Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. júl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 6CoE/8/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915206865
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6915206865.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811
09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO:
36 865 141, proti povinnej: T. F., nar. XX. J. XXXX, bytom D. XX, XXX XX, občan Slovenskej republiky,
vedenej súdnym exekútorom JUDr. Ivanom Nestorom, so sídlom exekútorského úradu Haburská 49/A,
821 01 Bratislava pod sp. zn. EX 559/2019 na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 200,00

Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti Uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k.
15Er/582/2015-33 zo dňa 14. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 15Er/582/2015-33 zo dňa 14. januára 2019
p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Rimavská Sobota (ďalej len „exekučný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) napadnutým

uznesením č. k. 15Er/582/2015-33 zo dňa 14. januára 2019 prvým výrokom exekúciu zastavil. Druhým
výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. nárok na náhradu trov exekúcie
a tretím výrokom nepriznal súdnemu exekútorovi JUDr. Ivanovi Nestorovi nárok na náhradu trov
exekúcie. Svoje rozhodnutie exekučný súd odôvodnil tým, že oprávnený dňa 28. februára 2015 podal
návrh na vykonanie exekúcie, ktorým žiadal vymôcť sumu 200,00 Eur, poplatok vo výške 133,28
Eur, 32% ročný úrok zo sumy 200,00 Eur od 29. decembra 2012 do zaplatenia, 8 % ročný úrok z

omeškania zo sumy 333,28 Eur od 3. mája 2013 do zaplatenia, poplatok za upomienky vo výške 20,00
Eur, trovy mediačného konania vo výške 146,23 Eur, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške
186,31 Eur. Uvedený nárok žiadal vymôcť na základe Rozhodcovského rozsudku vydaného Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., Karloveské rameno
8, 841 04 Bratislava zo dňa 11. novembra 2014, sp. zn. SR 12755/14. Rozhodcovská zmluva, z ktorej
rozhodcovský súd vyvodil svoju právomoc konať a rozhodnúť v spore medzi účastníkmi konania, sa

nachádza na samostatnej listine, ktorá je vo svojom záhlaví zreteľne označená ako rozhodcovská
zmluva. Rozhodcovská zmluva je datovaná dňom 28. decembra 2012, teda dňom, keď bola uzavretá
aj Zmluva o úvere (ďalej len „Zmluva“). Na zmluve sa nachádza vlastnoručný podpis povinnej, ako aj
mandatára konajúceho v mene oprávneného. Rozhodcovská zmluva nesplývala s ostatnými zmluvnými
dojednaniami a aj technicky tvorila samostatnú listinu. Aj priemerne pozornému čitateľovi by muselo byť
jasné, že má pred sebou listinu odlišnú od Zmluvy. Povinná po oboznámení sa so znením rozhodcovskej

zmluvy nemusel túto potvrdiť svojim podpisom, teda mala reálnu možnosť odmietnuť rozhodcovskú
zmluvu. Pokiaľ povinná podpísala Zmluvu a zároveň podpísala aj rozhodcovskú zmluvu, nie je dôvod
pochybovať o jej vôli pristúpiť aj na túto osobitnú zmluvnú podmienku. V tomto smere ide o individuálne
dohodnutú zmluvnú podmienku. Právomoc rozhodcovského súdu bola založená platne dojednanou
rozhodcovskou zmluvou a predložený rozhodcovský rozsudok sa považuje za spôsobilý exekučný
titul. Ďalej exekučný súd uviedol, že z obsahu uzavretej Zmluvy na druhej strane nevyplýva, že by

povinná ako dlžník do zmluvného vzťahu s oprávneným vstupoval v rámci predmetu svojej obchodnej,
prípadne inej podnikateľskej činnosti, preto ju treba považovať za spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4Občianskehozákonníka.Zmluvajetakspotrebiteľskouzmluvou.Zmluvasazároveňpovažujezazmluvu
o spotrebiteľskom úvere v tom prípade, ak dlžník spĺňa charakteristiku podľa § 2 písm. a) zákona
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „Zákon o spotrebiteľských úveroch“), t. j.

ide o fyzickú osobu, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon povolania
alebo podnikania. Vzhľadom na absenciu akýchkoľvek dôkazov v tomto smere dospel exekučný súd
k záveru, že úver bol poskytnutý povinnej na iný účel ako na výkon podnikania alebo povolania, preto
sa Zmluva považuje za spotrebiteľský úver podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch. V Zmluve sa
nenachádza údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov platnej k dňu podpisu Zmluvy.

Neuvedením údaja o priemernej výške RPMN oprávnený pripravil spotrebiteľa o možnosť zhodnotenia
výhodnosti ponúkaného úveru. V dôsledku nedodržania tejto povinnej obsahovej náležitosti mal byť
poskytnutý úver považovaný za bezúročný a bez poplatkov. Zo súhrnných informácií o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 3. štvrťrok 2012 (dostupných na webovej
stránke Ministerstva financií SR) vyplýva, že v prípade nezabezpečených spotrebiteľských úverov do
1 500 Eur vrátane splatných od 6 do 12 mesiacov činila priemerná výška ročnej percentuálnej miery

nákladov 40,60 %. Povinnej bol poskytnutý úver oprávneným pri RPMN 309,86 %, a teda sa jedná o viac
ako sedemnásobné prevýšenie priemernej výšky ročnej percentuálnej miery nákladov, čo predstavuje
plnenie, ktoré je v príkrom nepomere so zásadou ekvivalencie plnení a aj v rozpore s dobrými mravmi,
pričomdosahujeintenzituúžery.Exekučnýsúdpretopovažovalplneniepriznanérozhodcovskýmsúdom
za v rozpore s dobrými mravmi. Nakoľko v rozhodcovskom konaní nebolo prihliadnuté na rozpor

uplatneného nároku s dobrými mravmi, exekučný súd exekúciu zastavil podľa § 45 ods. 1 písm. c) a
ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZRK“) v znení
účinnom do 31. decembra 2014.

2. Proti uzneseniu exekučného súdu podal v zákonom stanovenej lehote podľa jeho obsahu v

rozsahu výroku o zastavení exekúcie odvolanie oprávnený, ktoré odôvodnil tým, že rozhodcovská
zmluva uzatvorená medzi oprávneným a povinnou je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou,
nakoľko umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom
rozhodcovského konania alebo konania pre všeobecným súdom. Rozhodcovská zmluva nevyžaduje od
povinnej, aby spory s oprávneným riešila výlučne v rozhodcovskom konaní. Z uvedeného vyplýva, že

nie je daná výlučná právomoc rozhodcovského súdu a povinná sa má možnosť v prípade nespokojnosti
obrátiť na všeobecný súd. Rozhodcovská doložka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je pre spotrebiteľa
nevýhradná (t. j. dáva mu možnosť vždy sa pred podaním žaloby proti dodávateľovi rozhodnúť, či ju
podá na všeobecnom alebo rozhodcovskom súde), nebude dotknutá ustanovením § 53 ods. 4 písm.
r) Občianskeho zákonníka. Rovnaké postavenie účastníkov konania sa musí prejavovať v procesnom

postupe súdu od podania žaloby až po vydanie rozhodcovského rozsudku, ktorý obom stranám umožní
predkladať návrhy na vykonanie dôkazov, podanie vzájomnej žaloby, návrhy na doplnenie žaloby a
najmä právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom druhej strany. Problémy pri ustanovení rozhodcov
vznikajú, ak strany uzavreli len rozhodcovskú doložku, v ktorej riešili okruh majetkových sporov, ktoré sa
budú podľa vzájomnej dohody rozhodovať v rozhodcovskom konaní a o otázke ustanovenia rozhodcov

neuzavreli žiadnu dohodu. Tomu chcel veriteľ predísť, a preto navrhol rozhodcu, s ktorým mohol a
nemusel dlžník súhlasiť. V prípade, že obe strany rozhodcovskú doložku v znení o výbere rozhodcu
podpísali, svojím podpisom vyslovili súhlas s prerokovaním sporu pred rozhodcom ustanoveným už
v rozhodcovskej doložke/zmluve. Sporová strana mohla už pri podpise rozhodcovskej doložky alebo
zmluvy vysloviť nesúhlas s osobou uvedeného rozhodcu a mala možnosť navrhnúť na rozhodovanie

iného rozhodcu. Ak bola rozhodcovská doložka alebo zmluva jasne a určite formulovaná aj s uvedením
mena rozhodcu a podpísaná zástupcami oboch strán, každá z nich mala možnosť vzniesť námietky
voči uvedenej osobe rozhodcu. Podľa oprávneného v takomto prípade nedošlo k porušeniu zásady
rovnosti v rozhodcovskom konaní pri menovaní osoby rozhodcu, lebo druhá strana sa rozhodla slobodne
o podpísaní doložky a mala možnosť vyjadriť nesúhlas s jej menovaním. Oprávnený odmieta akékoľvek

argumenty, ktoré majú evokovať stav, že rozhodcovská zmluva nebola individuálne dojednaná, nakoľko
rozhodcovská zmluva nie je uzatváraná vždy. V prípade predmetnej zmluvy sa teda jedná o individuálne
dojednanú podmienku, v prípade ktorej nemôže ísť o podmienku neprijateľnú. Je naviac logické, že
pokiaľ by zo strany spotrebiteľa došlo po uzavretí Zmluvy k jej porušeniu, t. j. k jeho protiprávnemu
konaniu, bude to práve dodávateľ, ktorý bude nútený obrátiť sa so žiadosťou o právnu ochranu

na príslušný orgán, a to buď na základe voľby medzi rozhodcovským a konaním pred všeobecným
súdom. Následky tohto procesného kroku už upravuje príslušné procesné právo, a nie rozhodcovská
zmluva. Týmto nie je vôbec dotknuté právne postavenie spotrebiteľa, ktorý má možnosť obrátiť sa
skôr ako dodávateľ na všeobecný súd s nárokom z titulu porušenia jeho práv alebo má možnosť sabrániť v rozhodcovskom konaní. Platnosť právneho úkonu treba hodnotiť v čase jeho uzavretia a bez
hypotetického zvažovania okolností, ktoré môžu, ale nemusia nastať po jeho uzavretí. Dôležité je teda
to, či zmluva v čase jej uzavretia sama osebe umožňuje alebo neumožňuje spotrebiteľovi uskutočniť

voľbu medzi všeobecným súdom alebo alternatívnym riešením sporu. Oprávnený je presvedčený, že
rozhodcovská zmluva bola uzavretá platne a nemožno mať teda žiadne pochybnosti o jej legitímnosti.
Prípustnosť rozhodcovského konania navyše vyplýva aj z právnej úpravy týkajúcej sa spotrebiteľských
úverov a súdnej judikatúry. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti má oprávnený za to, že
rozhodcovskou zmluvou bola platne založená právomoc rozhodcovského súdu, a preto aj rozhodnutie,

ktoré bolo výsledkom rozhodcovského konania má povahu exekučného titulu. Oprávnený preto navrhol,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie v prvom výroku zrušil a vec vrátil exekučnému súdu na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie.

3. Povinná sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrila.

4. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“) preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením § 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.1 (a contrario) CSP a uznesenie exekučného súdu podľa §
387 ods. 1 CSP potvrdil.

5. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

6. Podľa § 243h ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca

2017.

7. Podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964 Z.z. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci premetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti.

8. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dohodnuté.

10. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

11. Podľa § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom ku dňu začatiu exekučného konania
exekúciu súd zastaví, ak
a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným,

b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa
stalo neúčinným,
c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie,
d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa
tohto zákona alebo podľa osobitného zákona,

e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce
exekúciu (§ 55),
f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané,
g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať,
h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,

i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie,
j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom,
k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo
na plnenie verejnoprospešného účelu.12. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

13. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že napadnutým uznesením exekučného súdu č. k.
15Er/582/2015-33 zo dňa 14. januára 2019 bola exekúcia zastavená s následným rozhodnutím o
náhrade trov exekúcie. Podkladom na vykonanie exekúcie je Rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym
rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská a.s., so sídlom Karloveské

rameno 8, 841 04 Bratislava, IČO: 35 922 761, sp. zn. SR 12755/14 zo dňa 11. novembra 2014, ktorý
oprávnený predložil s vyznačenou doložkou právoplatnosti dňa 15. decembra 2014 a vykonateľnosti
dňa 18. decembra 2014, a ktorým bola povinná zaviazaná zaplatiť oprávnenému sumu 200,00 Eur
s príslušenstvom. Z obsahu spisu ďalej odvolací súd zistil, že oprávnený a povinná uzatvorili dňa
28. decembra 2012 Zmluvu o úvere, z ktorej vyplýva, že oprávnený ako veriteľ poskytol povinnej ako
dlžníkovi úver vo výške 200,00 Eur. V ten istý deň bola uzavretá rozhodcovská zmluva na samostatnej

listine,ktorávčl.Ibod1avčl.II.bod1obsahovalatext,ževšetkyspory,ktorévzniknúzoZmluvy,vrátane
sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory, ktoré vzniknú z dohody o vyplnení zmeniek
zabezpečujúcich uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane sporov
o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom, ak žalujúca
zmluvná strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené

podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa
vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, pričom účastník rozhodcovského konania môže
do 15 kalendárnych dní od doručenia rozhodcovského rozsudku podať Stálemu rozhodcovskému súdu
žiadosť o preskúmanie rozhodcovského rozsudku; rozhodcovský rozsudok preskúmava iný rozhodca
ustanovený podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom

Slovenskej republiky, ak žalujúca strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu
(zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok). Rozhodcovským súdom na účely tejto zmluvy
sa rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom
Karloveské rameno 8, 841 04 Bratislava. Podľa čl. II bod 2 rozhodcovskej zmluvy sa zmluvné strany
dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý

vznikne právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy, vrátane sporu o platnosť, výklad
alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzujúcu
podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním
žaloby na všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto
rozhodcovskou zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená

právomoc Stáleho rozhodcovského súdu.

14. Odvolací súd po preskúmaní veci výlučne z odvolacích dôvodov konštatuje vecnú správnosť výroku
napadnutého uznesenia exekučného súdu s tým, že odvolanie oprávneného nekorešponduje s dôvodmi
napadnutého uznesenia, pričom k veci uvádza:

15. Po preskúmaní rozhodných skutočností zistených z predloženého spisu odvolací súd zistil, že
Zmluva, ktorú dňa 28. decembra 2012 uzatvorili oprávnený ako veriteľ a povinná ako dlžník, a
predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 200,00 Eur, je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom
na § 52 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy. V zmysle § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou

zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Je
nepochybné,ževprejednávanomprípadesaoprávnenývpostaveníveriteľazaviazalposkytnúťpovinnej
(dlžníkovi) finančné prostriedky (formou úveru) za odplatu, pričom oprávnený je podnikateľom, ktorý
pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti.
V zmysle § 52 ods. 3 OZ sa takáto osoba považuje za dodávateľa. Povinná sa v predmetnej zmluve

zaviazala vrátiť poskytnuté finančné prostriedky a uhradiť celkové náklady spojené s úverom. Podľa §
52 ods. 4 OZ spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z uzatvorenej Zmluvy vyplýva, že
povinná bola v postavení spotrebiteľa podľa § 52 ods. 4 OZ.

16. K odvolacej námietke oprávneného ohľadom prípustnosti alternatívne formulovanej rozhodcovskej
zmluvy odvolací súd uvádza, že exekučný súd je povinný skúmať, či exekučný titul, na základe ktorého
má byť vedená exekúcia, je spôsobilým exekučným titulom, pričom súd môže v tomto rozsahu skúmať
exekučný titul počas celého exekučného konania (na návrh, ale aj bez návrhu) a v prípade zistenia,že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na
zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie adekvátne procesne zareagovať. Obdobný záver vyplýva aj
z Uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, v ktorom súd

uviedol, že „v súvislosti s otázkou, či v exekučnom konaní zákon o rozhodcovskom konaní vylučuje
skúmanie (nedostatku) právomoci rozhodcovského súdu rozhodnúť spor, je potrebné rozlišovať, či
rozhodcovské konanie sa týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu alebo z iného právneho
vzťahu. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu z iného než spotrebiteľského právneho vzťahu,
ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal

nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy
a aby žalobou podanou na príslušnom súde sa domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku pre
neplatnosť rozhodcovskej zmluvy (§ 40 ods. 1 písm. c) zákona o rozhodcovskom konaní), vylučujú
skúmanie právomoci rozhodcovského súdu v exekučnom konaní. Nevyužitie postupu podľa týchto
ustanovení v iných než spotrebiteľských veciach znamená stratu možnosti skúmať a spochybňovať
rozhodcovskú zmluvu a tým aj právomoc rozhodcovského súdu v exekučnom konaní, pretože inak by

tieto ustanovenia strácali svoj zmysel - boli by nadbytočné. Ak je však predmetom rozhodcovského
konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, tento záver neplatí, pretože princíp „vigilantibus
iura skripta sunt“ („práva patria bdelým“) v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach
(teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv
spotrebiteľa.“

17. Odvolací súd poukazuje aj na rozhodnutie, ku ktorému dospel Súdny dvor Európskej únie pri
výklade Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách
(ďalej len „Smernica“) vo veci C-40/08, a to: „Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že vnútroštátny súd, ktorý

rozhoduje o návrhu na výkon právoplatného rozhodcovského rozsudku, ktorý bol vydaný bez účasti
spotrebiteľa, musí hneď, ako sa oboznámi s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento
účel preskúmať ex offo nekalú povahu rozhodcovskej doložky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
podnikateľom a spotrebiteľom v rozsahu, v akom podľa vnútroštátnych procesných pravidiel môže
takéto posúdenie vykonať v rámci obdobných opravných prostriedkov vnútroštátnej povahy. Ak je to tak,

prináleží vnútroštátnemu súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho podľa daného vnútroštátneho práva
vyplývajú, s cieľom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol uvedenou doložkou viazaný“.

18. Exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené všetky predpoklady pre vedenie exekúcie.
Predovšetkým je povinný skúmať, či predložený exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom v

zmysle § 41 Exekučného poriadku. Rozhodcovský rozsudok má podľa § 35 ZRK pre účastníkov konania
účinky ako právoplatný rozsudok. Podľa ZRK to platí pre rozhodnutia vydané rozhodcovským súdom
podľa ZRK. Rozhodcovskému súdu jeho kompetencia rozhodovať majetkové spory neplynie priamo zo
zákona, ale rozhodcovský súd ju získa až na základe dohody medzi účastníkmi sporu v rozhodcovskej
zmluve.Ztohtodôvodujepreposúdenie,čisúdubolalebonebolpredloženýexekučnýtitul,nevyhnutnou

súčasťou prieskumu zisťovanie, či bol rozhodcovský rozsudok vydaný na základe rozhodcovskej zmluvy
dohodnutej či už vo forme osobitnej zmluvy alebo doložky k inej zmluve. Pokiaľ rozhodcovská zmluva trpí
absolútnou neplatnosťou, ide o právny úkon, ktorý neexistuje a pokiaľ bol vydaný na základe takéhoto
právneho úkonu rozhodcovský rozsudok, trpí neúčinnosťou, nakoľko rozhodcovskému súdu chýbala
právomoc na vydanie rozhodnutia.

19. Rozhodcovská zmluva, ktorá mala v predmetnom konaní založiť legitimitu pre exekučný titul,
znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporov všeobecným súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu u rozhodcu. V prípade podania žaloby v rozhodcovskom konaní zo
strany dodávateľa spotrebiteľ nemá možnosť vylúčiť rozhodovanie sporu v rozhodcovskom konaní,

hoci rozhodcovská zmluva je z formálnej stránky formulovaná alternatívne. Súčasne táto podmienka
nebola so spotrebiteľom individuálne dohodnutá. Z textu rozhodcovskej zmluvy zo dňa 28. decembra
2012 je zrejmé, že sa viaže priamo k Zmluve, ktorú uzatvorila povinná (dlžník) so spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o., Bratislava. Aj keď je rozhodcovská zmluva samostatnou zmluvou, podľa jej obsahu
ju možno posúdiť ako podmienku Zmluvy z toho istého dňa, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou. Odvolací

súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 10Sžr/136/2012 z 15. marca 2013, v ktorom vyslovil názor, že „nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na
všetky okolností súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatnépodmienky zmluvy alebo inú zmluvu, od ktorej závisí“. Podstatnou skutočnosťou z hľadiska vyslovenia
absolútnej neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je skutočnosť, že so spotrebiteľom nebola individuálne
dojednaná. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorí súčasť

všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej
zmluvy v ten istý deň ako Zmluva, ešte neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dojednaná
a svedčí o vôli povinnej pristúpiť na túto osobitú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž
majú nielen všeobecné obchodné podmienky, ale aj predformulárové znenia rôznych variant zmlúv,
resp. zmluvných ustanovení. Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy

v danej veci, ktoré má povahu formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom zmluvné strany
uzavreli samotnú Zmluvu. Dojednanie zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu by malo
charakter individuálnej zmluvnej podmienky vtedy, ak by povinnej boli poskytnuté jasné a zrozumiteľné
informácie, čo znamená riešenie sporov v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva uzavretá so
spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej
vôle zmluvných strán. V danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal

reálnu možnosť obsah predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo
zmluvných dojednaní vylúčiť. Takto vnútená podmienka, ktorá sa netýka priamo predmetu Zmluvy a
zvyšuje nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, je neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53
ods. 1 OZ, na základe ktorého je potrebné túto rozhodcovskú zmluvu vyhodnotiť ako absolútne neplatný
právny úkon. Ak spotrebiteľ chcel od dodávateľa získať predmet Zmluvy, kvôli ktorému Zmluvu uzatváral,

nemal inú možnosť, než túto podmienku prijať. Už táto skutočnosť zvyšuje nerovnováhu vo vzťahu
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa. Rozhodcovské konanie je založené
práve na tom, že zmluvné strany sa spoločne dohodnú na výbere osôb (súdu), ktorých objektívnosti
a úsudku dôverujú. Naopak, ak dodávateľ spotrebiteľovi vnucuje rozhodovanie sporu jednostranne
určenýmrozhodcovskýmsúdomtak,akotovyplývazformulárapredtlačepredmetnejZmluvy,spôsobuje

tým značnú nerovnováhu vo vzájomných vzťahoch medzi ním a konkrétnym spotrebiteľom.

20. Rozhodcovský súd nebol oprávnený na základe absolútne neplatnej rozhodcovskej zmluvy vydať
rozhodcovskýrozsudok,ktorýbybolspôsobilýmexekučnýmtitulom.Exekučnýsúdpretorozhodolvecne
správne, keď predmetnú exekúciu zastavil.

21. V zmysle uvedeného odvolaniu oprávneného proti napadnutému rozhodnutiu exekučného súdu z
dôvodov v ňom uvedených nebolo možné vyhovieť. Odvolací súd preto s poukazom na § 387 ods. 1
CSP napadnuté rozhodnutie vo výroku I. ako vecne správne potvrdil.
22. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods.
1 CSP); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo

dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).