Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. október 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/69/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7512210963
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7512210963.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu v spore žalobcu EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému v 1/ Y. Y., W.. XX.X.XXXX, F. I. XXX/XX, T., X/ L.U. Y., W.. XX.X.XXXX, F. I. XXX/
XX, T., obaja zastúpení JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, Stropkov, o zaplatenie 8
306,16 € s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice-okolie z 29.9.2016 sp.zn.
7C/254/2012-158

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozhodol tak, že žalobu zamietol a vyslovil,
že žalovaní majú nárok na náhradu trov konania v pomere 100 % proti žalobcovi.
Žalobca žalobou zo dňa 19.6.2012 žiadal, aby súd zaviazal žalovaných zaplatiť mu 8 306,16 € s úrokom
z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 7 834,59 € od 29.2.2012 do zaplatenia a nahradiť mu trovy
konania.
Súd citoval § 470 ods. 1, 2 CSP, keďže právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

Z citovaného zák. ust. je zrejmé, že úprava Civilného sporového poriadku účinná od 1.7.2016 sa použije
na všetky konania, a to i konania začaté pred týmto dňom.
Vedľajší účastník 1. júla 2016 ako inštitút zanikol a nie je možné ho stotožňovať so žiadnym iným
subjektom definovaným novým civilným kódexom. Nedošlo teda k jeho automatickej transformácii na
intervenienta. Preto súd ďalej so Združením na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako s vedľajším
účastníkom konať od 1. júla 2016 nemohol.
Súd vychádzal z toho, že z dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku zo dňa 21.1.2012

(č.l. 29 spisu) vyplynulo, že žalovaný v I. rade uznal čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči
veriteľovi EOS KSI Slovensko, a.s. vo výške istiny 7 834,59 €, príslušenstva pohľadávky podľa zmluvy a
nákladov na inkasné konania vo výške 150 €, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným
veriteľom Slovenskou sporiteľňou, a.s. č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2005.
Listom zo dňa 12.6.2012 označeným ako pokus o zmier (č.l. 30 - 31 spisu) vyzval žalobca žalovaných
k úhrade 8 659 € najneskôr do 19.6.2012.
Z oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. zo dňa 12.5.2014 k žiadosti súdu (č.l. 109 spisu) vyplynulo,

že zo strany pôvodného veriteľa z úverového vzťahu Slovenskej sporiteľne, a.s. nedošlo k vyhláseniu
mimoriadnej splatnosti úveru vzniknutého zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX/XXXX zo
dňa 21.2.2005 uzatvorenej medzi Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako veriteľom a žalovanými ako dlžníkmi.V zmysle Oznámenia Slovenskej sporiteľne, a.s. k žiadosti súdu zo dňa 3.6.2014 (č.l. 110 spisu),
žalovaní sa dostali prvýkrát do omeškania so splácaním úveru vzniknutého zo Zmluvy o úvere č.
XXXXXXXXXX/XXXX v mesiaci 03/2008, na základe čoho im bola ako klientom zaslaná Výzva

na zaplatenie omeškaných splátok, ale Slovenská sporiteľňa, a.s. nedisponuje predmetnou výzvou.
Vzhľadom na skutočnosť, že klienti mali omeškané splátky, Slovenská sporiteľňa, a.s. zverila na základe
mandátnej zmluvy správu a vymáhanie pohľadávky spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s.. Klienti boli o
danej skutočnosti informovaní a bolo im zaslané Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti.
Z oznámenia o začatí výkonu mandátnej činnosti (č.l. 113 - 114 spisu) vyplýva, že Slovenská sporiteľňa,

a.s. oznámila žalovaným, že zverila na základe Mandátnej zmluvy uzatvorenej dňa 31.1.2011 správu a
vymáhanie pohľadávky zo splátkového úveru č. XXXXXXXXX zo dňa 21.2.2005 spoločnosti INVEST -
KAPITAL, a.s., so sídlom Hattalova 12/C, Bratislava, IČO: 35 871 334.
Žalobca v reakcii na namietanú aktívnu vecnú legitimáciu na pojednávaní konanom dňa 29.9.2016
poukázal na § 89 ods. 2 zákona a uviedol, že pohľadávku od Slovenskej sporiteľne, a.s. nadobudol v
dobrej viere a s poukazom na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR má za to, že ak súd posudzuje,

či je zmluva platná alebo nie, tak výklad súdu má smerovať v prvom rade k tomu, že zmluva platná je,
opačný výklad by mal byť len výnimkou. Na otázku súdu, či vie preukázať, či žalovaným ako klientom
bola zo strany Slovenskej sporiteľne, a.s. doručená písomná výzva podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
odpovedal tak, že má za to, že účel tejto výzvy splnilo Oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti,
ktoré právny predchodca žalobcu adresoval žalovaným. Zdôraznil, že postúpením pohľadávky nedošlo

k zhoršeniu postavenia žalovaných ako spotrebiteľov a žalobca si v konaní neuplatňuje iný nárok, ako
by si v konaní mohla uplatňovať banka, ak by k postúpeniu pohľadávky nedošlo.
Na základe zisteného skutkového stavu právne uzatvára :
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase
uzavretia zmluvy (ďalej len zákon č. 258/2001 Z.z.), tento zákon upravuje niektoré podmienky

poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia
na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z., spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky

alebo v inej právnej forme,
Zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom,
Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z., veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,

ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.
Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon
zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len Občiansky zákonník),

spotrebiteľskýmizmluvamisúkúpnazmluva,zmluvaodieloaleboinéodplatnézmluvyupravenévôsmej
časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na
druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného
návrhu na uzavretie zmluvy.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Na postúpenie pohľadávky vo všeobecnosti je potrebné aplikovať ustanovenie § 524 a nasl.
Občianskeho zákonníka, avšak pri bankových úveroch je potrebné rešpektovať ust. § 92 ods. 8 zákona

o bankách v súvislosti s identifikáciou predmetu Zmluvy o postúpení pohľadávky.
Záväzkový vzťah, ktorý je predmetom tohto konania je bankový úver, ktorý na rozdiel od úverov, napr.
od nebankových spoločností je regulovaný aj špeciálnou právnou úpravou zákona o bankách. V prípade
bankových úverov ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách poskytuje dlžníkom zákonnú ochranu pred
zhoršením ich situácie v záväzkovom právnom vzťahu z bankového úveru.

Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách hneď v prvej časti prvej vety vyžaduje písomnú výzvu banky
klientovi, ktorý je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho
peňažného záväzku.Slovenská sporiteľňa, a.s. na výzvu súdu oznámila, že žalovaným ako klientom zaslala výzvu na
zaplatenie omeškaných splátok po tom, čo sa žalovaní v mesiaci marec 2008 dostali prvý krát do
omeškania so splácaním úveru, avšak predmetnou výzvou nedisponuje. Súd má za to, že z tohto

oznámenia nie je možné zistiť ani len to, či sa vôbec jednalo o výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách,
alebo prípadne nejakú inú výzvu.
Žalovaný v I. rade uviedol, že si nepamätá na to, aby mu banka takúto výzvu zaslala.
Žalobca argumentoval tým, že žalovaným jeho právny predchodca Slovenská sporiteľňa, a.s. zaslala
oznámenie o začatí výkonu mandátnej činnosti, ktoré je spôsobilou výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona

o bankách. Súd sa však s uvedeným tvrdením žalobcu nestotožnil. Z predmetného oznámenia totiž
vyplýva jedine to, že Slovenská sporiteľňa, a.s. oznámila žalovaným, že zverila na základe mandátnej
zmluvy uzatvorenej dňa 31.1.2011 správu a vymáhanie pohľadávky voči nim vo výške 7 543,50 €
spoločnosti INVEST - KAPITAL, a.s. Súčasne žalovaným oznámila, že rozsah oprávnení mandátara
voči ich osobe je upravený mandátnou zmluvou a plnenie záväzku je možné realizovať aj naďalej
dohodnutým zmluvným spôsobom. Z uvedeného oznámenia ale nie je možné zistiť, ako dlho boli

žalovaní v omeškaní so splnením čo i len časti svojho záväzku (či teda vôbec v tom čase boli v
omeškaní 90 kalendárnych dní ako to vyžaduje § 92 ods. 8 zákona o bankách) a právny predchodca
žalobcu týmto oznámením žalovaných ani nevyzýva na plnenie záväzku jemu ako banke, iba im ako
klientom oznamuje, že zveril správu a vymáhanie pohľadávky voči nim spoločnosti INVEST - KAPITAL,
a.s. Uvedené oznámenie preto nie je možné kvalifikovať ako výzvu podľa § 92 ods. 8 zákona o

bankách, pretože nemá obsahové náležitosti takejto výzvy. V nadväznosti na túto úvahu súd zamietol
návrh žalobcu vykonať dokazovanie doplnením dôkazu o doručení tohto oznámenia žalovaným. Pre
rozhodnutie by bolo z dôvodu, že oznámenie nie je výzvou podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách
vykonanie dokazovania v zmysle návrhu žalobcu irelevantné.
Podľa názoru súdu mal zákonodarca na mysli oprávnenie banky postúpiť časť peňažného záväzku, s

ktorým je dlžník aktuálne po stanovenú dobu napriek písomnej výzve banky v omeškaní. Tento záver
vyplýva z gramatického, ale aj logického výkladu znenia citovaného ustanovenia, pretože zákonodarca
zdôrazňuje peňažný záväzok klienta banky alebo časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník v
omeškaní. Pod formuláciou „pohľadávka zodpovedajúca tomuto peňažnému záväzku“ treba rozumieť
nesplácaný zročný dlh. Pripustením argumentácie, že banka je oprávnená postúpiť celý úver po uplynutí

90 dní omeškania dlžníka splácať zročné splátky by bolo nevyhnutné dospieť k záveru, že banka
takýmto spôsobom môže postúpiť akýkoľvek „živý“ úver po uplynutí relatívne krátkej doby v porovnaní s
dobou, na ktorú sa úverové vzťahy bežne uzatvárajú (v prejednávanom prípade bolo poskytnutie úveru
dohodnuté na 10 rokov) na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách
pod dohľad Národnej banky Slovenska, čo by bolo v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k

vytvoreniu právne neúnosného stavu, kedy by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou
neočakávane ocitli v zmluvnom vzťahu s iným - nebankovým subjektom.
Súdžiadnymspôsobomnespochybňujeprávobankypostúpiťajpohľadávkuzceléhoúverovéhovzťahu.
Pre takýto postup banky je však nevyhnutné pristúpiť k vyhláseniu predčasnej mimoriadnej splatnosti
celého úveru bankou. V prejednávanom prípade je ale nepochybné, že banka mimoriadnu splatnosť

úveru nevyhlásila a spravil tak až žalobca.
Súd sumarizujúc dôvody, pre ktoré žalobu zamietol uvádza, že
- Žalobca v konaní nepreukázal existenciu písomnej výzvy banky (Slovenskej sporiteľne, a.s.) klientom
(žalovaným) na splnenie peňažného záväzku, s ktorým boli žalovaní nepretržite dlhšie ako 90
kalendárnych dní v omeškaní, pričom uskutočnenie takejto výzvy je v zmysle § 92 ods. 8 zákona o

bankáchpredpokladompreto,abybankasvojupohľadávkuzodpovedajúcutomutopeňažnémuzáväzku
mohla postúpiť inej osobe.
- Skutočnosť, že predmetom postúpenia mala byť v zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok č.
1285/2011/CE zo dňa 28.9.2011 a Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1285/2011/CE zo
dňa 28.9.2011 pohľadávka voči žalovaným zo Zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX vo výške 8

306,16 € svedčí nepochybne o tom, že pôvodný veriteľ Slovenská sporiteľňa, a.s. ako banka postúpila
žalobcovi ako nebankovej inštitúcii aj splátky nezročné (dokonca aj z Prílohy č. 1 vyplýva, že výška
omeškanej splátky v čase postúpenia predstavovala len 3 705,70 € a nie 8 306,16 €). Pre úplnosť súd
ešte pripomína, že v konaní bolo preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru došlo až
po postúpení pohľadávky ku dňu 25.10.2011 a to žalobcom, ktorý s odkazom na § 92 ods. 8 zákona

o bankách podľa názoru súdu na to nebol oprávnený. To, že vyhlásiť mimoriadnu splatnosť môže len
banka konštatoval aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku č.k. 11Co/898/2014 - 183 zo dňa 19.11.2015,
ktorý predložili žalovaní (strana 8 rozsudku).Žalobca preto nie je aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. Vecná legitimácia je stav
vyplývajúci z hmotného práva. Zákonné podmienky pre postúpenie pohľadávky splatnej za predpokladu
predchádzajúcej písomnej výzvy v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách, sú zákonnými

predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky banky a musia byť splnené v čase postúpenia
pohľadávky. Z dôvodu, že tieto skutočnosti v predmetnej veci preukázané neboli, súd dospel k tomu
záveru, že žalobca nemá aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby. Rovnako nemá ani oprávnenie
vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, pretože nie je oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti.
Námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu preto súd považoval za dôvodnú.

Ďalšie skutočnosti a argumenty súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez
potreby sa s nimi osobitne zaoberať a o trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

2. V podanom odvolaní žalobca s poukazom na aktuálnu judikatúru žiadal, aby odvolací súd rozsudok
zmenil a vyhovel žalobe alebo zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
K uvedenému žalobca uvádza, že ak by aj pripustil, že ust. § 92 ods. 8 ZoB upravuje podmienky platnosti

postúpenia pohľadávky banky na inú osobu (čo, ako je uvedené v bode d), žalobca nepripúšťa), tak zo
znenia ust. § 92 ods. 8 ZoB nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej
časť, ktorá je už splatná.
Z gramatického výkladu nielen prvej, ale aj druhej vety tohto ustanovenia je zrejmé, že zákonodarca
rozlišuje dva pojmy - pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Ak sa

v prvej vete súvetia použil pojem peňažný záväzok ako celok s tým, že zákonodarca jednoznačne
identifikoval súčasne aj pojem časť peňažného záväzku, je potom zrejmé, že ak v druhej vete súvetia
požije pojem z prvej vety súvetia, bude ho chápať v tom istom význame. Správnosť záveru o tom,
že banka môže postúpiť aj nezosplatnenú pohľadávku, možno tiež potvrdiť posúdením druhej vety
citovaného ustanovenia. V ňom sa uvádza nasledovné:

Toto ustanovenie nadväzuje na predchádzajúcu, teda prvú vetu ustanovenia. Jeho zmyslom je
vyjadrenie podmienky, že pokiaľ dlžník uhradil banke tú časť záväzku, s plnením ktorej bol v omeškaní,
a to v čase pred postúpením pohľadávky, právo banky postúpiť celú pohľadávku, najmä jej nezaplatený
zostatok zaniká.
Predmetné ustanovenie je teda potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník v omeškaní so splnením

čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške
peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní.
Pokiaľ by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je
dlžník v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj
zo samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak

je dlžník v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom
zmysle, že časť peňažného záväzku. s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.
Žalobca v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že ak by zákonodarca v predmetnom ustanovení mienil
upraviť oprávnenie banky postúpiť na inú osobu len peňažný záväzok, ktorý je už splatný a s ktorým je
dlžník v omeškaní, potom by druhá veta ust. § 92 ods. 8 ZoB bola v praxi neaplikovateľná a nadbytočná,

nakoľko v prípade ak by dlžník pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok
v celom rozsahu vrátane príslušenstva, tak by už banka nemala čo postupovať (nakoľko predmet
postúpenia bol dlžníkom uhradený ešte pred postúpením) a teda banka by ani nemala aké právo
uplatňovať.
Vzhľadom k uvedenému je zrejmé, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane

jeho príslušenstva a vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru postupcom nie je podmienkou pre platné
postúpenie pohľadávky.
d) Platnosť postúpenia pohľadávky a ust. § 92 ods. 8 ZoB
Ako je uvedené v bode a), žalobca zastáva názor, že aktívnu legitimáciu v konaní preukázal oznámením
postupcu o postúpení pohľadávky. Pre úplnosť však v súvislosti s platnosťou postúpenia pohľadávky a

ust. § 92 ods. 8 ZoB žalobca uvádza nasledovné:
Žalobca zastáva názor, že aj prípadné porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 92 ods. 8 ZoB nemožno
spojiť s občianskoprávnym následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma
obsiahnutá v S 92 ods. 8 ZoB, nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, v
tomtoprípadežalovaným,aleadministratívnuzodpovednosťpostihnuteľnúNárodnoubankouSlovenska

podľa § 50 ods. 1 ZoB.
V tejto súvislosti žalobca poukazuje na Uznesenie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 9Co/145/2015 zo
dňa 05.10.2016: „Pokiaľ sa týka záveru súdu prvej inštancie o nedostatku vecnej aktívnej legitimácie
žalobcu z dôvodu, že pri postúpení pohľadávky neboli splnené podmienky uvedené v § 92 ods, 8Zákona o bankách, k tomuto odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že námietka neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávky zo Slovenskej sporiteľne, a.s. na žalobcu je nedôvodná, nakoľko vo
Všeobecných obchodných podmienkach (článok 19.16), ktoré boli súčasťou zmluvy o úvere, žalovaní

výslovne súhlasili s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť akékoľvek svoje pohľadávky, a to
bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, podmienené alebo nepodmienené, bez ohľadu na právny
vzťah, z ktorého vyplývajú, ako aj bez ohľadu na to, či banka vzniesla v súvislosti s takouto pohľadávkou
akékoľvek požiadavky, alebo nie, voči klientovi na tretiu osobu, alebo previesť svoje akékoľvek záväzky
na tretiu osobu. Súčasne s poukazom na ust. § 89 ods. 1 Zákona o bankách je takáto dohoda medzi

bankou a žalovanými možná a v súlade so zákonom.... "
Vzhľadom k vyššie uvedenému žalobca zastáva názor, že aktívnu vecnú legitimáciu v konaní preukázal
predloženými oznámeniami o postúpení pohľadávky zo strany postupcu ako aj zmluvou o postúpení
pohľadávok spolu s príslušnou časťou prílohy k zmluve o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený
žalobou je v plnom rozsahu dôvodný.
Na základe vyššie uvedeného navrhujem, aby odvolací súd rozsudok v napadnutom rozsahu preskúmal

a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku ho zmenil tak, že vyhovie žalobe žalobcu,
resp. v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho zrušil a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Vo vyjadrení k odvolaniu žalovaní 1., 2. potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať trovy

odvolacieho konania.
Svoj názor podložila článkom doc. JUDr. Kristiána Csacha, PhD., LL.M. s názvom Postúpenie
pohľadávok z pohľadu ochrany citlivých údajov, bankového tajomstva, povinnosti mlčanlivosti a ochrany
spotrebiteľa. Autor v podstate zastáva názor, že síce neboli dodržané podmienky v predmetnom
ustanovení (bolo porušené bankové tajomstvo), ale banka (právny predchodca žalobcu) ani žalobca za

to nenesú žiadne následky. Takýto výklad však považujeme za účelový.
Ak by sme prijali takúto argumentáciu, banka ako inštitúcia prísne regulovaná štátom prostredníctvom
Národnej banky Slovenska, ktorá vykonáva svoju činnosť na základe bankového povolenia by
mohla neobmedzene postúpiť pohľadávku z bankového úveru nebankovej inštitúcii (zväčša inkasným
spoločnostiam), ktoré nie sú nositeľom takého bankového povolenia. Takýto výklad ust. § 92 ods. 8

zákona o bankách je neprípustný a nesprávny, pretože obchádza zákon a umožňuje tzv. „nebankovkám"
spravovať bankový úver, pričom na túto činnosť nie sú oprávnené.
V ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách sú explicitne uvedené podmienky pre platné postúpenie pohľadávky
z banky na tretiu osobu. Za splnenia týchto podmienok dôjde k prelomeniu bankového tajomstva a
následne k platnému postúpeniu bankovej pohľadávky.

Rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 02. 2015 sp. zn. 19Co/177/2014: „Bolo by pritom
v rozpore s účelom zákona o bankách a viedlo by k neúnosnému právnemu stavu, ak by banky
postupovali „živý úver" na akýkoľvek subjekt, ktorého činnosť nespadá v zmysle zákona o bankách
pod dohľad NBS. V takomto prípade by sa spotrebitelia vstupujúci do zmluvného vzťahu s bankou
ocitli v zmluvnom vzťahu s iným nebankovým subjektom. Uvedené by bolo v rozpore s požiadavkou

náležitej odbornej starostlivosti, ktorá je od dodávateľa vyžadovaná v súlade so smernicou o nekalých
obchodných praktikách.
Banka má nepochybne právo postúpiť aj pohľadávku z celého úverového vzťahu. Pre takýto postup
banky je nevyhnutné, aby pristúpila v súlade so zákonom a obchodnými podmienkami k vyhláseniu
predčasnej mimoriadnej splatnosti celého úveru, čo je jej výlučným oprávnením, ktoré môže banka

realizovať pred postúpením pohľadávky."
Rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa 30. 11. 2015 sp. zn. 23Co/483/2014-102:
„Podľa názoru odvolacieho súdu úpravou § 92 ods. 8 (predtým 7) mal zákonodarca na mysli oprávnenie
banky postúpiť časť peňažného záväzku, s ktorým je dlžník po stanovenú dobu napriek písomnej výzve
banky v omeškaní. Uvedené ustanovenie by banku malo motivovať k tomu, aby podnikla určité kroky

smerujúce k ukončeniu záväzkového vzťahu pri dlhodobom nesplácaní úveru dlžníkom a nemala by len
počas celého trvania zmluvy každý mesiac pripisovať na účet dlžníka úroky, poplatky, úroky z omeškania
a rôzne iné sankcie, aby sa dlh neustále zvyšoval. Takéto správanie banky nespĺňa požiadavku
prístupu s odbornou starostlivosťou, ako to vyplýva zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Nie je v záujme
spotrebiteľa, aby po uzavretí úverovej zmluvy s bankou táto kedykoľvek, počas trvania záväzkového

vzťahu postupovala pohľadávku voči spotrebiteľovi tretej osobe, ktorá napríklad nepodlieha dozoru
a dohľadu NBS. Takéto konanie banky by sa priečilo účelu a zmyslu zákona o bankách, keďže
poskytovanie úverov a ich správa je špecifickou, osobitne právnym predpisom upravenou činnosťou.Odvolací súd poukazuje tiež na to, že žalobca nie je oprávnený poskytovať úvery a preto ich nemôže
vo vlastnej réžii spravovať. Banky disponujú osobitným povolením poskytovať úvery (§ 3 zákona o
bankách). S poskytovaním úverov úzko súvisí aj správa splatných a nesplatných úverov, pričom túto

činnosť nemožno oddeliť od poskytovania úverov. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je pritom
úkon, ktorý možno podradiť pod pojem spravovanie úveru. Vzhľadom na uvedené žalobca zrejme nebol
oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru."
Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 13. 01. 2016 sp.zn. 5Co/460/2015:
„odvolací súd preto v zhode s názorom súdu prvého stupňa dodáva, že tak ako správne konštatoval súd

prvého stupňa, spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže
byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré je 1) splatná (dospelé splátky), a to za predpokladu 2) písomnej
výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonnými predpokladmi pre platné postúpenie pohľadávky a musia byť splnené v čase
postúpenia pohľadávky."
Žalobkyňa vo svojom odvolaní zároveň uvádza, že dlžníci v súdnom konaní nemajú k dispozícii

námietku, že zmluva o postúpení je neplatná. Poukazujeme však na skutočnosť, že súd je z úradnej
povinnosti povinný skúmať aktívnu vecnú legitimáciu na strane žalobkyne a to aj bez návrhu. „Aktívnou
vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi
ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok
uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta." (rozsudok Najvyššieho R z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
Žalovaní si uplatňujú náhradu trov odvolacieho konania za toto podanie vo výške 253,94 € (§ 13a ods.
1 písm. c/ vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov, ďalej AT) a režijného paušálu vo výške

8,84 € (§ 16 ods. 3 AT) a 20% DPH vo výške 52,56 €, teda celkove trovy odvolacieho konania vo výške
315,34_€ na účet právneho zástupcu JUDr. Ambróza Motyku v SLSP Stropkov, IBAN: L. XXXX XXXX
XXXX XXXX XXXX, SWIFT: J. U.: XXXXX.

4. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok
ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.

5. Žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. b) CSP (súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že vady konania postihujú chybný postup súdu
prvej inštancie pri dokazovaní, nesprávne posudzovanie procesných otázok v priebehu konania (ktoré
neboli predmetom samostatného rozhodovania), chybné poučovanie účastníkov a ďalšie nedostatky v

jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním, pričom spôsobilým
odvolacím dôvodom nie sú samy o sebe (bez ďalšieho), ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vada konania, ktorá môže mať vplyv na správnosť rozhodnutia, v konkrétnom prípade nemusí mať
za následok vecne nesprávne rozhodnutie a odvolací súd tu posudzuje otázku, či by obsah výroku

rozhodnutia bol iný, keby k vade konania nedošlo. Typickou vadou, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci je také porušenie práv účastníka konania, v dôsledku ktorého mu
bola odňatá možnosť konať pred súdom [napr. nedostatok vyrozumenia účastníka o pojednávaní
súdu (vrátane oneskoreného predvolania či vyrozumenia), v dôsledku ktorého bol účastník vylúčený
z prednesu, z práva vyjadriť sa k dokazovaniu a p., neposkytnutie odvolateľovi poučenia o povinnosti

tvrdenia (§ 157 ods.2 CSP) ale aj (v čase rozhodovania súdu § 100 ods.1 O. s. p. (teraz § 171 ods.1
CSP) alebo poučenia o dôkaznej povinnosti (§ 132 ods.1 CSP), aj keď to bolo podľa stavu konania
potrebné, rozhodnutie o veci bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods.2 CSP), i keď pre to neboli splnené
podmienky]. Vadnosť konania môže účastník preukazovať nielen na základe skutkového a dôkazného
stavu, ktorý tu bol v konaní pred súdom, ale tiež s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy, ktoré neboli

pred súdom uplatnené [§ 205a ods.1 písm. b) O. s. p.]. Vadou konania (dôkazného) je i okolnosť, že pri
vykonávaní dokazovania nebolo postupované v súlade s príslušnými ust. CSP (predtým O. s. p.), napr.
osoba, ktorá mala byť vyslúchaná ako svedok, bola vyslúchnutá ako účastník konania, svedok nebol o
svojich povinnostiach riadne poučený, listinný dôkaz bol vykonaný v rozopre s § 204 CSP a p..6. Odvolací dôvod § 365 ods.1 písm. b) CSP spočíva aj v tom, že procesným postupom alebo aj
rozhodnutím súdu došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom, v dôsledku ktorého účastník nemôže

uplatniť konkrétne procesné práva priznané mu CSP.

7. Podľa čl. 46 ods.1 úst. zák. 460/1992 Zb. (ďalej len Ústava SR) každý sa môže domáhať zákonom
ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených
zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

8. Podľa čl. 47 ods.3 Ústavy SR všetci účastníci sú si v konaní podľa odseku 2 rovní.

9. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť
môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v záujme mravnosti, verejného poriadku
alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo
ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný,
pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.

10. Podľa § 191 - 194 CSP hodnotil, a to najmä vtedy, ak šlo o dôkazy protichodné, a prečo
nevyhovel všetkým návrhom účastníkov na vykonanie dôkazov, pričom svoj výklad musí prispôsobiť
konkrétnym okolnostiam prejednávanej veci, najmä rozsahu dokazovania, zložitosti zisťovania
skutkového stavu veci, množstvu návrhov účastníkov na vykonanie dôkazov a p. a uviesť ho tak,

aby jeho závery o rozhodujúcich skutočnostiach (skutkových zisteniach) neboli pre nezrozumiteľnosť
alebo nedostatok dôvodov nepreskúmateľné. Jednotlivé preukázané skutočnosti (skutkové zistenia) je
potrebné premietnuť do záverov o skutkovom stave veci (do tzv. skutkovej vety), ktorý stručne a výstižne
vyjadruje skutkový stav veci (§ 215 CSP) a ktorý je rozhodujúci pre právne posúdenie. Posúdením veci
poprávnejstránketrebapritom rozumieťvýkladotom,zktorýchust.zák.aleboinéhoprávnehopredpisu

vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké
majú účastníci na základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania
práva a povinnosti a ako bola preto vec rozhodnutá. Prakticky nepreskúmateľný je preto rozsudok, v
ktorom nie sú vysvetlené prípadné rozpory medzi konkrétnymi dôkazmi, na základe ktorých sa to ktoré
skutkové zistenie robí. Podľa ustálenej súdnej praxe rozhodnutie nie je preskúmateľné predovšetkým v

prípade, že z jeho odôvodnenia nevyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej, resp., keď sú právne závery v extrémnom
nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii odôvodnenia
nevyplývajú.

11. Ústavný súd Slovenskej republiky opakovane judikoval, že súčasťou obsahu základného práva
na spravodlivý proces (konanie) podľa Čl.46 ods.1 Ústavy Slovenskej republiky (uverejnenej pod
č.460/92 Zb., v znení neskorších ústavných zákonov), Čl.36 ods.1 Listiny základných práv a slobôd
(úst.zák.č.23/91Zb.)aČl.6ods.1Dohovoruoochraneľudskýchprávazákladnýchslobôd(uverejneného
oznámením č.209/92 Zb. a č.102/99 Z. z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu.
Pre účastníka konania, v ktorom bolo vydané nepreskúmateľné rozhodnutie to znamená odňatie jeho
možnosti konať pred súdom, lebo mu neumožňuje - ak s rozhodnutím nie je spokojný - efektívne využitie
jehoprocesnéhoprávananapadnutierozhodnutiasúduodvolaním(§355CSP),t.j.abymoholodvolanie

odôvodniť z hľadiska § 365 ods.1 CSP, lebo ak rozhodnutie neobsahuje žiadne dôvody, resp. obsahuje
ibanedostatočnédôvody,vtakomprípadestranasporuobjektívnenemáanimožnosťposúdiťsprávnosť,
resp. nesprávnosť rozhodnutia (postupu súdu) a teda ani sa kvalifikovane rozhodnúť, ktorým odvolacím
dôvodom má odvolanie odôvodniť, aby bol v odvolacom konaní úspešný.

12. Preto ak je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné, lebo neobsahuje žiadne dôvody alebo obsahuje iba
nedostatočné dôvody, prichádza do úvahy len zrušenie rozhodnutia a vrátenie veci súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nie je potrebné skúmať existenciu aj prípadných ďalších uplatnených odvolacích
dôvodov.13. Napadnutý rozsudok zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 220 ods.2 CSP a zásadám súdnej
praxe a je preskúmateľný.

14. Súd jasne a zrozumiteľne zaujal stanovisko k zmluve o úvere, jednotlivé preukázané skutkové
zistenia premietol do záverov o skutkovom stave veci a k zistenému a vyjadrenému skutkovému stavu
veci priradil právne normy podľa, ktorých spor právne posúdil, s čím sa aj odvolací súd stotožňuje. Ak
žalovaná tvrdí, že rozhodnutie je nepreskúmateľné ide len o jej subjektívny pocit.

15. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci). Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym
posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom

o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť
alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach
a povinnostiach účastníkov konania) a použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i
jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej

stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo
pod tieto ust. podradil zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na
základe zisteného skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti
a ako bola preto vec rozhodnutá.

16. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných

dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom
prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a
ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami
skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou

nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové
zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s §
191 CSP (Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.) a to

vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré
boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191-§ 194 CSP.

18. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti,

ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu
skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové
zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp.
poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti
(dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a ani v odvolacom konaní neboli ponúknuté nové dôkazy.

19. Mimoriadne podrobné odôvodnenie obsahuje rozsudok súdu prvej inštancie a odvolací súd súhlasí
s jeho odôvodnením. V konaní bolo nesporne preukázané, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru
došlo až po postúpení pohľadávky ku dňu 25.10.2011 a to žalobcom, ktorý s odkazom na § 92 ods.8zákonaobankách,natonemoholbyťanioprávnený,pretoženatonemallicenciu(oprávnenie).EOSKSI
Slovensko,s.r.o.akožalobcapotomaninebolaktívnevecnelegitimovanývtomtokonaní.Nemoholpreto
ani vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru, keďže nebol oprávnený na vykonávanie bankovej činnosti, čo

zodpovedá logickým úvahám súdu prvej inštancie, ktoré je podložené skutkovým zistením a odvolacie
námietky zo strany žalobcu sú len špekulatívneho charakteru.

20. Treba poukázať na správne závery súdu prvej inštancie, na ustálenú judikatúru Krajského súdu
v Košiciach, ktorá vychádza z ustálenej súdnej praxe Najvyššieho súdu SR a odvolací súd rozsudok

potvrdil ako vecne správny podľa § 387 CSP, výrok o trovách odvolacieho konania sa odôvodňuje ust.
§ 396 CSP, lebo úspešní žalovaní 1., 2. však podali síce vyjadrenie, ale aj bez tohto vyjadrenia (ktoré
neobsahuje nové skutočnosti a dôkazy) mal a mohol vykonať odvolacie konanie odvolací súd.

21. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.