Rozsudok – Kúpna zmluva ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. január 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 14C/17/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314204346
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:1314204346.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III, v spore žalobcu: A-R Halicilik Turizm Sanayi Ve Ticaret Anonim Sirketi,

IČO: 001256, so sídlom Acipayam Yol Kavsagi Tavas/Denizli, Turecko, zastúpeného: Mgr. Peter
Lupták, advokát, so sídlom Nám. Štefana Moyzesa 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 43883907, proti
žalovanému: S. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. A. XXXX/X, XXX XX D., zastúpeného: Mičinský
& Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Antolská 6, 851 06 Bratislava, IČO: 51296969, o
zaplatenie 4.000 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Súd priznáva žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaného
zaplatenia sumy 4.000,- Eur titulom nezaplatenia zostatku kúpnej ceny. Dňa 29.12.2012 bola uzatvorená
kúpna zmluva na koberce v celkovej sume 5.000,- Eur, žalovaný zaplatil zálohu v sume 1.000,- Eur.
Podľa kúpnej zmluvy mal byť tovar dodaný s tým, že žalovaný mal zostatok 4.000,- Eur zaplatiť pri
odovzdaní tovaru. Potom, ako bol dňa 12.10.2012 klientovi oznámený termín dodania tovaru (o 4 -
5 týždňov), žalovaný telefonicky prehlásil, že tovar prevziať nehodlá. Žalobca je presvedčený, že na
základe riadnej kúpnej zmluvy sú obidve strany touto zmluvou viazané, žalobca bol povinný tovar dodať

a žalovaný bol povinný tovar prevziať a zaplatiť zostatok kúpnej ceny. Žalobca bol pripravený tovar
žalovanému dodať a v termíne jednania žalovaného informoval, ale žalovaný prevzatie tovaru odmietol,
čím sa dostal do omeškania. Žalovaný zostatok kúpnej ceny v sume 4.000,- Eur nezaplatil, nezaplatil ani
po výzve zaslanej právnym zástupcom žalobcu. V tejto výzve bol zároveň vyzvaný, aby oznámil, kedy
mu tovar môže byť doručený. Žalobca si okrem istiny uplatnil aj úrok z omeškania vo výške stanovenej
Tureckou štátnou bankou, od 13.10.2012 do zaplatenia.

2. Súd vydal dňa 10.07.2014 platobný rozkaz, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Proti tomuto
platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, ktorý odôvodnil tým, že právny vzťah
medzi stranami sporu by sa mal posudzovať podľa ustanovenia § 9 ods. 3 zákona číslo 97/1963 Zb. o
medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, podľa ktorého, ak si účastníci spotrebiteľskej zmluvy
zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv ako slovenský právny poriadok,
že ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom. Žalobca ako predávajúci pri uzatváraní
zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný ako spotrebiteľ nekonal pri uzatváraní

zmluvy v rámci žiadnej podnikateľskej činnosti, vystupuje teda v pozícii spotrebiteľa. Podľa žalovaného
je nesporné, že kúpna zmluva predložená žalobcom je spotrebiteľská zmluva a zmluvný vzťah medzi
sporovými stranami je spotrebiteľským vzťahom. Žalobca podľa žalovaného použil nátlak, nekalé a
agresívneobchodnépraktikyaprimälžalovanéhokpodpísaniukúpnejzmluvy,ktorájepodľažalovanéhoz týchto dôvodov neplatná. Okrem toho zmluva obsahuje dohodu o C.O.D. (cash on delivery), čo
znamená platba po dodávke, v zmluve je uvedené, že doplatok bude zaplatený pri odovzdaní tovaru v
miestebydliskažalovaného.Žalobcasavšaknikdynepokúsilžalovanémufyzickydodaťtovarspôsobom

dohodnutým v zmluve, neurobil tak do podania žaloby, preto žalovanému nevznikla povinnosť zaplatiť
doplatok kúpnej ceny.

3. V duplike žalobca uviedol, že odpor proti platobnému rozkazu podaný žalovaným považuje v celom
rozsahu za nedôvodný. Podľa neho sa otázka, ktoré právo bude rozhodným pre zmluvné záväzkové

vzťahy, riadi Nariadením Európskeho parlamentu číslo 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky - Rím I, podľa ktorého sa zmluva spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia
zmluvné strany, voľba musí byť urobená výslovne alebo jasne preukázaná ustanoveniami zmluvy alebo
okolnosťami prípadu. Zmluvné strany si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým sa bude spravovať celá
zmluva alebo len jej časť. Podľa článku 2 citovaného nariadenia Rím I, sa právny poriadok určený
podľa tohto nariadenia uplatňuje bez ohľadu na to, či je alebo nie je právnym poriadkom členského

štátu. V zmysle týchto predpokladov sa kúpna zmluva uzatvorená medzi stranami sporu riadi právom
Tureckej republiky, a preto odvolávanie sa žalovaného na ustanovenia zákona o medzinárodnom práve
súkromnom a procesnom a o ochrane spotrebiteľa pri podomovom a zásielkovom predaji neobstojí.
Námietky žalovaného, že išlo o podomový alebo zásielkový predaj, ako sa snaží tvrdiť žalovaný, nie
sú dôvodné. Tvrdenie o tiesni, nátlaku, agresívnych obchodných praktikách, že bol žalovaný obklopení

pracovníkmi žalobcu a o ich koordinovanom postupe na vytvorení dojmu, že žalovaný nemôže opustiť
výrobné priestory skôr, ako sa uzatvorí zmluva a žalovaný zaplatí zálohu, tieto skutočnosti zásadne
žalobca odmietol. Považuje ich za účelovú snahu žalovaného ako si nesplniť svoje povinnosti doplatiť
riadne dohodnutú kúpnu cenu. K námietke žalovaného, že sa žalobca nikdy nepokúsil fyzickým dodať
tovar, uviedol, že dňa 12.10.2012 bol žalovanému oznámený termín dodania tovaru o 4 až 5 týždňov,

žalovaný telefonicky prehlásil, že tovar prevziať nehodlá. Žalobca bol pripravený tovar žalovanému
dodať a o termíne dodania ho informoval, ale ten prevzatie tovaru odmietol, čím sa dostal so splnením
svojej povinnosti do omeškania.

4. Žalovaný v reakcii na vyjadrenie žalobcu namietol, že žalobca nepreukázal aktívnu vecnú legitimáciu,

keď žalobca nie je totožný so subjektom, ktorý uzatváral so žalovaným zmluvu. Žalobcovo vysvetlenie,
že pobočky sa podľa právneho poriadku Turecka nezapisujú do obchodného registra, je nepostačujúce
a ničím nepreukázané. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky v jeho rozhodnutí zo dňa
17.12.2013, sp. zn. 23Cdo 1308/2011, môže účastník, ktorý sa dovoláva cudzieho práva, predložiť text
cudzej normy, čo žalobca doposiaľ neurobil. Žalovaný stále tvrdí, že právny vzťah medzi žalobcom

a žalovaným sa spravuje slovenským právnym poriadkom, keď tvrdenie o tom, že možno aplikovať
nariadenie Rím I, je podľa žalovaného nesprávne, takéto nariadenie upravuje rozhodné právo v rámci
Európskej únie a pre subjekty členských štátov Európskej únie, keďže Turecká republika nie členským
štátom EÚ, nemožno na právne vzťahy medzi slovenským a tureckým subjektom toto nariadenie
aplikovať. Preto žalovaný zotrváva na svojej právnej argumentácii, že sa tento právny vzťah spravuje

podľa Zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom a riadi sa preto slovenským právnym
poriadkom, ktorý je preňho priaznivejší. Predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatná, pretože bola
zo strany žalobcu urobená v tiesni, pod nátlakom, pričom žalobca voči žalovanému použil agresívne
obchodné praktiky, ďalej táto kúpna zmluva nemá zákonné náležitosti kúpnej zmluvy a obsahuje
neprijateľné podmienky. Počas dovolenky v Turecku sa žalovaný zúčastnil výletu, na ktorom bolo

zavedený na exkurziu do neoznačených priestorov výrobne kobercov, kde staršie ženy tkali koberce a
osoba označená ako majiteľ továrne zdôrazňoval túto skutočnosť za účelom vyvodenia súcitu, že sa
jedná o jedinú obživu chudobných žien. Následne bol žalovaný zavedený do osobitnej miestnosti, kde
bol na neho vyvíjaný nátlak, aby si kúpil koberec, nátlak bol vyvolaný tým, že bol obklopený pracovníkmi
žalobcu, ktorým mu neustále predkladali tovar a vytvárali dojem, že žalovaný nemôže opustiť priestory

výrobne kobercov bez nákupu. Až po určitom čase, keď už ostatní účastníci výletu boli v autobuse,
žalovaný rezignoval a podpísal kúpnu zmluvu, pretože nadobudol pocit, že inak nemôže z priestorov
továrne odísť. Peniaze na samotnú zálohu vo výške 1.000,- Eur, ktorú zložil, si musel požičať od dcéry,
ktorá sa s ním zúčastnila exkurzie. Už len z opisu týchto skutočností je nepochybné, že sa jednalo
agresívnu obchodnú praktiku podľa ustanovenia § 9 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa,

v znení účinnom do 31.12.2012. Kúpna zmluva nemá zákonné náležitosti a obsahuje neprijateľné
podmienky, keď pri predaji výrobku s následnou dodávkou musí doklad o kúpe, ktorý je predávajúci
povinný vydať spotrebiteľovi, obsahovať miesto určenia, dátum a čas dodávky a posudzovaná kúpna
zmluva tieto údaje neobsahuje.5. Súd sa v rámci dokazovania vypočul svedkyňu S. H. a oboznámil sa s obsahom listinných dôkazov
tvoriacich obsah spisu: kúpna zmluva zo dňa 25.09.2012, výzvy AK Manz zo dňa 23.10.2012, výzvy

AK Allgaier, Jušta & Partners zo dňa 08.01.2013 a 19.03.2013, písomnými vyjadreniami strán sporu a
dospel k zisteniu nasledovného skutkového a právneho stavu veci:

6. Z výpovede dcéry žalovaného S. H., ktorá sa zúčastnila predmetného zájazdu v Turecku, súd zistil,
že si tam bola oddýchnuť pred operáciou, otec mal v danom čase 70 rokov. V rámci exkurzie ich

zaviedli do fabriky výroby kobercov, kde im v jednej časti nám letmo ukázali výrobu a potom ich zaviedli
do predajnej časti, kde ich mala takú osobnú skúsenosť, že ju asi osem mužov doslova obklopilo v
priestoroch investičných kobercov a presviedčali ju na kúpu koberca. Mala čo robiť, aby odtiaľ vycúvala
a vrátila sa za otcom, ktorý si vypýtal od nej 1.000,- Eur ako zálohu na kúpu koberca. Psychologický
nátlak na zákazníkov bol podľa nej porovnateľný ako kedysi na Slovensku pri akciách na predaj hrncov
a iných vecí. Spomenula si na to, že v autobuse cestou do fabriky sa otcovi na letáčiku, ktorý im predtým

rozdávali, zapáčil jeden koberec, ale nebol to vôbec ten, ktorý mu nanútili, napriek tomu, že sa voči
tomu vymedzoval, že jemu sa páčil ten z letáčiku a chcel ho vidieť, ani mu ho neukázali. Svedkyňa ďalej
uviedla, že nerozumie, o čo žalobcovi ide, keď žalobca má aj 1.000,- Eur aj koberec. Neskôr jej otec
spomínal, že sa mu pokúšali dovolať a núkali mu ten tovar, ale on si to už rozmyslel a nemal o koberec
žiaden záujem. Nikdy sa mu koberec nepokúšali fyzicky doručiť, asi dvakrát ho telefonicky kontaktovali

na pevnú linku domov. Dôvod, prečo otcovi požičala 1.000,- Eur ako zálohu bol ten, že všetci účastníci
výletu už boli v autobuse, čakali len na otca, svedkyňa sa necítila zdravotne vôbec v poriadku, bola pred
operáciou, preto sa radšej prechádzala vonku pri autobuse, prišla pre neho opakovane, dvakrát alebo
trikrát, presne si už nespomína, a preto keď si otec vypýtal 1.000,- Eur už neriešila kvôli tomu, len aby
už mohli konečne odísť. Svedkyňa platila kartou, pretože nemala hotovosť, ale podpisoval to žalovaný.

7. Právny zástupca žalobcu uviedol, že v celom rozsahu trvá na podanej žalobe a písomnom vyjadrení
o podanom odpore, čo sa týka skutkových tvrdení žalovaného, tiesní, nátlaku, agresívnych obchodných
praktikách a podobne, tieto popiera a tvrdí, že zmluva bola uzavretá vo výrobných priestoroch žalobcu,
za úplne štandardných okolností, poukázal na to, že v Turecku je v porovnaní so Slovenskom iná kultúra,

iná mentalita, sú tam iné zvyky v porovnaní so spôsobmi predaja, aj iné spôsoby tamojších obchodníkov
pri predaji tovaru, aké sú zaužívané na Slovensku. Toto sú však skutočnosti, ktoré sú všeobecne známe,
a každý, kto navštívi Turecko, je s nimi podľa uzrozumený. Ani z výpovede svedkyne, dcéry žalovaného,
nevyplynuli žiadne agresívne obchodné praktiky, nátlak ani tieseň ,zdôraznil, že jej samej podľa bol
ponúkaný tovar dokonca 8 predajcami a ona si tovar nekúpila, pri samotnej komunikácii predajcov s jej

otcom nebola prítomná a zálohu zaplatila svojou kreditnou kartou, z čoho sa nedá vyvodiť žiadny iný
záver ako ten, že tak urobila dobrovoľne a žalovaný kúpnu zmluvu uzatvoril rovnako dobrovoľne. Podľa
tvrdenia svedkyne väčšina ľudí zo zájazdu predmetné priestory hneď opustila bez toho, aby si niečo
kúpili, preto je zjavné, že odchodu účastníkov zájazdu z daných priestorov nikto nebránil.

8. Právny zástupca žalovaného zdôraznil, že žalobca predložil mail medzi jeho klientom a jeho právnym
zástupcom, nie je to mail doručený žalovanému, žalobca predložil len dve výzvy, tzv. predžalobné
upomienky, v ktorých vyzýva žalovaného na doplatenie 4.000,- Eur a ani tieto výzvy neobsahujú
konkrétny dátum, kedy by mal byť tovar doručený. Aj keby žalobca opakovane vyzýval žalovaného na
zaplatenie 4.000,- Eur, nepreukázal a ani sa nikdy nestalo, že by stál pred domom s kobercom a snažil

sa mu ho fyzicky doručiť alebo by preukazoval doručenie koberca kuriérom. Pri kúpnej zmluve (č.l. 15) je
pri sume 4.000,- Eur uvedené anglicky „To pay at C.O.D.“, čo znamená „cash on delivery“ - zaplatenie pri
doručení. Súd sa v tomto tvrdení právne stotožňuje s procesnou obranou žalovaného v celom rozsahu.

9. Súd sa ex offo zaoberal námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie namietanej žalovaným.

Súd skúma aktívnu a pasívnu vecnú legitimáciu strán sporu ex offo a dospel k záveru, že žalobca
svoju aktívnu vecnú legitimáciu v konaní nepreukázal. V kúpnej zmluve je ako predávajúci uvedený:
Lykia Pazarlama Merkezi, Denizli, Turecko a žalobcom je A-R Halicilik Turizm Sanayi Ve Ticaret Anonim
Sirketi, so sídlom Acipayam Yol Kavsagi Tavas/Denizli Turecko. Tvrdenie žalobcu v žalobe, že žalobca je
tureckou obchodnou spoločnosťou riadne založenou a existujúcou podľa tureckého právneho poriadku

so sídlom v Denizli v Turecku, čo osvedčil výpisom z Obchodnej komory v Tavase, Turecko, osvedčuje
právnu subjektivitu žalobcu, žiadnym spôsobom neosvedčuje vzťah medzi žalobcom a spoločnosťou
uvedenou v kúpnej zmluve ako predávajúci. Tvrdenie žalobcu, že podľa tureckého práva sa pobočka
zriaďuje rozhodnutím spoločnosti o vykonávaní činnosti na adrese pobočky v kamennom obchode, čožalobca preukazuje výpisom rozhodnutia zo dňa 27.07.2006, v tejto súvislosti súd opätovne zdôrazňuje,
žeadresaaoznačenietamuvedenejpredajne(č.l.12)sanestotožňujesnázvomaadresouuvedenouna
kúpnejzmluveakopredávajúci(č.l.15).Nedostatokaktívnejvecnejlegitimáciejesamostatnýmdôvodom

na zamietnutie žaloby.

10. Podľa ust. § 9 ods. 3 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom, ak
si účastníci spotrebiteľskej zmluvy zvolili právo, ktoré poskytuje spotrebiteľovi menšiu ochranu jeho práv
ako slovenský právny poriadok, ich vzťahy sa spravujú slovenským právnym poriadkom.

11. Podľa č. 6 nariadenia Európskeho parlamentu číslo 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve
pre zmluvné záväzky - Rím I, riadne fungovanie vnútorného trhu vyžaduje, aby kolízne normy platné
v členských štátoch určovali použitie rovnakého vnútroštátneho právneho poriadku bez ohľadu na to,
súd ktorej krajiny vo veci koná, v záujme predvídateľnosti výsledku sporov, istoty, pokiaľ ide o rozhodné
právo a voľného pohybu rozsudkov.

12. S odkazom na citované ust. čl. 6 nariadenia Rím I súd zdôrazňuje, že možnosť určiť si rozhodné
právo pre zmluvné záväzky sa týka výlučne členských štátov Európskej únie, v posudzovanom prípade
je preto jeho aplikácia vylúčená tým, že Turecko nie je členským štátom EÚ.

13. Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka ( ďalej len O.z.)
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,

ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci

predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 54 ods. 1 O.z., zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

15. Podľa § 54 ods. 2 O.z., v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

16. Podľa ust. § 9 zák. č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom do 31.12.2012, pri určení,

či sa v agresívnej obchodnej praktike používa obťažovanie, nátlak vrátane použitia fyzickej sily alebo
neprimeraný vplyv, berú sa do úvahy,
a) jej načasovanie, miesto, povaha alebo dĺžka trvania,
b) použitia hrozby alebo hanlivého jazyka alebo správania,
c) zneužívanie predávajúcim osobného nešťastia alebo okolnosti, ktoré sú predávajúcemu známe a

ktoré sú také vážne, že môžu zhoršiť úsudok spotrebiteľa, na ovplyvnenie rozhodnutia spotrebiteľa so
zreteľom na produkt,
d) sťažujúce alebo neprimerané mimozmluvnej prekážky, ktorá dáva predávajúci, ak si spotrebiteľ
želá vykonať práva podľa zmluvy vrátane práva vypovedať zmluvu alebo zmeniť produkt alebo
predávajúceho,

e) prosba podniknúť kroky, ktoré nemožno podniknúť legálne.
17. Podľa ustanovenia § 34 Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k
vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom
spájajú.
18. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a

vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19.Podľaustanovenia§39Občianskehozákonníka,neplatnýjetakýprávnyúkon,ktorýsvojímobsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.20. Podľa ustanovenia § 43 Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave
zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

21. Podľa ustanovenia § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie
návrhu na uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie alebo nečinnosť samy o sebe neznamenajú
prijatie návrhu.

22. Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť

kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.

23. Podľa ust. § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

24. Podľa ust. § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť
predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň
predávajúcemu dohodnutú cenu.

25. Ak by aj súd nezamietol žalobu z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, zamietol

by ju z dôvodu, že vzťah medzi stranami sporu by posudzoval podľa slovenského právneho poriadku,
ako spotrebiteľskú zmluvu podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.

26. Žalobca ako predávajúci pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný
ako spotrebiteľ nekonal pri uzatváraní zmluvy v rámci žiadnej podnikateľskej činnosti, vystupuje teda v

pozícii spotrebiteľa. Je preto nesporné, že kúpna zmluva predložená žalobcom je spotrebiteľská zmluva
a zmluvný vzťah medzi sporovými stranami je spotrebiteľským vzťahom. Súd mal z výpovede svedkyne
a z vyjadrení žalovaného preukázané, že žalobca použil nátlak, nekalé a agresívne obchodné praktiky
a primäl žalovaného k podpísaniu kúpnej zmluvy, ktorá je z týchto dôvodov neplatná. Súd odkazuje
na citované ustanovenie § 9 zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, v znení účinnom do

31.12.2012, v odseku 16 odôvodnenia tohto rozsudku. Argumentácia žalobcu, že aj v konaní vypočutú
svedkyňu sa snažili presvedčiť na kúpu koberca a ona napriek tomu predajňu žalobcu opustila bez
nákupu, nie je vo vzťahu k prejednávanej veci relevantná. Vzhľadom na vek žalovaného 70 rokov v roku
2012, teraz 77 rokov, je potrebné zohľadniť vek kupujúceho a predpoklad, že v takom veku neznesie
človek rovnako odolne psychický nátlak ako mladší človek a jeho rozpoznávacie schopnosti a úsudok pri

posúdení okolností kúpy sú už obmedzené. Súd zdôrazňuje skutočnosť, že zmluva výslovne obsahuje
dohodu o C.O.D. (cash on delivery), čo znamená platba pri dodávke a aj v zmluve je uvedené, že
doplatok bude zaplatený pri odovzdaní tovaru v mieste bydliska žalovaného. Žalobca sa však nikdy
nepokúsil žalovanému fyzicky dodať tovar spôsobom dohodnutým v zmluve, svoju aktivitu obmedzil len
na telefonické výzvy, a preto žalovanému reálne ani nikdy nevznikla povinnosť zaplatiť doplatok kúpnej

ceny 4.000,- Eur.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku
a trovy konania priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného
sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.