Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4To/28/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119010169
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Homzová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119010169.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Zuzany Homzovej a sudcov
JUDr. Bc. Milana Husťáka a JUDr. Miroslava Baňackého, v trestnej veci obžalovaného S. H. pre prečin
nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1 Tr. zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. septembra
2020 v Košiciach, o odvolaní obžalovaného S. proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 2. októbra
2019, sp. zn. 7T 8/2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného S. H..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Košice I rozsudkom sp. zn. 7T 8/2019 zo dňa 2. 10. 2019 uznal obžalovaného S. H. vinným
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1 Tr. zák., ktorého sa mali dopustiť tak, že

v Košiciach na ul. Viedenskej č. 10 pred vchodom do obytného bloku dňa 5.3.2018 v čase okolo 13:10

hod. sa osobne vyhrážal susedovi Mgr. S. X. slovami ,,keby si nemal rodinu, tak ti dám guľku do hlavy”
a ,,zdochni” čo menovaný ignoroval a odišiel k výťahu, kde za nim prišiel a povedal mu ,,tu ti strelím
guľku do hlavy” a na to ho pichol prstom pravej ruky do oblasti ľavého oka, čím u Mgr. S. X. vzbudil
dôvodnú obavu o jeho život a zdravie.

Súd obžalovanému S. H. za to uložil podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 2

Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1, písm. a)
Trestného zákona súd výkon trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. súd pri povolení
podmienečného odkladu výkonu trestu odňatia slobody určil skúšobnú dobu v trvaní 12. (dvanásť)
mesiacov.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný S. H..

Obžalovaný S. H. v písomných dôvodoch odvolania prostredníctvom svojho obhajcu uviedol, že
rozhodnutím súdu bola absolútne popretá základná zásada trestného konania in dubio pro reo. Aké
väčšiepochybnostiospáchanískutkumôžuexistovaťaksúpochybnostivyplývajúcezvýpovedísvedkov
pod prísahou, ktorí vypovedajú na jednej strane tak, že skutok sa stal ako popisujú a na druhej strane
sú svedkovia, ktorí tvrdia, že v čase spáchania skutku obžalovaný na mieste nebol a teda je zrejmé, že
sa skutku nemohol dopustiť. Z vykonaného dokazovania neexistuje žiaden dôvod pre uvedený postup

uznania viny, nakoľko všetci svedkovia vypovedajúci pod prísahou a teda na základe čoho dospel súd
k záveru, že uveril verzii poškodeného a nie obžalovanému, ktorý svoju výpoveď nemenil a od začiatku
tvrdí tie isté skutočnosti aj keď ako obžalovaný môže klamať. Takéto rozhodnutie súdu zakladá záver
o tom, že svedkovia ktorí vypovedali v prospech obžalovaného sa dopustili krivej svedeckej výpovede
nakoľko nimi tvrdené je v absolútnom rozpore s tvrdením poškodeného a jeho rodičov. Má zato, že
takýmto spôsobom vyhodnotené dôkazy sú nesprávne. Upriamuje pozornosť na časové hľadisko v čase

keď policajti vyhľadali obžalovaného v júni - teda tri mesiace po údajnom skutku, kedy následne boli
vypočutí svedkovia a je teda logické, že keďže obžalovaný s nimi nehovoril tak „jeho“ svedkovia tútovec vytesnili z pamäti. Na potvrdenie svojich skutočností doložil do vyšetrovacieho spisu aj doklady o
platbách vykonaných bankomatovou kartou na lyžiarskom stredisku Jahodná. Ku skutkovým zisteniam
uvádza, že sa v plnej miere pridržiava svojich vyjadrení, ktoré sú rovnako od začiatku konania a teda

celý skutok ktorý sa mu kladie za vinu sa nestal a zo strany údajného poškodeného ide o vyfabulovanie
skutku, ktorý potvrdzujú rodičia poškodeného. Súd prijal záver o vine na základe toho, že uveril
verzii poškodeného a jeho rodičom, pričom neuveril výpovedi obžalovaného, jeho synovi a priateľovi
obžalovaného. Rovnako tak uveril správe psychiatra a správe o zranení oka. Zastáva názor, že znaky
diagnózy - správy od psychiatra napĺňa každá osoba po bežnej hádke s manželom, partnerom alebo

inou osobou. Tým chce uviesť, že po návšteve psychiatra ktorý samozrejme nevie overiť pravdivosť
pacienta, ktorý mu tvrdí, že sa pohádal so susedom alebo bol dokonca napadnutý a je z toho rozrušený,
ním prijatý záver je taký, že tento prijme záver o úzkostných symptómoch osoby ktorá takéto skutočnosti
tvrdí. Nie je pravdou čo tvrdí vo svojom rozhodnutí prvostupňový súd, že vo veci existujú podstatné
rozpory vo výpovediach obžalovaného ako aj svedkov. Práve naopak, nie je medzi nimi žiadny rozpor,
čo je záver logický nakoľko každý z nich popisuje presne čo si pamätá. Uvedení svedkovia neboli

spolu na lyžovačke ani inde a teda nemôže byť medzi ich výpoveďami žiadny rozpor. Obhajoba je toho
názoru, že vypočutí svedkovia F.. G. M. S. H. ml. dokazujú uvádzané skutočnosti obžalovaným, a to
napriek odstupu času, keď uviedli, že obžalovaný sa mal vrátiť z lyžovačky v stredisku Jahodná. Je
teda úplne bez významu ak syn obžalovaného svedok S. H. ml. nevie, resp. si nepamätá či obžalovaný
išiel na lyžovačku vozidlom alebo autobusom. Podstatné je kedy sa obžalovaný vrátil, čo dokazuje,

že sa žalovaného skutku nemohol dopustiť. Rovnako tak má obhajoba za to, že svedecké výpovede
poškodeného a jeho rodičov, ktoré vytvárajú ucelenú reťaz, je práve dôkazom toho, že títo svedkovia
sa na uvedenej výpovedi dohodli. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a posúdenia všetkých
dôkazov samostatne, ale aj vo vzájomných súvislostiach má za to, že je potrebné dospieť k záveru, že
nie je možné bez pochybnosti dospieť k záveru, že obžalovaný sa nemohol dopustiť skutku ktorý je mu

kladený za vinu a preto navrhuje, aby odvolací súd z dôvodov podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. zrušil
napadnutý rozsudok Okresného súdu Košice I sp. zn. 7T 8/2019 a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. rozhodol
sám rozsudkom vo veci tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí.

PoškodenýS.X.vpodanomvyjadreníkodvolaniuuviedol,žeokresnýsúdvovecisprávnezistilskutkový

stav, na základe vykonaných dôkazov a dospel k správnym skutkovým zisteniam tieto správne a právne
posúdil, preto navrhuje aby odvolací súd rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil.

Na podklade takto podaných odvolaní odvolací súd v zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal odvolanie obžalovaný,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a zistil, že odvolanie obžalovaného nie je
dôvodné.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku postupoval okresný súd v súlade s ustanoveniami
Trestného poriadku a vykonal na hlavnom pojednávaní všetky potrebné dôkazy, vrátane dôkazov

navrhnutých procesnými stranami majúce význam pre rozhodnutie o vine a treste, tieto dôkazy
vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel tak ku správnym skutkovým a právnym
záverom.

V odôvodnení napadnutého rozsudku v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. por. okresný súd jasne a

zreteľne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými
úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pričom sa dôsledne zaoberal aj obhajobou
obžalovaného.

Krajský súd si v celom rozsahu osvojil správne a zákonné odôvodnenie napadnutého rozsudku, nemal

žiadne pochybnosti o závere okresného súdu, že obžalovaní sa dopustili konania tak, ako je to uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku a keďže sa so závermi okresného súdu stotožňuje, tak na
ne ako na správne a zákonné v podrobnostiach poukazuje.

Krajský súd v prvom rade poukazuje na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, v zmysle

ktorej rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu tvoria jeden celok (I. ÚS 141/04) a v zmysle tohto
právneho názoru krajský súd tak v stručnosti poukazuje na zistený skutkový stav a na právny rozbor a
právny záver okresného súdu o vine obžalovaného.Okresný súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie a podľa názoru krajského súdu vykonané
dôkazy jednotlivo a v ich vzájomnom súhrne správne a zákonne odôvodnil a v tomto smere krajský súd
nezistil žiadne pochybenie zo strany okresného súdu.

Okresný súd v napadnutom rozsudku veľmi podrobne rozviedol, z akých usvedčujúcich výpovedí dospel
k záveru, že skutok sa stal a že ho spáchal obžalovaný tak, ako to okresný súd uviedol vo výrokovej
časti napadnutého rozsudku.

Aj krajský súd si osvojil závery okresného súdu, a tu poukazuje na samotné výpovede obžalovaného
ako v prípravnom konaní, tak aj na hlavnom pojednávaní, ktoré okresný súd v napadnutom rozsudku
podrobnerozviedol.Zvykonanéhodokazovaniavyplýva,žeobžalovanýS.H. savyhrážalpoškodenému
Mgr. S. X.S. slovami ,,keby si nemal rodinu, tak ti dám guľku do hlavy“ a ,,zdochni“ a následne pri výťahu
mu povedal ,,tu ti strelím guľku do hlavy“ a na to ho pichol prstom prvej ruky do oblasti ľavého oka.

Uvedený priebeh skutkového deja potvrdil aj samotný poškodený Mgr. S. X. a svedkovia JUDr. S. X.
a PaedDr. H.J. X.. Samotnú vierohodnosť výpovede poškodeného umocňuje aj oboznámená lekárska
správaMUDr.S.K.ktoráuviedla,žepacientMgr.S.X.boldňa6.3.2018vyšetrenýzdôvoduzhoršeného
videnia, pocitu tlaku v oku v oblasti viečka s objektívnym nálezom exkoriácie s opuchom a hematómom
v danej oblasti.

Z takto vyhodnoteného skutkového stavu, na ktoré krajský súd poukázal, aj krajský súd dospel k záveru,
že obžalovaný sa svojim konaním dopustil žalovaného skutku prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1 Tr. zák., a to vo forme priameho úmyslu podľa § 15 písm. a) Tr. zák.

V súvislosti s takto vykonanými výpoveďami obžalovaného a svedkov a ich vyhodnotením korešpondujú
aj záznamy vyhotovené príslušníkmi polície OO PZ Ťahanovce, ktorý na základe preverenia situácie na
mieste skutku vykonali okamžitú previerku na adrese trvalého pobytu obžalovaného, pričom dvere bytu
nikto neotváral. Rovnako tak bola vykonaná previerka v mieste bydliska obžalovaného aj v čase 15:40
hod. a 16:40 hod. s rovnakým negatívnym výsledkom.

Na základe takto zisteného skutkového stavu aj krajský súd dospel k záveru, že skutok sa stal a že ho
spáchal obžalovaný.

Z týchto dôvodov krajský súd neakceptoval obhajobné námietky obžalovaného, na ktoré poukazovala

obhajoba obžalovaného a ktoré podrobne zdôvodňoval v podanom odvolaní. Uvedenú obhajobu
obžalovaného okresný súd vyhodnotil ako účelovú, a to v rovine časovej nezrovnalosti týkajúcej
sa odchodu z lyžiarskeho strediska, vrátane spôsobu prepravy obžalovaného na lyžovačku a čo je
podstatné, skutočnosti uvádzané obžalovaným boli v celom rozsahu vyvrátené výpoveďami svedkov,
ktorí boli priamymi svedkami skutkového deja.

Pokiaľ ide o uloženie druhu a výmery trestu okresný súd veľmi podrobne vyhodnotil osobu obžalovaného
S. H., ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný a aj podľa názoru krajského súdu okresný súd postupoval
v súlade so zákonnými ustanoveniami § 34 Tr. zák., keď obžalovanému uložil výchovný trest odňatia
slobody.

Uložený výchovný podmienečný trest na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby je aj podľa
názoru krajského súdu postačujúci pre prevýchovu a nápravu obžalovaného.

To boli dôvody, pre ktoré krajský súd rozhodol v zmysle výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný
prostriedok nie je prípustný.