Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 12. máj 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 7C/49/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118379441
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Dúbravková
ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6118379441.3

Uznesenie

Okresný súd Žilina v spore žalobcu: Vorarlberger Krankenhaus - Betriebsgesellschaft m.b.H, FN 66251
d, Carinagasse 41, A-6 80 Feldkirch, zastúpeného advokátska kancelária Dvořák Hager & Partners,
advokátska kancelária so sídlom Cintorínska 3a, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanému: M. O., C..
XX.X.XXXX, D. S. U. XXX/X, U. D., o zaplatenie 13.822,38 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie z a s t a v u j e.

Žalovanému súd náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 16.11.2018 domáhal
rozhodnutia súdu, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 13.822,38 eur s príslušenstvom.
Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol ošetrený a hospitalizovaný v nemocnici Landeskrankenhaus
Rankweil, ktorej zriaďovateľom je žalobca a to v dňoch 23.6.2016 až 19.7.2016. Žalobca vystavil

27.9.2016 žalovanému faktúru č. XXXXXXXX na sumu 13.822,38 eur. Žalovaný pohľadávku neuhradil
a to ani napriek predžalobnej výzve.

2. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp.zn. 35Up/818/2018
dňa 4.12.2018, ktorý sa však nepodarilo doručiť žalovanému. Žalobca v zmysle § 10 ods. 1 zákona
č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní navrhol pokračovanie v konaní. Dňa 13.6.2019 bola žaloba

postúpená Okresnému súdu Žilina.

3. Žalobca označil adresu žalovaného U. XXX/X, U. D.. Zásielky súdu doručované žalovanému na
uvedenú adresu sa vrátili neprevzaté. Podľa správy Obvodného oddelenia PZ Rajec žalovaný sa na
adrese U. XXX/X, U. D. v čase doručovania nenachádzal s tým, že na adrese sa nachádza opustený
rodinný dom, pričom po vyťažovaní susedov hliadka zistila, že na adrese už dlhšiu dobu nikto nebýva

a žalovaný sa nachádza v Rakúsku. Z lustrácie v Registri obyvateľov SR súd zistil, že žalovaný je
prihlásený k trvalému pobytu uvedenému v žalobe. Podľa lustrácie v ZVJS sa žalovaný nenachádza v
tejto evidencii, Sociálna poisťovňa eviduje posledný záznam o menovanom v roku 2017. Na výzvu súdu
na rodičov žalovaného, aby označili jeho presnú adresu skutočného pobytu, príp. telefonický kontakt,
títo nereagovali. Z ďalšej správy Okresného riaditeľstva PZ v Žilne, obvodného oddelenia Policajného
zboru Rajec vyplýva, že žalovaný sa nachádza v zahraničí, pričom miesto svojho pôsobenia pravidelne

mení. Uviedli telefonický kontakt, na ktorom žalovaný uviedol, že pokiaľ mu bude treba doručiť nejakú
zásielku, treba sa s ním telefonicky skontaktovať a on uvedie aktuálnu adresu, na ktorú mu môže byť
zásielka doručená. Po kontaktovaní žalovaného súdom na uvedenom telefónnom čísle bolo zistené, že
toto je neznáme.

4. Podľa § 9 CSP ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie

bezodkladne zastaví.5. Podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, ak nie je v tomto
nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne

občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu.
6. Podľa čl. 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12.12.2012 o
právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, okrem právomoci
založenej na iných ustanoveniach tohto nariadenia má právomoc súd členského štátu vtedy, ak sa
žalovaný zúčastní konania. Toto kritérium sa neuplatní, ak sa žalovaný zúčastní konania, len aby

namietol absenciu právomoci, alebo ak má iný súd výlučnú právomoc podľa článku 24.
7. Žalobca sa v konaní domáha úhrady dlžnej sumy z titulu neuhradenej faktúry za hospitalizáciu
v nemocnici, ktorej zriaďovateľom je žalobca a to v dňoch 23.6.2016 až 19.7.2016. Medzi žalobcom
a žalovaným na základe uvedeného vznikol občiansko právny záväzkový vzťah, kedy na určenie
právomoci v tomto spore konať a rozhodnúť súd aplikoval citované ustanovenia Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a

obchodných veciach (ďalej len nariadenie).

8. Podľa všeobecných ustanovení nariadenia je základom pre určenie právomoci súdu bydlisko osoby,
ktorá je žalovaná. Obsah pojmu bydlisko súd posudzoval podľa národného práva (čl. 62 ods.1
nariadenia), pričom vychádzal z toho, že pojem bydlisko nie je totožný s obsahom pojmu trvalý pobyt,

ktorý používajú predpisy správneho práva upravujúce evidenciu obyvateľstva. Súd v tomto konaní
nezistil, že by žalovaný mal bydlisko na území SR. Zo zisťovania jeho pobytu bolo preukázané, že
tento sa dlhodobo zdržiava v zahraničí na nezistenej adrese, ktorú často mení. Citované nariadenie
vo všetkých svojich ustanoveniach smeruje k zachovaniu práva žalovaného účinne sa v konaní brániť.
Nie je preto možné stavať právo na súdnu ochranu veriteľa - žalobcu nad právo dlžníka - žalovaného v

konaní sa účinne brániť, nakoľko súčasťou práva účinne sa brániť je prirodzene i právo byť žalovaný na
vhodnom súde, ktorým je v zmysle čl. 4 nariadenia súd členského štátu, v ktorom má žalovaný bydlisko.

9. Súd nezistil dôvod na založenie svojej právomoci ani podľa ustanovení nariadenia upravujúcich
osobitnú právomoc v oddiele 2 nariadenia, keďže miestom poskytnutia služby bola Rakúska republika,

ani podľa oddielu 4 upravujúcich spotrebiteľské vzťahy, nakoľko záväzkový vzťah medzi stranami tohto
sporu nespadá do v čl. 17 nariadenia vymedzených záväzkových vzťahov.

10. Za účelom zistenia, či žalovaný príjme právomoc súdu Slovenskej republiky alebo či sa bude proti
nej brániť (čl. 26 ods. 1 nariadenia), súd postupom podľa 116 ods. 2 CSP doručil žalobu žalovanému

zverejnením na úradnej tabuli súdu. Na založenie právomoci v zmysle čl. 26 ods. 1 nariadenia sa
vyžaduje, aby sa žalovaný zúčastnil konania - reagoval na žalobu, zúčastnil sa pojednávania, podal
vyjadrenie k žalobe a podobne, nejedná sa len o osobnú účasť na pojednávaní. Žalovaný sa vo veci
nevyjadril, čiže nedošlo k založeniu právomoci tunajšieho súdu v súlade s čl. 26 ods. 1 nariadenia.

11. Na základe uvedeného potom súd konštatuje, že slovenské súdy, a teda ani Okresný súd Žilina,
nemajú právomoc vo veci konať, pričom právomoc je podmienkou konania, ktorú súd musí skúmať ex
offo. S poukazom na uvedené súd v zmysle § 9 CSP konanie zastavil.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa ktorého ak strana

procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Žalobca tým, že
podal žalobu na súd, ktorý nemá právomoc vo veci konať, procesne zavinil, že konanie muselo byť
zastavené a žalovaný má voči nemu právo na náhradu trov konania. Nakoľko však súd nezistil, že by
žalovanému v súvislosti s týmto konaním nejaké trovy vznikli, ich náhradu mu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sadodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).