Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. december 2019

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 7Csp/175/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8119213481
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Farkášová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2019:8119213481.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu: E. R., F.. XX.XX.XXXX,

T. P. XX, XXX XX P., právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. Igora Šafranka, advokáta
so sídlom Sov. hrdinov 163/66, 089 01 Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, v spore o primerané finančné zadosťučinenie vo výške
192 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 150 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobný návrh žalobcu zamieta.

III. Žalobca m á vo vzťahu k žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % z prisúdenej
sumy, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 26.08.2019 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu
sumu 192 Eur titulom primeraného finančného zadosťučinenia na tom základe, že v spore vedenom
na Okresnom súde Prešov pod spisovou značkou 15C/274/2014 bol úspešný, keď sa domohol
určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky v Úverovej zmluve číslo XXXXXXXXX zo dňa 28.05.2010
uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným v bode 12 VOP v časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3

zahrňujúce náklady na vypracovanie uzatvorenia Zmluvy o úvere spolu so všetkou administratívou s tou
spojenou. Rozsudok Okresného súdu Prešov bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu Prešov sp. zn.
17Co/140/2017 zo dňa 14.11.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2017. Primerané finančné
zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy. Zároveň
má mať aj funkciu relutárnu. Suma 192 Eur predstavuje výšku administratívneho poplatku, ktorý bol
súdom vyhlásený za neprijateľnú zmluvnú podmienku.

2. Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 25.09.2019,
v ktorom žalobu žalobcu žiadal v celom rozsahu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobca
nesplnil predpoklady pre priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v súlade s § 3 ods. 5
zákona o ochrane spotrebiteľa. Nepostačuje všeobecná konštatácia funkcie primeraného finančného
zadosťučinenia. Žalobca neodôvodnil jasne a určito skutkové okolnosti týkajúce sa záväzkovo-právneho
vzťahu medzi ním a žalovaným. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca ani nijakým spôsobom
netvrdil a nepreukázal, že si žalovaný nesplnil svoju poučovaciu povinnosť voči žalobcovi. Žalovaný

svojím podpisom prejavil svoj súhlas tým, že bol osobitne poučený o jednotlivých náležitostiach zmluvy.
Žalobca v konaní nepreukázal, ani nevysvetlil, v čom má primeranosť finančného zadosťučinenia
spočívať. Musia byť zohľadnené všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad, teda či v tomto
prípade žalobca utrpel nejakú morálnu ujmu, prípadne v akom rozsahu. Žalovaný zároveň uviedol, žežalobca v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia ani netvrdil, že žalovaný mu spôsobil nejakú
nemajetkovú ujmu. Žalobca taktiež netvrdil, že predmetný úver práve neuvedením chýbajúceho údaja
bol preňho neprijateľným. Preto ak bol prijatý záver, že predmetný úver je bezodplatný a bezúročný,

už bola nastolená v predmetom právnom vzťahu rovnováha zmluvných strán a nie je potrebné ešte
osobitným rozhodnutím vzhľadom na ciele a účel, aký vyplýva z § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebiteľa
priznávať žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie. Priznané finančné zadosťučinenie nie je možné
považovať za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o duplicitné uplatnenie a
priznanie sumy bezdôvodného obohatenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii

všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúdiť každý jednotlivý prípad, s ohľadom na
kritéria stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadosťučinenia aj riadne
odôvodniť s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebiteľovi vznikla.

3. Súd vykonal dokazovanie pripojeným spisom 15C/24/2014, ostatným spisovým materiálom a zistil
tento skutkový stav:

4. Rozsudkom Okresného súdu Prešove č. k. 15C/274/2014-66 zo dňa 28.02.2017 súd žalobu žalobcu
v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 190 Eur zamietol. Vo výroku číslo II. určil, že
zmluvná podmienka v zmluve uzatvorenej medzi stranami sporu číslo XXXXXXXXX bod 12 o tej časti
poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahrňujúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere
spolu so všetkou administratívou s ňou spojenou je neprijateľná zmluvná podmienka. Žalovaný má voči

žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z rozhodnutia súdu vo výroku
číslo I. a žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % vyplývajúci z
rozhodnutia súdu vo výroku II. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27.12.2017.

5. Súd mal za to, že tretina poplatku, ktorý bol zmluvne dohodnutý vo výške 288 Eur predstavuje 2/3

administratívny poplatok. Doterajšia judikatúra súdov nespochybnila, že neprimerané úroky sú v rozpore
s pravidlami správania sa, ktoré sú v spoločnosti v prevažnej miere uznávané a predstavujú základný
hodnotový poriadok.

6. Neprimeranou a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje

úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám
uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov. Dojednanie administratívneho poplatku je vágnym
ustanovením, ktoré vôbec nešpecifikuje, o aké konkrétne administratívne činnosti ide. Občiansky
zákonník obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok, čo znamená, že
súdu nebráni žiadna prekážka, aby vyvodil dôsledky zo zmluvného dojednania v štandardnej

formulárovej zmluve, ak spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom
a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Zmluvná podmienka v Zmluve o úvere zo dňa 28.05.2010
nepochybne spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a
spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie, a preto
je v zmysle generálnej klauzuly § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka takáto podmienka porušením

princípu dobrých mravov a teda neprijateľná. Súd preto žalobe o vyhlásenie neprijateľnej zmluvnej
podmienky v celom rozsahu vyhovel. Uvedený rozsudok bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v
Prešove číslo konania 17Co/140/2017 - 256 zo dňa 14.11.2017.

7. Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 04.12.2019 v neprítomnosti žalovaného, ktorý svoju

neprítomnosť na tomto pojednávaní ospravedlnil v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 02.12.2019,
v ktorom súhlasil s prejednaním veci v ich neprítomnosti. Súd postupom podľa § 180 CSP vec prejednal
v neprítomnosti žalovaného. Právny zástupca žalobcu mal za to, že žalobe je v celom rozsahu dôvodné
vyhovieť. Mal za to, že v predchádzajúcom konaní v spore o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky
bol žalobca úspešný, preto mu vznikol nárok na zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia.

8. Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:

9. Podľa § 1 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov
a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v
oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu

spotrebiteľa (ďalej len „združenie“) a označovanie výrobkov cenami.10. Podľa § 2 písm. a) Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti, zamestnania alebo povolania.

11. Podľa § 3 ods. 3 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, každý spotrebiteľ má právo na
ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

12. Podľa § 3 ods. 5 Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností

ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa
porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie
porušiteľapoškodzujezáujmyspotrebiteľov,ktoréniesúlenjednoduchýmsúhrnomzáujmovjednotlivých
spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované
voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde

úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi,
má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti
ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

13. Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. je zrejmé, že splnenie

hmotnoprávnych podmienok uvedených v tomto ustanovení zákona je úspech pri ochrane práv
spotrebiteľa v dôsledku porušenia práv a povinností ustanovených týmto zákonom. Ďalšou podmienkou
je, že porušiteľ voči ktorému sa spotrebiteľ domáha zdržania sa protiprávneho konania a odstránenia
protiprávnehostavupripoškodzovanízáujmuspotrebiteľaavkonaníosvojuochranubolúspešný.Práve
citované ustanovenie zákona o ochrane spotrebiteľa v poslednej vete § 3 ods. 5 zákona uvádza úpravu

z ktorej vyplýva, že ak si spotrebiteľ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej či už
týmto zákonom alebo osobitným predpisom, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho,
kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom alebo iným predpisom zodpovedá.

14. Súd je toho názoru, že žalobca bol úspešný v pôvodnom konaní a z tohto dôvodu mu vznikol

nárok na primerané finančné zadosťučinenie. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Hypotéza tejto
právnej normy vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešne uplatnenie porušenia práva alebo
povinnosti ustanovenej zákonom číslo 250/2007 Z.z. alebo osobitnými predpismi a spôsobilosť takéhoto
porušenia práva alebo povinnosti privodiť spotrebiteľovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného

zadosťučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia byť predložené dôkazy o
existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebiteľovi reálne
vznikla, pretože postačuje iba možnosť vzniku takejto ujmy (rozsudok Krajského súdu v Prešove č. k.
3Co/20/2017 zo dňa 04.05.2017).

15. Inštitút primeraného zadosťučinenia môže na účely ochrany spotrebiteľa naplniť požiadavku
účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Právna teória, ako aj aplikačná prax spájajú inštitút
náhrady škody výlučne so znížením majetku a ušlým ziskom. Náhrada škody ako inštitút súkromného
právavpodmienkachSlovenskejrepublikyakokonštantnejjudikatúrysledujevýlučnereparačnúfunkciu.

16. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobný návrh žalobcu je v celom rozsahu
dôvodným. Žalobca úspešným uplatnením nároku na určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky z titulu
porušenia jeho práv žalovaným v pôvodnom konaní vedenom na tunajšom súde pod spisovou značkou
15C 274/2014, splnil zákonný predpoklad pre uplatnenie nároku na priznanie primeraného finančného
zadosťučinenia, a to v znení zákonného ustanovenia § 3 ods. 5 Zákona číslo 250/2007 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa.

17. Súd priznanú sumu vo výške 150 Eur žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia
považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Súd uvádza, že cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie
ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným

predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadosťučinenie je porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik
tohto práva, aby spotrebiteľovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu
práva alebo povinnosti dôjde. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadosťučinenia súd 1. stupňapriznanú sumu 150 Eur považuje za primeranú za stavu, že cieľom existencie inštitútu finančného
zadosťučinenia je okrem iného mať reálny a efektívne odradzujúci účinok vo vzťahu k dodávateľovi
od upustenia recidívy porušovania spotrebiteľských práv. Suma finančného zadosťučinenia priznaná

súdom je plne opodstatnená. Priznaná suma primeraného finančného zadosťučinenia vo vzťahu
k žalobcovi ako spotrebiteľovi nepredstavuje neopodstatnené a neprimerané obohacovanie sa, či
duplicitné uplatňovanie nároku spotrebiteľa. Je potrebné poukázať aj na prvotné konanie 15C 274/2014,
v ktorom sa žalobca úspešne domáhal určenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a v spore bol aj
úspešný. Súd priznanú sumu považoval v celom rozsahu za dôvodnú a zaviazal žalovaného zaplatiť

žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie v takejto výške a v prevyšujúcej časti bol žalobný návrh
žalobcu ako nedôvodný zamietnutý.

18. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. Z dôvodovej správy k ustanoveniu
§ 255 C.s.p. vyplýva, že v tomto ustanovení sa premieta zásada úspechu v spore ako esenciálne
kritérium priznania náhrady trov konania. Predkladateľ k ustanoveniu § 255 C.s.p. dodal, že podľa

kritéria úspechu v konaní môže súd priznať náhradu trov konania v plnej výške aj v prípade, ak súd
priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v požadovanej výške. Ide o prípady, kedy výška nároku závisí
od úvahy súdu. Príkladom je náhrada nemajetkovej ujmy, náhrada škody v peniazoch, ktorá nebola
priznaná v požadovanej výške. Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že v prejednávanej veci výška
nároku žalobcu závisela od úvahy súdu. Úvaha súdu sa teda týkala skutkových okolností, ktoré sú

podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia nie čo do základu uplatneného nároku. Podľa
názoru súdu, aj v súčasnosti § 255 ods. 2 C.s.p. v spojení s článkom 3 ods. 1 a 2 C.s.p. zakladá priznať
náhradu trov konania v plnej výška aj v prípade, ak súd priznal nárok úspešnej strane, avšak nie v
žiadanej výške. Súd z tohto dôvodu žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% z
prisúdenej sumy. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá

vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku postupom podľa § 262 C.s.p.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie

sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.