Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. október 2014

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 13C/236/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211230529
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Dzurdzík

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2014:1211230529.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave v konaní pred samosudcom JUDr. Michalom Dzurdzíkom, PhD. v

právnej veci navrhovateľa: GRAMON, spol. s. r. o., so sídlom Gorkého č. 3, Bratislava, IČO: 36 258 862,
zastúpeného spoločnosťou Pacalaj, Palla a partneri, s.r.o., AK Nám SNP č. 3, Trnava, proti odporcovi:
Slovenská republika v zast. Ministerstvom financií Slovenskej republiky, Štefanovičova č. 5, Bratislava,
o zaplatenie náhrady škody vo výške 1.190.041,47 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 22.12.2011 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd

zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 1.190.041,47 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím.

Návrh bol odôvodnený tým, že navrhovateľ získal rozhodnutím Colného úradu zo dňa 25.09.2006 spis.
zn. XXXXX/XXXX-XXXX povolenie na opakované prijímanie liehu v pozastavení dane z členského štátu
podľa § 27 ods. 4 zákona č. 105/2006 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č.
467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v príslušnom znení a

takto nadobudol status oprávneného príjemcu s prideleným registračným č. E.. Rozhodnutím Colného
úradu Bratislava zo dňa 03.08.2006 bol vydaný poukaz navrhovateľovi na ober kontrolných známok
v počte 1.050.000 ks a rozhodnutím Colného úradu Bratislava zo dňa 23.08.2006 bol vydaný poukaz
navrhovateľovi na odber kontrolných známok v počte 1.050.000ks. Navrhovateľ následne nadobudol
kontrolné známky v počte a v špecifikácii tak, ako mu to umožňovali poukazy vydané Colným úradom
Bratislava. Tieto úkony navrhovateľ mal uskutočniť za účelom realizácie a splnenia svojho zmluvného
záväzku voči spoločnosti „ MODRÝ STROM“, s.r.o., so sídlom Ružová dolina č. 33, Bratislava IČO:

34 147 713, ktorý mu vyplýval z dodávateľsko - odberateľskej zmluvy uzavretej dňa 01.08.2006. Na
základe tejto zmluvy mal navrhovateľ dodať spoločnosti „ MODRÝ STROM“, s.r.o. spotrebiteľské balenia
liehu a to najneskôr do 31.12.2006, pričom kontrolné známky, ktoré nadobudol navrhovateľ mali slúžiť
na označenie predmetných spotrebiteľských balení liehu za účelom ich riadneho dodania spoločnosti
„MODRÝ STROM“, s.r.o. v zmysle zákona o spotrebnej dani v príslušnom znení, ako aj podľa uzavretej
zmluvy. Rozhodnutím Colného úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006 spis. zn. XXXXX/XXXX-XXXX došlo
k zabezpečeniu kontrolných známok v počte 1.050.000 ks a 1.029.000 ks a takto boli odňaté z dispozície

navrhovateľa. Voči rozhodnutiu Colného úradu podal navrhovateľ včas odvolanie, na podklade ktorého
Colné riaditeľstvo SR nezákonné rozhodnutie pre rozpor so zákonom zrušilo a to rozhodnutím zo
dňa 26.01.2007, spis. zn. XXXXX/XXXX. Zadržané kontrolné známky boli vrátené navrhovateľovi až
dňa 07.03.2007. Nakoľko navrhovateľovi boli vrátené na základe nezákonného rozhodnutia odňatékontrolnéznámkyvcelkovompočte2.079.000ks,tietonemohlibyťnavrhovateľompoužiténaoznačenie
spotrebiteľského balenia liehu v rámci plnenia jeho zmluvného záväzku a následne riadne dodané
spoločnosti „ MODRÝ STROM“, s.r.o. do konca roka 2006 v zmysle dodávateľsko - odberateľskej

zmluvy. Zvyšné - nezadržané kontrolné známky v počte 21.000 ks nemohol navrhovateľ použiť na
označenie spotrebiteľského balenia liehu a následne ich dodať spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. z
dôvodu, že zmluva o dielo uzavretá navrhovateľom dňa 28.07.2006 so spoločnosťou LIHO - Blanice,
spol. s. r. o., so sídlom Blanice č. 11, Mladá Vožice IČO: 424 07109, ktorú navrhovateľ uzatvoril za
účelom realizácie a splnenia svojho zmluvného záväzku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o.

na podklade dodávateľsko - odberateľskej zmluvy, ustanovovala minimálne množstvo spotrebiteľských
balenínapočet100.000ks.Výlučnezdôvoduneoprávnenéhoresp.nezákonnéhozadržaniakontrolných
známok navrhovateľa zo strany Colného úradu Bratislava na podklade jeho nezákonného rozhodnutia,
vzhľadom na termínové splnenia zmluvného záväzku navrhovateľa voči spoločnosti „MODRÝ STROM“,
s.r.o. a dátum vrátenia zadržaných kontrolných známok späť navrhovateľovi colným orgánom dňa
07.03.2007 nedošlo zo strany navrhovateľa k riadnemu a včasnému splneniu jeho zmluvného záväzku

voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. dodať dohodnuté množstvo spotrebiteľských balení liehu v
zmysle čl. III, bod. 2 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy. Navrhovateľ tak porušil svoj zmluvný záväzok
voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., pričom išlo o zmluvný záväzok navrhovateľa zabezpečený
zmluvnou pokutou v prospech spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. a to spôsobom uvedeným v čl.
V, bodu 3. a 4. dodávateľsko - odberateľskej zmluvy. Spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. pristúpila

výzvami zo dňa 30.11.2009, dňa 16.08.2010 k vymáhaniu pohľadávky voči odporcovi z titulu zmluvnej
pokuty vo výške 1.190.041,47 € vyčíslenej podľa čl. V bodu 3 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy (15
% z ceny nedodaného tovaru). Vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky navrhovateľ nebol schopný
uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote stanovenej spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. , preto došlo k
dohode medzi navrhovateľom a spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. o poskytnutí dodatočnej lehoty

na uspokojenie tejto pohľadávky s tým, že spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. požadovala od žalobcu
za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky uznanie predmetného záväzku navrhovateľom, k čomu
došlo dňa 10.11.2010. Navrhovateľ tak mal postupovať z dôvodu predísť navýšeniu svojho záväzku
voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. napr. o prípadné trovy súdneho konania a pod. Navrhovateľ
napokon uhradil zmluvnú pokutu vo výške 1.190041,47 € vymáhanú spoločnosťou „MODRÝ STROM“,

s.r.o. a to postupne úhradou dňa 02.09.2010 vo výške 670.000 €, dňa 16.03.2011 vo výške 123.360,98
€ a dňa 13.04.2011 vo výške 396.680,49 €, keďže išlo o právne opodstatnenú pohľadávku spoločnosti
„MODRÝ STROM“, s.r.o. voči navrhovateľovi.

Odporca s návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako neopodstatnený zamietnuť. Vo svojom písomnom

vyjadrení uviedol, že spoločnosť navrhovateľa vznikla dňa 15.03.2006, dňa 10.04.2006 požiadala
Colný úrad Bratislava podľa § 27 ods. 1, 2. zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu o
registráciu a vydanie povolenia na opakované prijímanie liehu z iného členského štátu v pozastavení
dane, ktorú doplnil dňa 22.05.2006. V doplnení žiadosti uviedol, že ročne predpokladá prijať 35.000
spotrebiteľského balenia liehu (SBL) Vodky konzumnej, so 40% obsahom liehu, s objemom 1 L, 35.000

SBL Tuzemáku so 40% -ným obsahom liehu, s objemom 1 L a 30.000 SBL Borovičky konzumnej
so 40% obsahom liehu s objemom 1L. Navrhovateľ dňa 16.06.2006 zložil zábezpeku na spotrebnú
daň z liehu vo výške 944.000,-Sk, ktorú bol povinný zložiť podľa § 27 ods. 5 zákona č. 105/2004
Z. z. Colný úrad vydal navrhovateľovi dňa 21.06.2006 osvedčenie o registrácii na spotrebnú daň z
liehu a registroval ho ako oprávneného príjemcu. V ten istý deň vydal navrhovateľovi aj povolenie na

opakované prijímanie liehu v pozastavení dane z členského štátu Česká republika. Dňa 23.08.2005
vydal na základe žiadosti navrhovateľa odberný poukaz na 1.050.000 ks kontrolných známok na SBL
s objemom 0,5 L a objemovou koncentráciou 40%. Spotrebná daň z liehu pripadajúca na SBL, na
ktoré boli prevzaté kontrolné známky určené, predstavovala sumu 178.829.000,-Sk. V čase vydania
poukazu na odber kontrolných známok navrhovateľovi právne predpisy neviazali výdaj kontrolných

známok na výšku zloženej zábezpeky. Colný úrad vykonal u navrhovateľa dňa 25.09.2006 miestne
zisťovanie z ktorého bola písaná zápisnica. Predmetom zisťovania bol stav zásob liehu podľa § 21
ods. 7 zákona č. 105/2004 Z. z. a zistil, že odo dňa vydania povolenia na opakované prijímanie liehu
v pozastavení dane t. j. od 21.06.2006 navrhovateľ neuskutočnil nákup liehu. K uvedenému zisteniu
navrhovateľ uviedol, že k termínu zisťovania stavu zásob liehu - k 30.09.2006 neuskutočnil žiadny nákup

liehu a preto neuviedol ani evidenciu, ktorú bol povinný viesť podľa § 42 zákona č. 105/2004 Z. z.
Preto po vyhodnotení rizika Colný úrad vydal rozhodnutie č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 25.09.2006 o
zabezpečení vecí (kontrolných známok) vydaných navrhovateľovi vzhľadom na zjavný a preukázateľný
nepomer medzi údajmi uvádzanými navrhovateľom v žiadosti o registráciu zo dňa 10.04.2006 a vjej doplnení zo dňa 22.05.2006 a skutkovým stavom zisteným miestnym zisťovaním. Proti tomuto
rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 02.09.2006 odvolanie, ktorému odvolací orgán Colné riaditeľstvo
SR rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa 26.01.2007 vyhovel a rozhodnutie Colného úradu Bratislava

č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 25.09.2006 zrušil s tým, že rozhodnutie považoval za nedôvodné.
Dňa 07.03.2007 boli navrhovateľovi vrátené aj kontrolné známky. Navrhovateľ si uplatnil nárok na
náhradu škody vo výške 1.190.041,47 € s príslušenstvom, ktorá mu mala byť spôsobená tým, že na
základe dodávateľsko - odberateľskej zmluvy, ktorú navrhovateľ ako dodávateľ uzavrel s odberateľom
„MODRÝ STROM“, s.r.o. na dodávku 1.189.000 SBL konzumných liehovín v termíne do 31.12.2006.

Za nesplnenie predmetu zmluvy v dohodnutom termíne bola v čl. V bode 3 uvedenej zmluvy dohodnutá
zmluvná pokuta vo výške 15 % z ceny nesplneného záväzku, bez ohľadu na zavinenie dodávateľa vo
vzťahu k porušenému záväzku. Navrhovateľ teda tvrdí, že vzhľadom na to, že rozhodnutím Colného
úradu Bratislava zo dňa 25.09.2006 došlo k zabezpečeniu kontrolných známok v počte 1.050.000 ks
s objemom liehu 1 L a 1.029.000 ks kontrolných známok s objemom liehu 0,5 L a ich následnému
odňatiu z dispozičnej sféry, nemohol svoj záväzok voči odberateľovi „MODRÝ STROM“, s.r.o. splniť.

Za nesplnenie zmluvnej povinnosti mu odberateľ dňa 20.08.2010 vystavil faktúru č. 2010 008 0451 na
sumu 1.190.041,47 €, čo malo predstavovať 15%-nú zmluvnú pokutu z ceny nedodaného tovaru. Dňa
10.11.2010 sa napokon stretli konatelia navrhovateľa a spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. za účelom
vyriešenia záležitosti zmluvnej pokuty. Zo stretnutia je vyhotovená zápisnica, kde navrhovateľ zdôvodnil,
že dlžnú sumu v stanovenej lehote neuhradil z dôvodu, lebo sa mu nepodarilo zadovážiť peňažné

prostriedky v predmetnej výške. Navrhovateľ žiadal o poskytnutie ďalšej lehoty za účelom získania
peňažných prostriedkov a tiež požadoval zníženie výšky vymáhanej zmluvnej pokuty. Spoločnosť
„MODRÝ STROM“, s.r.o. predlžila navrhovateľovi lehotu na zabezpečenie prostriedkov, čo podmienila
písomným uznaním pohľadávky. Následne navrhovateľ uznal čo do dôvodu a výšky pohľadávku v
sume 1.190.041,47 € vyplývajúcu z dodávateľsko - odberateľskej zmluvy zo dňa 01.08.2006. Túto

pohľadávku uhradil spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. v troch splátkach dňa 02.09.2010 v sume
670.000 € dňa 16.03.2011 v sume 123.360,98 € a dňa 13.04.2011 sumu 369.680,49 €. V prípade
predložených dokladov „Zápisnica zo stretnutia“ z 10.11.2010, kde sa uvádza, že Gramon, spol. s.r.o.
neuhradil dlžnú sumu v lehote stanovenej spoločnosťou“ a na „Uznanie záväzku“ z 10.11.2010 a tiež
na „Výzvu na zaplatenie pohľadávky“ z 30.11.2009, ktorou spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. vyzvala

navrhovateľa na úhradu zmluvnej pokuty v sume 1.190.041,47 €. Ani v jednom z uvedených dokladov
sa navrhovateľ ani zástupca spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. nezmienili o tom, že dňa 02.09.2010
navrhovateľ uhradil na účet spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. časť z dohodnutej zmluvnej pokuty vo
výške 670.000 €. Pre odporcu z nepochopiteľných dôvodov navrhovateľ uznal pohľadávku v plnej výške
1.190.041,47 €, ktorá už v čase uznania záväzku mala predstavovať iba sumu 520.041,47 €. Uvedené

skutočnosti mali preukazovať, že navrhovateľom predložené doklady boli tak, ako aj dodávateľsko
- odberateľská zmluva, vypracované dodatočne za účelom neoprávneného získania prostriedkov od
štátu. Navrhovateľ podal dňa 02.09.2006 odvolanie, kde ale nepoukazuje na to, že už dňa 01.08.2006
uzavrel dodávateľsko - odberateľskú zmluvu, podľa ktorej nedodržaním dodávky konzumného liehu v
požadovanom množstve a termíne do 31.12.2006 mu vyplývala sankcia (zmluvná pokuta) vo výške

1.190.041,47 €. V čase podania odvolania dodávateľsko - odberateľská zmluva neexistovala. Až v
žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z zo dňa
02.06.2011 navrhovateľ uviedol, že na základe dodávateľsko - odberateľskej zmluvy uzavretej dňa
01.08.2011 mal spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. dodať SBL v celkovom množstve 1.895.000 ks v
lehote do 31.12.2006, pričom pri nesplnení podmienok uvedených v zmluve bola dohodnutá zmluvná

pokuta vo výške 15% z ceny nesplneného záväzku. Zároveň v žiadosti uviedol, že sa dodávka SBL, na
ktoré boli všetky prevzaté kontrolné známky určené, sa mala podľa termínovaného zmluvného záväzku
voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. uskutočniť najneskôr do 31.12.2006. Z tohto vyplýva, že po
tomto termíne navrhovateľ už svoj záväzok splniť nemohol, v dôsledku čoho mu vznikla povinnosť
uhradiť zmluvnú pokutu. Podľa toho, čo uviedol navrhovateľ sa kontrolné známky po 31.12.2006 stali

pre neho nepoužiteľnými. Napriek tomu navrhovateľ v žiadosti o okamžité vydanie kontrolných známok
z 20.02.2007 uvádza, že colný úrad nezákonným zadržiavaním kontrolných známok mu spôsobuje
denne škodu veľkého rozsahu. Aká konkrétna škoda mu zadržiavaním kontrolných známok po dátume
31.12.2006 mala vzniknúť, navrhovateľ nešpecifikoval. Navrhovateľ počas celej doby platnosti povolenia
prijímať lieh z iného členského štátu v pozastavení dane prijal lieh iba 07.09.2007, v dôsledku čoho

Colný úrad rozhodnutím č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 02.03.2009 odňal navrhovateľovi podľa ust.
§ 27 ods. 17 zákona č. 105/2004 Z. z. povolenie prijímať lieh v pozastavení dane z iného členského
štátu. Uvedené teda malo preukazovať, že ešte v období podania odvolania dňa 02.09.2006 voči
rozhodnutiu o zabezpečení kontrolných známok neexistovala medzi navrhovateľom a spoločnosťou„MODRÝ STROM“, s.r.o. žiadna dodávateľsko - odberateľská zmluva, pretože ak by v bol v tom čase
uzavretá, išlo by o hlavný argument voči napadnutému rozhodnutiu Colného úradu z 25.09.2009. Podľa
predložených výpisov z účtu navrhovateľ uhradil spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. pohľadávku,

ktorú uznal čo do výšky a dôvodu v sume 1.190.040,47 € v troch splátkach: dňa 02.09.2010 v sume
670.000 €, dňa 16.03.2011 v sume 123.360,98 € a dňa 13.04.2011 sumu 396.680,49 €. Z jednotlivých
výpisov z účtu vyplýva, že navrhovateľ najskôr osobne finančné prostriedky osobne vložil na účet a až
následne uskutočnil úhradu v prospech spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., pričom dňa 01.09.2010
mal navrhovateľ na účte nulový zostatok. Napriek zrušeniu rozhodnutia Colného úradu č. XXXXX/XXXX-

XXXX zo dňa 25.09.2006 nebolo vôbec preukázané, že navrhovateľovi predmetným rozhodnutím škoda
vo výške 1.190.041,47 € vôbec vznikla.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozhodnutím Colného úradu Bratislava spis. zn. XXXXX/
XXXX-XXXX zo dňa 25.09.2006 o zabezpečení kontrolných známok, protokolom o odovzdaní a
prevzatí veci z 25.09.2006, rozhodnutím Colného úradu Bratislava spis. zn. XXXXX/XXXX-XXXX zo

dňa 21.06.2006, Dodávateľsko - odberateľskou zmluvou zo dňa 01.08.2006, rozhodnutím Colného
riaditeľstva Slovenskej republiky spis. zn. 43976/2006 zo dňa 26.01.2007, potvrdením o odovzdaní
a prevzatí veci z 07.03.2007, Zmluvou o dielo zo dňa 28.07.2006, výzvou spoločnosti „MODRÝ
STROM“, s.r.o. na zaplatenie pohľadávky z 30.11.2009, výzvou spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o.
na zaplatenie zmluvnej pokuty z 16.08.2010, zápisnicou zo stretnutia 10.11.2010, uznaním záväzku zo

dňa 10.11.2010, výpismi z účtov, podacím lístkom, listom MF SR z 02.12.2011, zápisnicou o miestnom
zisťovaní, odvolaním navrhovateľa zo dňa 02.09.2006 proti rozhodnutiu Colného úradu z 25.09.2006,
faktúrou č. XXXXXXX XXXX, oznámením o predpokladanom množstve príjmu liehu z 10.09.2006,
daňové priznania k dani z príjmov právnickej osoby za roky 2005, 2006, 2010 a 2011 spoločnosti
„MODRÝ STROM“, s.r.o., daňovými priznaniami spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o. za roky 2006, 2007

a 2010, Zmluvou o pôžičke zo dňa 31.08.2010, Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 10.08.2006,
rámcovými dohodami uzavretými so spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o., výpoveďou svedka B. A.,
výpisom z obchodného registra SR, ako aj ďalšími listinami založenými v spise.

Právny zástupca navrhovateľa pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru sú splnené všetky základné

zákonné predpoklady, ktoré nárok na náhradu škody odôvodňujú a to existencia nezákonného
rozhodnutia, ktoré bolo na základe riadneho opravného prostriedku zrušené, príčinná súvislosť medzi
nezákonným rozhodnutím a vznikom škody. Nakoľko splnenie zo strany navrhovateľa bolo zabezpečené
zmluvnou pokutou, ktorá bola nespochybniteľne zaplatená, je preukázaný aj vznik škody. Preto
považoval nárok za dôvodný. Nestotožnil sa so vznesenou námietkou premlčania zo strany odporcu,

keďže v danom prípade zmluvná pokuta nebola upravená obligatórne ale fakultatívne a teda nárok
na zmluvnú pokutu vznikol až vtedy, keď druhá zmluvná strana navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej
pokuty vyzvala. K tomu sa pristúpilo až koncom roka 2010, pričom zmluvná strana vyzvala navrhovateľa
na zaplatenie zmluvnej pokuty v štvorročnej premlčacej dobe (čl. 97), teda riadne. V rámci správneho
konania pred Colným úradom a Colným riaditeľstvom nebolo potrebné na dosiahnutie zrušenia

rozhodnutia Colné úradu argumentovať uzavretou dodávateľsko - odberateľskou zmluvou a zmienka
o uzavretí nejakých zmlúv v správnom konaní nemala žiadnu relevanciu, nepriamo však navrhovateľ
už vo svojich vyjadreniach v rámci správneho konania poukazoval na možnosť vzniku škody. V danom
prípade bolo potrebné argumentovať príslušnými ustanoveniami zákona o spotrebnej dani a súvisiacich
predpisov. Čo sa týka časového posunu medzi porušením zmluvnej povinnosti navrhovateľom a

uhradením zmluvnej pokuty, poukázal na to, že navrhovateľ viedol so spoločnosťou „Modrý strom, s.r.o.“
po celý čas rokovania, pokuta bola veľmi vysoká, ale nakoniec bol nútený zmluvnú pokutu uhradiť,
pričom v tom čase riešil aj svoj zmluvný vzťah zo Zmluvy o dielo, kde taktiež navrhovateľovi hrozila
vysokázmluvnápokuta,aletuskončilirokovaniaúspešnejšie.Malzato,ženavrhovateľriadnepreukázal
všetky podmienky nevyhnutné na to, aby bolo možné konštatovať zodpovednosť odporcu. Preukázaná

bola aj príčinná súvislosť a pokiaľ by k samotnému rozhodnutiu a jeho realizácie nedošlo, nenastali by
podmienky, za ktorých bol navrhovateľ povinný zaplatiť zmluvnú pokutu. Skutočnosť, že si navrhovateľ
tieto peniaze dokázal požičať je len na jeho šikovnosti. Tvrdenia odporcu o tom, že sú tam nezrovnalosti,
lebo najskôr boli požičané pánovi I. ako štatutárnemu zástupcovi navrhovateľa sú irelevantné. Každý
veriteľ v situácii, v ktorej sa GRAMON, s.r.o. nachádzal radšej požičia peniaze fyzickej osobe ako

právnickej osobe. Následne pán I. požičal peniaze navrhovateľovi. Tým že musel zaplatiť zmluvnú
pokutu sa jeho majetok jednoznačne znížil. Skutočnosť že má záväzok voči inej osobe to žiadnym
spôsobom neovplyvňuje.Konateľ spoločnosti navrhovateľa G. I. pred súdom uviedol, že mal záujem o prenajatie objektu v
Tuchyni, ide o starý liehovar, kde patrí aj pozemok. Tento chcel prenajať od pána B. A. a následne ho
chcel odkúpiť tak, že by si dohodli predkupné právo. Objekt chcel zrekonštruovať, mal v pláne spraviť

tam vinotéku. Mohol sa tam stretávať s priateľmi zo šoubiznisu. O Tuchyňu sa začal zaujímať a rozprával
sa o tom s pánom A. niekedy v roku 2009. Vlastníkom objektu bola spoločnosť „Modrý strom“, s.r.o.
Pán A. mu oznámil, že objekt je zazmluvnený s firmou GRAMON, s.r.o., ktorá mala uzavretú zmluvu
o budúcej nájomnej zmluve s klauzulou predkupného práva so spoločnosťou „Modrý strom“, s.r.o. D.
A. mu povedal, že by bol rád, ak by objekt prevzal on, lebo boli dlhoročný kamaráti a odporučil ho na

spoločnosťGRAMON,spol.s.r.o.,ktorásobjektomničnerobila. Vtedymuspomenulajto,žespoločnosť
GRAMON, spol. s.r.o. mala so spoločnosťou „Modrý strom“, s.r.o. dohodnuté nejaké aktivity s liehom,
ktoré neprebehli, ale mali by o pokračovanie v týchto aktivitách záujem. Následne sa stretol s niekým
zo spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o. zrejme s pánom L.Á., ktorý mu tieto skutočnosti potvrdil. Ten mu
aj povedal, že majú uzavretú zmluvu so spoločnosťou „Modrý strom“, s.r.o. na odber alkoholu, a tiež mu
ukázal aj zmluvu s nejakou firmou z východu na mesačný odber alkoholu. Bolo to pre neho zaujímavé,

keďže chcel objekt Tuchyňa a ak by sa to dalo spojiť s dodávaním alkoholu pre iné spoločnosti, pomohlo
by mu to vo financovaní rekonštrukcie zo zisku. Mal tiež vedomosť o tom, že spoločnosť GRAMON, spol.
s.r.o. mala uzavretú zmluvu na odber liehovín s nejakou českou spoločnosťou. Tieto dodávky si overil a
zistil, že by to bolo pre neho zaujímavé. Kontaktoval tú českú firmu, táto dodávala nad určité množstvo
100.000 L mesačne zľavu 8% z nákupnej ceny čo vyhodnotil tak, že aj keby nepredával so ziskom, už

tých8%zľavybyboloprenehovýhodných.PánL.muodporučil,abysaskontaktovalsnovýmkonateľom
spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o. Bol to pán D., od ktorého aj kúpil obchodný podiel spoločnosti, lebo
on sa toho chcel zbaviť pre problémy s colníkmi. Keďže s A. má veľmi dobrý vzťah, ten mu oznámil, že
spoločnosť „Modrý strom“, s.r.o. má nárok na zmluvnú pokutu voči spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o.,
lebo tá im mala dodávať liehoviny, avšak zmluvu nedodržala a liehoviny im nedodala. B. A. mu hovoril

o tom nároku na zmluvnú pokutu, ale nakoľko mali veľmi dobrý vzťah, povedal mu, že to doposiaľ nikto
nevymáhal a všetko bude k jeho spokojnosti. Lebo on mal záujem o objekt v Tuchyni a teda, aby nemal
škodu. Následne ale B. A. vzhľadom na nezhody s pánom Š. zo spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o. vystúpil
a po jeho vystúpení začal voči nemu pán Š. za spoločnosť „Modrý strom“, s.r.o. uplatňovať nárok na
zaplatenie zmluvnej pokuty. A. vzhľadom na rozkol so Š.F. už do týchto záležitostí nezasahoval a Š.

požadoval zaplatenie zmluvnej pokuty. Musel to uhradiť, lebo si nedovolil byť ako dlžník prepieraný v
médiách. Š.Í. mu stále tvrdil, že obchod bude ďalej fungovať, ale nemal v tom čase dosť peňazí na nákup
a zábezpeky, pričom zmluvnú pokutu chcel na to použiť. Vtedy mu aj prisľúbil, že o peniaze ľudovo
povedané nepríde a že mu zaplatenú zmluvnú pokutu zohľadní či už pri obchodovaní, alebo pri nájme
objektu v Tuchyni, resp. pri jeho následnej kúpe. Zmluvnú pokutu uhradil na 3x. Na účet GRAMON,

spol. s.r.o. vložil za týmto účelom svoje vlastní peniaze a tiež požičané peniaze. Asi 900.000 € bolo
požičaných, nevedel presne a zvyšok boli vlastné prostriedky. Cca 900.000 € mu požičal pán A.. Zatiaľ
mu ich nesplácal a čakal ako sa dohodne s pánom Š.. Spísali aj zmluvu o pôžičke. Peniaze požičané na
rekonštrukcie Tuchyne použil na zaplatenie zmluvnej pokuty. Tuchyňu chcel rekonštruovať postupne,
prípadne si ešte niečo požičať, alebo mať zdroje zo zisku z obchodu s alkoholom. S objektom v Tuchyni

sa nič zatiaľ nedeje, existuje len zmluva o budúcej nájomnej zmluve s GRAMON, spol. s.r.o., a čaká,
ako sa to vyvinie s pánom Š.. Spoločnosť LIHO - Blanice, spol. s. r. o. k vymáhaniu zmluvnej pokuty
nepristúpila.

Svedok G. Š. pred súdom vypovedal, že v roku 2006 ho kontaktoval C. L., ktorý sa ho ako konateľa

spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o. dopytoval ohľadom možného obchodovania s alkoholom, pričom
ponúkalvýhodnécenydovážanéhoalkoholu,ktoréboliprenichzaujímavéabolischopnítentodovážaný
alkohol zobchodovať. Následne si pán Kolár vybavil všetky potrebné povolenia, mal štatút oprávneného
príjemcu a keďže všetky povolenia mal vybavené, uzavreli niekedy v lete 2006 riadnu zmluvu. Podľa
zmluvy sa spoločnosť GRAMON, spol. s.r.o. zaviazala spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o. dodať množstvá

alkoholu v dohodnutých lehotách. Potom však spoločnosť GRAMON, spol. s.r.o. nebola schopná
objednaný tovar dodať, čo pán L. odôvodňoval tým, že mu Colný úrad odobral kontrolné známky.
Uvedené sa nevyriešilo ani do konca roka 2006. Do tohto dátumu bolo dohodnuté dodávanie alkoholu zo
strany GRAMON, spol. s.r.o. pre „Modrý strom“, s.r.o. Naďalej ale s pánom L. komunikovali a vzhľadom
na ponúkanú cenu sa aj ústne dohodli, že budú od neho alkohol odoberať, ale k odberu nedošlo.

Následne pán L. spoločnosť previedol na nového majiteľa pána D., s ktorým sa tiež kontaktovali a
ktorý mal tiež záujem dodávať spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o. dovážaný alkohol. Potom spoločnosť
GRAMON, s.r.o. prevzal G. I., ktorý mal pôvodne záujem o nehnuteľnosti v Tuchyni. Predmetné
nehnuteľnosti boli vo vlastníctve spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o. a od roku 2004 boli nevyužité, alebola tam uzavretá nájomná alebo leasingová zmluva so spoločnosťou navrhovateľa s tým, že tam bola
stanovená aj lehota. Podľa jeho názoru uplynula v roku 2012. G. I. mal o túto nehnuteľnosť záujem,
preto podľa jeho informácií vstúpil do spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o. Keď však svedok zistil, že

zo spolupráce so spoločnosťou GRAMON, spol. s.r.o. nič nebude, začal vymáhať zmluvnú pokutu.
Túto vymáhal od spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o. potom, čo do nej vstúpil G.A. I., nakoľko od D.
nebolo čo vymôcť. Pán I. vyplatil časť zmluvnej pokuty, s ktorou však nesúhlasil a snažil sa ju znížiť.
Rovnako diskutovali aj s jeho vtedajším obchodným partnerom A., ktorý to chcem ukončiť tak, aby
pokuta nebola vymáhaná. Nesúhlasil s tým a oznámil G. I., že ak pokutu nezaplatí, tak ju bude vymáhať

na súde. Napokon bola zmluvná pokuta vyplatená. Nevedel sa vyjadriť, odkiaľ G. I. získal finančné
prostriedky na jej zaplatenie. Aj spoločnosť „Modrý strom“, s.r.o. odporučila G. I., že ak chce nadobudnúť
nehnuteľnosti v Tuchyni, musí sa dohodnúť so spoločnosťou GRAMON, spol. s.r.o. Následne túto
spoločnosť odkúpil. Informáciu o zmluvnej pokute dostal, ale „Modrý strom“, s.r.o. preferoval možnosť
spolupráce ako vymáhanie zmluvnej pokuty. O možnosti premlčania nároku na zmluvnú pokutu bol
upovedomenýprávnikmi,pretovýzvuauznaniedlhusG.I.spísal.Kzaplateniuzmluvnejpokutydošloaž

neskôr, za základe vystavenej faktúry. Od uznania dlhu do vystavenia faktúry prešlo niekoľko mesiacov.
Priuznanízáväzkudňa10.11.2010spísalidozápisnicezostretnutiasG.I.,žetentouznávacelýzáväzok
vo výške zmluvnej pokuty 1.190.041,47 €, pretože potreboval mať uznaný celý záväzok a nie len jeho
nesplatenú časť. To že do výkazu ziskov a strát za rok 2011 nevykázali prijatú zmluvnú pokutu v dvoch
splátkach považoval za formálnu chybu a nevedel sa k tomu bližšie vyjadriť, nakoľko ako spoločnosť

menili účtovníkov. Uhradená suma prešla cez bankový účet a nemali záujem ju zatajiť.

Svedok B. A. pred súdom vypovedal, že v minulosti mal G. I. záujem o kúpu jedného liehovaru, ktorý mali
spánomŠ..ExistovalatamzmluvasdodávateľomzČeskejrepubliky,ktorúnebolomožnévypovedať.G.
I. mal záujem o areál v Tuchyni, je tam krásne prostredie. Mal nejaký podnikateľský zámer, ateliér a „točiť

nejakéreality.“Jemusatopozdávaloatak povedalG.I.,ženechsadohodnesGRAMON,s.r.o.Pretosa
nakontaktoval s osobami z GRAMON, spol. s.r.o. a vstúpil do spoločnosti. Bol tam problém so zmluvnou
pokutou. GRAMON, spol. s.r.o. mal dovážať alkohol z Českej republiky pre „Modrý strom“, s.r.o., kde bol
vtedy s pánom Š. konateľ. Napokon po nezhodách odišiel zo spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o. a G. Š.
začal pohľadávku vymáhať. Cítil sa preto voči I. vinný, že ho do takého niečoho zatiahol. Nechcel byť v

médiách a takto sa zviditeľňovať a došiel za ním, či mu stým môže nejako pomôcť. Pánovi I. požičal dňa
31.08.2010 sumu 670.000 € a dňa 12.04.2011 sumu 330.000 €. V tom čase mal na osobnom účte cca
2.000.000 €. Tú sumu mu požičal preto, aby vyrovnal spor s pánom Š.. Videl v tom víziu, že ak by sa mu
podarilo to, čo plánoval, tak sa mohol popri tom zviesť. Pôžička bola bezúročná a doposiaľ mu ju G. I.
nevrátil. Jej motívom bol v podstate podnikateľský zámer, ktorý mal v pláne pán I. a výnos z neho. Chcel

na ňom participovať. Je dobrý kresťan a pomáha ľuďom. Ak poskytne pôžičku, poskytne ju bezúročne.

Zástupkyňa odporcu pred súdom uviedla, že dňa 19.10.2012 boli predložené dve zmluvy o pôžičke,
ktoré boli uzavreté medzi fyzickou osobou pána A. a fyzickou osobou pána I.. Išlo o dve Zmluvy
o pôžičke: zo dňa 31.08.2010 na sumu 670.000 € ako bezúročná pôžička a zo dňa 12.04.2011 na

sumu 330.000 € ako bezúročná pôžička, celkom 1.000.000 €. V týchto zmluvách boli dohodnuté
také podmienky vrátenia pôžičky, že nikto by za takýchto podmienok bezúročnú pôžičku na tak
vysokú sumu nikomu nepožičal. Len na úrokoch 9% ročne by pán A. získal 95.000 € a za tri roky
280.000 €. Podľa jej názoru bolo preukázané, že pán I. ako fyzická osoba má voči pánovi A., tiež
fyzickej osobe dlh, pretože mu požičal 1.000.000 €. Tieto prostriedky podľa výpovede pána I. vložil

do spoločnosti GRAMON, s.r.o., aby ich následne prevodom zaslal spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o.
ako zmluvnú pokutu vo výške 1.190.041 €, ktorá predstavuje 15 % z ceny nedodaného tovaru plus
DPH. Doposiaľ ale nebolo relevantným spôsobom preukázané, ako pán I. ako fyzická osoba riešil
poskytnutie finančných prostriedkov spoločnosti GRAMON, spol. s.r.o., či to bola pôžička, alebo vklad
do spoločnosti, resp. navýšenie základného imania. V danom prípade musí byť aj vyriešený vzťah medzi

spoločnosťou GRAMON, spol. s.r.o. a pánom I. ako fyzickou osobou. Ďalej uviedla, že pokiaľ existuje
záväzok navrhovateľa voči pánovi I. ako fyzickou osobou, môže ísť o pôžičku, ktorú mu navrhovateľ
dodnes nevrátil. To znamená, že doposiaľ nedošlo k úbytku majetku na strane navrhovateľa s tým, že
navrhovateľovi žiadna škoda nevznikla. Ale škoda vznikla pánovi I. ako fyzickej osobe. Napríklad ak
by si navrhovateľ za zaplatenie zmluvnej pokuty zabezpečil úver z peňažného ústavu vznik škody by

nepreukázal tým, že mu peňažný ústav poskytol úver na zaplatenie zmluvnej pokuty, ale vznik škody by
vedel preukázať iba tým, že si zabezpečil úver a ten aj splatil. Pokiaľ by úver nevedel splatiť, alebo by ho
vôbecnevrátil,škodubynavrhovateľpreukázaťnevedel.Škodabyvzniklavýlučnepeňažnémuústavu.K
zmenšeniu majetku navrhovateľa nedošlo. Podľa súvahy výkazov ziskov a strát je preukázané, že je tamevidovaný záväzok spoločnosti voči I. ako fyzickej osobe. Ak teda navrhovateľ vloženú sumu eviduje ako
záväzok, tak skutočná škoda obchodnej spoločnosti nevznikla. Podľa daňových priznaní, súvah ziskov
a strát od roku 2006 do 31.12.2011 navrhovateľ a ani spoločnosť „Modrý strom“, s.r.o. nemali dostatok

finančných prostriedkov na úhradu za dodaný tovar. Hodnota dodaného tovaru od spoločnosti LIHO
- Blanice, spol. s. r. o. by predstavovala sumu 6.671.977 € (201.000.000,-Sk). Zaúčtovanie zmluvnej
pokuty sa uskutočnilo až počas tohto súdneho konania, t. j. v čase upozornenia na nedostatky. Daň z
pridanej hodnoty (DPH) možno od štátu požadovať iba v prípade, ak bola DPH uhradená pri vstupe, ale
v danom prípade ak by spoločnosť LIHO - Blanice, spol. s. r. o. predala lieh, kde by vo faktúre vyúčtovala

hodnotu dodaného tovaru spolu s DPH, následne by navrhovateľ mohol predať lieh ďalšej spoločnosti,
ktorej by tiež mohol vyúčtovať DPH. K žiadnej dodávke liehu spoločnosťou LIHO - Blanice, spol. s. r. o.
nedošlo.ZuvedenéhodôvoduniejemožnépožadovaťzaplatenieDPH.Zotrvalanauplatnenejnámietke
premlčania, kedy zákon č. 514/2003 Z. z. striktne stanovil lehotu na uplatnenie nároku na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím na tri roky. Lehota sa počíta odo dňa, kedy sa navrhovateľ o
vzniku dozvedel, resp. kedy mu bolo doručené rozhodnutie o zrušení rozhodnutia Daňového riaditeľstva

SR zo dňa 26.01.2011.

PodľaÚstavySR,čl.46ods.3,mákaždýprávonanáhraduškodyspôsobenúnezákonnýmrozhodnutím.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2008, Štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti
toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 4 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom

verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone
štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu.

Podľa § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1, 2, a 3, citovaného zákona, Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,

ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. Právo podľa odseku 1
možnopriznaťibavtedy,akpoškodenýpodalprotinezákonnémurozhodnutiuriadnyopravnýprostriedok
podľaosobitnýchpredpisov.Splnenietejtopodmienkysanevyžaduje,akideoprípadyhodnéosobitného
zreteľa. Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na

právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené
alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané
v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo
zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Podľa § 10 ods. 1 a ods. 2 cit. zákona, územná samospráva zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy. Územná
samospráva zodpovedá za škodu podľa odseku 1, ktorá bola spôsobená nezákonným rozhodnutím.

Podľa § 15 ods. 1) a 2) citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť

príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa § 16 ods. 1 a ods. 2 citovaného zákona, Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenianárokualebojehoneuspokojenejčastinasúde.Každýjepovinnýbezzbytočnéhoodkladunapožiadanie
príslušného orgánu, ktorý koná v mene štátu, písomne oznámiť skutočnosti, ktoré majú význam pre
predbežné prerokovanie nároku.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii vlády a organizácii ústrednej štátnej
správy v znení neskorších predpisov, Ministerstvo financií Slovenskej republiky je ústredným orgánom

štátnej správy pre oblasť financií, daní a poplatkov, colníctva, finančnej kontroly, vnútorného auditu a
vládneho auditu. Ministerstvo financií Slovenskej republiky je aj ústredným orgánom štátnej správy pre
informatizáciu spoločnosti, koordináciu štátnej pomoci a pre oblasť cien a cenovej kontroly s výnimkou
cien a cenovej kontroly tovarov ustanovených osobitnými zákonmi.
Podľa čl. V bodu 3 predloženej dodávateľsko - odberateľskej zmluvy s označeným dátumom 01.08.2006,
odberateľ je oprávnený požadovať od dodávateľa v prípade porušenia jeho záväzku podľa čl. III bod

2. tejto zmluvy (tzn. porušenia záväzku dodávateľa dodať Tovar v množstve uvedenom v čl. III bod. 1
tejto zmluvy do 31.12.2006) zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 15 % z ceny nesplneného uvedeného
záväzku dodávateľa a to bez ohľadu na zavinenie dodávateľa vo vzťahu k porušenému záväzku. Cenou
nesplneného záväzku dodávateľa v zmysle predošlej vety sa rozumie cena Tovaru v zmysle čl. III bod
4. tejto zmluvy (vrátane DPH) za množstvo Tovaru, ktoré nebolo dodávateľom dodané do 31.12.2006

odberateľovi.
Zákon č. 514/2003 Z. z., o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci sa ako lex
specialis vzťahuje tak na zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone
verejnej moci, ako aj na zodpovednosť obce a vyššieho územného celku pri výkone samosprávy. A tiež
predbežného prerokovania nároku na náhradu škody a práva na regresnú náhradu. Z koncepcie zákona

vyplýva, že zodpovedným subjektom je štát a to v prípade, že škoda bola spôsobená orgánmi verejnej
moci pri výkone verejnej moci alebo územná samospráva, a to v prípade, že škoda bola spôsobená pri
výkone samosprávy. Zodpovednosti za škodu sa štát nemôže zbaviť. V prípade škody spôsobenej pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za danú škodu v aj prípade nezákonného rozhodnutia.

Pre vznik škody, resp. zodpovednosti za škodu sa vyžadujú nasledovné predpoklady: a) nezákonné
rozhodnutie - v prípade, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie sa požaduje, aby bolo rozhodnutie,
ktorým bola spôsobená škoda, neskôr zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
Je potrebné, aby poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok, avšak
toto neplatí, ak sa jedná o prípady hodné osobitného zreteľa podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.

z., v znení neskorších predpisov. b) škoda. Škodou podľa zákona č. 514/2003 Z. z., v znení neskorších
predpisov, je skutočná škoda a ušlý zisk. c) príčinná súvislosť medzi a) a b). Osobitosťou náhrady škody
je to, že pred uplatnením nároku na náhradu škody na súde treba spravidla nárok vopred prerokovať
s príslušným orgánom podanou písomnou žiadosťou. Tento nárok má uspokojiť predovšetkým orgán
príslušný na prerokovanie nároku. V prípade, že kompetentný orgán v lehote do šiestich mesiacov

odo dňa prijatia žiadosti neuspokojil nárok poškodeného čo i len sčasti, poškodený sa môže domáhať
uspokojenia nároku na súde a tiež môže podať sťažnosť za prieťahy v konaní.

V tomto konaní sa súd pri dokazovaní zameral na zistenie, či sú splnené kumulatívne podmienky
na priznanie nároku na náhradu škody, tak ako vyžaduje zákon. Súd považoval za preukázané, že

spoločnosť navrhovateľa bola zapísaná do Obchodného registra dňa 15.03.2006. Dňa 10.04.2006
navrhovateľ požiadal Colný úrad Bratislava o registráciu a vydanie povolenia na opakované prijímanie
liehu z iného členského štátu v pozastavení dane. Dňa 16.06.2006 navrhovateľ zložil zábezpeku na
spotrebnú daň z liehu vo výške 944.000,-Sk, ktorú bol povinný zložiť podľa § 27 ods. 5 zákona č.
105/2004 Z. z. Colný úrad vydal navrhovateľovi dňa 21.06.2006 osvedčenie o registrácii na spotrebnú

daň z liehu a zaregistroval ho ako oprávneného príjemcu. Dňa 13.07.2006 navrhovateľ doručil Colnému
úradu žiadosť o vydanie Poukazu na odber kontrolných známok, pričom žiadal vydať 1.000.000 ks
kontrolných známok na SBL s objemom 1L a objemovou koncentráciou liehu 40%. Colný úrad vydal dňa
03.08.2006 odberný poukaz na 1.050.000 ks kontrolných známok na SBL. Dňa 16.08.2006 navrhovateľ
opätovne požiadal Colný úrad o vydanie odberného poukazu na 1.000.000 ks kontrolných známok na

SBL s objemom 0,5 L a objemovou koncentráciou 40%. Colný úrad po vykonaní miestneho zisťovania
dňa 25.09.2006 a vyhodnotení zisteného skutkového stavu vydal dňa 25.09.2006 rozhodnutie č.
XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 25.09.2006 o zabezpečení kontrolných známok vydaných navrhovateľovi
v množstve 1.050.000 ks na označenie SBL s objemom 0,5 L a 1.029.000 ks na označenie SBL sobjemom 1 L. Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ dňa 02.09.2006 odvolanie. Colné riaditeľstvo
SR rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa 26.01.2007 ako nadriadený orgán odvolaniu vyhovel a
rozhodnutie Colného úradu Bratislava č. XXXXX/XXXX-XXXX zo dňa 25.09.2006 zrušil. Dňa 07.03.2007

boli navrhovateľovi vrátené kontrolné známky.

Druhou a nevyhnutnou kumulatívnou podmienkou pre priznanie nároku na náhradu škody podľa zákona
č.514/2003Z.z.jevznikškody.Jetoujma,ktoránastanevmajetkovejsférepoškodenéhoajeobjektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom - t. j. peniazmi. Je teda napraviteľná poskytnutím majetkového

plnenia, ak by nedošlo k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu a
má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Je veľmi podstatné,
že skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkového hodnoty, ktoré by bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Podľa tvrdenia navrhovateľa spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. pristúpila výzvami
zo dňa 30.11.2009, dňa 16.08.2010 k vymáhaniu pohľadávky voči odporcovi z titulu zmluvnej pokuty

vo výške 1.190.041,47 € vyčíslenej podľa čl. V bodu 3 dodávateľsko - odberateľskej zmluvy (15 %
z ceny nedodaného tovaru). Vzhľadom na výšku vymáhanej pohľadávky navrhovateľ nebol schopný
uhradiť svoj peňažný záväzok v lehote stanovenej spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. , preto došlo
k dohode medzi navrhovateľom a spoločnosťou „MODRÝ STROM“, s.r.o. o poskytnutí dodatočnej
lehoty na uspokojenie tejto pohľadávky s tým, že spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o. požadovala od

žalobcu za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky uznanie predmetného záväzku navrhovateľom, k
čomu došlo dňa 10.11.2010. Navrhovateľ tak mal postupovať z dôvodu, aby predišiel navýšeniu svojho
záväzku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. V zmysle zápisnice z 10.11.2010 bol záväzok zo
stranynavrhovateľauznanývplnejvýškunapriekskutočnosti,žečasťzmluvnejpokutyvovýške670.000
€ už bola z jeho strany uhradená (dňa 02.09.2010).

V danom prípade súd nemal za preukázané, že by navrhovateľovi vôbec vznikla nejaká škoda. V
akejkoľvek korešpondencii, ako aj predložených listinných dôkazov neexistuje do dňa 02.09.2006
(podanie odvolania navrhovateľa voči rozhodnutiu colného úradu), resp. do roku 2011 (žiadosť o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody z 02.06.2011) zmienka o existencii zmluvnej pokuty

vo výške 15 % z ceny nesplneného záväzku, ktorá mala byť súčasťou dodávateľsko-odberateľskej
zmluvy zo dňa 01.08.2006). Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že dňa 31.08.2010
uzavreli G. I. a B. A. zmluvu o bezúročnej pôžičke na sumu 670.000 € a dňa 12.04.2011 zmluvu
o bezúročnej pôžičke na sumu 330.000 €. Takto súd neakceptoval právnu argumentáciu zástupcu
navrhovateľa, že si navrhovateľ - spoločnosť GRAMON, spol. s.r.o. tieto finančné prostriedky požičala.

Pritom z obsahu zmluvy ako aj z výpovedí veriteľa a dlžníka jednoznačne vyplývalo, že išlo o zmluvný
vzťah medzi dvoma fyzickými osobami. Predmetné finančné prostriedky G. I. vložil na účet spoločnosti
GRAMON, spol. s.r.o. a následne boli prevodom zaslané na účet spoločnosti „Modrý strom“, s.r.o.
za účelom uhradenia zmluvnej pokuty vo výške 1.190.041 € a to v troch splátkach: dňa 02.09.2010 v
sume 670.000 €, dňa 16.03.2011 v sume 123.360,98 € a dňa 13.04.2011 sumu 396.680,49 €. Podľa

výpisov z účtov pán G. I. najskôr osobne finančné prostriedky vložil na účet navrhovateľa a až následne
sa uskutočnila úhrada v prospech spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., pričom dňa 01.09.2010 mal
navrhovateľ na účte ešte nulový zostatok. Z uvedeného vyplýva, že došlo k transferu peňažných
prostriedkov vo výške 1 mil. € medzi fyzickými osobami, pričom táto suma bola dlžníkom vložená na
účet spoločnosti navrhovateľa a následne vyplatená na účet spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o., kde

pôvodne pôsobil veriteľ B. A. ako štatutárny orgán do 23.04.2010. Podľa názoru súdu pri takto ustálenom
skutkovom stave vznikla škoda veriteľovi zo zmluvách o pôžičke a nie spoločnosti navrhovateľa.
Záväzok uhradiť sumu vo výške 1.000.000 € teda vznikol pánovi G. I., ako dlžníkovi a z ničoho
nevyplýva, že spoločnosti navrhovateľa - GRAMON, spol. s. r. o. vznikla ujma spočívajúca vo zmenšení
majetkového stavu. To že cez a z jej účtu bola vyplatená zmluvná pokuta spoločnosti „Modrý strom“,

s.r.o. nepreukazuje, že došlo z úbytku jej pôvodnej majetkovej hodnoty. Vôbec nebolo preukázané,
že by navrhovateľ predmetnú majetkovú hodnotu nadobudol napr. navýšením základného imania. V
dňovom priznaní za rok 2010 navrhovateľ vykázal v úvahe na strane pasív ako záväzok z obchodného
styku sumu 123.361 €, ale podľa predložených listinných dôkazov (uznanie záväzku z 10.11.2010)
mal mať ešte k 31.12.2010 záväzok z obchodného styku voči spoločnosti „MODRÝ STROM“, s.r.o. v

sume 396.680,49 € (išlo o poslednú splátku zmluvnej pokuty zaplatenej dňa 16.04.2011). Dodatočné
daňové priznanie predložil navrhovateľ daňovému úradu až dňa 02.07.2012, po pojednávaní, ktoré
sa konalo dňa 12.06.2012 a na ktorom bola predmetná skutočnosť uvedená. Za veľmi podstatnú súd
považoval aj skutočnosť, že bez ohľadu na formálny obsah zmlúv medzi spoločnosťami LIHO - Blanice,spol. s. r. o. ? GRAMON, s. r. o. ? „MODRÝ STROM“, s.r.o., spoločnosť navrhovateľa, ani spoločnosť
„MODRÝ STROM“, s.r.o. podľa daňových priznaní od roku 2005 do 2011 nedisponovali dostatočným
objemom finančných prostriedkov na zaplatenie za dodaný tovar v celkovom množstve 1.895.000 ks 40

% liehu v 1 L a 0,5 L balení. Navrhovateľ vykázal zisk v roku 2006 vo výške iba 3.207,13 € (96.618,-
Sk) a od roku 2007 až 2011 vykazoval zisk v nulových číslach. Spoločnosť „MODRÝ STROM“, s.r.o.
vykázala v daňovom priznaní v roku 2005 stratu 427.294,26 € (12.872.667,-Sk) za rok 2006 stratu
164.852,98 € (4.966.361,-Sk) až v dodatočnom daňovom priznaní za rok 2006, ktoré bolo podané až v
roku 2009 vykázala spoločnosť zisk 7.755,39 € (233.639,-Sk). Pritom predpokladaný obchod s liehom

vyžadovalobjemfinanciíažvcelkovejvýške6.671.977,70€(201.000.000,-Sk).Zhľadiskavyhodnotenia
obsahu čl. 5 bodu 3. predloženej dodávateľsko - odberateľskej zmluvy z 01.08.2006 súd dodáva, že
súčasťou zmluvnej pokuty bola aj daň z pridanej hodnoty. Keďže zmluvná pokuta nenapĺňa pojmové
znaky predmetu dane z pridanej hodnoty, a ani nebola zaplatená pri vstupe, nakoľko sa obchodná
transakcia vôbec neuskutočnila, súd by nemohol ani túto časť zmluvnej pokuty považovať za titul k
náhrade škody (napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28. 10. 2009, sp. zn. 2MObdo/3/2009).

Vznik škody spoločnosti navrhovateľa nepovažoval súd za riadne preukázaný, a teda skúmanie ďalšej
podmienky - príčinnej súvislosti odpadlo ako irelevantné. Týka sa to aj uplatnenej námietky premlčania
zo strany odporcu. Keďže vznik škody navrhovateľa nebol v konaní preukázaný a podľa názoru súdu
navrhovateľovi škoda nevznikla, nemohla ani začať plynúť premlčacia lehota podľa § 19 ods. 1 zákona

č. 514/2003 Z. z.

Z uvedených dôvodov považoval súd za potrebné návrh zamietnuť v celom rozsahu.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zmysle ktorého, účastníkovi, ktorý mal

vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd pritom prihliadol na skutočnosť, že odporcovi trovy
nevznikli, ani si ich neuplatnil, preto mu ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne

v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.