Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. júl 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8C/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118310597
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6118310597.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: O. M., O. XX.XX.XXXX,

V. K. O. XX, XXX XX F. Ľ., štátny občan SR, zastúpený JUDr. Oskar Chnápko, advokát, Komenského
3, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group,
IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, zastúpený JUDr. Felix
Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - Staré Mesto, o zaplatenie sumy 483,55
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 483,55 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 483,55 Eur od 11.02.2017 do zaplatenia na účet číslo: IBAN: F. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

variabilný symbol 2282018 do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je p o v i n n ýzaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %, do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca doručil do upomínacieho konania Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 25.07.2018 žalobu,
ktorou žiadal od žalovaného zaplatiť sumu 483,55 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne z dlžnej
sumy od 11.02.2017 do zaplatenia a náhradu trov konania z dôvodu, že p. E. I., O. XX.XX.1989 (právny
predchodca žalobcu) - vlastník osobného motorového vozidla značka Opel Insignia, EČV: G.-XXXCR,

VIN: S. a bol dňa 27.12.2016 účastníkom poistnej udalosti a druhým bola vodička p. P. Č., vlastníčka
osobného motorového vozidla EČV: G.-XXXBZ, ktorá zavineným konaním spôsobila škodu na vozidle
Opel Insignia. Vznik poistnej udalosti bol oznámený žalovanému u ktorého je likvidácia poistnej udalosti
vedená pod č. 9563752995 (ďalej len „poistná udalosť“). Záznam o dopravnej nehode dňa 27.12.2016
vyhotovený účastníkmi poistnej udalosti žalobca pripojil k žalobe. Právny predchodca žalobcu - poistník
mal so žalovaným ako poisťovateľom uzavretú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla č. 6566206160 (ďalej len „Zmluva o PZP“).

2. Právny predchodca žalobcu - postupca uzatvoril dňa 21.07.2018 zmluvu postúpení pohľadávky
so žalobcom - postupníkom, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky s príslušenstvom - škody
v dôsledku poistnej udalosti. Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznámené listom zo dňa
21.07.2018.

3. Keďže čelné sklo osobného motorového vozidla Opel Insignia bolo po poistnej udalosti, teda

následkom odskočenia skalky spod kolies motorového vozidla P. Č. značne poškodené, právny
predchodca žalobcu uzavrel so spoločnosťou Autosklo Hornet s.r.o., so sídlom Žilinská 774/1, 017
01 Považská Bystrica, IČO: 31 600 476, (ďalej len „spoločnosť Autosklo Hornet s.r.o.“) zmluvu o
oprave veci. Po oprave vystavila spoločnosť Autosklo Hornet s.r.o. právnemu predchodcovi žalobcufaktúru č. 34740010 dňa 05.01.2017, splatnú dňa 19.01.2017 na sumu 483,55 Eur s DPH, ktorú právny
predchodca žalobcu uhradil.

4. Žalobca v žalobe poukázal na znenie Všeobecných poistných podmienok poistenia zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej „VPP“), ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť
Zmluvy o PZP uzavretej medzi žalovaným ako poisťovateľom a vlastníkom motorového vozidla ako
poistníkom, články I. ods. 1, ods. 2 písm. b), ods. 4, z dôvodu, že vzhľadom na citáciu poistných
podmienok predložil právny predchodca žalobcu faktúru č. 34740010 žalovanému na úhradu.

5. Žalovaný listom označeným ako „Oznámenie o riešení škodovej udalosti č. 9563752995 poistnej
zmluvy č. 6566206160e zo dňa 26.01.2017 (ďalej len „Oznámenie“) oznámil právnemu predchodcovi
žalobcu, že vzhľadom na dokumentované poškodenie čelného skla na jeho motorovom vozidle vybavuje
ním uplatnený nárok bez poskytnutia náhrady. Ako dôvod uviedol, že vodič motorového vozidla,
prevádzkou ktorého malo dôjsť k vzniku škody nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia zabrániť

vzniku škody, pričom zdôraznil, že vodič tohto vozidla si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení vozidla
nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý
údaje poškodil čelné sklo na motorovom vozidle Opel Insignia. Zároveň žalovaný v uvedenom Oznámení
uviedol, že právny predchodca žalobu jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že ku
vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla s EČV: G.-XXXBZ.

Právny predchodca žalobcu nesúhlasil so stanoviskom žalovaného uvedeným v Oznámení a
žalovanému zaslal list zo dňa 22.02.2017 v ktorom žiadal o prešetrenie poistnej udalosti. Žalovaný
napriek tomu škodu z poistnej udalosti neuhradil.

6. Žalobca v žalobe poukázal na to, že žalovanému bol predložený záznam o dopravnej nehode zo dňa

27.12.2016, v ktorom P. Č. jasne vyhlásila, že skutočne došlo k poškodeniu čelného skla motorového
vozidla Opel Insignia z dôvodu odskočenia skalky spod kolies ňou riadeného motorového vozidla
s EČV: G.-XXXBZ. Napriek tejto skutočnosti žalovaný odmietol priznať právnemu predchodcovi
nárok na náhradu škody, odvolávajúc sa na to, že nebolo dostatočne preukázané spôsobenie škody,
resp. poškodenie čelného skla na motorovom vozidle Opel Insignia. Pokiaľ žalovaný spochybňoval, že

vodič osobného motorového vozidla s EČV: G.-XXXBZ si nemohol byť vedomý pri riadení osobného
motorového vozidla, že práve spod kolies jeho vozidla odskočil kameň, tak žalobca považoval toto
tvrdenie žalovaného za špekulatívne, s jediným zamýšľaným cieľom, a to vyhnúť sa úhrade spôsobenej
škody. Žalovaný podľa žalobcu nebol účastníkom poistnej udalosti a nemôže mať informácie o tom, či si
bol alebo nebol vodič vozidla s EČV: G.-XXXBZ vedomý toho, že poškodil čelné sklo motorového vozidla

Opel Insignia. Samotné prehlásenie tohto vozidla deklaruje, že si tejto skutočnosti bol plne vedomý.
Žalobca poukázal na zákonné ustanovenie § 788 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník
(ďalej „Občiansky zákonník“), § 790 ods. 2, § 823, § 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, ale aj
§ 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobnú
prevádzkou motorového vozidla, ktorými odôvodňoval oprávnenosť svojho nároku a domnieval sa, že

žalovaný bezdôvodne odmieta poskytnúť žalobcovi požadované plnenie. Právny predchodca žalobcu
si riadne a včas u žalovaného nárok uplatnil, žalovaný nemal a nemá kvalifikovaný právny dôvod
na odmietnutie poskytnutého plnenia v plnej uplatnenej výške, keďže právny predchodca žalobcu
dostatočne a jednoznačne preukázal škodu, ktorá mu bola spôsobená, ako aj skutočnosti a okolnosti,
za ktorých ku škode došlo, čo potvrdzuje aj samotné prehlásenie vodiča vozidla s EČV: G.-XXXBZ v

zázname o dopravnej nehode.

7. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz ktorým žalobe vyhovel,
proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor v ktorom tvrdil, že žalobou uplatnený nárok neuznáva v
celom rozsahu a považuje ho za nedôvodný. Súčasne tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku

mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný nespochybnil, že
prostredníctvom Oznámenia zo dňa 26.01.2017 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že vzhľadom
na dokumentované poškodenie čelného skla na jeho motorovom vozidle vybavuje ním uplatnený nárok
na náhradu škody bez poskytnutia náhrady škody z dôvodov uvedených v bode 3. tohto rozsudku.
Súčasne poukázal na ustanovenie § 15 ods. 1 Zákona o upomínacom konaní podľa ktorého sa na

upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej
„C.s.p.“) s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na
to, tvrdil, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 C.s.p. v tom,
že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Mal zato, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti „Opisu skutočností“, z ktorých vyplýva uplatňovaný
peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy o ktoré svoj nárok opiera. Žalobca
pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. špecifikáciu samotnej škodovej udalosti a o realizovaných

úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného neuviedol údaje o týchto podstatných
náležitostiach, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je postačujúce vzhľadom na
znenie ustanovenia § 132 ods. 2 C.s.p. Poukázal na zmätočnosť žaloby z jej textu v tom, že zmluvu
o PZP uzavrel žalovaný s poškodeným - p. E. I., pričom žalobca uviedol, že ju uzavrel s P. Č., v
dôsledku čoho je celý opis skutočností žalobcu nejasný. Žalobcov nárok považoval za nepreukázaný,

neoprávnený a bez právneho titulu. Poukázal na skutočnosť, že nepreukázal vznik svojho nároku a
nedoručil o ňom dôkazy. Táto povinnosť žalobcom nebola žiadnym spôsobom obsahovo naplnená, a
to navyše napriek skutočnosti, že žalobca už pred podaním žaloby preukázateľne vedel z Oznámenia
žalovaného o dôvodoch neposkytnutia poistného plnenia žalovaným. Žalovaný mal za to, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností na uplatnenie žalovaného
nároku v súdnom konaní.

8. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného tvrdil, že v celom rozsahu nesúhlasí so skutočnosťami
a tvrdeniami, ktoré žalovaný uviedol v odpore a pokiaľ žalovaný tvrdí, že faktúra ohľadom uplatneného
nároku mu nebola doručená a nárok neeviduje vo svojom účtovníctve, ide o „úmyselné a vedomé
uvádzanienepravdivýchinformáciízaúčelom nevyplateniapreukázateľnevzniknutejškody,nanáhradu

ktorej má žalobca ako nadobúdateľ pohľadávky nárok.“ K údajnej zmätočnosti žaloby z dôvodu, že
žalobca v podanej žalobe uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky bola uzatvorená s P. Č. a
nie s E. I. uviedol, že došlo k chybe pri písaní. Žalobca uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky s
vlastníkom poškodeného vozidla p. E. I., čo vyplýva aj zo znenia žaloby a túto skutočnosť oznámil právny
predchodca žalobcu žalovanému. Trval na tom, že P. Č. priznala svoje zavinenie v zázname o dopravnej

nehode, ktorý podpísala, v ňom je uvedený aj nákres vzniku samotnej škodovej udalosti a tento dôkaz
žalobca pripojil k žalobe. Preto tvrdenia žalovaného o nepreukázaní zavinenia a nepredložení dôkazov
považoval za nedôvodné. Navrhol vypočuť svedkov p. E. I. - právneho predchodcu žalobcu a p. P.
Č., vodičku vozidla spod kolies ktorého došlo k odskočeniu skalky a poškodeniu čelného skla vozidla
právneho predchodcu žalobcu (na výsluchu tejto svedkyne v priebehu konania netrval). V závere odporu

poukázal na Rozhodnutie Národnej banky Slovenska, č. 100-000-078-155, ktorým boli žalovanému
uložené opatrenia na odstránenie a nápravu zistených nedostatkov a boli mu uložené sankcie.
Podľa tohto rozhodnutia žalovaný nevykonával činnosť poisťovníctva s odbornou starostlivosťou v
záujme svojich klientov, keďže prijal vnútorné nariadenie s názvom Metodické usmernenie na výpočet
skutočnej výšky škody/poistného plnenia na cestných vozidlách pri opravách a neautorizovaných

opravovniach, ktoré neobsahuje objektívne metódy pre zistenie a výpočet výšky skutočnej škody a tým
neumožňuje objektívne a správne určenie rozsahu poistného plnenia pre likvidáciu poistných udalostí.
Toto rozhodnutie podľa zverejnenia na webovej stránke NBS nadobudlo právoplatnosť dňa 10.05.2019
a len dokazuje, ako neobjektívne a nesprávne žalovaný pristupuje v rámci likvidácie poistných udalostí.
Žalobca v odpore navrhol, aby konanie pokračovalo na vecne a miestne príslušnom súde, ktorým je

podľa § 19 písm. b) C.s.p. Okresný súd Lučenec (ďalej „súd prvej inštancie“).

9. Súdu prvej inštancie bola vec ako miestne príslušnému súdu postúpená na ďalšie konanie, na návrh
žalobcu dňa 21.05.2019.

10. Repliku žalobcu súd doručil žalovanému s výzvou, aby sa k nej v súlade s ustanovením § 167 ods.
4 C.s.p. vyjadril. Žalovaný vyjadrenie nedoručil.

11. Súd už raz rozhodol rozsudkom pre zmeškanie dňa 04.09.2019, ktorým žalobe žalobcu vyhovel.
Proti rozsudku podal odvolanie žalovaný z dôvodu, že neboli splnené zákonné podmienky na vyhlásenie

tohto rozsudku a Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 15Co/2/2020-185 dňa 25.02.2020 zrušil
rozsudok a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Pojednávania dňa 20.07.2020 sa zástupca žalovaného nezúčastnil, predvolanie prevzal, neúčasť
ospravedlnil podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 17.07.2020 z dôvodu neodkladných

pracovných povinností a pracovnej vyťaženosti v tomto termíne ako aj z dôvodu hospodárnosti konania.
Žalovaný nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súhlasil s prejednaním veci ako aj vyhlásením
rozsudku v neprítomnosti. Navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú a žalovanému priznať nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.13. Súd spor prejednal v neprítomnosti žalovaného, vykonal dokazovanie prečítaním žaloby, odporu
žalovaného, repliky žalobcu a výsluchom svedka E. I., prečítaním listinných dôkazov tvoriacich súdny

spis.

14. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na písomne podanej žalobe a replike, k
argumentácii, ktorú žalovaný uviedol na svoju obranu poukázal na viaceré rozsudky súdov, ktoré už
obdobné právne nároky od žalovaného priznali (Okresný súd Partizánske sp.zn. 5C/30/2018, potvrdený

rozsudok Krajského súdu Trenčín sp.zn. 27Co/130/2019, Okresný súd Nitra sp.zn. 19C/18/2019,
Krajský súd Žilina sp.zn. 6Co/27/2020, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Martin sp.zn.
10C/29/2019, Okresný súd Bratislava I sp.zn. 16Csp/49/2018). Z vykonaného dokazovania súd zistil
nasledovný skutkový stav:

15. Medzi stranami nebolo sporné, že vodič E. I., O. XX.XX.XXXX, V. V. XXX, XXX XX I. je vlastníkom

osobného motorového vozidla značky Opel Insignia, EČV: G.-XXXCR, VIN: S. mal uzavretú Zmluvu o
PZP číslo 6566206160 so žalovaným.

16. Z dôkazu Záznam o dopravnej nehode doručeného žalobcom mal súd preukázané (výsluchom
svedka E. I.), že ho spísali účastníci dopravnej nehody dňa 27.12.2016 o 09,45 hod, a to P. Č. a právny

predchodca žalobcu E. I. a vyplýva z neho, že vodička motorového vozidla s EČV: G.-XXXBZ zavinila
poistnú udalosť - spod kolies ňou vedeného vozidla došlo k odskočeniu kameňa na čelné sklo osobného
motorového vozidla Opel Insignia (vo vlastníctve E. I.). Tento svedok na pojednávaní dňa 04.09.2019
opísal poistnú udalosť tak, že išiel po ceste do Lučenca a asi pri Fabianke ho začal obiehať zelený
Seat, spod jeho zadného kolesa odletel kameň, ktorý dopadol na čelné sklo jeho osobného motorového

vozidla, ktoré prasklo. Reagoval tak, že išiel za Seatom, následne jeho vodička zastavila a uznala, že
ona spôsobila poistnú udalosť. Spísali záznam o nehode, políciu nevolali a následne nárok uplatnil u
žalovaného. Vozidlo si dal opraviť, s opravou mu vznikli náklady vo výške okolo 500 Eur. Neskôr došlo
k postúpeniu pohľadávky na žalobcu tak, že mu tento zavolal a spýtal sa, či rieši nejako túto poistnú
udalosť. Odpovedal mu že ju rieši, ale poisťovňa jeho nárok neuznala, ani po odvolaní, na to žalobca

povedal, že nárok prevezme.
Vodič, právny predchodca žalobcu dal vozidlo Opel Insignia opraviť v spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o.
ktorá za vykonanú opravu fakturovala sumu 483,55 Eur dňa 05.01.2017 s dňom splatnosti 19.01.2017,
číslo faktúry: 34740010. Vyfakturovanú sumu zaplatil dňa 05.01.2017 (č.l. 18 spisu).

17. Žalovaný vykonal šetrenie uvedenej škodovej udalosti, ktorá bola u neho evidovaná pod číslom
9563752995 z poistnej zmluvy číslo 6566206160e a vznikla 27.12.2016, tak, že dňa 26.01.2017 zaslal
právnemu predchodcovi žalobcu Oznámenie, v ktorom uviedol, že „Vami uplatnený nárok na náhradu
škody vybavujeme bez poskytnutia náhrady škody.“ Súčasne v ňom tvrdil, že vodič motorového vozidla,
prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť ku vzniku škody nemohol ani pri vynaložení maximálneho úsilia

zabrániť k vzniku škody. Zastával názor, že zo strany právneho predchodcu žalobcu nebolo jednoznačne
a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
EVČ: G.-XXXBZ. Zdôraznil, že vodič motorového vozidla prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť ku
vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý
toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu kameňa, ktorý údajne

poškodil čelné sklo motorového vozidla právneho predchodcu žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. § 4
zák. č. 381/2001 Z.z. podľa ktorého, je povinnosťou právneho predchodcu žalobcu uplatnený nárok
preukázať. S ohľadom na uvedené ustanovenie zákona je poškodený povinný preukázať vecnú a
časovú súvislosť medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a
vznikom škody ako následkom. Vzhľadom na vyššie uvedené predložené súhlasné vyhlásenie vodiča

motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodenie čelného skla spôsobiť a vodiča poškodeného
motorového vozidla (právneho predchodcu žalobcu) nemá charakter preukázania okolnosti vzniku
škody. Žalovaný zastával názor, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany
právneho predchodcu žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla
EČV G.-XXXBZ.

18. Právny predchodca žalobcu nesúhlasil so stanoviskom žalovaného a reagoval naň listom z
22.02.2017 (č.l. 25 spisu) v ktorom tvrdil, že účastníci dopravnej nehody spísali záznam, podpísali ho,
škodovú udalosť nahlásili a vodička vozidla si vinu priznala.19. Zistený skutkový stav súd posúdil v zmysle nižšie uvedených ustanovení platných právnych
predpisov:

20. Podľa § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.12.2016, poistnou zmluvou
sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšieoznačenáafyzickáaleboprávnickáosoba,ktoráspoistiteľompoistnúzmluvuuzavrela,jepovinná
platiť poistné.

21. Podľa § 797 ods. 2 a 3 citovaného zákona, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu
povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť
do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť

poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

22. Podľa § 823 citovaného zákona, náhradu platí poistiteľ poškodenému; poškodený však právo na
plnenie proti poistiteľovi nemá, ak osobitné predpisy neustanovujú inak.

23. Podľa § 442 ods. 1 a 3 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).
Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza
sa škoda uvedením do predošlého stavu.

24. Podľa § 427 ods. 1 a 2 citovaného zákona, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu
zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ
lietadla.

25. Podľa § 428 citovaného zákona, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda
spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže,
že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

26. Podľa § 4 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z.z. povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu

spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
ku dňu 27.12.2016, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil
poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,
b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,

c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,
d) ušlého zisku.

27. Podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona, poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol
poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda
vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon
neustanovuje inak.

28.Podľa§15ods.1citovanéhozákona,náhraduškodyuhrádzapoisťovateľpoškodenému.Poškodený
je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento
nárok preukázať. 21)

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka platného a účinného od 01. februára 2013 je výška úroku z omeškania o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

30. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu 27.12.2016, uhrádza sa
skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

31. Podľa § 443 citovaného zákona, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase
poškodenia.

32. S poukazom na zistený skutkový stav a citované ustanovenia zákona, súd dospel k záveru, že
žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Súd mal preukázané, že pri prevádzke vozidla EČV: G.-XXXBZ
došlo k spôsobeniu škody na vozidle právneho predchodcu žalobcu Opel Insignia, EČV: G.-XXXCR,

a to konkrétne k odskočeniu kameňa spod kolies motorového vozidla EČV: G.-XXXBZ, ktorým bolo
prasknuté čelné sklo osobného motorového vozidlo Opel Insignia. V konaní bolo nesporné, že v
rozhodnej dobe bolo motorové vozidlo EČV: G.-XXXBZ povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktorý
v zmysle § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. v spojení s § 4 ods. 2 citovaného zákona zodpovedal za
škodu spôsobenú uvedeným motorovým vozidlom. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou

motorového vozidla je objektívnou zodpovednosťou, kde škodca zodpovedá za škodu objektívne, t.j.
bez ohľadu na zavinenie. Pre prípad škody spôsobenej okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke
motorového vozidla, Občiansky zákonník pripúšťa jediný liberačný dôvod, a to, ak by škodca preukázal,
že škode sa nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať. V súdenej
veci bolo potom zásadnou otázkou, či sa jednalo o škodu, ktorá bola spôsobená okolnosťami, ktoré majú

pôvod v prevádzke motorového vozidla a či na strane žalovaného existuje liberačný dôvod, na základe
ktorého by súd dospel k záveru o neexistencii zodpovednosti na jeho strane. Súd dospel k záveru, že
sa jedná o takúto škodu, pretože samotné odskočenie kameňa spod kolies motorového vozidla bolo
spôsobené rotáciou kolies motorového vozidla škodcu, ktoré v zmysle príslušných právnych predpisov
majú mať dezén s určitou hrúbkou, pričom predmetná rotácia je sprievodným javom pohybu motorového

vozidla (t.j. bez rotácie kolies motorového vozidla by nedošlo k jeho pohybu). V súvislosti s právnym
posúdenímmožnostiliberáciežalobcuvtomtoprípadesúdpoukazujenastanoviskoobčianskoprávneho
kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 03.06.2014 Cpj 5/2014, v ktorom Najvyšší súd
uviedol, že: „Aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom
vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou

pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka
nemožno zbaviť.“

33. Súd mal dokazovaním preukázané (zo záznamu o dopravnej nehode) a výsluchom svedka E. I. , že
vodička osobného motorového vozidla EČV: G.-XXXBZ si bola vedomá toho, že spod kolies jej vozidla

odskočil kameň, ktorý spôsobil poškodenie - prasknutie čelného skla na vozidle právneho predchodcu
žalobcu. Súd nemal pochybnosti o pravdivosti údajov v zázname o dopravnej nehode, ale ani svedeckej
výpovedi svedka E. I., lebo ten vo svojej výpovedi popísal škodovú udalosť, poukázal na zodpovednosť
vodičky motorového vozidla EČV: G.-XXXBZ za spôsobenú škodu, o ktorej vyhlásila, že škoda vznikla
jej zavinením a toto zavinenie bolo zapísané aj do záznamu o dopravnej nehode. Z tohto dôvodu je

zrejmé, že sa jedná o okolnosť majúcu povahu v prevádzke motorového vozidla. Vzhľadom na uvedené
skutočnosti, keďže škodca sa uvedenej objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla nemôže zbaviť (§ 428 prvá veta Občianskeho zákonníka), súd dospel s poukazom
na vyššie citované zákonné ustanovenia k záveru, že žalovaný za škodu zodpovedá.

34. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného v odpore proti platobnému rozkazu v tom, že žaloba
žalobcu nemá náležitosti v súlade s § 132 ods. 2 C.s.p., práve naopak konštatuje, že žalobca v žalobe a v
priebehu celého konania jednoznačne popísal škodový dej, na podporu vzniknutej škody a jej zavinenia
doručil záznam o dopravnej nehode z ktorého nepochybne vyplynulo, že vodička osobného motorového
vozidla EČV: G.-XXXBZ uznala, že škodu na vozidle zavinila. Za nedôvodnú považoval súd aj námietku

žalovaného o tom, že žalobca v žalobe „neuviedol opis v priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti z
ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka Žalovaného a
zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení.“ Z obsahu spisu, najmä záznamu o dopravnej
nehode a výsluchu svedka E. I. vyplýva mechanizmus poškodenia (odskočil kameň spod kolies) v tom,že v zázname o dopravnej nehode je aj nákres účastníkov z ktorého vyplýva, že vozidlo vodičky EČV:
G.-XXXBZ predbiehalo vozidlo právneho predchodcu žalobcu a keď sa dostalo pred neho, došlo k
odskočeniu kameňa spod jeho kolies, ktorý dopadol na čelné sklo motorového vozidla značky Opel

Insignia.
35. Pokiaľ žalovaný v Oznámení zo dňa 26.01.2017 uviedol, že „vodič motorového vozidla prevádzkou
ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového
vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k
odskočeniu kameňa, ktorý údajne poškodil čelné sklo ...“ súd zdôrazňuje, že za všeobecne známu

skutočnosť pri jazde motorovým vozidlom možno považovať maximálne sústredenie pozornosti vodiča
na jazdu, pri ktorej vodič aj pri priemernom sústredení pozornosti zaregistruje náraz kameňa do
čelného skla motorového vozidla ktoré vedie, avšak chcieť od vodiča motorového vozidla, spod kolies
ktorého kameň vyletel, aby videl dopad kameňa na čelné sklo poškodeného vozidla (čím žalovaný
dôvodil námietku o nepreukázaní príčinnej súvislosti) nespadá do kategórie právneho, logického, ani
racionálneho myslenia.

36. Podporne súd poukazuje aj na judikát R 3/1984 (s. 18 ods. 2), podľa ktorého postavenie
poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných
prostriedkov je podstatne uľahčené, nemusí sa preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale
len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov,

pričom musí byť zistené, kto je prevádzkovateľom dopravného prostriedku. Súd považuje za potrebné
uviesť, že v civilnom sporovom konaní dôkazné bremeno primárne zaťažuje žalobcu, t.j. je na žalobcovi,
aby preukázal ním tvrdené skutočnosti. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť
strany sporu za to, že počas konania neboli preukázané jej tvrdenia, z ktorého dôvodu následne
muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu

rozhodnúťvovecisamej ivtakýchprípadoch,keďurčitáskutočnosť,ktorájevýznamnápodľahmotného
práva pre rozhodnutie vo veci, nebola alebo nemala byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia
dôkazu neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by
táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tej strane
sporu, ktorá z existencie tejto skutočnosti vyvodzuje pre sebe priaznivé právne účinky; ide o tú stranu

sporu, ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. V prejednávanom spore došlo k tzv. „preneseniu
dôkazného bremena na žalovaného“, ktorý potom, ako právny predchodca žalobcu, na predpísanom
tlačive „Záznam o dopravnej nehode“ oznámil žalovanému vznik poistnej udalosti a predložil doklady
preukazujúce opravu predmetného motorového vozidla, bez ďalšieho ukončil šetrenie poistnej udalosti
so záverom, že právny predchodca žalobcu nemá nárok na poskytnutie poistného plnenia. Súd mal

preukázanú aj výšku škody faktúrou spoločnosti Autosklo Hornet s.r.o. vrátane dôkazu o zaplatení
vyfakturovanej opravy právnym predchodcom žalobcu. Žalovaný v konaní tvrdil, že faktúra mu doručená
nebola a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Ide zrejme o jasný rozpor s jeho tvrdením
v Oznámení o riešení škodovej udalosti z 26.01.2011, keď hneď v prvej vete právnemu predchodcovi
žalobcu oznámil, že „vzhľadom na zdokumentované poškodenie čelného Vášho motorového vozidla

EČV G.-XXXCR Vám oznamujeme, že Vami uplatnený nárok na náhradu škody vybavujeme bez
poskytnutia náhrady škody.“ Preto súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalovaného o tom, že
faktúru číslo l34740010 neeviduje vo svojom účtovníctve. Na základe uvedeného súd považoval výšku
škody za dôvodnú v celom rozsahu a žalobcom preukázanú.

37. Podľa § 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu 27.12.2016, poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu
o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie
poistného plnenia.

38. Žalobca nárok na priznanie úrokov z omeškania odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 797 ods.
3 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej

udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

39. Zo súdom vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti
dňa 26.01.2017, čo vyplýva z Oznámenia o riešení škodovej udalosti číslo 9563752995 (č.l. 24 spisu),pokiaľ žalovaný v lehote do 15 dní neposkytol žalobcovi plnenie, 16. dňom po ukončení šetrenia
poistenej udalosti, t.j. od 11.02.2017 sa dostal so zaplatením do omeškania a žalobcovi tak vznikol nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania, odkedy mu súd tento nárok priznal (s poukazom aj na ustanovenie

§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.).

40. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

42. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

43. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobca
mal v spore plný úspech, preto má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

44. Podľa § 232 ods. 3 C.s.p. lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v
odôvodnenýchprípadochurčiťdlhšiulehotu. Vsúladescitovanýmzákonnýmustanovenímsúdrozhodol

o povinnosti žalovaného zaplatiť dlžnú sumu a úrok z omeškania v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Fiľakovská cesta 287, 984 01 Lučenec.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať
späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od

právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo
späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa

ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.