Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. september 2020

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3To/56/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1120010598
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Molnárová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:1120010598.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Molnárovej a sudcov

JUDr. Denisy Mészárosovej a JUDr. Danice Veselovskej v trestnej veci obžalovanej A. Z., pre prečin
krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, o odvolaní obžalovanej proti
rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 0T/44/2020-90 z 03. júla 2020, na verejnom zasadnutí
konanom dňa 22. septembra 2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku
o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa obžalovanej

A. Z., nar. XX.XX.XXXX v B., bytom B., F. XXXX/X, t. č. vo väzbe
u k l a d á

podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona trest
odňatia slobody vo výmere 14 (štrnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I č.k. 0T/44/2020-90 z 03.07.2020 bola obžalovaná A. Z. uznaná
vinnou z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona, na skutkovom
základe, že

08.06.2020 v čase okolo 20:15 hod. v Bratislave na Kamennom námestí číslo 1/A v priestoroch

prevádzkarne spoločnosti dm drogérie markt, s.r.o., so sídlom Na pántoch 18, 831 06 Bratislava, D.: XX
XXX XXX z voľne vyloženého tovaru z regálu zobrala 2 kusy ORAL B náhrady 4 ks v hodnote 32,98 €,
CerVe denný krém 52 ml v hodnote 18,99 €, jeden kus Curap- rox soft Ecopack 3 ks v hodnote 10,99
€, ĽOréal prof, šampón 300 ml v hodnote 8,99 €, Ce- raVe čistiaci gél pleť 236 ml v hodnote 11,99 €,
CeraVe hydr. emulzia pleť 236 ml v hodnote 10,99 €, Biobaza jogurt po opaľovaní 150 ml v hodnote 6,99
€, Biobaza marmeláda na opálenie 250 ml v hodnote 13,99 € a tento tovar v súhrnnej hodnote 115,91 €
si vložila do kabelky, ktorú mala pri sebe a s takto ukrytým tovarom obišla pokladničnú zónu a opustila

prevádzkareň bez zaplatenia zaň v úmysle nakladať s ním ako s vlastným, pričom sa tohto konania
obvinená A. Z. dopustila po tom, čo bola 07.03.2020 v blokovom konaní rozhodnutím Obvodného
oddelenia Policajného zboru Bratislava Petržalka - sever právoplatným 07.03.2020 uznaná za vinnú
zo spáchania priestupku proti majetku formou krádeže podľa § 50 odsek 1 zákona číslo 372/1990 Zb.o priestupkoch v znení neskorších predpisov, za ktorý jej bola týmto rozhodnutím uložená pokuta vo
výške 33,- € nezaplatená na mieste, k čomu bol priamo v rámci blokového konania obvinenej vystavený
blok evidenčného čísla 11191805, ktorý obvinená prevzala a mala teda o tejto sankcii vedomosť,

a taktiež bola obvinená rozsud kom Okresného súdu Bratislava II spisovej značky 0T/105/2018 zo
17.07.2018,právoplatným16.08.2018uznanázavinnúzospáchaniaprečinukrádežepodľa§212odsek
2písmenof),odsek3písmenob)Trestnéhozákonavzneníúčinnomvdanomčaseatrestnýmrozkazom
OkresnéhosúduBratislavaIIčíslokonania6T/68/2018-151z26.11.2018,právoplatným28.12.2018bola
uznaná za vinnú zo spáchania prečinu krádeže podľa § 212 odsek 2 písmeno f), odsek 3 písmeno b)

Trestného zákona v znení účinnom v danom čase.

Za to jej bol postupom podľa § 212 ods. 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, §
38 ods. 2 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona bola obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaradená

do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podľa § 309 ods. 1 Trestného poriadku podala obžalovaná
odvolanie, ktoré v jej mene písomne zdôvodnil obhajca prioritne poukazujúc na fakt, že odvolanie je
podávané voči výroku o treste v prospech obžalovanej a obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila

vyhlásenie o vine a svoje konanie oľutovala. Zastáva však názor, že prvostupňovým súdom neboli
správne zhodnotené ďalšie skutočnosti, k čomu dôvodil: „Podľa môjho názoru však uvedené skutočnosti
súd prvého stupňa nezhodnotil správne a v podstate neprihliadol na ďalšiu poľahčujúcu okolnosť, a síce,
že som uvedený čin spáchala pod vplyvom tiesnivých osobných a rodinných pomerov, ktoré som si
sama nespôsobila Obžalovaná A. Z. pred súdom prvého stupňa som uviedla, rovnako tak pred orgánmi

činnými v trestnom konaní, že tresnú činnosť som vykonávala v dôsledku nepriaznivej životnej situácie,
nakoľko nebolo možné, najmä tesne po prepustení z prechádzajúceho výkonu trestu a nastupujúcej
pandémie COVID - 19, zamestnať sa. Neoprávnene získaný spotrebný tovar od poškodeného som
chcela predať a nakúpiť si predovšetkým stravu. Obžalovaná týmto nechcem a rozhodne nemám
ambíciu zľahčovať svoje konanie alebo spáchanie trestného činu, na druhej strane som v podstate

vplyvom sociálnych skutočností a nemožnosťou si po výkone trestu nájsť adekvátnu prácu (resp.
práce akéhokoľvek druhu) bola odkázaná na takýto druh konania V súlade s uvedenou dikciou ust.
§ 38 ods. 2 Trestného zákona je preto povinnosťou súdu pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu
skúmať vzájomný pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti a ich stupeň závažnosti, čo sa však
v prejednávanom prípade neudialo. Obžalovaná zdôrazňujem, že súd prvého stupňa nebral do úvahy

ust. § 36 písm. h) Trestného zákona, nakoľko uvedeného trestného činu som sa dopustila v dôsledku
nepriaznivej životnej situácie, nakoľko nebolo možné najmä tesne po prepustení z prechádzajúceho
výkonutrestuanastupujúcejpandémieCOVID-19sazamestnať.Vtejtosúvislostisidovoľujemupriamiť
pozornosť odvolacieho súdu na ust. § 36 písm. h) Trestného zákona podľa ktorého poľahčujúcou
okolnosťou je to, že páchateľ „spáchal trestný čin pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov alebo

rodinných pomerov, ktoré si sám nespôsobil." Obžalovaná mám za to, že súd prvého stupňa pri
svojom rozhodovaní o druhu a výmere trestu neskúmal dostatočne vzájomný pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolnosti. Vzájomným pomerom poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti je v mojom
prípade za použitia ust. § 36 plsm. h) Trestného zákona, ktorý je možné vyjadriť v číslach v pomere
2 1, a to v prospech poľahčujúcich okolnosti. Taktiež zdôrazňujem, že miera závažnosti jednotlivých

poľahčujúcich a priťažujúcich okolností predstavuje určitý korektív práve vo vzťahu k vypočítanému
pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností. Z uvedeného je preto zrejmé, že uložený druh trestu,
ako aj jeho výmera, musí byť primeraný a nepochybne spravodlivý aj vo vzťahu k páchateľovi
toho ktorého trestného činu a okolnostiam spáchania trestného činu, miere závažnosti spáchaného
trestného činu či nebezpečenstva pre spoločnosť. Obžalovaná mám za to, že v mojom prípade pomer

poľahčujúcich okolnosti oproti priťažujúcim okolnostiam by mal viesť k miernejšiemu trestu, ako tomu,
ktorý mi rozsudkom udelil súd prvého stupňa. V prípade ak by odvolací súd v mojom prípade na
poľahčujúcu okolnosť uvedenú v ust. § 36 písm. h) Trestného zákona neprihliadol, mám za to, že by aj
v aritmetickom pomere 1:1 poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti udelený trest súdom prvého stupňa
bol neprimerane prísny vo vzťahu k spáchanému skutku. Obžalovaná A. Z. som tiež toho názoru, že

vzhľadom na povahu predchádzajúceho odsúdenia, mohol súd prvého stupňa na priťažujúcu okolnosť
v zmysle ust. § 37 písm. m) Trestného zákona neprihliadať a uložiť mi miernejší trest odňatia slobody,
prípadne mi uložiť trest povinnej práce v zmysle ust. § 54 Trestného zákona. Vzhľadom na vyššie
uvedené okolnosti je nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov neprimeraný. Účeltrestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona by v mojom prípade splnil aj trest odňatia
slobodynadolnejhranicitrestnejsadzby,alternatívneajtrestpovinnejprácevzmysleust.§54Trestného
zákona. Preto navrhujem, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa čo do výroku o

treste z dôvodu uvedeného v ust § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku zrušil a sám mi uložil miernejší
trest odňatia slobody ako mi bol uložený prvostupňovým rozsudkom, alternatívne mi uložil trest povinnej
práce v zmysle ust. § 54 Trestného zákona.“

Preskúmavaná trestná vec bola tunajšiemu súdu predložená na rozhodnutie o podanom opravnom

prostriedku dňa 28.07.2020.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaniu vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali

podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradil od páchania trestných činov, trest zároveň vyjadruje morálne

odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 3 Trestného zákona trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo
najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona Kto si prisvojí cudziu vec tým, že sa
jej zmocní a

g) bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch postihnutý,
potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.
(2)Odňatímslobodynašesťmesiacovažtrirokysapáchateľpotrestá,akspáchačinuvedenývodseku1
b) hoci bol za taký čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch odsúdený, alebo
Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 2 Trestného poriadku

(1) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
(2) Ak bolo odvolanie obmedzené podľa § 317 ods. 1 alebo 3, odvolací súd z dôvodu uvedeného v
odseku 1 zruší len napadnutý výrok rozsudku. Ak však odvolací súd zruší hoci i len sčasti výrok o vine,
zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku Odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané

v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania
poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu novozvolený obhajca obžalovanej, k správe o stave veci
podanej sudcom spravodajcom, doplnil: „...chcel by som súdu poskytnúť listinné dôkazy, ktoré majú

súvis s trestom, ktorý bol mojej klientke uložený a jedná sa o pracovnú zmluvu druha mojej klientky
ako aj zmluvu o prenájme izby v byte, ktoré podľa nášho názoru preukazujú, že je na mieste aj úvaha
o poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h Trestného zákona, k čomu poskytne vyjadrenie moja
klientka. Zároveň dávam súdu na zváženie vypočuť svedka K., ktorý sa nachádza pred pojednávacou
miestnosťou. Jedná sa o druha mojej klientky.“

Na uvedené naviazala obžalovaná svojim vyjadrením nasledovne: „Po mojom výkone trestu v januári
2020, my sme sa dali s pánom K. dokopy, ponúkol mi bývanie. Najprv sme bývali v tejto izbe, ktorú sme
mali prenajatú, vzhľadom k finančným problémom sme sa presťahovali do ubytovne. Môj druh pán K. vtom čase pracoval na základe dohody, boli to rôzne brigády, ja som mala tiež snahu sa zamestnať, bolo
mi ponúknuté mieste v predajni Tesco, absolvovala som aj povinné školenia a reálne som aj 1.3.2020
do práce nastúpila, ale vzhľadom na pandemickú situáciu došlo k znižovaniu stavu pracovníkov, zostali

sme úplne bez peňazí. Čo sa týka mojej rodiny musím povedať, že nikto za mnou nestál, ani počas VT
OS, na nich som sa obrátiť o pomoc nemohla. Ja som konala úplne skratovo, pod ťarchou nedostatku
finančných prostriedkov, môj partner vôbec o tom nevedel, keď sa to dozvedel bol úplne zúfalý. Po tom,
ako som bola v tejto veci vzatá do väzby, súd to oznámil mojej starej mame. T. č. so starou mamou
udržiavam telefonický a písomný kontakt a ona mi aj vo výkone väzby finančne vypomáha. Ja si myslím,

že môj partner by ma na začiatku po prípadnom prepustení vedel finančne zabezpečiť tak, aby som sa
nedopúšťala trestnej činnosti. Chcem zdôrazniť, že som nikdy nevykonávala reálne podmienečný trest
a aj to by bola istá výstraha pre moje správanie.“

Záverečným návrhom obhajca obžalovanej predniesol: „úvodom záverečného návrhu chcem dať do
pozornosti, že odôvodnenie odvolania vypracoval JUDr. Hutňan, vygenerovaným obhajcom mojej

klientky bol JUDr. Valach a komunikoval s ňou aj JUDr. Vavrík. Z tohto pohľadu považujem úplne za
zmätočné a nejasné kto vlastne obhajoval moju klientku, pričom táto nikdy nedala súhlas, aby bola
obhajovaná iným advokátom ako ustanoveným advokátom. Ja sa pridržiavam prednesu, ktorý som dnes
urobil ako aj k vyjadreniu mojej klientky. Som presvedčený, že okrem priznania poľahčujúcej okolnosti
podľa § 36 písm. h, je na mieste zvážiť priznanie poľahčujúcich okolností podľa § 36 písm. g, a písm.

n) Trestného zákona. Tiež mám za to, že ak súd pri nezmenenej dôkaznej situácii vydal trestný rozkaz
s výmerou trestu 14 mesiacov a vzhľadom na postoj mojej klientky na pojednávaní si myslím, že nebol
dôvod sprísňovať uložený trest. Zároveň navrhujem zvážiť uloženie podmienečného trestu, prípadne
zvážiť uloženie trestu na dolnej hranici trestnej sadzby a aby bolo mojej klientke umožnené prepustenie
z väzby a nástup výkonu trestu na základe výzvy.“

Zástupkyňa krajskej prokuratúry navrhla odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné.

Obžalovaná záverečným návrhom predniesla: „ ja ľutujem spáchanie trestnej činnosti, chcem viesť
riadnyživot,našlasomsipartnera,ktorýmamárád,chcemipomôcť.Vostatnomsapripájamkprednesu

môjho obhajcu.“

Na základe podaného odvolania, odvolací súd primárne skúmal, či nie sú dané podmienky pre niektoré
z rozhodnutí uvedených v ustanovení § 316 Trestného poriadku a keďže zistil, že nie sú dané, podľa §
317 ods. 1 Trestného poriadku preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku,

proti ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na
chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, odvolací súd prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie
dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.

Pri plnení revíznej povinnosti odvolací súd zistil, že skutok bol súdom prvého stupňa ustálený na základe

dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní, pri dodržaní zásad bezprostrednosti, priamosti a ústnosti
ako aj pri rešpektovaní práva obžalovanej na obhajobu. Dôkazy boli vykonané spôsobom a v rozsahu,
a následne i vyhodnotené, v zmysle zásad uvedených v § 2 ods. 10, ods. 12 Trestného poriadku.

Okresný súd teda vykonal všetky dostupné dôkazy nevyhnutné na jeho rozhodnutie, riadiac sa pri tom

zásadou, že s rovnakou starostlivosťou treba objasňovať okolnosti svedčiace proti obžalovanému, ako
aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech a vykonal dôkazy tak, aby mohol spravodlivo rozhodnúť.

Vo vzťahu k žalovanému skutku obžalovaná A. Z. na hlavnom pojednávaní, po tom ako bola poučená
o možnosti urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ Trestného poriadku

a po poučení podľa § 257 ods. 5 až ods. 8 Trestného poriadku s tým, že ak urobí vyhlásenie
o vine resp. nepoprie spáchanie skutku bude súd pre potreby ďalšieho konania a rozhodovania
považovať za priznanie spáchania skutku, pričom vyhlásenie o vine je neodvolateľné a v tomto rozsahu
nenapadnuteľné ani odvolaním ani dovolaním, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného
poriadku,urobilavyhlásenieovine(§257Trestnéhoporiadku)apredniesla:„cítimsavinnázospáchania

skutku uvedeného v obžalobe.“ a na všetky otázky položené jej v súlade s ustanovením § 333 ods. 3
písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, písm. h/ Trestného poriadku odpovedala „áno“, prvostupňový súd
vyhlásenie prijal a zároveň rozhodol, že vo vzťahu k priznaným skutkovým okolnostiam dokazovanie
nebude vykonané a rozhodol o vykonaní dôkazov súvisiacich s výrokom o treste.Správne potom postupoval súd prvého stupňa, keď uznal obžalovanú A. Z. za vinnú podľa podanej
obžaloby a krajský súd dodáva, že vyhlásenie obžalovanej a následne prijatie tohto vyhlásenia

súdom, tvorí prekážku, ktorá neumožňuje odvolaciemu súdu meniť priznaný skutkový stav ani právnu
kvalifikáciu, nakoľko proti takémuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť, uznesenie je právoplatné,
vykonateľné a preto ho nemôže meniť ani odvolací súd v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Vzhľadom na správne zistený skutkový stav a plnú trestnoprávnu zodpovednosť obžalovanej nepochybil

okresný súd, keď konanie obžalovanej právne posúdil ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/,
ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a takto uznal obžalovanú A. Z. za vinnú.

Vo vzťahu k rozhodovaniu o druhu a výmere trestu prvostupňovým súdom, výrok o uloženom
treste odôvodnil nasledovne: „Pri ustálení konkrétnej trestnej sadzby bol súd okrem ostatných kritérií
upravenýchv§34odsek4Trestnéhozákonapovinnýposúdiťajexistenciupoľahčujúcichapriťažujúcich

okolností a vzájomný pomer medzi nimi. U obžalovanej A. Z. súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a
to podľa § 36 písmeno 1/ Trestného zákona spočívajúcu v priznaní a úprimnom oľutovaní trestného
činu (súd nezistil žiadnu skutočnosť, pre ktorú by nebolo možné obžalovanej túto poľahčujúcu
okolnosť priznať, pričom úprimnosť oľutovania nemožno vylúčiť iba na základe predchádzajúcich
odsúdení obžalovanej). Na druhej strane súd u menovanej obžalovanej zistil aj jednu priťažujúcu

okolnosť, konkrétne podľa § 37 písmeno m/ Trestného zákona spočívajúcu v prechádzajúcom odsúdení
obžalovanej za trestné činy. V dôsledku rovnovážneho pomeru poľahčujúcich a priťažujúcich okolností
zostala trestná sadzba upravená v § 212 odsek 2 Trestného zákona, v ktorej rámci sa mohol súd
pri ukladaní trestu pohybovať, nezmenená, t. j. 6 mesiacov až 3 roky. Vychádzajúc z ustálenej
trestnej sadzby (6 mesiacov až 3 roky) súd so zreteľom na výsledky dokazovania považoval za

adekvátne uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) mesiacov. Oproti trestu uloženému
v trestnom rozkaze, voči ktorému obžalovaná (v tom Čase obvinená) a prokurátor podali odpor, súd
týmto rozsudkom uložil obžalovanej prísnejší trest, nakoľko sa v plnej miere stotožnil s argumentáciou
prokurátora, v rámci ktorej tento poukázal na to, že s ohľadom na odpis registra trestov obžalovanej
nemali doposiaľ uložené miernejšie tresty odňatia slobody na obžalovanú žiaden vplyv. V tejto súvislosti

súd poukazuje na to, že obžalovaná napriek svojmu relatívne mladému veku bola doposiaľ až 18 krát
odsúdená takmer výhradne za trestné činy krádeže. V jej prípade ide teda o špeciálnu recidívu, na ktorú
nemali doterajšie odsúdenia takmer žiaden výchovný vplyv. V rámci týchto odsúdení jej boli ukladané aj
nepodmienečné tresty odňatia slobody (celkom 10 krát) s výmerou trestu odňatia slobody od 6 mesiacov
do 18 mesiacov, pričom vo viacerých iných prípadoch súdy upúšťali od uloženia súhrnného alebo

ďalšieho trestu, pričom tak mohli robiť výlučne z dôvodu, že skoršie odsúdenia, resp. tresty považovali
na nápravu páchateľa (obžalovanej) a ochranu spoločnosti za dostatočné. Táto skutočnosť sa však
evidentne nepotvrdila a obžalovaná sa aj napriek všetkým doterajším odsúdeniam opätovne dopustila
identickej trestnej činnosti. V prípade obžalovanej pritom nemožno opomenúť ani tú skutočnosť, že iba
16.01.2020 bola prepustená z výkonu trestu odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorý jej bol uložený

trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 6T/68/2018 zo dňa 26.11.2018. Z uvedeného je
zrejmé, že obžalovaná sa len krátko (pár mesiacov) po jej prepustený z výkonu trestu opätovne dopustila
trestného činu - prečinu krádeže, pre ktorý je stíhaná v predmetnej trestnej veci. Pokiaľ ide o obhajobnú
argumentáciu obžalovanej, že sa v minulosti dopúšťala trestnej činnosti, nakoľko nemala žiadne ciele, čo
však už neplatí v súčasnosti, nakoľko chce riadne žiť so svojím priateľom a chce riadne vykonávať prácu,

súd uvádza, že toto tvrdenie je v priamom rozpore s vyššie prezentovanými skutočnosťami a nemožno
hohodnotiťinakakozjavneúčelové,vedenésnahououloženiečonajmiernejšiehotrestu.Vtomtosmere
súdpoznamenáva,žejenaozajpozoruhodné,žeobžalovanáverbálneprejavujesnahuviesťriadnyživot
po tom, čo bola vzatá do väzby, avšak v období po ostatnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
na slobodu, kedy reálne mohla preukázať vedenie riadneho života, lak neurobila. V tejto súvislosti možno

uvedené tvrdenie obžalovanej považovať za čisto účelové aj so zreteľom na ten fakt, že obžalovaná
je užívateľom návykových látok, o čom svedčí uloženie ochranného protitoxikomanického liečenia
ústavnou formou vyššie uvedeným trestným rozkazom. Na základe vyššie uvedených skutočností je
teda nepochybné, že obžalovaná sa identickej trestnej činnosti dopúšťa „programovo“, aby si krádežami
zabezpečila prostriedky na svoju obživu, prípadne na zaobstaranie návykových látok, pričom žiaden z

doposiaľ uložených trestov, vrátane nepodmienečných trestov odňatia slobody, nemal na obžalovanú
žiaden účinok. S prihliadnutím na uvedené má súd za to, že v prípade obžalovanej je vo výrazne
vyššej miere potrebné dôsledne dbať na represívnu a preventívnu funkciu trestu a súčasne dôsledne
dbať aj na ochranu spoločnosti pred obžalovanou ako špeciálnou recidivistkou, ktorá sa opakovanedopúšťa zhodnej trestnej činnosti. Je teda nepochybné, že obžalovanej bolo potrebné ukladať trest
odňatia slobody vo vyššej výmere, než v akej jej bol doterajšími odsúdeniami uložený najprísnejší
trest (18 mesiacov). Vo svetle všetkých uvedených skutočností možno považovať trest odňatia slobody

vo výmere 20 mesiacov za dostatočný, reflektujúci požiadavku generálnej aj individuálnej prevencie
a zohľadňujúci všetky funkciu trestu. Trest v uvedenej výmere podľa názoru súdu zodpovedá nielen
závažnosti činu, ale predovšetkým osobe samotnej obžalovanej a možnostiam jej nápravy. Čo sa týka
samotnej závažnosti činu, na ktorú poukazoval obhajca obžalovanej, súd poznamenáva, že v rámci
posudzovania kritérií upravených v § 10 odsek 2 Trestného zákona nezistil žiadnu skutočnosť, pre

ktorú by konkrétny stupeň závažnosti stíhaného činu bol nepatrný. Ak by tomu tak bolo, resp. ak by o
konkrétnom stupni závažnosti činu mal súd pochybnosti, nebol by prijal vyhlásenie obžalovanej podľa
§ 257 odsek 1 písmeno b/ Trestného poriadku, ale vykonal by v celom rozsahu dokazovanie čo do
otázky viny, teda aj vo vzťahu k materiálnej stránke stíhaného činu. V danom prípade sa stíhaný prečin
žiadnou skutočnosťou spadajúcou pod kritéria v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona z hľadiska
závažnostinevymykáobdobnýmčinomrovnakejprávnejkvalifikácieazávažnosťstíhanéhoprečinuplne

zodpovedá typovej závažnosti, ktorá je vyjadrená príslušnou (kvalifikovanou) skutkovou podstatou a ňou
upravenoutrestnousadzbou(6mesiacovaž3roky).Vjejrámcisúdpriurčovaníkonkrétnejvýmerytrestu
odňatia slobody prihliadal na samotný druh tovaru, ktorý bol predmetom krádeže, výšku spôsobenej
škody (115,91 Eur), ako aj spôsob spáchania činu a zavinenie (priamy úmysel), všetko vyplývajúce zo
skutkovej vety rozsudku, ale najmä na osobu obžalovanej, ktorá je determinovaná vyššie popísanými

skutočnosťami. Tieto vo svojom súhrne umožňujú učiniť záver, že možnosti nápravy obžalovanej by boli
uložením miernejšieho trestu značne obmedzené. Zo všetkých vyššie uvedených hľadísk možno teda
20 mesačný trest odňatia slobody považovať za taký, ktorý zodpovedá požiadavke na dosiahnutie účelu
trestu v zmysle § 34 odsek 1 Trestného zákona. Nakoľko obžalovaná bola v posledných desiatich rokoch
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný

trestný čin, súd ju v súlade s § 48 odsek 2 písmeno b/ Trestného zákona pre výkon trestu odňatia slobody
zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.“

Prioritne krajský súd konštatuje, že úvahy obžalovanej predostreté cestou obhajcu týkajúce sa výmery
uloženého trestu, ktorý považuje za neprimerane prísny, je možné považovať za správne.

Teda krajský súd v rozsahu podaného odvolania obžalovanou s argumentáciou týkajúcou sa výmery
trestu v nadväznosti na primárne vo veci vydaný trestný rozkaz a výmeru trestu v ňom uvedenú, berúc
do úvahy, že podaním odporu sa trestný rozkaz ruší a v ďalšom konaní obsahom tohto rozhodnutia
súd nie je viazaný, sa stotožňuje a dodáva: V predloženej trestnej veci bolo konanie vykonané v

tzv. superrýchlom konaní a po podaní obžaloby a výsluchu obvinenej dňa 11.06.2020 súd rozhodol
vydaním trestného rozkazu z 11.06.2020, č.k. 0T/44/2020-58, ktorým obžalovanú uznal za vinnú z
prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona a za priznania jednej
poľahčujúcej (§ 36 písm. l/ Trestného zákona) a jednej priťažujúcej okolnosti (§ 37 písm. m/ Trestného
zákona s použitím § 38 ods. 2 trestného zákona jej uložil trest odňatia slobody vo výmere 14 mesiacov

so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý odporom ihneď napadla
obžalovaná zahlásením do zápisnice o výsluchu, považujúc uložený trest za neprimerane vysoký a
okresný prokurátor v zákonnej lehote, považujúc ho za neprimerane mierny, ktorý dôvod predniesol na
hlavnom pojednávaní (čl. 86).

Súd prvého stupňa nariadil hlavné pojednávanie a jeho termín určil na 03.07.2020. Na pojednávaní
obžalovaná urobila vyhlásenie o vine, v dôsledku čoho dokazovanie vykonávané nebolo a teda
za nezmenenej dôkaznej situácie, navyše posilnenej vyhlásením o vine a nezmeneného pomeru
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, súd obžalovanej uložil trest odňatia slobody vo výmere 20
mesiacov, na výkon ktorého ju zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

S poukazom na vyššie uvedené, rešpektujúc znenie ustanovenia § 355 ods. 3 Trestného poriadku, podľa
ktorého, ak je proti trestnému rozkazu podaný odpor, vo veci súd nariadi hlavné pojednávanie, pričom
pri prejednaní veci na hlavnom pojednávaní nie je sudca viazaný právnou kvalifikáciou ani druhom
a výmerou trest a berúc do úvahy obhajobné argumenty obžalovanej (čiastočne), ale aj prednesené

obhajcom na verejnom zasadnutí v tom smere, že trest uložený na hlavnom pojednávaní (vo výmere
20 mesiacov), za nezmenenej dôkaznej situácie, je vyšším oproti trestu, ktorý jej bol uložený trestným
rozkazom (vo výmere 14 mesiacov, odvolací súd pristúpil k posúdeniu primeranosti uloženého trestu.Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest
zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne
iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na

výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu

páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol
zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby.

Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu,
ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov.
Jednotlivé trestné činy podľa zákonom ustanovenej trestnej sadzby a formy zavinenia rozdeľuje Trestný

zákon na prečiny a zločiny, resp. obzvlášť závažné zločiny. Tomuto rozdeleniu zodpovedá možnosť súdu
ukladať rôzne druhy trestov, keďže podľa § 34 ods. 2 a 6 Trestného zákona, páchateľovi možno uložiť
len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je to ustanovené v Trestnom zákone, pričom jednotlivé
druhy tresty možno uložiť samostatne alebo aj viac trestov popri sebe, avšak za trestný čin, ktorého
horná hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody ustanovená v osobitnej časti zákona prevyšuje päť

rokov, musí súd vždy uložiť aj trest odňatia slobody.

S poukazom na vyššie rozvedené krajský súd k modifikácii trestu súdom prvého stupňa jeho sprísnením
oproti výmere trestu uloženého trestným rozkazom konštatuje, že sa s postupom sudcu nestotožňuje.
Totiž na podklade nezmenenej dôkaznej situácie, v podstate na podnet prokurátora, i napriek tomu,

že obžalovaná na hlavnom pojednávaní urobila vyhlásenie o vine a umocnila tým svoje priznanie a
oľutovanie spáchania skutku z prípravného konania, pričom v rámci dokazovania k zhromaždeným
dôkazom nepristúpil ďalší, iný dôkaz, resp. ďalšia okolnosť, na podklade ktorej by sa malo uvažovať o
uložení prísnejšieho trestu oproti trestu, ktorý jej bol uložený trestným rozkazom tak ako to podľa názoru
nadriadeného súdu urobil samosudca.

Uvedené odvolací súd konštatuje uvedomujúc si, že pri podaní odporu voči vydanému trestnému
rozkazu sa tento zrušuje a v ďalšom konaní súd nie je viazaný ani právnou kvalifikáciou a ani druhom a
výmerou trestu, tj. môže uložiť aj iný druh trestu a vo vyššej výmere, pretože neplatí zásada reformatio
in peius a teda neprichádza k zhoršeniu postavenia obžalovaného oproti jeho postaveniu v čase

rozhodnutia trestným rozkazom, avšak je potrebné zohľadniť, či k dôkazom, ktoré mal súd k dispozícii
z prípravného konania, na základe ktorých vydal trestný rozkaz, pristúpili ďalšie dôkazy, pripadne
skutočnosti, odôvodňujúce aj prípadnú modifikáciu právnej kvalifikácie na prísnejšiu a uloženie trestu
vo vyššej výmere.

K požiadavke obhajcu obžalovanej prezentovanej v písomných dôvodoch odvolania ako aj prednesenej
obhajcom v rámci verejného zasadnutia ohľadne priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/
Trestného zákona a to, že trestnej činnosti sa dopustila pod vplyvom tiesnivých osobných pomerov
alebo rodinných pomerov, ktoré si sama nespôsobila, ktoré obhajoba vidí najmä v tom, že trestnú
činnosť vykonala v dôsledku nepriaznivej životnej situácie, nakoľko v dôsledku pandemickej situácie, po

prepustení z výkonu trestu odňatia slobody v januári 2020 nemala možnosť sa zamestnať, odvolací súd
uvádza, že tento argument obžalovanej považuje za nedôvodný. Je pravdou, že obžalovaná ostatný
uložený trest odňatia slobody vykonala dňa 16.01.2020 a k prijatiu opatrení vládou SR súvisiacich s
elimináciou šíriacej sa pandémie koronavírusom došlo začiatkom marca 2020, avšak s uvoľňovaním
opatrení sa začalo začiatkom mája 2020, pričom obžalovaná sa trestnej činnosti dopustila 08.06.2020.

Ak v nadväznosti na uvedené v rámci verejného zasadnutia predniesla, že po výkone trestu odňatia
slobody mala snahu začať riadne žiť, našla si zamestnanie v Tescu a dňa 01.03.2020 aj reálne do
zamestnania nastúpila a v dôsledku pandémie boli zamestnanecké miesta redukované a ona o prácu
prišla,jepotrebnédoplniť,žetietojejtvrdenianiesúrelevantnýmspôsobompreukázanéanebolomožné
ich overiť, z ktorého dôvodu súd na ne neprihliadal.

Obhajoba sa tiež domáhala priznania poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. g/ Trestného zákona,
tj. spáchala trestný čin v dôsledku núdze, ktorú si sama nespôsobila, krajský súd dáva do pozornosti
zdôvodnené vyššie k nepriznaniu poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. h/ Trestného zákona, k čomuzdôrazňuje druh odcudzeného tovaru, keď obžalovaná odcudzila drogériový tovar a nie napr. základné
potraviny, s priznaním obžalovanej, že tento druh tovaru odcudzila z dôvodu, aby ho následne predala.

Teda pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovanej A. Z., jej
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jej nápravy, vychádzal aj odvolací súd zo
zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému prečinu
(zásadaproporcionálnostitrestu).TrestjejednýmzprostriedkovnadosiahnutieúčeluTrestnéhozákona.
Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti,

jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej
činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči
ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie
(výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj
morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia).

V nadväznosti na uvedené nie je možné ignorovať, že v osobe 31 ročnej obžalovanej A. Z. sa jedná
o osobu osemnásťkrát súdne trestanú výlučne za trestné činy krádeže a potom túto je jednoznačne
možné považovať za špeciálnu recidivistku, z ktorého dôvodu odvolací súd vôbec neuvažoval o uložení
alternatívneho trestu, napr. trestu povinnej práce, v ktorom smere návrh obhajoby na zváženie uloženia
takéhoto trestu vyhodnotil ako neopodstatnený, pretože predchádzajúce odsúdenia u obžalovanej

neviedli k jej prevýchove a náprave.

Prihliadnuc na vyššie uvedené, berúc do úvahy všetky vyššie rozvedené skutočnosti a okolnosti, krajský
súd na podklade odvolania obžalovanej pristúpil k zmene rozsudku vo výroku o treste v prospech
obžalovanej A. Z. a tejto uložil trest odňatia slobody vo výmere štrnásť mesiacov, na výkon ktorého

ju zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Trestného
zákona), pretože v posledných desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu bola vo výkone trestu
odňatia slobody, ktorý jej bol uložený za úmyselný trestný čin. Uložený trest, podľa názoru odvolacieho
súdu, je trestom, ktorý zodpovedá nielen zmyslu trestného konania, vrátane spravodlivého potrestania
páchateľov, ale aj účelu trestu vymedzeného v ustanovení § 34 ods. 1 Trestného zákona a ostatným

rozhodným kritériám podľa ustanovení § 34 ods. 4, ods. 5 písm. a/ Trestného zákona. Uložený trest je
trestomprimeraným,zákonnýmapredovšetkýmtakým,ktorýdostatočnezabezpečíochranuspoločnosti
tým, že obžalovanej zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jej prevýchovu.

Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozhodol tak ako je citované vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný riadny opravný
prostriedok.