Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. máj 2020

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 1T/75/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8819010329
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dubová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2020:8819010329.27

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou samosudkyňou JUDr. Gabrielou Dubovou v trestnej veci proti
obžalovanému P. L., O.. X.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom M. Č.. XXX, okr. Vranov nad
Topľou, toho času od 24.1.2019 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Košice, pre zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a iné na hlavnom pojednávaní dňa

06. mája 2020 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný: P. L., O.. X.XX.XXXX vo Vranove nad Topľou, trvale bytom M. Č.. XXX, okr. Vranov nad
Topľou, toho času od 24.1.2019 vo väzbe v Ústave na výkon väzby a Ústav na výkon trestu odňatia
slobody Košice

j e v i n n ý , ž e

1. dňa 24.01.2019 asi 0 13:30 hod., v opilom stave, na chodbe budovy Mestského úradu vo X. O. Z.
O. H.. Y.. N.. Y. Č.. XX, sa domáhal vstupu do kancelárie primátora mesta, pritom sa hrubo a vulgárne
vyjadroval, v dôsledku čoho bol príslušníkom Mestskej polície vo Vranove nad Topľou, poškodeným G.
Z. požiadaný, aby opustil budovu, kedy obžalovaný pri vychádzaní z budovy, pred vchodovými dverami,
aktivoval paralyzér, zn. POLICE, a týmto zasiahol poškodeného G. Z., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. X. O. Z.,
G. XXXX/XXA, raz do oblasti brucha a následne obžalovaný sa ešte niekoľkokrát pokúsil paralyzérom

zasiahnuť poškodeného, kedy poškodený G. Z. použil proti obžalovanému donucovacie prostriedky a
pri zneškodnení obžalovaného utrpel ľahké podvrtnutie základného kĺbu palca ľavej ruky, ľavého lakťa,
ľavého ramena a pravého kývača hlavy s dobou liečenia do 30.01.2019,
2. dňa 22.11.2018 asi o 17:00 hod., v opilom stave, vošiel do dvora rodinného domu č. XXXX/XX
O. H. B. X. D. B., okr. Vranov nad Topľou a cez chodbu vošiel do kuchyne rodinného domu, kde
vošla aj obyvateľka domu poškodená R. V., O.. XX.X.XXXX, Z. V. B. XXXX/XX, B., ktorej obžalovaný
hrubo a vulgárne nadával, chytil ju, potiahol a roztrhal jej oblečenie a keď do miestnosti vošiel manžel

poškodenej X. V. a vyzval obžalovaného, aby opustil rodinný dom, obžalovaný aj tomuto vulgárne
nadával, vyhrážal sa mu, že ho zabije, následne držal obžalovaný v rukách skrutkovač, s ktorým sa
oháňal pred poškodeným X. V., a taktiež sa vyhrážal, že „ich podpáli“, pričom obaja poškodení mali
obavu, že obžalovaný svoje vyhrážky uskutoční a poškodenej R. V. vznikla škoda poškodením oblečenia
vo výške 10.- Eur,
3. dňa 04.12.2018, asi o asi 9.45 hod., v opilom stave, vo dvore rodinného domu Č.. XX X. D. M., okr.

Vranov nad Topľou, hrubo a vulgárne nadával poškodenému Š. M., O.. XX.XX.XXXX, Z. V. M. Č.. XX,
okr. Vranov nad Topľou, o ktorom vedel, že je osobou vyššieho veku, udrel poškodeného do hlavy, v
dôsledku čoho poškodený spadol, kedy obžalovaný viackrát kopol a udrel poškodeného do oblasti hlavy,
tváre a hrudníka, pričom poškodený utrpel úrazové čiastočné vykĺbenie šošovky ľavého oka a následne
vznik úrazového zákalu šošovky ľavého oka, pomliaždenie tváre v okolí ľavého oka, pomliaždenie očnej
gule vľavo so zavracaním do sklovca ľavého oka, pomliaždenie nosa, ľavej temenno-spánkovej oblasti,
ľavého ramenného kĺbu a ľavej strany hrudníka s dobou liečenia v trvaní najmenej dvoch mesiacov,t e d a

v bode 1

použil násilie v úmysle pôsobiť na výkon právomoci verejného činiteľa a skutok spáchal závažnejším
spôsobom konania - so zbraňou

v bode 2
-neoprávnenevnikoldoobydliainého,neoprávnenetamzotrval,skutokspáchalzávažnejšímspôsobom

konania - násilím a hrozbou inej ťažkej ujmy
- inému sa vyhrážal smrťou a inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu
a skutok spáchal závažnejším spôsobom konania - so zbraňou

v bode 3
- inému úmyselne ublížil na zdraví a skutok spáchal na chránenej osobe - osobe vyššieho veku

t ý m s p á c h a l
v bode 1

zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona
v bode 2
prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. d) Trestného zákona

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom
na § 138 písm. a) Trestného zákona
v bode 3
prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona

za to mu ukladá
podľa § 323 ods. 2 Trestného zákona, § 41 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona, §
38 ods. 4 Trestného zákona, úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov a 8 (osem) mesiacov
nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodeného U. X. O. Z., Y.. N.. Y. XX, XXX XX X. O. Z.D.,
C.: XXXXXXXX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces prípadne na konanie pred iným
príslušným orgánom.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenému Š. M.,
O..X.X.XXXX,Z.V.M.XX,okr. VranovnadTopľou škoduvsume3.434,40eur(tritisícštyristotridsaťštyri
eur a štyridsať centov).
Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodeného Š. M.Z., O.. X.X.XXXX, Z. V. M. XX, okr. Vranov
nad Topľou so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ukladá obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej
spoločnosti X. K. P., R..F.., P. N. X, XXX XX V., C.: XXXXXXXX škodu v sume 185,84 eur
( jedenstoosemdesiatpäť eur a osemdesiatštyri centov ).
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd poškodenú R. V., O.. XX.X.XXXX, Z. V. B., B. XXXX/XX,
okr. Vranov nad Topľou, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces prípadne na konanie

pred iným príslušným orgánom.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a) Trestného zákona ukladá trest prepadnutia veci : elektrický paralyzér so
svietidlom zn. POLICE čiernej farby.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou podal na obžalovaného P. L. (ďalej len obžalovaný)

obžalobu pre skutky, ktoré v bode 1. kvalifikoval ako zločin útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1písm.a),ods.2písm.c)Trestnéhozákonaspoukazomnaustanovenie§138písm.a)Trestnéhozákona,
v bode 2. ako prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona
s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Trestného zákona a prečin nebezpečného vyhrážania podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. a) Trestného
zákona, v bode 3. ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a s poukazom
na ustanovenie § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona.

Obžalovanývyhlásil,žejenevinnýzospáchaniavšetkýchskutkov.Kuskutkutýkajúcehosazločinuútoku
na verejného činiteľa uviedol, že dňa 24.01.2019 prišiel ráno o 06.05 hod. vlakom do Vranova, pochodil
po podnikateľoch, pretože si hľadal prácu a dostal informáciu, že sa majú robiť elektroinštalácie na
školách, preto išiel na Mestský úrad za primátorom, ktoré pozná dlhé roky osobne. Na mestskom úradu
mu pani na informáciách povedala, že primátora zavolá, ale nezavolala, zavolala riaditeľa mestskej
polície, Č. a právničku. Č. i s právničkou mu povedali, aby išiel preč, bol totižto zarastený, a tak si mysleli,

že je asi nejaký vagabund. Prišiel Z., mestský policajt a vyzval ho, aby išiel preč. Išiel s ním pomedzi
vchodové dvere, kde je nad dverami aj kamera. Tam mu povedal, že o chvíľu „sa ty chuju váľaš pod
schodami na chodníku a tam zdochneš“. Mal informácie, že tento policajt je najväčšia špina v okrese,
a tak si myslel, že mu priloží paralyzátor a pôjde po schodoch dole sám, pretože sa bál, že ho strčí.
Paralyzátor mu ale nepriložil, pretože ak by áno, tak by sa zosypal na zem. Potom ho niektorý udrel

zozadu, pretože boli dvaja, asi P. G., a to zozadu po hlave. Spadol na zem a keď dvihol hlavu videl
ako mu na tvár letí kanada toho Z.. Stihol skloniť hlavu k podlahe a dostal kopačku a na hlave mal
28 stehov. Mal by ináč vykopnuté oko. Dostal ešte ďalších 10 kopancov a to vie podľa modrín, ktoré
potom mal. Následne sa zbehlo celé osadenstvo mestského úradu a prišli aj štátni policajti. Zobrali
ho do CPZ, pričom stalo sa to o 13.30 hod. a na chirurgiu ho odviezli až o 21.40 hod. . Chirurg pri

zašívaní sestričke povedal, aby to poriadne umyla, pretože tam mal kopu piesku. V ten deň vypil od
rána dopoludnia možno deco a štamperlík alkoholu a na úrade bol len raz, a nie je pravda, že by ho
raz vyvádzal aj Č.. Paralyzér použil až vtedy, keď mu Z. povedal tú vetu, ale on ho iba chcel použiť,
nepoužil ho. Ak by ho použil, tak by Z. určite spadol, pretože v tú noc v Kysaku, keď sedel na stanici,
tak prišiel k nemu jeden róm, pýtal od neho nejaké peniaze, a preto vytiahol paralyzér, použil ho a ten

chlap spadol. Obžalovaný tvrdil, že vie presne identifikovať, ktorý z policajtov ho kopol do hlavy, a bol
to práve mestský policajt Z.. Zozadu po jeho ľavej strane bol G..

Ku skutku v bode 2 týkajúceho sa poškodených V. uviedol, že sa s X. V. dohodli, že im urobí lešenie
okolo kostola, kde títo cigáni robili, za čo mu mali dať 1.000.- Eur, ale nedali mu nič. Taktiež sa s ním

dohodli, že robia vo Vranove v jednej bytovke bytové jadro a chceli, aby urobil elektroinštaláciu. Ohľadne
platenia sa dohodli tak, že mu V. povedal, že mu dá 50.- Eur na deň. Robil tam 6 dní, pričom na šiesty
deň elektroinštaláciu dokončil, okrem svetiel, ktoré domáca dokúpila potom. Za tých 6 dní mu V. dal
33.- Eur, pričom mu mal doplatiť ešte ďalších 266.- Eur, a 1.000.- Eur za lešenie v Merníku. Taktiež zistil,
že mu chýbajú z hospodárskej budovy určité veci a zistil, že mu tie veci zobral V., ktorý sa priznal, že

si to boli požičať bez jeho vedomia, a že to potrebovali na stavbu do Čičavy. Dňa 22.11.2018 opravoval
jeho bratovi zásuvky, za čo dostal okrem iného aj 3 decovú fľašu slivovice. Odpil z toho hneď asi deco
a išiel do V. asi o 16.45 hod, ktorý býva oproti cez cestu. Tam mu jeho švagriná povedala, že nie je
doma. Keď tam prišiel druhýkrát o 17.00 hod. búchal päsťou po stene aby vyšli a potom tým najväčším
šrubovákom po dverách možno 4-5 minút. Keď nikto neotváral, otvoril si dvere, stál pred prahom a kričal

V. prezývku F.. Asi po 6 raze tento vyšiel vonku rozospatý. Pýtal od neho doplatiť 1.266.- Eur, na čo
mu povedal, že mu už všetky peniaze dal. Pýtal si aj svoj majetok, materiál, na čo mu povedal, že
tento už nemá, pretože keď skončili stavbu, tak cigáni v Čičave to predali. Obžalovaný ďalej uviedol,
že si nepamätá presný slovosled, ale povedal mu, že zabiť ťa je málo, aj že Boha ti cigánskeho. Na to
vybehli 4 jeho synovia, kde on medzitým urobil krok za prah, asi 60 cm, kde ho napadli všetci piati a

keď ho vytláčali vonku, tak sa potkol o prah a spadol na zem plnú výkalov. Nechali ho tak, on prišiel
domov. Doma sa vyzliekol vonku na dvore a všetko ošatenie hodil do kotla. Povedal vtedy len, že zabiť
ťa je málo, a šrubovák podľa obžalovaného mali preto, pretože keď spadol na zem, tak mu vypadol. S
pani V. žiaden konflikt nemal. Nechcel mať s nimi konflikty, pretože 350 metrov od cigánskej osady má
vnučku, a nechce, aby s nimi mala problémy. Vyslovené zabiť ťa je málo nemyslel vážne, ľutuje to, že

mu to vyletelo. So šrubovákom chodil v ten deň preto, pretože robil tie zásuvky.

Ku skutku v bode 3 uviedol skutočnosti týkajúce sa vzťahu k poškodenému Š. M. od roku 1992, kde
uviedol, že mal s ním problém, nakoľko ho videl kradnúť v kostole, poškodený ho chcel aj zabiť, pretožerazniesolveľanazbieranýchhúb,prípadneobžalovanýtvrdil,žesamuM.vyhrážal,päťkrátsahopokúsil
zabiť, sedemkrát naňho vyšiel z dvora s vidlami. Posledný útok bol 04.12.2018, kedy bola hmla a vlhko,
a preto nešiel poza kostol, poza dom poškodeného, aby sa s ním nestretol, ale išiel po chodníku, kde v

diaľke asi 100 metrov zbadal nejakú postavu s palicou. Keď prišiel bližšie a zistil, že je to poškodený,
zišiel z chodníka na cestu najmenej 1,40 metra od neho, v mieste, kde sa mali stretnúť, pred rodným
domom jeho manželky. Videl, že z chodníka, ktorým poškodený išiel v strede sa presunul na kraj a
zrýchlil krok, a išiel tak, aby bol bližšie k nemu. Stretli sa pred vstupnou bránou pred rodným domom
jeho manželky. Asi chcel byť čím skôr pri bráničke, že ho udrie a ujde. Keď sa stretli tak začul „ty chuju

za .....“ a viacej nevie, pretože keď sa k nemu otočil tvárou, tak dostal bakuľou po čele a druhú dostal ku
oku. Bolo okolo 09.40 hod., pretože vtedy stretal autobus a nebolo to pred domom číslo XX, pretože
keby to tak bolo, tak by bol vošiel do dvora toho príbuzného. Keď ho udrel druhýkrát, tak ho tresol,
spadol na zem, a on si pomyslel, že zdochni tu. Išiel potom do obchodu, kúpil si pollitrovku a pivo, ktoré
vypil a do práce do Podbrezovej v ten deň nešiel. Poškodeného M. udrel len raz.

Obžalovaný vypovedal na hlavných pojednávaniach opätovne, kde opakovane poukazoval na problémy
spoškodenýmM.,akoajproblémsvyplatenímzaprácuodpoškodenéhoV.aopätovnepopisovalskutky,
pričom v podstate totožne, okrem určitých odchýlok týkajúcich sa napr. skutočnosti, ohľadne skutku u
V.N.,kedyrazmalabyťdomaajmanželkaobžalovanéhoavinejvýpovedijuneuvádzal,prípadne skutku
zo dňa 24.1.2019, kedy raz uviedol hodinu, že išiel od známeho a raz, že išiel z okresného úradu.

Poškodený G. Z. na hlavnom pojednávaní uviedol, že dňa 24.01.2019 v čase okolo 13.25 hod. vstúpil
do budovy s náčelníkom Č. kde ich vtedy na prvom poschodí oslovila právnička mesta, že pred dverami
primátora je jeden pán, ktorý sa vulgárne správa, je pod vplyvom alkoholu a domáha sa vstupu k
primátorovi. S náčelníkom mestskej polície túto osobu vyzvali, aby opustil priestor, upozornili ho, že ku

primátorovi je potrebné sa najprv objednať a nie v takom stave, v akom bol. Táto osoba sa správala
na neho a na kolegu vulgárne a po tretej, alebo štvrtej výzve potom opustila tento priestor. Svedok
pritom ukázal, že ide o obžalovaného. Ďalej uviedol, že sprevádzal obžalovaného dole schodmi, aby
nespadol smerom ku vchodovým dverám, kde obžalovaný vytiahol z kabáta elektrický paralyzér, ktorým
ho zasiahol do oblasti brucha. Následne sa ho pokúšal týmto paralyzérom zasiahnúť ešte opakovane,

kde ho pomocou hmatov, chmatov, a asi aj úderov spacifikoval, pričom pri dopade na zem si obžalovaný
o roh otváracích dverí spôsobil väčšiu ranu na hlave. Jemu počas spacifikovania došlo k vyvrtnutiu palca
na ľavej ruke, ľavého predlaktia, ľavého pleca a k natiahnutiu väziva na pravej strane krku. Následne na
to sa na miesto dostavili ďalší kolegovia, ktorí poskytli obžalovanému prvú pomoc a aj on privolal RZP
a políciu. Obžalovaný sa v čase, keď ho požiadali o pomoc, nachádzal na prvom poschodí mestského

úradu pred dverami primátora mesta, kde sa okrem neho vtedy nachádzal aj náčelník a právnička mesta,
ale z tohto miesta ho potom vyvádzal len on sám. Poškodený tvrdil, že k fyzickému kontaktu jeho
tela s paralyzérom došlo a aj pocítil elektrický výboj, bolo to na čas menej ako jedna sekunda, bol
to len nárazový dotyk. On obžalovaného predtým nijako nenapadol a nebol na to ani žiaden dôvod,
pretože obžalovaný sa správal výlučne vulgárne a nepôsobil dojmom, že by chcel zaútočiť. Fyzicky tak

na obžalovaného zaútočil až po použití paralyzéra. Práceneschopný bol 6 dní. Obžalovaného predtým
nepoznal,anikdysnímnemalžiadenkonflikt. Počasvyvádzaniaobžalovanéhopridržiavalaobžalovaný
sa ani nebránil a neprebiehala medzi nimi žiadna komunikácia, až potom počas incidentu obžalovaný
povedal, že ho zabije. Poškodený vysvetľoval rozpor, na ktorý bol vyzvaný obhajcom, keď v prípravnom
konaníuviedol,žeišloomiernezápasenie,žeprispacifikovaní,saobžalovanéhobránilfyzickyzcelejsily

a z jeho strany išlo o mierne zápasenie. Pri opätovnom výsluchu poškodený uviedol, že obžalovaného
z prvého poschodia spred kancelárie primátora vyvádzal na podnet mestskej právničky, pri ktorej stál
obžalovaný a vykrikoval vulgárne výrazy. Poškodený ďalej uviedol, že nemá vedomosť o tom, aby
obžalovaného vyvádzal z mestského úradu ešte aj niekto iný. Poškodený taktiež uviedol, že dostal
zásah paralyzérom do časti brucha, čo sa uňho prejavilo stiahnutím svalov na tele v danú chvíľu a v

daný moment a odhodilo ho trošku dozadu. Podľa poškodeného sa obžalovaný snažil použiť paralyzér
aj druhý a aj tretíkrát, keď už bol spacifikovaný na zemi. Po jeho spacifikovaní došli na miesto pán G.,
B., ktorí prišli z vonku a pán Č.Č., ktorý prišiel zvnútra. Paralyzér sa mu podarilo vytrhnúť pri zápase s
obžalovaným z ruky a odhodiť ho asi na dva metre.

Svedkyňa JUDr. Š. M. na hlavnom pojednávaní uviedla, že dňa 24.01.2019 okolo 12.00 hod., keď sa
vracala z obeda, tak na prvom poschodí v kresle spal neznámy muž. Zašla za náčelníkom mestskej
polície pánom Č., a požiadala ho, aby túto osobu vyviedol. Keď sa okolo pol druhej nachádzala na
sekretariáte primátora a vyšla na chodbu videla, že na chodbe stál opäť ten muž, ktorý bol na chodbeaj o 12.00 hod. a pri ňom už bol náčelník mestskej polície a ďalší príslušník mestskej polície G. Z..
Svedkyňa poukázala, že tým neznámym mužom, ktorý bol vtedy na mestskom úrade, bol obžalovaný.
Či pán Č. obžalovaného vtedy vyviedol to nevedela, nakoľko to nevidela. Za mesto si uplatnila nárok

na náhradu škody vo výške 92.92.- Eur.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora
zápisnica o výsluchu svedka E. B. zo dňa 27.02.2019. Svedok E. B. vo svojej výpovedi uviedol, že v ten
deň, keď došlo k udalosti, ktorého presný dátum nevie, bol okolo pol druhej poobede v šatni a kolega

G. prijal telefonické oznámenie na linku 159, že na Mestskom úrade Vranov nad Topľou, na chodbe, kde
sídli primátor, sa nachádza opitý človek, a treba ho prísť vyviesť z budovy. Následne išiel z kolegom
G. z dvora mestského úradu, kde je ich šatňa, smerom k hlavnému vchodu mestského úradu. Keď sa
nachádzali pod schodmi, tak videl, že sa medzi dverami niečo deje, dvere boli pootvorené a na zemi
sedel jemu neznámy človek, pričom kolega Z. stál nad ním a držal ho rukami. Kolega G.Ý. vybehol
hore, aby mu pomohol. Na zemi boli rozhádzané veci, ktoré zrejme patrili neznámemu mužovi, ktoré on

nohou poodsúval na jedno miesto. Medzitým sa dostavil aj náčelník mestskej polície Č. a na chodbe a
v priestoroch kancelárie prvého kontaktu sa nachádzali asi tri osoby. Na zemi bola aj krv a pán E. B.
podával tomu neznámemu mužovi prvú pomoc v priestoroch mužského WC, kde mu obviazoval hlavu.
Podľa svedka mal obžalovaný rozbitú hlavu.

Zápisnica o výsluchu svedka Bc. P. Č. bola na hlavnom pojednávaní prečítaná podľa § 263 ods.
2 Trestného poriadku so súhlasom prokurátora. Svedok Bc. P. Č., náčelník Mestskej polície Vranov
nad Topľou, uviedol, že nevie uviesť presný deň udalosti, ale v daný deň bol v kancelárii, keď ho
právnička mesta požiadala, že na chodbe mestského úradu na prvom poschodí, kde sedí aj primátor,
sedí podnapitý chlap, ktorý tam aj spí. Zobudil ho, ten bol voči nemu vulgárny, nadával mu, ale vyviedol

ho vonku. V tom čase bol v civile, pretože nemal na sebe uniformu a to bolo ešte v čase okolo obeda,
možno o 12.30 hod.. Ten pán s nadávkami odišiel dobrovoľne, pričom po schodoch mu pomáhal, lebo
sa motal, pretože bol opitý. Upozornil ho aj, že je náčelník mestskej polície. Podľa svedka sa ten pán
po chvíli vrátil, musel sa vrátiť, lebo to už bol vonku s G. Z., kde boli kontrolovať ulicu Janka Kráľa, a
keď prichádzali k mestskému úradu, tak ten pán práve vchádzal do mestského úradu a bolo vidno, že

rozhadzuje rukami. Povedal aj kolegovi, že je to už opätovne, čo ten pán dnes vchádza do budovy. S
kolegom zaparkovali auto, a keď prišli na prvé poschodie, tak už bolo počuť krik na chodbe, kde sa ten
pán opäť pred kanceláriou primátora dožadoval vstupu k nemu. Na chodbe bola sekretárka primátora
pani U. a pani M., ktoré sa mu snažili dohovoriť, aby odišiel. Tvrdil, že chce ísť za primátorom, aby
mu dal nejaké peniaze, ak si dobre pamätá, hovoril o sume 5.- Eur, že ich chce na alkohol. Išli spolu

s G. Z. priamo k tomu pánovi, upozornili ho nech nevrieska, nech opustí budovu mestského úradu.
On sa na tieto upozornenia otočil a odchádzal preč smerom ku schodisku, kde ho pán Z. pridržiaval a
vyprevádzal von z budovy. On ich videl len potiaľ, pokiaľ zišli po schodoch, pretože potom išiel do svojej
kancelárie. Na to počul krik a buchot, a keď prišiel na prízemie, tam videl ako G. Z. drží toho pána na zemi
spacifikovaného. Taktiež videl, že po schodoch z vonku prichádza hliadka mestskej polície a to P. G. R.

E. B.. Bolo vidieť, že ten pán má ranu na čele, na hlave, keďže mu tiekla krv. Mestskí policajti mu poskytli
prvú pomoc a ošetrili mu ranu. Podriadený G. Z. o tom spísal úradný záznam a taktiež bol na ošetrenie
a v súvislosti so zraneniami spôsobenými pri tomto služobnom zákroku, bol práceneschopný 6 dní.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom

prokurátora zápisnica o výsluchu svedka E. B., mestského policajta, ktorý uviedol, že bolo asi
24.01.2019, keď bol už v šatni, nakoľko sa mu blížil koniec pracovnej smeny, keďže bolo okolo pol druhej
popoludní, kedy začul, že sa niečo rieši s nejakým opitým pánom na mestskom úrade. Keď vchádzal do
budovy, tak videl stáť pred hlavnými dverami G. Z. a videl P. L. a taktiež aj P. G.. P. L. osobne pozná,
nakoľko bol rybárom a poznajú sa z tejto oblasti. Videl, že má obžalovaný zranenie na hlave, keďže

mu tiekla krv, požiadal preto o lekárničku, že mu to ošetrí pokiaľ príde záchranka. Na P. L. bolo, podľa
svedka, vidieť, že bol opitý.

Zápisnica o výsluchu svedka P. G. bola prečítaná podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom
prokurátora. Svedok, taktiež mestský policajt uviedol, že presný dátum skutku si nepamätá, ale okolo

pol druhej obdŕžal telefonát, kde mu bolo ohlásené, že na mestskom úrade je podnapitý človek, ktorý sa
neprimerane správa. On bol v šatni, vyšiel von a išiel do budovy. Ako prichádzal ku vchodu mestského
úradu, tak videl, ako kolega G. Z. drží muža pri zemi a tento sa ešte naťahoval pre baterku, čo neskôr
zistil, že bol paralyzér. Na to ho s kolegom dvihol a zistil, že ten muž má na hlave ranu, z ktorej mutiekla krv. Následne došli ďalší kolegovia, ktorí mu poskytli prvú pomoc a bola mu privolaná záchranka
i štátna polícia. Svedok však uviedol, že priamo tento služobný zákrok nevidel.

Svedok L. Č., kamarát obžalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že obžalovaný ho zvykol navštíviť v
jeho prevádzke, nakoľko má opravu obuvi a zvykli sa porozprávať, napr. o rybárskych veciach. Keďže
je to už viac ako rok, tak si nepamätá, či bol obžalovaný uňho presne dňa 24.01.2019, ale vie, že 27.01.
odchádzal do Nemecka, kde pracuje ako zvárač a obžalovaný predtým za ním chodil, väčšinou v čase
okolo 11.30 - 11.45 až 12.15 hod. Chodil za ním aj 4 - 5 krát do týždňa, podľa toho, či bol vo Vranove.

Vo februári nebol vôbec, pretože keď bol on preč, tak tam nechodil. Svedok ďalej uviedol, že v tom
období mal dielňu na N1, na sídlisku Okulka, ktorý je pri mestskom úrade asi 200 metrov a v tom čase,
môže byť, že 24.01.2019 si obžalovaný u neho vyzdvihol opravenú kanadu. Vypil jedno pivko a odišiel.
Rozprávali sa o tom, že obžalovaný má problém, že mu nevyplatili za vykonanú prácu. Poradil mu, že je
to potrebné dať na súd. Rozprávali sa aj o tom, že keďže on je zámočník a zvárač a pracuje v Nemecku,
ale potrebuje k tomu certifikát, tak keď obžalovaný robí elektrinu, tak ak by si chcel v Nemecku dobre

zarobiť, potrebuje na to certifikát. Obžalovaný mu nehovoril kam má namierené, keď od neho odchádzal.

Poškodený Š. M. vypovedal na hlavnom pojednávaní, že dňa 04.12.2018 čakal na mliekara okolo pol
desiatej, a pomedzi to išiel „zhora“ opitý L.. Išiel po chodníku, pozeral naňho a povedal mu „ty starý chuju
čo na mňa patríš“. Svedok ďalej uviedol, že bol opretý o bránu, bol pritom vo dvore za bránou, keď k

nemu prišiel obžalovaný, chytil ho, zvalil a začal doňho kopať. Skrvavil ho celkom, pričom on sa potom
postavil a išiel domov a jeho dcéra a vnučka zavolali policajtov a záchranku. Svedok uviedol, že na
obžalovaného vyjadrenie vo vzťahu k nemu mu len povedal, aby išiel ďalej. Na to on ale prišiel k nemu
a začal ho biť. Svedok poprel, že by mal predtým spory s obžalovaným. Taktiež tvrdil, že obžalovaný
mu spôsobil zranenia, nakoľko nevidel na oko, ktoré bolo spuchnuté, aj tvár a chránil si hrudník, lebo

má strojček na srdci. Oko mu operovali a so strojčekom bol na kontrolu. Aj keď svedok priznal, že
používa pri chôdzi pomôcku, palicu, uviedol, že v deň skutku palicu nemal, pretože to bol len štvrtý dom
od jeho. Pri opätovnom výsluchu svedok uviedol, že sa s obžalovaným pozná odkedy žije obžalovaný,
nakoľko pochádzajú z jednej dediny, spory však s obžalovaným nemal. Opätovne svedok uviedol, že
dňa 04.12.2018 prišiel do dvora ku svojmu bratrancovi, do domu číslo XX X. M. a tam čakal na mliekara.

Jeho bratranec vošiel do domu, pretože bola zima a on sa rozhodol počkať na mliekara. Asi o trištvrte
na desať, ako čakal opretý, išiel po chodníku obžalovaný, ktorý bol opitý. Potom ako mu obžalovaný
povedal, „ty starý chuju co na mňa patríš“, na čo mu on povedal, aby išiel ďalej, sa obžalovaný vrátil k
nemu do dvora, začal ho biť, kopať a kopol ho aj do hlavy. Svedok pritom ukázal na pravú časť záhlavia
za pravým uchom. Svedok nevedel uviesť koľkokrát ho obžalovaný kopol, alebo udrel, ale bil ho po

hlave, do ľavej ruky, pričom on sa bál, pretože má na srdci strojček. Obžalovaný ho aj zvalil na zem,
kopal doňho, do hlavy, do tváre, do pleca, všetko mal skrvavené.

Poškodená R. V. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný prišiel do ich domu, a keď prišiel
prvýkrát, tak jej manžel nebol doma, tak odišiel. Keď potom bola v kúpeľni, obžalovaný sa vrátil.

Svedkyňa tvrdila, že nevedela o tom, že manžel bol v izbe a spal. Obžalovaný prišiel do domu, kde
hľadal jej manžela po všetkých izbách, nadával a synova mala dcéra sa bála, preto začala plakať. Na to
ona vyšla z kúpeľne a začala naňho kričať, aby išiel von. Keďže to počul manžel, tak vstal a obžalovaný
naňho začal kričať, naťahovali sa a ona ich odťahovala a drgala obžalovaného von. Obžalovaný chytil
jej manžela spredu a niečo vybral za vrecka. Myslela si, že to bol nôž, preto začala kričať na manžela

aby dával pozor. Bol to však veľký šrubovák. Manžel ho vytláčal von z miestnosti, pretože sa bál o
malú, ktorá je chorá. Vytlačili obžalovaného von z domu, manžel mu vykrútil z ruky šrubovák, a aj potom
sa naťahovali. Ona pritom nemohla ukľudniť malú a musela volať sanitku. Keď sa vonku naťahovali,
obžalovaný povedal, že ich podpáli. Taktiež aj počas toho, ako vytláčala obžalovaného von, obžalovaný
jej vulgárne nadával. Obžalovaný taktiež kričal jej manželovi, že ho ojebal, a jej nadával kurvo, pičo,

avšak viac sa nepamätá, pretože bola v strese a bála sa o malú. Ako vytláčala obžalovaného von, ten
ju chytil, potiahol a roztrhal jej tričko. Svedkyňa ďalej uviedla, že obžalovaného poznali, nakoľko ich
navštevoval, prišiel za manželom, posedel, bol v pohode a odišiel domov. V ten deň bol však obžalovaný
pod vplyvom alkoholu. Naťahovanie sa s obžalovaným spolu aj s jej manželom začalo v kuchyni, kde
obžalovaný vybral z vrecka, tak ako už uviedla, že si myslela, že nôž. Na stranu manžela sa pridala

iba ona, nakoľko tam žiadne iné osoby neboli. Pritom ako ho vytláčala a ťahala, udrela obžalovaného
päsťou po chrbte a on ju potom za to chytil za tričko. Počas toho ako obžalovaný u nich vystrájal mala
strach, bála sa, že prepichne manžela.Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj poškodený X. V., ktorý uviedol, že v ten deň ho obžalovaný
hľadal doma, čo mu povedala manželka, ale on si išiel ľahnúť. Asi o pol hodiny ho obžalovaný opäť
hľadal. Začal vykrikovať, a keď manželka vyšla von z kúpeľne, vyšiel z izby aj on. Keď sa ho opýtal o čo

ide, obžalovaný mu na to povedal „ty degeš, ja ťa zabijem“, pretože ho vraj ojebal. Začal robiť rukami,
vopchal ruku do vrecka a začal machať, na čo manželka kričala, aby dával pozor, lebo ma nožík. Odbil
mu to z ruky a vytláčal ho von, pritom spadol on, aj obžalovaný, pretože bol tento veľmi opitý. Keď spadli,
povedal mu, aby išiel preč, lebo zavolá políciu. Aj manželku chytil a roztrhal jej tričko. Na jeho manželku
nadával, že je kurva a naňho povedal, že ho zabije, lebo, že ho ojebal. Počas toho, ako obžalovaný

kričal, on ho veľmi nevnímal, pretože malá plakala a on pociťoval strach. Bál sa o manželku, nevestu a
malú. Bál sa totiž, že ho prepichne. Počas toho, ako hovoril obžalovanému, aby išiel preč, ten kričal,
že ho zabije. Svedok ďalej tvrdil, že obžalovaný bol pod vplyvom alkoholu, keď k nim prišiel, vo vnútri
v dome bol len on, jeho manželka, nevesta a malá vnučka a ku hádke došlo v kuchyni, kde sa stretol
on s obžalovaným a kde vyšla aj manželka z kúpeľne. Ohľadne skutočnosti týkajúcej sa nevyplatených
peňazí za prácu, svedok uviedol, že spolu s obžalovaným pracovali v jednej bytovke, kde obžalovaný

robil elektrinu, avšak práce neboli dokončené, tak im pani dala 20.- Eur, raz 30.- Eur, ale všetko nie je
vyplatené, aj keď tam boli 5 alebo 6 krát. On pritom dostal 30.- Eur za jeden deň. S obžalovaným sa
dohodol na cene, že všetko urobí za 150.- Eur, ale v skutočnosti mu dal asi 60.- Eur, pretože elektrina
nebola dokončená a on tam už viacej nechodil. Spolupracoval s obžalovaným už aj v minulosti, ale
takéto nezhody spolu nemali, bolo to prvé nedorozumenie. Svedok taktiež tvrdil, že obžalovanému

peniaze dával, ale ten ráno nevedel, kde je.

Na hlavnom pojednávaní bola prečítaná podľa § 263 ods. 2 Trestného poriadku so súhlasom
prokurátora zápisnica o výsluchu svedka E. V.Á., ktorá uviedla, že jej svokra je R. V. R. L. F. L. X. V..
Nevie presne kedy, ale bolo to v zime, keď k nim prišiel P. L. do domu a začal kričať a nadávať, že kde

je ten hajzel a podobne, že mu nevrátil peniaze. To vedela, že sa to týka jej svokra X. V.. Jej dievča
na to začalo plakať, na čo vyšla svokra zo záchodu a Juhás stál v kuchyni a stále kričal. Keď uvidel jej
svokru, tak jej začal nadávať hanlivo a vulgárne. Svedkyňa vtedy zobrala dcéru na ruky, ktorá mala len
dva roky a išla s ňou vonku z domu na cestu, pred dom. Keď bola vonku, tak ešte počula krik v dome,
ale už nerozumela, čo sa kričí, pretože jej dcéra plakala na rukách. Počula ako obžalovaný kričal, že

ich podpáli. V ten deň prišiel do ich domu obžalovaný dvakrát a tieto skutočnosti sa udiali pri druhej
návšteve. Obžalovaný potrhal na svokre tričko a vyhrážal sa jej. Podľa svedkyne pri druhej návšteve
boli doma len ona, svokra, jej dcéra a ešte ďalší manželovi súrodenci, ktorí boli v zadnej izbe, ale neboli
prítomní pri tom, keď sa to dialo.

Svedkyňa Mgr. U. Ž., zástupkyňa za Dôveru zdravotnú poisťovňu sa ku skutku nevedela vyjadriť, pričom
uviedla, že sa k trestnému konaniu nepripojili a náhradu škody nežiadali.

Svedkyňa JUDr. C. V., zástupkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa ku skutku ohľadne poškodenia
zdravia Š. M. nevedela vyjadriť, nakoľko pri spáchaní skutku nebola, avšak vyjadrila sa len k výške

škody, ktorá sa týkala poškodenia zdravia Š. M. a tá sa týkala vynaložených nákladov na poskytnutú
zdravotnú starostlivosť, ktoré boli vo výške 185,84.- Eur.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý znalec, psychiater MUDr. R. P., ktorého znalecký posudok bol
zároveňprečítanýnahlavnompojednávaní,atozosúhlasomprokurátora,obžalovanéhoajehoobhajcu.

Znalec u obžalovaného zistil, že je obžalovaný závislý od alkoholu, ide pritom o tretie vývojové štádium
a zároveň u obžalovaného znalec skonštatoval emočne nestabilnú poruchu osobnosti - impulzívnu. V
čase skutkov znalec hodnotil rozpoznávacie schopnosti obžalovaného ako zachované a jeho ovládacie
schopnostivzhľadomnazistenúzávislosťodalkoholuatendenciukimpulzívnemukonaniuakafektívnej
labilite hodnotil ako znížené, iba ľahkou, nie podstatnou mierou. Podľa znalca obžalovaný mohol v čase

spáchania skutku ovládať svoje konanie a rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť.
Obžalovaný chápe zmysel trestného konania, ale pokiaľ bude naďalej požívať alkoholické nápoje,
jeho pobyt na slobode môže byť nebezpečný, podľa znalca, v zmysle opakovania sa správania, ako
je to, za ktoré je aktuálne stíhaný. Vzhľadom na to, že u obžalovaného bol konštatovaný syndróm
závislosti na alkohole, bolo by indikované nariadenie ochranného protialkoholického liečenia, avšak u

obžalovaného už bola v minulosti nariadená dvakrát ústavná ochranná liečba, a napriek tomu sa k
požívaniu alkoholu vrátil, je k potrebe abstinencie nekritický, aktuálne sa liečiť nechce, preto znalec
skonštatoval,žeochrannáprotialkoholickáliečbabynesplnilasvojúčel. Nahlavnompojednávaníznalec
zotrval na svojom znaleckom posudku. Zistené množstvo alkoholu u obžalovaného, v čase napadnutiana mestskom úrade 3,13 g/l, predstavuje ťažký stupeň opilosti až akútnu otravu alkoholom. Podľa
znalca, je z klinickej praxe zrejmé, že vzhľadom na to, že sa obžalovaný v takom stave zúčastnil
fyzického konfliktu, je možné predpokladať, že mal pravidelnou konzumáciou alkoholických nápojov

zvýšenú toleranciu alkoholických nápojov, a aj napriek takejto koncentrácie alkoholu v krvi, bol schopný
fyzickej aktivity spojenej so vzniknutým konfliktom. Znalec taktiež uviedol, že obžalovaného hodnotil
ako osobu, ktorý pozná svoju povahovú črtu pre neho v záťažových situáciách a ak niektorú situáciu
vyhodnotí ako záťažovú, môže reagovať agresívne, je jedno či má požití alkohol, alebo nie.

Zo znaleckého posudku MUDr. P. P. znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo
vyplýva, že tento skúmal utrpené zranenia poškodeného Š. M.. Podľa znalca poškodený utrpel ako
najzávažnejšie poranenie z komplexu poranení, úrazové čiastočné vykĺbenie šošovky ľavého oka s
vytvorením úrazového sivého zákalu šošovky ľavého oka, pričom išlo o poranenie ťažké. Podľa znalca
poškodený taktiež utrpel pomliaždenie hlavy v temenno-spánkovej oblasti hlavy, pomliaždenie tváre
v okolí ľavého oka, pomliaždenie ľavej polovice hrudníka, pomliaždenie nosa, pomliaždenia ľavého

ramenného kĺbu, pomliaždenie očnej gule vľavo so zakrvácaním sklovca do ľavého oka a úrazové
čiastočné vykĺbenie šošovky ľavého oka s vytvorením úrazového sivého zákalu šošovky ľavého oka.
Podľa predmetného znaleckého posudku pomliaždenie ľavej polovice hrudníka, ako aj pomliaždenie
ľavého ramenného kĺbu znalec hodnotil ako poranenie stredne ťažké. Pomliaždenie očnej gule a
poranenie - úrazové čiastočné vykĺbenie šošovky ľavého oka s vytvorením úrazového sivého zákalu

šošovky ľavého oka ako poranenie ťažké. Ďalšie poranenia poškodeného zhodnotil ako ľahké. Z
výsluchu znalca vyplýva, že poranenia poškodeného Š. M. mohli byť spôsobené úderom alebo údermi
päsťou, či kopnutiami v počte najmenej 4 krát do oblasti hlavy, tváre, ľavého oka, ľavého ramena a
ľavej polovice hrudníka poškodeného silou malej až strednej intenzity až prudkosti. Najskôr v stojacej
aj ležiacej polohe poškodeného. Mechanizmus vzniku poranení poškodeného týkajúce sa oka je

spôsobené tupými, prípadne tupohrannými predmetmi, ktoré pôsobia na oblasť oka. Sú to poranenie
typické pre zásah druhej osoby. U poškodeného museli byť minimálne 4 kontakty s jeho telom, pričom
pri jednoduchom páde na vozovku, či chodník, by došlo len k jednému, maximálne dvom poraneniam.
Poranenie oka nemôže vzniknúť pri jednoduchom páde na rovný povrch, nakoľko oko je chránené
kosťami tváre, a pri jednoduchom páde na oblasť oka by došlo len k poraneniu okolia oka, nie samotného

oka. Poranenie oka poškodeného Š. M. nesúviselo s jeho vekom, bolo to poranenie úrazové, a to aj keď
sa nazýva šedý zákal. Podľa znalca poranenia poškodeného vznikli v jeden deň, aj keď sa na poranenie
oka prišlo až s časovým odstupom, nakoľko sa takéto poranenie môže zistiť až pri operácii oka. MUDr. P.
P. ku znaleckému posudku U.. P. X. týkajúceho sa zranení poškodeného Š. M. uviedol, že aj keď MUDr.
P. X. hodnotil všetky pomliaždenia poškodeného ako poranenia ľahké a úrazový šedý zákal ľavého oka

ako poranenie stredne ťažké, naproti tomu dĺžku liečby pomliaždení uviedol v rozmedzí 14-21 dní a
liečbu úrazového šedého zákalu v rozmedzí 8 -12 týždňov. Keďže podľa znalca poznáme poranenia
ľahké s dobou liečby do 7 dní, poranenia stredne ťažké s dobou liečby od 7 do 42 dní a poranenie
ťažké s dobou liečby nad 42 dní, podľa U.. P. P. F. U.. P. X. odporuje v hodnotení jednotlivých poranení.

MUDr. P. X., znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia traumatológia, plastická
chirurgia k zraneniam poškodeného Š. M. v znaleckom posudku uviedol, že poškodený utrpel
pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti, pomliaždenie ľavej očnej gule s krvácaním do sklovca,
úrazový sivý zákal šošovky ľavého oka so šikmým postavením šošovky, pomliaždenie nosa,
pomliaždenie ľavej temenno-spánkovej oblasti, pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, pomliaždenie

ľavej strany hrudníka. Všetky poranenia, okrem úrazového sivého zákalu ľavého oka, ktoré znalec
hodnotil ako stredne ťažké, vyhodnotil ako poranenia ľahké. Pri svojom výsluchu MUDr. P. X. uviedol,
že mimo poranenia oka, ktoré koriguje v zmysle znaleckého posudku znalkyne z očného lekárstva,
všetky ostatné pomliaždenia hodnotí ako poranenia ľahké. Znalecký posudok očným lekárom v plnom
rozsahu akceptuje. Podľa U.. P. X. všetky utrpené poranenia poškodeného Š. M., mimo poranenia

oka, vznikli priamym mechanizmom, to znamená pôsobením tupého až tupo-hranného predmetu na
poranené oblasti násilím nanajvýš stredne silnej intenzity. Tomuto zodpovedá fyzické násilie druhej
osoby v zmysle úderov a kopania. Tieto poranenia znalec hodnotil ako ľahké, ktoré si vyžadovali
liečbu 14-21 dní. Obvyklý spôsob života poškodeného Š. M.Z. bol narušený maximálne do 3 týždňov
slabými bolesťami poranenej oblasti, čo ho mohlo obmedziť vo výraznejšej fyzickej aktivite, ale bez

nutnosti pomoci druhej osoby pri zachovaní plnej sebestačnosti poškodeného. Pri klasifikácii poranení
z medicínskeho hľadiska, je podľa MUDr. P. X. potrebné vychádzať nielen z doby liečby, prípadne
práceneschopnosti, ale aj z ďalších dôvodov, medzi ktoré patrí zaťaženie organizmu v zmysle fyzického
zaťaženie liečbou, druhu liečby, nakoľko je rozdiel v tom, či poškodený berie tabletky alebo je operovaný,ďalej obmedzenia jeho celkovej aktivity, nebezpečenstvo pre organizmus, či mohli byť ohrozené, alebo
poškodené životne dôležité orgány. Dobu liečby je potrebné brať do úvahy, ale nie od ostatných
klinických záležitostí. Znalec nesúhlasil s hodnotením pomliaždenia hrudníka, ako poranenia stredne

ťažkého, ktoré takto označil MUDr. P. P.Á., nakoľko mal za to, že ide o poranenie ľahké. Pokiaľ ide
o poranenie - pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu, k tomuto znalec uviedol, že mesiac po úraze
boli pri röntgenovom vyšetrení zistené jeho degeneratívne zmeny, preto sa liečil tak dlhú dobu. Podľa
znalca MUDr. P. X. u poškodeného sa jednalo o viaceré pôsobenia násilia vzhľadom na rozdielne
oblasti postihnutia. Pomliaždenie ľavej okoloočnicovej oblasti i pomliaždenie nosa mohlo vzniknúť naraz,

teda jedným úderom alebo kopom, ale každé ďalšie poranenie vzniklo osobitne, teda na každú oblasť
pôsobilo samostatné násilie. Mimo pomliaždenia ľavej okoloočnicovej oblasti oka a nosa mohli zranenia
poškodeného vzniknúť pri páde na ľavú stranu tela. Pomliaždenia okoloočnicovej oblasti oka, ako aj
poranenie oka ako takého, museli vzniknúť pôsobením samostatného násilia, teda tieto nevznikli pádom.
Bodové ohodnotenie podľa MUDr. P. X. za jednotlivé poranenia poškodeného bolo spolu 185 bodov.

MUDr. L. U., ktorá bola pribratá ako znalec ad hoc z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie
oftalmológia, po poučení a po zložení sľubu uviedla, že je na podanom znaleckom posudku trvá a tento
bol so súhlasom prokurátora, obhajcu a obžalovaného na hlavnom pojednávaní prečítaný a zároveň bol
ajvykonanývýsluchznalkyne.PodľaznaleckéhoposudkuMUDr.L.U.,P.Š.M.utrpelpomliaždenietváre
v okolí ľavého oka, pomliaždenie očnej gule vľavo so zakrvácaním do ľavého oka, úrazové čiastočné

vykĺbenie šošovky ľavého oka s vytvorením úrazového sivého zákalu šošovky ľavého oka. Bodové
ohodnotenie týchto poranení znalkyňa ohodnotila počtom 180 bodov, kde hodnota jedného bodu bola v
roku 2018 vo výške 19,08.- Eur. Najzávažnejšie bolo hodnotené úrazové čiastočného vykĺbenie šošovky
ľavého oka s vytvorením úrazového sivého zákalu šošovky ľavého oka, ktoré znalkyňa ohodnotila
počtom120bodovpreodškodneniezabolesť,pomliaždenieočnejgulevľavosozakrvácanímdosklovca

ľavého oka počtom 45 bodov a pomliaždenie tváre v okolí ľavého oka počtom 15 bodov. Pri výsluchu
znalkyňa uviedla, že poranenia v oblasti oka mohli vzniknúť tupým nárazom päsťou, kopancami, alebo
tupým nárazom, pádom na nejaký neostrý predmet. Pri tom došlo k pomliaždeniu okolia očí samotnej
očnej gule, bulbu a následne k zakrvácaniu štruktúr vo vnútri oka. Keďže bol pacient vyšetrený u
očného lekára až po 10 dňoch, toto bolo zistené až pri tomto očnom vyšetrení. Poškodený je vyššieho

veku a je vysoko pravdepodobné, že už starecký šedý zákal na obidvoch očiach mal a na to neprišiel,
pretože nemal subjektívne ťažkosti. Po úraze v oblasti ľavého oka došlo k natrhnutiu jemných štruktúr
v oblasti šošovky, až k vykĺbeniu šošovky, čo sa prejavilo aj znížením videnia na ľavé oko po úraze.
Podľa znalkyne, k pomliaždeniu v oblasti oka, mohlo dôjsť minimálne dvoma údermi, avšak vzhľadom na
jemnosť štruktúr, stačil by aj jeden poriadny úder, aby došlo k takýmto poraneniam. Poúrazový sivý zákal

oka zrýchlil proces vzniku šedého zákalu, ktorý vznikne na základe biochemických procesov pri tupých
poraneniach, a vtedy už hovoríme o úrazovom šedom zákale. Pacient teda môže mať aj na pravom
oku šedý zákal, ktorý môže byť starecký, ale na ľavom oku išlo určite o úrazový šedý zákal, vzhľadom
k tomu, že táto skutočnosť sa potvrdila počas operácie, kedy operatér popisoval odtrhnuté štruktúry
voľného závesného aparátu, na ktorom je šošovka upevnená. Išlo o úrazový šedý zákal na ľavom oku.

Najzávažnejším poranením poškodeného bola subluxovaná šošovka s vytvorením úrazového šedého
zákalu, jedná sa o poranenie ťažké a doba liečby je nad 42 dní. Subjektívne poškodený bezprostredne
po poranení oka cítil bolesť v oblasti oka, len si ešte neuvedomoval, že nevidí. Podľa znalkyne klasický
šedý zákal vzniká v priebehu života postupne, je to fyziologicky nezvrátiteľný fakt, je to najčastejšie
ochorenie na ľudskom tele, teda ho má každý človek už v pokročilom veku. Úrazový šedý zákal vznikne

po úraze, mechanizmus je rýchlejší, agresívnejší a pacient v priebehu dní, týždňov oslepne.

Zo znaleckého posudku vypracovaného znalcom MUDr. P. X. z odboru zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie chirurgia traumatológia a plastická chirurgia ohľadne poranení G. Z. vyplýva, že tento
dňa 24.01.2019 utrpel ľahké podvrtnutie základného kĺbu palca ľavej ruky, ľahké podvrtnutie ľavého

lakťa, ľahké podvrtnutie ľavého ramena a ľahké natiahnutie pravého kývača hlavy. Všetky poranenia
znalec hodnotil ako poranenia ľahké, ktoré si vyžiadali bežnú jednoduchú liečbu a poškodeného G. Z.
obmedzili v bežnom spôsobe života len na niekoľko dní slabými bolesťami poranených miest. Poranenia
poškodeného vznikli nepriamym mechanizmom - pohybom poranených oblastí nad obvyklú mieru,
čím došlo k natiahnutiu svalov a väzov poranených oblastí. Tomuto mechanizmu vzniku poranení

zodpovedá fyzický násilie pri pacifikácii druhej osoby. Žiadne poranenie nepoškodilo ani neohrozilo
životne dôležitý orgán, a priemerná doba liečenia sa pohybuje v rozmedzí 4 - 6 dní s čím koreluje
doba práceneschopnosti. Nakoľko sa poškodený liečil od 24.01.2019 do 30.01.2019 vrátane. Znalec
hodnotil dobu liečby ako primeranú druhu, rozsahu a závažnosti utrpených poranení. Obvyklý spôsobživota poškodeného bol mierne narušený 4 - 5 dní slabými bolesťami poranených oblastí a obmedzení
výraznejšej fyzickej aktivity, pričom poškodený bol plne sebestačný bez nutnosti pomoci druhej osoby a
mohol sa voľne pohybovať. Znalec určil bodové ohodnotenie zranení počtom 55 bodov.

Z výsluchu znalca Mgr. U. D., ktorý je zapísaný v zozname znalcov a ktorý vypracovával prostredníctvom
KEÚ PZ Košice, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika znalecký posudok týkajúci sa
elektrického paralyzéra so svietidlom zn. Polys vyplýva, že tento na uvedenom znaleckom posudku na
hlavnom pojednávaní zotrval. Zo znaleckého posudku vyplýva, že elektrický paralyzér so svietidlom zn.

Polys je zariadením čínskej výroby, ktoré je možné použiť ako ručné led svietidlo a elektrický paralyzér.
Toto zariadenie je bežne voľne dostupné v predajniach zameraných na loveckú techniku. Podľa udania
výrobcu technickými parametrami produktu sú dĺžka 17 cm, hmotnosť 180 g, pulzný elektrický výboj cca
1.000.000V a jednosmerné napätie 4,8V, LED 10W, elektrický prúd 2,5A. Skúmaný predmet - elektrický
paralyzér bol vykonanou kontrolou technického stavu a opakovanými funkčnými skúškami preverený
a bol plne funkčný. Nie je to paralyzér domácej výroby. Zo znaleckého posudku ďalej vyplýva, že

kontaktný elektrický paralyzér, akým je predmetný elektrický paralyzér, je účinný v priamom kontakte a
nejde o paralyzér „na diaľku“. Či je možné predmetný paralyzér použiť ako zbraň je podľa znalca otázkou
právnou, ale je možné uviesť, že v zmysle zákona č. 190/2003Z.z. o strelných zbraniach a strelive
predložený kontaktný elektrický paralyzér nie je zbraň - nemá totiž vystreľujúce súčasti. Elektrický výboj
účinkuje aj cez silnú vrstvu odevu (aj koženého) a účinky nastávajú v závislosti na dĺžke trvania zásahu

elektrickým paralyzérom. Pri zásahu 0.5 sekundy, t.j. v krátkom údere spôsobí svalový kŕč a intenzívnu
bolesť. Zásah 1 - 2 sekundy, t.j. stredný úder spôsobí pád na zem a krátkodobú dezorientáciu. 3 a viac
sekúnd, t.j. plný úder spôsobí pád útočníka, stratu orientácie a šok na niekoľko minút. Z výsluchu znalca
vyplýva, že osoba zasiahnutá na kratšiu dobu ako jedna sekunda predmetným paralyzérom spôsobí
svalový kŕč a intenzívnu bolesť. Vplyv účinkov elektrickej energie na organizmus bude závisieť pri

takomto krátkom údere aj od toho, či takýto človek tento úder očakáva. Klasickou reakciou je reakcia na
bolesť, ktorú každý prejaví individuálne. Vrstvy oblečenia môžu mať pri zásahu paralyzérom vplyv, avšak
muselo by ísť o veľmi hrubé vrstvy a materiál odolávajúci preskoku elektrického prúdu. Muselo by sa
jednať o materiál kovový, ktorý by mohol zabrániť pôsobeniu na ľudský organizmus. Účinok z hľadiska
bolesti pri zásahu do oblasti brucha znalec nedokázal posúdiť, avšak nemôže dôjsť pri jeho štandardnom

použití k zásahu životne dôležitých orgánov. Podľa znalca predložený paralyzér, ktorý skúmal bol
funkčnýanaovereniefunkčnostihonemuseldobíjať. Obžalovanýkpredmetnémuznaleckémuposudku
uviedol, že skúmaný paralyzér nebol jeho, pretože ten jeho mal iba 11 cm a bol vybitý.

Zo záznamu z obmedzenia osobnej slobody zo dňa 24.01.2019 o 13.30 hod. vyplýva, že obžalovanému

bola v budove Mestského úradu vo Vranove nad Topľou v zmysle Zákona číslo 564/1991 Zb. o obecnej
polícii obmedzená osobná sloboda príslušníkmi mestskej polície G. Z. R. P. G..

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 22.11.2018 vyplýva, že v mieste ohliadky B., B. XXXX/
XX bola vykonaná ohliadka miesta činu, rodinného domu, pričom z tejto vyplýva, že za vchodovými

dverami cca v strede tejto chodby pri ľavej stene sa na zemi nachádza skrutkovač s drevenou rukoväťou
s celkovou dĺžkou skrutkovača cca 27 cm, ktorý bol zaistený ako vecná stopa.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu zo dňa 24.01.2019 na Mestskom úrade Vranov nad Topľou vyplýva,
že táto bola vykonaná v predmetnej budove a na mieste neboli zaistené žiadne stopy.

Zúradnéhozáznamuzodňa24.01.2019vyplýva,že bola G.Z.odňatá odobžalovanéhovec-elektrický
paralyzér so svietidlom.

Zo zápisnice o vyšetrovacom pokuse zo dňa 24.01.2019 vyplýva, že predmetnom vyšetrovacieho

pokusu bol elektrický paralyzér a bolo potrebné zistiť či ide o svietidlo a zároveň aj o paralyzér.

Z uplatneného nároku na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť zo dňa 20.03.2019
vyplýva, že si Všeobecná zdravotná poisťovňa uplatnila náklady za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
pre poškodeného Š. M. v sume 174,16 Eur. Z vyčíslenia zároveň vyplýva, že toto nie je úplné a je

predpoklad ďalšieho pokračovania liečenia.Mesto Vranov nad Topľou si podľa správy zo dňa 06.03.2019 uplatnilo náhradu za poskytnutý príjem
pri dočasnej pracovnej neschopnosti zamestnanca mesta - príslušníka mestskej polície vo Vranove nad
Topľou, poškodeného G. Z. a to vo výške 92.90.- Eur.

Podľa správy sociálnej poisťovne, neboli sociálnou poisťovňou vyplatené poškodenému Ladislavovi
Tóthovi vyplatené nemocenské dávky ani dávky sociálneho poistenia.

Z lekárskej správy poškodeného G. Z. zo dňa 24.01.2019 vyplýva, že tento utrpel vyvrtnutie kĺbu

ľavej ruky, vyvrtnutie ľavého lakťa, vyvrtnutie ľavého plecového kĺbu a natiahnutie ľavého kývača hlavy.
Predpokladaná dĺžka liečenia bola podľa lekárskej správy do 7 dní.

Z lekárskej správy obžalovaného zo dňa 24.01.2019 mal súd preukázané, že tomuto bola spôsobená
otvorená rana vlasatej časti hlavy. Ako pôvod zranenia z lekárskej správy vyplýva, že obžalovaný
uviedol, že bol napadnutý príslušníkom mestskej polície, ktorý ho mal sotiť na zem a kopnúť ho do

hlavy. Predmetné zranenie bolo podľa zistenia lekára spôsobené úderom do hlavy predmetom s ostrou
hranou so strhnutím kožného laloka. Podľa lekárskej správy toto zranenie lekár nepredpokladal, aby
mohlo vzniknúť tak, ako to uviedol obžalovaný, ale lekár predpokladal úraz hlavy o tvrdý relatívne ostrý
predmet schopný vytvoriť rovné sečné poranenie. Predpokladaná doba liečenia bola od 7 do 10 dní a
išlo o ľahký úraz. Ako ďalšie zistenie je v predmetnej lekárskej správe uvedený údaj o tom, že pacient,

teda obžalovaný bol v alkoholickej ebriete 3,13 g/l. Z lekárskej správy zo dňa 24.01.2019 vyplýva, že
odber u obžalovaného na biochémiu na zistenie alkoholu bol vykonaný v čase o 14.41 hod. a predmetná
lekárska správa je vydaná v čase o 15.32 hod. Z lekárskej správy zároveň vyplýva, že bol pacient, teda
obžalovaný privezený RZP a podľa tejto mal prítomnú v ľavej parietálnej oblasti tržnú ranu tvoriacu kožný
lalok, rana po obvode laloka cca 15 cm, pravá strana rany bola úplne rovná, išlo o sečné poranenie kože.

Rana bola mierne krvácajúca na spodine znečistená vlasmi, okraje boli celistvé, okolie bez inflamácie.
Z lekárskej správy obžalovaného zároveň vyplýva, že tento síce pri vyšetrení spolupracoval, ale bol
vulgárny. Z výsledku biochémie obžalovaného, z odberu zo dňa 24.01.2019 o 14.41 hod. vyplýva, že
mal prítomný alkohol v krvi 3,13 g/l.

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou vydala dňa 25.01.2019 príkaz, aby Mestský
úrad Vranov nad Topľou umožnil vyhotovenie a ponechanie si kamerových záznamov umiestnených
v priestoroch Mestského úradu Vranov nad Topľou, snímajúcich priestor vstupu hlavného vchodu do
priestorov mestského úradu zo dňa 24.01.2019 v čase od 13.15 hod. do 13.50 hod. a aby tieto vydali
na účely trestného konania.

Zo zápisnice o vydaní veci zo dňa 04.02.2019 vyplýva, že bola vydaná Mestským úradom Vranov nad
Topľou kópia kamerového záznamu z kamier umiestnených v priestoroch Mestského úradu Vranov nad
Topľou, snímajúcich priestor vstupu hlavného vchodu do priestorov mestského úradu zo dňa 24.01.2019
v čase od 13-15 hod. do 13.50 hod.

Zo správy sociálnej poisťovne zo dňa 08.03.2019 vyplýva, že obžalovaný nie je evidovaný v registri
poistencov a nie je poberateľom dávky v nezamestnanosti, nemocenskej dávky, ani dôchodkovej dávky.

Podľa lustrácie mal obžalovaný evidovanú v držbe od 07.05.1993 do 12.02.2016 samonabíjaciu pištoľ.

Podľa správy o povesti z obce Kladzany, manželka obžalovaného je prihlásená k trvalému pobytu v obci,
avšak sa tam nezdržiava, podobne ako jeho dcéra. Syn obžalovaného je prihlásený k trvalému pobytu
v obci Hencovce. Podľa správy medzi obžalovaným a najbližšími rodinnými príslušníkmi boli početné
rodinné konflikty a nezhody. Potom ako sa obžalovanému prestalo dariť v podnikaní, hľadal riešenie

v častom a nadmernom požívaní alkoholických nápojov a od tohto obdobia je rodinný dom a priľahké
pozemky vo výlučnom vlastníctve jeho manželky. Pribúdali problémy v správaní sa na verejnosti,
konflikty s najbližšími príbuznými, so susedmi, spoluobčanmi a inými osobami, nie len slovné ale aj
fyzické. Výsledkom boli rôzne oznámenie úradom a orgánom činným v trestnom konaní za vyhrážky,
vulgárne nadávky a napadnutia.

Zo správy z Ústavu na výkon väzby zo dňa 06.03.2019 vyplýva, že obžalovaný sa počas výkonu väzby
správa slušne a disciplinovane, disciplinárny trest ani odmena mu uložené neboli.Zo záznamu z pohovoru zo dňa 31.01.2019 vykonaného s obžalovaným v Ústave na výkon väzby
vyplýva, že počas osobnej prehliadky pri jeho dodaní do výkonu väzby bola zistená odrenina na temene
hlavy a hematóm na pravom stehne. Obžalovaný vtedy uviedol, že ku skutku malo dôjsť 24.01.2019 keď

prišieldoVranovabezpeňazí. Chodilpomesteapýtalodsvojichznámychaspoňdveeurá,abysamohol
dostať domov. Keďže nikto drobné nemal, rozhodol za zájsť za starostom s ktorým sa dobre poznal. K
nemu ho ale nepustili a zavolali mestskú polícii. Tí prišli traja medzi nimi aj jeho kamarát B. a vyzvali ho,
aby odišiel. Rozhodol sa odísť a vtedy mu jeden z mestských policajtov povedal, že o chvíľu sa bude
váľať dole pod tými schodami. On to pochopil tak, že ho chce zhodiť zo schodov, tak vytiahol paralyzér,

ktorý nosí so sebou a priložil ho príslušníkovi mestskej polície k bruchu. Paralyzátor ale nefungoval a
mestský policajt sa rozzúril. Zacítil, že ho niekto údajne zozadu udrel do hlavy následkom čoho spadol
na zem. Chcel sa postaviť, dvihol hlavu a všimol si, že ho ten príslušníkom mestskej polície, ktorému
priložil paralyzér k telu, kopol do hlavy, následkom čoho mu strhol z hlavy kožu. Uviedol, že mu ranu
zošili 25 stehmi. Po tomto sa na miesto dostavili štátni policajti z Vranova, ktorí ho vzali na ošetrenie
na chirurgickú ambulanciu a potom do CPZ.

Zo záznamu o vykonaní osobnej prehliadky v ústave na výkon väzby zo dňa 28.01.2019 vyplýva, že u
obžalovaného bola zistená odrenina na temene hlavy a hematóm na pravom stehne.

Z listu vlastníctva Č.. XXXX vyplýva, že parcela č. 588 je v spoluvlastníckom podiely 1/. R. I., O..

XX.XX.XXXX (P. R. V.E., E.. I.).

Podľa výpisu z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra sa obžalovaný dopustil viacerých
priestupkov a to dňa 15.11.2017, kedy odcudzil 4 ks mladých stromčekov, 08.03.2016 porušil pravidlá
cestnej premávky, 04.10.2014 vulgárne vynadal a vyhrážal sa fyzickým napadnutím Jurajovi Juhásovi,

15.07.2014 neuposlúchol výzvu verejného činiteľa a dňa 15.07.2014 a 15.04.2014 vulgárne nadával
manželke a vyhrážal sa jej.

Z odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva, že má 8 záznamov.

Z pripojeného priestupkového spisu týkajúce sa poškodeného Š. M. a napadnutia zo dňa 04.12.2018
vyplýva, že predmetné napadnutie poškodeného bolo prvotne riešené ako priestupok s tým, že
z upovedomenia zo dňa 03.03.2019 vyplýva, že predmetná vec riešená ako priestupok proti
občianskeho spolunažívaniu bola odovzdaná príslušnému orgánu, t.j. odboru kriminálnej polície
Okresného riaditeľstva PZ vo Vranove nad Topľou.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku bol vykonaný obrazový záznam na technickom zariadení a to
prehratý DVD záznam z kamery Mestského úradu Vranov nad Topľou zo dňa 24.01.2019 a to v čase
od 13.25 hod. do 13.36 hod. Bola prehratá tá časť záznamu, ktorá sa týkala dokazovanej skutočnosti,
pričom prehratý záznam zachytáva priebeh skutku.

Z vyčíslenia škody všeobecnej zdravotnej poisťovne zo dňa 11.10.2019 vyplýva, že táto si uplatňuje
náhrady škody vo výške 185.84.- Eur, ktorú predstavujú liečebné náklady vo výške 183.64.- Eur za
poškodeného Š. M. a trovy v sume 2,20.- Eur. Z pripojeného podrobného rozpisu týkajúce sa poskytnutej
zdravotnej poisťovni pre poškodeného Š. M. vyplývajú jednotlivé zdravotné výkony poskytované

poškodenému od 04.12.2018 až do 21.02.2019.

Zo správy Okresného riaditeľstva PZ Vranov nad Topľou, odbor kriminálnej polície zo dňa 04.12.2019
mal súd preukázané, že DVD záznam zo dňa 24.01.2019, ktorý bol predložený Okresnému súdu dňa
05.11.2019 bol zabezpečený tým spôsobom, že na základe príkazu Okresnej prokuratúry vo Vranove

nad Topľou boli vyhotovené orgánom činným v trestnom konaní potrebné množstvá kópií poskytnutého
kamerového záznamu pre potreby trestného konania. Z dôvodu, že došlo k poškodeniu DVD nosiča
predloženého spolu s obžalobným spisom bola dňa 05.11.2019 na základe žiadosti súdu doručená kópia
kamerového záznamu na DVD nosiči, ktorý bol uložený v rovnopise vyšetrovacieho spisu.

Z potvrdenia Mesta Vranov nad Topľou, zo dňa 17.01.2020 vyplýva, že poškodený G. Z. je zamestnaný
od 16.05.2002 ako policajt mestskej polície.Podľa predloženej správy Ústavu na výkon väzby a ústavu na výkon trestu odňatia slobody Košice
zo dňa 14.02.2020 bolo preukázané, že vzhľadom na rozhodnutie súdu o ponechaní správania sa
obžalovaného na potrestanie riaditeľovi väznice bol obžalovaný riešený uložením disciplinárneho trestu

a to umiestnením do samoväzby na dobu 5 dní, pričom bolo v disciplinárnom konaní dostatočne
preukázané, že sa obžalovaný k spáchaniu skutku priznal, svoje konanie ľutoval a výkon disciplinárneho
trestu bol podmienečne odložený na dobu 3 mesiacov.

Z odpovede na lustráciu GP mal súd preukázané, že voči obžalovanému bolo vedených viacero

trestných stíhaní, ktoré sú už aj právoplatne skončené, čo korešponduje aj s odpisom z registra trestov.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný doposiaľ 8 krát súdne trestaný, pričom predchádzajúce
odsúdenia okrem ostatných dvoch sú už zahladené a na odsúdenie Okresným súdom Pardubice z
roku 1988 súd vzhľadom na veľký časový odstup už neprihliadal. Ostatné dve odsúdenia obžalovaného
podľa odpisu z registra trestov zahladené nie sú a vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn.

10T/7/2013 bol obžalovaný uznaný rozsudkom zo dňa 08.01.2014, právoplatným 19.03.2014 uznaný
za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona,
prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Trestného zákona a prečinu výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. b/ Trestného zákona za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobodyvtrvaní dvochrokovnepodmienečnestým,že bolzaradenýnavýkontrestudoústavunavýkon

trestu s minimálnym stupňom stráženia. Zároveň bolo obžalovanému uložené protialkoholické ochranné
liečenie ústavnou formou. Z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. 10T/7/2013
vyplýva, že proti rozsudku podal obžalovaný odvolanie, ktorý Krajský súd v Prešove uznesením sp.zn.
5To/9/2014 zo dňa 19.03.2014 a právoplatným, 19.03.2014 odvolanie obžalovaného zamietol. Z výkonu
trestu v tejto veci bol obžalovaný podmienečne prepustený uznesením Okresného súdu Prešov, sp.zn.

1Pp/19/2014 zo dňa 16.05.2014 a bola mu určená skúšobná doba 3 roky a nariadený probačný dohľad
na odsúdeným vo výmere 1 rok. Zároveň mu bolo uložené aj obmedzenie spočívajúce v zákaze
požívania alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Z odpisu z registra trestov, ako aj z pripojeného spisu Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn.

12T/49/2015 ďalej vyplýva, že v predmetnom konaní bol obžalovaný uznaný za trestným rozkazom zo
dňa 18.03.2015, právoplatným 04.08.2016 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods.
2 písm. a/ Trestného zákona spáchaného v jednočinnom súbehu s prečinom porušovania domovej
slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v
trvaní 6 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom

stráženia. Z pripojeného spisu súd zistil, že obžalovaný najprv podal proti trestnému rozkazu odpor,
avšak z úradného záznamu zo dňa 04.08.2016 vyplýva, že podaný odpor proti trestnému rozkazu zobral
v celom rozsahu späť a trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť 04.08.2016.

Z pripojených spisov vo veciach návrhov na obnovu konania 13Nt/14/2019, ako aj vo veci 2Nt/7/2019,

súd zistil, že tieto nie sú rozhodnuté.

Na hlavnom pojednávaní boli oboznámené a predložené prítomným stranám doličné predmety a to
elektrický paralyzér so svietidlom zn. POLYS čiernej farby, ako aj skrutkovač zaistený dňa 22.11.2018
zaistený pri ohliadke miesta činu. Obžalovaný k predmetným veciam uviedol, že skrutkovač mu vypadol,

ale po roku si už nepamätá či je jeho a k paralyzéru uviedol, že to nie je jeho paralyzér, nakoľko jeho
paralyzér mal len 11 cm.

K zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona :

Výpoveď obžalovaného vo vzťahu ku všetkým trom skutkom, pre ktoré je obžaloba podaná, považuje
súd za tendenčnú, v snahe vyhnúť sa trestnoprávnym následkom svojho konania. Jeho výpovedi pokiaľ
ide o zločin útoku na verejného činiteľa súd neuveril. Súd neuveril tvrdeniu obžalovaného, že na
mestskom úrade bol len raz, nakoľko vo svojich výpovediach raz tvrdil, že o 12.00 hod bol u svojho
známeho a raz, že vtedy vychádzal z okresného úradu. Tvrdil pritom, že vtedy zvonili zvony na poludnie.

Taktiež aj keď obžalovaný tvrdil, že paralyzér len chcel použiť, ale tento nepoužil, súd mu neuveril,
nakoľko použitie paralyzéra vyplýva z prehratého kamerového záznamu, na ktorom vidieť svetelný
prejav paralyzéra a zároveň použitie paralyzéza a kontakt s jeho telom potvrdil aj poškodený, a teda
neuveril súd ani tvrdeniu obžalovaného, že paralyzér bol vybitý. Z tohto dôvodu súd neuveril anijeho tvrdeniu, že paralyzér, ktorý bol predmetom znaleckého skúmania nie je jeho, nakoľko tento bol
vybitý, keďže zo znaleckého skúmania paralyzéra vyplýva, že tento bol nabitý, čo korešponduje aj s
prehratým kamerovým záznamom. Tomuto tvrdeniu súd neuveril aj z toho dôvodu, že sám obžalovaný

tvrdil, že paralyzér použil predtým na stanici, keď sa vracal domov. Taktiež súd neuveril ani tvrdeniu
obžalovaného, prečo prišiel na mestský úrad, nakoľko aj pri prehliadke pri nástupe do väzby uviedol,
že na mestský úrad išiel pre peniaze. Súd neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že paralyzér chcel
použiť v snahe zabrániť soteniu zo strany mestského policajta, nakoľko aj z jeho výpovede vyplýva,
že poškodeného mestského policajta G. Z. predtým osobne nepoznal, len vedel o koho ide, a teda nie

je zrejmý dôvod, prečo by tak mestský policajt robil. Súd neuveril ani tvrdeniu obžalovaného, že na
mestskom úrade bol len raz, nakoľko táto skutočnosť je spochybnená svedeckými výpoveďami svedka
Č., R. R. L.. M..

Výpovedi poškodeného G. Z. súd uveril, nakoľko podľa názoru súdu táto korešponduje s prehratým
kamerovým záznamom, ale aj s výpoveďou svedkov, jednak svedkyne Š.Z. M. o nevhodnom správaní

obžalovaného v daný deň na mestskom úrade, ktorý mal podľa jej výpovede spať na stoličkách na 1.
poschodí. V tomto smere jej výpoveď korešponduje s výpoveďou svedka P. Č., ktorý mal na jej žiadosť
obžalovaného požiadať, aby odtiaľ odišiel. Podľa svedka bol obžalovaný opitý. Tieto výpovede v spojení
s lekárskou správou obžalovaného, podľa ktorej mal na základe biochemického rozboru dňa 24.1.2019
v krvi 3,13 g/l alkoholu, potvrdzujú tvrdenia poškodeného G. Z., že bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu.

Aj keď vo výpovedi svedkyne Š. M. a poškodeného G. Z. a svedka P. Č. možno vidieť určité odchýlky
ohľadne skutočnosti, či pri druhej návšteve mestského úradu obžalovaným volala príslušníkov svedkyňa
Š. M. alebo či títo už boli pri obžalovanom, keď ona prišla, tieto súd hodnotí ako nepodstatné vo vzťahu k
predmetnémuskutku,nakoľkopráveúplnázhodavovýpovediachbymohlavyvolávaťpochybnosťotom,
či tieto výpovede nie sú naučené. Je zrejmé, že vtedy na chodbe všetci boli, preto súd ich výpovediam

uveril.

Výpoveď poškodeného G. Z. s poukazom na vyhodnotené svedecké výpovede svedkyne Š. M., ako
svedka P. Č. a následne aj výpovede ďalších príslušníkov mestskej polície, ktorí síce priamo pri
samotnom skutku neboli, viedli súd k tomu, že výpovedi poškodeného G. Z. uveril. Túto skutočnosť

odôvodňujú aj výpovede svedkov E. B. R. G. o tom, ako bolo svedkom G. prijaté okolo pol druhej
na linke 159 oznámenie o podnapitom človeku na mestskom úrade, ktorý sa neprimerane správa.
Súd má za to, že ku kontaktu paralyzéra s telom poškodenému došlo, nakoľko súd verí výpovedi
poškodeného G. Z., ktorý uviedol, že pocítil stuhnutie. Takéto vnímanie kontaktu paralyzéra s telom
poškodeného korešponduje so záverom znalca o pôsobení elektrického prúdu, ktorý skúmal predmetný

paralyzér. Súd nevidí dôvod, prečo by mal chcieť poškodený vo vzťahu k obžalovanému nepravdivo
vypovedať, prípadne chcieť obžalovanému poškodiť, nakoľko aj sám obžalovaný vypovedal, že sa
nepoznali. Tvrdenia obžalovaného, že vedel o poškodenom ako o človeku, na ktorého si má dávať pozor,
súd považuje len za obranu obžalovaného, ktorá nijako nemôže ospravedlňovať jeho konanie.

Výpovedi svedka L. Č. súd nemal dôvod neveriť, avšak jeho výpoveď nijako nepreukazuje nevinu
obžalovaného zo spáchaného skutku, nakoľko aj keby obžalovaný bol v deň skutku uňho, táto
skutočnosť by nepreukazovala, že sa obžalovaný skutku nedopustil, nakoľko svedok pri skutku nebol.

V súlade s ustanovením § 128 ods. 1 Trestného zákona je verejným činiteľom aj zamestnanec územnej

samosprávy tak, ako to vyplýva z potvrdenia mesta a zároveň sa podieľa na plnení úloh spoločnosti
a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci zodpovednosti za plnenie úloh zverená.
Pre trestnú zodpovednosť a ochranu verejného činiteľa sa podľa jednotlivých ustanovení tohto zákona
vyžaduje, aby bol trestný čin spáchaný v súvislosti s jeho právomocou a zodpovednosťou.

Podľa potvrdenia mesta Vranov nad Topľou, je poškodený G. Z. od 16.5.2002 policajtom mestskej
polície.

Podľa § 323 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto použije násilie na výkon právomoci verejného činiteľa
potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.

Podľa § 323 ods. 2 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na tri až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.V zmysle § 138 písm. a) Trestného zákona sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie
trestného činu so zbraňou.

Podľa § 122 ods. 3 Trestného zákona, trestný čin je spáchaný so zbraňou, ak páchateľa alebo s jeho
vedomím niektorý zo spolupáchateľov použije zbraň na útok, na prekonanie alebo zamedzenie odporu
alebo ju má na taký účel pri sebe; zbraňou sa rozumie, ak z jednotlivého ustanovenia nevyplýva niečo
iné, každá vec, ktorou možno urobiť útok proti telu dôraznejším. Trestný čin je spáchaný so zbraňou aj
vtedy, ak páchateľ použije napodobeninu zbrane alebo ju má pri sebe s úmyslom, aby bola považovaná

za pravú.
Podľa § 8 ods. 1 písm. a) zákona č. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, príslušník obecnej polície pri
plnení úloh je oprávnený, vyzvať osobu, aby upustila od konania, ktorým narušuje verejný poriadok,
alebo od iného protiprávneho konania.

Podľa § 13 ods. 2, zákona č. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, pred použitím donucovacích prostriedkov

je príslušník obecnej polície povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho
konania, s výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže
upustiť iba v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec
neznesie odklad alebo tomu bránia iné okolnosti.

Podľa § 13 ods. 3 zákona č. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, o tom, ktorý z donucovacích prostriedkov
použije, rozhoduje príslušník obecnej polície podľa konkrétnej situácie tak, aby osobe, proti ktorej
zakročuje, nespôsobil neprimeranú ujmu.

V súlade s § 15 ods. 2 zákona o obecnej polícii, pred použitím donucovacích prostriedkov je príslušník

obecnej polície povinný vyzvať osobu, proti ktorej zakročuje, aby upustila od protiprávneho konania, s
výstrahou, že bude použitý niektorý z donucovacích prostriedkov. Od výzvy a výstrahy môže upustiť iba
v prípade, keď je sám napadnutý alebo je ohrozený život alebo zdravie inej osoby a vec neznesie odklad
alebo tomu bránia iné okolnosti.

Trestná činnosť páchaná proti verejnému činiteľovi - v tomto smere mestskému policajtovi v súvislosti
s výkonom jeho povinností je závažným negatívnym javom. Obžalovaný v danom prípade konal ako
všeobecne trestne zodpovedný subjekt a je za svoje konanie zodpovedný, a to aj s ohľadom na
záver znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie. Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel
smerujúci k útoku na verejného činiteľa z dôvodu výkonu jeho služobných právomocí. V tejto súvislosti

treba prihliadať najmä ma okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, na to aký predmet
páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého
hrozilo z útoku. Súd tak dospel k záveru, že obžalovaný vedel, že používa násilie voči mestskému
policajtovi a takýmto spôsobom konať chcel, konal tak v priamom úmysle.

Z vykonaného dokazovania po zhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomných
súvislostiach, dospel súd k záveru, že v danom prípade poškodený G. Z. je mestským policajtom, ako
to vyplýva zo správy Mesta Vranov nad Topľou a zároveň mal súd preukázané, že pri skutku poškodený
konal v rámci výkonu svojich služobných povinností, kedy ako mestský policajt vykonával služobný
zákrok. Obžalovaný teda v danom prípade zaútočil na poškodeného G. Z., mestského policajta pri jeho

služobnom zákroku, práve z dôvodu, že tento vykonával svoju právomoc tým, že vyvádzal obžalovaného
z budovy mestského úradu pre jeho nevhodné správanie sa. Aj sám obžalovaný vo svojej výpovedi
uviedol, že išiel za primátorom, pričom z výpovede svedkov vyplynulo, že obžalovaný sa v priestoroch
mestského úradu správal vulgárne a dožadoval sa vstupu k primátorovi. Pre nevhodné správanie
bol obžalovaný vyzvaný aj poškodeným G. Z., aby priestor mestského úradu opustil. Pri vyvádzaní

obžalovaného poškodeným G. Z., ktorý bol pri tomto služobnom úkone v rámci svojich právomoci, aj
podľa kamerového záznamu v služobnej rovnošate, obžalovaný na tohto zaútočil fyzicky tým spôsobom,
ženaňhovytiaholapoužilparalyzér.Tátoskutočnosťjepreukázanázprehratéhokamerovéhozáznamu,
ako aj z výpovede poškodeného G. Z., a preto súd výpovedi obžalovaného neuveril. Z kamerového
záznamu vyplýva, že prvý zaútočil na poškodeného práve obžalovaný, ktorý paralyzér vytiahol a

snažil sa ho použiť, k čomu aj došlo a toto vyplýva nielen z kamerového záznamu, ale aj výpovede
poškodeného G. Z.. Zo záznamu ďalej vyplýva a toto potvrdzuje aj výpoveď poškodeného, že až
následne po tomto použití paralyzéra, použil poškodený G. Z. ako mestský policajt proti obžalovanému
donucovacie prostriedky. Súd v tomto smere uveril poškodenému, že bol na krátky moment, menej akosekundu paralyzérom zasiahnutý, a súd nemal dôvod jeho výpovedi neuveriť. Súd však považuje za
potrebné uviesť, že aj keby ku kontaktu paralyzéra s telom poškodeného nedošlo, táto skutočnosť by
nič nezmenila na tom, že obžalovaný dokonal zločin útoku na verejného činiteľa, nakoľko obžalovaný

svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § §
323ods.1písm.a),ods.2písm.c)Trestnéhozákonaspoukazomna§138písm.a)Trestnéhozákona.Z
kamerového záznamu, ale aj z výpovede poškodeného G. Z. taktiež mal súd preukázané, že obžalovaný
sa pri útoku opakovane pokúšal zasiahnuť paralyzérom poškodeného, ktorý však voči nemu následne
použil donucovacie prostriedky, a to hmaty a chvaty, ako aj úder, ktorými obžalovaného spacifikoval.

Obžalovaný si pri páde, tak ako to vyplýva z kamerového záznamu a z výpovede poškodeného udrel
hlavu do dverí a v zmysle podanej lekárskej správy utrpel ranu na hlave, pričom súd v tejto súvislosti
neuveril tvrdeniu obžalovaného, že predmetné poranenie mu bolo spôsobené mestským policajtom.

Pri spacifikovaní obžalovaného, poškodený G. Z. utrpel v zmysle podaného znaleckého posudku ľahké
podvrtnutie základného kĺbu palca ľavej ruky, ľahké podvrtnutie ľavého lakťa a ľavého ramena, ako

aj ľahké natiahnutie pravého kývača hlavy. Výpoveď poškodeného G. Z., že tieto zranenia mu boli
spôsobené korešponduje aj zo záverom znaleckého posudku, a preto súdu ustálil, že predmetné
zranenia boli poškodenému spôsobené a tieto vznikli práve pri pacifikácii obžalovaného. Táto okolnosť
bola zistená na podklade zadovážených dôkazov v priebehu prípravného konania, súčasne však
bola bez významu z hľadiska právneho posúdenia skutku, nakoľko pre naplnenie znakov trestného

činu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona
nie je nevyhnutné spôsobenie poranenia, teda aj pri vypustení daných zranení z popisu skutku by
skutok odôvodňoval kvalifikáciu podľa citovaného ustanovenia. Vzhľadom na to, že obžalovaný na
poškodeného zaútočil a takýmto spôsobom konať chcel, je súd toho názoru, že úmyslom obžalovaného
je kryté aj spôsobené zranenie poškodeného, nakoľko obžalovaný na poškodeného útočil aj opakovane,

a teda chcel poškodeného zneškodniť ( zraniť), keďže ho tento vyvádzal von z mestského úradu, kde
sa chcel obžalovaný stretnúť s primátorom.

K obrane obžalovaného, že na mestskom úrade bol v daný deň len raz, súd uvádza, že aj keby bol
obžalovaný na mestskom úrade len raz, jeho nevhodné správanie bolo dôvodom, pre ktoré bol vyzvaný,

aby mestský úrad opustil, a táto skutočnosť je preukázaná výpoveďami svedka Č., P.B. G. Z., R. F. M..
K. X. F. Š. M. R. F. P. Č. však vyplýva, že obžalovaný bol na mestskom úrade dvakrát, a preto ani tejto
obrane obžalovaného súd neuveril.

Zo znaleckého dokazovania KEÚ PZ, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika ohľadne

paralyzéra, ktorý bol odňatý obžalovanému poškodeným dňa 24.1.2019, a ktorý patril obžalovanému
je potrebné uviesť, že aj keď je tento plne funkčný, nejde o zbraň v zmysle zákona č. 190/2003
Z.z. o strelných zbraniach a strelive. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že paralyzér použitý
obžalovaným proti poškodenému Ladislavovi Tóthovi je potrebné v súlade s ustanovením § 122 ods. 3
Trestného zákona považovať za zbraň. Tento záver súdu vychádza z výsledkov znaleckého skúmania

KEÚ PZ, odvetvie kriminalistická a požiarna elektrotechnika ohľadne paralyzéra, z ktorého vyplynulo,
že predmetný paralyzér bol plne funkčný kontaktný paralyzér, ktorého elektrický výboj účinkuje aj cez
silnú vrstvu odevu a pri plnom údere dokáže spôsobiť pád, stratu orientácie šok na niekoľko minút.
Takéto vlastnosti paralyzéra jednoznačne poukazujú na tú skutočnosť, že predmetný paralyzér spĺňa
podmienku uvedenú v ustanovení § 122 ods. 3 Trestného zákona, ktorý považuje za zbraň každú vec,

ktorá dokáže urobiť útok proti telu dôraznejším. Tejto skutočnosti svedčí aj tvrdenie obžalovaného,
ktorý mal predmetný paralazér použiť v noci 23.1.2019 na stanici v Kysaku, keď čakal na spoj domov
a paralyzér použil proti nejakému chlapovi a ten spadol.

K prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s

poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona a prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona :
Výpoveď poškodenej R. V. korešponduje s výpoveďou poškodeného X. V., ako aj s výpoveďou svedkyne
E. V., preto súd svedkyni uveril. Súd tak neuveril tvrdeniu obžalovaného, že v dome poškodených V.h
nebol, nakoľko táto skutočnosť je vyvrátená práve uvedenými svedeckými výpoveďami. Obžalovaný

tvrdil že bol len asi 60 cm za prah a šrubovák mu vypadol, keď ho vytláčali vonku, a keď sa potkol o prah.
Zároveň však tvrdil, že šrubovákom búchal na dvere, keď mu nikto neotváral. Zo zápisnice o ohliadke
miesta činu však vyplýva, že šrubovák bol nájdený v chodbe rodinného domu a nie vonku prípadne na
prahu dverí, a preto súd jeho výpovedi neuveril.Poškodená R. V. vypovedala ohľadne správania sa obžalovaného v ich dome totožne ako aj svedkyňa
E. V. a poškodený X. V.. Svedkovia zhodne popísali, ako obžalovaný kričal a nadával, bol vulgárny, so

šubovákom v roku ( o ktorom si mysleli, že je to nôž) sa vyhrážal. Poškodená R. V., uviedla, že bola v tom
čase, ako vošiel do ich domu obžalovaný v kúpelni a poškodený X. V. vtedy spal v inej izbe, o čom ona
ale nevedela. Tieto skutočnosti zhodne popísala aj svedkyňa E. V.. Zhodne obaja poškodení popísali aj
napadnutie poškodenej R. V., ako jej obžalovaný potrhal tričko a ako ho poškodení vytláčali z domu.
Výpoveď svedkyne E. V. potvrdzuje tvrdenia poškodenej R. V. o tom, ako sa obžalovaný vyhrážal, že

ich podpáli. Obaja poškodení zhodne uviedli, že obžalovaný bol v čase skutku pod vplyvom alkoholu a
aj keď táto skutočnosť nie je objektivizovaná dychovou skúškou obžalovaného, súd ich výpovedi uveril.

Podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, kto neoprávnene vnikne do obydlia iného alebo v ňom
neoprávnene zotrvá, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na jeden až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Podľa § 138 písm. d) Trestného zákona, sa závažnejším spôsobom konania rozumie spáchanie
trestného činu násilím, hrozbou bezprostredného násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou
ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až
na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. a) Trestného zákona, odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.

Už vyššie bolo uvedené, že v súlade s ustanovením § 138 písm. a) Trestného zákona sa závažnejším
spôsobom konania rozumie spáchanie trestného činu so zbraňou.

V danom prípade súd dospel k záveru, že k prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods.
1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona došlo, nakoľko
z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že obžalovaný neoprávnene vnikol do obydlia poškodených.
Táto skutočnosť vyplýva z priebehu skutku, keď obžalovaný vošiel do domu poškodených bez toho, aby
ho títo vpustili do domu, alebo aby mal na tento vstup súhlas, nakoľko R. V. bola v tom čase v kúpelni

a X. V. v inej izbe. Na prítomnosť obžalovaného v ich dome zareagovali až keď počuli jeho krik, keďže
jeho príchod do domu nevideli. Z vykonaného dokazovania pritom vyplýva, že obžalovaného vyzvali, aby
odišiel preč. Obžalovaný v dome poškodených vykrikoval, bol vulgárny a pri konflikte, keď ho z domu
vytláčala poškodená R. V. jej potrhal tričko. Aj poškodený X. V. ho vytláčal z domu, kde aj spolu spadli na
zem. Z uvedeného konania obžalovaného teda vyplýva vyvinuté násilie, pričom v danom prípade, keďže

obžalovaný potrhal tričko poškodenej R. V., je zrejmé, že bolo potrebné vyvinúť násilie určitej intenzity,
a preto má súd za to, že obžalovaný neoprávnene zotrvával v dome poškodených aj s využitím násilia a
tento opustil až potom, ako ho poškodená vytláčala z domu, a preto je splnené aj kvalifikačné kritérium
podľa § 194 ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. d) Trestného zákona.

Z obsahu ustanovenia § 360 Trestného zákona vyplýva, že trestného činu nebezpečného vyhrážania
sa dopustí ten, kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou
takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu. Musí ísť o vyhrážanie objektívne spôsobilé
vzbudiť dôvodnú obavu u toho, voči komu hrozba smeruje. Dôvodnou obavou sa rozumie vyšší stupeň
tiesnivého pocitu zo zla, ktorým sa vyhráža. Pri posudzovaní otázky, či vyhrážanie je spôsobilé v

inom vzbudiť dôvodnú obavu, treba prihliadnuť na všetky konkrétne okolnosti prípadu a starostlivo
zhodnotiť závažnosť vyhrážky, a teda odlišovať nebezpečné vyhrážanie od iných hrubých, arogantných,
agresívnych či vulgárnych verbálnych prejavov, ktoré nie sú prečinom, ale iba priestupkom.

Súd z výsledkov dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný naplnil aj všetky znaky skutkovej podstaty

prečinu nebezpečného vyhrážania sa podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Poškodený X. V. jednoznačne popísal, že mal z vyhrážok obžalovaného strach, že ho zabije, a v
tomto smere súd zohľadnil aj tú skutočnosť, že poškodený X. V. poukázal aj na výstrahu zo stranyjeho manželky, poškodenej R. V., o nožíku v rukách obžalovaného, ktorý bol nakoniec šrubovák.
Poškodený mal strach, že ho obžalovaný prepichne. Takto svoj strach o manžela popísala aj poškodená
R. V., nakoľko sa obžalovaný ich dome správal vulgárne, nadával poškodenej R. V., kričal v ich dome

a pri hádke s poškodeným vytiahol šrubovák. Pri potýčke fyzicky napadol aj poškodenú. Z prejavu
obžalovaného, ktorý pri vulgárnom verbálnom prejave, pri vyhrážkach o zabití, pri ktorom vytiahol z
vrecka šrubovák, o ktorom si poškodená R.Z. V. myslela, že je to nožík a túto skutočnosť potvrdil aj
poškodený X. V., vo svojom súhrne s uchopením poškodenej R. V. a roztrhaním jej trička poukazujú na
záver, že obžalovaný sa dopustil svojim skutkom nielen porušovania domovej slobody, ale aj prečinu

nebezpečnéhovyhrážaniavzmysleustanovenia§360ods.1,ods.2písm.a)Trestnéhozákona.Súdmá
za to, že takýto jednočinný súbeh trestnej činnosti je možný, nakoľko obžalovaný vošiel bez dovolenia
do domu poškodených, kde zotrval aj keď ho poškodení vyzvali aby odišiel, dokonca tam zotrvával aj
násilím a poškodení ho vytláčali von z domu a zároveň sa taktiež vyhrážal so zbraňou ( šrubovákom)
poškodenému, že ho zabije. V danom prípade bolo podstatné aj to, že si poškodená R. V. myslela že má
obžalovaný nožík a vyvolal v nej obavu o život manžela. Súd však prihliadal aj na tvrdenia poškodenej

R. V. ako aj svedkyne E. V., ktoré zhodne uviedli, že sa obžalovaný vyhrážal, že ich podpáli. Rozhraním
trička poškodenej R. V. zároveň obžalovaný spôsobil škodu, ktorú si v prípravnom konaní vyčíslila na
sumu 10,- eur. Keďže výška spôsobenej škody nemala vplyv právnu kvalifikáciu skutku, súd v tomto
smere vychádzal pri popise skutku z takto určenej škody.

V súvislosti so zaoberaním sa subjektívnej stránky spáchaných prečinov súd má za to, že obžalovaný
konal v priamom úmysle, nakoľko súd prihliadal najmä ma okolnosti, za ktorých ku skutku došlo, na jeho
intenzitu, na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných
okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku.

Súd ešte dodáva, že pre naplnenie objektívnej stránky teda postačuje možnosť vzbudenia dôvodnej
obavy, nie nutnosť. Následkom tohto trestného činu je pôsobenie samotnej vyhrážky, ktorá musí byť
vážne mienená, avšak nie z hľadiska úmyslu jej naplnenia, ale z hľadiska úmyslu jej vyslovenia, teda,
že ju páchateľ chcel vysloviť, a mala pôsobiť ako vyhrážka. V danom prípade poškodená R. V. mala
strach, že obžalovaný ublíži jej manželovi, nakoľko mal v ruke šrubovák, o ktorom si myslela, že je to

nožík a mala tak odôvodnenú obavu o život manžela, poškodeného X. V.. U poškodeného X. V. konanie
obžalovaného vzbudilo dôvodnú obavu o jeho život, keďže sa vyhrážal zabitím priamo jemu. Keďže
poškodení tvrdili, že takéto správanie obžalovaného bolo prvýkrát, je tak možné aj z tohto usudzovať na
odôvodnenú obavu poškodených, nakoľko takéto správanie obžalovaného nevideli a mohli tak pociťovať
obavu, že svoje vyhrážky uskutoční.

Súd poukazuje na ustanovenie § 122 ods. 3 Trestného zákona, v zmysle ktorého je potrebné v danom
prípade považovať obžalovaným pri spáchaní skutku použitý šrubovák za zbraň, nakoľko ide o vec, ktorá
je spôsobilá objektívne zdôrazniť útok proti telu poškodeného. Taktiež v predmetnej veci v psychickom
rozrušení útokom obžalovaného a v rýchlom slede udalosti skutku, je potrebné uviesť, že šrubovák

považovali poškodení za nôž, ktorý je taktiež možné považovať v súlade s uvedeným definovaním
zbrane.

Súd taktiež nezistil žiadny dôvod, ani motív poškodenej a svedkov, prečo by si celú vec vymysleli a
zhodne tvrdili, že sa obžalovaný vyhrážal poškodeným, keďže z dokazovania vyplynulo, že predtým

mali medzi sebou dobrý vzťah, obžalovaný s poškodeným spolupracovali a obžalovaný mal navštevovať
poškodených. Po takto vykonanom a vyhodnotenom dokazovaní súd teda nemal žiadnu dôvodnú
pochybnosť o vine obžalovaného za tento skutok. Skutočnosť, že nevesta V. vypovedá ohľadne synov
poškodených inak ako samotní poškodení, podľa názoru súdu síce môže vyznievať rozporne, avšak aj
z jej výpovede jednoznačne vyplýva, že pri incidente synovia poškodených neboli, a preto jej súd uveril.

Súd vypustil zo skutkovej vety, že obžalovaný poškodenú udrel, ale súd upravil skutkovú vetu, že
poškodenú chytil a tak už v súlade s popisom skutkovej vety v podanej obžalobe roztrhol poškodenej
tričko. Takáto úprava zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zároveň touto úpravou nedošlo k
narušeniu totožnosti skutku, ani k zmene právnej kvalifikácie skutku.

Prejav obžalovaného bol v danom prípade podľa jeho vyjadrenia motivovaný snahou o zabezpečenie
si peňažných prostriedkov, na ktoré mal podľa jeho vyjadrenia nárok vzhľadom na vykonanú prácu s
poškodeným X. V.. Táto skutočnosť ho však v nijakom prípade nezbavuje viny za spáchaný skutok.K prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s
poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona :

Výpovedi obžalovaného, že poškodeného Š. M. udrel len raz, a keď tento spadol, tak ho tam nechal a
už viac nebil a nekopal, súd neuveril. Aj keď obžalovaný uvádza, že s poškodeným Š. M. mali nezhody
už dlhé roky, súd v tejto súvislosti uvádza, že prechádzajúce nezhody nemôžu nijakým spôsobom
ospravedlňovať konanie obžalovaného. Výpoveď obžalovaného bola, podľa názoru súdu, spochybnená
výpoveďou poškodeného Š. M., ktorého výpoveď vyznieva zhodne so znaleckým dokazovaním a

výsluchom znalcov U.. P. X., U.. L. U., R. R. U.. P. P.Á.. Sám obžalovaný uviedol, že udrel poškodeného
päsťou medzi oči a spadol na zem a on išiel ďalej.

Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného Š. M., tejto súd uveril. Jeho výpoveď korešponduje s výsledkami
znaleckého dokazovania. Súd uveril poškodenému aj v tom smere, že ku skutku došlo vo dvore Y. Č.. XX
X. M.. Poškodený Š. M. popísal, ako ho obžalovaný napadol, udrel, ako poškodený spadol a obžalovaný

ho bil rukami a kopal. Súd mu taktiež uveril aj v tom, že v daný deň nemal palicu, keďže išiel len o štyri
domy od svojho domu, čo zodpovedá tomu, kde malo dôjsť ku skutku. Vzhľadom na to, že súd uveril
tvrdeniam poškodeného Š. M., neuveril výpovedi obžalovaného, že ku skutku malo dôjsť pred iným
domom, ako aj tvrdeniu, že ho mal prvý palicou udrieť poškodený Š. M.. Tieto tvrdenia obžalovaného
neboli nijako preukázané, pričom súd ťažko nadobudne presvedčenie o tom, že poškodený, ktorý mal

v čase skutku 81 rokov by zaútočil na obžalovaného, ktorý mal v tom čase 61 rokov, teda žeby zaútočil
na o 20 rokov mladšieho muža.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.

Podľa § 156 ods. 2 Trestného zákona, odňatím slobody na jeden až tri roky sa páchateľ potrestá, ak
spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie osoba vyššieho veku.

Podľa § 127 ods. 3 Trestného zákona, osobou vyššieho veku je sa na účely tohto zákona rozumie osoby
staršia ako šesťdesiat rokov.

Podľa §156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona, odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ

potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví. Pre
naplnenie znakov subjektívnej stránky nepostačuje len zistenie, že páchateľ konal úmyselne, ale sa
musí preukázať, že jeho úmysel smeroval aj k spôsobeniu ublíženia na zdraví tak, ako to vyžaduje ust.

§ 15 písm. a), resp. písm. b) Trestného zákona. Z konania obžalovaného, ako aj zo spôsobu útoku a
s prihliadnutím aj na nebezpečenstvo útoku, ktoré hrozilo poškodenému možno usudzovať na splnenie
subjektívnej stránky.

Po zhodnotení dôkazov súd dospel k záveru, že ku skutku došlo tak, ako to bolo uvedené v podanej

obžalobe s tým rozdielom, ako bolo uvedené vyššie ohľadne miesta, kde sa stal skutok, a síce, že k
napadnutiu poškodeného došlo vo dvore č. 63. Výpoveď poškodeného Š. M. o tom, že ho obžalovaný
zvalilnazem,kopaldoňhoabil,pričomhoobžalovanýbilrukamiajdoňhokopal,abilhopritom dooblasti
hlavy, ľavej strany tváre, do ľavého boka, ako aj do ľavého pleca. Tvrdenie poškodeného o takomto
napádaní zo strany obžalovaného, ako aj o tom, že mal zranené oko, ktoré mu aj operovali súhlasí s

popisom zranení, ktoré mal poškodený utrpieť podľa lekárskych správ a podľa znaleckých posudkov,
znalcov U.. P. X., R. R. U.. P. P. R. Z. U.. L. U..

Zranenia oka poškodeného boli popisované všetkými troma znalcami, avšak súd pri hodnotení tohto
zranenia vychádzal zo znaleckého posudku a výsluchu znalkyne oftalmologičky, U.. L. U.. Tu však treba

uviesť,žezranenietýkajúcesaokahodnotilitotožneU..L.U.,R.R.K.U..P.P.akozranenieťažké.Pokiaľ
ide o vyšetrenie oka, k tomuto sa napokon U.. P. X. vyjadril, že plne akceptuje znalecký posudok U.. U..Pokiaľ ide o znalecké skúmania týkajúce sa zranení poškodeného Š. M., znalci U.. P. X. R. U.. P. P.
zhodne popísali zranenia poškodeného (pomliaždenie ľavej temenno spánkovej oblasti, pomliaždenie
ľavej okoloočnicovej oblasti tváre, pomliaždenie nosa- ako poranenia ľahké), avšak rozdielne označili

zranenia pokiaľ ide o ich hodnotenie, a to pokiaľ ide o pomliaždenie ľavej polovice hrudníka a
pomliaždenie ľavého ramenného kĺbu. Predmetné zranenia hodnotil znalec MUDr. P. P. ako poranenia
stredne ťažké a U.. P. X. ako poranenia ľahké. Z výsluchu znalcov vyplynulo, že U.. P. P. tieto poranenia
hodnotí ako stredne ťažké, nakoľko túto skutočnosť odvodzuje od doby liečenia týchto zranení. U.. P.
X. však vo vzťahu k týmto zraneniam uviedol, že nie je možné k hodnoteniu zranení na ľahké a stredne

ťažké pristupovať len z pohľadu dĺžky liečby alebo práceneschopnosti, ale je potrebné prihliadať aj na
ďalšie ukazovatele, ako je zaťaženie organizmu z pohľadu fyzického zaťaženia liečbou, druhom liečby a
rozdiel je aj v tom, či obžalovaný absolvuje len liečbu tabletkami, prípadne či je aj operovaný, ale zároveň
je potrebné zohľadniť aj nebezpečenstvo pre organizmus, teda či mohli byť ohrozené alebo poškodené
životne dôležité orgány. Taktiež znalec vysvetlil zranenie týkajúce sa ľavého ramenného kĺbu, kde
poukázal na zistenie degeneratívnych zmien, ktoré mali vplyv na dĺžku liečby. Z predmetného vyjadrenia

znalca, sa súd s hodnotením U.. P. X. stotožnil, a preto vychádzal ohľadne zranení poškodeného Š. M.
(okrem zranení týkajúcich sa oka) zo znaleckého posudku ako aj výsluchu znalca U.. P. X..

Súd vychádzal zo znaleckého posudku U.. X., a tento k vzniku zranení uviedol, že mohli vzniknúť kopmi
a údermi, a takýto priebeh zranení popísal aj znalec MUDr. P., preto súd ustálil, že ku skutku došlo tak,

ako je to popísané v obžalobe, okrem už tých okolností ktoré vyplynuli z výpovede poškodeného, že ku
skutku malo dôjsť vo dvore a nie na chodníku, nakoľko to poškodený opakovane tvrdil a súd nevidel
dôvod jeho výpovedi neveriť. Pokiaľ obžalovaný tvrdil, že poškodeného udrel len raz, tak toto je podľa
názoru súdu z výsluchu znalca U.. P. X. R. U.. L. U. vylúčené. U.. U. totiž uviedla, že zranenie oka
síce mohlo vzniknúť vzhľadom na jemnosť štruktúr aj jedným poriadnym úderom, avšak súd dodáva, že

vzhľadomnaporaneniapoškodenéhoajvinýchčastiachtela,jetakvylúčené,abytietovzniklilenjedným
úderom, nakoľko aj sám poškodený uvádzal, že ho obžalovaný bil a kopal. A zároveň tieto skutočnosti
ohľadne viacerých atakov zo strany obžalovaného podľa názoru súdu vyplývajú aj z výpovede znalca
U.. P. X., ktorý ako možný vznik poranení poškodeného uviedol kopy a údery, a podľa ktorého každé z
uvedených poranení vzniklo osobitne pôsobením samostatného násilia.

Už v právnej kvalifikácii skutku je zohľadnené, že obžalovaný napadol poškodeného, ktorý je chránenou
osobou z dôvodu jeho veku vyššieho ako 60 rokov, a v tejto súvislosti nemožno prihliadať na
tú skutočnosť, že ak by napadol mladšieho, tak by také zranenia nespôsobil, nakoľko obžalovaný
poškodeného dlhodobo poznal, a teda súd zastáva názor, že obžalovaný vedel o veku poškodeného a

túto skutočnosť zneužil vediac, že poškodený nebude schopný predmetnému útoku sa ubrániť, preto
túto okolnosť súd zohľadnil v popise skutku. Z uvedených okolností vyplýva, že obžalovaný naplnil znaky
skutkovej podstaty ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, avšak aj v zmysle § 156
ods. 2 písm. a) Trestného zákona, teda sa dopustil skutku na chránenej osobe, a to osobe vyššieho
veku (staršia ako 60 rokov).

Zranenie súvisiace s okom P. Š. M. bolo v zmysle znaleckého skúmania najzávažnejším poranením,
ktoré poškodený utrpel. Toto poranenie si v zmysle znaleckého skúmania vyžiadalo dobu liečenia viac
ako 42 dní, čo v súlade s ustanovením § 123 ods. 3 písm. i), ods. 4 Trestného zákona je potrebné
charakterizovať ako poruchu zdravia trvajúcu dlhší čas, a teda ide o ťažkú ujmu na zdraví, ktorá bola

spôsobená konaním obžalovaného poškodenému. Za danej situácie je tak splnená podmienka pre
naplnenie právnej kvalifikácie, ktoré predpokladá ustanovenie § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona.
Obžalovaný sa tak podľa názoru súdu dopustil aj tohto skutku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti
rozsudku.

Základným predpokladom trestnej zodpovednosti za prečin je bezpečné zistenie či konanie nesie nielen
všetky formálne znaky prečinu, ale i toho, či ide o prečin aj v intenciách ods. 2 § 10 Trestného zákona.
To znamená, že vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin
spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nie nepatrná, teda materiálny
korektív.

Záver o tom, či pri prečine je materiálny korektív podľa § 10 ods. 2 Trestného zákona je záverom
právnym, ktorý záver sa musí zakladať na skutkových zisteniach súdu vyplývajúcich z vykonaného
dokazovania rovnako ako záver o objektívnych a subjektívnych znakoch prečinu. Skutočnosti významnépre právny záver o tom, či tu je materiálny korektív prečinu, musia byť predmetom dokazovania práve ,
ako všetky ostatné okolnosti naplňujúce znaky trestného činu.

V predmetnom konaní sa obžalovaný dopustil konania, a to skutku kvalifikovaného ako prečin
porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na
§ 138 písm. d) Trestného zákona, prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm.
a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a) Trestného zákona a taktiež skutku kvalifikovaného
ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona

s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 123 ods. 3 písm. i) Trestného zákona.
Je potrebné poukázať na skutočnosť, že prečinu porušovania domovej slobody podľa uvedeného
ustanovenia sa dopustil aj s využitím násilia a v prípade nebezpečného vyhrážania § 360 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona sa prečinu dopustil s použitím zbrane, so šrubovákom v ruke, ktorý súd
vyhodnotil ako zbraň, nakoľko ide o predmet, ktorý dokáže dôrazne pôsobiť proti telu poškodeného.
Pokiaľ ide o skutok právne kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm.

a), ods. 3 písm. c)Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona a § 123 ods.
3 písm. i) Trestného zákona, v tomto prípade súd poukazuje taktiež na spôsob spáchania skutku, a preto
má súd za to, že závažnosť trestného konania v súlade s ustanovením § 10 ods. 2 Trestného zákona,
práve s prihliadnutím na spôsob spáchania oboch skutkov poukazuje na potrebu použitia trestnoprávnej
regulácie aj v prípade uvedených prečinov.

O námietke zaujatosti proti samosudkyni bolo rozhodnuté uznesením súdu zo dňa 13.8.2019, pričom
na následne vznášané námietky zaujatosti zo strany obžalovaného už súd neprihliadal, nakoľko v nich
obžalovaný namietal postup samosudkyne v konaní a opakovane uvádzal rovnaké skutočnosti. Taktiež
je potrebné poukázať na správanie sa obžalovaného počas konania na súde, kedy obžalovaný aj po

opakovaných upozorneniach nezmenil svoje správanie, používal invektívy jednak vo verbálnom prejave
na súde, prípadne v jeho písomných podaniach. Obžalovanému z tohto dôvodu bola udelená poriadková
pokuta, následne bolo jeho správanie uznesením súdu ponechané riaditeľovi väznice na potrestanie
a bolo taktiež začaté trestné stíhanie pre pohŕdanie súdom podľa § 343 písm. a), písm. b) Trestného
zákona.

Súd odmietol vykonať zo strany obhajoby, teda obžalovaného a obhajcu navrhované dôkazy, a to
pribratie súdneho znalca z odboru kinematografie na posúdenie kamerového záznamu, detektor
lži, konfrontáciu so všetkými poškodenými, rekonštrukciu s poškodeným M., pripojenie spisu
11Csp/375/2017, predvolanie U. L., vyšetrenie duševného stavu M. a oboznámenie jeho zdravotnej

karty, opätovné pribratie znalca z odboru psychiatrie a psychológie, premietnutie záznamu z budovy
mestského úradu v inom čase, konfrontácie s poškodenými M. R. Z. a detektor lži, predvolanie
pracovníčky mestského úradu, ktorá mala dňa 24.1.2020 službu na recepcii, na vyžiadanie kamerového
záznamu zo dňa 24.1.2019 za širšie časové obdobie od 11.00 hod a opätovné premietnutie záznamu
kamery z Mestského úradu zo dňa 24.1.2019 od času kedy mal obžalovaného vyviesť z budovy Č. a

kedy sa mal opätovne do budovy vrátiť.

Súd nepovažoval pribratie znalca z kinematografie na posúdenie kamerového záznamu zo dňa
24.1.2019 za podstatné, nakoľko v konaní boli okrem kamerového záznamu vykonané aj iné dôkazy,
z ktorých súd vychádzal pri rozhodovaní o skutku v bode 1. Súd odmietol aj konfrontáciu so všetkými

poškodenými, nakoľko v konaní boli vykonané výsluchy jednotlivých svedkov a obžalovanému bolo
umožnené klásť svedkom otázky a konfrontácia je jedným zo spôsobov výsluchu, preto súd vykonanie
tohto dôkazu nepovažoval za potrebné. Vykonanie rekonštrukcie s poškodeným M. súd odmietol s
poukazom na ďalšie ku skutku podstatné vykonané dôkazy, ako sú vykonané znalecké dokazovanie a
výsluchpoškodeného.VykonanievýsluchusvedkyneU.L.Á.súdodmietol,nakoľkotátonebolasvedkom

žiadneho skutku.

Pokiaľ ide o návrh na vyšetrenie duševného stavu poškodeného Š. M., k tomuto súd udáva, že
svedkami môžu byť maloleté osoby, osoby vyššieho veku, ale aj osoby s fyzickými, či duševnými
chorobami. Výpovednú hodnotu svedka poškodeného Š. M. nijakým spôsobom neoslabuje fakt jeho

veku, nakoľko svedok jasne, zrozumiteľne popísal skutočnosti týkajúc sa skutku a v konaní nevyvstali
žiadne pochybnosti, ktoré by viedli súd k nariadeniu vyšetrenia duševného stavu poškodeného Š. M..
Zároveň vo vzťahu k poškodenému M. súd odmietol aj pripojenie jeho zdravotnej dokumentácie, nakoľko
ide o osobné údaje, s ktorými sa má právo oboznámiť zákonom stanovený okruh osôb za stanovenýchpodmienok, pričom v tomto konaní potreba takéhoto oboznámenia nebola potrebná aj s poukazom na
odmietnuté vyšetrenie duševného stavu svedka.

V konaní bol vypracovaný znalecký posudok znalcom U.. R. P., z odboru zdravotníctvo, odvetvie
psychiatria a zároveň bol vykonaný aj jeho výsluch. Znalcom vypracovaný znalecký posudok bol so
súhlasom obžalovaného, jeho obhajcu a prokurátora prečítaný na hlavnom pojednávaní. Vzhľadom na
to,žesúdosprávnostiaúplnostiznaleckéhoposudkunemápochybnosti,odmietolpribratieinéhoznalca
z odvetvia psychiatrie, to však nebránilo obžalovanému dať si vypracovať súkromný znalecký posudok.

Pripojenie spisu 11Csp/375/2017 súd taktiež odmietol, nakoľko nebolo zrejmé, čo sa má týmto dôkazom
preukázať. Zároveň súd odmietol premietnutie záznamu z budovy mestského úradu v inom čase,
predvolanie pracovníčky mestského úradu, ktorá mala dňa 24.1.2020 službu na recepcii, vyžiadanie
kamerového záznamu zo dňa 24.1.2019 za širšie časové obdobie od 11.00 hod a opätovné premietnutie
záznamu kamery z Mestského úradu zo dňa 24.1.2019 od času kedy mal obžalovaného vyviesť z

budovy Č. a kedy sa mal opätovne do budovy vrátiť, nakoľko predmetné dôkazy sa týkali skutočností
nepodstatných pre rozhodnutie vo veci, keďže rozhodné bolo vyvádzanie obžalovaného v čase
spáchania skutku a tieto okolnosti boli v konaní preukázané už vykonanými dôkazmi. Obžalovaným
navrhovaný detektor lži súd odmietol, keďže Trestný poriadok takýto dôkazný prostriedok neupravuje.

Súd sa nestotožnil s tvrdením obhajcu obžalovaného, že v danom prípade bol útok zo strany
obžalovaného vo vzťahu k poškodenému mestskému policajtovi vyprovokovaný, nakoľko súd výpovedi
obžalovaného, že si myslel, že ho poškodený chce sotiť zo schodov neuveril. Išlo by o nelogické konanie
poškodeného, ktorý je mestským policajtom, aby v mieste snímanou kamerou sotil obžalovaného.

V záverečnej reči obhajca poukázal na skutočnosť, že obžalovaný bol u poškodených pýtať svoje
peniaze a predmetná vyhrážka sa týkala len vrátenia peňazí, súd poukazuje na výsledky dokazovania,
z ktorého vyplynulo, že obžalovaný sa so šrubovákom v ruke vyhrážal zabitím a tak v žiadnom prípade
nemožno jeho správanie ospravedlniť jeho tvrdením o dlhu zo strany poškodených. V tejto súvislosti
súd poukazuje na tú skutočnosť, že v prípade, ak by poškodený V. mal nejaký dlh voči obžalovanému,

existujú zákonné prostriedky pre uplatnenie si dlhu.

K tvrdeniu obhajoby, že v prípade poškodeného M. išlo o nutnú obranu, súd uvádza, že podľa výpovede
poškodeného, tento v daný deň palicu nemal a tomuto jeho tvrdeniu súd uveril. Zároveň je veľmi
ťažké si predstaviť, aby poškodený vzhľadom na vekový rozdiel medzi ním a obžalovaným napadol

obžalovaného. Tomuto tvrdeniu súd neuveril aj s ohľadom na vykonané dokazovanie jednak výsluchom
poškodeného, ale aj s prihliadnutím na charakteristiku obžalovaného z obce Kladzany.

Pri rozhodovaní o treste, súd vychádzal zo základných zásad ukladania trestov uvedených v § 34 Tr.
zák., pričom prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, pomer

priťažujúcich a poľahčujúcich okolností a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Pri úvahách aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Trest je jedným z prostriedkov na
dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť
zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok
represie ( zabránenie v trestnej činnosti ) a prvok individuálnej prevencie ( výchova k riadnemu životu ) a
jednak aj voči ďalším občanom - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej

prevencie ( výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti ). Trest samozrejme musí
vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa odpisu z registra trestov bol obžalovaný odsúdený celkovo 8 krát, pričom okrem ostatných
dvoch odsúdení, sú už všetky zahladené a jedno odsúdenie z roku 1988 je Okresným súdom

Pardubice. Vzhľadom na dlhú dobu od tohto odsúdenia, súd naňho neprihliadal. Ostatné dve odsúdenia
obžalovaného súd vo veci Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 10T/7/2013 pre prečin
nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pre prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa §364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, za čo mu bol uložený nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 2 roky. Pre výkon trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia. V tejto veci bol obžalovaný podmienečne prepustený dňa 16.5.2014 so

skúšobnoudobou3roksdĺžkouprobačnéhodohľadu1roky,vktorejsadňa16.5.2019osvedčil.Zároveň
bolo obžalovanému uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Vo veci tunajšieho
súdu sp. zn. 12T/49/2015 bol obžalovaný trestným rozkazom zo dňa 18.3.2015, právoplatným dňom
4.8.2016 uznaný za vinného z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. a) Trestného zákona a
prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Trestného zákona, za čomu bol uložený

úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov v ústave na výkon trestu so
stredným stupňom stráženia, z ktorého bol podmienečne prepustený dňa 18.6.2018 na skúšobnú dobu
12 mesiacov. Obžalovaný sa v podmienečnom prepustení osvedčil dňa 7.8.2019.

V rámci úvah o druhu trestu a jeho výmere súd prihliadol aj na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností v zmysle ust. § 38 ods. 2 Tr. zák. U obžalovaného súd nezistil žiadnu

poľahčujúcu okolnosť. Vzhľadom na predchádzajúce odsúdenia obžalovaného vo veciach tunajšieho
súdu sp. zn. 10T/7/2013 a 12T/49/2015 súd pričítal obžalovanému priťažujúcu okolnosť podľa § 37
písm. m) Trestného zákona ( pri predchádzajúcich odsúdeniach sa dopustil obdobnej ako teraz súdenej
trestnej činnosti). Z priťažujúcich okolností mu súd priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) nepričítal
vzhľadom na to, že mu ukladal zvýšený úhrnný trest v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného

zákona, a keďže súd takýmto spôsobom upravoval hornú hranicu trestnej sadzby. Súd však postupom
podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona upravoval dolnú hranicu trestnej sadzby a zároveň ukladal trest
podľa zásad na ukladanie úhrnného trestu s využitím aj ustanovenia § 41 ods. 2 Trestného zákona.

Pri ukladaní trestu tak bolo potrebné v súlade s ustanovením § 41 ods. 2 Trestného zákona použiť tzv.

asperačnú zásadu, nakoľko v danom prípade sa obžalovanému ukladal trest za 3 úmyselné trestné činy,
z ktorých aspoň jeden je zločinom spáchaných dvoma skutkami, a preto bolo potrebné v súlade s § 41
ods. 2 Trestného zákona zvyšovať hornú hranicu trestnej sadzby najprísnejšie trestného trestného činu,
teda zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona,
o jednu tretinu. Základná trestná sadzba zločinu útoku na verejného činiteľa podľa § 323 ods. 1 písm.

a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona je 3 až 8 rokov. Najprv súd podľa § 38 ods. 4 Trestného zákona
upravil, teda zvýšil dolnú hranicu trestnej sadzby o 1/3, čo predstavuje 56 mesiacov, teda na 4 roky
a 8 mesiacov. Následne súd upravil hornú hranicu trestnej sadzby zločinu útoku na verejného činiteľa
podľa § 323 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. c) Trestného zákona, ktorá po jej zvýšení o jednu tretinu ( 32
mesiacov) predstavuje horná hranica trestnej sadzby 128 mesiacov, teda 10 rokov a 8 mesiacov. Za

danej situácie ukladal súd trest v trestnej sadzbe 4 roky a 8 mesiacov až 10 rokov a 8 mesiacov.

V súlade s § 34 ods. 6 Trestného zákona, súd ukladal trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný bol
uznaný vinným zo zločinu, ktorého horná hranica trestnej sadzby prevyšuje 5 rokov.

Trestnéprávochránispoločenskéhodnotyavzťahyaztohovyplývaaj legalitatrestnoprávnychzásahov.
S prihliadnutím na zásady ukladania trestu, má súd po vykonanom dokazovaní za to, že trest odňatia
slobody vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne, zodpovedá ustanoveniu § 34 ods. 4 Tr.
zák. ako z pohľadu okolností týkajúcich sa trestného činu, tak aj osoby páchateľa, vrátane možnosti
nápravy obžalovaného. Takto uložený trest predstavuje podľa názoru súdu trest, ktorý vzhľadom na

spáchanú trestnú činnosť v adekvátnej miere zasiahne do života obžalovaného a bude predstavovať
spravodlivý postih za protispoločenské konanie obžalovaného. V tomto smere súd prihliadal na osobu
obžalovaného, ktorý svoje konanie nekriticky obhajuje, či už v prípade zločinu útoku na verejného
činiteľa ochranou svojej osoby, v prípade prečinu porušovania domovej slobody v súbehu s prečinom
nebezpečného vyhrážania snahou o zabezpečenie si odmeny za prácu, prípadne pri prečine ublíženia

na zdraví dlhoročnými nezhodami s poškodeným Š. M.. Práve takýto postoj obžalovaného, viedol súd k
záveru, že pre nápravu páchateľa, ale aj na ochranu spoločnosti pred útokmi obžalovaného je primeraný
trest vo výmere 5 rokov a 8 mesiacov.

Obžalovaný bol v predchádzajúcich desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu

odňatia slobody(vo veciach tunajšieho súdu sp. zn. 10T/7/2013 a 12T/49/2015), ktorý mu bol uložený
za úmyselný trestný čin, preto ho súd v zmysle § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona zaradil na výkon
trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.Pri rozhodovaní o nároku na náhradu škody, súd poškodené Mesto Vranov nad Topľou s nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces, nakoľko nie je zrejmé akým spôsobom bola určená výška
škody, keďže v spise sa nachádza len vyúčtovanie výšky škody a bolo by tak potrebné vykonať ďalšie

dokazovanie ohľadne výšky vzniknutej škody.

Poškodený G. Z. si nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto o ňom súd osobitným výrokom
nerozhodoval.

Poškodený X. V. si nárok na náhradu škody neuplatňoval, preto o ňom súd osobitným výrokom
nerozhodoval. Pokiaľ ide o poškodenou R. V.E. uplatnenú náhradu škody, súd ju s jej nárokom odkázal
nacivilnýproces,prípadnenakonaniepredinýmpríslušnýmorgánom,keďžesumaškodybolavyčíslená
len samotnou poškodenou a ako už súd uviedol, táto nemala vplyv na právnu kvalifikáciu skutku, preto
ku výške škody by bolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie.

Poškodený Š. M. si uplatnil nárok na náhradu škody podľa znaleckého posudku. Vzhľadom na to, že
súd pri hodnotení jeho zranení vychádzal zo znaleckého posudku U.. P. X., ktorého bodové ohodnotenie
nezodpovedábodovémuohodnoteniuU..P.P.,súdpriznalpoškodenémulennáhraduškodyvyplývajúcu
z bodového ohodnotenia týkajúce sa jeho zranenia oka. Zranenie oka poškodeného U.. L. U. ohodnotila
pokiaľ ide o pomliaždenie tváre v okolí ľavého oka počtom 15 bodov, pomliaždenie oka s krvácaním

do oka 45 bodov a úrazové čiastočné vykĺbenie šošovky ľavého oka s vytvorením úrazového sivého
zákalu šošovky ľavého oka 120 bodov, spolu 180 bodov. Výška náhrady je v súlade s ustanovením
§ 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. určená sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca
v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu za jeden bod. V roku 2018 je tak hodnota

bodu 19,08 eur. Za 180 bodov priznaných v súlade so znaleckým posudkom je výška bolestného v
súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. v sume 3.434,40 eur, ktorú súd poškodenému v súvislosti
so zranením oka spôsobeného mu obžalovaným priznal ako náhradu škody v súlade s § 287 ods. 1
Trestného poriadku. So zvyškom nároku na náhradu škody súd poškodeného Š. M. v súlade s § 288 ods.
2 Trestného poriadku odkázal na civilný proces, nakoľko vzhľadom na to, že podľa znaleckého skúmania

znalcom U.. P. X. doba liečenia pomliaždenia ľavého ramenného kĺbu závisela aj od degeneratívnych
zmien, v tomto smere by podľa názoru súdu bolo potrebné pre priznanej náhrady škody vykonať ďalšie
dokazovanie.

Poškodená Všeobecná zdravotná poistovňa si uplatnila náhradu škody pozostávajúcu z liečebných

nákladov Š. M. do skončenia vyšetrovania vo výške 174,16 eur, pričom zároveň z vyčíslenia škody
vyplynulo, že táto suma nie je ešte konečná. Výška liečebných nákladov bola preukázaná podrobným
rozpisom liečebných výkonov, preto súd podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku uložil obžalovanému
povinnosť na náhradu škody vo výške vynaložených liečebných nákladov v sume 185,84 eur.

Obžalovanému bol uložený aj trest prepadnutia veci charakterizovanej vo výrokovej časti rozhodnutia,
nakoľko bola použitá na spáchanie trestného činu, čo vyplýva aj zo spôsobu použitia predmetného
paralyzéra.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde

Vranov nad Topľou. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok
doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný
pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,

poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o
zhabaní veci. Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť
aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo
rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba. Po vyhlásení
rozsudku sa môže oprávnená osoba odvolania výslovne vzdať.