzené získať vedomosť
o tomto zámere žalovaného. Vydaním neodkladného opatrenia dôjde k ochrane vlastníckych práv

navrhovateľa. Za rozhodujúce považoval slovenské právo s poukazom na ust. § 34 ods. 1 zák. č.
162/1995 Z.z. ( katastrálny zákon ) a § 143 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by mal súd
za to, že je rozhodné právo Ruskej federácie, zdôraznil, že totožnú právnu úpravu má aj Ruská
federácia. Trval na tom, že nehnuteľnosti sú v právnom režime bezpodielového spoluvlastníctva vo
veľkosti podielu 1/1, i keď tomu zápis nesvedčí. Navrhovateľ sa domáhal zmeny zápisu v katastri

nehnuteľnosti, kedy mu bolo oznámené, že okresný úrad nemôže záznamom zmeniť právoplatné
rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva. Ku potrebe bezodkladného upravenia pomerov strán,
do času než budú upravené konečným rozhodnutím, a ku naliehavosti danej situácie uviedol, že
vyčkávanie až na konečné rozhodnutie nemusí byť únosným. Sú tu nezanedbateľné rozdiely medzi
konaním vo veci samej a konaním o neodkladnom opatrení, v ktorom postačuje pre vydanie rozhodnutia

o neodkladnom opatrení i len osvedčenie skutočností preň významných. V tejto súvislosti poukázal na
rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/278/2014, kde: „ ak by sa vyčkávalo na prejavenie
úmyslu odporkyne scudziť, mohlo by dôjsť ku ďalšiemu prevodu, po realizácii ktorého, by sa právne
postavenie navrhovateľa zhoršilo do takej miery, že by bolo otázne, či sa mu ešte oplatí uchádzať o
konečnú súdnu ochranu v konaní vo veci samej “. Tiež poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Trenčíne sp.zn. 17Co/255/2016.

4. Na osvedčenie svojich tvrdení navrhovateľ predložil súdu: v preklade z ruského do slovenského
jazyka listinu - Sobášny list o uzavretí manželstva medzi navrhovateľom a žalovaným dňa 06.11.1990, s
miestom štátnej registrácie v Novofedorovskom obecnom úrade, Starošajgovského okresu, Mordovská

republika, ktorý vykonal registráciu zápisu stavu dňa 30.04.2014; v preklade z ruského do slovenského
jazyka listinu - Osvedčenie o rozvode manželstva žalovaného a navrhovateľa ukončeného dňa
30.07.2019, o čom bol dňa 11.03.2020 vyhotovený zápis o rozvode manželstva s miestom štátnej
registrácie Kuznecovské oddelenie ZAGS, Odboru ZAGS Moskvy; listinu - Návrh na začatie
katastrálneho konania / Návrh na zápis vlastníckeho práva záznamom, datovaný 04.06.2020,

adresovaný navrhovateľom Okresnému úradu Bratislava - katastrálny odbor; listinu - Čiastočný výpis z
LV č. XXXX Y. XX.XX.XXXX, Okres Bratislava IV, obec Bratislava - m.č. Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves,
z ktorej vyplýva, že vlastníkom v podiele 1/1 vyššie uvedených nehnuteľností je žalovaný, a to titulom
Kúpnej zmluvy V - XXXXX/XX z 16.02.2010; listinu - Oznámenie z 21.07.2020 od Okresného úradu
Bratislava, katastrálny odbor, z ktorej súd zistil, že po preskúmaní žiadosti navrhovateľa nie je možné

vykonať opravu zápisu v údajoch KN, lebo by to bolo v rozpore s vydaným rozhodnutím okresného
úradu K.-XXXXX/XXX.

5. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

6. Podľa § 324 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel
nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

7. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne

upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.9. Podľa § 326 ods. 1 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie

opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu,
že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie
nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia
sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa § 327 C.s.p., ak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neobsahuje predpísané
náležitosti alebo je nezrozumiteľný, alebo neurčitý, súd taký návrh odmietne, ak ide o také vady, ktoré
bránia pokračovaniu v konaní; ustanovenia o odstraňovaní vád podania sa nepoužijú.

11. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa

§ 325 ods. 1 , inak návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa § 328 ods. 2 C.s.p., o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr
do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa

§ 326 . O návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e) rozhodne súd do 24 hodín od doručenia návrhu.

13. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj

bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p., pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 329 ods. 3 C.s.p., ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá
právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku
rozhodnutej veci.

16. Nariadiť neodkladné opatrenie podľa citovaných ustanovení CSP je možné, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných
opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu, a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie,
že bez bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, ohrozené, príp. že by bola ohrozená exekúcia. V každom prípade

je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako i osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo
bezprostrednej ujmy. Je potrebné vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy, ktorá
je osvedčená iba vtedy, ak sa preukáže existencia takých konkrétnych úkonov strany sporu, voči ktorej
návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých sa strana, ktorá podáva návrh

na neodkladné opatrenie, môže dôvodne obávať nenapraviteľnej alebo len ťažko napraviteľnej ujmy
na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení
žalobcu, no je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne
nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti; keďže pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda
záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Pri nariadení neodkladného opatrenia podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení obsah výroku
nesmie porušovať žiadne ústavou zaručené právo strany alebo slobodu, teda treba skúmať, či postupom
súdu alebo obsahom výroku nedochádza k zásahu do práv a slobôd garantovaných ústavou (ústavnými
zákonmi). Medzi stranami musí jestvovať právny vzťah, a okrem tvrdenia a osvedčenia právneho

vzťahu sa vyžaduje tvrdiť a osvedčiť nárok alebo právo, ktoré je ohrozované alebo porušované.
Rovnako musí žalobca v návrhu preukázať, že má právny záujem na neodkladnom opatrení, t. j. musí
osvedčiť potrebnosť neodkladnej úpravy pomerov strán. Z vyššie uvedeného vyplýva, že nariadenie
neodkladného opatrenia je prípustné a opodstatnené len vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právnevzťahy medzi stranami, tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu, táto neodkladná úprava je
potrebná a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do právnych vzťahov medzi stranami.

18. Neodkladné opatrenie môže nariadiť súd pred začatím konania, počas konania, alebo aj po skončení
konania vo veci samej. Účelom konania o neodkladnom opatrením je podľa možnosti čo najrýchlejšia
úprava pomerov sporových strán za situácie, že tieto upravené nie sú a je tu potreba ich upraviť. Práve
rýchlosť, s akou treba k rozhodovaniu vo veciach neodkladných opatrení pristupovať, kladie zvýšené
nároky na doloženie tvrdení uvádzaných v návrhu tak, aby bolo možné považovať potrebu navrhovanej

bezodkladnej úpravy za osvedčenú; súd totiž pred rozhodnutím o neodkladnom opatrením zásadne
nevykonáva dokazovanie v rozsahu vyhradenom pre konanie vo veci samej, o návrhu na nariadenie
rozhoduje spravidla bez výsluchu a vyjadrenia strán a nariadenia pojednávania.

19. Nakoľko v konaní sa vyskytuje cudzí / medzinárodný prvok ( navrhovateľ je štátnym občanom Ruskej

federácie a má trvalé bydlisko v Ruskej federácii, a žalovaný má trvalé bydlisko v Slovinskej republike a
je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na území Slovenskej republiky) súd skúmal,
či má právomoc na konanie. Podľa § 37 ZMPSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, právomoc slovenských
súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh, má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo
sídlo a ak ide o majetkové právo, ak tu má majetok. Podľa § 37d) ZMPSP, právomoc slovenského

súdu je výlučne daná a) v konaní, ktorého predmetom sú vecné práva k nehnuteľnosti alebo nájom
nehnuteľnosti, ak je nehnuteľnosť na území Slovenskej republiky. V nadväznosti na vyššie uvedené
súd dospel k záveru, že je daná právomoc súdu Slovenskej republiky na konanie, nakoľko nehnuteľnosť
ku ktorej sú uplatňované vecné práva, označená v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa
nachádza na území Slovenskej republiky, v Bratislave - m.č. Karlova Ves, k.ú. Karlova Ves, čo je v v

obvode Okresného súdu Bratislava IV. V ďalšom súd skúmal podľa ktorého právneho poriadku bude
rozhodovať súd vec s cudzím prvkom. Podľa § 21 ods. 1 ZMPSP, osobné a majetkové vzťahy manželov
sa spravujú právom štátu, ktorého sú príslušníkmi. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravujú
sa vzťahy právom slovenským. V danej veci je navrhovateľ je štátnym príslušníkom Ruskej federácie,
ktorá skutočnosť bolapreukázanáúdajomvsobášnomlisteavosvedčeníorozvode.Štátnapríslušnosť

žalovaného ako príslušníka RF v uvedených listinách nebola uvedená / preukázaná. Súd preto ustálil,
že majetkové vzťahy účastníkov daného konania sa budú spravovať slovenským právom - Občianskym
zákonníkom.

20. Navrhovateľ osvedčil, že medzi stranami existuje právny vzťah, vyplývajúci zo skutočností, že

strany boli bývalými manželmi, počas trvania ich manželstva žalovaný nadobudol kúpnou zmluvou
nehnuteľnosti vyššie uvedené, a je zapísaný ako ich výlučný vlastník, ako i že neuplynula lehota na
vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov od zániku manželstva v r. 2019.

21. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ani z priložených dôkazov,

však nemožno zistiť žiadne skutočnosti odôvodňujúce a vzbudzujúce nebezpečenstvo bezprostredne
hroziacej ujmy voči navrhovateľovi, nakoľko z nich nevyplýva úmysel žalovaného nakladať s
nehnuteľnosťami podľa neodkladného opatrenia uvádzaným spôsobom. Obavu navrhovateľa, bez
podloženia konkrétnych dôkazov túto preukazujúcich, možno chápať len ako subjektívny pocit
navrhovateľa a modelovanie možných situácii ústiacich do predpokladaných záverov, bez možnosti

požívať právnu ochranu. Súd tak zo žiadnych listinných dôkazov predložených navrhovateľom nemal
osvedčené preukázanie dôvodnosti obavy, že žalovaný nakladá s nehnuteľnosťami navrhovaným
spôsobom; a subjektívna obava navrhovateľa z takéhoto ohrozenia, je potom bez podloženia
konkrétnych dôkazov potvrdzujúcich jej dôvodnosť, len hypotetickou, a z tohto dôvodu bez možnosti
požívaťochranuzabezpečenútakvážnymavýnimočnýmzásahomsúdu,akýmjeneodkladnéopatrenie.

22. Navrhovateľ tvrdí, že má podozrenie, že žalovaný sa predajom bytu pokúša o ukrátenie pri
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov, že byt je ponúkaný na predaj, avšak
nie vo verejnej inzercii, ale tak, aby bolo zamedzené získať vedomosť o tomto zámere žalovaného;
ďalej navrhovateľ tvrdí, že sa nevie spojiť so žalovaným a nepozná miesto, kde sa pravidelne zdržiava

a on sa kontaktu s navrhovateľom vyhýba. Na osvedčenie týchto tvrdení neponúkol navrhovateľ súdu
žiaden dôkaz, napr. výzvu navrhovateľa adresovanú žalovanému v súvislosti so svojim nárokom na
vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva, s príp. poňatím daných nehnuteľností do celkového
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva, hoci navrhovateľ disponuje adresou trvalého bydliskažalovaného, z čoho by vyplývala skutočnosť, či sa so žalovaným vie/nevie spojiť - navrhovateľ
neosvedčil, že napr. vykonal pokus o komunikáciu / o kontakt so žalovaným, výsledkom ktorého bolo, že
žalovaný sa navrhovateľovi vyhýba a pod.; tiež navrhovateľ nepredložil súdu dôkazy na svoje tvrdenie

odkiaľ čerpá a disponuje informáciami, že byt je ponúkaný na predaj, avšak nie vo verejnej inzercii, ale
tak, aby bolo zamedzené získať vedomosť o tomto zámere žalovaného.

23. Keďže navrhovateľ nepreukázal konanie žalovaného, vo vzťahu k príp. zbaveniu sa majetku, ktoré
má byť predmetom neodkladného opatrenia, dokonca ani tento jeho úmysel žiadnymi dôkazmi, zákonný

predpoklad pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je splnený.

24. Po vyhodnotení skutočností a tvrdení uvedených v podanom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, v spojení s priloženými listinným dôkazmi, keď navrhovateľ neuviedol a nepreukázal žiadne
také konanie žalovaného, ktoré by osvedčovalo jeho záujem predať, prípadne inak scudziť sporné
nehnuteľnosti (t.z. zbaviť sa ich), súd konštatuje, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie

neodkladného opatrenia. Preto v nadväznosti na uvedené, súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v celom rozsahu zamietol.

25. O náhrade trov konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd rozhodol podľa §
255 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný mal v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia plný úspech, mal by

preto proti neúspešnému navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Keďže však
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok, ani náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uznesenia možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutie smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 363 a § 364 C.s.p.)