Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 4CoCsp/6/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3819201907
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Anderlová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3819201907.3

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivety Anderlovej a sudcov JUDr.
Eriky Zajacovej a JUDr. Jozefa Šuleka v spore žalobcu M. s.r.o., so sídlom H., S. T. XA, IČO: XX XXX
XXX, proti žalovanému I. H., nar. XX.X.XXXX, bytom R., C. X/XX, zastúpenému N.. Z. X., advokátom
so sídlom W., N. X/Z., o zaplatenie 4.051,94 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Prievidza zo dňa 08. novembra 2019, č. k. 8Csp/37/2019-130, takto

r o z h o d o l :

Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zamietol žalobu. Výrokom II. priznal
žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V odôvodnení uviedol,

že žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia 4.051,94 eur s príslušenstvom.
Súd prvej inštancie odôvodnil rozhodnutie tým, že úverová zmluva predložená žalobcom bola
podpísaná žalovaným dňa 24.10.2013, pričom súd prvej inštancie uvedený dokument v čase podpisu
vyhodnotil ako žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 4.300,- eur. Zo zmluvy predloženej
žalovaným týkajúcej sa rovnakého právneho vzťahu súd prvej inštancie zistil, že zmluva o úvere bola
dňa 31.10.2013 podpísaná aj žalobcom a doplnená o zmluvné náležitosti v č. l. 3. Súd prvej inštancie

dospel k záveru, že zmluva predložená žalobcom bola podpísaná najskôr žalovaným dňa 24.10.2013,
ktorú posúdil ako žiadosť žalovaného o poskytnutie úveru vo výške 4300,- eur, pričom zmluva bola bez
zákonných náležitosti nevyhnutných pre platnosť zmluvy v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Zmluvu o úvere dňa 31.10.2013 podpísal aj žalobca, kedy v bode 3.1. zmluvy žalobca doplnil
zmluvu o zákonné podmienky v zmysle § 9 zákona o spotrebiteľských úveroch okrem iného
o úrokovú sadzbu 19,9 % ročne a RPMN 22,85 %. Právne vec súd posúdil podľa § 497 Obchodného

zákonníka, § 39, § 44 ods. 2, § 43a ods. 1,§ 52 ods. 1, 2, § 53 ods. 1, § 457, § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Súd prvej inštancie z
takto zisteného skutkového stavu pri aplikácii vyššie uvedených zákonných ustanovení dospel k záveru,
že zmluva nebola uzavretá platne, a preto žalobca vzhľadom na neplatnosť zmluvy mal nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v rozdiele medzi sumou poskytnutou 4300,- eur, ktorá
v konaní nebola spornou a sumou zaplatenou žalovaným, ktorá vyplývala z prehľadu úhrad za

obdobie od 25.11.2013 do 25.10.2019 predloženého žalobcom vo výške 7.339,60 eur, čo podľa súdu v
konaní nebolo spornou skutočnosťou (aj keď žalobca uvádzal úhrady žalovaného do dátumu 22.11.2018
len vo výške 3.256,78 eur, tak z listiny predloženej priamo žalobcom k svojmu poslednému vyjadreniu
súd prvej inštancie vyvodil, že platby žalovaný uhrádzal aj po dátume 22.11.2018 vo výške 1056,60 eur,
a teda celkovo uhradil 72 splátok v celkovej výške 7.339,60 eur). Nakoľko žalovaný na základe
prehľadu splátok uhradil žalobcovi sumu vyššiu ako čerpal úver, mal súd prvej inštancie za to, že žaloba

je nedôvodná a žalovaný účinne poprel a vyvrátil tvrdenia žalobcu, a preto žalobu zamietol. O náhradetrov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. K nepreukázaniu dodržania
písomnej formy žalobca uviedol, že žalovaný svojím podpisom zmluvy o úvere potvrdil, že pred jej
podpisom mu bol poskytnutý Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľských úveroch, ako to
vyplývalo z obchodných podmienok. Rovnako tak žalobca k písomnej forme uzatvorenia zmluvy o úvere
uviedol, že žalovaný fakticky prejavil svoj súhlas so zmluvou o úvere nielen svojím podpisom, ale aj

hradením úveru v jednotlivých splátkach. Žalobca mal tak za to, že došlo k platnému uzatvorenia zmluvy
o úvere a dodržaní písomnej formy, nakoľko táto bola vyjadrením vôle žalovaného byť v úverovom
vzťahu so žalobcom. Podľa žalobcu súd prvej inštancie porušil jeho právo na spravodlivý proces,
nakoľko žalobca preukázal písomné uzatvorenie zmluvy o úvere. Žalobca vyjadril názor, že pokiaľ by
súd mal pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdenia, bol povinný o svojich pochybnostiach procesnú stranu
poučiť zmysle § 150 ods. 2 CSP a vyzvať procesnú stranu, aby uviedla ďalšie skutkové tvrdenia. Súd

je podľa žalobcu povinný vopred oboznámiť procesné strany, okrem iného aj o tom ktoré skutkové
tvrdenia považuje za sporné. Túto povinnosť má v prípade nariadenia pojednávania ako aj v prípade, ak
pojednávanie nenariadil. Žalobca tvrdil, že súd je povinný o týchto skutočnostiach informovať procesnú
stranu vopred písomne, alebo iným vhodným spôsobom. Tento záver podľa žalobcu vyplýva primerane
z aplikácie § 300 CSP. Žalobca považoval rozhodnutie súdu za prekvapivé. Žalobca ďalej poukázal

na to, že v zmysle zmluvy o úvere sa právne vzťahy neupravené v zmluve riadia aj ustanoveniami
obchodných podmienok, všeobecných obchodných podmienok, sadzobníkom poplatkov, oznámením o
úrokových sadzbách. Podľa obchodných podmienok C. svoje rozhodnutie o prijatí alebo odmietnutie
návrhu, ako aj protinávrh oznámi dlžníkovi spravidla do 5 pracovných dní od podania návrhu písomne
alebo telefonicky na telefónnom čísle uvedenom v návrhu. Podľa žalobcu tvrdenie súdu, že žalovaný

nesúhlasil so zmluvu o úvere a táto je z dôvodu absencie vôle neplatná, hoci prial poskytnutý úver a
tento v zmysle zmluvy o úvere splácal, bolo účelové. Žalobca ďalej poukazoval na to, že podľa jeho
názoružalovanýnielen,žemoholodmietnuťprotinávrhžalobcu,alesúčasnemoholodzmluvyoúvereaj
bezplatne odstúpiť v lehote 14 dní od jej uzatvorenia. Žalovaný návrh neodmietol, práve naopak ho prijal
a od zmluvy neodstúpil. Zmluva o úvere tak bola uzatvorená podľa žalobcu platne. Neskoršiemu podpisu

zmluvy o úvere žalobcom došlo nie z dôvodu, žeby zmluva o úvere neobsahovala všetky zákonom
požadované náležitosti, ale z dôvodu, že v čase od podpisu zmluvy žalovaným do podpisu
zmluvy žalobcom, tento skúmal bonitu žalovaného. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Co/2/2019 zo dňa 30.01.2019. Žalobca ďalej uviedol, že v
prípade ak by sa aj odvolací súd stotožnil s názorom súdu prvej inštancie o neplatnosti zmluvy, podľa

žalobcu nebolo možné sa stotožniť s názorom súdu prvej inštancie, že žalovaný už preplatil poskytnutý
úver. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 19.9.2019 uviedol, že žalovaný uhradil celkom sumu 3.256,78
eur ku dňu 22.11.2018, pričom žiadne ďalšie platby už žalovaný nevykonal. Tvrdenie súdu o tom, že
žalovaný vykonal úhrady celkom vo výške 7.339,6 eur nebolo podľa žalobcu správne a ani podložené
žiadnym listinnými dôkazmi zo strany žalovaného. Žalobca mal tak za to, že žalovaný neuhradil ani sumu

poskytnutého úveru a súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil skutkový stav veci, v kontexte čoho aj
vec nesprávne právne posúdil. Poukázal tiež na rozhodnutie súdu prvej inštancie zo dňa 15.8.2019 sp.
zn. 7Csp/6/2019. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti zrušil a vec vrátil na nové prejednanie tomuto súdu, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak,
že žalobe žalobcu v plnom rozsahu vyhovie a zaviaže žalovaného na náhradu trov aj odvolacieho

konania v rozsahu 100 %.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje so
závermisúduprvejinštancie.Malzato,žezdôvodovuvedenýchnižšiežalobcaaninemôžeaneviesúdu
predostrieť argumentáciu, teda aby preukázal opak toho čo je uvedené v rozsudku. Súd prvej inštancie

ustálil, že ide o zmluvu, ktorá nie je platným právnym úkonom, pričom tento záver jasne vecne a logicky
odôvodnil. Podľa žalovaného žalobca v odvolaní nesprávne rozvíjal argumentáciu aj tým, že tvrdil, že
prijatím peňažných prostriedkov zo strany žalovaného došlo k prijatiu zmeneného návrhu zmluvy o
úvere. Žalobca sa podľa žalovaného snažil zrejme navodiť dojem, že prevzatím peňažných prostriedkov
bola uzatvorená zmluva o úvere a ignoroval tak skutočnosť, že prijatie peňažných prostriedkov je až

následkom uzatvorenia zmluvy o úvere. Bez uzatvorenia zmluvy o úvere by nedošlo k poskytnutiu
úveru. Žalobca ignoroval logickú nadväznosť jednotlivých krokov, a to konkrétne kroku uzatvorenia
zmluvy o úvere rešpektujúc ustanovenie § 43 Občianskeho zákonníka a realizáciu práv a plnenia
povinností zo zmluvy o úvere. Žalovaný ďalej uviedol, že pri absolútne neplatnom právnom úkoneneprichádza do úvahy ani jeho dodatočné schválenie (Ratihabícia), z čoho vyplýva, že prevzatím
peňažných prostriedkov nemohlo dôjsť k odstráneniu právnych vád pri uzatvorení zmluvy o úvere ako
právneho úkonu. Žalovaný poukázal aj na článok 4 obchodných podmienok označený ako „Návrh na

uzatvorenie zmluvy o úvere a uzatvorenie zmluvy o úvere“, ktorý priamo predpokladá dvojstupňový
mechanizmus uzatvorenia zmluvy o úvere, a tiež počíta aj s úpravami návrhu zmluvy a jeho jednotlivých
údajov. Podľa žalovaného žalobca koncipovaným tejto zmluvnej podmienky vytvoril zmluvný predpoklad
pre obchádzanie ustanovení Občianskeho zákonníka. Žalovaný vyjadril, že žalobca mal ako dodávateľ
priamy dosah na zmenu podmienok úveru, bez následnej možnosti spotrebiteľa sa opätovne rozhodnúť,

či so zmenami podmienok úveru súhlasí, alebo nie. V tejto súvislosti žalovaný mal za to, že ustanovenie
obchodných podmienok článok 4 bod 41 je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Žalovaný ďalej uviedol,
že skúmanie bonity je síce povinnosťou dodávateľa, avšak, ak v dôsledku skúmania bonity nebolo
možné poskytnúť úver za rovnakých podmienok, musí byť daná spotrebiteľovi možnosť zmenený alebo
doplnení návrh odmietnuť, alebo akceptovať, nakoľko ide o nový návrh. Žalovaný mal za to, že doplnenia
návrhu zmluvy sa týkali jedných z najdôležitejších údajov zmluvy o úvere, ako ročná úroková sadzba,

celková výška nákladov, RPMN, výška mesačnej splátky, pričom tieto žalovanému neboli v čase podpisu
návrhuzmluvyoúvereznáme.Žalovanývyjadrilprávnynázor,žepredmetnévzťahyzaloženéneplatným
právnym úkonom bolo potrebné vyporiadať v režime bezdôvodného obohatenia, načo žalovaný pre
tento prípad vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, na vydanie
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalobca poskytol peňažné prostriedky v roku 2013 a žaloba bola

podaná až v roku 2019. Na základe uvedeného navrhoval odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania.

4. Žalobca v písomnej replike k vyjadreniu žalovaného uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava obsahu
podaného odvolania, v ktorom jasne a zrozumiteľne objasnil kontraktuálny spôsob uzatvorenia zmluvy,

ktorá je predmetom tohto konania. Podľa žalobcu žalovaný vo svojom vyjadrení neuviedol žiadne nové
skutočnosti, ktoré by jeho tvrdenia vyvracali. K námietke premlčania vo vzťahu k vydaniu bezdôvodného
obohatenia žalobca poukázal opätovne na rozhodnutie súdu prvej inštancie, a to s poukazom na začatie
plynutia premlčacej lehoty, a to rozhodnutie zo dňa 15.8.2019, sp. zn. 7Csp/6/2019, podľa ktorého,
na určenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby je rozhodujúci okamih, kedy bezdôvodné

obohatenie vzniklo. Oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodné obohatenie a o tom, kto sa na jeho úkor
obohatil vtedy, keď skutočne zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie
plneniazbezdôvodnéhoobohatenia,t.j.keďnadobudnevedomosťorozsahubezdôvodnéhoobohatenia
a o osobe povinného. Súd prvej inštancie v predmetnom rozhodnutí, na ktoré žalobca poukázal ďalej
uviedol, že v danej veci bola zmluva o postúpení pohľadávok uzavretá dňa 6. augusta 2018, pričom po

oboznámení sa s ňou, žalobca mohol zistiť skutkové okolnosti o tom, že zmluva nevznikla a na strane
žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu, ktoré je povinný vydať od
tohto dátumu do podania žaloby, pričom doba dvoch rokov neuplynula. Záverom žalobca žiadal odvolací
súd, aby rozhodol v súlade s podaním odvolaním.

5. Žalovaný v písomnej duplike k vyjadreniu žalobcu uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
zmätočne k vznesenej námietke premlčania uvádzal svoju argumentáciu, ktorú vôbec nerozviedol, iba
citoval z rozhodnutia súdu bez uvedenia toho, akým spôsobom bolo uvedené rozhodnutie spôsobilé
odôvodniť a podporiť jeho záver o údajnom nepremlčaní nároku žalobcu. Žalovaný ďalej zopakoval
svoju argumentáciu ohľadne vznesenej námietky premlčanie so svojho predchádzajúceho vyjadrenia.

Vzhľadom na uvedené opätovne žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
potvrdil ako vec správny a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom
rozsahu.

6. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.

z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods.
1 CSP, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani to nevyžadoval dôležitý verejný
záujem, v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

7. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia

doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.8. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

9. Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

10. Žalobca sa na výzvu odvolacieho súdu v zmysle § 382 CSP k možnému použitiu ustanovení § 101,
§ 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré neboli v doterajšom rozhodnutí použité vyjadril tak, že
žalovanému bola dňa 24.05.2016 odoslané upozornenie - Výzva na splatenie dlžnej časti úveru, v ktorej
jeho právny predchodca upozornil žalovaného, že je viac ako tri mesiace po lehote splatnosti. Súčasne
bol žalovaný upozornený, že v prípade ak do 15 dní nedôjde k úhrade pohľadávky C. H., a.s., bude
oprávnená využiť ust. § 565 a vyhlásiť úver za predčasne splatný. Nakoľko žalovaný úver nevyplatil a

nedošlo ani k uhradeniu omeškaných splátok, C. H., a.s., pristúpila k vyhláseniu predčasnej splatnosti
úveru. Dňa 20.06.2016 odoslala C. H., a.s., výzvu na úhradu dlžnej sumy. Na základe uvedeného mal
žalobca za to, že boli splnené podmienky v zmysle ust. § 53 ods. 9 a § 565 OZ.

11. Súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby na tom právnom závere, že

nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o úvere medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným,
nakoľko návrh úverovej zmluvy podpísaný žalovaným bol podstatným spôsobom zmenený právnym
predchodcom žalobcu v bode 3.1 doplnením podstatných skutočností, ktoré v návrhu zmluvy chýbali,
pričom však tento nový návrh v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho zákonníka už nebol podpísaný
(prijatý) žalovaným a teda zmluva platne nevznikla, čím právnemu predchodcovi žalobcu vzniklo

právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie na základe nepopretých skutkových
tvrdení uvedených žalovaným na pojednávaní dňa 08.11.2019 mal za to, že žalovaný splatil celú sumu
poskytnutého bezdôvodného obohatenia, a preto žalobu zamietol.

12. Žalobca vo svojom odvolaní namietal, že pokiaľ súd mal pochybnosti o pravdivosti jeho tvrdenia vo

vzťahu k písomne uzatvorenej zmluve o úvere, bol povinný o svojich pochybnostiach procesnú stranu
poučiť zmysle § 150 ods. 2CSP a vyzvať procesnú stranu, aby uviedla ďalšie skutkové tvrdenia, pričom
podľa žalobcu bol súd povinný o týchto skutočnostiach informovať procesnú stranu vopred písomne,
alebo iným vhodným spôsobom, inak podľa žalobcu išlo zo strany súdu o prekvapivé.

13. Odvolací súd s uvedeným právnym názorom žalobcu nesúhlasí. Ustanovenie § 150 ods. 2 CSP
nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán konania vo vzťahu k ich tvrdeniam. Samotná spornosť otázky
písomného uzatvorenia zmluvy o úvere a jej platnosti bola namietaná žalovaným vo svojom vyjadrení
už dňa 06.08.2019, pričom sám žalobca sa k otázke platného uzatvorenia zmluvy o úvere následne
písomne vyjadril. Išlo tak o podstatnú a rozhodujúcu skutočnosť, ktorá bola medzi stranami v konaní

namietaná (sporná), z dôvodu ktorého tak bolo na stranách sporu, aby v tomto smere produkovali
skutkové tvrdenia a dôkazy na podporu svojich tvrdení aj bez toho, aby ich súd prvej inštancie žiadal
o ďalšie skutkové tvrdenia. Pokiaľ skutkový stav zistený vykonaným dokazovaním umožňoval posúdiť
predmetnú otázku, nebolo úlohou súdu, aby tento vyžadoval ďalšie skutkové tvrdenia strán. Navyše
z obsahu spisového materiálu vyplýva, že súd prvej inštancie na prejednanie veci nariadil na deň

10.10.2019 pojednávanie, ktoré bolo následne odročené na deň 08.11.2019, na ktoré riadne tiež žalobcu
predvolal s dodržaním zákonnej lehoty na prípravu pojednávania, pričom žalobca sa pojednávania
nezúčastnil, svoju neúčasť ospravedlnil. Z obsahu zápisnice zo dňa 08.11.2019 vyplýva,
že súd prvej inštancie strany poučil o ich procesných právach a povinnostiach, okrem iného aj na
povinnosti vplývajúce z § 150 ods. 1, 2 CSP. Pokiaľ sa žalobca v dôsledku svojej nečinnosti z vlastnej

vôle pojednávania nezúčastnil, bol to on sám, ktorý si znemožnil prostredníctvom svojej neúčasti
na pojednávaní realizovať svoje procesné práva, okrem iného tiež v otázke preukázania písomného
uzatvorenia zmluvy o úvere.

14. K odvolacím námietkam týkajúcich sa uzavretia zmluvy, odvolací súdu uvádza, že predpokladom

vznikuzmluvyjenávrhtoho,ktomieniuzavrieťzmluvu.Návrhzmluvymusíbyťprejavomvôlesmerujúcej
k uzavretiu zmluvy, musí byť adresovaný, určitý. Včasné vyhlásenie osobou, ktorej bol návrh určený,
a z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. Ide o jednostranný adresovaný právny úkon
adresáta návrhu, ktorým akceptuje návrh (ofertu) v jeho celom rozsahu (obsahu), a tým prejavuje súhlass uzavretím zmluvy. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné podstatné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v
prijatí návrhu na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu
a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Uvedené bráni tomu, aby

zmluva vznikla inak, než na základe konsenzu zmluvných strán. Z formuláru predtlačenej zmluvy o
úvere označenej ako „zmluva o úvere lepšia splátka“ vyplýva, že táto v časti 2. obsahovala aj žiadosť
o poskytnutie úveru, t. j. návrh na uzatvorenie zmluvy, ktorú časť mal vyplniť žalovaný, pričom podľa
nej žalovaný požiadal o poskytnutie úveru „žiadosť o poskytnutie úveru lepšia splátka“ vo výške úveru
4300,- eur, s dobou splatnosti 6 mesiacov, číslom účtu žalovaného a splácaním úveru k 25 dňu v mesiaci.

Formulár zmluvy žalovaný podpísal dňa 24.10.2013. Časť 3. formulára zmluvy o úvere bola vyplnená
právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou C. H., a.s., so sídlom H., S. T. X, IČO: XX XXX
XXX (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) až následne, t. j. dňa 31.10.2013, kde právny predchodca
žalobcu uviedol konkrétne náležitosti a podmienky úveru, okrem iného výšku, počet a dátum splatnosti
splátok, RPMN, výšku úrokovej sadzby, dátum konečnej splatnosti úveru.

15. Vzhľadom na uvedené, v zmysle ustanovení § 43, § 43a a § 44 Občianskeho zákonníka má
odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne ustálil, že žalovanému bol dňa 31.10.2013 zo strany
právneho predchodcu žalobcu predložený nový návrh na uzavretie zmluvy o poskytnutí úveru, a to
bez toho, aby došlo k prijatiu tohto nového návrhu. Ak právny predchodca žalobcu v časti 3. zmluvy
uvádzal iné, resp. ďalšie údaje ako údaje uvedené v časti 2., ktoré boli predmetom žiadosti žalovaného,

išlo o nový návrh, ktorý mal žalovaný následne prijať, nakoľko údaje vyplnené právnym predchodcom
žalobu podstatne modifikovali návrh na uzatvorenie zmluvy žalovaným, a to v základných otázkach
zmluvy o úvere, ako je výška, počet a dátum splatnosti splátok, RPMN, výška úrokovej sadzby, dátum
konečnejsplatnostiúveru.Jetiežzrejmé,ženakoľkožalovanýpodpísalzmluvudňa24.10.2013aprávny
predchodca žalobcu dňa 31.10.2013, žalovanému nebolo umožnené prípadne meniť akékoľvek údaje,

ktoré vyplnil žalobca v časti 3. zmluvy, a ktoré mali byť záväzné, ako aj to, že žalovaný nemal vedomosť o
podstatných údajoch zmluvy, ako napr. výška RPMN, či výške splátky a splatnosti splátok poskytnutého
úveru. Správne preto súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva platne nevznikla. Na uvedenom závere
nič nemení ani to, že právny predchodca žalobcu v zmysle zmluvy fakticky plnil a ani to, že v zmysle
dojednaní zmluvných strán bol žalovaný oprávnený od zmluvy odstúpiť, ako namietal žalobca.

16. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, vzniká bezdôvodné obohatenie, pričom Občiansky
zákonník v § 457 ustanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia. Právny
predchodca žalobcu poskytol žalovanému finančné prostriedky vo výške 4.300,- eur. Zo žalobcom
predloženého prehľadu úhradu splátok vyplýva, že žalovaný celkom uhradil plnenie vo výške 3.256,78

eur za obdobie od 25.11.2013 do 22.11.2018, ktoré žalobca a jeho právny predchodca započítaval na
istinu a na úroky z predmetnej zmluvy. Z predložených dokladov nevyplýva, že by žalovaný uhrádzal
splátky ešte aj po 22.11.2018, ako uviedol súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie nesprávne pri skúmaní
rozsahu žalovaným poskytnutého plnenia vychádzal z predpisu splátok predložených žalobcom, z
ktoréhovšaknevyplývalo,koľkovjednotlivýchdátumochsplatnostisplátokžalovanýskutočnenaúhradu

istiny a úrokov zaplatil. Z predmetného predpisu splátok tak bolo možné zistiť len to, kedy bola jednotlivá
splátka splatná a koľko z predmetnej splátky by žalobca, či jeho právny predchodca započítal na úroky a
koľko na istinu. Z predložených dokladov tak vyplývalo, že žalovaný zaplatil len sumu 3.256,78 eur a nie
sumu 7.339,6 eur ako uvádzal súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí, keď táto suma predstavovala
celkové náklady, ktoré mali žalovanému zo zmluvy vzniknúť, keby bola zmluva platná a žalovaný by plnil

riadne a včas. Z neplatnej zmluvy preto žalobcovi vznikol nárok na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia vo výške 1.043,22 eur (istina 4.300,- eur - plnenia žalovaného 3.256,78 eur). K skutkovým
tvrdeniam žalovaného o úhradách po 22.11.2018 odvolací súd konštatuje, že síce tieto neboli popreté
žalobcom (nezúčastnil sa pojednávania), avšak tieto skutkové tvrdenia neboli konkrétne a jasné, keď v
nich nebola uvedená bližšia identifikácia splátok (presná suma a čas jednotlivých úhrad). Preto takéto

neurčité skutkové tvrdenia v konaní nemali byť bez ich preukázania zohľadnené.

17. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie (vo vyjadrení zo dňa
06.08.2019) vzniesol námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku. Odvolací súd vzhľadom
na ustanovenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka a plnenia zo strany žalobcu a aj žalovaného

má za to, že vznesená námietka premlčania zo strany žalovaného je dôvodná. Pri práve na vydanie
bezdôvodného obohatenia je Občianskym zákonníkom stanovená kombinovaná premlčacia doba,
a to subjektívna dvojročná a objektívna trojročná, pričom začiatok plynutia je pri každej z nich
upravený odlišne. Objektívna premlčacia doba je upravená tak, že začiatok jej plynutia nastáva nazáklade objektívnej skutočnosti, bez akejkoľvek závislosti na subjektívnej vedomosti oprávneného o
bezdôvodnom obohatení. Pri subjektívnej premlčacej dobe ust. § 107 ods. 1 Občiansky zákonník jej
plynutie viaže na subjektívnu vedomosť oprávneného z bezdôvodného obohatenia o tom, že došlo

k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Pre premlčacie doby platí, že nemožno
oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia priznať, ak márne uplynula aspoň
jedna z uvedených lehôt. Ak ide o bezdôvodné obohatenie získané plnením z neplatného právneho
úkonu (§ 452), treba rozlišovať prípady relatívnej a absolútnej neplatnosti právneho úkonu, z ktorého
sa plnilo. Bezdôvodné obohatenie získané z absolútne neplatného právneho úkonu vzniká odkedy malo

dôjsť k vzniku právneho úkonu, t. j. ako tomu bolo aj v danom prípade. Začiatok plynutia objektívnej
premlčacej doby z absolútne neplatnej zmluvy nastal dňom, kedy malo dôjsť k uzavretiu zmluvy, t. j.
dňa 31.10.2013. Právny názor žalobcu o začiatku plynutia premlčacej doby, a to od momentu kedy
sa o premlčaní dozvedel (t. j. od momentu postúpenia pohľadávky dňa 06.08.2018) by prichádzal do
úvahy len vtedy, ak by objektívna premlčacia doba už neuplynula, nakoľko subjektívna premlčacia doba
môže plynúť len v rámci objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba preto uplynula dňa

31.10.2016, pričom žaloba bola podaná na súde prvej inštancie dňa 02.05.2019. Odvolací súd má tak
za to, že žalobcom uplatnený nárok je v celom rozsahu premlčaný, a preto bolo potrebné žalobu žalobcu
zamietnuť.

18. Vzhľadomnauvedené,nakoľkosúdprvejinštanciežalobužalobcuzamietol,odvolacísúdnapadnutý

rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil, aj keď čiastočne z
iných právnych dôvodov.

19. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
ustanoveniami § 255 ods.1, § 262 ods. 1CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní plne úspešný, a preto

mu odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).