Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/924/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6109204448
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6109204448.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobcu TERAPO, spol. s
r. o., so sídlom Nám. Ľ. Štúra 16, Banská Bystrica, IČO: 31 603 467, právne zast. Advokátska kancelária
Hrežďovič & Mulder, so sídlom Rudlovská 2, Banská Bystrica, proti žalovanému I/ KOROX - office
market, s. r. o., so sídlom Skuteckého 30, Banská Bystrica, IČO: 36 035 785, II/ AUTO IM - EX, s. r. o., so
sídlom Švermova 23, Banská Bystrica, IČO: 45 575 789, obaja právne zastúpení JUDr. Blanka Gondová,
advokátka, so sídlom Skuteckého 16, Banská Bystrica, o určenie vlastníctva, na odvolanie žalovaných
1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 12. 06. 2014, č. k. 63Cb/58/2009 - 368,

takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu v prvom výroku, ktorým súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom
technologických zariadení, p o t v r d z u j e .

II. Rozsudok okresného súdu v druhom výroku, ktorým súd rozhodol o trovách konania, z r u š u j e a
vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„Súdurčuje,žežalobcajevýlučnýmvlastníkomtechnologickýchzariadení,atostožiarovejtrafostanice

TSB 24/400 s transformátorom o výkone 250 kVA, 22/0, 4/0231 kV vybudovanej na parcele číslo CKN
XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. ako zastavené plochy a nádvoria o výmere
931 m2 pod B/ na žalovaného II. v celosti zapísané, ďalej hlavného rozvádzača nízkeho napätia typu
RST-45/10 s hlavným ističom J2UX50/250A umiestneného v objekte vrátnice postavenej na parcele č.
CKN XXXX/XX pre katastrálne územie S., zapísanej na LV č. XXXX ako zastavané plochy a nádvoria o
výmere 259 m2 pod B/ na žalovaného II. v celosti zapísané a nízkonapäťovej elektrickej prípojky ako
súčasť miestnej distribučnej sústavy od trafostanice stojacej na parcele č. CKN XXXX/XX zapísanej na

LV č. XXXX pre katastrálne územie S., ako zastavené plochy a nádvoria o výmere 931 m2 pod B/ na
žalovaného II. v celosti zapísané po hlavný rozvádzač RST-45/10 umiestnený v budove vrátnice súpisné
číslo XXXX postavenej na parcele č. CKN XXXX/XX zapísanej na LV č. XXXX pre katastrálne územie
S. ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 250 m2 pod B/ na žalovaného II/ v celosti zapísané.
Žalovaní I/, II/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 99,50
Eur a trovy právneho zastúpenia žalobcu vo výške 1 022,28 Eur na účet právneho zástupcu žalobcu v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“

2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní mal za preukázané, že spoločnosť žalobcu disponuje
rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, so sídlom v Bratislave, o oprávnení podnikať v
predmete elektroenergetika v rozsahu podnikania (dodávka elektriny, distribúcia elektriny), v zmyslektorého dodáva elektrickú energiu okrem iných i do nehnuteľností, ktoré sa stali predmetom prevodu
medzi žalobcom a žalovaným I/ v zmysle kúpnej zmluvy zo dňa 09. 03. 2004 a následne medzi
žalovaným I/ a žalovaným II/ zo dňa 05. 05. 2011 vrátane dodatkov č. 1 a 2. Žalobca sa stal vlastníkom

technologických zariadení, ktorých určenie vlastníctva je predmetom sporu od spoločnosti Technopol,
a. s., v zmysle kúpnej zmluvy 9/96 zo dňa 11. 06. 1996 vrátane dodatku č. 1 zo dňa 07. 04. 1998,
ako súčasť nehnuteľností uvedených na LV č. XXXX, kat. úz. S. a vedených na LV č. XXXX, kat.
úz. S.. Súd mal za to, že žalobca na podaní takejto určovacej žaloby má naliehavý právny záujem
vzhľadom na to, že žalovaný I/ spochybňoval jeho vlastníctvo k uvedeným zariadeniam. Tieto zariadenia

chcel získať pre svoju činnosť, aby sa mohol stať distribútorom elektrickej energie napriek tomu,
že nedisponoval príslušnými povoleniami štátnych orgánov na takúto činnosť. Keďže žalobca je
podnikateľom v oblasti predmetu elektroenergetika, má naliehavý právny záujem na určení vlastníctva
k tomuto zariadeniu aj preto, že prostredníctvom neho môže vykonávať svoju podnikateľskú činnosť,
nakoľko toto zariadenie je funkčné a má svoju finančnú hodnotu. Súd mal za to, že ani z obsahu kúpnej
zmluvy medzi žalobcom a žalovaným I/ zo dňa 09. 03. 2004, ani z nájomnej zmluvy a jej prílohy zo

dňa 01. 06. 2004 nevyplývajú tvrdenia žalovaného I/ a po prevode nehnuteľností na žalovaného II/ i
tvrdenia žalovaného II/, že predmetné zariadenia sa stali ich vlastníctvom, a to v súvislosti s prevodom
tejto nehnuteľnosti. Súd mal za to, že ani označenie v zmluve - prevod vrátnice v celosti, tak ako je
to zakotvené v čl. II. kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným 1/, vzhľadom i na ustanovenia II.
posledný odsek tejto zmluvy, v spojitosti so znaleckým posudkom znalca Ing. arch. W. P. zo dňa 06. 02.

2004, nepostačujú na preukázanie týchto tvrdení žalovaných I/ a II/. Tak isto v prílohe zmluvy o nájme
nebytových priestorov a nehnuteľností, zariadenia, ako aj stožiarová trafostanica s transformátorom,
hlavný rozvádzač nízkeho napätia a nízkonapäťová elektrická prípojka, neboli uvedené v predmete
zmluvy o nájme, za ktoré žalobca mal platiť v zmysle zmluvy, nájomné. Aj keď v nájomnej zmluve je
uvedený iba stožiar pre transformátor, súd poukazuje na to, že tento žalovaný 1/ nenadobudol v zmysle

kúpnej zmluvy, nakoľko tento nie je súčasťou pozemku, ako hlavnej veci, a tento nie je uvedený v kúpnej
zmluve, ani v znaleckom posudku, ani ako stavba. Naopak, okresný súd z obsahu zmluvy o spolupráci
uzavretej medzi žalobcom a žalovaným I/ zo dňa 09. 03. 2004, teda v rovnaký deň ako bola medzi
nimi uzavretá kúpna zmluva, mal za to, že žalobca zostal vlastníkom hlavného rozvádzača, stožiarovej
trafostanice,akoiNNprípojky,keďžetietomalpremiestniť,resp.odstrániťzprevádzanýchnehnuteľností

na základe výzvy žalovaného I/. Za obmedzenie možnosti užívania zakúpených nehnuteľností z dôvodu
prechádzajúceho vedenia cez tento pozemok, mal žalovaný I/ právo na paralelné meranie vo svojom
objekte. Okresný súd v konaní 63Cb/219/2006 v obdobnej právnej otázke ako v tomto konaní ustálil, že
budova trafostanice a zariadenie trafostanice tvoria dve samostatné veci, čo znamená, že technologické
zariadenie trafostanice neposúdil okresný súd ako súčasť veci - budovy, v ktorej sa technologické

zariadenie nachádza. Oddelením budovy od technologického zariadenia nedôjde k znehodnoteniu, či
k funkčnej ujme žiadnej tejto veci a obe veci môžu slúžiť svojmu pôvodnému účelu rovnako kvalitne.
Technologické zariadenie je teda samostatnou vecou, ktorá môže byť hospodársky využívaná pre
viacero objektov. Súd mal za to, že transformátor o výkone 250kVA, 22/0, 4/0231 kV je samostatnou
vecou, ktorá v zmysle kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným I/ sa nestala predmetom

prevodu (viď obsah KZ) a vlastníkom tohto transformátora zostal žalobca v zmysle kúpnej zmluvy
uzavretej medzi ním a Technopolom, a. s., Bratislava. Obdobne samostatnou vecou (stavbou) je i
stožiarová trafostanica TSB 24/400, ktorá je vybudovaná na parcele CKN XXXX/XX zapísanej na LV č.
XXXXprekat.úz.S.,akozastavenéplochyanádvoriaovýmere931m2 podBnažalovanéhoII/vcelosti
zapísané, a ktorá i po prevode nehnuteľnosti, na ktorej stojí, zostala vo vlastníctve žalobcu. Stožiarovú

trafostanicunemožnopovažovaťzasúčasťtohtopozemku,nakoľkomôžebyťtátovec(stavba)oddelená
od pozemku bez toho, aby sa daný pozemok znehodnotil. Prevod tejto veci (stavby) pri prevode
pozemku, na ktorom stojí, nevyplýva ani z kúpnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovaným I/,
obdobne ako vyššie uvedený transformátor. Pokiaľ ide o hlavný rozvádzač nízkeho napätia typu RST
- 45/10 s hlavným ističom J2UX50/250A umiestnený v objekte vrátnice postavenej na parcele č. CKN

XXXX/XX,zapísanejnaLVč.XXXXprekat.úz.S.,taklistinnédôkazy,atoznalecképosudkypredložené
žalobcom vypracované O.. D. P., vrátane znaleckého posudku vypracovaného ohľadne stanovenia
hodnoty elektrotechnických zariadení v objekte vrátnice O.. D. E., v súlade s kúpnou zmluvou uzavretou
medzi žalobcom a Technopol, a. s., vyvracajú tvrdenia žalovaných o tom, že by toto zariadenie malo
byť neoddeliteľnou súčasťou nehnuteľnosti budovy vrátnice z dôvodov, ktoré súd vyššie konštatoval

(samostatné ohodnotenie týchto vecí a ich zahrnutie v obsahu kúpnej zmluvy, čo v kúpnej zmluve
medzi žalobcom a žalovaným I/ ako aj v znaleckom posudku znalca O.. arch. P. absentuje). Stavba
vrátnice nikdy nebola budovaná ako stavba pre umiestnenie hlavného rozvádzača s hlavným ističom,
pričomtechnologickézariadeniebolo zabudovanésamostatneadodatočne,pretosanejednáopäťaniosúčasť,aniopríslušenstvostavby,nakoľkopodemontovanítohtotechnologickéhozariadeniavovrátnici,
by sa nezmenil stavebnotechnický charakter tejto budovy. Vlastníkom elektrickej prípojky je ten, kto
uhradilnákladynajejzriadenie. Žalobcasastalvlastníkomelektrickejprípojkyvzmysleuzavretejkúpnej

zmluvy medzi Technopol, a. s., Bratislava a žalobcom, pričom táto sa začína odbočením elektrického
vedenia od stožiarovej trafostanice a končí sa hlavnou domovou káblovou skriňou (v budove vrátnice)
rozvodňa NN, a to hlavným rozvádzačom nízkeho napätia typu RST - 45/10 s hlavným ističom. Žalobca
poukázal, v prípade namietania tejto skutočnosti žalovanými, na ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého sa stal vlastníkom elektrickej prípojky po uplynutí troch rokov od uzavretia

kúpnej zmluvy s Technopolom, a. s., Bratislava. Opätovne v tejto súvislosti súd poukázal na znalecký
posudokvypracovaný O..D.P.č.XX/XX, priprevodenehnuteľnostizTechnopol,a.s.,Bratislava
na žalobcu, kde predmetom ocenenia bola aj prípojka NN, čo v znaleckom posudku vypracovanom O..
arch. W. P. absentuje, a tak isto tento predmet kúpy absentuje i v samotnej kúpnej zmluve, z ktorého
dôvodu mal súd za to, že pri následnom prevode nehnuteľností zo žalobcu na žalovaného I/ nedošlo
k prevodu vlastníctva k prípojke NN a žalovaný I/ nenadobudol vlastníctvo k prípojke ani na základe §

134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko nebol oprávneným držiteľom tejto veci. Súd ďalej poukázal,
že NN prípojka od stožiarovej trafostanice po hlavný rozvádzač nie je príslušenstvom, ani súčasťou
pozemku cez ktorý vedie, ale samostatnou vecou. Pokiaľ ide o prevod vlastníckeho práva žalovaným
I/ na žalovaného II/ i k týmto technologickým zariadeniam, súd považuje ustanovenia kúpnej zmluvy
medzi žalovaným I/ a II/ ohľadne odpredaja týchto technologických zariadení žalovanému II/ za neplatný

právny úkon podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, nakoľko nikdy žalovaný I/ nemal oprávnenie
nakladať s týmito zariadeniami, keďže nebol ich vlastníkom a teda ani oprávnený ich scudziť. Na záver
okresný súd konštatoval, že sa nezaoberal všetkými vznesenými námietkami zo strany žalovaných I/ a
II/, nakoľko tieto považoval vzhľadom na listinné dôkazy predložené účastníkmi v konaní, vzhľadom na
konanie 63Cb/219/2006 ako i na rozhodnutia súdov za právne irelevantné, a preto súd nevyhovel ani

návrhu žalovaných I/, II/ ohľadne doplnenia dokazovania prostredníctvom znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby. Rozhodnutie oprel okresný súd o ust. § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 123, §
126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 90 písm. c) O. s. p. O trovách konania rozhodol s poukazom na
ust. § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovaných I/, II/ zaviazal spoločne a nerozdielne uhradiť žalobcovi trovy
konania, keďže obaja žalovaní zhodne namietali vlastníctvo hnuteľných vecí žalobcu v zmysle súdom

citovaných zmlúv (kúpna zmluva, nájomná zmluva, zmluva o spolupráci).

3. Proti rozsudku sa včas odvolali žalovaní I/, II/. Rozsudok okresného súdu žiadali zmeniť alebo
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietali, že z
ustanovení kúpnej zmluvy č. 9/96, jej doplnku, ako aj znaleckých posudkov jednoznačne vyplýva, že

technológia, ktorej vlastníctva, ako hnuteľných vecí sa žalovaný domáha, je súčasťou nehnuteľností
a automaticky prechádza na každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností. Žiadne ustanovenie zmluvy,
ani doplnku sa neodvoláva na znalecké posudky č. 22496 zo dňa 07. 03. 1996 C.. O.. O. U., ktorý
oceňoval mostovú váhu a znalecký posudok č. 2/1996 zo dňa 13. 03. 1996 O.. D. E., ktorý oceňoval
stožiarovú trafostanicu komplet a hlavný rozvádzač, ktorý sa nachádza v budove vrátnice samostatne,

pretože si ich vyžiadal znalec, ktorý vypracoval znalecké posudky na celú nehnuteľnosť, ako ich
súčasť. V kúpnej zmluve č. 9/96 ani v jej doplnku sa nikde neuvádza, že žalobca, ako kupujúci
kupuje od predávajúceho nejaké hnuteľné veci. Súčasťou predaja medzi žalobcom a žalovaným I/ bola
aj technológia, ktorá sa nachádza v prevedených nehnuteľnostiach a je ich súčasťou. Ak by to tak
nebolo, tak by žalovaný I/ žiadal o odstránenie týchto vecí z kupovaných nehnuteľností ešte pred

podpisom kúpnej zmluvy. Žalovaný žiadali súd, aby predvolal znalca O.. arch. W. P., ktorý vypracoval
znalecký posudok č. 2001/136 a znalecký posudok č. 2004/013, aby vysvetlil, prečo v znaleckom
posudku č. 2001/136 je uvedená technológia v bode 3.3.5 Vonkajšia úprava - trafo a v znaleckom
posudku č. 2004/013 sa už táto vonkajšia úprava nenachádza. Súd tento navrhnutý dôkaz odmietol
vykonať. Závery právoplatného rozhodnutia č. k. 63Cb/219/06 sa nedajú použiť na konanie v danej

veci, tak ako to urobil okresný súd pri svojom rozhodnutí. Z dokladov nachádzajúcich sa v spise podľa
názoru žalovaných jednoznačne vyplýva, že technológia, ktorej vlastníctva, ako hnuteľných vecí sa
žalovaný domáha, nie je hnuteľnou vecou, ale je súčasťou nehnuteľnosti a automaticky prechádza
na každého ďalšieho vlastníka nehnuteľností. Žalovaní žiadali súd, aby vo veci vykonal obhliadku,
čím by sa tvrdenia žalovaných potvrdili. Súd tento navrhnutý dôkaz odmietol vykonať s tým, že v

inom súdnom spore vedenom medzi účastníkmi konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod č. k.
60Cb/140/2009 bola ohliadka vykonaná a súd mal zápis tejto ohliadky spolu s fotodokumentáciou k
dispozícii. Žalovaní však poukazujú na to, že ohliadka v danom súdnom spore bola vykonaná za úplne
iným účelom, ako ju žalovaní požadovali v tomto konaní. Súd zamietol aj návrh žalovaných na vykonanieznaleckého dokazovania na potvrdenie skutočnosti, že technológia je súčasťou nehnuteľnosti. Ďalej
žalovaní namietali, že spory medzi účastníkmi nastali vtedy, keď odmietli finančne dotovať investičnú
akciu žalobcu, a trvajú dodnes. Žalovaný II/ namietal, že nesúhlasí ani s druhým petitom rozhodnutia

ohľadom trov konania, nakoľko vstúpil do konania až na základe uznesenia súdu zo dňa 13. 06. 2013,
a preto nesúhlasí s rozhodnutím súdu, aby spolu so žalovaným I/ spoločne a nerozdielne nahradil
žalobcovi trovy konania za celé súdne konanie.

4. K odvolaniu žalovaných I/, II/ sa vyjadril žalobca. Žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne

správny a zákonný v plnom rozsahu potvrdiť. Poukázal na to, že okresný súd vo veci vykonal rozsiahle
a vyčerpávajúce dokazovanie, ktoré trvalo na súde prvého stupňa viac ako 5 rokov. Na základe
vykonaného dokazovania okresný súd správne a úplne zistil skutkový stav a vec správne právne
posúdil. V merite veci sa vykonávalo dokazovanie, okrem iného aj znaleckými posudkami z rôznych
odborov a odvetví, vyhotovených rôznymi nezávislými znalcami, ktorí v histórii vlastníctva predmetných
energetických zariadení neboli žiadnym spôsobom na veci zainteresovaní a tieto posudky sú nanajvýš

objektívne. Okresný súd veľmi podrobne logicky v odôvodnení svojho rozsudku uviedol celú chronológiu
vlastníckeho práva samostatne k nehnuteľnostiam a samostatne k hnuteľnostiam - energetickým
zariadeniam,ktorébolipredmetomsporu.Vcelejvecijepodstatnéto,žežalobcapredmetnéenergetické
zariadenia nadobudol riadnou kúpou od spoločnosti Technopol, a. s., Bratislava a v ďalšom období až
do súčasnosti ich nikdy nepredal tretiemu subjektu, a to z toho dôvodu, že ide o samostatné veci a nie

o súčasť hlavnej veci - nehnuteľnosti, v ktorých sú tieto energetické zariadenia. Zároveň uplatnil trovy
odvolacieho konania.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

v prvom výroku potvrdil a vo výroku o trovách konania rozsudok okresného súdu zrušil a vec vrátil ma
ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a), § 391 ods. 1 CSP.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že odvolanie vo veci bolo podané počas platnosti Občianskeho súdneho
poriadku, pričom od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (CSP). Podľa

prechodných ustanovení upravených v § 470 podľa ods. 1 platí, že ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa ods. 2 právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Odvolací súd preskúmal vec na základe podaného odvolania žalovaných, ktorého právne účinky nastali
predo dňom platnosti CSP, pričom aplikoval podľa ods. 1 vo veci už CSP.

8. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne.
Okresný súd náležitým spôsobom vykonal dokazovanie, na jeho základe vyvodil správne skutkové
zistenia a následne správne aplikoval relevantné právne normy.

9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovanými I/, II/ v odvolacom konaní, nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd vo veci samej. V odvolacom konaní žalovaní I/ a II/ neuviedli
žiadne také skutočnosti, ktoré by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa
domáhali žalovaní I/, II/.

10. Závery okresného súdu o tom, že žalobca je výlučným vlastníkom technologických zariadení,
ktoré sú konkrétne uvedené v prvom výroku napadnutého rozhodnutia okresného súdu, sú založené na
preukázaných skutkových faktoch a na správnom právnom posúdení danej veci.

11. Námietky žalovaných I/, II/ nie sú dôvodné.

12. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, v ktorom
sa okresný súd vysporiadal už s námietkami žalovaných I/, II/ uvedenými aj v predmetnom odvolaní.
Žalovaní I/, II/ v odvolaní neuviedli iné, nové skutočnosti, ako tie, ktoré uvádzali v priebehu konania nasúde prvej inštancie. Aj podľa názoru odvolacieho súdu je možné v predmetnom konaní vychádzať
(porovnávať) z rozhodnutia 63Cb/219/2006 Okresného súdu Banská Bystrica, kde sa v tejto veci riešila
obdobná právna otázka (ako aj rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 22Cdo/1118/2007 zo dňa 26. 02.

2008). Správny je potom právny záver okresného súdu, že stožiarová trafostanica TSV24/400, ktorá je
predmetom sporu, a ktorá je vybudovaná na parcele CKN č. XXXX/XX, zapísanej na LV č. XXXX, pre
kat. úz. S., je samostatnou vecou a nemožno ju považovať za súčasť tohto pozemku, pretože táto vec
môže byť oddelená od pozemku bez toho, aby sa daný pozemok znehodnotil. Tak isto sa odvolací súd
stotožnil aj so závermi okresného súdu ohľadom hlavného rozvádzača nízkeho napätia typu RST - 45/10

s hlavným ističom, ktoré sú umiestnené v objekte vrátnice. Je zrejmé, že stavba vrátnice nikdy nebola
budovaná ako stavba pre umiestnenie hlavného rozvádzača s ističom, a tieto technologické zariadenia
boli zabudované do vrátnice samostatne a dodatočne, preto sa nejedná ani o súčasť, ani o príslušenstvo
stavby, vzhľadom na to, že po demontovaní týchto technologických zariadení vo vrátnici, by sa nezmenil
stavebno-technický charakter tejto budovy. Odvolací súd sa zároveň stotožňuje v celom rozsahu a v
podrobnostiach odkazuje aj na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu ohľadom nízkonapäťovej

prípojky, ktorá nie je príslušenstvom, ani súčasťou pozemku cez ktorý vedie, ale samostatnou vecou.
Odstránením tejto prípojky sa pozemok neznehodnotí, preto nie je možné hovoriť o tom, že prípojka je
súčasťou, resp. príslušenstvom stavby vrátnice. Námietka, a to konkrétne, že ak by súčasťou predaja
medzi žalobcom a žalovaným I/ nebola aj technológia, tak by žalovaný I/ žiadal o odstránenie týchto
vecí z kupovaných nehnuteľností ešte pred podpisom kúpnej zmluvy je bez právneho významu. Taktiež

je právne irelevantná skutočnosť uvedená v odvolaní, kedy nastali spory medzi stranami konania.

13. Námietka žalovaných I/, II/ že okresný súd vo veci nevykonal dostatočné dokazovanie a zamietol
návrh žalovaných na vykonanie znaleckého dokazovania, vypočutie znalca, poprípade vykonania
ohliadky, nie je dôvodná. Podľa názoru odvolacieho súdu vykonanie predmetných dôkazov by bolo

nadbytočné a nehospodárne, keďže v konaní mal súd dostatok predložených listinných dôkazov pre
správne rozhodnutie.

14. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd nepovažoval žiadne odvolacie námietky žalovaných za
dôvodné, a preto napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdil.

15. Pokiaľ sa týka druhého výroku napadnutého rozhodnutia, s uvedeným rozhodnutím okresného súdu
sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolanie žalovaného II/ je v tejto časti dôvodné. Okresný súd pochybil,
keď žalovaných I/ a II/ zaviazal spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania žalobcovi za celé súdne
konanie. Zo spisu vyplýva, že žaloba bola podaná na okresný súd dňa 19. 03. 2009, kde ako žalovaný

bol označený iba KOROX - office market, s. r. o., Banská Bystrica. Až v priebehu konania po prevode
nehnuteľností žalovaným I/ na žalovaného II/ došlo k pripusteniu do konania žalovaného II/, a to na
základe uznesenia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 63Cb/58/2009 - 299 zo dňa 13. 06. 2013,
ktoré rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným dňa 13. 08. 2013. Až od tejto doby okresný
súd mohol zaviazať aj žalovaného II/ k náhrade trov konania spoločne a nerozdielne so žalovaným

I/, ktoré boli účelne vynaložené žalobcom po vstupe žalovaného II/ do konania. Pokiaľ teda okresný
súd zaviazal spoločne a nerozdielne žalovaných I/ a II/ uhradiť žalobcovi trovy konania za celé konanie,
nerozhodol správne. Preto v tejto časti rozsudok okresného súdu odvolací súd musel zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie
v zmysle § 396 ods. 3 CSP.

16. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).