Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. apríl 2012

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/36/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204116626
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Molnárová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2012:4204116626.2

Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Credit Clearing Center a.s., Farská 1338/42, Nitra,
IČO: 35 839 651, zastúpeného JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD., advokátom, Miletičova 21,
Bratislava, proti povinnému: neb. J. E., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B.
X/X, K., o vymoženie sumy 42,94 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej na Okresnom súde
Komárno pod sp. zn. 9Er/336/2004 a u súdnej exekútorky JUDr. Anetty Demešovej, 1. mája 1053,
Vráble (od 14. 03. 2012 nástupkyňa po súdnom exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi, 1. mája 1053,
Vráble) pod sp. zn. EX 2468/07, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno
č. k. 9Er/336/2004-21 zo dňa 5. novembra 2007 v časti o trovách exekúcie a o odvolaní oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/336/2004-56 zo dňa 7. septembra 2011 v časti o
trovách exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 9Er/336/2004-21 zo dňa 5. novembra
2007 v časti o trovách exekúcie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa č. k. 9Er/336/2004-56 zo dňa 7. septembra
2011 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením č. k. 9Er/336/2004-21 zo dňa 05. 11. 2007 súd prvého stupňa vyhovel návrhu
oprávneného na zmenu súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr.
Milana Striešku a oprávnenému uložil povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi
Szabóovi trovy exekúcie v sume 92,01 eur (2.772,-Sk). Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 30 ods. 11, § 44 ods. 7, 8 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov.
Uviedol, že keďže žiadosť oprávneného o zmenu súdneho exekútora nemusí byť odôvodnená a naviac
platí zásada, že oprávnený má právo v ktoromkoľvek štádiu požiadať o zmenu exekútora, pripustil zmenu
súdneho exekútora.
O trovách exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóoa súd prvého stupňa rozhodol podľa
ustanovenia § 196 Exekučného poriadku a podľa ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách
a náhradách súdnych exekútorov tak, že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 92,01
eur (2.772,- Sk) vrátane 19 % DPH z odmeny exekútora z dôvodov uvedených v odôvodnení svojho
uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora vo výške 69,71 eur (2.100, -Sk) eur a z
náhrady hotových výdavkov vo výške 9,06 eur (273,- Sk).

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2007 v časti o trovách exekúcie podal
odvolanie oprávnený v zákonom stanovenej lehote. Mal za to, že zaťažením úhradou trov exekúcie
súdneho exekútora ešte pred uspokojením jeho vymáhanej pohľadávky sa stratil samotný zmysel výkonu
exekúcie. Poukázal na ust. § 44 ods. 8, 9, § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a uviedol, že skutočnosť
vyplývajúca z ust. § 44 ods. 9 Exekučného poriadku ohľadom toho, že súd v rozhodnutí o zmene súdneho

exekútora zároveň určí i výšku trov pôvodného súdneho exekútora tak, ako keby došlo k zastaveniu
exekúcie, neznamená, že sa pri rozhodovaní, ktorý z účastníkov je povinný trovy exekúcie nahradiť,
bude postupovať podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku tak, ako to naznačil súd prvého stupňa.
Toto zákonné ustanovenie upravuje iba osobitný spôsob samotného vyčíslenia odmeny pôvodného
exekútora, ktorej výpočet sa vykoná spôsobom, ktorým sa postupuje pri zastavení exekúcie. Oprávnený
v tejto súvislosti poukázal i na rozsudok NS SR zo dňa 28. 02. 2006, č. k. 2M Cdo 19/05. Z uvedených
dôvodov oprávnený navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil
tak, že povinný je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi trovy exekúcie vo
výške 92,01 eur (2.772,- Sk).

Napadnutým uznesením č. k. 9Er/336/2004-56 zo dňa 07. 09. 2011 súd prvého stupňa zastavil exekúciu,
súdnemu exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 30,42 eur a
oprávnenému uložil povinnosť ich súdnemu exekútorovi zaplatiť. Svoje rozhodnutie odôvodnil citáciou
ustanovení § 57 ods. 1 písm. h/, ods. 2, § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Uviedol, že povinný dňa XX.
XX. XXXX zomrel a dedičské konanie po povinnom bolo uznesením o dedičstve sp. zn. 13D/347/2007
D not 224/2007 vydaným Okresným súdom Komárno dňa 18. 04. 2008 zastavené pre nemajetnosť,
pričom majetok nepatrnej hodnoty bol vydaný dcére povinného, ktorá sa postarala o jeho pohreb.

O trovách exekúcie súdneho exekútora súd prvého stupňa rozhodol podľa ustanovení § 196, § 203
ods. 2 Exekučného poriadku a podľa vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov tak, že
súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške v sume 30,42 eur vrátane 20 % DPH z dôvodov
uvedených v odôvodnení svojho uznesenia, ktoré pozostávali z odmeny súdneho exekútora
vo výške 8,3 eur za 1 hodinu účelne vynaloženú na exekúciu a z náhrady hotových výdavkov vo výške
22,12 eur za založenie spisu - archiváciu spisu v zmysle Registratúrneho poriadku a za poštovné.

Proti tomuto uzneseniu súdu prvého stupňa zo dňa 07. 09. 2011 podal oprávnený odvolanie v časti o
trovách exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Poukázal na ust. § 196, § 200 ods. 1, 2
Exekučného poriadku a na ust. § 4 ods. 1, 14 ods. 1, 2, 3, § 22 ods. 1 vyhlášky o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov. Mal za to, že oprávnený môže byť na náhradu trov zaviazaný len v tom prípade, ak
zastavenie exekúcie zavinil, alebo ak sa exekúcia zastavila z dôvodu nemajetnosti povinného. Uviedol,
že súdny exekútor nevykonal žiaden z úkonov, ktoré by smeroval k vymoženiu záväzku, resp. vzhľadom
k tomu, že mal vedomosť o úmrtí povinného a dedičské konanie bolo zastavené pre nemajetnosť,
nemal vykonávať úkony, ktoré aj tak nesmerovali k vymoženiu pohľadávky oprávneného, ale ktorými
len zvyšoval náklady oprávneného. Žiaden z úkonov, za ktoré bola súdnemu exekútorovi priznaná
odmena za 1 hodinu vo výške 6,64 eur zvýšenú o 20 % DPH za vyúčtovanie trov, urgenciu, žiadosť
o zaslanie vyúčtovania, správoplatnenie uznesenia, neboli úkony, účelne vynaložené na exekúciu
alebo smerujúce k vymoženiu dlžnej sumy. Oprávnený namietal, že súd prvého stupňa nemal priznať
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie, nakoľko ani povinnému a ani oprávnenému nemožno
uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie. V tejto súvislosti poukázal i uznesenie Ústavného súdu SR
č. 27/2008 z 24. 01. 2008, z ktorého vyplýva, že samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže
nastať stav, keď nebudú uspokojené všetky nároky pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným
dôsledkom. Toto riziko, ktoré súdny exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované
jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Na základe vyššie uvedeného oprávnený
navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti o trovách exekúcie zmenil
tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov konania nepriznáva.

K odvolaniu oprávneného sa písomne dňa 08. 12. 2011 vyjadril súdny exekútor a uviedol, že s
napadnutým rozhodnutím súdu prvého stupňa súhlasí a odvolanie oprávneného žiada zamietnuť.
Konštatoval, že si vyčíslil len minimálne náklady, ktoré mu skutočne vznikli a je nereálne, aby vzniknuté
náklady s vymožením pohľadávky oprávneného znášal samotný exekútor.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací prejednal vec v medziach podaného odvolania podľa § 212 ods. 1, §
214 ods. 2 OSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 9Er/336/2004-21 zo dňa 05. 11. 2007 je v časti druhého
výroku napadnutého uznesenia dôvodné, preto rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 05. 11. 2007 v
časti o trovách exekúcie podľa § 221 ods. 1 písm. h/ ods. 2 OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie. Zároveň dospel k záveru, že odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Komárno č. k. 9Er/336/2004-56 zo dňa 07. 09. 2011 je dôvodné, preto bolo potrebné podľa § 221 ods. 1

písm. b/ OSP napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zo dňa 07.09.2011 zrušiť v celom rozsahu a vec
vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd takto rozhodol bez nariadenia pojednávania
podľa § 214 ods. 2 OSP a jednohlasne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Z obsahu predloženého súdneho spisu vyplýva, že exekučné konanie sa začalo dňa 19. 05. 2004, kedy
bol súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi doručený návrh oprávneného zo dňa 13. 05. 2004
na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu č. k. 15 Rob 485/01 zo dňa
07. 08. 2001, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 28. 08. 2001. Súd prvého stupňa udelil
dňa 14. 06. 2004 súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi poverenie na vykonanie exekúcie
na základe vyššie uvedeného exekučného titulu. Písomným podaním, doručeným súdu prvého stupňa
dňa 18. 09. 2007, požiadal oprávnený súd prvého stupňa o zmenu súdneho exekútora z JUDr.
Ladislava Szabóoa na JUDr. Milana Striešku. K tomuto návrhu na zmenu súdneho exekútora sa písomne
dňa 06. 10. 2007 vyjadril i súdny exekútor JUDr. Ladislav Szabó a vyčíslil si trovy exekúcie vo výške
93,74 eur (2.824,- Sk). Dňa 05. 11. 2007 súd prvého stupňa obsadený vyšším súdnym úradníkom vydal
uznesenie č. k. 9Er/336/2004-21, ktorým návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a
vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku a oprávnenému uložil povinnosť
nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Ladislavovi Szabóovi trovy exekúcie v sume 92,01 eur (2.772,-
Sk). Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonnej lehote odvolanie v časti o trovách exekúcie.
Na základe výzvy súdu prvého stupňa si súdny exekútor JUDr. Milan Strieška v podaní zo dňa 18. 07.
2011 vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 130,51 eur a súdu predložil i exekučný spis (EX 2468/07). Dňa
07. 09. 2011 sudca súdu prvého stupňa vydal napadnuté uznesenie, ktorým zastavil exekúciu, súdnemu
exekútorovi JUDr. Milanovi Strieškovi priznal náhradu trov exekúcie vo výške 30,42 eur a oprávnenému
uložil povinnosť ich zaplatiť súdnemu exekútorovi z dôvodov uvedených v odôvodnení tohto uznesenia.

Podľa § 238 ods. 1, 2 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, konania začaté pred 1.
septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

Ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2,
§ 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 44 ods. 6 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 08. 2005, ak oprávnený požiada súd
o zmenu exekútora a súd po vyjadrení exekútora žiadosti oprávneného vyhovie, vykonaním exekúcie
poverí súd exekútora, ktorého navrhne oprávnený, a vec mu písomne postúpi. Účinky pôvodného návrhu
oprávneného na vykonanie exekúcie zostávajú zachované. Odmena pôvodného exekútora sa však
vypočíta tak, ako keby došlo k zastaveniu exekúcie.

Podľa § 157 ods. 2 OSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z
akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne
a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal
a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec
právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

Podľa § 167 ods. 2 OSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia
o rozsudku.

Podľa § 221 ods. 1 písm. h/, ods. 2 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak súd prvého stupňa nesprávne vec
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav.
Ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, prerušiť konanie, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do právomoci ktorého vec patrí.

Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 05. 11.
2007 je v časti o trovách exekúcie potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu nesprávneho právneho posúdenia pri rozhodovaní o trovách konania súdneho exekútora, ktoré

spočívalo v tom, že exekučný súd síce použil správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval
a aplikoval.

V exekučnom konaní platí zásada, podľa ktorej si súdneho exekútora určuje oprávnený. Táto zásada
sa prejavuje aj v možnosti oprávneného požiadať exekučný súd o zmenu súdneho exekútora, pričom
túto žiadosť môže podať kedykoľvek v priebehu exekučného konania a nemusí byť odôvodnená. Ak
súd vyhovie žiadosti oprávneného o zmenu súdneho exekútora, vykonaním exekúcie poverí nového
súdneho exekútora a vec mu písomne postúpi. Pri zmene súdneho exekútora zostávajú zachované
nielen účinky pôvodného návrhu, ale aj úkony vykonané pôvodným súdnym exekútorom. V exekúcii
pokračuje nový súdny exekútor tak, že nadväzuje na úkony vykonávané pôvodným súdnym exekútorom.

Exekučný poriadok účinný do 31. 08. 2005 v ustanovení § 44 ods. 6 upravoval iba postup súdu
pri rozhodovaní o samotnej zmene súdneho exekútora a pri rozhodovaní o trovách exekúcie určuje
spôsob výpočtu odmeny pôvodného súdneho exekútora. V tomto prípade je spôsob výpočtu odmeny
totožný ako pri zastavení exekúcie. Uvedené ustanovenie však neupravuje to, ktorý z účastníkov
exekučného konania je v priebehu exekučného konania povinný zaplatiť odmenu pôvodnému súdnemu
exekútorovi, ak súd návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovie. V tomto štádiu konania
totiž nie je zrejmé, akým spôsobom dôjde k ukončeniu exekúcie, preto súd nemôže rozhodnúť, kto je
povinný pôvodnému súdnemu exekútorovi nahradiť trovy exekúcie. Súd rozhodne iba o výške odmeny
pôvodného súdneho exekútora, a to spôsobom ako pri zastavení exekúcie. K úhrade trov exekúcie
pôvodného súdneho exekútora dôjde buď tak, že trovy pôvodného súdneho exekútora bude vymáhať
nový súdny exekútor spolu s pohľadávkou oprávneného alebo tak, že exekúcia bude v konečnom
dôsledku zastavená a vtedy súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie môže rozhodovať o odmene
súdneho exekútora a trovách exekúcie podľa § 196 a nasl. a § 200 a nasl. Exekučného poriadku v znení
platnom do 31. 08. 2005.

V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné poukázať i na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo
dňa 22. 12. 2004, sp. zn. 2 M-Cdo 12/2004, podľa ktorého využitie, resp. uplatnenie práva na zmenu
v osobe exekútora nemožno považovať za zavinenie oprávneného, a teda ani za dôvod, pre ktorý by
oprávnený mal znášať trovy exekúcie.

Z hľadiska odôvodnenia napadnutého uznesenia zo dňa 05. 11. 2007 tiež vyplýva, že súd prvého stupňa
svoje rozhodnutie v časti trov exekúcie neodôvodnil tak, ako to predpisuje zákon (§ 157 ods. 2 OSP), a
preto je napadnuté rozhodnutie v tejto časti nezrozumiteľné, nepreskúmateľné a v rozpore so základným
právom na súdnu a inú právnu ochranu podľa § 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
Takýmto postupom súdu prvého stupňa sa účastníkovi konania odňala možnosť konať pred súdom, a
to s ohľadom na právo účastníka podať odvolanie proti rozhodnutiu s náležitosťami uvedenými v ust.
§ 205 ods. 1 OSP. Pokiaľ v rozhodnutí súdu prvého stupňa absentuje riadne odôvodnenie, účastník
nemá možnosť vyjadriť sa v odvolaní ku skutočnostiam, ktoré súd prvého stupňa v odôvodnení svojho
rozhodnutia neuviedol. Nedostatok riadneho a náležitého odôvodnenia bráni odvolaciemu súdu vôbec
posúdiť jeho správnosť. Z napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa vôbec nie je zrejmé, z čoho
pozostáva odmena súdneho exekútora podľa § 14 ods. 1 písm. a/, b/ a ods. 2 citovanej vyhlášky vo výške
53,11 eur (1.600,- Sk) a z čoho pozostáva náhrada hotových výdavkov podľa § 22 citovanej vyhlášky
vo výške 9,06 eur (273,- Sk). Súd prvého stupňa iba mechanicky prevzal počet hodín vynaložených na
exekúciu, tak ako si ich vyčíslil súdny exekútor JUDr. Ladislav Szabó vo vyúčtovaní trov exekúcie zo dňa
06. 10. 2007 bez toho, aby zohľadnil skutočnosť, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia §
14 ods. 1 písm. a/ vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených
hodín na exekúciu, a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko jednotlivých
úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je preto početnosť jednotlivých
úkonov. Tomuto výkladu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky, ktoré odmenu
určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti (taxatívne vymenované v § 15 ods. 1
vyhlášky). Zároveň odvolací súd konštatuje, že je neprípustné a v rozpore v príslušnými ustanoveniami
citovanej vyhlášky, aby si súdny exekútor účtoval odmenu duplicitne, t. j. podľa ustanovenia § 14
ods. 1 písm. a/, ods. 2 citovanej vyhlášky za čas potrebný na vykonanie úkonov exekučnej činnosti
špecifikovaných v § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky i za tieto úkony exekučnej činnosti podľa ustanovenia
§ 15 ods. 1 citovanej vyhlášky.

Odvolací súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že odôvodnenie rozhodnutia je jeho podstatná časť.
Je tomu tak najmä z hľadiska presvedčivosti, logickej konzistentnosti a preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia. Súd by mal v odôvodnení rozsudku okrem iného výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil. Ďalej medzi povinnosti súdu patrí aj dbať na to, aby rozhodnutie bolo presvedčivé. Preto
je potrebné uviesť, že existencia náležitostí rozsudku, uvedených v citovanom ustanovení je dôležitým
prostriedkom preskúmania správnosti rozsudku účastníkmi konania a aj odvolacím súdom.

Podľa § 19 OSP, spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti;
inak len ten, komu ju zákon priznáva.

Podľa § 103 OSP, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže
konať vo veci (podmienky konania).

Podľa § 104 ods. 1 OSP, ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi
vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s
podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.

Podľa § 107 ods. 1, 3 OSP, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie
právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo, prerušiť alebo či
môže v ňom pokračovať.
Konanie súd preruší najmä vtedy, ak ide o majetkovú vec a navrhovateľ alebo odporca zomrel; v konaní
pokračuje s dedičmi účastníka, prípadne s tými, ktorí podľa výsledku dedičského konania prevzali právo
alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve, ak povaha veci
nepripúšťa, aby sa v konaní pokračovalo skôr.

Podľa § 221 ods. 1 písm. b/ OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak ten, kto v konaní vystupoval ako účastník,
nemal spôsobilosť byť účastníkom konania.

Účastníkmi exekučného konania sú predovšetkým oprávnený a povinný. Oprávnený a povinný musia
mať spôsobilosť byť účastníkmi exekučného konania a procesnú spôsobilosť podľa § 19 a § 20 OSP.
Spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP) je jednou z najzákladnejších podmienok konania
a znamená spôsobilosť subjektu mať procesné práva a povinnosti. Ide o procesnú subjektivitu.
Spôsobilosť byť účastníkom konania majú všetky fyzické osoby (§ 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov). Táto spôsobilosť vzniká narodením, pričom takúto
spôsobilosť má aj počaté dieťa za predpokladu, že sa narodí živé (nasciturus) a zaniká smrťou (§ 7 ods.
2 Občianskeho zákonníka) alebo vyhlásením za mŕtveho.

Z ustanovenia § 37 ods. 3 Exekučného poriadku vyplýva, že povinnosti z exekučných vzťahov nezanikajú
smrťou povinného, ale prechádzajú na dedičov, ktorí sa okamihom smrti poručiteľa stávajú subjektom
jeho práv a povinností a veritelia môžu od nich žiadať uspokojenie svojich pohľadávok do výšky
nadobudnutého dedičstva. Dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa a dedič zodpovedá do výšky
nadobudnutého dedičstva za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou (§ 460 a §
470 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Týmto spôsobom dochádza k prechodu práv a povinností, ktorý
má za následok, že do práv a povinností nastupuje namiesto pôvodného subjektu niekto iný.

V predmetnej veci z obsahu predloženého spisu vyplýva, že súd prvého stupňa sa už pri doručovaní
prvého napadnutého rozhodnutia zo dňa 05. 11. 2007 dozvedel, že povinný dňa XX. XX. XXXX zomrel.
Pri nemožnosti doručiť rozhodnutie do vlastných rúk účastníkovi (povinnému v exekučnom konaní),
súd prvého stupňa vykonal šetrenie na zistenie pobytu povinného, v dôsledku čoho dňa 18. 01. 2008
zistil, že povinný zomrel. V súvislosti so zistenou informáciou si súd z vlastnej iniciatívy vyžiadal úmrtný
list povinného a zisťoval okruh dedičov po povinnom, pričom z predloženého uznesenia z dedičského
konania po poručiteľovi (povinnom v exekučnom konaní) č. k. 13D/347/2007, D not 224/2007 zo dňa
18. 04. 2008 mal súd za preukázané, že dedičské konanie bolo zastavené a majetok nepatrnej hodnoty
sa vydal pre dcéru poručiteľa Violu Vermes.

Odvolací súd konštatuje, že súd je povinný kedykoľvek za konania ex offo skúmať, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Jednou z týchto podmienok konania
(procesných podmienok) na strane účastníkov je i spôsobilosť byť účastníkom konania (§ 19 OSP).
Avšak v prípade, ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania (smrť fyzickej osoby) v priebehu
konania, môže dôjsť k procesnému nástupníctvu podľa § 107 OSP alebo môže súd v istých prípadoch
pokračovať s právnym nástupcom účastníka bez rozhodnutia.

V predmetnej veci mal súd prvého stupňa za preukázané, že dedičom povinného sa stala dcéra M.,
ktorá sa okamihom jeho smrti stala subjektom jeho práv a povinností, avšak i napriek tejto skutočnosti
súd dňa 07. 09. 2011 vydal uznesenie, ktorým exekúciu zastavil z dôvodu nemajetnosti povinného a v
záhlaví tohto rozhodnutia ako povinného nesprávne uviedol nebohého J., ktorý stratil spôsobilosť byť
účastníkom konania. Naviac odvolací súd poukazuje i na tú skutočnosť, že súd prvého stupňa v uznesení
zo dňa 07. 09. 2011 nesprávne vyjadril jednu povinnosť, a to povinnosť náhrady trov exekúcie, dvoma
výrokmi. Z vyššie uvedeného vyplýva, že sa súd prvého stupňa dopustil pri svojom rozhodovaní o veci
hrubého procesného previnenia.

I napriek tomu, že odvolanie oprávneného zo dňa 30. 09. 2011 podanému proti uzneseniu Okresného
súdu Komárno č. k. 9Er/336/2004-56 zo dňa 07. 09. 2011 smerovalo iba proti výrokom o trovách
exekúcie, bolo potrebné predmetné uznesenie zrušiť podľa § 221 ods. 1 písm. b/ OSP v celom rozsahu
a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

S poukazom na vyššie uvedené bude úlohou súdu prvého stupňa, po vrátení veci odvolacím súdom
konať s dedičmi poručiteľa, ktorí v zmysle uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 13D/347/2007,
D not 224/2007 zo dňa 18. 04. 2008 nadobudli majetok po poručiteľovi, a teda vstúpili do povinností
poručiteľa, v dôsledku čoho potom zodpovedajú za jeho dlhy. Povinnosťou súdu prvého stupňa bude
vysporiadať sa s náhradou trov exekúcie pre súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa a súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku, resp. JUDr. Anettu Demešovú v zmysle príslušných ustanovení
Exekučného poriadku a vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvého stupňa pri
následnom rozhodovaní o náhrade trov exekúcie bude povinný riadne odôvodniť výšku priznaných trov
exekúcie tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s ustanovením § § 157 ods. 2 OSP a § 167 ods. 2 OSP.

Podľa § 226 OSP súd prvého stupňa je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.