Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 18. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4CoKR/27/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119203083
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119203083.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a
sudcov JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Igora Ragana vo veci navrhovateľa - dlžníka: FC VSS
Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 36 595 098 zastúpeného advokátskou kanceláriou
Pančišinová & Partners s.r.o., Rázusova 49, 040 01 Košice, IČO: 52 772 497, o návrhu na potvrdenie
reštrukturalizačného plánu dlžníka a nahradenie súhlasu skupiny s prijatím reštrukturalizačného plánu,

o odvolaní dlžníka: FC VSS Košice, a.s., proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2020,
č.k. 26R/1/2019-1492, takto

r o z h o d o l :

I. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2020, č.k.
26R/1/2019-1492 tak, že nahrádza súhlas skupiny „č. N0 - Štátne inštitúcie“ pre nezabezpečené
nepodmienené pohľadávky s reštrukturalizačným plánom dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2,
040 11 Košice, IČO: 36 595 098, o ktorom účastníci reštrukturalizačného plánu hlasovali na zasadnutí

schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.11.2019.

II. M e n í uznesenie Okresného súdu Košice I zo dňa 2. júla 2020, č.k.
26R/1/2019-1492 tak, že potvrdzuje reštrukturalizačný plán dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2,
040 11 Košice, IČO: 36 595 098, ktorého znenie tvorí prílohu tohto rozhodnutia.

III. U k o n č u j e reštrukturalizáciu dlžníka: FC VSS Košice, a.s., Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO: 36
595 098, zapísaného v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel. Sa vložka číslo 1338/V.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (v poradí druhým) napadnutým uznesením rozhodol tak, že prvým výrokom
zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019
a druhým výrokom nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím

reštrukturalizačného plánu dlžníka predloženého na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ - dlžník podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 4.12.2019 navrhol potvrdiť reštrukturalizačný plán dlžníka FC VSS Košice, a.s.,
so sídlom Rozvojová 2, 040 11 Košice, IČO 36 595 098 predložený schvaľovacej schôdzi konanej dňa
25.11.2019 a ukončil reštrukturalizáciu dlžníka. Zároveň navrhol nahradiť súhlas skupiny č. „N0 - Štátne

inštitúcie“ pre nezabezpečené nepodmienené pohľadávky s prijatím reštrukturalizačného plánu dlžníka.
Prílohou návrhu bola Zápisnica zo schvaľovacej schôdze konanej dňa 25.11.2019 spolu s prílohami a
reštrukturalizačný plán dlžníka predložený na schvaľovacej schôdzi konanej dňa 25.11.2019.

3. Dlžník uviedol, že dňa 28.10.2019 veriteľský výbor v zmysle § 144 zákona č. 7/2005
Z.z. (ďalej len ZKR) schválil reštrukturalizačný plán dlžníka a dňa 25.11.2019 sa konala schvaľovacia

schôdza. O prijatí reštrukturalizačného plánu hlasovalo spolu 6 skupín. Hlasovaním veriteľov došlo k
prijatiu reštrukturalizačného plánu dlžníka vo všetkých skupinách s výnimkou skupiny „č. N0 - Štátneinštitúcie.“ Vzhľadom na uvedené reštrukturalizačný plán dlžníka nebol schválený. Výsledok hlasovania
v skupine veriteľov „č. N0 - Štátne inštitúcie“ bol nasledovný: a)
hlasovanie v rámci hláv s výsledkom hlasovania: 1 hlas „za“ a 2 hlasy „proti“, b) hlasovanie v rámci počtu

hlasov prítomných veriteľov v danej skupine: 18.518 hlasov „za“ a 18.504 hlasov „proti.“ Proti prijatiu
reštrukturalizačného plánu hlasovali veritelia Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. a Sociálna poisťovňa
- ústredie. Sociálna poisťovňa odôvodnila svoj postup tým, že zákon č. 461/2003 Z.z. neumožňuje
Sociálnej poisťovni vzdať sa pohľadávky na poistnom, čo i len v čiastočnom rozsahu a v zmysle § 146
ods.1zákonač.461/2003Z.z.Sociálnapoisťovňamôžepovoliťsplátkydlžnýchsúm,akdôvodnemožno

predpokladať, že v období nie dlhšom ako 18 mesiacov bude schopná zaplatiť dlžné sumy poistného, a
ak je už v čase rozhodovania o povolení splátok dlžných súm schopná plniť odvodové povinnosti. Dlžník
poukázal na skutočnosť, že hlasovanie o prijatí reštrukturalizačného plánu sa riadi ZKR a nie zákonom
č. 461/2003 Z.z. Veriteľovi Sociálnej poisťovni bolo v zmysle reštrukturalizačného plánu priznaných
100 % zistenej pohľadávky, preto nie je možné hovoriť o nejakom vzdaní sa pohľadávky na poistnom.
Ak by Sociálna poisťovňa hlasovala za prijatie plánu, žiadnym spôsobom sa jej postavenie nezhorší.

Navyše Sociálna poisťovňa na výzvu reštrukturalizačného správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesla
žiadne odôvodnené námietky. V súvislosti s hlasovaním Všeobecnej zdravotnej poisťovne a.s. nie je
zrejmé, z akých dôvodov tento veriteľ hlasoval proti prijatiu plánu, nakoľko v stanovenej lehote nedoručil
žiadosť o zmenu reštrukturalizačného plánu v zmysle § 145 ZKR a ani na výzvu reštrukturalizačného
správcu na schvaľovacej schôdzi nevzniesol žiadne odôvodnené námietky. Aj tomuto veriteľovi bolo v

reštrukturalizačnom pláne priznaných 100 % sumy zistenej pohľadávky, preto hlasovaním za prijatie
plánu by sa žiadnym spôsobom postavenie tohto veriteľa nezhoršilo. Dlžník zároveň uviedol, že sú
splnené podmienky na nahradenie súhlasu skupiny č. N0 - Štátne inštitúcie s prijatím plánu v zmysle §
152 ods. 1 ZKR, ako aj na potvrdenie plánu súdom, pričom nie sú dané dôvody na zamietnutie plánu
podľa § 154 ods. 1 ZKR.

4. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi zistil, že uznesením
súdu zo dňa 3.4.2019 sp. zn.: 26R/1/2019-292 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 71/2019 dňa
10.4.2019 bolo začaté voči dlžníkovi reštrukturalizačné konanie. Následne uznesením zo dňa 7.5.2019
sp. zn.: 26R/1/2019-307 publikovanom v Obchodnom vestníku č. 92/2019 dňa 15.5.2019 bola povolená

reštrukturalizáciu dlžníka a súd ustanovil do funkcie správcu HMG Recovery, k.s. so sídlom kancelárie
Alžbetina 41, 040 01 Košice, značka správcu: S1565.

5. Veriteľský výbor na svojom zasadnutí dňa 28.10.2019 schválil dlžníkom predložený návrh
reštrukturalizačného plánu. Reštrukturalizačným správcom bola zvolaná schvaľovacia schôdza

veriteľov, ktorá sa uskutočnila dňa 25.11.2019 o 10:00 hod. na adrese Reštaurácia HUMMER, 082 03
Lemešany. Schvaľovacej schôdze sa zúčastnilo 34 veriteľov, z toho 33 veriteľov s celkovým počtom
hlasov 1.025.276 bolo oprávnených na schvaľovacej schôdzi hlasovať. Po otvorení schvaľovacej
schôdze sa konala rozprava a predseda schvaľovacej schôdze oznámil, že veriteľ Sociálna poisťovňa a
veriteľ U. M. doručili správcovi žiadosť v zmysle § 145 ZKR. K predmetným žiadostiam zaujal stanovisko

predkladateľ plánu a prítomným žiadateľom bolo umožnené vyjadriť svoje stanovisko.

6. Na schvaľovacej schôdzi sa hlasovalo o schválení predloženého reštrukturalizačného plánu, v
ktorom predkladateľ (dlžník) zaradil všetkých veriteľov so zistenými pohľadávkami do nasledujúcich
šiestich skupín: N1 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými

ani podmienenými pohľadávkami (HRÁČI); N2 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov,
ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (TRÉNERI, MANAŽÉRI); N3 - skupina
pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú podriadenými ani podmienenými pohľadávkami
(ZAMESTNANCI); N0 - možní poskytovatelia štátnej pomoci (ŠTÁTNE INŠTITÚCIE); N4 - skupina pre
nezabezpečené pohľadávky spravujúce sa režimom podriadených pohľadávok v zmysle § 95 ods. 3

ZKR (PODRIADENÍ VERITELIA) a N5 - skupina pre nezabezpečené pohľadávky veriteľov, ktoré nie sú
podriadenými ani podmienenými pohľadávkami (DODÁVATELIA).

7. V skupine N1 za prijatie plánu hlasovalo 10 veriteľov s počtom hlasov 135.065, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného

plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumouzistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

8. V skupine N2 za prijatie plánu hlasovalo 9 veriteľov s počtom hlasov 161.208, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou

zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

9. V skupine N3 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 13.627, t.j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali

nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

10. V skupine N0 za prijatie plánu hlasoval 1 veriteľ s počtom hlasov 18.518, t. j. 33 % hlasujúcich
v danej skupine a 50,02 % podľa počtu hlasov. Proti prijatiu plánu hlasovali 2 veritelia (Sociálna
Poisťovňa a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s.) s počtom hlasov 18.504, t.j. 67 % hlasujúcich
v danej skupine a 49,98 % podľa počtu hlasov. Zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného plánu
dlžníka nebol v rámci predmetnej skupiny prijatý, resp. schválený a to nadpolovičnou väčšinou

hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou zistených pohľadávok vyššou ako 1% zistenej sumy všetkých
zistených nezabezpečených pohľadávok danej skupiny, pričom plán bol schválený hlasmi, ktoré
predstavovali nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich
zistených pohľadávok. Tým neboli splnené kumulatívne podmienky podľa § 148 ods. 1 ZKR a
reštrukturalizačný plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou.

11. V skupine N4 za prijatie plánu hlasovali 3 veritelia s počtom hlasov 621.781, t. j. 100 % hlasujúcich
v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených

pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok
danej skupiny.

12. V skupine N5 za prijatie plánu hlasovali 4 veritelia s počtom hlasov 56.573, t.j. 100 % hlasujúcich

v danej skupine. Proti prijatiu plánu nehlasoval nikto; zdržal sa: nikto. Návrh reštrukturalizačného
plánu dlžníka v rámci predmetnej skupiny bol prijatý, resp. schválený a to hlasmi, ktoré predstavovali
nadpolovičnú väčšinu hlasov hlasujúcich veriteľov počítanú podľa zistenej sumy ich zistených
pohľadávok, pričom plán bol schválený nadpolovičnou väčšinou hlasujúcich veriteľov so zistenou sumou
zistených pohľadávok vyššou ako 1 % zistenej sumy všetkých zistených nezabezpečených pohľadávok

danej skupiny.

13. Zo Zápisnice zo schvaľovacej schôdze súd prvej inštancie zistil, že na výzvu správcu žiaden z
účastníkov reštrukturalizačného plánu nevzniesol odôvodnené námietky.

14. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že zápisnica zo schvaľovacej schôdze doručená dňa
28.11.2019 a doplnená o niektoré z príloh dňa 5.12.2019 obsahuje všetky náležitosti a prílohy v zmysle
§ 150 ods. 2 a 3 ZKR.

15. Súd prvej inštancie poukázal, že vo veci pôvodne rozhodol uznesením zo dňa 19.12.2019,

ktorým zamietol reštrukturalizačný plán dlžníka a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím
reštrukturalizačného plánu. Zároveň citoval dôvody tohto svojho rozhodnutia v bode 24a. až 24m.
odôvodnenia uznesenia. Ďalej uviedol, že proti pôvodnému uzneseniu súdu prvej inštancie podal
odvolanie dlžník, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 13.3.2020, č.k. 4CoKR/4/2010-1469tak, že uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie. Súd prvej
inštancie citoval odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu v bode 27. až 28. odôvodnenia uznesenia.

16. Súd prvej inštancie vec právne posudzoval podľa ustanovení § 110 ods. 1 a 2,
§ 132, § 134 ods. 1, §§ 135 až 142, § 146, § 147 ods. 1 až 4, § 148 ods. 1 až 5, § 149, § 150 ods. 1
až 4, § 151 ods. 1 až 3, § 152, § 153 ods. 1, § 154 ZKR, ktoré upravujú náležitosti reštrukturalizačného
posudku, reštrukturalizačný plán, prípravu plánu, náležitosti plánu, skupiny pre zaradenie pohľadávok
veriteľov, prílohy plánu, schvaľovaciu schôdzu a jej priebeh, väčšinu potrebnú na prijatie plánu, listinu

prítomných a zápisnicu zo schvaľovacej schôdze, potvrdenie a zamietnutie plánu súdom.

17. Súd prvej inštancie s poukazom na zrušujúce uznesenie odvolacieho súdu zo dňa 13.3.2020,
č.k. 4CoKR/4/2010 - 1469 uviedol, že opätovne posudzoval, či prílohu č. 1 reštrukturalizačného plánu
možno, resp. nemožno vzhľadom na jej obsah považovať za záväznú časť plánu. Konštatoval, že v
zmysle § 132 ods. 2 ZKR sa plán člení na opisnú a záväznú časť, pričom v oboch prípadoch ide

o obligatórne časti plánu. Opisná časť plánu obsahuje najmä podrobné vysvetlenie záväznej časti a
nemá záväzkovotvorný charakter. Záväzná časť plánu obsahuje presné vymedzenie všetkých práv
a záväzkov, ktoré majú účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť a z tohto
pohľadu má čisto záväzkovotvorný a nie vysvetľujúci charakter. V zmysle § 139 ods. 1 ZKR sa v záväznej
časti plánu vždy pri dotknutej pohľadávke uvádzajú jednotlivé zmeny pohľadávky a plnenia určené na

uspokojenie pohľadávky. Tieto zmeny a plnenia musia byť v záväznej časti plánu určené tak, aby v
prípade neúčinnosti plánu bolo možné určiť rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu uspokojená
jednotlivými plneniami a rozsah, v akom bola pohľadávka podľa plánu odpustená alebo uznaná za
nevymáhateľnú.

18. Ďalej súd prvej inštancie poukázal na znenie jednotlivých komentárov ZKR
s uvedením jednotlivých publikácií (Wolters Kluwer s.r.o.,2016; C. H. Beck, 2015)
a dôvodovej správy k ZKR, týkajúce sa reštrukturalizačného plánu a podmienok za ktorých môže byť
schválený.

19. Uviedol, že po preskúmaní kapitoly 8 reštrukturalizačného plánu (strana 84 reštrukturalizačného
plánu) zistil, že táto obsahuje navrhovanú výšku uspokojenia jednotlivých skupín veriteľov a časové
plnenie. Po preskúmaní prílohy č. 1 reštrukturalizačného plánu zistil, že v predmetnej prílohe je vo
forme tabuľky obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov uvedený zoznam veriteľov, výška ich zistených
pohľadávok, celková navrhovaná výška plnenia a splátkový kalendár obsahujúci rozloženie splátok

jednotlivých veriteľov na 5 rokov s určením ich výšky a dátumu splatnosti.

20. Po preskúmaní kapitoly 8 reštrukturalizačného plánu a prílohy č. 1 reštrukturalizačného plánu, na
ktorú kapitola 8 odkazuje, súd prvej inštancie ďalej zistil, že ani jedna z nich neobsahuje náležitosti v
zmysle § 136 a nasl. ZKR, a to presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom

plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. V kapitole 8 reštrukturalizačného plánu, ako
aj v prílohe 1 reštrukturalizačného plánu je síce uvedené navrhované uspokojenie jednotlivých skupín
veriteľov (napr. skupina Dodávatelia 50 %, v rámci predmetnej skupiny je uvedená výška uspokojenia
jednotlivých veriteľov, napr. JUDr. X. P. - výška zistenej pohľadávky 508,98 eur, celková navrhovaná
výška plnenia 254,49 eur), ako aj splátkový kalendár na 5 rokov, avšak uvedené nemožno podľa

názoru súdu prvej inštancie považovať za presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú
účastníkom plánu podľa plánu vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť. Pri pohľadávkach jednotlivých
veriteľov nie je uvedené, ako sa naložilo so zvyšnou časťou pohľadávky toho-ktorého veriteľa (napr.
skupina DODÁVATELIA, veriteľ JUDr. X. P., celková navrhovaná výška uspokojenia 254,49 eur, t.j.
50 % z výšky jeho zistenej pohľadávky; pričom vo vzťahu k zvyšným 50 % pohľadávky predmetného

veriteľa, t.j. 254,49 eur absentuje skutočnosť alebo prípadná dohoda veriteľa s dlžníkom o tom, že
došlo k odpusteniu zvyšku záväzku dlžníkovi, príp. k uznaniu zvyšku pohľadávky za nevymáhateľnú
alebo zvyšná časť pohľadávky predmetného veriteľa je plánom nedotknutá a vymáhateľná v pôvodnej
lehote splatnosti). Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že ak sa v záväznej časti plánu
napríklad mení splatnosť prihlásených pohľadávok alebo sa odpúšťa časť prihlásených pohľadávok,

takýto prejav vôle musí byť vyjadrený v rámci záväznej časti plánu, pričom nie je vylúčené, že sa k
plánu navyše ešte aj pripojí samostatná listina, obsahujúca prejav vôle ohľadom zmeny splatnosti, resp.
odpustenia časti pohľadávky, tak ako to ustanovuje § 136 ods. 2 ZKR. Takýto prejav vôle však nie je
obsiahnutý ani v záväznej časti plánu, nakoľko táto v pláne absentuje, a rovnako ani listina obsahujúcaprejav vôle nie je prílohou k plánu. Vyššie uvedené sa vzťahuje na všetkých veriteľov s navrhovaným
uspokojením nižším ako 100 % (veritelia v skupinách HRÁČI, TRÉNERI, MANAŽÉRI, PODRIADENÍ
VERITELIA, DODÁVATELIA). Rovnako v zmysle ustanovenia § 139 ods. 1 ZKR sa jednotlivé zmeny

pohľadávky uvádzajú v záväznej časti plánu vždy pri každej dotknutej pohľadávke; pričom tieto zmeny
jednotlivých pohľadávok nie sú uvedené tak v kapitole 8 reštrukturalizačného plánu, ako ani v prílohe
1 reštrukturalizačného plánu.

21. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že predkladateľ plánu opomenul zahrnúť do reštrukturalizačného

plánu záväznú časť. Uvedené vyplýva mimo iného aj z toho, že samotný reštrukturalizačný plán v
jednotlivých zneniach je označený ako „Reštrukturalizačný plán. Opisná časť“. Rovnako aj v kapitole
8 reštrukturalizačného plánu sa hovorí o prílohe č. 1 k opisnej časti. Reštrukturalizačný plán by mal
byť podľa názoru súdu mimo iného aj určitý a zrozumiteľný vzhľadom k skutočnosti, že po potvrdení
reštrukturalizačného plánu (po zverejnení uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku) sa
ustanovenia plánu stanú záväznými pre všetkých účastníkov plánu a je to právne záväzná časť plánu,

na základe ktorej dochádza k uspokojeniu ich pohľadávok. Záväzná časť ako jedna z obligatórnych častí
plánu v pláne nesmie chýbať. V prípade, že záväzná časť je súčasťou reštrukturalizačného plánu, musí
obsahovať náležitosti v zmysle § 136 a nasl. ZKR.

22. Nakoľko v reštrukturalizačnom pláne záväzná časť plánu absentuje a za túto nemožno považovať

kapitolu 8 reštrukturalizačného plánu, ani prílohu č. 1 k reštrukturalizačnému plánu, prípadne inú časť
plánu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že je daný dôvod na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods.
1 písm. a) ZKR, nakoľko boli podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu,
čo malo nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, nakoľko týmto postupom došlo k ohrozeniu
uspokojenia pohľadávok účastníkov plánu, a to vzhľadom k skutočnosti, že neexistuje žiaden právny

titul, na podklade ktorého by mal dlžník plniť svoje záväzky. Súd prvej inštancie navyše poukázal na to,
že záväzná časť, resp. údaje, ktoré má obsahovať, sú potrebné aj pre prípad neúčinnosti plánu.

23. Súd prvej inštancie poukázal na už citovaný Komentár k ZKR a uviedol, že v prípade
reštrukturalizačného plánu ide o právny úkon, ktorého podstatou je dohoda medzi dlžníkom, veriteľmi,

prípadne inými účastníkmi plánu, ktorá však nebola prijatá samostatnými prejavmi vôle, ale kolektívnym
spôsobom podľa pravidiel reštrukturalizácie. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon
sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Obsahom právneho úkonu sú jeho podstatné, náhodilé

alebo vedľajšie zložky. Z týchto zložiek môže odporovať zákonu ktorákoľvek, avšak normatívny dôsledok
uvedený v § 39 Občianskeho zákonníka vyvoláva iba rozpor podstatných zložiek právneho úkonu so
zákonom, prípadne tých zložiek, ktoré nie sú podstatné ex lege, ale ich zaradenie medzi podstatné
zložky vyplýva z dohody účastníkov právneho úkonu. Účelom právneho úkonu treba rozumieť jeho
hospodárske určenie, ktorá je, alebo nie je v súlade s účelom dovoleným zákonom. Súd prvej inštancie

poukázal, že v prípade vyššie uvedených ustanovení § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka sa
jedná o absolútnu neplatnosť právneho úkonu.

24. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle § 135 ods. 1 písm. a) ZKR musí opisná časť plánu
okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1 písm. a) a b) a ods. 2 písm. a) až c) obsahovať aj

opis kritérií pre zaradenie jednotlivých pohľadávok, prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov
dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným
odôvodnením. Jednou z obligatórnych náležitostí opisnej časti plánu je teda aj uvedenie konkrétnych
kritérií, podľa ktorých boli vytvorené jednotlivé skupiny, ako aj pravidlá, na základe ktorých boli jednotlivé
pohľadávky, resp. majetkové práva zaradené do tej-ktorej skupiny; pričom vymedzenie týchto kritérií v

opisnej časti plánu má význam napríklad v súvislosti s možnosťou účastníka plánu žiadať predkladateľa
plánu o zaradenie svojej pohľadávky, resp. majetkového práva do inej skupiny než ako boli zaradené
predkladateľom plánu.

25. Súd prvej inštancie poukázal na svoje pôvodné rozhodnutie zo dňa 19.12.2019, č.k.

26R/1/2019-1274 kde konštatoval, že vyššie uvedené kritériá spolu s podrobným odôvodnením
súčasťou plánu nie sú. Zároveň uviedol, že uvedené môže byť navyše v rozpore s princípom právnej
istoty účastníkov plánu, nakoľko nie je zrejmé, akým spôsobom boli jednotliví veritelia zaradení do
tej-ktorej skupiny, a teda nie je možné zistiť, či dotknutí veritelia neboli oproti iným veriteľom, ktorímajú rovnaké postavenie, plánom zvýhodnení, resp. znevýhodnení, čo mohlo mať vplyv aj na konečné
rozhodnutie jednotlivých veriteľov o tom, či za prijatie plánu budú hlasovať alebo nie.

26. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že sa nestotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý vo svojom
zrušujúcom uznesení uviedol, že z plánu možno vyvodiť kritériá použité pre zaradenie jednotlivých
pohľadávok do jednotlivých skupín už zo samotného označenia jednotlivých skupín veriteľov, keďže ich
označenie (hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia)
vychádzajú z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických záujmov. Súd prvej inštancie vyslovil

názor, že keď zákon stanovuje, že opisná časť plánu má obsahovať opis vyššie uvedených kritérií,
navyše aj s podrobným odôvodnením, uvedené nemožno nahrádzať tým, že súd, ako aj účastníci
plánu si budú tieto kritériá vyvodzovať z označenia jednotlivých skupín, a to aj s ohľadom na zákonnú
požiadavku určitosti právnych úkonov. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záveru,
že je daný ďalší dôvod na zamietnutie plánu v zmysle § 154 ods. 1 písm. a) ZKR, nakoľko boli
podstatným spôsobom porušené ustanovenia ZKR o náležitostiach plánu, čo malo nepriaznivý vplyv na

tých účastníkov plánu, ktorí nebudú uspokojení v plnej výške (t.j. 100 %), a to vzhľadom k skutočnosti,
že nie je zrejmé, na základe akých kritérií bol ten-ktorý veriteľ zaradený do príslušnej skupiny, vrátane
podrobného odôvodnenia, a teda z akého dôvodu je navrhované uspokojenie niektorých skupín (napr.
hráči; tréneri, manažéri) nižšie ako v prípade veriteľov zaradených do iných skupín s navrhovaným
uspokojením 100 % (napr. skupina zamestnanci); pričom v prípade všetkých vytvorených skupín sa

jedná o veriteľov nezabezpečených pohľadávok. Súd prvej inštancie naviac skonštatoval, že pravidlá
ohľadom uspokojovania jednotlivých veriteľov sú v ZKR stanovené len pre skupinu, do ktorej boli
zaradení veritelia prihlásených podriadených pohľadávok alebo pohľadávok, ktoré by sa v konkurze
uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky, nie však pre skupinu, do ktorej boli zaradení
zamestnanci dlžníka, ako uviedol dlžník vo svojom odvolaní voči pôvodnému rozhodnutiu súdu prvej

inštancie. Ďalej súd prvej inštancie poukázal, že vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti
bolo zmarené aj právo účastníkov plánu žiadať predkladateľa plánu o zaradenie svojej pohľadávky
do inej skupiny, ako bola zaradená predkladateľom plánu, nakoľko účastníci plánu nepoznali ani
kritérium, na podklade ktorého boli ich pohľadávky zaradené do tej-ktorej skupiny, ani vysvetlenie, resp.
odôvodnenie, prečo budú ich pohľadávky uspokojené v nižšej miere ako pohľadávky ďalších veriteľov

nezabezpečených pohľadávok zaradených do iných skupín.

27. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že súd v reštrukturalizácii vystupuje nielen ako orgán
verejnej moci, ktorý rozhoduje o povolení reštrukturalizácie a o jej skončení, ale aj ako aktívny subjekt,
ktorého povinnosťou je dohliadať na zákonný a spravodlivý proces reštrukturalizácie vo vzťahu ku

všetkým veriteľom. Uvedená povinnosť je explicitne zvýraznená v citovaných § 153 ods. 1 a § 154
ods. 1 ZKR, v zmysle ktorých súd potvrdí reštrukturalizačný plán len vtedy, ak nezistí dôvody na jeho
zamietnutie. Inak povedané, zákonné dôvody na zamietnutie plánu súd musí preskúmať a ich existenciu
vylúčiť skôr, ako rozhodne o potvrdení plánu. Len takýmto postupom súd naplní záruky, ktoré všetkým
veriteľom ako účastníkom reštrukturalizačného plánu vyplývajú z ich práva na súdnu ochranu a tomu

korelujúcej povinnosti všeobecného súdu im túto ochranu povinne poskytnúť.

28. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že pri opätovnom rozhodovaní o návrhu dlžníka na potvrdenie
reštrukturalizačného plánu sa zaoberal už len pochybeniami, ktoré podľa jeho názoru majú podstatný
charakter a ktoré sú dôvodom na postup podľa § 154 ods. 1 ZKR. Ostatnými pochybeniami, na ktoré

pôvodne poukazoval v uznesení zo dňa 19.12.2019, sp. zn.: 26R/1/2019-1274, sa pri opätovnom
rozhodovaní nezaoberal.

29. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh dlžníka na nahradenie súhlasu Skupiny N0 - možní
poskytovatelia štátnej pomoci (ŠTÁTNE INŠTITÚCIE) s prijatím reštrukturalizačného plánu, vzhľadom

na jeho neúčelnosť.

30. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie dlžník
- FC VSS Košice, a.s. Uviedol, že odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.
f) a h) C.s.p., pretože súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Navrhol, aby odvolací súd napádané uznesenie zmenil tak, že návrhu dlžníka vyhovie. Uviedol,
že súd prvej inštancie sa v rozpore so zákonom a bez primeraných dôvodov odklonil od záverov
odvolacieho súdu,ktoré sú uvedené v zrušujúcom uznesení zo dňa 13.3.2020, č.k. 4CoKR/4/2010-1469,keď návrh zamietol z dôvodu, že v reštrukturalizačnom pláne absentuje záväzná časť, napriek tomu,
že odvolací súd skonštatoval, že nie je možné dospieť k záveru, že táto absentuje ako taká. Súd prvej
inštancie zároveň v rozhodnutí nesprávne uviedol, že boli podstatným spôsobom porušené niektoré

zákonné pravidlá týkajúce sa plánu. Zo strany súdu prvej inštancie pritom dlžníkovi neboli z hľadiska
zákonnosti a správnosti postupu vytknuté akékoľvek pochybenia či porušenia pravidiel a súd prvej
inštancie ani neuviedol, o aké konkrétne pochybenia sa malo jednať. Dlžník v odvolaní ďalej poukázal,
že súd prvej inštancie na jednej strane uvádza, že plán obsahuje požadované náležitosti, pričom
na druhej strane konštatuje porušenie zákonných ustanovení a vytýka dlžníkovi formálne nedostatky

plánu. Súd prvej inštancie zjavne nepreskúmal všetky časti reštrukturalizačného plánu, na základe čoho
potom dospel k nesprávnym záverom. Zároveň dlžník nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie,
že v reštrukturalizačnom pláne nie je uvedené, ako sa naložilo so zvyšnou časťou pohľadávok, toho-
ktorého veriteľa s navrhovaným nižším uspokojením ako 100 %, keďže ide o prílišný formalizmus.
Súdom prvej inštancie namietané skutočnosti jednoznačne vyplývajú z obsahu reštrukturalizačného
plánu a to práve z kapitoly 8 a prílohy č. 1. Keďže 98 % veriteľov hlasovalo za prijatie plánu, je logicky

možné považovať toto hlasovanie za súhlasný prejav vôle veriteľov ohľadom spôsobu naloženia so
zvyšnou časťou ich pohľadávok. Dlžník zároveň poukázal na nedostatočné odôvodnenie napádaného
rozhodnutia, ktoré z prevažnej časti pozostáva iba z citovanej odbornej literatúry, bez akejkoľvek
relevancie k preskúmavaným skutočnostiam v tomto konaní, keďže táto nemôže nahrádzať samotné
odôvodnenie rozhodnutia. Všetky súdom prvej inštancie zmienené náležitosti boli v reštrukturalizačnom

pláne riadne zahrnuté, čo potvrdil aj odvolací súd. Súd je povinný posudzovať reštrukturalizačný plán
komplexneakocelok.Toznamenázohľadniťvzájomnúprepojenosťaobsahovúnadväznosťjednotlivých
častí reštrukturalizačného plánu, iba tak je možné dospieť k správnemu a ucelenému hodnotiacemu
úsudku. Súd prvej inštancie opätovne v rozhodnutí explicitne neuviedol, ktorý zo zákonných dôvodov na
zamietnutie reštrukturalizačného plánu, podľa § 154 ods. 1 ZKR, mal byť v posudzovanej veci naplnený.

Z uvedeného hľadiska je napádané rozhodnutie nepreskúmateľné. Súd prvej inštancie v rozpore s
ustanovením § 391 ods. 1 2 C.s.p. nerešpektoval záväzný právny názor súdu vyššej inštancie, čo
zakladá porušenie práva dlžníka na spravodlivý proces.

31. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie dlžníka, ktoré bolo podané v zákonnej

lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti takému rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné
nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Vec prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a
dospel k záveru, že odvolanie dlžníka je dôvodné a napadnuté uznesenie je potrebné zmeniť.

32. Dlžník podanie odvolania odôvodnil dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Odvolací súd
zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody sú naplnené.

33. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je

nesprávne, to znamená, že musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej
stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové

zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191
ods. 1 C.s.p. (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo) a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 C.s.p. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 C.s.p., lebo hodnotilkaždý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

34. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový
stav, to znamená, že vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa
príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva
na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil

iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho
vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod
právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu) a použitie
správneho ustanovenia neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom,
z ktorých ustanovení zákona alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ustanovenia

podradil zistený skutkový stav) a ako ho prípadne vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe
zisteného skutkového stavu podľa týchto ustanovení vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

35. Predmetom konania je posúdenie reštrukturalizačného plánu súdom na základe návrhu dlžníka a

nahradenie súhlasu skupiny veriteľov s prijatím reštrukturalizačného plánu.

36. Odvolací súd udáva, že samotná reštrukturalizácia prebieha podľa plánu, ak tento plán bude
schválený a potvrdený súdom. Schválenie plánu schvaľovacou schôdzou veriteľov je jedným zo
zákonných predpokladov pre potvrdenie plánu súdom. Súd potvrdí plán, ak sú splnené podmienky

určené v § 153 ZKR, inak plán zamietne. To platí i v prípade nahradenia súhlasu skupiny veriteľov
súdom z dôvodu zachovania sanačného konania a ekonomickej záchrany dlžníka. V prípade vyhlásenia
konkurzu bude uspokojovanie veriteľov závislé od výšky speňaženého majetku zo všeobecnej podstaty
úpadcu, na základe čoho nie je možné konštatovať neprimeranosť, nevýhodnosť a nepriaznivé
zasiahnutie do vlastníckych práv jednotlivých veriteľov, spôsobujúce právnu neistotu a zhoršenie ich

postavenia. Podstatou inštitútu reštrukturalizácie je poskytnutie právnej ochrany dlžníkovi pred veriteľmi,
ako aj zachovanie a sanácia ekonomickej aktivity dlžníka a ozdravenie podnikateľského prostredia
pri čiastočnom uspokojení veriteľov. Výsledkom sanačných postupov je čiastočné (úplné) uspokojenie
pohľadávok veriteľov, pričom vo zvyšku ich pohľadávky na rozdiel od likvidačného konkurzu zanikajú
a oddlženému dlžníkovi sa dáva nová možnosť pokračovať v podnikateľskej činnosti. V záujme toho,

aby reštrukturalizácia bola úspešná, zákon umožňuje aby súd nahradil súhlas jednej skupiny veriteľov,
v ktorej sa nedosiahol potrebný počet hlasov pri zachovaní zákonných podmienok uvedených v § 152
a § 154 ZKR za splnenia zákonných podmienok.

37. Z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že súd prvej inštancie zamietol návrh

dlžníka na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím
reštrukturalizačného plánu z dôvodu, že na takéto rozhodnutie boli naplnené podmienky uvedené v §
154 ods. 1 písm. a) ZKR.

38. Podľa § 154 ods. 1 ZKR súd uznesením zamietne plán, ak a) boli podstatným spôsobom porušené

ustanovenia tohto zákona o náležitostiach plánu, postupe pri príprave plánu, hlasovaní o pláne alebo
iné ustanovenia týkajúce sa plánu, ak to malo nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu; b)
prijatie plánu bolo dosiahnuté podvodným konaním alebo poskytnutím osobitných výhod niektorému
účastníkovi plánu; c) plán nebol prijatý schvaľovacou schôdzou; to neplatí, ak súd nahradil jej súhlas
svojím rozhodnutím; d) ak podľa plánu nemá dôjsť k vydaniu akcií alebo iných majetkových účastí na

dlžníkovi alebo na preberajúcej osobe za nové peňažné vklady, alebo výmenou pohľadávok veriteľov
skupiny pre nezabezpečené pohľadávky s výnimkou veriteľov skupiny pre nezabezpečené pohľadávky
vytvorenej podľa § 137 ods. 5, a to aspoň vo výške podľa § 110 ods. 2 písm. e); e) plán nie je
spravodlivý vo vzťahu ku skupinám veriteľov tým, že predpokladá taký vznik, zmenu alebo zánik
práva alebo záväzkov obsiahnutých v pláne, že veritelia skupín pre nezabezpečené pohľadávky budú

uspokojení v dlhšej dobe ako zabezpečení veritelia bez toho, aby pre to existoval spravodlivý dôvod;
f) plán je v podstatnom rozpore so spoločným záujmom veriteľov; g) miera uspokojenia ktorejkoľvek z
nezabezpečených pohľadávok, s výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, je
nižšia ako 50 % výšky dotknutej pohľadávky; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s nižšoumierou uspokojenia; h) plnenia určené na uspokojenie ktorejkoľvek z nezabezpečených pohľadávok, s
výnimkou pohľadávok zaradených do skupiny podľa § 137 ods. 5, majú byť podľa záväznej časti plánu
poskytované počas obdobia dlhšieho ako päť rokov; to neplatí, ak dotknutý veriteľ písomne súhlasí s

dlhšou lehotou splatnosti plnení určených na uspokojenie jeho pohľadávky.

39. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie opätovne (v zhode s pôvodným rozhodnutím) odôvodnil tým,
že reštrukturalizačný plán neobsahuje záväznú časť ako takú, ktorej náležitosti sú uvedené v § 139 ZKR,
resp. neobsahuje presné vymedzenie všetkých práv a záväzkov, ktoré majú účastníkom podľa plánu

vzniknú, zmeniť sa alebo zaniknúť a to aj napriek existencii kapitoly 8 plánu a prílohy č. 1, keďže nie je
pri jednotlivých veriteľoch uvedené, ako sa naložilo so zvyšnou časťou pohľadávok tých veriteľov, ktorí
majú byť uspokojení v menšom rozsahu ako 100 %, teda absentuje skutočnosť alebo prípadná dohoda
veriteľa s dlžníkom o tom, že došlo k odpusteniu zvyšku záväzku dlžníkovi, prípadne k uznaniu zvyšku
pohľadávky za nevymáhateľnú alebo je zvyšná časť pohľadávky plánom nedotknutá a vymáhateľná v
pôvodnej lehote splatnosti, čím je naplnený dôvod na zamietnutie plánu podľa § 154 ods. 1 písm. a)

ZKR, pričom táto absencia má nepriaznivý vplyv na všetkých účastníkov plánu, keďže neexistuje žiaden
právny titul, na podklade ktorého by mal dlžník plniť svoje záväzky.

40. Odvolací súd po oboznámení s obsahom spisu dospel k názoru, že konštatovanie súdu prvej
inštancie, že reštrukturalizačný plán dlžníka neobsahuje záväznú časť, resp. plán neobsahuje titul

na plnenie, nie je správny. Odvolací súd opätovne, v zhode zo svojím predchádzajúcim zrušujúcim
uznesením poukazuje, že reštrukturalizačný plán je potrebné posudzovať komplexne ako celok, vrátane
jeho príloh. Sporný plán obsahuje kapitolu 8, kde je uvedený návrh dlžníka na uspokojenie jednotlivých
veriteľov (skupín) a jeho časové plnenie s odkazom na prílohu č. 1 plánu, kde vo forme tabuľky
obsahujúcej jednotlivé skupiny veriteľov je uvedený zoznam veriteľov, ich zistené pohľadávky, výška v

akej budú uspokojené po schválení reštrukturalizačného plánu, ako aj splátkový kalendár obsahujúci
rozloženie splátok jednotlivých veriteľov s určením ich výšky a dátumu splatnosti. Záväzná časť plánu
má záväzkovotvorný charakter, teda nie je vylúčené, aby niektoré požadované údaje boli uvedené
sprostredkovane,tedaodkazomnainúlistinu(vdanomprípadeprílohu,ktorájesúčasťouplánu),zktorej
by boli objektívne zistiteľné. Pritom už samotný plán obsahuje určité údaje, ktoré predpokladá § 136 ods.

1 ZKR, a to výšku uspokojenia pohľadávok veriteľov podľa skupín, teda nie je možné dospieť k záveru,
že v pláne absentuje záväzná časť ako taká. Ani konštatovanie súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé,
akým spôsobom a aké práva a záväzky podľa plánu mali jednotlivým účastníkom plánu vzniknúť, zmeniť
sa alebo zaniknúť, nie je správne, keďže jednotliví veritelia (skupiny) sa podľa plánu majú uspokojovať v
rozsahu 100 %, teda žiadne záväzky nezanikajú, mení sa iba ich splatnosť a v prípade ďalších veriteľov

(skupín), ktorí majú byť uspokojení v menšom rozsahu ako 100 %, je z obsahu plánu zjavné, že títo
sa majú uspokojovať iba z časti, a to konkrétne vo výške a splatnosti, tak ako to je uvedené v prílohe
č. 1, z čoho je zrejmá aj zmena výšky a splatnosti jednotlivých pohľadávok. „A contrario“ tak z plánu
jednoznačne vyplýva, že v prevyšujúcej časti nedôjde k uspokojeniu ich pohľadávok, teda dlžníkovi
zanikne povinnosť v tomto rozsahu plniť. Preto podľa odvolacieho súdu je plán aj v súlade s ustanovením

§ 139 ods. 1 C.s.p.

41. Aj súd prvej inštancie prezentoval názor, že reštrukturalizačný plán má povahu zmluvy, pritom
odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych
úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť

aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon
neplatný.

42. Napokon aj zo znenia § 155 ods. 3 ZKR vyplýva, že plán potvrdený súdom sa považuje za právny
úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu

alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Táto fikcia platí aj vtedy, ak by niektorý právny
úkon obsiahnutý v pláne alebo jeho prílohách neobsahoval všetky formálne či obsahové náležitosti
(odpustenie dlhu, vzdanie sa práva a pod.).

43. Podľa § 135 ods. 1 písm. a) ZKR opisná časť plánu okrem náležitostí posudku podľa § 110 ods. 1

písm.a)ab)aods.2písm.a)ažc)musíobsahovaťajopiskritériíprezaradeniejednotlivýchpohľadávok,
prípadne jednotlivých majetkových práv akcionárov dlžníka do jednotlivých skupín vytvorených v pláne
na účely hlasovania o prijatí plánu spolu s podrobným odôvodnením.44. K súdom prvej inštancie deklarovanému nedodržaniu ustanovenia § 135 ods. 1 písm. a) ZKR,
spočívajúcom v absencii podrobného opisu kritérií, podľa ktorých boli vytvorené jednotlivé skupiny, ako
aj pravidlá, na základe ktorých boli jednotlivé pohľadávky zaradené do tej-ktorej skupiny odvolací súd

udáva, že z plánu možno vyvodiť jednoznačné kritériá použité pre zaradenie jednotlivých pohľadávok
do jednotlivých skupín už zo samotného označenia jednotlivých skupín veriteľov, keďže ich označenie
(hráči, tréneri a manažéri, dodávatelia, zamestnanci, štátne inštitúcie, podriadení veritelia) vychádzajú
z charakteru jednotlivých veriteľov a ich ekonomických záujmov.

45. Odvolací súd zastáva názor, že je malý predpoklad, aby veritelia schválili plán, ktorý by bol v rozpore
s ich spoločnými záujmami. Napokon námietky uplatnené proti hlasovaniu alebo vedeniu schôdze
z dôvodu jeho rozporu so zákonom neboli uplatnené žiadne. Preto závery súdu prvej inštancie, že
účastníci plánu nepoznali ani kritérium, na podklade ktorého boli ich pohľadávky zaradené do tej-ktorej
skupiny, ani vysvetlenie, resp. odôvodnenie, prečo budú ich pohľadávky uspokojené v nižšej miere ako
pohľadávky ďalších veriteľov nezabezpečených pohľadávok zaradených do iných skupín, nemajú oporu

vo vykonaných dôkazoch, sú nesprávne.

46. Vzhľadom na vyššie uvedené je záver súdu prvej inštancie o dôvodnosti zamietnutia
reštrukturalizačného plánu nesprávny, pretože nevyplýva z vykonaného dokazovania. Rozhodnutie
súdu prvej inštancie o zamietnutí plánu má rýdzo formalistický charakter, keď súd prvej inštancie

reštrukturalizačný plán zamietol, materiálna stránka predmetnej reštrukturalizácie však ostala mimo jeho
pozornosti. Úlohou súdu je pri osobitostiach kauzy každej z prejednávaných vecí hodnotiť a skúmať tak
splnenie zákonných predpokladov (podmienok) pre trvanie reštrukturalizácie, ako aj správanie sa a vôľu
väčšiny hlasujúcich veriteľov.

47. Podľa § 152 ZKR, ak za prijatie plánu v niektorej zo skupín nehlasovala potrebná väčšina,
predkladateľ plánu sa môže v návrhu na potvrdenie plánu domáhať, aby súd prijatie plánu v skupine
nahradil svojím rozhodnutím, ak a) účastníci plánu zaradení do skupiny hlasujúcej proti prijatiu
plánu nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom by boli v prípade neprijatia
plánu; súd pritom vychádza z ich pravdepodobného uspokojenia v konkurznom konaní v deň začatia

reštrukturalizačného konania, pričom vychádza z údajov uvedených v pláne, ak sa nepreukáže opak,
b) väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a c) za
prijatie plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej
sumy ich zistených pohľadávok (ods. 1). O nahradení súhlasu súd rozhodne v uznesení o potvrdení
alebo zamietnutí plánu.

48. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že v prípade skupiny veriteľa „č. N0 - Štátne
inštitúcie“ (navrhovaný rozsah uspokojenia 100 %), kde sa nedosiahol potrebný počet hlasov, sú splnené
podmienky uvedené v § 152 ods. 1 ZKR na nahradenie ich súhlasu s reštrukturalizačným plánom, keďže
účastníci plánu zaradení do tejto skupiny nebudú na základe plánu v zjavne horšom postavení, v akom

by boli v prípade neprijatia plánu. Plán v kapitole 7 obsahuje porovnanie rozsahu uspokojenia veriteľov v
reštrukturalizácii a v konkurze, pritom z plánu vyplýva, že miera uspokojenia v prípade reštrukturalizácie
je nepomerne vyššia ako miera uspokojenia v konkurze, ktorá by predstavovala iba cca. 1 %. Zároveň
väčšina zo skupín zostavených podľa plánu hlasovala za prijatie plánu potrebnou väčšinou a za prijatie
plánu hlasovali prítomní veritelia s nadpolovičnou väčšinou hlasov počítaných podľa zistenej sumy ich

zistených pohľadávok, tak ako to vyplýva z odseku 3. a 10. odôvodnenia rozhodnutia.

49. Podľa § 153 ods. 1 ZKR, ak nie sú dôvody na zamietnutie plánu, súd do 15 dní od doručenia
návrhu na potvrdenie plánu predložený plán uznesením potvrdí; prílohu uznesenia tvorí plán potvrdený
súdom. V uznesení o potvrdení plánu súd rozhodne aj o skončení reštrukturalizácie. Uznesenie súd

bezodkladne zverejní v Obchodnom vestníku. Plán potvrdený súdom sa nezverejňuje; to sa nevzťahuje
na ustanovenia o novom úvere.

50. Odvolací súd nevzhliadol zákonnú prekážku na schválenie plánu súdom a to podstatné porušenie
o náležitostiach plánu, o postupe pri príprave plánu, o hlasovaní, zmeškanie lehoty a v neposlednom

rade nebol preukázaný a zistený nepriaznivý vplyv na niektorého z účastníkov plánu, keďže predložený
plán zahŕňal uspokojenie všetkých veriteľov s prihlásenými pohľadávkami, bez možnosti reálneho
konštatovania zvýhodnenia, resp. poskytnutia osobitných výhod niektorému z nich.51. Súd prvej inštancie vzhľadom na uvedené nerozhodol správne, keď zamietol návrh dlžníka
na potvrdenie reštrukturalizačného plánu a nenahradil súhlas skupiny veriteľov č. N0 s prijatím
reštrukturalizačného plánu. Keďže neboli splnené podmienky na potvrdenie napadnutého uznesenia,

ani na jeho zrušenie, odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil a podľa §
152 ZKR nahradil súhlas skupiny veriteľa „č. N0 - Štátne inštitúcie“ a podľa § 153 ods. 1 ZKR predložený
plán reštrukturalizácie schválil.

52.Totorozhodnutie prijalsenátKrajskéhosúduvKošiciachpomeromhlasov3:0(§393ods.2posledná

veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie a dovolanie nie je prípustné (§ 198 ods. 1 ZKR).