Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 31. august 2017

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/232/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115211165
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Zmeková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2017:4115211165.2

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň
JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Eriky Madarászovej, v exekučnej veci oprávneného: BENCONT
COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, zastúpeného
Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o., so sídlom Martinčekova 13, 821 01
Bratislava, proti povinnému: T. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXX, XXX XX E., o vymoženie sumy

3.500 eur s príslušenstvom, o odvolaní pôvodného oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č. k.
28Er/404/2015-40 zo dňa 28.10.2015 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a , aby pôvodný oprávnený Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, z konania vystúpil a do konania na strane oprávneného
vstúpila spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO:

47 967 692.

II. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol žiadosť JUDr. Erika Tótha, súdneho exekútora
so sídlom Exekútorského úradu Piaristická 2, 949 01 Nitra, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie

(EX 519/15). Toto rozhodnutie odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenie § 41 ods. 2 písm. d) a §
44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (Exekučný poriadok), § 2 písm. a), d) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ako aj § 52 ods.
1, 2, § 53 ods. 1, 2, 5 Občianskeho zákonníka a § 34 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
Uviedol, že oprávnený žiadal o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie na uspokojene pohľadávky

oprávneného priznanej exekučným titulom, ktorým je rozhodcovský rozsudok č. k. IA-A/0614/0053,
ktorý vydal dňa 31.10.2014 STÁLY ROZHODCOVSKÝ SÚD zriadený pri Rozhodcovská, arbitrážna a
mediačná,a.s.Súdpreskúmalexekučnýtitulzformálnejakoajmateriálnejstránky(obdobnerozhodnutia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 11/2011, 3Cdo 146/2011 a 6Cdo 143/2011, 6Cdo 135/2012).
Právomoc rozhodcovského súdu je totiž závislá od existencie platnej rozhodcovskej zmluvy a exekučný
súd má povinnosť v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zisťovať rozpor exekučného titulu so

zákonom, t.j. aj to, či bol vydaný orgánom s právomocou na jeho vydanie. Iba platná rozhodcovská
zmluva môže založiť právomoc rozhodcovského súdu; absolútna neplatnosť rozhodcovskej zmluvy má
za následok, akoby právny úkon nebol nikdy uzavretý.

2. Súd preskúmaním žiadosti o udelenie poverenia, návrhu oprávneného, exekučného titulu a zmluvy
o úvere zistil, že účastníci uzavreli dňa 30.10.2012 zmluvu o úvere č. 7796691187, na základe ktorej

oprávnený poskytol povinnému úver vo výške 3.500 eur. Táto zmluva má povahu spotrebiteľskej
zmluvy v zmysle § 52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 ako aj§ 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Oprávnený mal pri uzatváraní zmluvy postavenie dodávateľa
a povinný nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti,
nemal postavenie podnikateľa, ale konal ako fyzická osoba, v postavení spotrebiteľa. Exekučný súd

vyhodnotil úverovú zmluvu ako spotrebiteľskú zmluvu a na právny vzťah medzi účastníkmi aplikoval
okrem ustanovení Obchodných podmienok pre úver (OPPÚ) aj príslušné ustanovenia Občianskeho
zákonníka o spotrebiteľských zmluvách, ktoré majú kogentnú povahu a sú súčasťou obsahu záväzku
bez ohľadu na dohodu strán. Podľa článku 4 ods. 10 zmluvy sa strany dohodli, že akékoľvek spory,
ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v

súlade s rozhodcovskou doložkou uvedenou v článku 10, II. časti Všeobecných obchodných podmienok.
Podľa bodu 10.2.2 VOP sa zmluvné strany zmluvy o úvere dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej
sa riešenia všetkých sporov, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vzniknutých pri poskytovaní
Služieb, Bankových produktov a/alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť,
výklad a zánik príslušnej Zmluvy, a to v znení: a/ pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a

Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania, b/ pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné
v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu. Veriteľ môže na základe takejto
rozhodcovskej doložky vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý si sám zvolil, a vylúčiť

taksúd,ktorýbyinakbolpríslušný.Nazákladetejtorozhodcovskejdoložkyspotrebiteľeštepredvznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom dodávateľa na riadnom súde v mieste svojho
bydliska. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na výber vzhľadom na
jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa VPPÚ, a teda aj rozhodcovskému konaniu. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym

spôsobom zakotvený v zmluvných podmienkach ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Takto formulovaná rozhodcovská
doložka ako zmluvná podmienka v štandardne formulovanej zmluve alebo vo všeobecných obchodných
podmienkach resp. obchodných podmienkach pre úver, inkorporovaných do takejto zmluvy, ktorá
nebola spotrebiteľom individuálne dojedná, a ktorá vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom

riešil výlučne v rozhodcovskom konaní je neprijateľnou podmienkou, ktorá je zmysle § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná, a teda bráni tomu, aby na základe nej vydaný rozhodcovský rozsudok
na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia pre exekútora. Rozhodcovská
doložka je súčasťou Všeobecných obchodných podmienok, a tak ju nemožno považovať za individuálne
dojednanú. V čase uzavretia Zmluvy o úvere v spojení s VPPÚ medzi účastníkmi neexistoval žiadny

spor. Takýmto spôsobom sa pred vznikom akéhokoľvek sporu s oprávneným bez primeraného dôvodu
povinný vopred vzdal svojich práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným
súdom. Rozhodcovská doložka niekedy dáva dlžníkovi právo obrátiť sa aj na všeobecný súd, avšak toto
právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá veriteľ návrh na rozhodcovský
súd.

3. Vzhľadom na uvedené súd urobil záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky, pretože spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tým že mu
znemožnila zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponechala ho výlučne na vôli dodávateľa. Už
len tieto skutočnosti možno považovať za dostačujúce na záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky

vzhľadom na zásadný dopad tejto zmluvnej podmienky na vzťahy medzi dodávateľom a spotrebiteľom
a o jej neplatnosti v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Neprijateľná rozhodcovská doložka sa
prieči dobrým mravom a výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje dobrým mravom. Akékoľvek
plnenie priznané rozhodcom na základe rozhodcovskej doložky, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, je
plnením, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi. Rozhodcovský súd veľmi starostlivo posúdil postavenie

a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu slabšej strany
náležitúpozornosťnevenoval.Prenedostatokprávomocirozhodcovskéhosúduexekučnýtitulnemalbyť
vydaný a z toho dôvodu nemôže byť ani podkladom pre exekúciu. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo 1/2012 zo dňa 21.03.2012.

4. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie pôvodný oprávnený, Poštová banka, a.s.,
so sídlom Bratislava, Dvořákovo námestie 4, IČO: 31 340 890, ktorý žiadal napadnuté uznesenie v celom
rozsahu zmeniť a žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vyhovieť,
alternatívne uznesenie v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Odvolanie zdôvodnil sodkazom na ustanovenie § 205 ods. 2 písm. a), d), f), e), § 221 ods. 1 písm. d), f), h) zákona č. 99/1963
Zb. Občianskeho súdneho poriadku, účinného do 30. júna 2016 (ďalej „Občiansky súdny poriadok“
alebo „OSP“). Uviedol, že došlo k vadám podľa § 221 ods. 1 OSP, pričom súd dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, a má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k
vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, nemohol ich bez svojej viny označiť alebo predložiť do rozhodnutia

súdu, ďalej že v tej istej vec sa už prv právoplatne rozhodlo alebo sa už prv začalo konanie, že sa
mu postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, súd vec nesprávne právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav. Poukázal najmä
na ustanovenie § 44 ods. 2 prvej a druhej vety Exekučného poriadku ako aj príslušné ustanovenia
zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z., Smernice Rady 93//13/EHS a aj na znenia rôznych
rozhodnutí niektorých okresných a krajských súdov, Najvyššieho súdu Českej republiky, Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej republiky. V obsiahlom odvolaní v podstate
namietal, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať materiálnu správnosť rozhodcovského rozsudku,
ani rozhodcovské konanie a ani zmluvu, na základe ktorej bol vydaný, keďže doručený rozhodcovský
rozsudok,ktorýužnemožnopreskúmať,mápreúčastníkovrozhodcovskéhokonaniarovnakéúčinkyako
právoplatný rozsudok súdu, podľa § 159 OSP. Súd v odôvodnení podľa jeho názoru nevysvetlil viaceré

právne otázky. Uviedol, že v zmysle § 93b ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách bol oprávnený
ako banka povinný ponúknuť svojím klientom neodvolateľný návrh na uzatvorenie rozhodcovskej
zmluvy. Ak by takto nepostupoval, došlo by k porušeniu zákona. Právoplatný rozhodcovský rozsudok je
prekážkoupreopätovnéprejednanieveci,pričomtentorozsudokdisponujeatribútomprávnejzáväznosti
rovnako ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu a je vykonateľný, t.j. spôsobilý byť podkladom

pre exekúciu. V ďalšom texte odvolania namietal právnu argumentáciu odôvodnenia prvoinštančného
rozhodnutia, resp. namietal aj to, že súd sa nevysporiadal s niektorými podľa neho právne významnými
okolnosťami.

5. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len

„Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako
aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP) po prejednaní veci bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie nie je opodstatnené.

6. Súd prvej inštancie aplikoval v tejto veci ustanovenia Exekučného poriadku ako aj Občianskeho

súdneho poriadku, ktorý bol dňom 1. júla 2016 zrušený Civilným sporovým poriadkom. Súd napadnuté
uznesenie vydal ešte za účinnosti predchádzajúceho procesného predpisu, ktorým bol Občiansky súdny
poriadok. Odvolací súd rozhodujúc vo veci už v čase účinnosti Civilného sporového poriadku, postupoval
v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého ak nie je ustanovené inak, platí
tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti a právne účinky úkonov,

ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Exekučný
poriadok bol s účinnosťou od 1. júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný zákonom č.
125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného
mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Podľa § 9a ods. 1,2,3,4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto

zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2) Ustanovenia Civilného
sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch
procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích opatreniach sa v konaní
podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa povahy veci vykladá ako
návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad

exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie
podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku ako
prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 01.04.2017 (zákon č. 2/2017 Z. z.) ak tento zákon v
§ 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa
predpisov účinných do 31. marca 2017.

7. V priebehu odvolacieho konania súdny exekútor doručil odvolaciemu súdu podanie s návrhom
pôvodného oprávneného na zmenu účastníka konania na strane oprávneného v dôsledku postúpenia
vymáhanej pohľadávky zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 06.10.2016, uzatvorenej medzioprávneným ako postupcom a spoločnosťou BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/
A, 831 04 Bratislava, ako postupníkom. Spoločnosť BENCONT COLLECTION, a.s., so vstupom do
konania písomne súhlasila. Zároveň pripojil aj kópiu uvedenej zmluvy k návrhu na zmenu účastníka.

8. Podľa § 37 ods. 3 prvej a druhej vety Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017: Proti
inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v
rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla
povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe

dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci
konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi.

9. Podľa § 80 ods. 1, 2, 3 CSP: (1) Ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou sa
spája prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže žalobca navrhnúť, aby do
konania na jeho miesto alebo na miesto žalovaného vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti

prevedené alebo na koho prešli. (2) Súd vyhovie návrhu podľa odseku 1, ak sa preukáže, že po začatí
konania došlo k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť
na miesto žalobcu. Právne účinky spojené s podaním žaloby zostávajú zachované. (3) Ten, kto vstupuje
do konania, prijíma stav konania ku dňu jeho vstupu.

10. Odvolací súd o uvedenom návrhu na zmenu oprávneného rozhodol v zmysle citovaných zákonných
ustanovení tak, že pripustil, aby pôvodný oprávnený Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie
4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, z konania vystúpil a do konania na jeho miesto vstúpila spoločnosť
BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava.

11. Odvolací súd o odvolaní podanom proti uzneseniu súdu prvej inštancie, ktorým bola žiadosť
súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá, po prejednaní rozhodol
tak, že uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Pritom
aplikoval ustanovenie § 387 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa stotožnil s výrokom rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj
s jeho odôvodnením, a tak na dôvažok dodáva nasledovné:

12. Súd prvej inštancie urobil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj primerane odôvodnil. Podľa

obsahu spisu rozhodcovský súd konal o spore medzi účastníkmi zo zmluvy o úvere uzatvorenej medzi
účastníkmi dňa 30.10.2012 v spojení s Obchodnými podmienkami pre úver (OPPÚ) a Všeobecnými
obchodnými podmienkami (VOP). Rozhodcovský súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že má
právomoc rozhodovať o žalobe, pretože ide o spor zo zmluvy o úvere, v ktorej povinný potvrdil,
že sa oboznámil s OP, VOP a ďalšími listinami, pričom podľa zmluvy o úvere sa strany dohodli,

že akékoľvek spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkou, uvedenou v čl. 10. II. časti VOP, ktoré boli súčasťou zmluvy úvere. Podľa zmluvy o úvere
bol povinnému poskytnutý úver 3.500 eur, ktorý mal spolu s úrokmi vrátiť v pravidelných mesačných
splátkach. Keďže dlh riadne nesplácal, oprávnený sa obrátil na rozhodcovský súd, ktorý uplatnený nárok
považoval za opodstatnený a žalobe s odkazom na príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka a

Občianskeho zákonníka vyhovel. Zmluvný vzťah účastníkov posúdil ako spotrebiteľský a s ohľadom
na to aplikoval aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Keďže oprávnený k návrhu
na vykonanie doložil len rozhodcovský rozsudok, súd prvej inštancie správne oprávneného vyzval na
doloženie zmluvy o úvere, obchodných podmienok pre úver a všeobecných obchodných podmienok s

cieľom preskúmať rozhodcovskú doložku, z ktorej si rozhodcovský súd odvodil svoju právomoc.

13. Odvolací súd odvolanie oprávneného nepovažoval za dôvodné. Ak totiž oprávnený v návrhu
na vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej

rozhodcovskej zmluvy (doložky), a to obzvlášť vo veciach týkajúcich sa spotrebiteľských vzťahov. Ak
nedošlokuzavretiuplatnejrozhodcovskejzmluvy,takrozhodcovskýsúdnemalprávomocsporprejednať
a nemohol vydať ani rozhodcovský rozsudok, ktorý by sa stal spôsobilým exekučným titulom. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor, nie jeexekučný súd viazaný tým, ako si túto otázku vyriešil rozhodcovský súd. Exekučný súd je povinný
zamietnuť žiadosť súdneho exekútora o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, ak už pri postupe
podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku vyjde najavo existencia relevantnej okolnosti, pre ktorú je nútený

výkon rozhodnutia neprípustný. Súd prvej inštancie teda správne skúmal, či rozhodcovské konanie
prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy, ktorá môže mať formu osobitnej písomnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva, resp. rozhodcovská
doložka musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je
rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne

vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,
ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. Túto
otázku rovnakým spôsobom posúdil aj Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd v aktuálnej
rozhodovacej praxi (napríklad rozhodnutia sp. zn. 3Cdo 146/2011 z 13.10.2011, 6Cdo/143/2011 z
18.01.2012).

14. Súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom
v čase vydania napadnutého uznesenia, podľa ktorého: „Súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného
titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu,

táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor
žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.“ V zmysle § 38 ods. 2
Exekučného poriadku oprávnený mohol podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak
povinný dobrovoľne nesplnil, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Súd sa preto musel zaoberať

aj tým, či predložený exekučný titul je skutočne vykonateľný a jednou z podmienok urobenia záveru
o vykonateľnosti rozhodcovského rozsudku je aj preskúmanie právomoci rozhodcovského súdu na
konanie vo veci účastníkov. Súd mal právo skúmať, či rozhodcovská zmluva (doložka) bola uzavretá
platne a či boli dodržané ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách.

15. Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy v ustanovení § 53 ods. 1,
2, 3, 4 písm. r), ods. 5 uvádza nasledovné: „Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa
("neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľnú podmienku uvedenú v
spotrebiteľskej zmluve sa považuje ustanovenie, ktoré vyžaduje v rámci dojednanej rozhodcovskej
doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní. Neprijateľné

podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.“ Pri dojednávaní rozhodcovskej doložky
v tejto veci bol veriteľ povinný túto dojednať individuálne a jej individuálne dojednanie s takým obsahom,
aby nedošlo k nerovnováhe v právach a povinnostiach strán, najmä v neprospech povinného, aj
preukázať. Skutočnosť, že exekučný titul je skutočne aj materiálne vykonateľný, však oprávnený
nepreukázal.

16. Ustanovenie § 93b zákona o bankách nezbavovalo oprávneného dodržať povinnosti uložené
Občianskym zákonníkom v piatej hlave, a teda ani povinnosti predložiť povinnému návrh na uzavretie
rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne zrejmé, že sa mu poskytuje možnosť
voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a

aby bolo tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné a zrozumiteľné informácie o výlučnom riešení
sporov v rozhodcovskom konaní v prípade, ak podá žalobu dodávateľ. Oprávnený takto nepostupoval,
resp. takýto postup nedoložil listinami pripojenými k návrhu na exekúciu a ani v priebehu ďalšieho
konania. Súd preto správne konštatoval neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, ktorá - ak má byť právom
akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie - musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných

strán a musí spĺňať aj ostatné náležitosti platného právneho úkonu. Slobodná vôľa vyžaduje informácie
o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a o tom, čo tá - ktorá voľba konkrétne znamená. Obdobné
stanovisko zaujal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, napríklad v rozhodnutí sp. zn. 6ECdo 131/2014
zo dňa 28. januára 2015. Odvolací súd s ohľadom na uvedené nepovažoval za potrebné vysporiadaťsa s ďalšími nepodstatnými argumentmi odvolania oprávneného; podstatným je konštatovanie, že súd
bol povinný skúmať, či exekučný titul vydal na to povolaný orgán, ďalej že rozhodcovský súd nemal
právomockonaťarozhodovaťsporúčastníkovnapodkladeneplatnejrozhodcovskejdoložky,atedajeho

rozhodnutie je nulitné. Skutočnosť, že exekučný titul je skutočne aj materiálne vykonateľný, oprávnený
nepreukázal. Vzhľadom na to odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

17. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421
CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).