Uznesenie ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 22. apríl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41CoE/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6311200878
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Maštalířová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6311200878.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Daniely Maštalířovej a členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v exekučnej
veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724
803, právne zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36
613 843, proti povinnej K. Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. XXX/XX, XXX XX T., o vymoženie

povinnosti zaplatiť 859,29 Eur s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom
Krutým, PhD., Exekútorský úrad so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp.zn. EX 1648/11,
o odvolaní povinnej proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č.k. 2Er/146/2011-69 zo dňa 31. decembra
2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 2Er/146/2011-69 zo dňa 31. decembra 2019 m e n í tak,
že exekúciu zastavuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Brezno uznesením č.k. 2Er/146/2011-69 zo dňa 31. decembra 2019 návrh povinnej na
zastavenie exekúcie zamietol.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že exekučným titulom v predmetnej veci je
rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu spoločnosti Slovenská rozhodcovská a.s., Bratislava, sp.zn. SR

12641/10 zo dňa 22.11.2010. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená na základe rozhodcovskej
doložky, ktorá je súčasťou Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku uzatvorenej
medzi veriteľom - oprávneným a dlžníkom - povinnou dňa 28.07.2007.

3. Z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným titulom v tejto veci súd prvej inštancie
zistil, že žalovaná, t.j. povinná v tomto exekučnom konaní (na základe výzvy na žalobnú odpoveď)

doručila Stálemu rozhodcovskému súdu písomnú žalobnú odpoveď, v ktorej uviedla, že si je vedomá
svojho záväzku voči žalobcovi, ale z dôvodu nepriaznivej finančnej a sociálnej situácie nemala
prostriedky na splácanie dlhu. Požiadala o možnosť uhradiť svoj dlh formou mesačných splátok. Povinná
svoju zákonnú možnosť podať žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku nevyužila.

4. K namietanej neexistencii, či neplatnosti rozhodcovskej doložky, ktorá mala založiť právomoc

rozhodcovského súdu a tým spôsobenej materiálnej nevykonateľnosti exekučného titulu, súd prvej
inštancie uviedol, že povinná podpísala rozhodcovskú doložku 2-krát. Prvou v poradí je rozhodcovská
doložka, ktorá je súčasťou obchodných podmienok Zmluvy o vydaní a používaní "Pôžičkovej karty
Žolík", medzi Všeobecnou úverovou bankou, v zastúpení Slovenské kreditné karty, a.s. na strane
jednej ako a na strane druhej dlžníčkou, t.j povinnou v tomto konaní. V poradí druhá rozhodcovská
doložka bola súčasťou Dohody o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej aj "Dohoda"),

medzi veriteľom, t.j. oprávneným v tomto exekučnom konaní a dlžníčkou, t.j. povinnou v tomto
exekučnom konaní. Stály rozhodcovský súd neodvodzoval, resp. neodôvodňoval svoju právomoc voveci konať a rozhodnúť od "prvej" rozhodcovskej doložky, ale od v poradí "druhej" rozhodcovskej
doložky, teda od písomnej Dohody zmluvných strán. Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a
uznaní záväzku bola teda individuálne dohodnutá a svedčí o vôli dlžníka pristúpiť na túto osobitnú

zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy majú aj predformulované znenia rôznych variant
zmlúv, resp. zmluvných ustanovení. Návrh na uzatvorenie akejkoľvek zmluvy (teda i rozhodcovskej)
predkladá spravidla len jedna zo zmluvných strán; návrh na uzatvorenie zmluvy musí byť dostatočne
určitý, musí pod sankciou neplatnosti uzatváranej zmluvy obsahovať všetky podstatné náležitosti zmluvy
tak, aby mohol byť prejavom vôle druhej zmluvnej strany prijatý i bez nevyhnutnej potreby dopĺňania

alebo iných zmien tohto návrhu. Len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predložil povinnej na
podpis predpripravenú Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku, súčasťou ktorej
je rozhodcovská doložka, na samostatnom liste papiera, nemožno vyvodiť záver, že rozhodcovská
doložka nebola individuálne dojednaná. Z tejto rozhodcovskej doložky vyplýva možnosť riešenia sporov
vyplývajúcich alebo súvisiacich z tejto uzavretej Dohody, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo
zrušenie, v rozhodcovskom konaní, s tým, že spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní . Z

daného textu bolo podľa názoru súdu prvej inštancie zrejmé, že povinná pred podpisom Dohody, ktorej
súčasťou je rozhodcovská doložka, mala možnosť získať predstavu o tom, čo znamená rozhodcovské
konanie a aké sú dôsledky podpísania rozhodcovskej doložky. Táto skutočnosť potom vylučuje, aby
rozhodcovská doložka bola kvalifikovaná ako neprijateľná zmluvná podmienka. Rozhodcovská doložka
je dostatočne zrozumiteľne vyjadrená v písomnej forme, s použitím dostatočne veľkého druhu a

formy písma, nesplýva s ostatnými zmluvnými dojednaniami, je zreteľne označená, ktorú povinný ako
spotrebiteľ mohol a nemusel potvrdiť svojím podpisom. Samotná rozhodcovská doložka neobsahuje
žiadne ustanovenia, ktoré by samé o sebe spôsobovali jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy
v právach a povinnostiach zmluvných strán.

5. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že povinná vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla nič,
čo by nasvedčovalo tomu, že právo oprávneného vyplývajúce z exekučného titulu zaniklo, ani žiadny
dôvod, pre ktorý by exekúciu nebolo možné vykonať, alebo pre ktorý by bola exekúcia neprípustná.
Z uvedeného vyplýva, že dôvody, ktoré uvádza povinná vo svojom návrhu na zastavenie nemožno
subsumovať pod žiaden z dôvodov zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 Exekučného poriadku, a

preto súd prvej inštancie návrh povinnej na zastavenie exekúcie ako nedôvodný zamietol.

6. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná.
Odvolanie odôvodnila tým, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil jej návrh na zastavenie exekúcie
a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Uviedla, že právomoc

rozhodcovského rozsudku bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, t.j. neplatnej
rozhodcovskej doložke, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. r)
Občianskeho zákonníka, a preto exekučný titul bol vydaný v rozpore so zákonom. Súd prvej inštancie
v exekučnom konaní nepreskúmal vecnú správnosť rozhodcovského rozsudku, ktorý je exekučným
titulom. Dala do pozornosti viaceré rozhodnutia súdov Slovenskej republiky týkajúcich sa individuálnosti

dojednania rozhodcovskej doložky. Namietala, že súd prvej inštancie vydal poverenie na vykonanie
exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s unijným právom a
právom Slovenskej republiky. Navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

7. K odvolaniu povinnej sa vyjadril oprávnený. Vo vyjadrení uviedol že sa stotožňuje s napadnutým
uznesením a že trvá na doterajších vyjadreniach. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“)) prejednal odvolanie povinnej v rozsahu danom ustanovením § 379 CSP
rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, nenariadil pojednávanie, nakoľko
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že odvolanie povinnej je dôvodné, a preto podľa § 388 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
zmenil.

9. Odvolací súd zo spisu zistil, že dňa 02.02.2011 bol u súdneho exekútora vo forme zápisnice spísaný
návrh na vykonanie exekúcie proti povinnej. Následne súdny exekútor požiadal súd prvej inštancie o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Exekučným titulom v predmetnom konaní je rozhodcovskýrozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so
sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 12641/10 zo dňa 22.11.2010. Z exekučného titulu
vyplýva, že rozhodcovským rozsudkom bola žalovanej (povinnej) uložená povinnosť, aby žalobcovi

(oprávnenému) zaplatila sumu 859,29 Eur s príslušenstvom. Rozhodcovský rozsudok bol vydaný na
základeZmluvyč.2660213zodňa03.08.2005.Rozhodcovskýsúdsiodvodilsvojuprávomocpredmetnú
vecprejednaťarozhodnúťodrozhodcovskejdoložkydohodnutejvbode5.Dohodyoúhradepohľadávky
v splátkach uzavretej medzi oprávneným a povinnou dňa 21.08.2007. Návrhom doručeným súdu prvej
inštanciedňa22.10.2019 sapovinnádomáhalazastaveniapredmetnejexekúciezdôvodu,žeprávomoc

rozhodcovského súdu bola založená na absolútne neplatnom právnom úkone, a to rozhodcovskej
doložky, ktorá je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka
Oprávnený vo vyjadrení k návrhu povinnej na zastavenie exekúcie uviedol, že povinná nepreukázala
splnenie ani jednej z podmienok uvedených v § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Preto nesúhlasil so
zastavením exekúcie.

10. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia Dohody o úhrade
pohľadávky v splátkach (21.08.2007) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo
iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami
sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah
dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

11. Podľa ust. § 23a ods. 1 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa účinnej v čase uzavretia
zmluvy o úvere (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“) spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy
uzavreté podľa Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, ako aj všetky iné zmluvy, ktorých
charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah

zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že je nepochybné, že s prihliadnutím na povahu účastníkov,
obsah zmluvy a vopred pripravený obsah zmluvy na predtlačenom formulári medzi účastníkmi konania
bola uzavretá spotrebiteľská zmluva podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto je potrebné

na tento právny vzťah medzi veriteľom a dlžníkom aplikovať ustanovenia spotrebiteľského práva. T

13. Odvolací súd konštatuje, že do slovenskej legislatívy boli prebraté viaceré smernice Európskej rady
a Parlamentu, ktoré upravujú ochranu spotrebiteľa, alebo sa jej priamo či nepriamo dotýkajú. Takouto
smernicou je aj smernica Rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách, na ktorú v napadnutom rozhodnutí odkazuje okresný súd. Smernica je podľa článku 288
Zmluvy o Európskej únii (bývalý článok 249 Zmluvy o založení ES) záväzná pre každý členský štát,
ktorému je určená, pokiaľ ide o výsledok ktorý sa má dosiahnuť. Smernica Rady 93/13/EHS z 05.
04. 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách bola implementovaná do slovenského
právnehoporiadkuzákonomč.150/2004Z.z.,ktorýmsazmeniladoplnilzákonč.40/1964Zb.Občiansky

zákonník v znení neskorších predpisov (ust. § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka) a ktorý nadobudol
účinnosť 01. 04. 2004.

14.Podľaust.§53ods.1Občianskehozákonníkaspotrebiteľskézmluvynesmúobsahovaťustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). Podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka
ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. V ust. § 53 ods. 3
Občiansky zákonník len príkladmo ustanovuje, ktoré podmienky je možné považovať za neprijateľné
Podľa ust. § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

15. Neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách spôsobujú neplatnosť zmluvy podľa ust. § 39
Občianskeho zákonníka, pričom tieto podmienky sú aj v rozpore s dobrými mravmi.

16. Podľa článku 3 bod 1 Smernice rady 93/13/EHS z 05. 04. 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.17. Z Dohody o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 21.08.2007 uzavretej medzi oprávneným a
povinnou odvolací súd zistil, že zmluvné strany si v bode 10. dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú
z tejto zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie budú riešené a) pred Stálym

rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Trnavská
cesta 70, Bratislava, IČO: 35922761, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na rozhodcovskom
súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, a to
jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, b) pred príslušným
súdom Slovenskej republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného

právneho predpisu. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu
o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z tejto zmluvy, vrátane sporu o jej platnosť, výklad
alebo zrušenie, na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto
rozhodcovskej doložky. Ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde
bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s
vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

18. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že odvolanie povinnej je dôvodné. V posudzovanom prípade
rozhodcovská doložka nie je dojednaná individuálne, čo vyplýva z jej zaradenia do Dohody o úhrade
pohľadávky v splátkach zo dňa 21.08.2007, ktorú uzavreli oprávnený a povinnou, v ktorej povinná
okrem dojednania rozhodcovskej doložky uznala svoj záväzok voči veriteľovi čo do dôvodu a výšky

a zaviazala sa svoj dlh splácať v pravidelných splátkach. Z uvedeného vyplýva, že takto dojednanou
rozhodcovskou doložkou došlo k narušeniu rovnováhy medzi zmluvnými stranami, a to v neprospech
spotrebiteľa. Podpisom tejto zmluvy sa spotrebiteľ vopred vzdal práva na účinnú procesnú ochranu
či už z nevedomosti alebo nemožnosti ovplyvniť obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho
štátu neprijateľnou podmienkou. Takto dojednaná rozhodcovská doložka je podľa ust. § 53 ods. 4

Občianskeho zákonníka neplatná, pričom toto ustanovenie je v súlade so smernicou Rady č. 93/13/EHS
oochranespotrebiteľovz05.04.1993.Odvolacísúdpretodospelkzáveru,žesúdprvejinštanciedospel
k nesprávnemu záveru, rozhodcovská doložka neobsahuje žiadne ustanovenia, ktoré by spôsobovali
jej neplatnosť z dôvodu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán a že povinná
v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedla žiaden dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

Exekučného poriadku.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

20. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).