Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 23CoE/22/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2206200402
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daša Kontríková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2206200402.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Daša Kontríková a sudkýň: JUDr.
Terézia Mecelová a JUDr. Ľubica Bundzelová, v exekučnej veci oprávnenej: EOS KSI Slovensko, s.r.o.,
so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpená: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, Bratislava, proti povinnému: J. B., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy
bytom P. W., vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Jaroslav Mráz, Exekútorský úrad so sídlom Bosákova

7, Bratislava, pod sp. zn. EX 1094/2005, o vymoženie 1.197,85 eura s príslušenstvom a trov exekúcie,
o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 11Er/21/2006 -
49 zo dňa 17. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolanie súdneho exekútora sa o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. pripustil zmenu účastníka konania na strane

oprávneného z GE Money, a.s. v likvidácií, IČO: 17 324 220, dátum výmazu 02.08.2016, naposledy so
sídlom Bottova 7, Bratislava na EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5,
Bratislava. Výrokom II. vyhlásil exekúciu za neprípustnú, výrokom III. exekúciu zastavil a výrokom IV.
súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. Svoje rozhodnutie v časti o vyhlásení exekúcie
za neprípustnú a o zastavení exekúcie vecne odôvodnil tým, že súdny exekútor dňa 12.06.2018 doručil
prvoinštančnému súdu návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel, pričom dedičské

konanie po povinnom bolo zastavené pre nemajetnosť. Dedičské konanie bolo vedené na Okresnom
súde Dunajská Streda a bolo uznesením sp. zn. 7D/89/2014 zo dňa 19.03.2015 zastavené z dôvodu,
že poručiteľ, povinný zomrel ako nemajetný. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 24.03.2015 v časti
zastavenia konania. Podľa názoru súdu prvej inštancie smrť povinného znamená stratu jeho procesnej
subjektivity, preto bolo potrebné posúdiť, či povinnosť z exekučného titulu prešla na jeho právnych
nástupcov (dedičov). Ak vymáhaná povinnosť neprešla na dedičov z dôvodu zastavenia dedičského

konania, pretože povinný nezanechal majetok, resp. zanechal iba nepatrný majetok, musí byť exekúcia
zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (ďalej len EP) preto,
že je tu iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Keďže v danom prípade povinný v priebehu
exekučného konania stratil procesnú subjektivitu, súd v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) EP účinného
do 31.03.2017 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a exekúciu zastavil. Súd prvej inštancie napadnuté
uznesenie v časti náhrady trov exekúcie odôvodnil zistením nemožnosti uložiť povinnosť nahradiť trovy

exekúcie oprávnenému, resp. súdu, a to z dôvodu absencie zákonných dôvodov predpokladaných v
ustanovení § 203 EP účinného do 31.03.2017. V danej exekučnej veci zastavenie exekučného konania
procesne nezavinil oprávnený, resp. súd a dôvodom na zastavenie exekučného konania nebol ani
nedostatok majetku povinného nepostačujúceho ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní o trovách
exekúcie je podstatné, že bezprostredným dôvodom zastavenia exekúcie nie je nemajetnosť povinného,
ale strata jeho procesnej subjektivity. Použitie ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) EP účinného do

31.03.2017 (nemajetnosť povinného) v spojení s § 203 ods. 2 EP účinného do 31.03.2017 prichádza
do úvahy len v prípade, že povinný právne existuje, avšak súdny exekútor počas trvania exekučnéhokonania zistil jeho nemajetnosť. Keďže oprávnený, resp. súd zastavenie exekúcie nezavinil, pretože
povinný zomrel počas exekúcie, hoci ako nemajetný, nemožno súdnemu exekútorovi priznať náhradu
trov exekúcie proti oprávnenému, resp. súdu. Súd prvej inštancie v neposlednom rade poukázal na

uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV ÚS 27/08-12 zo dňa 24.01.2008, v zmysle
ktorého samotná skutočnosť, že nastane stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky exekútora
pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je
odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone
exekúcie. Ústavný súd v tejto súvislosti odkázal aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva

(Van der Mussele proti Belgicku z 23.11.1983), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej
profesie, kam spadá i riziko neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené
výhodami súvisiacimi s výkonom tejto profesie. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súdnemu
exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

2. Proti tomuto uzneseniu voči výroku III. o zastavení exekúcie a výroku IV. o náhrade trov exekúcie

podal súdny exekútor odvolanie. Podľa súdneho exekútora súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Úmrtie povinného v priebehu exekučného konania nemôže byť dôvodom
na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú a ani dôvodom na zastavenie exekučného konania. Povinnosti
vyplývajúce z exekučných vzťahov smrťou povinného nezanikajú, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa
okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať

uspokojenie svojich pohľadávok do výšky nadobudnutého dedičstva. V tomto prípade však dedičské
konanie bolo uznesením Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 7D 89/2014 zo dňa 19.03.2015
právoplatne zastavené pre nemajetnosť poručiteľa, nakoľko poručiteľ (povinný) zanechal iba majetok
nepatrnej hodnoty, ktorý súd vydal osobe, ktorá sa postarala o poručiteľov pohreb. Prípadní dedičia tak
nevstúpili do žiadnych povinností poručiteľa, nakoľko ten bol nemajetný, a preto zastavenie exekúcie

z dôvodu straty procesnej subjektivity povinného je nesprávne. Súdny exekútor poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7M Cdo 5/2011 zo dňa 13.05.2011 a uviedol, že nakoľko
bolo dedičské konanie právoplatne zastavené pre nemajetnosť, majetok povinného tak nestačí ani na
úhradu trov exekúcie, sú splnené podmienky, aby exekúcia bola zastavená podľa ustanovenia § 57 ods.
1 písm. h) EP. Vzhľadom na uvedený dôvod zastavenia súdnemu exekútorovi prináležia trovy exekúcie

podľa § 203 ods. 2 EP, ktoré znáša oprávnený.

3. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len CSP), skôr ako pristúpil k vecnému preskúmaniu veci zistil, že odvolanie proti výroku III. o
zastavení exekúcie bolo podané neoprávnenou osobou (súdnym exekútorom), teda nie stranou, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 EP) a z tohto dôvodu bolo odvolanie
proti výroku III. napadnutého uznesenia potrebné odmietnuť (v zmysle § 386 CSP).

4. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

5. Podľa § 37 ods. 1 EP (účinného do 31.01.2017), účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné
osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

6. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

7. Odvolací súd dospel k názoru, že odvolanie proti výroku III. napadnutého rozhodnutia môže podať
strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté. V tomto prípade je to oprávnený alebo povinný, nie však
súdny exekútor. Súdny exekútor je totiž s poukazom na § 37 ods. 1 EP účastníkom konania len v tej
časti, v ktorej súd rozhoduje o trovách exekúcie. Iba v súvislosti s rozhodovaním o trovách exekúcie

môže súdny exekútor uplatňovať procesné práva patriace účastníkom konania.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení že odvolanie proti výroku IV. o náhrade
trov exekúcie napadnutého uznesenia bolo podané oprávnenou osobou (súdnym exekútorom), v ktorej
neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP a § 37 ods. 1 Exekučného poriadku), skôr ako pristúpil

k vecnému preskúmaniu veci, zaoberal sa otázkou, či odvolanie proti výroku IV. napadnutého uznesenia
je prípustné a zistil, že odvolanie bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je možné podať
odvolanie.9. Podľa § 355 ods. 2 CSP, proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon
pripúšťa.

10. Podľa § 357 CSP, odvolanie je prípustné proti uzneseniu súdu prvej inštancie o
a) zastavení konania,
b) odmietnutí podania vo veci samej,
c) odmietnutí žaloby na obnovu konania,
d) návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia,

e) zrušení neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia podľa § 334 a 335 ods. 1,
f) návrhu na opravu chýb v písaní a počítaní a iných zrejmých nesprávností, okrem odôvodnenia,
g) zamietnutí návrhu na doplnenie rozsudku,
h) zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie,
i) návrhu na predbežnú vykonateľnosť rozsudku,
j) odklade vykonateľnosti rozhodnutia,

k) povinnosti zložiť zábezpeku vo veciach práva duševného vlastníctva,
l) zabezpečení dôkazného prostriedku,
m) nároku na náhradu trov konania,
n) prerušení konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) a § 164,
o) návrhu na uznanie cudzieho rozhodnutia, o návrhu na vyhlásenie vykonateľnosti cudzieho

rozhodnutia a vo veciach výkonu cudzieho rozhodnutia.

11. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti
ktorému nie je odvolanie prípustné.

12. Novelou Exekučného poriadku vykonanou zák. č. 299/2013 Z. z. účinnou od 01.11.2013 bola z
ustanovenia § 58 ods. 6 vyňatá možnosť podania odvolania proti výroku o náhrade trov konania v
rozhodnutiach podľa § 57 EP. Pokiaľ teda Exekučný poriadok (a ani iný právny predpis) výslovne
neuvádza, že proti rozhodnutiu súdu o trovách exekúcie je prípustné odvolanie, nie je takéto odvolanie
prípustné.

13. Vzhľadom na to, že v danom prípade odvolanie proti výroku III. napadnutého uznesenia podal súdny
exekútor ako neoprávnená osoba, odvolanie bolo potrebné odmietnuť v zmysle § 386 písm. b) CSP.
Odvolanie proti výroku IV. napadnutého uznesenia bolo potrebné taktiež odmietnuť, ale v tomto prípade
podľa § 386 písm. c) CSP, pretože smerovalo proti takému výroku rozhodnutia, proti ktorému nie je

odvolanie prípustné.

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté počtom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon

pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená aleboc) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).