Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. február 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 19C/271/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114222950
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7114222950.17

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobcu: C., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom T., právne zastúpený advokátkou JUDr. Danicou Holováčovou, so sídlom
Čajakova 5, Košice proti žalovanému: C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T., právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Kerecman, spoločnosť s ručením obmedzeným, so sídlom
Rázusova 1, Košice v konaní o zaplatenie 4 092 Eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu4092Eurs8,5%ročnýmúrokomzomeškaniazosumy
4 092 Eur odo dňa 17.6.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania
zo sumy 4 092 Eur od 17.6.2013 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 4 092 Eur s 8,5
% ročným úrokom z omeškania zo sumy 4 092 Eur odo dňa 17.6.2013 do zaplatenia a zmluvnú pokutu
vo výške 0,2 % za každý deň omeškania zo sumy 4 092 Eur od 17.6.2013 do zaplatenia a nahradiť
jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila tým, že na základe zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 20.9.2011 uzavretou

medzi ňou ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom požičala žalovanému peňažnú sumu vo výške 18
788 Eur s dohodnutým 8,9 % úrokom ročne. Peňažné prostriedky boli určené na splatenie záväzku
žalovaného voči Československej obchodnej banke, a.s.

3. Žalobkyňa založila za poskytnutý úver vo výške 41 788 Eur v prospech žalovaného nehnuteľnosť
zapísanú na LV č. XXX, parcelné č. XXX o výmere 209 m2, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria.

4. Na základe zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 20.9.2011 uzavretej medzi žalobkyňou ako veriteľom
a žalovaným ako dlžníkom požičala žalobkyňa žalovanému peňažnú sumu vo výške 18 788 Eur s
dohodnutým 8,9 % ročným úrokom. Dlžná suma tak predstavovala aj s dohodnutým úrokom 1 672 Eur
spolu sumu 20 460 Eur, ktorú sa žalovaný zaviazal splácať počas 20. kalendárnych mesiacov mesačnou
splátkou vo výške 1 023 Eur.

5. Dňa 5.12.2011 žalovaný uskutočnil prvú splátku peňažnej sumy vo výške 1 023 Eur na bankový

účet žalobkyne, pričom na základe zmluvy o pôžičke mal začať so splácaním už v novembri 2011. So
splácaním pokračoval riadne a včas do 1.3.2013, pričom tak spolu zaplatil dlh žalobkyni vo výške 16
368 Eur. Dlžná suma tak predstavuje sumu 4 092 Eur ako splátky za mesiace november 2011, apríl
až jún 2013.6. V zmysle čl. II uvedenej zmluvy o pôžičke mal žalovaný vrátiť žalobkyni sumu 20 460 Eur na jej
bankový účet ku dňu 16.6.2013, kedy sa stala celková dlžná suma 20 460 Eur splatnou v celej svojej

výške.

7. Žalobkyňa a žalovaný sa v zmysle čl. III zmluvy o pôžičke dohodli na zmluvnej pokute v prípade
nesplatenia dlžnej sumy ku dňu splatnosti 16.6.2013 vo výške 0,2 % z dlžnej sumy za každý deň
omeškania a to odo dňa porušenia tejto povinnosti až do jej riadneho splnenia. Preto si žalobkyňa

uplatňovala zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % za každý deň omeškania žalovaného so splatením pôžičky
až do jej riadneho splatenia a to 0,2 % z dlžnej sumy denne zo sumy 4 092 Eur odo dňa splatnosti.

8. Žalobkyňa si zároveň uplatňovala z dlžnej sumy aj úrok z omeškania v zmysle § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka a nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.

9. Žalovaný vo svojom prvom vyjadrení zo dňa 2.12.2014 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.
Potvrdil, že skutočne dňa 20.9.2011 uzatvoril so žalobkyňou zmluvu o pôžičke peňazí, túto však
považoval za neplatnú, pretože podľa neho je v rozpore s ustanovením § 37 a 39 Občianskeho
zákonníka. Podľa žalovaného predmet zmluvy v nej nie je riadne a dostatočne vyjadrený, nie je v nej
jasne uvedené akým spôsobom došlo k požičaniu peňažnej sumy a či vôbec k odovzdaniu peňazí

došlo. Nároky žalobkyne týkajúce sa úroku z omeškania a zaplatenia zmluvnej pokuty neuznával s
ohľadom na ich neprimeranosť a považoval ich za neplatne dojednané. Ku dňu tohto podania vyčíslil
žalovaný úrok z omeškania v sume 508,87 Eur a výšku zmluvnej pokuty 4 370 Eur. Dojednanú zmluvnú
pokutu považoval za neprimerane vysokú dosahujúcu intenzity neplatnosti právneho úkonu a vzhľadom
na pomerne úzke rodinné väzby medzi ním a žalobkyňou, ktorá je matkou jeho manželky, možno

požadovanie zaplatenia zmluvnej pokuty zo strany žalobkyne považovať za rozporné s dobrými mravmi.
Žalovaný navrhol zjavne neprimerane vysokú zmluvnú pokutu nepriznať, a to s prihliadnutím na hodnotu
a význam zabezpečovaného záväzku a s ohľadom aj na to, že na strane žalobkyne nedošlo ku vzniku
žiadnej škody, ako aj k celkovým okolnostiam v danej veci.

10. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

11. Žalobkyňa na preukázanie svojho nároku voči žalovanému predložila súdu zmluvu o pôžičke peňazí,
ktorú uzavrela ako veriteľ s dlžníkom C. (žalovaným) dňa 20.9.2011. Z písomného vyhotovenia tejto
zmluvy súd zistil, že podľa čl. I veriteľ (žalobkyňa) za podmienok uvedených v tejto zmluve požičiava

dlžníkovi (žalovanému) sumu vo výške 18 788 Eur.

12. Podľa čl. I bod, 1.2 sumou vo výške 18 788 Eur veriteľ splatil záväzok dlžníka voči Československej
obchodnej banke, a.s., Michalská 18, Bratislava (viď fotokópiu prísľubu vydania potvrdenia o zániku
pohľadávky a súvisiaceho záložného práva, ktorá je prílohou ku tejto zmluve).

13. Podľa čl. II, bod 2.1. dlžník (žalovaný) sa zaviazal predmetnú požičanú sumu vo výške 18 788 Eur
vrátiť spolu s dohodnutým úrokom najneskôr do 16.6.2013 kedy sa stáva celá pôžička splatná.

14. Podľa čl. II, bod 2.2. za poskytnutie predmetnej pôžičky sa zmluvné strany dohodli na úrokoch vo

výške 8,9 % ročne, pričom dlžník sa zaviazal predmetnú sumu vrátiť prevodom na bankový účet veriteľa
č. bankového účtu: XXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX spolu aj s dohodnutým úrokom a to najneskôr v deň
splatnosti t.j. dňom 2.6.2013.

15. Zmluvné strany sa v čl. II, bod 2.3. predmetnej zmluvy dohodli, že pôžičku bude žalovaný splácať

mesačne prevodom na účet veriteľa (žalobkyne), pričom prvá splátka pripadla na deň 16.11.2011,
posledná splátka na deň 16.6.2013, výška mesačnej splátky bola dohodnutá na sumu 1 023 Eur.

16. Podľa čl. II, bod 2.4. mal dlžník možnosť splatiť dlžnú sumu 18 788 Eur bez úroku, ak vyplatí zostatok
na účet veriteľa najneskôr do 31.12.2011.

17. V čl. III, bod 3.1 predmetnej zmluvy o pôžičke peňazí bola dohodnutá účastníkmi zmluvy zmluvná
pokuta a to vo výške 0,2 % za každý deň omeškania, a to odo dňa porušenia povinnosti až do jejriadneho splnenia. Zmluvné strany prehlásili, že zmluvnú pokutu považujú za obvyklú a primeranú
povahe zabezpečovaného záväzku.

18. V čl. IV, bod 4.2. bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že zmluva sa stáva platnou podpísaním oboch
zmluvnýchstránaúčinnoupripísanímdohodnutejsumypôžičkyuvedenejvčl.Ibod1.1.naúčetuvedený
v čl. I bod 1.2.

19. Právna predchodkyňa žalobcu ďalej predložila súdu výpisy zo svojho účtu, ktorými preukazovala,

že žalovaný jej na základe uvedenej zmluvy o požičaní peňazí splácal dohodnutú sumu v mesačných
splátkach po 1 023 Eur, pričom tieto splátky jej mesačne zasielal v sume 1 023 Eur na jej účet takto: dňa
5.12.2011, 2.1.2012, 3.2.2012, 1.3.2012, 2.4.2012, 2.5.2012, 1.6.2012, 2.7.2012, 1.8.2012, 3.9.2012,
1.10.2012, 2.11.2012, 3.12.2012, 2.1.2013, 1.2.2013 a 1.3.2013.

20. Takto jej zaplatil žalovaný spolu 16 splátok celkovo vo výške 16 368 Eur.

21. K vyjadreniu žalovaného podala žalobkyňa dňa 22.12.2014 vyjadrenie, v ktorom poukázala, že
tvrdenia žalovaného o rozpore zmluvy o požičke peňazí s ust. § 37 a 39 Občianskeho zákonníka
považuje v celom rozsahu za irelevantné a ničím nepreukázané. Uviedla, že zmluva o pôžičke je
reálnou zmluvou a na vznik záväzkového vzťahu sa vyžaduje reálne odovzdanie veci dlžníkovi, a to

aj bezhotovostným spôsobom, pričom skutočnosť, že pôžička bola žalovanému poskytnutá žalovaný
ani nespochybňuje a samotné poskytnutie pôžičky v konečnom dôsledku preukazuje aj skutočnosť,
že žalovaný pôžičku reálne splácal a splatil ju vo výške 16 368 Eur. V zmysle čl. IV, bod 4.2. zmluvy
o požičaní peňazí, táto nadobudla účinnosť až pripísaním požičanej sumy na účet banky, teda je
zrejmé, že v prípade ak by požičaná suma na účet banky pripísaná nebola, žalovaný by pôžičku naisto

nesplácal.Žalovanásuma4092Eurpredstavujerozdielmedzivýškouposkytnutejpôžičky,ktorávrátane
dohodnutých bežných úrokov predstavuje 20 460 Eur a splatenou sumou. Žalobkyňa reálne poskytla
pôžičku tak, že splatila za žalovaného ako dlžníka záväzok voči Československej obchodnej banke, a.s.
Bratislava, pričom predmet zmluvy t.j. záväzok veriteľa (žalobkyne) požičať žalovanému ako dlžníkovi
sumu vo výške 18 788 Eur upravuje zmluva o požičaní peňazí v čl. I bod 1.1. a záväzok žalovaného

požičanú sumu vrátiť aj s dohodnutým úrokom najneskôr do 16.6.2013.

22. Žalobkyňa ďalej vo vyjadrení uviedla, že zmluva o požičaní peňazí uzavretá medzi žalobkyňou a
žalovaným obsahuje vyhlásenia zmluvných strán teda aj vyhlásenie žalovaného, že si zmluvu riadne
prečítal, jej obsahu porozumel a na znak súhlasu ju podpisuje. V zmysle uvedeného preto považovala

námietky žalovaného týkajúce sa neplatnosti zmluvy o pôžičke pre rozpor s ust. § 37 Občianskeho
zákonníka za obranu, ktorej chýba akékoľvek právne opodstatnenie. Pokiaľ žalovaný tvrdí neplatnosť
zmluvy o pôžičke podľa § 39 Občianskeho zákonníka zdôrazňovala, že práve konanie žalovaného je
v rozpore so zákonom, dobrými mravmi a elementárnymi zásadami slušnosti. V čase finančnej núdze
žalovaného, keď nevyhnutne potreboval peniaze na dostavbu rodinného domu, žalobkyňa mu tieto

prostriedky dobromyseľne požičala, avšak žalovaný svoju povinnosť požičané peniaze riadne a včas
vrátiť nielenže nedodržal, ale žalobkyňa sa ich vrátania musí domáhať súdnou cestou. Žalobkyňa ďalej
vo svojom vyjadrení uviedla, že dohodnutý ročný úrok z pôžičky vo výške 8,9 % ročne je zákonný a
oprávnený. K námietke neprimeranosti zmluvnej pokuty uviedla, že v zmysle judikatúry súdov zmluvná
pokuta vo výške 0,25 % za každý deň omeškania nie je neprimeraná účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej

pokute medzi stranami sporu sledovaný, teda hrozbou majetkovej sankcie donútiť dlžníka k riadnemu
plneniu záväzku. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepochybne svoj záväzok riadne a včas nesplnil na
uplatnenej zmluvnej pokute trvala tým skôr, že žalovaný dlhuje aj iným členom jej rodiny pričom aj títo
sa vrátanie peňazí musia domáhať súdnou cestou.

23. Žalovaný svoje vyjadrenie vo veci samej písomne doplnil podaním, ktoré bolo doručené súdu dňa
13.10.2015. V tomto podaní nespochybnil uzavretie zmluvy o pôžičke so žalobkyňou. Namietal však
platnosť zmluvy uzatvorenej medzi stranami sporu z dôvodu, že ide o simulovaný právny úkon. Účelom
zmluvy o pôžičke a skutočnou vôľou účastníkov tejto zmluvy nebolo poskytnúť žalovanému žiadne
finančné prostriedky (k ich odovzdaniu žalovanému nikdy nedošlo) ale splniť za žalovaného a jeho

manželku I. dcéru žalobkyne, spoločný dlh zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX uzatvorenej
dňa 13.5.2008 s Československou obchodnom bankou ako veriteľom. Simulovaný právny úkon je
neplatný pretože v ňom absentuje vážnosť vôle podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Zmluva
o pôžičke uzatvorená medzi stranami sporu je z dôvodu nedostatku vôle účastníkov uzavrieť takýtoprávny úkon absolútne neplatným právnym úkonom. Právnym titulom zmluvy o pôžičke sa preto právna
predchodkyňa žalobcu nemôže domáhať na žalovanom žiadneho plnenia. Skutočným účelom zmluvy
a vôľou účastníkov bolo plniť za žalovaného a jeho manželku (dcéru) žalobkyne spoločný dlh voči

veriteľovi. Žalovaný poukázal na to, že ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento
úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti (§ 41a) ods. 2 OZ). Právny
úkon, ktorý je dissimulovaný je však neplatný, ak svojim obsahom alebo účelom sa prieči zákonu alebo
ho obchádza alebo je v rozpore s dobrými mravmi (§ 39 OZ).

24. Žalovaný považoval zmluvu uzatvorenú medzi účastníkmi za neplatnú z dôvodu jej neurčitosti,
rozporu so zákonom a dobrými mravmi. Na základe tohto právneho úkonu mala žalobkyňa plniť spoločný
dlh žalovaného a jeho manželky, ktorá bola spoločným solidárne zaviazaným dlžníkom zo zmluvy o
úvere, ich spoločnému veriteľovi. Napriek tomu, že táto zmluva bola uzavretá iba medzi žalobkyňou a
žalovaným, ktorý sa sám zaviazal k úhrade celého plnenia žalobkyni, zatiaľ čo manželka žalovaného
nebola zaviazaná k úhrade žiadneho plnenia. Takýto právny úkon podľa názoru žalovaného neostáva

než posúdiť ako absolútne neplatný. Plnenie, ktoré mala žalobkyňa údajne poskytnúť za žalovaného a
jeho manželku voči Československej obchodnej banke môže byť posúdené iba ako tzv. plnenie za iného
(bezdôvodné obohatenie podľa § 454 Občianskeho zákonníka).

25. Žalovaný v tomto písomnom podaní vzniesol aj námietku premlčania uplatneného nároku žalobkyne

a bol toho názoru, že nárok žalobkyne je v celom rozsahu premlčaný, vzhľadom k čomu tento nárok
nemožno žalobkyni priznať. Žalobkyňa svoj nárok voči žalovanému uplatnila žalobou doručenou súdu
dňa 11.9.2014, k plneniu dlhu za žalovaného a jeho manželku malo dôjsť pred podpisom zmluvy dňa
20.9.2011. Plnenia za iného sa možno domáhať v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe podľa §
107 ods. 1 OZ plynúcej odo dňa keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a

kto sa na jeho úkor obohatil. V prejednávanej veci žalobkyňa musela mať vedomosť o uskutočnení
plnenia za žalovaného a jeho manželku najneskôr ku dňu kedy za nich mala uhradiť spoločný úver voči
ČSOB. Najneskôr týmto dňom musela začať plynúť aj dvojročná premlčacia doba pre uplatnenie nároku
žalobkyne na vrátenie takto poskytnutého plnenia. Keďže žalobkyňa podala na súd žalobu až 11.9.2014
je zrejmé, že svoj nárok uplatnila zjavne až po uplynutí premlčacej doby.

26.Žalovanýďalejpovažovalzanepreukázanéajtvrdeniažalobkyneotom,žezáväzokvČSOBuhradila
za žalovaného práve žalobkyňa zo svojich prostriedkov, preukázané nie je ani to kedy sa tak malo
stať. Žalobkyňa v súvislosti s uzatvorením zmluvy o pôžičke neodovzdala žalovanému žiadne peniaze
a žalovaný žiadne peniaze od žalobkyne neprevzal. Podľa žalovaného žalobkyňa nepreukázala žiaden

hodnoverný dôkaz o tom, že žalobkyňa poskytla vlastné finančné prostriedky žalovanému. Žalovaný
poukázal, že ako je zrejmé z výpisov z účtu predložených žalobkyňou žalobkyňa obratom po pripísaní
úhrady od žalovaného preposielala túto sumu peňazí na účet svojho syna M.. M. sa pritom totožného
plnenia ako žalobkyňa v sume 4 092 Eur na istine domáhal titulom zmluvy o pôžičke voči žalovanému
v konaní vedenom na Okresnom súde Košice I pôvodne pod spis. zn. 25C/129/2014 (v súčasnosti pod

spis.zn.25C/113/2015).Žalobuvtejtočastisícevzalspäťavšakažpopodanížalobyvpriebehukonania.

27. Žalovaný namietal neprimeranú výšku úrokov za poskytnutie pôžičky. Podľa neho priemerná výška
úrokovej sadzby predstavovala v mesiaci 9/2011 priemerne 5 % ročne. Rovnako poukázal na to, že
dojednanie zmluvnej pokuty uvedenej v čl. III zmluvy o požičaní peňazí medzi stranami sporu treba

považovaťzaabsolútneneplatnýprávnyúkon.Výškazmluvnejpokuty0,2%dennepredstavujezáväzok
na úhradu plnenia zodpovedajúceho 73 % z dlžnej sumy ročne. Takéto dojednanie o výške zmluvnej
pokuty treba v okolnostiach prejednávanej veci považovať za právny úkon, ktorý je v rozpore s dobrými
mravmi. Takto dojednaná zmluvná pokuta mnohonásobne prevyšuje úrok z omeškania stanovený ako
sankčný postih za omeškanie s plnením peňažného záväzku. Okrem neprimeranej výšky zmluvnej

pokuty treba v okolnostiach prejednávanej veci prihliadnuť aj k tomu, že medzi žalobkyňou a žalovaným
sú blízke rodinné väzby (ide o svokru žalovaného). Skutočnosť, že poskytnuté peňažné prostriedky mali
byť určené na vyrovnanie záväzku žalovaného a jeho manželky z hypotekárneho úveru použitého na
výstavbu spoločného rodinného domu, na financovaní ktorého sa podieľal prevažne žalovaný zo svojich
výlučných prostriedkov ako aj k tomu, že v tomto rodinnom dome žalovaný býval s dcérou žalobkyne

a spoločnými deťmi, čo zvyšuje intenzitu rozporu dojednania o zmluvnej pokute s dobrými mravmi. Ak
žalobkyňa skutočne plnila ČSOB plnila nielen za žalovaného, ale aj za jeho manželku svoju dcéru I.
Okrem toho na zabezpečenie záväzku zo zmluvy o úvere bolo na základe zmluvy č. XXXXXX/Zal/X. zo
dňa 13.5.2008 uzatvorenej medzi ČSOB ako veriteľom, žalobkyňou ako záložcom a žalovaným a jehomanželkou ako dlžníkom zriadené záložné právo k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne - rodinnému
domu v Žiline. Ak za uvedených okolností žalobkyňa plnila dlh za žalovaného a jeho manželku, sledovala
predovšetkým svoje vlastné záujmy vyhnúť sa speňaženiu zálohu z dôvodu včasného neuhradenia

záväzku zo zmluvy o úvere žalovaným a jeho manželkou. Z výšky úrokov z omeškania taktiež možno
usudzovať na neprimeranosť dojednania o zmluvnej pokute s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej
a sankčnej povinnosti.

28. Žalovaný uviedol, že v prípade ak by súd napriek uvedenému považoval dojednanie o zmluvnej

pokute za platné, žiadal, aby súd túto zmluvnú pokutu z dôvodu jej zjavnej neprimeranosti znížil s
prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

29. Zo zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX predloženej žalobkyňou súd zistil, že Československá
obchodná banka, a.s. Bratislava ako banka - veriteľ a žalovaný spolu s manželkou I. uzavreli zmluvu
o poskytnutí úveru dňa 13.5.2008, na základe ktorej sa ČSOB zaviazala poskytnúť žalovanému a jeho

manželke úver vo výške 2 500 000 Sk a žalovaný spolu s manželkou sa zaviazali úver splatiť, zaplatiť
úroky a ďalšie príslušenstvo úveru.

30. Zároveň žalobkyňa predložila súdu zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti ku úveru
č. XXXXXX, ktorú uzavreli zmluvné strany záložný veriteľ- Československá obchodná banka, a.s.

Bratislava, žalobkyňa R. ako záložca a dlžníci- žalovaný a jeho manželka I. dňa 13.5.2008. Zmluvné
strany zriadili záložné právo k nehnuteľnosti a to k rodinnému domu G. súpisné č. XXX na parcele CKN
č. XXX. a parcele CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 zapísaných na LV
č. XXX, ktorého vlastníčkou bola žalobkyňa R. Zmluvné strany zriadili záložné právo na zabezpečenie
pohľadávok záložného veriteľa (ČSOB) voči dlžníkovi (žalovaný a jeho manželka I.) vyplývajúci zo

zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX uzatvorenej dňa 13.5.2008 vo výške 2 500 000 Sk a to na
zabezpečenie splatenia istiny úveru a príslušenstva. Vklad tejto záložnej zmluvy č. XXXXXX/Zal/X bol
povolený do katastra nehnuteľností dňa 26.5.2008 a to Správou katastra v Žiline pod č. E., pričom právne
účinky vkladu nastali dňa 26.5.2008.

31. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že bola vlastníčkou rodinného domu v X.. Tento rodinný dom chcela
predať, avšak bolo na ňom záložné právo v prospech ČSOB. Ak chcela predmetný rodinný dom v Žiline
odpredať, musela mať súhlas z ČSOB. Žalobkyňa sa presne nevedela vyjadriť ku všetkým náležitostiam
ohľadom predaja tohto rodinného domu v Žiline, pretože všetky právne úkony za ňu robila realitná
kancelária. Celková kúpna cena, ktorú obdržala od kupujúcej bola asi 52 000 Eur. Z týchto peňazí

vyplatila úver za žalovaného, pričom však mala v úmysle dať polovicu z týchto peňazí aj svojmu synovi
M. Z uvedeného dôvodu sa dohodli, aby aj jej syn mal z kúpnej ceny polovicu, dohodli sa a uzavreli s
odporcom zmluvu o pôžičke, pri ktorej bola prítomná aj manželka žalovaného I..

32. Žalobkyňa poukázala na to, že žalovaný splácal poskytnutú pôžičku v splátkach tak, ako sa

dohodli. Zaplatil 16 splátok a ďalšie nezaplatil z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov. Žalobkyňa
poukázala aj na to, že mala v úmysle z predaja rodinného domu polovicu peňazí darovať svojej dcére a
takisto chcela polovicu z týchto peňazí za predaj rodinného domu darovať aj svojmu synovi.

33. Žalobkyňa zaslala súdu dňa 15.4.2016 vyjadrenie vo veci samej, v ktorom poukázala, že na základe

zmluvy o požičaní peňazí poskytla žalovanému dohodnutú sumu, vzájomne sa dohodli na úroku i na
zmluvnej pokute. Žalovaný splácal podľa vzájomnej dohody poskytnutú pôžičku a zaplatil žalobkyni na
jej účet spolu 16 splátok z 20. Nesplatené zostali 4 splátky a to za mesiace november 2011, apríl 2013,
máj 2013 a jún 2013 v celkovej sume 4 092 Eur . Žalobkyňa poukázala na to, že neobstojí tvrdenie
žalovaného, že zmluva o pôžičke zo dňa 20.9.2011 bola uzatvorená ako simulovaný právny úkon, ktorý

je z dôvodu nedostatku vážnosti vôle absolútne neplatný podľa § 37 ods. 1 OZ. Uviedla, že jej úmyslom
je jednoznačne poskytnúť žalovanému finančné prostriedky za účelom splatenia záväzku, ktorý mal
voči ČSOB tak ako je uvedené v zmluve o požičaní peňazí zo dňa 20.9.2011, a ktoré mu aj poskytla
vo výške 18 788 Eur. V danom prípade sa môže jednať o prípad nesprávne označeného právneho
úkonu, určite nie o simulovaný právny úkon, čo podporuje aj tá skutočnosť, že zmluva o pôžičke nebola

vypracovaná priamo účastníkmi konania, ale treťou osobou čo jednoznačne oslabuje predpoklad, že by
zmluvou o pôžičke účastníci nechceli vykonať navonok prejavený alebo žiadny prejav vôle resp. žeby ich
úmyslom nebolo uzatvorenie zmluvy o pôžičke a preto tento právny úkon zmluvu o požičaní peňazí zo
dňa 20.9.2011 v žiadnom prípade nemožno považovať za simulovaný a absolútne neplatný právny úkon.34. Žalobkyňa ďalej poukázala, že ako veriteľ si nevyhradila právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky, preto je potrebné pri otázke premlčania vychádzať z ustanovenia § 103

OZ a začiatok plynutia premlčacej doby posudzovať pri každej splátke samostatne. Žalovaný neuhradil
celkovo 4 splátky a to: za november 2011 splatná 16.11.2011, apríl 2013 splatná do 16.4.2013, máj 2013
splatná do 16.5.2013, jún 2013 splatná do 16.6.2013, pričom premlčacia doba jednotlivých splátok teda
začala plynúť za november 2011 od 17.11.2011 a uplynula 17.11.2013, za apríl 2013 od 17.4.2013 a
uplynuladňa17.4.2015,zamáj2013od17.5.2013auplynuladňa17.5.2015,zajún2013od17.6.2013a

uplynula dňa 17.6.2015 avšak žaloba bola podaná dňa 11.9.2014 a o premlčaní by bolo možné uvažovať
pri bezdôvodnom obohatení iba vo vzťahu k splátke za mesiac november 2011. Posúdenie tejto otázky
je však na rozhodnutí súdu.

35. Žalobkyňa považovala za účelové tvrdenia žalovaného o absolútnej neplatnosti ustanovenia zmluvy
o zmluvnej pokute a o výške úroku, ktorý bol dohodnutý na 8,9 % ročne. Tieto skutočnosti namietal

žalovaný aj v konaní pred Okresným súdom Košice I pod spis. zn. 25C/113/2015 vo veci žalobcu M.
proti C. o zaplatenie 5 445,07 Eur s prísl.

36. Žalobkyňa predložila súdu Prísľub vydania potvrdenia o zániku pohľadávky a súvisiaceho záložného
práva, ktorý vyhotovila ČSOB, a.s. Bratislava pre žalovaného dňa 7.9.2011. Z tohto prísľubu súd zistil,

že ČSOB, a.s. ako záložný veriteľ súhlasil s tým, aby pohľadávka voči dlžníkovi C. z úveru č. XXXXXX .
evidovaná ku dňu 15.11.2011 vo výške 41 788 Eur, bola uhradená bezhotovostným prevodom na
účet č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX, pričom záložný veriteľ
zároveň vyhlásil, že tento účet je účtom banky a prostriedky vo výške zabezpečovanej pohľadávky,
ktoré sú alebo budú pripísané na tento účet, budú použité výlučne za účelom splatenia zabezpečovanej

pohľadávky. Peňažné prostriedky na splatenie zabezpečovanej pohľadávky musia byť pripísané na
tomto účte najneskôr dva dni pred termínom predčasného splatenia úveru. Pohľadávka je vyčíslená ku
dňu 15.11.2011 za predpokladu, že splátky a príslušenstvo sú uhradené v plnej výške, načas a v termíne.
Pohľadávka z úveru je zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti - rodinný dom, G. súpisné č.
XXX a na parcele CKN č. XXX a parcele CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 209

m2, všetko zapísané na LV č. XXX vydanom Správou katastra Žilina, v katastrálnom území X., ktorého
výlučnou vlastníčkou je R. (žalobkyňa). Záložné právo bolo zriadené výlučne za účelom zabezpečenia
pohľadávky záložného veriteľa.

37. Žalobkyňa predložila súdu kúpnu zmluvu uzavretú medzi ňou ako predávajúcou a S. ako kupujúcou

zo dňa 20.9.2011, pričom predmetom prevodu bola nehnuteľnosť zapísaná v katastri nehnuteľnosti,
Správy katastra Žilina na LV č. XXX ako pozemok parcela CKN č. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 209 m2 a stavba - dom súp. č. XXX. postavená na parcele č. CKN č. XXX. Nehnuteľnosť sa
nachádza v katastrálnom území X., obec X. okres X.. Kúpna cena bola dohodnutá zmluvnými stranami
na sumu 52 000 Eur.

38. Podľa bodu 5.1 uvedenej kúpnej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že dohodnutú kúpnu cenu 52
000 Eur zaplatí kupujúca predávajúcej nasledovne:

a) časť kúpnej ceny vo výške 41 788 Eur zaplatí kupujúca predávajúcej z hypotekárneho úveru

poskytnutého kupujúcej na tento účel peňažným ústavom OTP Banka a.s. priamo na účet vedený v
ČSOB a.s. Bratislava č. účtu XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX
najneskôr do 13.11.2011, čím dôjde k splateniu záväzku predávajúcej zabezpečeného záložným právom
pre ČSOB a.s.

b) časť kúpnej ceny vo výške 10 212 Eur zaplatí kupujúca predávajúcej z hypotekárneho úveru
poskytnutého kupujúcej na tento účel peňažným ústavom OTP Banka a.s. a to priamo na účet
predávajúcej vedený v peňažnom ústave mBank č. účtu XXXXXXX-XXXXXXXXXX/XXXX a to najneskôr
do 13.11.2011.

39. Vklad tejto kúpnej zmluvy bol povolený správou katastra v Žiline, číslo vkladu V7667/11 dňa
21.11.2011.40. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.12.2016 upresnila svoju výpoveď a uviedla, že kupujúca S.,
ktorá od nej kúpila predmetný rodinný dom zaslala priamo na účet ČSOB sumu, ktorá bola potrebná
na vyplatenie zvyšku úveru, ktorý mal žalovaný a jeho manželka voči ČSOB, a na základe ktorého

bolo zriadené záložné právo na jej rodinný dom. Uvedené záložné právo pre ČSOB bolo zapísané na
liste vlastníctva, na ktorom bol zapísaný rodinný dom, ktorý mala v úmysle predať S. Úver poskytla
žalovanému z finančných prostriedkov za predaj rodinného domu, pričom žalovaný súhlasil so zmluvou
o požičaní peňazí a dobrovoľne ju podpísal, pretože sa tak vzájomne dohodli. Žalobkyňa uviedla súdu,
že za predaj rodinného domu obdŕžala od kupujúcej sumu 52 000 Eur z toho 4 300 Eur vynaložila na

rekonštrukciu bytu a na odmenu realitnej kancelárie 1 700 Eur. Zostala jej tak suma 46 000 Eur, z ktorej
sumy na účet od kupujúcej dostala sumu 10 212 a zvyšná suma 41 788 Eur išla na splnenie dlhu do
ČSOB kde bola založená jej nehnuteľnosť. Zo sumy 41 788 Eur, ktorá bola vyplatená do ČSOB na
úhradu úveru žalovaného odpočítala sumu 23 000 Eur, ktoré darovala dcére a zvyšná suma 18 788 Eur,
ktorú sumu nevedela od žalovaného dostať, preto uzavrela so žalovaným zmluvu o pôžičke na sumu
18 788 Eur. Žalovaný súhlasil, že túto poskytnutú pôžičku bude splácať po 1 023 Eur a následne po

splatení jednotlivých splátok, ona túto sumu poukazovala na účet svojho syna M.. Na zmluve o požičaní
peňazí sa dohodli žalobkyňa so žalovaným za prítomností manželky žalovaného i jej syna M., pričom
takáto dohoda bola uzavretá v čase keď predávala rodinný dom v Žiline.

41. Z vyjadrenia ČSOB a.s. Bratislava súd zistil, že táto poskytla súdu informáciu o žalovanom, ktorému

poskytla úver, pričom úverový účet mal č. XXXXXXXXXX/XXXX a založený bol 13.5.2008, zatvorený
bol 15.11.2011. Úver pod číslom XXXXXX bol predčasne splatený dňa 15.11.2011.

42. Žalovaný písomne dňa 31.3.2017 navrhol, že v prípade ak by žalovaný bol zaviazaný na zaplatenie
žalovanej sumy žiada, aby bol zaviazaný zaplatiť túto sumu v splátkach po 300 Eur mesačne vzhľadom

na svoju finančnú a sociálnu situáciu.

43. Zo správy ČSOB a.s. Bratislava zo dňa 15.12.2017 súd zistil, že k splateniu úveru žalovaného
registrovaného pod č. XXXXXX úverový účet XXXXXXXXXX došlo tak, že na účet banky bola dňa
13.10.2011 pripísaná platba s identifikačnými údajmi: účet odosielateľa: XXXXXXXXX/XXXX, variabilný

symbol: XXXXXXXXX, konštantný symbol: 0558 pričom informácie o platbe a majiteľovi účtu by mala
oznámiť súdu OTP banka Slovensko, z ktorého účtu bola táto platba poukázaná. Zároveň uviedla, že
majiteľom účtu XXXXXXXXXX/XXXX je žalovaný.

44. V priebehu súdneho konania žalobkyňa R. podala návrh na zmenu strany sporu s poukazom na to,

že svoju pohľadávku voči žalovanému uplatňovanú v tomto konaní postúpila na tretiu osobu a to na M.
Predložila súdu zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela ako postupca s postupníkom M. (svojim
synom) dňa 14.12.2017, pričom predmetom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo bezodplatné
postúpenie pohľadávky postupcu vo výške 4 092 Eur s prísl. vrátane trov súdneho konania a všetkých
práv s ňou spojených na postupníka. Pohľadávka postupcu vznikla z titulu neuhradenia časti pôžičky

poskytnutej postupcom ako veriteľovi dlžníkovi C. na základe uzatvorenej zmluvy o pôžičke peňazí zo
dňa 20.9.2011 v celkovej sume 18 788 Eur a to za účelom splatenia záväzku dlžníka voči ČSOB, a.s.

45. Uznesením č.k. 19C/271/2014-203 zo dňa 24.1.2018 súd pripustil, aby do konania namiesto
doterajšej žalobkyne R. vstúpil do konania ako žalobca M. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť

dňa 16.2.2018.

46. Súd si vyžiadal z OTP banky Slovensko a.s. Bratislava oznámenie informácie, kto je majiteľom účtu
XXXXXXXXXX/XXXX z ktorého bola poukázaná na účet ČSOB suma 41 788 Eur, teda suma, ktorá
mala byť použitá na splatenie úveru poskytnutého ČSOB žalovanému a jeho manželke.

47. OTP banka Slovensko a.s. Bratislava dňa 19.10.2018 oznámila súdu, že túto informáciu kto je
majiteľom účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX . nemôže súdu poskytnúť, nakoľko uvedený účet neprináleží
účastníkom konania.

48. Na základe tejto informácie žalovaný požiadal, aby súd doplnil dokazovanie výzvou adresovanou
S. či bola v roku 2011 majiteľkou účtu v OTP banke Slovensko a.s. č. XXXXXXXXXX/XXXX. S. dňa
20.12.2018 potvrdila, že v roku 2011 bola majiteľkou účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX v OTP banke
Slovensko a.s.49. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I spis. zn. 25C/129/2014 súd zistil, že žalobca M. a
žaloval žalovaného C. o zaplatenie sumy 10 430,74 Eur s prísl. Titulom nároku žalobcu bolo poskytnutie

peňazí žalovanému na základe zmluvy o pôžičke peňazí zo dňa 17.6.2013 uzavretej medzi žalobcom
ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, na základe ktorej požičal žalobca žalovanému sumu 14 092
Eur s dohodnutým úrokom pričom žalobca uskutočnil prevod peňažnej sumy vo výške 10 000 Eur na
bankový účet žalovaného a zvyšná suma vo výške 4 092 Eur predstavovala starší dlh odporcu voči
žalobcovi, ktorý žalovaný v zmluve o pôžičke uznal a zaviazal sa ho vrátiť. V zmluve o pôžičke peňazí

uzavretej medzi M. a C. zo dňa 17.6.2013 bolo uvedené, že v deň podpisu zmluvy oboma zmluvnými
stranami veriteľ M. pošle na účet žalovaného ako dlžníka sumu vo výške 10 000 Eur, zvyšných 4 092
Eur je starším dlhom dlžníka voči veriteľovi. V žalobe nie je špecifikované o aký starší dlh dlžníka voči
veriteľovi malo ísť, čo sa týka sumy 4 092 Eur.

50. Z tohto pripojeného spisu súd zistil, že uznesením č.k. 25C/129/2014-57 zo dňa 30.10.2014 súd

konanie v časti o 4 985,67 Eur zastavil a zvyšnú časť žalobcu na zaplatenie sumy 5 445,07 Eur s prísl.
a zmluvnej pokuty vylúčil na samostatné konanie.

51. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.1.2015.

52. Vylúčený nárok z konania 25C/129/2014 bol vedený ďalej na tunajšom súde pod spis. zn.
25C/113/2015. Konanie bolo skončené uzavretím zmieru, ktorý súd schválil uznesením pod č.k.
25C/113/2015-178 zo dňa 12.2.2016, pričom žalovaný sa týmto zmierom zaviazal zaplatiť žalobcovi
sumu 6 000 Eur v pravidelných mesačných splátkach po 400 Eur počínajúc mesiacom marec 2016 do
zaplatenia, najneskoršie vždy 25. dňa v mesiaci pod následkami straty výhody splátok.

53. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

54. Podľa ust. § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene
alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

55. Podľa ust. § 37 ods. 1 citovaného zákona, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

56. Podľa ust. § 39 citovaného zákona, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

57. Podľa ust. § 41a ods. 1 citovaného zákona, ak neplatný právny úkon má náležitosti iného právneho
úkonu, ktorý je platný, možno sa naň odvolať, ak je z okolností zrejmé, že vyjadruje vôľu konajúcej osoby.

58. Podľa ust. § 41a ods. 2 citovaného zákona, ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon,
platí tento iný úkon, ak to zodpovedá vôli účastníkov a ak sú splnené všetky jeho náležitosti. Neplatnosti
takého právneho úkonu sa nemožno dovolávať voči účastníkovi, ktorý ho považoval za nezastretý.

59. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

60. Podľa ust. § 101 citovaného zákona, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

61. Podľa ust. § 103 citovaného zákona, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok
stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

62. Podľa ust. § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci
určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.63. Podľa ust. § 658 ods. 1 citovaného zákona, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

64. Podľa ust. § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia

zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť,
aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno
dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

65. Podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je

v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

66. Týmto vykonávacím predpisom je Nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka.

67. Podľa ust. § 10c tohto nariadenia vlády ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.2.2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov platných k 31.1.2013 aj za dobu omeškania po 31.1.2013.

68. Podľa ust. § 3 ods. 1 citovaného nariadenia vlády účinného do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania

je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

69. Pojem právneho úkonu možno definovať ako právnu skutočnosť, ktorá spôsobuje vznik, zmenu
ale aj zánik občianskoprávneho pomeru. Právny poriadok definuje právny úkon v ustanovení § 34

Občianskeho zákonníka. Z tejto definície právneho úkonu je zrejmé, že pojmovými znakmi právneho
úkonu sú:
1) prejav vôle,
2) prejav vôle smeruje k vzniku, zmene alebo zániku práv a povinností,
3) prejav vôle právny poriadok uznáva,

4) právny poriadok s právnym úkonom spája tie následky, ktoré konajúci chcel.

70. Predpokladom toho, aby určitú skutočnosť bolo možné považovať za právny úkon vyžaduje
naplnenie všetkých štyroch znakov vyššie uvedených.

71. Ustanovenie § 37 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kladie požiadavky pre súladnosť vyššie
uvedených znakov preto, aby určitý úkon fyzickej alebo právnickej osoby bol považovaný za platný
právny úkon. Týmito požiadavkami sú: sloboda vôle, vážnosť vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť
prejavu vôle a možnosť (dovolenosť).

72. Pri posudzovaní právneho úkonu je potrebné rešpektovať, že úkon je možné posudzovať iba podľa
stavu, ktorý tu bol v čase jeho uskutočnenia, nie je možné preto prihliadnuť na skutočnosti, ku ktorým
došlo následne. Pri posudzovaní váh právneho úkonu je treba všeobecne aplikovať zásadu vyplývajúcu
z ústavnej autonómie slobodnej vôle konajúceho, a to, že v prípade možného rôzneho výkladu pri
posudzovaní vád právneho úkonu, je treba sa prikloniť k výkladu zachovávajúcom platnosť (bezvadnosť)

úkonu.

73. Ustanovenie § 41a ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje konverziu právneho úkonu čo znamená,
že právny úkon, ktorý nemá všetky zákonom alebo zmluvou vyžadované náležitosti je neplatný, avšak
jeho obsah má náležitosti iného právneho úkonu. Takýto úkon možno zhojiť, avšak iba za kumulatívneho

naplnenia predpokladu, že má náležitosti iného právneho úkonu, ten kto je neplatnosťou úkonu dotknutý
sa neplatnosti dovolal a vyjadruje vôľu konajúcej osoby a to napriek tomu, že konajúci vedel o neplatnosti
ním uskutočneného pôvodného právneho úkonu. Konverzia neprichádza do úvahy ak konajúci o
neplatnosti právneho úkonu vedel od začiatku. V súvislosti s konverziou je však treba zdôrazniť, že táto
neprichádza do úvahy v prípade absolútne neplatného právneho úkonu. Možno o nej uvažovať iba v

prípade relatívne neplatných právnych úkonov, aj to len vtedy, ak sa dotknutá osoba dovolala relatívnej
neplatnosti právneho úkonu.74. Ustanovenie § 41a ods. 2 Občianskeho zákonníka rieši problematiku úkonu, ktorý je predstieraný -
simulovaný a tým zastiera iný právny úkon (dissimulovaný). V prípade simulovaného právneho úkonu vo
vzťahuktomutoúkonuchýbavôľakonajúceho(§37OZ).Navonoksatedaprejavujeajakonezhodavôle

s prejavom (simuláciou). Simulovaný právny úkon je pre absenciu vôle konajúcich neplatný. Môže však
platiť zastretý (dissimulovaný) právny úkon. Tento však bude platný len vtedy, ak uskutočneným právnym
úkonom má byť zastretý iný úkon, zastretý právny úkon zodpovedá vôli konajúceho, teda nezodpovedá
vôli pôvodného právneho úkonu (sú naplnené všetky podstatné náležitosti zastretého právneho úkonu).

75.Ustanovenie§103Občianskehozákonníkarešpektujezásaduzmluvnejvoľnostiobčianskoprávnych
vzťahov. Umožňuje, aby zmluvné strany dohodli dlhšiu splatnosť, a dohodli sa aj tak, že dlžník bude
plnenie splácať v splátkach. Zákon iba stanovuje, kedy v prípade dohody o splácaní plnenia v splátkach
začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok. Jednotlivé splátky sa v takom prípade premlčujú
samostatne. Zákon určuje, že premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť odo dňa zročnosti
jednotlivej splátky.

76. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi,
alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinnosti, ktorej na seba zmluvou prevzali a to aj vtedy,
keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda. Zaplatením zmluvnej pokuty sa
účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva

v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, ho má
viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde
vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť. Dohoda
o zmluvnej pokute musí mať vždy písomnú formu inak by bola neplatná, musí v nej byť výška pokuty
alebo spôsob, akým sa určí, aby o tom v budúcnosti nevznikli pochybnosti. Dojednanie zmluvnej pokuty

a jej výška je zásadne vecou vzájomnej dohody strán. Neznamená to však, že by v každom jednotlivom
prípade mohla byť pokuta dojednaná v neobmedzenej výške. Zákon výslovne neupravuje obmedzenie
dojednania zmluvnej pokuty, preto je nutné toto obmedzenie skúmať pri posudzovaní súladu dojednania
ozmluvnejpokutesdobrýmimravmivzmysle§39Občianskehozákonníka.Primeranosťvýškyzmluvnej
pokutyjetrebaposúdiťvkaždomprípadeindividuálneasohľadomnavšetkyzvláštnostidanéhoprípadu.

Právny úkon sa prieči dobrým mravom ak sa jeho obsah ocitne v rozpore so všeobecne uznávanou
mienkou, ktorá vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje aký má byť obsah ich jednania, aby bolo
v súlade so základnými zásadami mravného poriadku demokratickej spoločnosti. Dobré mravy netvoria
spoločensky normotvorný systém ale sú skôr meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácii
zodpovedajúcich všeobecne uznávaným pravidlám slušnosti, poctivého konania a podobne. Dobré

mravy sú definované ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji
osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú prijímané rozhodujúcou časťou
spoločnosti a majú povahu noriem základných. Ku konkretizácii takto všeobecne stanovených pravidiel
je potrebné použitie ďalších vodidiel, z ktorých možno usúdiť čo je vo vzťahu k zmluvnej pokute v súlade
so spoločenskými, kultúrnymi a mravnými normami. Pri skúmaní platnosti dojednania o zmluvnej pokute

z hľadiska dobrých mravov je nutné uvážiť funkcie zmluvnej pokuty (funkciu preventívnu, uhradzovaciu
a sankčnú). V súvislosti s výškou zmluvnej pokuty je potrebné, aby pokuta zahŕňala všetky škody,
ktoré možno rozumieť v danom konkrétnom vzťahu s porušením určitej povinnosti očakávať, musí
byť dostatočnou, nie však premrštenou výškou. Zmluvná pokuta, ktorej výška výrazne prevyšuje výšku
skutočne vzniknutej škody je neprimeraná, pre rozpor s dobrými mravmi neplatná. Pri posudzovaní

primeranosti dojednanej výšky zmluvnej pokuty je treba prihliadnuť k celkovým okolnostiam úkonu, jeho
pohnútkam a účelu, ktorý sledoval. V úvahu je treba taktiež vziať výšku úrokov z omeškania, ktoré tiež
predstavujú sankciu za porušenie povinnosti i výšku zabezpečenej čiastky, z ktorej možno taktiež usúdiť
na neprimeranosť zmluvnej pokuty s ohľadom na vzájomný pomer pôvodnej a sankčnej povinnosti.

77. Podstatnými náležitosťami zmluvy o pôžičke v zmysle ustanovení § 657 Občianskeho zákonníka je
dohoda o prenechaní veci, druhovom určení veci a povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a určení času
vrátenia. Predmetom zmluvy o pôžičke môže byť akákoľvek druhovo určená vec, ktorá je spôsobilá byť
predmetom občianskoprávnych vzťahov.

78. Občiansky zákonník v § 658 ods. 1 umožňuje pri peňažnej pôžičke dohodnúť úroky. Výška úrokov,
ktoré možno dohodnúť, nie je limitovaná. To však neznamená, že možno dohodnúť akúkoľvek výšku
úrokov. Výška úrokov nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi § 3 ods. 1. O takýto stav pôjde spravidla
vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu úrokovú mieru poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretiadohody. Na druhej strane treba bez ďalšieho pripustiť úroky vo výške zodpovedajúcej výške úrokovej
miery poskytovanej v peňažných ústavoch pri vkladoch občanov.

79. V konaní je nesporné, že pôvodná žalobkyňa R. ako veriteľ uzavrela so žalovaným ako dlžníkom
dňa 20.9.2011 zmluvu o pôžičke peňazí. V tejto zmluve sa účastníci zmluvy dohodli, že R. požičiava
žalovanému C. sumu 18 788 Eur a to tak, že za žalovaného splatila jeho záväzok ako dlžníka voči ČSOB
a.s. Bratislava. Súčasťou zmluvy bol aj prísľub ČSOB a.s. Bratislava ako záložného veriteľa vydaný pre
žalovaného dňa 7.9.2011 (pred uzavretím predmetnej zmluvy o pôžičke peňazí), že ČSOB ako záložný

veriteľ súhlasí s tým, aby pohľadávka z úveru č. XXXXXX evidovaná ku dňu 15.11.2011 vo výške
41 788 Eur bola splatená bezhotovostným prevodom na účet banky č. XXXXX-XXXXXXXXX/XXXX
pod VS:XXXXXXXXXX a tieto finančné prostriedky budú pripísané na účet banky a budú použité za
účelom splnenia zabezpečovanej pohľadávky. Účastníci zmluvy o pôžičke peňazí sa vzájomne dohodli,
že žalovaný splatí poskytnutú pôžičku vo výške 18 788 Eur v pravidelných splátkach po 1 023 Eur
mesačne.Prvásplátkabolastanovenánadeň16.11.2011,poslednásplátkanadeň16.6.2013,splatnosť

pôžičky bola teda dohodnutá na deň 16.6.2013. Ďalej sa účastníci tejto zmluvy dohodli na úroku z
pôžičky vo výške 8,9 % ročne a pre prípad omeškania žalovaného si dohodli aj zmluvnú pokutu vo výške
0,2 % za každý deň omeškania od dňa porušenia povinnosti až do jej riadneho splnenia. V bode čl.
IV bod 4.2. sa účastníci zmluvy dohodli, že zmluva stáva platnou podpísaním oboch zmluvných strán
a účinnou pripísaním dohodnutej sumy pôžičky 18 788 Eur na účet ČSOB a.s. Bratislava ako veriteľa

dlžníka (žalovaného).

80. Nespornou skutočnosťou v konaní bolo ďalej to, že žalovaný a jeho manželka I. ako dlžníci uzavreli
s ČSOB a.s. Bratislava ako veriteľom dňa 13.5.2008 zmluvu o poskytnutí úveru vo výške 2 500 000 Sk a
zároveň toho istého dňa uzavrela ČSOB ako záložný veriteľ s pôvodnou žalobkyňou R. ako záložcom a

žalovaným a jeho manželkou I. ako dlžníkmi zmluvu o zriadení záložného práva pod č. XXXXXX/Zal/X k
nehnuteľnosti.Toutozmluvoubolozriadenézáložnéprávoknehnuteľnostivprospechzáložnéhoveriteľa
ČSOB a.s. a to k nehnuteľnostiam patriacich do výlučného vlastníctva záložcu - R., ktoré boli zapísané
na LV č. XXX. na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa ČSOB voči dlžníkom vyplývajúcich zo
zmluvy o poskytnutí úveru č. XXXXXX zo dňa 13.5.2008. Pôvodná žalobkyňa Emília Ficeriová chcela

predať túto nehnuteľnosť, na ktorej bolo zriadené záložné právo. Z uvedeného dôvodu aj preto predložila
súdu prísľub ČSOB zo dňa 7.9.2011, v ktorom ČSOB ako veriteľ vyčíslil zostatok úveru dlžníka -
žalovaného ku dňu 15.11.2011 vo výške 41 788 Eur. Následne na to pôvodná žalobkyňa Emília Ficeriová
uzavrela kúpnu zmluvu s Antóniou Krškovou dňa 20.9.2011, ktorou previedla do vlastníctva kupujúcej
vyššiecitovanénehnuteľnosti(rodinnýdomapozemokzapísanýnaLVč.XXXnaSprávekatastraŽilina).

Kupujúca S. vyplatila podľa tejto kúpnej zmluvy dohodnutú prvú časť kúpnej ceny vo výške 41 788 Eur
predávajúcej a to tak, že na účet ČSOB (uvedený v prísľube ČSOB a.s. Bratislava zo dňa 7.9.2011
oznámený jej predávajúcou) zaslala sumu 41 788 Eur. Podľa potvrdenia ČSOB a.s. Bratislava ako
veriteľa žalovaného bola táto suma pripísaná na účet ČSOB dňa 13.10.2011 a k uzatvoreniu úverového
účtu žalovaného došlo dňa 15.11.2011 predčasným splatením úveru č. XXXXXX. Kupujúca S. potvrdila,

že suma 41 788 Eur bola zaslaná ČSOB a.s. Bratislava z jej úverového účtu vedeného v OTP banke
Slovensko a.s. v zmysle dohody s pôvodnou žalobkyňou R. ako predávajúcou.

81. Žalovaný tvrdil, že zmluva o požičaní peňazí, ktorú uzavrel s pôvodnou žalobkyňou R. je neplatná,
lebo išlo podľa neho o zastretý právny úkon.

82. Súd však dospel k záveru, že táto zmluva je platná. Vyjadruje vôľu oboch zmluvných strán o tom,
že R. požičiava žalovanému sumu 18 788 Eur a to tak, že za neho splatila zostávajúcu časť úveru
poskytnutého žalovanému a jeho manželke Československou obchodnou bankou, a.s. Bratislava. Je
síce pravda, že zmluva bola uzavretá dňa 20.9.2011, ale účinnosť mala nadobudnúť až pripísaním sumy

18 788 Eur na účet ČSOB a.s. Bratislava, čo sa stalo dňa 13.10.2011. Zmluva o pôžičke je síce reálnym
kontraktom, ale k požičaniu peňazí môže podľa názoru súdu dôjsť aj bezhotovostne. Kupujúca S. v
danom prípade časť kúpnej ceny, ktorá patrila z predaja rodinného domu R. priamo zaslala na účet
veriteľa žalovaného v ČSOB a.s. Bratislava. Žalovaný svoju vôľu uzavrieť zmluvu o pôžičke peňazí
prejavil aj tým, že zaplatil R. teda pôvodnej žalobkyni 16 splátok v dohodnutej výške, ktoré platil mesačne

na účet R. vo výške 1 023 Eur, čím jej takto zaplatil spolu sumu 16 368 Eur. Preto súd dospel k
záveru, že pri uzavretí zmluvy o požičaní peňazí nešlo o simulovaný právny úkon, bola preukázaná vôľa
oboch účastníkov zmluvy uzavrieť zmluvu o pôžičke peňazí. Takúto vôľu prejavil žalovaný aj postupným
splácaním tejto pôžičky.83.Vzhľadomktomu,žežalovanývzniesolnámietkupremlčaniasúdposudzovalpremlčaniepodľa§100
a nasl. Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že pri dohode strán, ktorí uzavreli zmluvu o pôžičke

peňazí nebola dohodnutá sankcia, že v prípade nezaplatenia čo i len jednej splátky sa stane zročný-
splatný celý dlh, preto súd posudzoval premlčanie pri nezaplatených splátkach za november 2011, apríl
2013, máj 2013 a jún 2013 a dospel k záveru, že tieto nie sú premlčané, keďže všeobecná trojročná
premlčaciadobatýchtosplátokmalauplynúť17.11.2014,17.4.2016,17.5.2016a17.6.2016,pričomvšak
žaloba bola podaná skôr t.j. dňa 11.9.2014 teda pred uplynutím vyššie citovaných premlčacích lehôt.

84. K výške dojednanej zmluvnej pokuty súd dodáva, že dohodnutá zmluvná pokuta nie je v rozpore
s dobrými mravmi, dokonca sám žalovaný v zmluve o pôžičke peňazí uviedol, že takto dohodnutú
zmluvnú pokutu považuje za obvyklú a primeranú povahe zabezpečovaného záväzku. Súd takto určenú
pokutu v danom prípade vo výške 0,2 % denne čo je 73 % ročne považuje za primeranú. Súd považuje
za primeraný aj dohodnutý úrok z pôžičky vo výške 8,9 % ročne, ktorý vyjadruje zhodnú vôľu oboch

zmluvných strán.

85. Úrok z omeškania súd priznal žalobcovi odo dňa 17.6.2013 t.j. nasledujúci deň po splatnosti pôžičky,
kedy bol úrok z omeškania stanovený na 8,5 % ročne.

86. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná súdu zmluvou o postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela
pôvodná žalobkyňa R. so žalobcom dňa 14.12.2017.

87. Podľa ust. § 232, ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

88. V danom prípade žalovaný požiadal o možnosť zaplatiť žalovanú sumu s prísl. v mesačných
splátkach po 300 Eur. Súd však nevyhovel tejto žiadosti vzhľadom na to, že žalovaný je zamestnaný,
súdne konanie prebieha od roku 2014, teda mal možnosť uhradiť žalovanú sumu (prípadne jednotlivé
splátky) v dostatočnom čase od podania žaloby.

89. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

90. V danom prípade mal žalobca plný úspech vo veci, preto má právo na náhradu trov konania proti
žalovanému vo výške 100 %.

91. Podľa ust. § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj b ez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

92. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým

sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.