Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. august 2020

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 21C/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119329748
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková

ECLI: ECLI:SK:OSMT:2020:6119329748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so

sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52, Sučany, IČO: 50 387 189, právne zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Tomáš Zboja, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01, Martin, IČO: 42 072 905, proti
žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816
23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v
konaní o zaplatenie 322,50 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je žalobcovi povinný zaplatiť 322,50 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má proti žalovanému právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie v plnom
rozsahu.

III. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania pred súdom druhej inštancie v plnom
rozsahu.

IV. O výške náhrady trov konania strán sporu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa 10.7.2019 na
Okresný súd Martin postúpenou dňa 4.10.2019, sa žalobca proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy
322,50 € a náhrady trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že na základe škodovej udalosti evidovanej u žalovaného
došlo ku škode na vozidle poškodeného. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidla, ktoré bolo poistené v poisťovni žalovaného. V dôsledku tejto skutočnosti bol poškodený nútený
užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb, ktoré si zapožičal u žalobcu. Po ukončení
nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru, ktorú žalobca prikladá, ktorú si tento uplatnil na náhradu
u žalovaného oznámením o poistnom plnení, ktoré prikladá žalobca. Žalovaný oznámil poškodenému
šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený následne so žalobcom
uzavrel zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúci z
predmetnej poistnej udalosti z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného

vozidla a uvedenú skutočnosť oznámil žalovanému. Žalobca opiera nárok na náhradu škody o ust. § 4
ods. 1, ods. 2, § 11 ods. 7, § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Keďže žalovaný na výzvy žalobcu nereagoval, žalobca bol
nútený obrátiť sa žalobou na súd.3. K žalobe žalobca pripojil záznam o dopravnej nehode zo dňa 5.1.2019, zákazkový list č. XXXXXXXX,
zmluvu o prenájme vozidla č. 16/12 zo dňa 8.1.2019, faktúru č. XXXXXX zo dňa 4.2.2019, zročnú

18.2.2019, vystavenú žalobcom poškodenému H. S., zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 4.2.2019
medzi žalobcom ako postupníkom a poškodeným H. S. ako postupcom, list poškodeného zo dňa
4.2.2019, adresovaný žalovanému, ktorým oznámil poškodený postúpenie pohľadávky a faktúru č.
XXXXXXXX, ktorou žalobca upomínal na zaplatenie sumy 322,50 € žalovaného, rovnako podacie lístky
preukazujúce odoslanie týchto listín žalovanému.

4. Žalovaný sa k návrhu prvýkrát vyjadril v odpore voči vydanému platobnému rozkazu, kde tvrdenia
žalobcu a jeho nároky namietal a žiadal žalobu zamietnuť. Predovšetkým žalovaný konštatoval, že
podľa jeho názoru žalobca pravdivo neopísal rozhodujúce skutočnosti pre uplatnenie jeho nároku,
neuviedol ani dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Konkrétne nepredložil všeobecné obchodné podmienky,
ktoré tvorili neoddeliteľnú súčasť zmluvy o nájme. Žalobca nadobúdanie pohľadávok nemá zapísané

v obchodnom registri ako predmet svojej činnosti a je nutné domnievať sa, že takýmto spôsobom
neoprávnene podniká. Nárok, ktorý žalobca žalobou uplatnil, v zákonnom povinnom zmluvnom poistení
výslovne neuvádza, takisto nevyplýva ani z Obč. zákonníka. Žalobca naviac v predmetnom konaní
nie je vecne legitimovaný. Z predložených dôkazov totiž vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za prenájom. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený

predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Keďže poškodený predstavoval dlžníka žalobcu,
nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Pri uzatvorení tejto zmluvy
nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedenú pohľadávku
žalobcu pred jej céziou poškodený žalobcovi neuhradil a teda mu ako pohľadávka nevznikla. V
uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry

predstavujeprávepohľadávkužalobcu.Inýmislovami,uvedeným postúpenímdošlomedzipoškodeným
ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s
vyššie citovaným zákonným ustanovením v zmysle § 524 Obč. zákonníka. K úhrade faktúry pritom
v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného
žalobcom v predloženej zmluve o postúpení pohľadávky. Z tejto zmluvy totiž jednoznačne vyplýva, že

prejav vôle a ich účastníkov najprv smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu údajne
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalovanému pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť a kauzálne žalobcovi následne
nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie. Žalobca preto
nemôže predstavovať vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom konaní. Z týchto

dôvodov podľa názoru žalovanej strany bolo postúpenie pohľadávky poškodeného na žalobcu absolútne
neplatným právnym úkonom.

5. Žalobca potom reagoval replikou podanou ešte v upomínacom konaní, v ktorom podaní aj navrhol
pokračovanie v konaní na miestne príslušnom súde. Žalobca v danej replike uviedol, že tvrdenia

žalovaného o nedostatočnej špecifikácii skutočností, z ktorých vychádza uplatnený nárok, považuje za
účelové tvrdenie. Prenájom náhradného motorového vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný
za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do
predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č.
17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe žalobca uviedol, že dňa

5.1.2019 došlo v obci Turany ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Dacia Sandero, EČ: J.-XXXEN,
spôsobenej poškodenému Justínovi Lomňančíkovi. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou
motorového vozidla Mazda 6, EČ: R.-XXXFT, poisteného v poisťovni žalovaného. V dôsledku
uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to
zapožičaním si náhradného vozidla Kia Ceed, EČ: XTXXXXX u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme

16/12 zo dňa 8.1.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa
4.2.2019 s dátumom splatnosti 18.2.2019 na sumu 1.209,60 €. Dňa 8.3.2019 žalovaný poukázal na
účet žalobcu náhradu nákladov za prenájom náhradného vozidla iba v sume 887,10 €. Žalovaný tak
neposkytolžalobcovipoistnéplnenievuplatnenejvýške.Žalobcavdanomprípadedoposiaľnedisponuje
oznámením o ukončení šetrenia poistnej udalosti, ktorým by žalovaný oznámil poškodenému rozsah

jeho povinností poskytnúť poistné plnenie s výpočtom výšky tohto plnenia. Listinné dôkazy preukazujúce
skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody
v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetreniapoistnej udalosti. Predmetné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu a na tieto
opätovne žalobca odkazoval.

6. V súvislosti s uplatnením svojich nárokov žalujúca strana poukazovala na tam uvedené stanovisko
Krajského súdu v Bratislave, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/189/2014,
rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 27Cb/39/2012, či rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp.
zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. Žalobca je vecne legitimovaný, pretože zmluva o postúpení
pohľadávky je platne uzatvorená a v tejto súvislosti opäť poukázal na rozhodovaciu prax všeobecných

súdovvinýchobdobnýchprípadoch. Akbymalžalovanýakékoľvekpochybnostiopostúpenípredmetnej
pohľadávky, nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného
ohľadne postúpenia pohľadávky je nesprávne a zavádzajúce, nakoľko ide o odplatné postúpenie nároku
na náhradu škody. V danom smere tak došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného
nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom
na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení teda nebolo

postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. V zmysle
predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú
faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Námietka žalovaného
týkajúcej sa činnosti súvisiacej s nadobudnutím a správou pohľadávok je neopodstatnená. V tomto

prípade šlo o štandardné postúpenie pohľadávky a poškodený za týmto účelom uzatvoril so žalobcom
zmluvu o postúpení pohľadávky z poistnej udalosti. Pokiaľ ide o výšku poistného plnenia, žalobca
považoval plnenie poskytnuté žalovaným za neoprávnené krátenie poistného plnenia, nakoľko práve v
dôsledku škodovej udalosti poškodený nemohol svoje vozidlo reálne užívať odo dňa, kedy bolo vozidlo
prevzaté autoservisom za účelom opravy až do ukončenia predmetnej opravy a odovzdania opraveného

vozidla poškodenému.

7. K tejto replike žalobca pripojil výpis zo svojho účtu preukazujúci príjem sumy 887,10 € na účet žalobcu
poukázanej žalovaným.

8. K vyjadreniu žalobcu sa už žalovaný nevyjadril a súd na pojednávaní dňa 28.11.2019 rozhodol
o nároku žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto
rozsudku podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Žiline svojím uznesením sp. zn. 8Co/61/2020 zo
dňa 30.6.2020 rozsudok prvostupňového Okresného súdu Martin zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie v
podstate s odôvodnením, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonné predpoklady.

Na základe tohto rozhodnutia súdu druhej inštancie Okresný súd Martin vec znova prejednal na
pojednávaní dňa 13.8.2020 a opätovne o nároku žalobcu rozhodol rozsudkom.

9. Právny zástupca žalobcu na žalobe na pojednávaní zotrval a navrhol rozhodnúť v súlade s jej
písomným petitom.

10. Pri svojej rozhodovacej činnosti súd vychádzal z listinných dôkazov, ktoré strany sporu do spisu
pripojili. Takto vykonaným dokazovaním mal súd zistený tento skutkový stav veci:

11. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že dňa 5.1.2019 spôsobil poistenec žalovaného D. F. pri

škodovej udalosti škodu na motorovom vozidle poškodeného H. S. zn. Dacia Sandero, EČ: J.-
XXXEN, pričom vozidlo poškodeného bolo opravované v servise Autona s.r.o., so sídlom v Martine od
7.1.2019, pričom predpokladaný termín ukončenia opravy bol 6.2.2019. Tieto skutočnosti boli zrejme zo
zákazkového listu č. XXXXXXXX. Poškodený dňa 8.1.2019 uzavrel so žalobcom zmluvu o prenájme
vozidla 16/12, na základe ktorej si prenajal motorové vozidlo Kia Ceed, EČ: XTXXXXX na dobu

prenájmu od 8.1.2019 do 4.2.2019. Vozidlo si prenajal za účelom dochádzania do práce z obce
Krpeľany do Turčianskej Štiavničky, pričom poškodený mal trvalé bydlisko v obci Krpeľany, okres Martin.
Za prenájom motorového vozidla potom žalobca poškodenému vystavil faktúru č. XXXXXX, zročnú
18.2.2019, vyhotovenú 4.2.2019, za prenájom zapožičaného motorového vozidla na 28 dní pri cene bez
DPH 36 € na 1 deň, spolu za 28 dní s DPH na sumu 1.209,60 €.

12. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 4.2.2019 medzi poškodeným H. S. ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom, vyplynulo, že poškodený má peňažnú pohľadávku proti žalovanému vo
výške 1.209,60 € z titulu jeho nároku voči poisťovni podľa § 4 Zákona č. 381/2001 Zb. za škodu,ktorú mu spôsobilo vozidlo Mazda 6, EČ: R.-XXXFT dňa 5.1.2019. Postupca touto zmluvou podľa §
524 ods. 1 Obč. zákonníka postúpil postupníkovi, teda žalobcovi, túto pohľadávku a žalobca sa zaviazal
poškodenémuakopostupcoviuhradiťzapostúpeniepohľadávkyodplatuvovýške 1.209,60 €,ktorá

zodpovedá faktúre č. XXXXXX, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi
náhradného motorového vozidla zn. Kia Ceed, EČ: XTXXXXX. V článku 5 tejto zmluvy sa zmluvné
strany dohodli, že ich vzájomné nároky a to nárok postupcu na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky
a nárok postupníka na úhradu nájomného za náhradné motorové vozidlo, sa podpisom tejto zmluvy
započítajú, pričom postupník, čiže žalobca, si bude túto pohľadávku podľa bodu 1 (nárok na poistné

plnenie vo vzťahu k poisťovni) vymáhať vo vlastnom mene a na vlastný účet. Postúpenie pohľadávky
poškodený oznámil žalovanému listom zo dňa 4.2.2019. Žalovaný sa o postúpení pohľadávky evidentne
dozvedel, pretože na účet postupcu zaplatil dňa 8.3.2019 sumu 887,10 €, čo žalobca preukázal výpisom
zo svojho účtu.

13. Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za

škodu spôsobnú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto
zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

14.Podľa§4ods.2písm.b/Zákonač.381/2001Z.z.,poistenýmázpoistenia zodpovednostiprávo,aby
poisťovateľzanehonahradilpoškodenémuuplatnenéapreukázanénárokynanáhraduškodyvzniknutej

poškodením veci.

15. Podľa § 11 ods. 6 Zákona č. 381/2001 Z.z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti

a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a
oznámiťpoškodenémuvýškupoistnéhoplnenia,akbolrozsahpovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,

b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť, alebo pre ktoré
znížil poistné plnenie, alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom
na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa
poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené
dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.

16. Podľa § 11 ods. 7 Zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie, alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak
z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

17. Podľa § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z. z, poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu
škody priamo proti poisťovateľovi.

18. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý

zisk).

19. Podľa § 524 ods. 1 Obč. zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť
písomnou zmluvou inému.

20. Súd dospel k presvedčeniu, že poškodený S. v rámci nároku na náhradu škody podľa § 4 ods. 2
písm. b/ Zákona č. 381/2001 Z.z., teda škody vzniknutej poškodením jeho motorového vozidla mal nárok
na náhradu škody voči poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z. v plnej výške, teda
mal nárok na zaplatenie sumy 1.209,60 € titulom nákladov, ktoré mu vznikli prenájmom náhradného
vozidla od žalobcu po dobu opravy. Zo zákazkového listu je zrejmé, že vozidlo bolo prijaté na opravu

do servisu dňa 7.1.2019 a predpokladaná doba opravy mala byť až do 6.2.2019. Preto pokiaľ mal
poškodený prenajaté náhradné motorové vozidlo od 8.1.2019 do 4.2.2019, mal ho prenajaté po potrebnú
dobu opravy. Po túto dobu poškodený nemohol svoje motorové vozidlo užívať a súčasne ani nemohol
ovplyvniť dĺžku opravy, ktorá závisí aj do vyťaženosti servisu. Súd preto považoval sumu, ktorú malpoškodený S. vynaložiť za prenájom náhradného motorového vozidla, za dôvodný výdavok, nakoľko
práve prenájom motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla, má podľa
presvedčenia súdu poškodenému sanovať diskomfort, ktorému je vystavený tým, že na uspokojovanie

svojich osobných potrieb, plnenie pracovných úloh, nemôže využívať vlastné poškodené motorové
vozidlo. Poškodený si podľa názoru súdu prenajal zodpovedajúce motorové vozidlo jeho opravovanému
vozidlu a platil zaň nájomné v súlade s cenníkom žalobcu, ktorý takisto nemohol ovplyvniť. Poškodený
následne svoj záväzok voči žalobcovi, vzniknutý titulom prenájmu náhradného motorového vozidla
vyrovnal tým, že od žalobcu neinkasoval odmenu za postúpenie pohľadávky, nakoľko tento jeho nárok

bol započítaný proti pohľadávke žalobcu na úhradu ním vystavenej faktúry. Postúpením pohľadávky
poškodeného voči poisťovni na žalobcu sa zmenil veriteľ tejto pohľadávky a stal sa ním v zmysle §
524 a nasl. Obč. zákonníka žalobca. Na žalobcu bol postúpený nárok poškodeného na náhradu škody
voči žalovanej poisťovni. Keďže podľa presvedčenia súdu tento nárok bol dôvodný vo výške 1.209,60
€, pričom poisťovňa uspokojila na tento nárok len do výšky 887,10 €, je dôvodné žalobcovi priznať
zvyšok tohto nároku vo výške 322,50 €. Súd je toho presvedčenia, že platným postúpením pohľadávky

voči žalovanej poisťovni poškodeným S. na žalobcu, sa žalobca stal vecne legitimovanou osobou na
uplatňovanie nároku na náhradu škody podľa ust. § 15 ods. 1 Zákona č. 381/2001 Z.z., ktorá vznikla
pri vyššie uvedenej poistnej udalosti protiprávnym konaním poistenca žalovaného. Súd preto žalobcovi
priznal uplatnený nárok vo výške 322,50 € ako časť poistného plnenia, na ktoré mal žalobca po
postúpení pohľadávky poškodeného nárok a ktoré mu vyplatené nebolo.

21. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi proti
neúspešnému žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu za konanie pred
súdom I. inštancie. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, preto má proti žalobcovi právo na
náhradu trov konania pred súdom II. inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.