Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 10Co/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1417210668
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1417210668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a
členov senátu JUDr. Ľuboša Sádovského a JUDr. Romana Majerského v právnej veci žalobcov: 1/ R..
T. Q., W.. XX. XX. XXXX, F. H. W. U. Č.. XXXX, F., X/ Y.. H. Q., W.. XX. XX. XXXX, F. L. Č.. XXXX/
XX, F., žalobcovia 1/ a 2/ zastúpení: BAJO LEGAL, s. r. o., IČO: 36 860 581, Landererova ul. č. 8,
Bratislava, proti žalovanému: N. H., W.. XX. XX. XXXX, F. L. Č.. XXXX/XXA, F., zastúpený advokátkou:

JUDr. Sabína Gečeová, Popradská ul. č. 80, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 14. novembra 2018,
č. k. 22C/38/2017 - 326, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/, ktorou sa domáhali
určenia, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku parc. č. XXXX/X I. U. X Y.X,

H. T.: A., A. na N. Č.. XXX, U. Okresným Ú. F., V. I., I.: F. - Y.. Č.. H. W. U., V.. Ú.. H. W. U., L. T. T.
T.. Č.. XXXX/X, T.. Č.. XXXX/X E. T.. Č.. XXXX/X, T.. Č.. XXXX/X, U. A. na N. Č.. XXXX, U. Okresným
Ú.C. F., V. I., I.: F. - Y.. Č.. H. W. U., V.. Ú.. H. W. U. M., E. R. M. A. U. J. T. Č.. XXX/XXXX A. H.
XX. XX. XXXX, vyhotovenom Filipom Froncom - GEOMEP, Zememeračská kancelária, Líščie údolie
77, 841 04 Bratislava IČO: 40 097 960. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 137
písm. c) C. s. p., § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 134 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka a

vecne tým, že žalobcovia preukázali naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení, nakoľko,
ak má byť rozhodnutie súdu určujúce vlastnícke právo zaznamenané do katastra nehnuteľností a týmto
spôsobom dosiahnutý stav súladu medzi právnym stavom a stavom zapísaným v katastri nehnuteľností,
existuje vždy naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, avšak nepreukázali splnenie podmienok
pre vydržanie, nakoľko nemal preukázanú oprávnenosť držby a dobromyseľnosť ani žalobcov a ani ich
právneho predchodcu a napokon ani splnenie podmienky uplynutia vydržacej doby. Uviedol, že sporná
parcela, ktorá je predmetom konania, je vedená na LV č. XXX pre V.N. Ú. A. F., T.. Č.. XXXX - záhrady

vo výmere 284 m2, pričom výlučným vlastníkom tejto parcely je žalovaný, a to titulom nadobudnutia RI
895/72 s tým, že žalobcovia odvodili vlastnícke právo k žalovanej nehnuteľnosti od vlastníctva svojho
právneho predchodcu Y. K., resp. jeho matky, od ktorého nadobudli kúpnou zmluvou vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam, a to: rodinný dom súpis. č. XXXX postaveného na parcele registra „C“ parc. č.
XXXX, pozemok parcely registra „C“ parc. Č.. XXXX/X - A. T. E. W. U. U.Y. XX Y.X, T. T. C. „. T..
Č.. XXXX/X - I. T. U. U. XX Y.X, T. T. C. „.Z. T.. Č.. XXXX - A. T. E. W. U. U. XXX Y.X, T. T. C. „.Z.

T.. Č.. XXXX/X - A. U. U. XXX Y.X, V. Y. za M., Ž. V. U. T. Č.. XXXX/X, V. L. W. na Q. T. U. K. U.
E. T. T.. Č.. XXXX vo vlastníctve žalovaného došlo tak, že pletivový plot, ktorý oddeľoval pozemky
právnych predchodcov žalobcu a žalovaných, mal podľa domnienok vtedajších vlastníkov predstavovaťhranicu medzi ich pozemkami, pričom na tomto istom mieste, teda domnelej hranici pozemkov právnych
predchodcov žalobcov a žalovaného, mal byť následne postavený oporný múr žalovaným s tým, že
právni predchodcovia žalobcov, ako aj samotní žalobcovia mali užívať časť parcely č. XXXX za týmto

opornýmmúrom(akoajzačasťouvtedajšiehopletivovéhooplotenia)vdobrejviere,žeimpatrí.Poukázal
na skutočnosť, že z predložených listinných dôkazov, ako aj výpovede žalovaného vyplýva, že v roku
1972predkúpoupozemkužalovaným,StrediskogeodéziepreokresBratislava-vidiekspísalozápisnicu
o vytýčení vlastníckej hranice pozemku parc. č. XXXX (U. M. Č. Č.. XX/X), pričom vytýčenie vlastníckej
- užívacej hranice bolo vykonané na podklade geometrického plánu z roku 1960 a vypočítaných kót

z katastrálnej mapy s prihliadnutím na príslušnú zrážku mapového listu č.
XX, a vytýčená hranica bola v prírode vyznačená železnými trubkami, jej priebeh bol zakreslený do
vytyčovacieho náčrtu, ktorý bude tvoriť súčasť tejto zápisnice s tým, že pri vytýčení bolo zistené, že kóty
z geometrického plánu z roku 1960 boli preskúšané a porovnané s odsunutými kótami z katastrálnej
mapy, ktoré v rámci prípustných odchýliek +- súhlasia so skutočnosťou, keď budúci vlastník parc. č. XX/
X (H. T. XXXX), M.. R.. Ž. E. U. T.. Č.. XX/X sa navzájom dohodli, že Pokorný vypustí odzadu parc.

č. XX/X 1m šírky a za to H. A. T. T. jestvujúce železné stĺpiky na tom mieste, v akom sa v teréne
nachádzajú a zároveň sa zaviazal, že od susednej parcely č. X U. Q. R., C.. V. bude rešpektovať
jestvujúci chodník a považuje plot od parc. XX/X za trvalú hranicu. Uviedol, že z
geometrického plánu, ktorý tvoril súčasť zápisnice vyplýva, že pôvodná hranica medzi parcelou č. XX/
X (H. T. Č.. XXXX) a parcelou č. X (H. T. Č.. XXXX/X) F. zalomená v smere do parcely č. X E. W. na

Č. T. Č.. XX/X sa v čase vyhotovenia zápisnice nachádzal chodník (ktorý využívala Y. K. pri prechode
na svoju parcelu v tom čase č. X/X), žalovaný sa zaviazal tento chodník rešpektovať,
pričom Stredisko geodézie vytýčilo hranice parciel č. XX/X E. X železnými trubkami tak, že hranica
medzi pozemkami bola vytýčená priamo a priebeh tejto hranice bol zakreslený v geometrickom pláne,
ktorý tvoril súčasť tejto zmluvy, a preto je zrejmé, že aj Y. K. ako právna predchodkyňa žalobcov mala

vedomosťotom,kadiaľpresnevediehranicamedzipozemkamiparc.č.XXXXaparc.č.XXXX/X,XXXX/
X, XXXX/X E. XXXX/X, a teda že túto tvoria železné trubky vytýčené Strediskom geodézie, na ktoré bolo
následne osadené pletivo, pričom uvedené muselo byť zrejmé aj Y. K., L. Y. K., ktorý tieto nehnuteľnosti
nadobudol po smrti svojej matky. K tvrdeniu žalobcov, že zameranie vykonané v roku 1972, na základe
ktorého boli osadené železné trubky pôvodného pletivového oplotenia, bolo nepresné a až satelitné

zameranie v roku 2011 a následne v roku 2014 malo určiť presnú hranicu medzi pozemkami považoval
za účelové a ničím nepreukázané, nakoľko z predložených fotografií, ktoré boli vyhotovené v období
pred stavbou oporného múru je zrejmé, že medzi parcelou č. XXXX E. T. Ž. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X E. XXXX/X sa nachádzalo pletivové oplotenie vymedzené železnými trubkami tak, ako to vyplývalo
z geometrického plánu z roku 1972 a predstavovalo skutočnú hranicu medzi pozemkami žalobcov a

žalovaným, a preto sa nestotožnil s tvrdením žalobcov, že toto pletivové oplotenie predstavovalo iba
domnelú hranicu, pričom skutočná hranica medzi pozemkami bola čiastočne posunutá. Poukázal na
skutočnosť, že v samotnej zápisnici o vytyčovaní hraníc pozemkov z roku 1972 je zrejmé, že tieto
hranice boli vytýčený v súlade s geometrickým plánom z roku 1960, pričom zameranie hraníc pozemkov
v roku 1972 zodpovedalo skutočnosti tak, ako boli tieto hranice zamerané v roku 1960 z

čoho vyplýva, že žalovaný aj právni predchodcovia žalobcov mali vedomosť o tom, kadiaľ
presne vedie hranica medzi vtedajšími pozemkami č. XX/X E. Č.. X, keďže táto hranica zodpovedala
pôvodnému pletivovému oploteniu postavenému medzi železnými trubkami vytýčenými v roku 1972.
Uviedol, že tvrdenie svedka T.É. I. tom, že oporný múr je postavený na totožnom mieste ako pletivový
plot, považoval za zavádzajúce, nakoľko svedok bez potrebných znalostí a zameraní nedokáže voľným

okom vyhodnotiť, či žalovaný postavil oporný múr presne na hranici parciel, resp., či sa so stavbou
oporného múru neposunul o pár centimetrov v smere do svojej parcely. Nestotožnil sa ani s tvrdením
žalobcov, že oporný múr postavený žalovaným v roku 2008 mal byť postavený na domnelej hranici
pozemkov, nakoľko to nekorešponduje s vykonaným dokazovaním, keďže mal v konaní za
preukázané, že pôvodné pletivové oplotenie kopírovalo skutočnú hranicu medzi pozemkami žalovaného

a právnych predchodcov žalobcu, pričom žalovaný oporný múr nepostavil na hranici parciel č. XXXX E.
XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, ale oporný múr je postavený celým svojím objemom na parcele
č. XXXX, keď uvedené potvrdzuje najmä zameranie oporného múru zo dňa 16. 05. 2011 vykonané K..
A. F., ako aj zameranie Y. F. v roku 2017, pričom sám žalovaný v rámci svojej výpovede potvrdil, že
predmetný oporný múr postavil z dôvodu, že z parciel právnych predchodcov žalobcov dochádzalo k

opakovaným zosuvom pôdy, pričom tento múr postavil na svojej parcele XXXX a nie na hranici parciel
žalobcov a žalovaných preto, že pri stavbe oporného múru (výkopových prácach) v prípade, ak by
tento mal byť postavený na hranici parciel, by zasahoval do vlastníckeho práva žalobcov, resp. ich
právnych predchodcov. Súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, žeoporný múr nebol postavený priamo na hranici pozemkov, ktorú tvorilo pôvodné pletivové oplotenie, ale
dovnútra parcely č. XXXX potvrdzujú aj fotografie založené v súdnom spise, z ktorých je zrejmé, že
medzi pôvodným pletivovým oplotením a oporným múrom sa nachádza niekoľko centimetrový rozdiel,

a preto je zrejmé, že právni predchodcovia žalobcov, Y. K. E. Y. K.V. (jeho matka) boli uzrozumení s tým,
že pletivové oplotenie predstavuje hranicu medzi ich pozemkami a pozemkami žalovaného, z dôvodu
ktorého nemal za preukázanú dobromyseľnosť právnych predchodcov o tom, že časť parcely č. XXXX
za oporným múrom im patrí. Nestotožnil sa ani s tvrdením, že sa právni predchodcovia žalobcov o túto
časť parcely za oporným múrom starali a obhospodarovali ju, nakoľko uvedené tvrdenie nebolo v konaní

žiadnym spôsobom, dokonca ani výsluchmi svedkov preukázané, práve naopak z výsluchu žalovaného
mal za preukázané, že o časť parcely za oporným múrom sa aj po výstavbe oporného múru staral tak, že
sisadolnaopornýmúrikapoprimúrikuzeminuokopalmotyčkoustým,žeajsvedokT.vosvojejvýpovedi
potvrdil,žeY.K.saopozemokzaopornýmmúromveľminestaral.Uviedol,že ajvprípade,akbypripustil
tvrdenie žalobcov, že sa starali o časť pozemku za oporným múrom, tak žalobcovia síce nadobudli
nehnuteľnosti v roku 2011, avšak nehnuteľnosť nevyužívali až do roku 2012 - 2013, kedy začala úprava

pozemkov a výstavba rekreačného objektu, a nakoľko žalobca 1/ sám uviedol, že na stavebné práce
mal zabezpečenú firmu, ktorá ich vykonávala, keďže on bol až do roku 2013 v zahraničí, tak k reálnemu
„staraniusa“opozemokzaopornýmmúromzostranyžalobcovmohlodôjsťažpotomtoroku.Vsúvislosti
stvrdenímžalobcov,žeopornýmúrpostavenýžalovanýmvroku2008jeumiestnenýnatotožnommieste
ako pôvodné pletivové oplotenie, čo mala preukázať miestna obhliadka súd prvej inštancie uviedol, že

pri miestnej obhliadke zistil, že za oporným múrom v smere od ulice L. sa síce nachádza pozostatok
pôvodného pletivového oplotenia, ktorý by mal tvoriť hranicu medzi parcelami žalobcov a žalovaných
a ktorý opticky ako keby (s výnimkou možno pár centimetrov) nadväzuje na stavbu oporného múru,
avšak predmetom konania je vydržanie parcely č. XXXX/X označenej v geometrickom pláne priloženom
k žalobe, z ktorého vyplýva, že časť parcely č. XXXX, ktorá by sa mala nachádzať za oporným múrom

a ktorá má byť predmetom vydržania zo strany žalobcov, končí približne na úrovni ukončenia oporného
múru v smere od ulice L., a teda to, či pôvodné pletivové oplotenie za oporným múrom nadväzuje alebo
nenadväzujepresnenaopornýmúr,jevtomtosmereirelevantné.Nestotožnilsaanistvrdenímžalobcov,
že hranica medzi pozemkami bola posunutá, nakoľko ich právny predchodca Y. K. používal vstup na
pozemok parc. č. XXXX/X na vjazd motorovým vozidlom Škoda (čo má preukazovať aj satelitná snímka

z roku 2011), nakoľko z predložených listinných dôkazov mal preukázané,
že šírka vstupu na parcelu č. XXXX/X z ulice L. je 1460 mm, pričom rozchod kolies
vozidiel Škoda 120 je 1280 mm s tým, že z vykonaného dokazovania, najmä výsluchu žalovaného ako
aj svedka T. vyplynulo, že Y. K. použil parcelu č. XXXX/X na vjazd motorovým vozidlom pred výstavbou
oporného múru, pričom stĺpiky na hranici medzi parcelami č. XXXX E. XXXX/X boli naklonené, ktorá

skutočnosť umožnila Y. K. vjazd na parcelu č. XXXX/X, pričom po výstavbe oporného múru už tento
vjazd nepoužil, nakoľko sa tam s autom nedostal. Súd prvej inštancie poukázal aj na výpoveď svedka
H., v ktorej uviedol, že videl Y. K. parkovať na parcele č. XXXX/X iba raz, pričom nevidel ako sa tam
so svojim vozidlom dostal, keď podľa jeho názoru musel K. trubky nakloniť a nakoľko išlo o viac ako
40 ročné oplotenie, trubky boli hnilé a opotrebované, nakloniť ich nebol problém, z čoho je zrejmé, že

parcela č. XXXX/X nebola právnymi predchodcami žalobcov využívaná na prejazd motorovým vozidlom,
ako to tvrdili žalobcovia, ale len na prechod pešo, ako to napokon potvrdzuje aj výpoveď žalovaného
a svedka H., ktorí potvrdili, že Y. K. tadiaľ vchádzala na svoj pozemok. Uviedol, že skutočnosť, že sa
na predmetnom pozemku nachádzalo motorové vozidlo Y. K. ešte nepreukazuje využívanie uvedenej
parcely na vjazd, nakoľko išlo o ojedinelú situáciu, pričom z výpovedí žalovaného, ako aj svedka H.

vyplynulo, že Y. K. sa dostal na parcelu č. XXXX/X s vozidlom Škoda tak, že naklonil trubky pletivového
oplotenia, keď aj táto skutočnosť potvrdzuje, že pôvodné pletivové oplotenie, ktoré bolo postavené
medzi parcelami č. XXXX E. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, bolo postavené presne na hranici
pozemkov, pretože v prípade, ak by toto oplotenie bolo postavené dovnútra parcely č. XXXX tak, ako
to tvrdili žalobcovia, Y. K. by nemal problém dostať sa opakovane so svojím motorovým vozidlom na

pozemok č. XXXX/X a nebolo by potrebné nakláňať trubky pletivového oplotenia v smere na parcelu
žalovaného. V súvislosti s tvrdením žalobcov o tom, že dobromyseľnosť Y. K. mala
preukazovať aj skutočnosť, že zosekal časť oporného múru na parcele č. XXXX, nakoľko si myslel, že
tento múr je na jeho pozemku (viď rozhodnutie stavebného úradu Devínska Nová Ves z
13. 11. 2017) súd prvej inštancie uviedol, že k údajnému omylu zo strany Y. K. o tom,

že časť pozemku za oporným múrom patrí jemu malo dôjsť až dňa 16. 05. 2008 tak, ako to vyplýva z
predmetného rozhodnutia stavebného úradu, ktorý si pripojil priestupkový spis OR PZ H.W. W. U. pod
č. I. T.-XXX/IV-H.-XXXX H.-XXX/IV-H.-XXXX s tým, že ak by mal týmto rozhodnutím za preukázanú
dobromyseľnosť Y. K. ako právneho predchodcu žalobcov o tom, že mu predmet vydržania patrí, boloby možné vydržaciu dobu počítať až od roku 2008, od ktorého času ešte neuplynula dostatočne dlhá
doba na vydržanie (do roku 2014, kedy bolo žalobcami vykonané satelitné zameranie pozemkov) a
zároveň poukázal na výpoveď svedka R. H.Ú., kamaráta Y. K., ktorý uviedol, že vedel o tom, že bolo z

múru niečo osekávané, asi aby odtiaľ mohol Y. K. s autom vôbec vyjsť, a preto je pravdepodobné, že v
prípade, ak by bol Y. K. dobromyseľný v tom, že mu patrí pozemok za oporným múrom a z tohto dôvodu
osekal časť múru (ako uviedol v priestupkovom konaní), bol by sa s týmto zveril svojmu dlhoročnému
kamarátovi. Uviedol, že mal pochybnosť o vyjadrení Y. K. v rámci objasňovania priestupku zo dňa 16.
05. 2008 o tom, že osekal časť múru z dôvodu, že si myslel, že časť pozemku za múrom mu patrí,

keďže sám žalobca celý čas v konaní tvrdil, že oporný múr mal byť údajne postavený presne na hranici
s pletivovým plotom, ktorá mala byť hranicou domnelou (a teda dovnútra parcely č. XXXX), nakoľko
ak by Y. K. bol toho názoru, že pletivové oplotenie tvorí len domnelú hranicu medzi pozemkami a nie
je postavené na skutočnej hranici jeho pozemkov a pozemku žalovaného, nemal dôvod po výstavbe
oploteniaosekávaťčasťopornéhomúrutak,akotouvádzal,nakoľkotátobybola,podľatvrdenížalobcov,
ešte stále na pozemku žalovaného (parcele č. XXXX). Za účelové označil súd prvej inštancie tvrdenie

žalobcov, že šírka parcely č. XXXX/X pri vstupe z ulice L. je 2100 mm (šírka od jednej vnútornej strany
pôvodných stĺpikov brány po druhú) a bola postačujúca na prejazd motorovým vozidlom, nakoľko z
výkresu - skutkový stav účelovej komunikácie zameraný Ing. arch. Mariánom Malovaným vyplýva, že
šírka vstupu od na parcelu č. XXXX/X A. G. L. mala byť údajne 1850 mm, avšak z výpovede svedka
K.. C. O. vyplýva, že komunikoval spolu so svojou manželkou s Y.W. Y., ktorá sa ho dopytovala ako

mohol tak kótovať, keď sa vybavovalo stavebné povolenie, keď to nezodpovedá katastru nehnuteľností,
na čo mal odpovedať, že si to žiadal žalobca 1/ s tým, že pri vykonávaní štátneho stavebného dozoru
v októbri 2017 bol v rámci obhliadky prítomný aj Ing. arch. Malovaný, ktorý bol prekvapený z toho, ako
ďaleko zašiel spor, nakoľko bol presvedčený, že všetko bolo dojednané tak ako mu hovoril žalobca 1/,
keď uvedené zameranie Ing. arch. Malovaným nezodpovedá ostatným listinným dôkazom založeným

v spise. V súvislosti so záznamom z ústneho konania s miestnym zisťovaním, kde prítomní (vrátane
manželky žalovaného, H. H.) nenamietali proti zisteniu úradu, že stavba oporného múru je zrealizovaná
na hranici pozemkov parc. č. XXXX E. T.. Č.. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, ktorá skutočnosť mala podľa
názoru žalobcov preukázať, že žalovaný postavil múr na mieste, ktoré považoval za hranicu medzi jeho
pozemkom parc. č. XXXX a pozemkami žalobcov, sa s týmto tvrdením nestotožnil,

nakoľko manželka žalovaného (H.Š. H.) bola plnomocenstvom zo dňa 23. 06. 2008 splnomocnená
svojim manželom len na sprístupnenie parcely č. XXXX pre pracovníkov Miestneho úradu H. W. U.,
pričom v zmysle uvedeného splnomocnenia nebola oprávnená k žiadnym právnym úkonom s tým, že
skutočnosť, že nevzniesla námietky prípadne pripomienky k záveru osoby oprávnenej na vykonanie
miestneho zisťovania, ešte neznamená, že sa s týmto záverom stotožnila. Uviedol, že aj v prípade, ak by

dobromyseľnosťY.K.ažalobcovotom,žemúrsanachádzanahraniciparcielč.XXXXE.T..Č..XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X, odvodzoval z uvedeného záznamu zo dňa 26. 06. 2008, žalobcovia by nemali
splnenú ďalšiu podmienku vydržania, a tou je uplynutie vydržacej doby, čo v prípade nehnuteľnosti je 10
rokov, keďže zo samotnej výpovede žalobcu 1/ vyplýva, že o skutočnej hranici medzi pozemkami parc.
XXXX E. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X sa dozvedel pri satelitnom zameraní v roku 2014, a preto aj keby

dospel k záveru, že Y. K. bol v roku 2008 dobromyseľný v tom, že mu pozemok za oporným múrom
patrí (čo však ale za preukázané nemal), neuplynula by vydržacia doba 10 rokov, ale len 6 rokov (do
roku 2014). Súd prvej inštancie dospel preto k záveru, že žalobcovia nemali titul, na základe ktorého by
nadobudli sporný pozemok v celosti a nemohli byť dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí,
a preto sa bližšie nezaoberal ostatnými námietkami strán sporu, nakoľko v konaní chýbalo zo strany

žalobcov preukázanie základných podmienok pre vydržanie, a to oprávnenosť držby a dobromyseľnosť.
V súvislosti s námietkami žalobcov ohľadom hodnotenia nedôveryhodnosti výpovedí svedkov, najmä
K.. C. O. z dôvodu, že na súde prvej inštancie sa vedie obdobný spor medzi žalobcami a K.. O.J.,
poukázal súd prvej inštancie na závery nálezu Ústavného súdu SR z 09. júna 2015, sp. zn. III. ÚS
276/2014, v zmysle ktorých, „spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba

na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť
výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch,
kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi
sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo
k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov

konania“ a nakoľko žalobcovia neuviedli (a ani nepreukázali) žiadnu skutočnosť, ktorá by spochybňovala
objektívnosť v konaní vypočutých svedkov, považoval ich výpovede (ako dôkaz) za
hodnoverné. Výrok, ktorým rozhodol o náhrade trov konania odôvodnil právne ust. § 255 ods. 1, § 262ods. 1 C. s. p. a vecne úspechom žalovaného v konaní, ktorému priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu, o výške ktorej rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2.

Proti tomuto rozsudku podali žalobcovia 1/ a 2/ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvej
inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm.
e/ C. s. p., správne písmeno b/, pozn. odvolacieho súdu), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ C. s. p.), ako i z dôvodu, že

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C. s. p.) a napokon z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C. s. p.) a navrhli napadnutý rozsudok
zmeniť a ich žalobe vyhovieť a priznať nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedli, že
záver súdu prvej inštancie o nesplnení podmienky oprávnenosti držby a dobromyseľnosti je nesprávny,
nakoľko nesprávne vyhodnotil zistený skutkový stav, a to najmä vyhodnotením dôkazov v rozpore s

ich skutočným obsahom, čoho následkom došlo aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, keďže
hodnotenie viacerých dôkazov je zo strany súdu prvej inštancie založené na ničím nepodložených
domnienkach, z viacerých dôkazov vôbec nevyplynulo to, čo uviedol v rozsudku
(napr. svedecká výpoveď T.) a obsah niektorých dôkazov súd nezohľadnil vôbec (závery miestnej
obhliadky a v niektorých prípadoch tiež svedecká výpoveď T.Q.), a preto je odôvodnenie rozsudku

ako celok arbitrárne, keďže súd prvej inštancie zjavne hodnotil všetky dôkazy a skutkové okolnosti v
prospech žalovaného a na niektoré zo skutkových okolností v neprospech žalovaného ani neprihliadol,
pričom uvedené navodzuje dojem, že nerozhodol o žalobe na základe vyhodnotenia skutkového stavu
aplikovaného na právny stav, ale tieto si prispôsobil tak, aby žalobu mohol zamietnuť. Namietli, že
podstata nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie spočíva vo vyhodnotení skutočnosti, či pôvodný

pletivový plot oddeľujúci sporné parcely osadený minimálne od roku 1972 až do roku 2008, je na
totožnom mieste ako oporný múr, ktorý pletivový plot v roku 2008 nahradil a na mieste stojí do dnes,
keď táto skutočnosť bola v konaní jednou z rozhodujúcich, keďže oporný múr nie
je postavený na hranici medzi pozemkami, čo zistili geometrickým zameraním v roku 2014 s tým, že
tvrdenie, o totožnom umiestnení plota s oporným múrom bolo v konaní preukázané

najmä miestnou obhliadkou, dobovými fotografiami, svedeckými výpoveďami, ako aj ďalšími skutkovými
okolnosťami, avšak aj napriek uvedenému dospel súd prvej inštancie k záveru, že pletivový plot bol
na inom mieste ako oporný múr, čo však zo žiadneho dôkazu nevyplývalo. Nestotožnili sa so záverom
súdu prvej inštancie, že ich tvrdenia o tom, že zameranie vykonané v roku 1972, na základe ktorého
boli osadené železné trubky pôvodného pletivového oplotenia bolo nepresné a až satelitné zameranie v

roku 2011 (vyžiadané žalovaným) a roku 2014 malo určiť presnú hranicu medzi pozemkami považoval
za účelové a ničím nepreukázané, nakoľko rozpor medzi hranicami chybou v zameraní neprezentovali
ako fakt, ale ako pravdepodobný dôvod toho, že oporný múr a predtým pletivový plot neboli na skutočnej
hranici medzi pozemkami, tak ako hranicu majú určenú dnes satelitným zameraním, keď nemôže byť vo
všeobecnosti spochybnená skutočnosť, že satelitné zameranie hraníc pozemkov pomocou technológie

GPS bude presnejšie ako zameranie uskutočnené staršími technológiami v roku 1960, resp. 1972.
Namietli, že súdom prvej inštancie prijatý záver, že pletivové oplotenie sa nachádzalo na skutočnej
hranici medzi pozemkami, na mieste vyznačenom ako hranica pozemkov železnými trubkami podľa
geometrického plánu z roku 1972 a tiež 1960, a teda vlastníci mali vedomosť kadiaľ vedie skutočná
hranica medzi pozemkami, vychádza z tzv. zacykleného argumentu a je nesprávny, nakoľko pokiaľ

je sporná správnosť hranice pozemkov určená geometrickým plánom z roku 1972 a tiež 1960, nie je
predsa možné argumentovať tým, že táto hranica je určená správne, keďže ju tak určil geometrický
plán s tým, že tento záver tiež vychádza z nesprávnej prezumpcie, ktorá je spoločným
menovateľom pre viacero nesprávnych záverov v rozsudku a to, že pletivový plot nie je na totožnom
mieste ako oporný múr, keď nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že tak geometrický

plán z roku 1972 ako aj z roku 2014, vyznačujú hranicu medzi pozemkami na tom istom
mieste, čo namietali a čo predstavovalo spornú skutočnosť. K tvrdeniu súdu prvej inštancie, že pletivové
oplotenie predstavovalo skutočnú hranicu medzi ich pozemkami a žalovaným, čo vo svojom výsluchu
potvrdil aj svedok T. uviedli, že takáto interpretácia výpovede svedka T. je nesprávna a zavádzajúca,
nakoľko svedok nepotvrdil, že pletivové oplotenie predstavovalo skutočnú hranicu medzi pozemkami,

ale že sa domnieva, že sa jednalo o skutočnú hranicu, pričom presnú hranicu vie vytýčiť geodet s
tým, že svedok sa domnieval, že pletivové oplotenie predstavuje skutočnú hranicu rovnako ako všetci
ostatní (Y. K., Y.C. K., T.. H., atď.), čo treba vnímať aj v kontexte jeho vyjadrenia, že oporný múr je
na totožnom mieste ako pletivový plot, pričom oporný múr na hranici medzi pozemkami nie je. Uviedli,že okrem uvedeného pochybenia je tiež zaujímavé, že kým súd prvej inštancie tvrdenie svedka T.
I. totožnosti osadenia pletivového plotu a oporného múru považoval za zavádzajúce, keďže svedok
takúto skutočnosť nedokáže bez potrebných znalostí a voľným okom vyhodnotiť, tvrdenie svedka T. o

skutočnej hranici medzi pozemkami už za zavádzajúce nepovažoval, a preto podľa súdu zjavne teda
možno určiť hranicu medzi pozemkami voľným okom, avšak voľným okom už nie je možné určiť, či dva
ploty sú na totožnom mieste, napriek tomu, že totožnosť osadenia plotu a oporného múru je možné
dodnes badať z pozostatkov pletivového plota, pôvodnej bránky oplotenia, ale tiež v
dôsledku absencie pozostatkov pletivového plota (diery v zemi a pod.) na predmete vydržania, keďže

podľa žalovaného mal byť plot práve na tomto mieste s tým, že v takomto rozdielnom prístupe súdu
zjavne vidieť tendenčnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov v ich neprospech. Poukázali na skutočnosť,
že aj závery prvoinštančného súdu týkajúce sa údajného nepostavenia oporného múru žalovaným v
roku 2008 na domnelej hranici medzi pozemkami, opätovne vychádzajú z nepravdivej hypotézy, že
pletivové oplotenie a oporný múr nie sú umiestnené na totožnom mieste, ako aj z ďalších nesprávnych
skutkových zistení, nakoľko v konaní nebolo sporné, že oporný múr nie je na skutočnej

hranici medzi dotknutými pozemkami, ale je celým svojím objemom na parcele č. XXXX, čo vyplýva aj
zo zmieňovaných geometrických zameraní pozemkov, z čoho vyplýva, že súd prvej inštancie mal za
potvrdené, že oporný múr bol na svojom mieste postavený z dôvodu predchádzania zosuvom pôdy a
tiež z dôvodu nezasahovania do ich vlastníckeho práva, resp. ich právnych predchodcov, keďže to tak
uviedol žalovaný vo svojej výpovedi. Uviedli, že aj v tejto súvislosti je opätovne zaujímavý prístup súdu

prvejinštancie,keďväčšinuichtvrdenípovažovalbezďalšiehozaúčelové,nedôveryhodnéapod.,avšak
na preukázanie tvrdení žalovaného postačovalo iba to, že ich uviedol vo svojej výpovedi. Poukázali na
skutočnosť, že žalovaný vo svojom prvom podaní - vyjadrení k žalobe, uviedol k umiestneniu oporného
múru iba to, že tento je umiestnený na svojom mieste (teda nie na skutočnej hranici medzi pozemkami)
preto, lebo Y. K. (ich právny predchodca) posunul pred jeho stavbou šnúru, ktorá ho zameriavala, avšak

keď si uvedomil, že takéto tvrdenie je nepreukázateľné, vo svojom ďalšom podaní zo dňa 20. 12. 2017
uviedol, že oporný múr je na svojom mieste preto, aby zabránil zosuvom pôdy a po spochybnení tohto
tvrdenia, právna zástupkyňa žalovaného na pojednávaní dňa 05. 03. 2018 uviedla, že oporný
múr je postavený na svojom mieste, aby nezasahoval do susedných parciel s tým, že takúto obranu
žalovaného nemožno označiť inak ako účelovú a nedôveryhodnú, avšak aj napriek tomu ju

súd prvej inštancie akceptoval, navyše bez toho, aby bola podporená čo i len jediným dôkazom, okrem
výsluchu žalovaného. Uviedli, že do konania predložili dôkaz - Záznam z ústneho konania s miestnym
zisťovaním zo dňa 26. 06. 2008, kde manželka žalovaného spolu s ďalšími osobami svojimi
podpismi potvrdzujú, že oporný múr je na skutočnej hranici medzi pozemkami, pričom tento dôkaz úplne
vyvracia obranu žalovaného uvedenú vyššie, keďže preukazuje jeho domnienku o

osadení oporného múru na skutočnej hranici medzi pozemkami (pričom tento na skutočnej hranici
osadený nie je), avšak súd prvej inštancie ho prekvapujúco vyhodnotil odlišným spôsobom. K tvrdeniu
súdu prvej inštancie, že z fotografií založených v súdnom spise má byť zrejmé, že medzi pôvodným
pletivovým oplotením a oporným múrom sa nachádza niekoľko centimetrový rozdiel uviedli, že toto
je nepreskúmateľné, keďže nie je zrejmé, z akých fotografií by mala táto skutočnosť byť zrejmá, a

namietli, že nejaké takéto fotografie sa vôbec v spise nachádzajú, keďže by boli v rozpore so skutočným
stavom. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom odvolaní ďalej uviedli, že aj závery súdu ohľadom starania sa o
predmet vydržania, vychádzajú z nesprávnych skutkových zistení, nakoľko svedok T. vo svojej výpovedi
nepotvrdil, že sa Y. K.V. o predmet vydržania nestaral, nakoľko iba uviedol, že od roku 2008 sa Y. K. o
pozemok veľmi nestaral, avšak Y. K. predtým ako zomrela a ako jej to zdravotný stav dovoľoval,

sa o parcelu starala, z dôvodu ktorého nie je zrejmé, prečo súd vôbec nezohľadnil časť výpovede svedka
T. o tom, že Y. K. sa starala o predmet vydržania. Uviedli, že aj keď nie je zrejmý význam pojmu „reálne
staranie sa o pozemok“, uvádzané v napadnutom rozsudku, svedok p. T. potvrdil, že sa o
predmet vydržania staral tak, že ho kosil, hrabal a udržiaval, pričom skutočnosť, že s
výstavbou na pozemku začali až v roku 2013, ako aj, že žalobca 1/ bol dovtedy v zahraničí, nemá na

uvedené žiaden vplyv, keďže sa o pozemok museli starať, aj predtým ako na ňom začali s výstavbou
(ako o každý pozemok), pričom tento aj napriek svojmu pobytu v zahraničí navštevoval. Namietli, že
tvrdenie žalovaného, že tento sa o časť pozemku za oporným múrom staral tak, že ho sediac na múriku
okopával motyčkou, mal súd zistené iba výpoveďou žalovaného (je otázne, prečo teda nemal súd za
preukázané, že o predmet vydržania sa staral žalobca, keďže tento to pri svojom výsluchu uviedol) a

poukázali na skutočnosť, že oporný múr má výšku až 3 metre (viď Rozhodnutie Mestskej časti Bratislava
- H. W. U. o dodatočnom povolení stavby zo dňa 13. 11. 2017), takže nie je možné sa na
neho posadiť a „okopávať“ zem (širokú 9 až 36 cm) motyčkou. Za prekvapujúce a v rozpore s
vykonaným dokazovaním považovali žalobcovia 1/ a 2/ závery v napadnutom rozsudku, že pozostatkypletivového plotu nadväzujú na oporný múr, t. j. že sú v jednej línii s tým, že aj keď uvedené dostatočne
osvedčuje totožnosť umiestnenia oporného múru a pletivového plotu, súd túto skutočnosť nepovažoval
za relevantnú, pričom nepochybne relevantná by bola, ak by súd zobral v úvahu ďalšiu skutočnosť

preukázanú miestnou obhliadkou (a predtým predloženými fotografiami), a to, že stĺpik pôvodnej brány
k pletivovému oploteniu pri vchode z ulice Slovinec je rovnako v tej istej línii ako začiatok oporného
múru, t. j. pozostatky pletivového oplotenia sú teda aj na začiatku aj na konci oporného múru v totožnej
línii, z čoho nie je možné vyvodiť iný záver, ako že oporný múr je na totožnom mieste ako pletivový
plot. K vjazdu na pozemok parc. č. XXXX/X motorovým vozidlom (ods. 65 rozsudku) uviedli,

že v konaní bolo nesporne preukázané, že Y. K. túto parcelu na prejazd motorovým vozidlom
používal, čo vyplývalo z predložených satelitných snímok, zo svedeckej výpovede svedka H., ako aj zo
svedeckej výpovede T. (o tejto sa súd v ods. 65 nezmieňuje, a to aj napriek tomu, že svedok T. uviedol,
že Y. K. tadiaľ párkrát autom prešiel), pričom uvedené platí bez ohľadu na to, že pri prejazde musel alebo
nemusel nakloniť trubky pletivového oplotenia. Uviedli, že ak má súd za to, že nakláňanie pletivových
trubiek má potvrdzovať, že pôvodné pletivové oplotenie bolo postavené presne na hranici pozemkov a

nie do vnútra parc. č. XXXX (posledná veta ods. 65), toto preukazuje presný opak, nakoľko ako uviedol
svedok T., po stavbe oporného múru už Y. K. cez parcelu neprechádzal, z čoho vyplýva, že tadiaľ už
nemohol prejsť, ak by však pletivové oplotenie bolo na skutočnej hranici a oporný múr na parcele č.
XXXX (t. j. na rozdielom mieste), vjazd na parcelu č. 1946/2 by sa stal širším, a teda auto by malo na
prejazd viac priestoru, keďže však oporný múr bol na tom istom mieste ako pletivový plot, vjazd bol široký

rovnako(aleboužší,keďžemúrjeobjemnejšíakoplot)aautonemohloprejsťlebonebolomožnénakloniť
stĺpiky oplotenia. Poukázali na skutočnosť, že ak by auto mohlo prejsť iba v dôsledku naklonenia stĺpikov
oplotenia, určite by mohlo prejsť cez prejazd rozšírený o 36 cm (rozdiel medzi skutočnou hranicou a
umiestnením oporného múru pri vjazde). Nesúhlasili ani so záverom súdu prvej inštancie v súvislosti s
osekaním časti oporného múru, nakoľko nie je pravdou, že k omylu Y. K., že časť pozemku za oporným

múrom patrí jemu, došlo až dňa 16. 05. 2008, keď osekal časť oporného múru, nakoľko osekanie
oporného múru v roku 2008 iba preukazuje jeho omyl a dobromyseľnosť, že mu patrí časť pozemku
za oporným múrom, pričom však tieto vznikli dávno predtým, a to už od obdobia, kedy bol na mieste
osadený pletitový plot a poukázali na svedeckú výpoveď T., ktorý uviedol, že Y. K. považoval za svoje
vlastníctvo celý pozemok „od plotu k plotu“ (čo by zrejme za svoje vlastníctvo považovala každá osoba),

ako aj to, že pletivový plot ako aj oporný múr boli vnímané ako hranica medzi pozemkami. Za absurdný
označili záver prvoinštančného súdu, spochybňujúci tvrdenia Y. K. v priestupkovom konaní tvrdiac, že
ak by to tak skutočne bolo, zveril by sa s týmto svojmu dlhoročnému kamarátovi, keďže povyšuje ničím
nepodloženú domnienku nad dôkazne zistenú skutočnosť s tým, že vychádzajúc z tohto záveru, všetko,
čo Y. K. nepovedal svojmu dlhoročnému kamarátovi, nemôže byť pravda. Namietli záver súdu prvej

inštancie,žešírkaparcelyč.XXXX/XprivstupezuliceL.,akošírkaodjednejvnútornejstranypôvodných
stĺpikov brány po druhú, nie je 2100 mm, nakoľko je v rozpore so skutočnosťou, ako aj so zisteniami z
miestnej obhliadky s tým, že na fotografii č. 18 podľa súpisu fotografií (v zápisnici je poradie fotografií v
rozpore s ich označením, čo mohlo tiež zapríčiniť nesprávne skutkové zistenia súdu), je zreteľne vidieť
výsledok merania šírky medzi dvoma stĺpikmi brány ako 210 cm a šírka vstupu uvádzaná K.. E.. Y. ako

1850 mm je s ohľadom na spôsob merania tiež správna, keďže tu bola šírka meraná iba po začiatok
oporného múru a nie až po pôvodný stĺpik, pričom tvrdenie O., ktoré súd bez ďalšieho akceptoval, že
K.. E.. Y. vedome uviedol do geometrického zamerania nesprávne údaje a ešte sa mu k tomu aj priznal,
je absurdné, pričom uvádzanie takýchto tvrdení zo strany O. je však pochopiteľné, keďže nimi sleduje
svoje vlastné záujmy v spore, ktorý s nimi vedie na Okresnom súde Bratislava IV. Uviedli, že ak súd tvrdí,

že zameranie K.. E.. Y. nezodpovedá ostatným listinným dôkazom založeným v spise, takýto záver je
nepreskúmateľný, keďže nie je zrejmé, akým (a či vôbec) listinným dôkazom zo spisu nezodpovedá. Za
nesprávne označili aj vyhodnotenie dôkazu - Záznam z ústneho konania s miestnym zisťovaním súdom
prvej inštancie, ktorý takýmto spôsobom hodnotenia dôkazu porušil zásadu kontradiktórnosti sporového
konania. Uviedli, že žalovaný nikdy v konaní netvrdil, že by sa H. H. so závermi miestneho zisťovania

nestotožnila, keďže predmetný záznam namietal výlučne iba z formálneho hľadiska a z dôvodu, že
svojim podpisom iba osvedčila prítomnosť na zisťovaní (čo je však zjavne nepravdivé tvrdenie, keďže
svoju prítomnosť H. H.K. osvedčila podpisom prezenčnej listiny a nie samotného záznamu), a preto súd
prvej inštancie ani nemohol vyhodnotiť záznam tak, že sa s jeho závermi nestotožňuje, lebo žalovaný
nikdy takéto skutkové tvrdenie neuviedol, pričom uvedené opätovne prezentuje rozdielny prístup súdu

k hodnoteniu dôkazov v prospech a neprospech jednotlivých strán konania, keď žalovanému postačuje
na preukázanie jeho tvrdení iba to, že ich povie vo svojej výpovedi a naopak im nepostačuje
ani podpísaný listinný dôkaz, ktorý nebol nikdy spochybnený. Poukázali na skutočnosť, že záznam, aj
v prípade formálnych vád, nespochybniteľne preukazuje subjektívne vnímanie účastníkov miestnehozisťovania (zástupca stavebného úradu, p. F.Q., T.. K., T.. H.) hranice medzi pozemkami, keď všetci títo
za hranicu považovali oporný múr, pričom uvedené úplne vyvracia obranu žalovaného, že oporný múr
nebol postavený na hranici medzi pozemkami z iných dôvodov. Uviedli, že závery ohľadom neuplynutia

vydržacej doby (v ods. 68) vychádzajú opätovne z nesprávnej hypotézy, že pletivové oplotenie a oporný
múr nie sú na totožnom mieste s tým, že tento záznam nepreukazuje iba ich subjektívne vnímanie, resp.
ich právnych predchodcov, ale aj iných osôb vrátane žalovaného s tým, že ak by súd prvej inštancie prijal
záver o tom, že podľa Y. K. E. H. H. bol v roku 2008 oporný múr na hranici medzi pozemkami, uvedené
by vylučovalo ním prijatý záver, že pletivové oplotenie a oporný múr nie sú na totožnom mieste, keďže v

takom prípade by logicky musel byť pletivový plot na mieste, ktoré nebolo vnímané ako skutočná hranica
(keďžebybolnainommiesteakoopornýmúrvnímanýakoskutočnáhranica),čožiadnazostránkonania
netvrdila a vydržacia doba plynula minimálne už od roku 1972, kedy bol osadený pôvodný pletivový plot.
K tvrdeniu, že nemali mať titul, na základe ktorého by nadobudli sporný pozemok v celosti a nemohli byť
dobromyseľní v tom, že im sporný pozemok patrí uviedli, že uznaným domnelým právnym titulom je aj
chopenia sa časti susedného pozemku v domnienke, že tento patrí ku kupovanému pozemku (Rozsudok

NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 386/2000, Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1398/2000), keď judikatúra v
obdobných prípadoch dospela k záveru, že došlo k vydržaniu. K spochybňovaniu
dôveryhodnosti svedkov uviedli, že súdom prvej inštancie zmieňovaný nález Ústavného súdu SR, sp.
zn. III. ÚS 276/2014, pojednáva o úplne rozdielnych skutkových okolnostiach, keďže svedok K.. O. nebol
spochybňovaný pre jeho kolegiálny, rodinný alebo spoločenský vzťah, ale preto, že s nimi vedie obdobný

spor a je zjavne zaujatý v tom zmysle, že uvedie iba skutočnosti, ktoré budú v jeho prospech aj
v druhom spore. Žalobcovia 1/ a 2/ navrhli v zmysle § 384 a § 385 C. s. p. na prejednanie odvolania
nariadenie pojednávania a zopakovať dokazovanie v primeranom rozsahu, ktoré je účelné, nepredĺži
neprimerane odvolacie konanie, ba naopak prispeje k promptnému meritórnemu rozhodnutiu vo veci
samej, nakoľko zrušenie prvoinštančného rozsudku by neprimerane predĺžilo dĺžku celého konania, čím

by zbytočne zaťažilo justičný systém, ako aj zasiahlo do právnej istoty sporových strán.

3.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcov 1/ a 2/ uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok

ako vecne správny potvrdiť s tým, že geometrický plán č. XXX/XXXX zo dňa 04. 11. 2016, predložený v
prílohe k žalobe považuje za prejav arogancie žalobcov, nakoľko svojvoľne a bez akéhokoľvek súhlasu
vlastníka - žalovaného rozdelili pozemok v jeho výlučnom vlastníctve, a to parcelu č.
XXXX na H. T., M.. R.. T. Č.. XXXX/X E. XXXX/X, Č. Q. A. H. R. U. T.Á. V. T. T., V. T.
Č.. XXXX/X W. R. X. na N. Č.. XXX, V.. Ú.. H., E. G. Ž., T. na N. U. R. X. T. Č.. XXXX E. Z., t. j. bez

akejkoľvek lomky. Poprel skutočnosť, že žalobcovia nadobudli časť parcely č. XXXX vydržaním, nakoľko
LV č. XXX, k. ú. H. W. U. zásadným spôsobom vylučuje objektívne presvedčenie žalobcov
o ich domnelom vlastníckom práve, kde je on uvedený ako výlučný vlastník parcely č. XXXX, čo si mohli
žalobcovia pri kúpe ich susedných pozemkov overiť jednak na verejne prístupnom kataster portále a
jednak jestvujúcim listom vlastníctva, vydaným Okresným úradom Bratislava IV, Katastrálnym odborom

a poukázal na skutočnosť, že v kúpnej zmluve spísanej formou notárskej zápisnice, nie je uvedené
žiadne právo kupujúcich - žalobcov - k susedným pozemkom, predovšetkým nie je v nej zakotvené
právo užívania, či držby parcely č. XXXX, k. ú. H., ani jej akejkoľvek časti, nakoľko je
výlučným vlastníkom tejto parcely od roku 1972 a nepretržite ju má v držbe a riadne ju užíva. Uviedol,
že podmienky vydržania sú ustanovené tak, že musia byť splnené kumulatívne, ak z nich nie je splnená

čo i len jedna, nedochádza k vydržaniu, pričom žalobcovia nespĺňajú podmienku dobromyseľnosti, (v
čase kúpy susedných nehnuteľností nenadobudli žiadne práva k parcele č. XXXX - či už užívacie,
alebo držbu) a oprávnenej držby po zákonom stanovenú dobu, nakoľko, ako bolo v priebehu konania
preukázané, od r. 1972 do roku 2008 bola parcela č. XXXX oplotená, čo bránilo v akejkoľvek
držbe iným subjektom (právnym predchodcom žalobcov, prípadne žalobcami), uplynutia vydržacej doby,

(ak by aj boli žalobcovia len teoreticky dobromyseľní a oprávnení držitelia), táto držba nespĺňa 10
ročnú zákonom stanovenú dobu vydržania, a to ani zo strany ich právnych predchodcov. Nesúhlasil
s tvrdením žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil zistený
skutkový stav, a to najmä vyhodnotením dôkazov v rozpore s ich skutočným obsahom, čoho následkom
došlo aj k nesprávnemu posúdeniu veci, a poprel, že by dôkazy boli založené na ničím nepodložených

domnienkach, nakoľko naopak výpoveď svedka navrhnutého žalobcami p. T.Q. bola založená na jeho
subjektívnychdomnienkachasvedoknepodalpresvedčivúaobjektívnuvýpoveďdoloženúdôkazmi,keď
si presne nepamätal na skutočnosti danej situácie, vyslovoval len svoje domnienky, nepredložil žiadne
dôkazy svojich tvrdení, pričom jeho výpoveď bola účelovo zmanipulovaná a pochybná. Uviedol, žežalobcovia zavádzajú svojimi tvrdeniami, že oporný múr je na totožnom mieste, ako pôvodné oplotenie,
ktoré bolo osadené v r. 1972, nakoľko oporný múr je celým svojim objemom na parcele XXXX smerom
dovnútra vo vzdialenosti niekoľkých centimetrov od hranice parcely a nedotýka sa skutočnej hranice

parcely XXXX, na ktorej sú dodnes pozostatky starého oplotenia. Poukázal na skutočnosť, že od roku
1972 do roku 2008 bola predmetná parcela (Č.. XXXX, V.. Ú.. H.) riadne vytýčená a oplotená na hranici
pozemku a z toho dôvodu nemohla byť užívaná ani právnymi predchodcami žalobcov s tým, že uvedená
okolnosť bola v priebehu konania preukázaná Zápisnicou zo dňa 13. 05. 1972, ktorou bola riadne
vytýčená hranica pozemku č. XX/X (dnešná parcela č. XXXX) a takisto z Geometrického

plánu č. XX zo dňa 15. 06. 1972 vyplýva, akým spôsobom bola vedená hranica predmetnej parcely, z
dôvodu ktorého nie je žiadna pochybnosť o hranici parcely č. XXXX. Uviedol, že sám žalobca 1/
pri obhliadke potvrdil, že pri stavbe jeho oplotenia musel ustúpiť v smere do svojho pozemku niekoľko
centimetrov, nakoľko pozostatky starého pletivového oplotenia sa stále nachádzajú na pôvodnom
mieste, t. j. na skutočnej hranici parcely č. XXXX, V.. Ú.. H. podľa pôvodného vytýčenia a geometrického
zamerania z roku 1972, a preto oplotenie postavené a vytýčené v roku 1972 je zhodné so skutočnou

hranicou podľa katastrálnej mapy. Poukázal na skutočnosť, že v roku 2008 postavil na parcele č. XXXX
oporný múr, ktorého účelom bolo zabrániť zosuvu pôdy na jeho pozemok zo susedných parciel a je
situovaný vo vzdialenosti niekoľko centimetrov od hranice parcely XXXX smerom dovnútra tejto parcely.
Uviedol, že je nepochybné, že hranica parcely č. XXXX medzi parcelami č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/
X E. XXXX/X bola vytýčená zameraním v roku 1972, následne potvrdená GPS systémom zamerania

geodetom Ing. Zdenom Báčikom, geodetkou Máriou Benedikovičovou a takisto geodetom žalobcov
Filipom Froncom - GEOMEP, keď v Geometrickom pláne č. X/XXXX Ing. Zdenka Bačíka
(doručenom do spisu) je obsiahnuté Zameranie oporného múru a posúdenie jeho polohy vzhľadom
k vlastníckej hranici parc. č. XXXX, ktoré osvedčuje skutočnosť, že oporný múr nie je situovaný na
hranici parcely, ale smerom dovnútra, pričom tieto dôkazy zásadným spôsobom popierajú zavádzajúce

tvrdenie žalobcov, že zameranie parcely č. XXXX bolo údajne nepresné. Uviedol, že z ním predložených
dôkazov jednoznačne vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov - Y. K.V. E. Y. K. mali vedomosť a
boli uzrozumení s tým, že pletivové oplotenie predstavuje presnú hranicu medzi ich pozemkami a jeho
pozemkami a že táto hranica je zhodná s katastrálnou mapou a rešpektovali ju s tým, že ako už bolo
viackrát zdôraznené v priebehu konania, pletivový plot musel byť odstránený z časti parcely XXXX I.

G. L. z dôvodu, že Y. K. (právny predchodca žalobcov) stĺpiky oplotenia ponakláňal do vnútra parcely
XXXX a pri bagrovaní zeminy pre umiestnenie oporného múru by stavebný mechanizmus nemohol túto
prácu zrealizovať a zároveň by nebolo možné realizovať samotnú konštrukciu oporného múru, pretože
naklonené stĺpiky aj s pletivom by úplne zabraňovali pohybu osôb, ktoré realizovali výstavbu oporného
múru. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na zavádzajúce tvrdenie právneho zástupcu žalobcov,

keď úmyselne a účelovo zamieňa oplotenie na opornom múre s pôvodným oplotením, ktoré bolo na
hranici pozemku a pozostatok ktorého je ešte dodnes v zadnej časti parcely XXXX.
Uviedol, že oplotenie na opornom múre bolo realizované v roku 2014 z bezpečnostných dôvodov a malo
zabrániťpáduzvierataľudí,pretožeopornýmúrjevurčitýchúsekochvysokýaž3matotobezpečnostné
oplotenie oporného múru nie je v žiadnom prípade oplotením parcely č. XXXX na jej hranici, nakoľko

skutočnú hranicu tvorí terajšie oplotenie, ktoré je za oporným múrom (v časti parc. XXXX A. G. L.) a jeho
trasa je v jednej línii s pôvodným oplotení z roku 1972, ktoré je v zadnej časti parcely XXXX, čo potvrdila
aj obhliadka. Uviedol, že v čase osadenia nových stĺpikov oplotenia do betónového puzdra (namiesto
pôvodných skorodovaných) žalobca ich 19. 09. 2018 v nočných hodinách odstránil a on ich musel znovu
následne osadiť s tým, že v priebehu vyšetrovania, podľa vyjadrenia v uznesení OO PZ, žalobca

1/ uviedol, že uvedené stĺpiky oplotenia vybral on s tým, že dňa 20. 09. 2018 podal trestné oznámenie
na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru Bratislave IV, Obvodné odd. PZ H. W. U., Na J. X , F. K. E.
M. I.Y. F. U. T. Č.. Č.: I.-XXX/DN-F.-XXXX, W. H. XX. XX. XXXX F. U. G. I. T. F. K., I. T. H.Í. W. U., T.
Č.. Č.: I.-XXX/DN-F.-XXXX, ktoré mu bolo doručené dňa 29. 10. 2018 s tým, že vec bola odovzdaná
Okresnému úradu v Bratislave, Odbor všeobecnej vnútornej správy, na priestupkové konanie, nakoľko

podľa vyjadrenia OO PZ nejde o prečin, ale o priestupok. Namietol, že neobstojí tvrdenie žalobcov,
že ich právny predchodca Y. K. údajne používal vstup z ulice L. (T. Č.. XXXX/X) na vjazd motorovým
vozidlom, keďže satelitný snímok, ktorý predložili žalobcovia (je na nej zobrazené zaparkované vozidlo
Š 105 starý typ, ktorého šírka je 1595 mm) nepotvrdzuje, že by predmetné motorové vozidlo právneho
predchodcu Y. K. pravidelne prechádzalo týmto vchodom, keď práve naopak, z predloženého snímku

je evidentné, že na parcele č. XXXX/X je vyšliapaný úzky chodník pre peších, a to stredom parcely,
čo potvrdzuje, že v žiadnom prípade nemohla byť využívaná na vjazd autom. Uviedol, že tam nie sú
vyjazdené koľaje (dve) po dvojstopovom motorovom vozidle, čo potvrdzuje, že predmetné vozidlo tam
bolo vytlačené ako nepojazdné právnym predchodcom žalobcov (Y. K.) v priebehu výstavby opornéhomúru v roku 2008, ktorý si pri jeho výstavbe uvedomil, že oporný múr sa nedá nakloniť tak,
ako naklonil pôvodné oplotenie, preto posunul vytyčovaciu šnúru zamerania oporného múru smerom
dovnútra parcely XXXX tak, aby získal širší vjazd, pričom toto posunutie šnúry dokazuje aj satelitná

snímka predložená žalobcami, kde je evidentný posun oporného múru v tejto časti
smerom dovnútra parcely XXXX (v kaskádovitej časti pri vstupe z ulice L.), avšak toto posunutie Y. K.
nepostačovalo, a preto musel osekať už aj postavený oporný múr v dĺžke cca 2 m pri vstupe z ulice
L., a toto osekanie oporného múru bolo riešené na základe jeho oznámenia Okresným riaditeľstvom
Policajného zboru BA IV, pod č. H.- XXX/IV-H.-XXXX ako priestupok. Za nepravdivé označil tvrdenie

žalobcov, že predmetnú časť parcely č. 1953 užíval ich právny predchodca ako vjazd na parcelu č.
XXXX/X, nakoľko v priebehu konania bolo preukázané svedeckými výpoveďami, ale aj právoplatným
Stavebným povolením č. j. 2015/905/C/16/KR zo dňa 13. 07. 2015 vydaným pre žalobcov na str. 11 bod
25.4, kde sú uvedené jeho písomné námietky, odsek 1/, veta tretia,....“rovnako nesúhlasím s používaním
pozemku (parc. č. XXXX) v priebehu plánovanej výstavby“..., pričom stavebný úrad tejto námietke
vyhovel, čo potvrdzuje, a v priebehu prvostupňového konania bolo preukázané, že šírka vstupu na

parcelu č. XXXX/X A. G.. L. je 1460 mm, čo v praxi znamená, že nemohla byť a ani nebola užívaná
pre vjazd motorovým vozidlom, ale len na prechod pešo. Uviedol, že v kúpnej zmluve uzatvorenej vo
forme NZ nie sú uvedené (zo strany predávajúceho) žiadne práva predávajúceho k parcele č. XXXX
v jeho vlastníctve, či už užívacie alebo iné práva, takže takéto práva žalobcovia nemohli nadobudnúť
a tento fakt svedčí o špekulácii žalobcov údajným „vydržaním“ získať vlastníctvo časti parc. č. XXXX

pri vstupe z ulice L.. Poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ jednak ako právnik a jednak ako bývalý
spoločník a konateľ spoločností H&K Partners, s.r.o. a D&P Real s.r.o., ktorých predmetom činnosti bolo
sprostredkovanie kúpy, predaja a prenájmu nehnuteľností (realitná činnosť), si pred kúpou nehnuteľností
riadne preveril ich právny aj fakticky stav, a preto je nepravdepodobné, ba až vylúčené, aby nebol
oboznámený s tým, že šírka kupovanej parcely XXXX/X T. U. A. G. L. je len 1460 mm, čo technicky

nezodpovedá možnosti vjazdu motorovým vozidlom, keď ďalším dôkazom preukazujúcim skutočnosť,
že žalobca o nemožnosti vstupu na parc. č. XXXX/X pri jej šírke 1460 mm z ulice L. motorovým
vozidlom vedel, svedčí aj list zo dňa 18. 09. 2011 žalobcu 1/, nazvaný „Zmluva“ uzatvorená medzi ním
a žalobcom, kde ho žalobca žiada, aby mu umožnil stavebný materiál pochádzajúci z búracích prác na
parcelách v jeho vlastníctve vyvážať cez parc. č. XXXX, ktorá je v jeho vlastníctve, pričom v tom čase

nepadla ani zmienka o tom, že žalobca spochybňuje skutočnú hranicu medzi parcelami č. XXXX/X E.
Č.. XXXX, z dôvodu ktorého bola absolútne vylúčená možnosť držby k časti parcely XXXX žalobcami,
práve naopak, bola plne akceptovaná skutočnosť, že je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX, V.. Ú.. H..
Poukázal na skutočnosť, že žalobca 1/ vo Vyhlásení zo dňa 07. 06. 2015 sám priznal, že časť parcely č.
XXXX ostala za oporným múrom, hraničí s parcelou č. XXXX/X a zároveň prehlásil, že týmto Vyhlásením

nie sú nijako dotknuté jeho vlastnícke práva k akejkoľvek časti parcely č. XXXX, V.. Ú.. H.. Nestotožnil
sa s návrhom žalobcov nariadiť pojednávanie, na ktorom by odvolací súd zopakoval dokazovanie v
primeranom rozsahu, nakoľko je to neúčelné, neekonomické ba až šikanózne, nakoľko prvostupňový
súd (od účinnosti Civilného sporového poriadku, t. j. od 01. 07. 2016 ide o súd prvej inštancie, pozn.
odvolacieho súdu) vykonal dokazovanie v súlade s príslušnými ustanoveniami C. s. p. a nie je dôvod

ich zopakovať.

4.

Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného k ich odvolaniu uviedli, že žalovaný

žiadnym spôsobom nereaguje na ich odvolacie námietky, ktoré uviedli v odvolaní, ale iba
opakovane uvádza svoju argumentáciu prezentovanú v konaní pred súdom prvej inštancie, z dôvodu
ktorého nepovažujú za hospodárne opätovne sa vyjadrovať k argumentácii žalovaného v
jeho vyjadrení s tým, že v celom rozsahu zotrvali na obsahu podaného odvolania, na obsah ktorého
nedokázal žalovaný zareagovať a ani sa nepokúsil vyvrátiť dôvodnosť uvádzaných námietok, čo svedčí

o ich správnosti.

5.

Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 ods.

l C. s. p. (zák. č. 160/2015 Z. z. účinný od 01. 07. 2016, Civilný sporový poriadok), túto prejednal bez
nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok verejne vyhlásil dňa
30. mája 2019 podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C. s. p., viazaný skutkovým stavomtak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C. s. p.), pričom o termíne verejného
vyhlásenia rozsudku boli strany sporu a ich právni zástupcovia upovedomení zákonným spôsobom.

6.

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol potvrdil,
pretože je vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie vo veci samej riadne zistil skutkový stav, keď
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia

opodstatnenosti žaloby, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 191 ods. 1 C. s. p.) a
na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom
rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 220 ods. 2 C. s. p.).

7.

K tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových
zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O
nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak
síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného
odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne

posúdenie súdom prvej inštancie za správne.

8.

K odvolacím námietkam žalobcov 1/ a 2/ o nesprávnych skutkových záveroch prvoinštančného súdu
odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo
vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich
komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 191 ods. 1 C. s. p. dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom

starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli strany sporu. Pri
hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti
ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných
prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov. Kontrola výsledku hodnotenia
dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku

upraveného v ust. § 220 ods. 2 C. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, stručne, jasne a výstižne
vysvetliť, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie

navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd má
povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. V posudzovanej veci súd prvej
inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj náležite
odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s
hodnotiacouväzbou kjednotlivýmdôkazomskutkovézistenia,ktorévsúhrnevytvárajúskutkový

nález súdu. Okolnosti namietané žalobcami v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných
dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s
v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd
poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana

sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a
ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne
sa dožadovať stranou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov.9.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podstata princípu materiálnej pravdy spočíva v presnom

dodržaní určitých postupov pri rozhodovaní, aby sa v konečnom dôsledku dospelo k správnemu a
spravodlivému rozhodnutiu. Na to, aby súd rozhodol vo veci správne a spravodlivo musí získať
bezprostredné a čo najpresnejšie informácie o prejednávanej veci, k čomu súdu slúži zásada priamosti,
v zmysle ktorej musí použiť také dôkazné prostriedky, ktoré mu umožnia, aby jeho poznanie sporných
skutočností bolo čo najbezprostrednejšie. Po úplnom zistení skutkového stavu prejednávanej veci,

na základe ktorého potom súd vydáva svoje rozhodnutie, musí tento zodpovedať objektívne zistenej
skutočnosti. K dosiahnutiu tohto cieľa mu slúži zásada voľného hodnotenia dôkazov, keď súd podľa
svojhonajlepšiehovnútornéhopresvedčeniastanovískutkovýstav,nazákladektoréhopotomrozhodne.
Podstatou tejto zásady je, že žiadny právny predpis neukladá sudcovi, aký stupeň vierohodnosti, resp.
akú dôkaznú silu má priznať jednotlivým dôkazným prostriedkom. Je nutné zdôrazniť, že záver o
skutkovom stave prijatý súdom prvej inštancie vychádza zo všetkých vykonaných dôkazov a je súladný

s princípmi hodnotenia dôkazov, nakoľko vykonal dokazovanie v požadovanom rozsahu, z vykonaných
dôkazov skutkový stav zistil riadne, dôkazy hodnotil v ich vzájomnej súvislosti, pri právnom posúdení
veci aplikoval správne aj ustanovenia hmotno-právnej úpravy (Občiansky zákonník) a spor uzavrel v
súlade s právom, pričom v odôvodnení napadnutého rozsudku dal sporovým stranám odpovede na
všetky skutkovo a právne významné otázky a jeho záver, že žalobcovia 1/ a 2/ nenadobudli vlastnícke

právo k parcele č. 1953/2 o výmere 9 m2 vydržaním, má oporu tak vo vykonanom dokazovaní, ako aj
v aplikovanej hmotnoprávnej norme.

10.

Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej
inštancie,ktorýmžalobužalobcov1/a2/domáhajúcichsaurčenia,žesúbezpodielovýmispoluvlastníkmi
pozemku parc. č. XXXX/X o výmere 9 m2, druh pozemku: záhrady, zapísaného na Liste vlastníctva č.
XXX, vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, obec: BA - m. č. H. W. U., V.Á. Ú. H. W.
U.,situovanompozdĺžpozemkovparc.č.XXXX/X,T..Č..XXXX/XE.T..Č..XXXX/X,T..Č..XXXX/X,U.A.

na N. U. Č.. XXXX, U. Okresným Ú. F., V. I., I.: F. - Y.. Č.. H. W. U., V. Ú. H. W. U. tak, ako je to zakreslené
v geometrickom pláne č. XXX/XXXX zo dňa 04. 11. 2016, vyhotovenom Filipom Froncom - GEOMEP,
Zememeračská kancelária, Líščie údolie 77, 841 04 Bratislava, IČO: 40 097 960 zamietol z dôvodu,
že nepreukázali splnenie zákonných podmienok pre vydržanie, nakoľko nepreukázali dobromyseľnosť
držby, jej oprávnenosť a ani trvanie oprávnenej držby.

11.

V posudzovanej veci nebolo medzi stranami sporným, že žalobcovia 1/ a 2/ sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi pozemku, parcely registra „C“, č. XXXX/X - záhrady o výmere 802 m2, zapísanej na Liste

vlastníctvač.XXXX,nachádzajúcejsavkatastrálnomúzemíH.W.U.(titulomnadobudnutiavlastníckeho
práva bola Kúpna zmluva zo dňa 01. 05. 2011, spísaná vo forme Notárskej zápisnice dňa 01. 05.
2011, sp. zn. N 338/11, Nz 15500/11, ktorej vklad bol do príslušného katastra nehnuteľností
povolený pod č. U. dňa 23. 05. 2011), parciel registra „C“, č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 31 m2, pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/X - ostatné plochy o výmere 45 m2, pozemku

parcely registra „Z., Č.. XXXX/X - A. T. E. W.H. I. U. XXX Y.X, T. T. C. „., Č.. XXXX/X - A. T. E. W. I. U.Y.
XX Y.X, T. T. C. „., Č.. XXXX/X - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X, T. T. C. „.Z., Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 462
m2, pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/X - záhrady o výmere 600 m2, pozemku parcely registra „C“,
č. XXXX/X - záhrady o výmere 198 m2, pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/X - záhrady o výmere 36
m2, pozemku parcely registra „C“, č. XXXX/X - záhrady o výmere 3 m2, zapísaných na Liste vlastníctva

č. XXXX, nachádzajúcich sa v katastrálnom území H.W. W. U. a napokon nehnuteľností, zapísaných
na Liste vlastníctva č. XXXX, V. Ú.A. H. W. U., rodinného domu súpisné číslo XXXX, postaveného na
parcele registra „C“, T.. Č.. XXXX, T. T. C. „., T.. Č.. XXXX/X - A. T. E. W. I. U. XX Y.X, T. T. C. „.Z., T.. Č..
XXXX/X - I. T. I. U. XX Y.X, T. T. C. „., T.. Č.. XXXX - A. T. E. W. I. U. XXX Y.X, T. T. C. „. T.. Č.. XXXX/X -
A. I. U. XXX Y.X (M. W. K. U. T. F. V. A. G. L. Y. K. E. T., S. W.Á. A. A. H. XX. XX. XXXX, L.. A.. W. XXX/

XX, W. XXXXX/XX, V. U. H. V. W. F. T.Ý. T. Č.. U.-XXXXX/XX H. XX. XX. XXXX) a spornou nebola ani
otázka vlastníckeho práva žalovaného k nehnuteľnosti, pozemku registra „C“, parc. č. XXXX - záhrady
vo výmere 353 m2, spornou bola časť pozemku parcely registra „C“, parc. č. XXXX - záhrady vo výmere
284 m2, zapísaných na Liste vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie H. W. U..12.

Spornou medzi stranami sporu bola parcela č. XXXX, H. T. - A. I. U. XXX Y.X, A. na N. U. Č.. XXX, V. V.
Č. I. U.Ý. X Y.X U. U. J. T. na I. T. T.. Č.. XXXX/X vyhotoveného Filip Fronc - GEOMEP dňa 04. 11. 2016,
sa žalobcovia 1/ a 2/ domáhali určenia, že sú jej bezpodielovými spoluvlastníkmi, nakoľko ju nadobudli
vydržaním, keď do vydržacej doby započítali aj dobu, po ktorú mal parcelu údajne v oprávnenej držbe
ich právny predchodca Y. K. (resp. jeho matka), od ktorého kúpnou zmluvou zo dňa 29. 04. 2011 kúpili

nehnuteľnosti, rodinný dom súpis. č. XXXX, T. na T. C. „. T.. Č.. XXXX, T. T. C. „. T.. Č.. XXXX/X - A. T.
E. W. I. U. XX Y.X, T. T. C. „.Z. T.. Č.. XXXX/X - I. T. I. U. XX Y.X, T. T. C. „.Z. T.. Č.. XXXX - A. T. E.
W. I. U. XXX Y.X, T. T. C. „.Z. T.. Č.. XXXX/X - záhrady o výmere 497 m2, dôvodiac tým, že parcelu č.
XXXX/X, ktorá sa nachádza na hranici pozemkov vo vlastníctve žalobcov 1/ a 2/ a pozemku s parcelným
číslom XXXX vo výlučnom vlastníctve žalovaného, ich právni predchodcovia ako aj samotní žalobcovia
užívali v dobrej viere, že im patrí, keďže pletivový plot, ktorý oddeľoval pozemky právnych predchodcov

žalobcov a žalovaného, mal podľa domnienok vtedajších vlastníkov predstavovať hranicu medzi ich
pozemkami, pričom na tomto istom mieste, teda domnelej hranici pozemkov právnych predchodcov
žalobcov a žalovaného, mal byť následne postavený oporný múr žalovaným.

13.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom súdu prvej inštancie
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobcovia 1/ a 2/ v konaní nepreukázali existenciu
zákonných predpokladov na nimi tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k parcele č. XXXX/
X o výmere 9 m2 vydržaním, ktoré je originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a

zároveň právnym následkom splnenia všetkých zákonných predpokladov, keďže neosvedčili zákonný
predpoklad nadobudnutia vlastníctva vydržaním sporného pozemku ani ich právnym predchodcom, a to
dobromyseľnosť a oprávnenosť držby nadobúdateľov a následné trvanie oprávnenej držby.

14.

Je nutné uviesť, že dobrou vierou sa myslí presvedčenie nadobúdateľa, v posudzovanej veci, či už
právnehopredchodcužalobcov1/a2/Y.K.Ž.,akoajsamotnýchžalobcov1/a2/,ženekonajúbezprávne,
keď si prisvojujú určitú vec a ako správne uviedol súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, ide o
psychický stav a o vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré však samo o sebe nemôže byť predmetom

dokazovania, avšak predmetom dokazovania musia byť skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom
ktorých sa vnútorné presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých je možné dôvodiť
presvedčenie nadobúdateľa o dobromyseľnosti, že mu vec patrí, pričom je nutné zdôrazniť, že tvrdenie
držiteľa o tom, že mu vec patrí a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi
okolnosťami, z ktorých sa dá usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa po celú vydržaciu dobu bolo dôvodné.

Dobrá viera však zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli
vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí, na čom nemení nič skutočnosť, že držiteľ bude i
naďalej subjektívne v dobrej viere. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých
vôbec mohlo vecné právo vzniknúť, teda aj k právnemu dôvodu (titulu), ktorý by mohol mať za následok
vznik práva.

15.

Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie jednoznačne vyplýva, že vlastnícka hranica medzi
pozemkami žalovaného a právnych predchodcov žalobcov 1/ a 2/ (Y. K., ktorý nehnuteľnosť zdedil po
svojej matke) bola vytýčená v súlade s geometrickým plánom z roku 1960, keď Stredisko geodézie pre

okres Bratislava - vidiek spísalo zápisnicu o vytýčení vlastníckej - užívacej hranice medzi pozemkami
parc. č. X, XX/X (T.. Č.. XXXX), XX/X E. XX/X H.E. XX. XX. XXXX, pričom nové hranice boli označené
železnými trubkami (viď č. l. 147 spisu), na ktoré bolo osadené pletivové oplotenie a predstavovalo
skutočnú hranicu medzi pozemkami, z čoho jednoznačne vyplýva, že právni predchodcovia žalobcov,
ako aj žalovaný, mali nespornú vedomosť o tom, kadiaľ presne vedie hranica medzi pozemkami parc.

č. XXXX (vo výlučnom vlastníctve žalovaného) a parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, keďže
hranicutvorilo8železnýchtrubiekvytýčenýchpráveStrediskomgeodézie,naktoréboloosadenépletivo.

16.Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym záverom prvoinštančného súdu
uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktorý tvrdenie žalobcov, že pletivové oplotenie

predstavovaloibadomnelúhranicu,pričomskutočnáhranicamedzipozemkamibolačiastočneposunutá
posúdil ako účelové a zároveň špekulatívne, nakoľko žalobcovia žiadnym dôkazným prostriedkom v
konaní nepreukázali, že došlo k jej posunutiu, a najmä nepreukázali, že ich právni predchodcovia vôbec
niekedy užívali časť parcely č. XXXX, ktorá bola od roku 1972 výlučným vlastníctvom žalovaného, resp.
s ňou nakladali ako s vlastnou, keďže v konaní pred súdom prvej inštancie bolo bezpečne preukázané,

že ich právni predchodcovia mali o skutočnej hranici medzi pozemkami vedomosť, z dôvodu ktorého je
v rozpore so zásadou formálnej logiky, aby boli v dobrej viere (dobromyseľní) v tom, že im časť tejto
parcely vôbec patrí.

17.

Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že právni
predchodcovia žalobcov nielenže časť parcely č. XXXX, C.. T. Č.. XX/X nikdy neokupovali, t. j. neužívali,
keď v priebehu konania pred prvoinštančným súdom nebolo ani tvrdené, že by vôbec v priebehu trvania
ich vlastníckeho práva k pozemku s parc. číslom XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X, bola hranica
medzi pozemkami sporná, nakoľko právni predchodcovia žalobcov (Y. K. E. Y. K.), ale aj žalobcovia 1/ a

2/ mali presnú vedomosť o tom, kadiaľ viedla hranica medzi pôvodnými pozemkami s parcelným číslom
XX/X (v súčasnej dobe parcela č. XXXX) E. X (v súčasnej dobe parcela č. XXXX/X), keďže zodpovedala
pôvodne vytvorenému pletivovému oploteniu.

18.

V posudzovanej veci je nesporné, že žalobcovia 1/ a 2/ nadobudli nehnuteľnosti do bezpodielového
spoluvlastníctva Kúpnou zmluvou, ktorú dňa 01. 05. 2011 uzavreli s Y. K. ako predávajúcim, spísanou
vo forme Notárskej zápisnice, sp. zn. W. XXX/XX, W. XXXXX/XX, ktorej vklad bol do

príslušného katastra nehnuteľností povolený pod č. U. H. XX. XX. XXXX, v ktorej bode VIII. vyhlásili,
že sa s jej obsahom oboznámili, porozumeli jej (a pod.), t. j. už pri nadobudnutí ich spoluvlastníckeho
práva k daným nehnuteľnostiam si boli vedomí toho, že do bezpodielového spoluvlastníctva nenadobudli
pozemok s parcelným číslom XXXX (a ani jeho časť), nakoľko obsah danej Kúpnej zmluvy v bode 1.
jasne špecifikuje nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom kúpy žalobcami od ich právneho predchodcu Y. K.

(nehnuteľnosti zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX, pre okres Bratislava IV, obec Ba - m. č. Devínska
Nová Ves, katastrálne územie H. W. U., a to rodinný dom so súpisným číslo XXXX, postavený na
pozemku CKN, parcelné číslo XXXX, pozemok CKN, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 31 m2, pozemok CKN, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: ostatné
plochy vo výmere 45 m2, pozemok CKN, parcelné číslo XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a

nádvoria vo výmere 221 m2, pozemok CKN, parcelné číslo XXXX/X, druh pozemku: záhrady vo výmere
497 m2), t. j. boli si vedomí toho, že k spornej parcele žiadne práva nenadobudli.

19.

Podľa § 126 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho
práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene
zadržuje.

20.

Pozemkom sa rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej
správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k
nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku, alebo rozhraním spôsobu využívania
pozemku (§ 3 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. Katastrálny zákon).

21.Hranicupozemkuurčujúlomovébody.Zahranicususednýchpozemkovvymedzenúvlastníckymprávom
sa považuje hranica podľa skutočnej držby, ak ju vlastníci susedných pozemkov uznávajú a ak nie je
medzi nimi sporná (§ 3 ods. 2 Katastrálneho zákona).

22.

Odvolací súd považuje na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku za nutné dodať, že
dobromyseľnosť žalobcov, že im sporný pozemok patrí vylučuje aj Zmluva, ktorej účastníkmi mal byť
žalovaný a žalobca 1/ zo dňa 18. 09. 2011 (4 mesiace po nadobudnutí nehnuteľností žalobcami do
ich bezpodielového spoluvlastníctva na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 01. 05. 2011), avšak podpísaná
iba žalobcom 1/, ktorou sa mal žalovaný zaviazať umožniť prístup k nakladaniu materiálu z búracích

prác, ktoré sa uskutočnia na pozemkoch vo vlastníctve T.. Q. (žalobca 1/) s tým, že žalovaný umožní
nakladanie stavebného materiálu z parcely patriacej T.. Q. cez zníženú časť oporného múra na jeho
parcelu č. XXXX E. zároveň „Vyhlásenie“ (nepodpísané ani jednou stranou sporu, pozn. odvolacieho
súdu) zo dňa 07. 06. 2015 (dva roky pred podaním žaloby), ktorým mal žalovaný žalobcom prehlásiť,
že nemá námietky s používaním parcely č. XXXX, ktorá ostala za oporným múrom a hraničí s parcelou

č. XXXX/X E. XXXX/X vo vlastníctve žalobcov, na realizáciu stavby a ako súčasť rekonštruovanej
účelovej komunikácie v zmysle žiadosti o stavebné povolenie s tým, že týmto vyhlásením nie sú dotknuté
vlastnícke práva žalovaného k akejkoľvek časti parcely č. 1953, čo jednoznačne svedčí o tom, že
žalobcoviasibolivedomípôvodneurčenýchazameranýchhranícmedzipozemkami,apretoichtvrdenia
v priebehu prvoinštančného a odvolacieho konania, že sú oprávnenými držiteľmi spornej časti parcely

č. XXXX (XXXX/X, podľa zamerania geodeta Fronca), posúdil aj odvolací súd ako špekulatívne.

23.

Z obsahu spisu teda vyplýva, že žalobcovia 1/ a 2/ dňa 23. 05. 2011 nadobudli na základe Kúpnej

zmluvy zo dňa 01. 05. 2011 do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosti špecifikované v bode 11.
tohto rozsudku, následne žalobca 1/ predložil žalovanému Zmluvu, ktorej účastníkmi mal byť žalovaný
a žalobca 1/ zo dňa 18. 09. 2011, a ktorou sa mal žalovaný zaviazať umožniť žalobcovi prístup k
nakladaniu materiálu z búracích prác, a nakladanie stavebného materiálu z parcely patriacej
žalobcovi 1/ cez zníženú časť oporného múra na jeho parcelu č. XXXX (podpísaná iba žalobcom 1/),

zároveň, že ešte pred vydaním stavebného povolenia žalobcom, t. j. v priebehu stavebného konania
(07. 6. 2015) žalobca 1/ žiadal od žalovaného podpísať Vyhlásenie, že nemá námietky s používaním
parcely č. XXXX, pričom Mestská časť Bratislava H. W. U. vydala žalobcom 1/ a 2/ dňa 13. 07. 2015
Stavebné povolenie, číslo XXXX/XXX/C/XX/KR, ktorým im bola povolená stavba s názvom „C.Ý. I.
- L.“, spevnené plochy, oporné múry, oplotenie na pozemkoch v ich bezpodielovom spoluvlastníctve

(parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX, XXXX/X, XXXX/X), keď v stavebnom konaní si uplatnil námietky
o. i. aj žalovaný, ktorými vyjadril nesúhlas s plánovanou účelovou komunikáciou projektovanou bez
oprávnenia stavebníkov k pozemku s parc. č. XXXX a ani s jeho používaním v priebehu plánovanej
výstavby, ako aj jeho používaním po realizácii výstavby, ktorým bolo vyhovené, a následne podali
dňa 29. 06. 2017 určovaciu žalobu, ktorou sa domáhajú určiť, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi

danej nehnuteľnosti s tým, že uvedená chronológia krokov žalobcov (resp. žalobcu 1/) jednoznačne nimi
tvrdenú dobromyseľnosť a oprávnenosť držby absolútne vylučuje.
24.

V posudzovanej veci súd prvej inštancie dospel k absolútne správnemu záveru, že žalobcovia nesplnili

kumulatívne zákonné podmienky vydržania, nakoľko rozsiahle dokazovanie vykonané prvoinštančným
súdom jednoznačne preukázalo, že žalobcovia nepreukázali nielen dobromyseľnosť, ale ani podmienku
nepretržitej držby počas zákonom stanovenej doby, nakoľko hranica parcely č. XXXX Y. T. Č.. XXXX/X,
XXXX/X, XXXX/X a XXXX/X zodpovedala pletivovému oploteniu z roku 1972 a predstavovala skutočnú
hranicu medzi týmito pozemkami žalobcov (resp. ich právnych predchodcov) a žalovaného, a zároveň

bola v konaní aj podľa názoru odvolacieho súdu bez akýchkoľvek pochybností preukázaná skutočnosť,
že žalovaný oporný múr postavil v roku 2008 celým svojim objemom na parcele v jeho výlučnom
vlastníctve, t. j. na parcele č. XXXX, okolnosť ktorú potvrdilo „Zameranie oporného múru a posúdenie
jeho polohy vzhľadom k vlastníckej hranici (p. č. XXXX)“. K.. A. F.K. dňa 16. 05. 2011, z ktorého vyplýva,že zameranie bolo vykonané tachymetrickou metódou zo siete meračských bodov 5001 a 5002, ktoré
boli v danej lokalite stabilizované a určené GPS a najmä, že z porovnania priebehu oporného múru a
vlastníckej hranice vyplýva, že oporný múr leží celým svojim objemom na pozemku p. č. XXXX a je

od vlastníckej hranice vzdialený minimálne 0, 15 m, a K.. Y. F. v roku 2017, ktorá vo svojej Technickej
správe skonštatovala, že zameraný zrekonštruovaný oporný múr nezasahuje svojim obvodom do parciel
č. XXXX (ulica Slovinec, zapísanej na LV č. X) a XXXX/X, A. na N. Č.. XXXX, keď polohopisné zameranie
vykonala pripojením sa na štátnu polohovú sieť GNSS pripojením sa na SK - POS.

25.

K tvrdeniu žalobcov 1/ a 2/ v podanom odvolaní, že nemôže byť spochybnená skutočnosť, že satelitné
zameranie hraníc pozemkov pomocou technológie GPS (L. W. L. T. na A. T. T. E. T. U. T. Č. C. M. V.
na A. E. A. I., T. A. E. XX L. na L. A. I. E. R. A. pre W. T. J.) R. T., ako zameranie uskutočnené staršími
technológiami v roku 1960, resp. 1972, odvolací súd uvádza, že v posudzovanej veci bolo zameranie

z roku 1960, resp. 1972 totožné so zameraním práve technológiou GPS, ktoré potvrdilo, že žalovaný
stavbu oporného múru realizoval na svojom pozemku, vzdialenom od vlastníckej hranice 0, 15 m, t. j.
pôvodný pletivový plot oddeľujúci sporné parcely osadený minimálne od roku 1972 až do roku 2008, nie
je na totožnom mieste ako oporný múr.

26.

Odvolací súd ako právne bezvýznamnú posúdil aj argumentáciu žalobcov, že manželka žalovaného
(Y. H.), potvrdila svojim podpisom na Zázname z ústneho konania s miestnym zisťovaním dňa 26.
06. 2008, vykonaného Mestskou časťou Bratislava - H.W. W. U., oddelenie územného konania a

stavebného poriadku - spoločný úrad, že oporný múr je na skutočnej hranici medzi pozemkami, nakoľko
je zákonnou povinnosťou stavebného úradu (§ 35 ods. 3 zák. č. 50/1976 Zb.) spolu s oznámením
začatia stavebného konania nariadiť ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním (od
ústneho pojednávania sa môže upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia
dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie, a ak úrad upustí od

ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že
sa na neskoršie podané námietky neprihliadne), nakoľko ako vyplýva z uvedeného Záznamu, manželka
žalovaného iba svojim podpisom potvrdila svoju prítomnosť na miestnom zisťovaní a konštatovanie
stavebného dohľadu, že stavba oporného múru je zrealizovaná na hranici pozemkov s parc. č. XXXX E.
XXXX/X, XXXX/X E. XXXX/X nemá žiadnu právnu relevanciu, nakoľko ako správne uviedli žalobcovia v

inejčastisvojhoodvolania,ibageometrickézameranie(satelitné)môžesnajväčšoupravdepodobnosťou
stanoviť hranice medzi pozemkami, keď je zároveň potrebné sa stotožniť aj s argumentáciou žalovaného
vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov, že ako výlučný vlastník parcely č. XXXX svojou manželku splnomocnil
iba na sprístupnenie parcely č. XXXX pre pracovníkov MÚ DNV dňa 26. 06. 2008, pričom
zo Splnomocnenia zo dňa 23. 06. 2008 zároveň vyplýva, že ju ako splnomocniteľa neoprávňovalo k

žiadnym právnym ani iným úkonom.

27.

Odvolací súd považuje zároveň za potrebné uviesť, že žalobcovia 1/ a 2/ v podanom odvolaní uplatnili aj

odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p. (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces), ako i odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) C. s. p. (konanie má inú vadu,
ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), avšak k týmto odvolacím dôvodom nič
bližšie neuviedli, preto sa nimi nebolo možné v odvolacom konaní zaoberať, keďže ak strana sporu iba

formálneodcitujeodvolacídôvodbeztoho,abyhokonkretizovalavsúvislostisnapádanýmrozhodnutím,
a neuvedie konkrétne pochybenia (vady, skutočnosti), v ktorých má naplnenie odvolacieho dôvodu
spočívať, odvolací súd na takýto formálne uplatnený odvolací dôvod neprihliada a v zmysle § 373 ods.
1 veta druhá C. s. p. ani na doplnenie odvolacích dôvodov nevyzýva.

28.

Odvolací súd sa zo všetkých uvedených dôvodov v celom rozsahu stotožnil so správnym právnym
záverom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku, spĺňajúcim všetkypožiadavky ust. § 220 ods. 2 C. s. p., keď žalobcovia 1/ a 2/ v odvolaní neuviedli žiadne právne
relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé spochybniť rezultát, že nesplnili kumulatívne zákonné
podmienky vydržania a s ktorými by sa nebol prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku

dôsledne vysporiadal, a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn.,
že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, z dôvodu ktorého
sa odvolací súd obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, a tento
rozsudok podľa § 387 ods. 1 a 2 C. s. p. potvrdil.
29.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s
§ 262 ods. 2 C. s. p. tak, že žalovanému úspešnému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov
konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
veta druhá C. s. p. v spojení s § 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon
pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.).

(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej
strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou

organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa (§ 429 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v
tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.).

(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za

nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej
obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§

435 C. s. p.).