Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. august 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Tdo/15/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117011041
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Paluda
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:3117011041.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Paludu a sudcov
JUDr. Dany Wänkeovej a JUDr. Martina Piovartsyho v trestnej veci obvineného I. M. pre prečin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1 Trestného zákona a iné, na
neverejnom zasadnutí konanom dňa 25. augusta 2020 v Bratislave, o dovolaní ministra spravodlivosti
Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2019, sp. zn. 23To/46/2019,

takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky sa
odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Konanie predchádzajúce dovolaniu

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej aj „prvostupňový súd“ alebo „okresný súd“) z 26. marca
2019, sp. zn. 2T/92/2017, bol obvinený I. M. podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený spod
obžaloby podanej pre prečin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
1 Trestného zákona a zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods.
2 Trestného zákona, ktorých sa mal dopustiť tak, že

odpresnenezistenejdobyaždodňa18.augusta2016vdielenskejčastiplechovejgarážebezpopisného
čísla na parcele číslo XXX/X umiestnenej na pozemku zapísanom na LV číslo XXXX patriacemu k
bytovému domu číslo XX v katastri obce C., bez oprávnenia prechovával jednovýstrelovú vzduchovú
pištoľ československej výroby so sklopnou hlavňou značky ČZ TEX 086, výrobného čísla XXXXXX,
ktorá bola podomácky upravená pre streľbu nábojov s okrajovým zápalom kal. 6/6 START, pričom

z technického hľadiska v zmysle ustanovení zákona číslo 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a
strelive podľa § 4 odsek 2 písmeno c), písmeno g), ide o zbraň kategórie A (zakázanú) ako aj 24
ks nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, československej výroby s dnovým označením
„REX“ výrobcu Sellier & Bellot, 1 ks náboja s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, nemeckej
výroby s dnovým označením „R“, 1 ks náboja s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle anglickej
výroby s dnovým označením „E“, 35 ks nábojov s okrajovým zápalom kalibru 22 Long Rifle, nemeckej

výroby s dnovým označením „R“ a 2 ks vystrelených nábojníc, ktoré pôvodne tvorili súčasť nábojov s
okrajovým zápalom kaliber 22 Long Rifle, československej výroby s dnovým označením „REX“, pričom
tieto náboje sú z technického hľadiska v zmysle ustanovení zákona číslo 190/2003 Z.z. o strelných
zbraniach a strelive podľa § 2 odsek 1 písmeno g) strelivom, ktoré podľa § 12 odsek 1 uvedeného zákona
môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ zbrojnej licencie alebo držiteľ
zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz.Krajský súd v Trenčíne rozhodujúc o odvolaní prokurátora proti uvedenému rozsudku prvostupňového
súdu uznesením z 21. mája 2019, sp. zn. 23To/46/2019, podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie
prokurátora ako nedôvodné zamietol.

II.
Dovolanie
a vyjadrenie k nemu

Proti citovanému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne, rozsudku Okresného súdu Trenčín ako aj proti
konaniu, ktoré týmto rozhodnutiam predchádzalo, podal dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej
republiky (ďalej len „minister spravodlivosti“) na podnet prvej námestníčky generálneho prokurátora
Slovenskej republiky písomným podaním z 3. decembra 2019, doručeným prvostupňovému súdu 6.
decembra 2019, z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

V podanom dovolaní minister spravodlivosti po zrekapitulovaní predchádzajúceho konania uviedol,
že 17. augusta 2018 (zrejme mal na mysli 2016, pozn.) bol vyšetrovateľom OKP OR PZ Trenčín so
súhlasom prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a
pozemkov, konkrétne plechovej garáže Č.. X bez popisného čísla, umiestnenej na parcele č. XX/X na
pozemku zapísanom na LV č. XXXX patriacemu k bytovému domu č. XX v katastri obce C., ktorú užívajú

bezpodieloví spoluvlastníci bytu v tomto bytovom dome, a to manželia I. a I. M..

Zo zápisnice o vykonaní prehliadky iných priestorov alebo pozemkov z 18. augusta 2018 (zrejme mal na
mysli 2016, pozn.) je podľa ministra spravodlivosti zrejmé, že prehliadka bola vykonaná v ten istý deň o
09.40 hod. Pri prehliadke boli okrem vyšetrovateľa a technika KR PZ v Trenčíne, príslušníkov OO OKP

Trenčín, prítomní aj I. M., I. Ž. a nezúčastnená osoba C. C.. Zároveň zo zápisnice vyplýva, že osoba, u
ktorej sa mala prehliadka vykonať, bola podľa § 104 Trestného poriadku poučená o dobrovoľnom vydaní
veci a bola poučená aj podľa § 106 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Pri tejto prehliadke bola zaistená
krátka strelná zbraň čiernej farby s celkovou dĺžkou 46 cm, v. č. XXXXXX, Made in Czechoslovakia,
biela igelitová taška s nápisom QUANTO s rozmermi 45 cm x 36 cm, 26 ks nábojov bez označenia s

dĺžkou 25 mm a 2 ks nábojníc bez označenia a bez strely a 35 ks nábojov, označenie R s dĺžkou 25 mm,
zabalených v čierno-oranžovej krabičke s označením RWS Club.

Konajúce súdy v predmetnej veci zastávali názor, že predmetná prehliadka bola vykonaná nezákonným
spôsobom z dôvodu absencie prítomnosti obvineného. Minister spravodlivosti však v tomto smere

poukázal na znenie § 105 ods. 1 Trestného poriadku, v zmysle ktorého „orgán vykonávajúci domovú
prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u
ktorej sa taký úkon vykonáva, alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade
prehliadky iných priestorov aj jej zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je
povinný tieto osoby poučiť.“

Osobou, u ktorej sa prehliadka vykonáva, sa v zmysle tohto ustanovenia podľa ministra spravodlivosti
rozumie osoba, ktorá obydlie, iné priestory alebo pozemky užíva a nemusí byť aj jej vlastníkom.
Rozhodujúci je teda faktický a nie právny stav, to znamená, že zákon má na mysli osobu, do ktorej práv
môže byť reálne zasiahnuté v súvislosti s vykonanou prehliadkou. Zjednodušene povedané ide podľa

ministra spravodlivosti o toho, kto „obydlie“ reálne užíva, či už ako vlastník alebo ako užívateľ.

Zo znenia tohto ustanovenia však podľa ministra spravodlivosti nevyplýva povinnosť orgánov činných
v trestnom konaní zabezpečiť prítomnosť všetkých osôb s majetkovými alebo obdobnými vzťahmi k
nehnuteľnosti,naktorejsamáprehliadkavykonať.Predmetnéustanovenievosvojomobsahunezakladá

ani povinnosť prizvať a zabezpečiť prítomnosť samotného obvineného, resp. podozrivej osoby.

Prehliadky garáže v predmetnej veci sa podľa zápisnice z prehliadky zúčastnila I. M., jedna z majiteľov
predmetnej nehnuteľnosti, ako aj svedok I. Ž., ktorý predmetnú nehnuteľnosť so súhlasom obvineného
užíval ako garáž pre svoj motocykel. Podľa ministra spravodlivosti tak orgány činné v trestnom konaní

umožnili zúčastniť sa prehliadky iných priestorov dvom osobám, ktoré mali určité majetkové, resp.
užívacie vzťahy k danej nehnuteľnosti, čím naplnili podmienku stanovenú v § 105 ods. 1 Trestného
poriadku.Minister spravodlivosti je toho názoru, že námietka krajského súdu o tom, že obvinenému malo byť
umožnené zúčastniť sa daného úkonu, nemá oporu v predmetnom ustanovení. Rovnako tak podotkol,
že trestné stíhanie v danej veci bolo začaté proti neznámemu páchateľovi a z tohto dôvodu v čase

vykonávania prehliadky nebola žiadna osoba v procesnom postavení obvineného. Navyše, minister
spravodlivosti považuje za nelogický výklad daného ustanovenia v tom smere, že by v každom prípade
bolo potrebné prizvať k predmetnému úkonu všetky osoby, ktoré sú v nejakom majetkovom vzťahu, resp.
daný priestor využívajú, pretože zistenie všetkých týchto osôb by bolo úlohou často nereálnou. Už len v
prípade spoluvlastníctva niekoľkých nehnuteľností, v rámci ktorých ako spolumajitelia vystupujú viaceré

osoby, by bolo prakticky nereálne a neúčelné zabezpečenie ich prítomnosti na danom úkone.

Vo vzťahu k argumentu súdu ohľadom možného dodatočného vnesenia vecí do prehliadaného priestoru
minister spravodlivosti poukázal na § 105 ods. 2 Trestného poriadku, v zmysle ktorého k výkonu domovej
a osobnej prehliadky treba pribrať nezúčastnenú osobu. Povinnosť prítomnosti nezúčastnenej osoby
je stanovená práve dôvodom „dohliadania“ nad samotným regulárnym priebehom domovej prehliadky.

Ide v podstate o nestranného pozorovateľa, ktorého je následne možné za týmto účelom prípadne tiež
vypočuť. Keďže v predmetnej veci bola nezúčastnená osoba prítomná, je podľa ministra spravodlivosti
úvaha súdu o možnom dodatočnom vnesení vecí neopodstatnená.

Ustanovenie § 105 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku teda podľa ministra spravodlivosti komplexne rieši

otázku prítomnosti osôb pri domovej prehliadke, resp. prehliadke iných priestorov a pozemkov, a to tým
spôsobom, že kým účasť nezúčastnenej osoby je obligatórna, osobám uvedeným v odseku 1 (konkrétne
„osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti“) je orgán
vykonávajúci domovú prehliadku povinný túto umožniť - t.j. nemajú povinnosť sa domovej prehliadky
zúčastniť.

Okrem vyššie uvedeného dal minister spravodlivosti do pozornosti aj nesprávnu konštatáciu súdu o
tom, že nemožno prihliadať na začatie trestného stíhania podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku proti
neznámemu páchateľovi, pretože osoba obvineného bola orgánom činným v trestnom konaní známa
už pri začatí trestného stíhania. Nepovažoval preto za správne konštatovanie súdu o tom, že trestné

stíhanie bolo začaté na základe informácie získanej príslušníkmi OKP OR PZ Trenčín, v ktorej je jasne
uvedené, že osoba I. M. prechováva najmenej dve krátke guľové zbrane a komponenty k nim patriace.
Rovnako tak podľa ministra spravodlivosti nemohlo byť v predmetnej veci začaté trestné stíhanie proti
konkrétnej osobe, pretože v danom prípade síce informácie o páchaní trestného činu poukazovali
na osobu obvineného (predovšetkým výpovede dvoch svedkov), avšak tieto informácie bolo potrebné

relevantným spôsobom preveriť. Už zo samotného úradného záznamu o získaní informácie o páchaní
protiprávneho konania je podľa ministra spravodlivosti zrejmé, že I. M. nebol jediným majiteľom danej
nehnuteľnosti - pozemku a garáže, v ktorej bola následne prehliadka vykonaná. Rovnako tak bolo
zistené, že predmetnú garáž užíva pre uskladnenie svojho motocykla aj svedok I. Ž.. Táto informácia
podľa ministra spravodlivosti poukazovala na to, že danú garáž pre svoje účely využívali viaceré osoby

a z výpovede svedkov bolo zrejmé, že v garáži sa s I. M. stretávalo viacero osôb. Informácia teda podľa
ministra spravodlivosti mohla smerovať k tomu, že následným vykonaním prehliadky iných priestorov
a pozemkov mohlo dôjsť k zaisteniu dôkazov a stôp takého charakteru, ktoré by odôvodňovali záver o
tom, že trestnej činnosti - držby nelegálnej zbrane a streliva, sa dopustila iná osoba, resp. informácia o
držbe nelegálnych zbraní sa nemusela vôbec potvrdiť - napokon, svedkovia C. Y. a W. H. poukazovali na

držbu dvoch krátkych guľových zbraní a komponentov k týmto zbraniam, pričom následnou prehliadkou
bola zaistená len jedna podomácky prerobená vzduchová zbraň a strelivo.

Vo vzťahu k výzve podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku minister spravodlivosti poukázal na to,
že výzva na dobrovoľné vydanie vecí bola podľa zápisnice z prehliadky adresovaná I. M. ako jednej

zo spoluvlastníčok nehnuteľnosti. Z obsahu ustanovenia § 104 ods. 1 Trestného poriadku je pritom
podľa ministra spravodlivosti zrejmé, že predmetná výzva má byť adresovaná osobe, u ktorej sa má
daná prehliadka realizovať, avšak predmetné ustanovenie nerieši potrebu predmetnú výzvu adresovať
všetkým osobám, ktoré majú vlastnícky alebo užívací pomer k nehnuteľnosti, keďže by to v niektorých
prípadoch mohlo byť nereálne a zdĺhavé. Z uvedeného možno podľa ministra spravodlivosti uzavrieť,

že v predmetnej veci bola vyzvaná na vydanie veci jedna zo spoluvlastníkov daného priestoru a z tohto
dôvodu možno podmienku uvedenú v § 104 ods. 1 Trestného poriadku považovať za splnenú.Vychádzajúc z uvedeného minister spravodlivosti konštatoval, že pri vykonaní prehliadky iných
priestorov a pozemkov dňa 18. augusta 2016 boli splnené všetky zákonné požiadavky stanovené v § 101
a nasl. Trestného poriadku a to tak po obsahovej, ako aj po formálnej stránke. V tejto súvislosti minister

spravodlivosti zdôraznil, že pri prehliadke iných priestorov a pozemkov právo občana na rešpektovanie
súkromia konkuruje povinnosti štátu predchádzať kriminalite, ako aj povinnosti zisťovať a odhaľovať
trestné činy. V predmetnej veci je podľa ministra spravodlivosti podstatné, že prehliadkou predmetnej
garáže bol sledovaný legálny cieľ a tento zásah štátnej moci bol z hľadiska prevencie ďalšieho páchania
závažnej trestnej činnosti nevyhnutný. Konštatovaním nezákonnosti vykonania daného úkonu z týchto

dôvodov by napokon podľa ministra spravodlivosti došlo k narušeniu podstaty samotného procesného
úkonu, pretože podstatou vykonania prehliadky, či už domovej alebo iných priestorov a pozemkov, je
získanie veci dôležitej pre trestné konanie, vo väčšine prípadov veci, ktorá je podstatou samotného
trestného stíhania, ako tomu napokon bolo aj v tomto prípade.

Z vyššie uvedených dôvodov minister spravodlivosti konštatoval, že postupom krajského ako aj

okresného súdu bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku, § 101
ods. 1, ods. 2, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, ods. 2 § 119 ods. 2, § 285 písm. a) a § 319 Trestného poriadku
v prospech obvineného I. M., čo má za následok naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3
Trestného poriadku.

Navrhol preto, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Trestného poriadku vyslovil, že
uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2019, sp. zn. 23To/46/2019, a rozsudkom Okresného
súdu Trenčín z 26. marca 2019, sp. zn. 2T/92/2017, ako aj konaním, ktoré uvedeným rozhodnutiam
predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 101 ods. 1, ods. 2, § 104 ods. 1, § 105 ods. 1, ods.
2, § 119 ods. 2, § 285 písm. a) a § 319 Trestného poriadku v prospech obvineného I. M.. Zároveň navrhol,

aby dovolací súd podľa § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu v
Trenčíne z 21. mája 2019, sp. zn. 23To/46/2019, rozsudok Okresného súdu Trenčín z 26. marca 2019,
sp. zn. 2T/92/2017, ako aj ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce. ak vzhľadom na zmenu, ku
ktorej zrušením došlo, stratili podklad a podľa § 388 ods. 1 Trestného poriadku Okresnému súdu Trenčín
prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K dovolaniu ministra spravodlivosti sa podaním z 11. februára 2020 vyjadril obvinený I. M.
prostredníctvom zvoleného obhajcu JUDr. Jozefa Herbuláka. Vo svojom vyjadrení uviedol, že právny
názor Krajského súdu v Trenčíne, vyslovený v napadnutom uznesení, považuje za správny, pretože
k získaniu dôkazov v trestnom konaní došlo následkom nezákonného postupu orgánov činných v

trestnom konaní. V predmetnej veci mala vykonanej prehliadke iných priestorov podľa obvineného
predchádzaťvýzvavzmysle§104Trestnéhoporiadkunadobrovoľnévydanieveci,ktorásamalavrámci
prehliadky zaistiť. Inštitút predchádzajúcej výzvy upravuje aj R 17/2015, v zmysle ktorého „príkazy súdu
a prokurátora sa v trestnom konaní vydajú len v prípade zákonného dôvodu na zásah do základných
alebo iných práv a slobôd dotknutých osôb. Domovú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov

alebo pozemku na účel zabezpečenia veci dôležitej pre trestné konanie nie je potrebné nariadiť, ak je
zrejmá dobrovoľná súčinnosť osoby, ktorá je vlastníkom alebo oprávneným užívateľom nehnuteľnosti,
v (na) ktorej sa má vec nachádzať. V takom prípade sa použije inštitút vydania alebo odňatia veci (§
91 Trestného poriadku) po prípadnom predchádzajúcom, resp. súčasnom vykonaní obhliadky (§ 154
Trestného poriadku) bez nariadenia prehliadky uvedenej v § 99 ods. 1 alebo ods. 2 Trestného poriadku.

Aj v prípade nariadenia domovej prehliadky alebo prehliadky iných priestorov alebo pozemku sa od
výkonu prehliadky upustí alebo sa prehliadka ukončí, ak sa dobrovoľné vydanie individuálne určenej veci
dosiahlo predchádzajúcou výzvou pri splnení podmienok uvedených v § 104 ods. 1 a ods. 2 Trestného
poriadku.“

Zmyslom ustanovenia § 104 ods. 1 Trestného poriadku je podľa obvineného zabezpečenie primeranosti
úkonu zo strany orgánov štátu, teda aby nemuseli neprimerane zasahovať v prípade, ak je možné
požadovaný úkon zabezpečiť tým, že osoba, ktorej je výzva určená, ju dobrovoľne splní, a teda vydá
požadované veci a pod. Predpokladom výkonu prehliadky iných priestorov je, že výzvou sa nedosiahlo
dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo odstránenie iného dôvodu, ktorý k takémuto úkonu viedol.

Ustanovenie § 104 ods. 2 Trestného poriadku pritom upravuje situáciu, v prípade ktorej sa nevyžaduje
postup podľa ods. 1. Takýmto dôvodom môže byť podľa obvineného napríklad skutočnosť, že je
potrebnévykonaťdomovúprehliadkuuosoby,ktorájedlhodobovzahraničí,jenezvestná,zomrelaalebo
sa nachádza na neznámom mieste. V predmetnej veci však predchádzajúcej výzve nebránila podľaobvineného ani skutočnosť, že v čase vykonania prehliadky bol vo výkone väzby v inej trestnej veci.
Rovnako tak podľa obvineného neobstojí tvrdenie dovolateľa, že výzva na dobrovoľné vydanie veci bola
adresovaná jeho manželke I. M. ako jednej zo spoluvlastníkov nehnuteľnosti, pretože jeho manželka

nebola v predmetnom trestnom konaní podozrivou osobou, ale touto osobou bol podľa úradného
záznamu príslušníka Policajného zboru zo 16. augusta 2016 obvinený, z čoho vyplýva, že takýmto
doručením výzvy nemohla byť splnená podmienka osoby, ktorej má byť výzva adresovaná. V predmetnej
veci pritom podľa obvineného nešlo o veľký počet vlastníkov nehnuteľnosti (on a jeho manželka), pričom
obvinený bol v predmetnej veci podozrivou osobou a z tohto dôvodu podľa jeho názoru nemožno

jeho manželku považovať za osobu spĺňajúcu podmienky doručenia výzvy na dobrovoľné vydanie veci.
Uvedené podľa obvineného potvrdzuje aj R 8/2009, v zmysle ktorého „podľa § 2 ods. 1 Trestného
poriadku nikto nemôže byť stíhaný ako obvinený inak než zo zákonných dôvodov a spôsobom, ktorý
ustanovuje tento zákon. Je preto porušením tejto základnej zásady trestného konania, ak sa vykoná
prehliadka "iného priestoru", napr. osobného motorového vozidla, bez prítomnosti vlastníka vozidla,
ktorého totožnosť je známa, je dostupný, nie sú prítomné žiadne dôvody v zmysle § 104 ods. 2 Trestného

poriadku a dotknutá osoba sa práva účasti na tomto úkone nevzdala. Prehliadka „iných priestorov“
vykonaná v rozpore so zákonom je úkon neopakovateľný a výstup z takejto prehliadky ako dôkaz je
nepoužiteľnýprejehorozporsustanovením§119ods.2Trestnéhoporiadkuvetouprvou,vzmyslektorej
za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť na náležité objasnenie veci a čo sa získalo z dôkazných
prostriedkov podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona.“

Predchádzajúca výzva na dobrovoľné vydanie veci bola podľa obvineného aj obsahom rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2016, sp. zn. 6 Tdo 75/2015, v odôvodnení ktorého
je uvedené „aj napriek tomu, že vyšetrovateľka mala príkaz na domovú prehliadku, nevyužila možnosť
ju realizovať zákonným spôsobom, teda nevyzvala podozrivú osobu na vydanie vecí, o ktorých bol

predpoklad, že sa nachádzajú v dome, v ktorom býval a bez existencie potreby prekonať odpor tejto
osoby, ktorej sa domová prehliadka týkala alebo ňou vytvorenú prekážku, dala pokyn na násilné
vniknutie do domu inej zložke Policajného zboru, než ako jej bolo určené príkazom. Nešlo o neodkladný
úkon, vstup nebol vyvolaný potrebou okamžitej ochrany života alebo zdravia osôb alebo ochrany
štátu, udržaním verejného poriadku, ochranou majetku alebo ochranou práv a slobôd iných.“ ....

„vyšetrovateľka, ako osoba poverená výkonom príkazu sudcu na domovú prehliadku nepostupovala
zákonným spôsobom, pretože vlastníkov domu nepoučila o ich práve účasti pri prehliadke, nezistila
u nich, či toto právo využijú a prehliadka bola vykonaná bez ich účasti, hoci sa v dome v tej
dobe nachádzali.“ Aj uvedené rozhodnutie podľa obvineného potvrdzuje, že v jeho prípade došlo k
nezákonnému postupu príslušných orgánov, následne k nezákonnému vykonaniu prehliadky a z tohto

dôvodu aj k nezákonne získaným dôkazom.

Obvinený zároveň uviedol, že jeho manželka bola pri výkone prehliadky zaujatou osobou, pretože
vo výkone väzby sa nachádzal práve z dôvodu trestnej veci súvisiacej s jeho manželkou, v
ktorej vystupovala ako poškodená. Ich vzájomné vzťahy už boli v tej dobe veľmi naštrbené a jej

prítomnosť preto podľa obvineného nemožno považovať za splnenie § 105 ods. 1 Trestného poriadku.
Neumožnením účasti obvineného pritom podľa jeho názoru neboli splnené ani podmienky podľa § 105
ods. 3 Trestného poriadku, pretože vtedajšie okolnosti žiadnym spôsobom neodôvodňovali záver, že by
mohlo dôjsť k ohrozeniu života alebo zdravia obvineného.

Vo vzťahu k tvrdeniu dovolateľa o tom, že trestné stíhanie bolo začaté len „vo veci“ a z tohto dôvodu
nebola jeho nevyhnutná prítomnosť pri prehliadke, obvinený poukázal na výpovede svedkov W. H. a C.
Y., vykonané pred realizáciou prehliadky iných priestorov, ktorí tvrdili, že obvinený mal v garáži aj iné
zbrane, ktoré však nie sú predmetom obžaloby, pretože neboli pri prehliadke nájdené. Taktiež nesúhlasil
s tým, že v tom čase malo ísť o neznámeho páchateľa, pretože z opisu skutku vyplýva, že predmetom

vykonanej prehliadky mala byť garáž v spoluvlastníctve obvineného a jeho manželky. Formálne síce
obvinenému v čase vykonania prehliadky nebolo vznesené obvinenie, ale z materiálnej stránky je podľa
jeho názoru zrejmé, že orgány činné v trestnom konaní považovali za podozrivú osobu výlučne jeho.

Obvinený poukázal na doktrínu ovocia otráveného stromu, na znenie § 119 ods. 2 Trestného poriadku

a na základe toho konštatoval, že v predmetnej veci nemožno považovať zbraň a strelivo, ktoré boli pri
vykonanej prehliadke zaistené nezákonným spôsobom, za dôkaz. Uvedené podľa neho potvrdzuje aj
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 23. novembra 2017, sp. zn. 4 Tdo 67/2016, v zmysle
ktorého „náležité zistenie skutkového stavu veci, resp. dokázanie viny nikdy nemôže byť nadradenézásade stíhania zo zákonných dôvodov a ani právu na zákonný proces, pretože by to viedlo k snahe
dosiahnuť pravdu za každú cenu, teda aj za cenu porušenia zákona. Trestné stíhanie je vždy nevyhnutné
vykonávať len v súlade so zákonom, preto postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je náležité

zistenie skutkového stavu veci, musí byť vždy v intenciách zákona. Žiadnymi limitmi neobmedzené
objasňovanietrestnýchčinovbyviedlokzničeniumnohýchspoločenskýchaosobnýchhodnôtazákonný
postup štátnych orgánov je sám o sebe hodnotou, ktorá je imanentným princípom demokratického a
právneho štátu a umožňuje ochranu ďalších práv a právom chránených záujmov. Nezákonný postup
v prípravnom konaní pri zaistení veci prvostupňový a odvolací súd zákonne nezhodnotili v zmysle

zásady, že na nepráve nemôže byť založené právo, a v rozpore s ustálenou súdnou praxou sa snažili
o legitimovanie nezákonne získaného dôkazu a z neho odvodených dôkazov. Všetky dôkazy získané
pri nezákonne vykonanej domovej prehliadke a prehliadke iných priestorov sú procesne nepoužiteľné
na založenie viny obvineného.“

Obvinený taktiež poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22. februára 2012,

sp. zn. 3 Tdo 43/2011, na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 15. novembra 2017, sp.
zn. 6 To 4/2017 a v nadväznosti na to uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi dovolaním
napadnutého rozhodnutia, má za to, že sporný dôkaz - prehliadka iných priestorov z 18. augusta 2016
bola vykonaná nezákonným spôsobom, pričom z tohto dôvodu nemožno prihliadať na poznatky získané
týmto dôkazom.

Na základe vyššie uvedeného obvinený požiadal, aby dovolací súd dovolanie na neverejnom zasadnutí
podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietol, alternatívne aby predmetné dovolanie podľa § 392
ods. 1 Trestného poriadku zamietol.

K dovolaniu ministra spravodlivosti sa podaním z 19. februára 2020 vyjadrila aj prokurátorka Okresnej
prokuratúry Trenčín (ďalej len „prokurátorka“), ktorá vo svojom vyjadrení uviedla, že v plnom rozsahu
súhlasí s dovolaním ministra spravodlivosti. Poukázala tiež na to, že v predmetnej trestnej veci
prvostupňový súd obvineného najskôr uznal za vinného zo žalovaných trestných činov, v ďalšom
konaní ho však na základe záväzného právneho názoru krajského súdu spod obžaloby oslobodil. Dňa

18. augusta 2016 v čase o 9.40 hod. bola pritom na základe písomného príkazu vyšetrovateľa, so
súhlasom prokurátora vykonaná prehliadka iných priestorov a pozemkov, konkrétne plechovej garáže
Č.. X bez popisného čísla umiestnenej na parcele číslo XXX/X na pozemku zapísanom na LV číslo XXXX
patriacemu k bytovému domu číslo XX v katastri obce C., ktorú v uvedenom čase užívali bezpodieloví
spoluvlastníci bytu manželia I. M. a I. M.. Pri výkone prehliadky bola prítomná I. M. a nájdená bola krátka

strelná zbraň čiernej farby o celkovej dĺžke 46 cm, výrobného čísla XXXXXX, Made in Czechoslovakia,
biela igelitová taška s nápisom QAUNTO s rozmermi 45 cm x 36 cm, 26 ks nábojov bez označenia o
dĺžke 25 mm a 2 ks nábojníc bez označenia strely a 35 ks nábojov, označenia R o dĺžke 25 mm zabalené
v čierno-oranžovej krabičke s označením RWS Club.

Následne zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru, odbor
kriminalistika, odvetvie kriminalistická balistika číslo PPZ-KEU-BA-EXP-2016/13389 vyplýva, že na
skúmanie bola predložená jednovýstrelová vzduchová pištoľ československej výroby so sklopnou
hlavňou značky ČZ TEX 086, výrobného čísla XXXXXX, podomácky upravená pre streľbu nábojov
s okrajovým zápalom kaliber 6/6 START, bez viditeľného označenia skúšobnou značkou. Rovnako

bolo predložených 26 ks nábojov, z toho 24 ks nábojov s okrajovým zápalom kaliber 22 Long
Rifle československej výroby s dnovým označením „REX“ (výrobca Seller & Bellot - ide o náboje
s mosadznými nábojnicami valcového tvaru osadené olovenými strelami), 1 ks náboja s okrajovým
zápalom kaliber 22 Long Rifle československej výroby s dnovým označením „R“ (výrobca Rheinisch-
Westfälichen Sprengstoff) a 1 ks náboja s okrajovým zápalom kaliber 22 Long Rifle anglickej výroby s

dnovým označením „E“ (výrobca Eley Brothers). Taktiež bolo predložených na skúmanie 35 ks nábojov s
okrajovým zápalom kaliber 22 Long Rifle nemeckej výroby s dnovým označením „R“ (výrobca Rheinisch-
Westfälichen Sprengstoff). Vo vzťahu ku skúmanej zbrani išlo z technického hľadiska v zmysle § 4 ods.
2 písm. c), písm. g) zákona č. 190/2003 Z. z. o strelných zbraniach a strelive v platnom znení o zbraň
kategórie A - zakázanú zbraň. Pri skúmaných nábojoch ide z technického hľadiska podľa zákona č.

190/2003 Z. z. o strelivo. Náboje môže nadobudnúť do vlastníctva len držiteľ zbrojného preukazu, držiteľ
zbrojnej licencie alebo držiteľ zbrojného sprievodného listu na trvalý vývoz.Prokurátorka taktiež poukázala na to, že ustanovenie § 105 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku upravuje
otázku prítomnosti osôb pri domovej prehliadke v takom rozsahu, že kým účasť nezúčastnenej osoby
je pri prehliadke obligatórna a túto osobu je potrebné k výkonu prehliadky pribrať, ďalším osobám

uvedenýmvodseku1,atedaosobe,uktorejsatakýúkonvykonávaaleboniektorémudospelémučlenovi
jej domácnosti je orgán, ktorý vykonáva domovú prehliadku, povinný toto umožniť, čiže majú právo
sa domovej prehliadky zúčastniť. Striktné ustanovenie § 105 ods. 1 Trestného poriadku jednoznačne
uvádza, že účasť na prehliadke má orgán vykonávajúci prehliadku umožniť osobe, u ktorej sa vykonáva,
a nie všetkým osobám, u ktorých sa prehliadka vykonáva. Dokonca zákon umožňuje, že namiesto osoby,

u ktorej sa úkon vykonáva, bude postačovať, ak sa prehliadky zúčastní iný dospelý člen domácnosti tejto
osoby. Obava krajského súdu z možných námietok o dodatočnom „vnesení“ veci je v právnej úprave
zabezpečená obligatórnou účasťou nezúčastnenej osoby na prehliadke. Z dôvodu „dohliadania“ nad
samotným zákonným priebehom prehliadky iných priestorov zákon ustanovuje nevyhnutnosť pribratia k
jej výkonu nezúčastnenú osobu ako nestranného pozorovateľa, ktorú nie je možné následne za týmto
účelom prípadne vypočuť.

V predmetnej veci bola prehliadka garáže vykonávaná u manželov M., ktorí boli bezpodieloví
spoluvlastníci. Orgán vykonávajúci prehliadku umožnil účasť jedného zo spoluvlastníkov pri tomto úkone
a na jej vykonanie pribral nezúčastnenú osobu. V čase vykonávania prehliadky bolo vo veci realizované
iba trestné konanie „vo veci“ a zo stíhaného trestného činu nebol nikto obvinený. Prehliadka iných

priestorov tak podľa prokurátorky bola vykonaná v súlade s Trestným poriadkom. Iba neprítomnosť
jedného zo spoluvlastníkov priestoru, v ktorom sa prehliadka vykonáva, nemôže byť podľa prokurátorky
dôvodom jej nezákonnosti. Po vykonaní prehliadky iných priestorov v garáži v spoluvlastníctve manželov
M. nebolo podľa prokurátorky vylúčené, že vykonanými úkonmi (napr. stopy na zaistených zbraniach) sa
preukáže, že páchateľom nedovoleného ozbrojovania môže byť nie I. M., ale napríklad I. M., prípadne

iná osoba, ktorá sa mohla kedykoľvek pred nájdením zbrane dostať do garáže. Pri výklade ustanovenia
§ 105 ods. 1 Trestného poriadku v súlade s názorom senátu krajského súdu by pri každej prehliadke
museli byť prítomní všetci užívatelia priestoru, hoci by títo nemuseli byť orgánom prípravného konania
ani známi. Trestný poriadok pritom podľa prokurátorky neukladá povinnosť umožniť všetkým členom
domácnosti účasť na prehliadke a je nelogické, aby sa výsledok domovej prehliadky alebo prehliadky

iných priestorov mohol použiť iba voči osobe, ktorá bola prítomná pri takej prehliadke.

Pri vykonaní prehliadky iných priestorov boli podľa prokurátorky splnené všetky zákonné požiadavky
kladené na príkaz na prehliadku iných priestorov po obsahovej i formálnej stránke. Jeho realizácii
predchádzala zákonom požadovaná výzva a pri jeho realizácii bola prítomná osoba, u ktorej sa

prehliadka vykonávala ako i nezúčastnená osoba. Vzhľadom na uvedené je výsledok prehliadky iných
priestorov podľa prokurátorky dôkazom zákonným, získaným v súlade s ustanoveniami § 105 ods. 1,
ods. 2, § 101 ods. 1 Trestného poriadku a z tohto dôvodu súd s použitím § 119 ods. 2 Trestného poriadku
mal výsledok prehliadky ako i naň nadväzujúce dôkazy vziať do úvahy pri svojom rozhodovaní o vine.

Na základe uvedeného sa podľa prokurátorky nemožno stotožniť s názorom prvostupňového súdu
ako aj odvolacieho súdu vo vzťahu k nepoužiteľnosti dôkazov (zápisnice z prehliadky pozemkov a
iných priestorov, ako aj znaleckých posudkov k veciam nájdeným pri prehliadke), avšak uviedla, že
vyhodnotením listín, a to príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov zo 17. augusta 2016 so
súhlasomprokurátorkyasamotnejzápisnicezvykonaniaprehliadkyz18.augusta2016,bolaprehliadka,

pri ktorej bola nájdená strelná zbraň a strelivo, vykonaná zákonom stanoveným spôsobom.

Prokurátorka je preto toho názoru, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne z 21. mája 2019, sp. zn.
23To/46/2019, a jemu predchádzajúcim rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 26. marca 2019, sp. zn.
2T/92/2017, bol porušený zákon v prospech obvineného I. M..

Spis spolu s podaným dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložený 12. marca
2020.

III.

Konanie pred dovolacím súdom

Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací (§ 377 Trestného poriadku)
pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, žedovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu [§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Trestného poriadku],
oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Trestného poriadku), na podnet osoby, ktorej zákon právo na podanie
dovolania z dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku nepriznáva, v zákonnej lehote (§ 370 ods.

1, ods. 2 Trestného poriadku) a na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), a že spĺňa
obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Trestného poriadku).

Súčasne však dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí,
nakoľko je zrejmé, že nie je naplnený dôvod dovolania uvedený v § 371 ods. 3 Trestného poriadku.

Úvodom je potrebné uviesť, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným
rozhodnutiam súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych chýb taxatívne
uvedených v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a) až n) Trestného poriadku. Dovolanie ako mimoriadny
opravný prostriedok (s výnimkou dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku) neslúži
na revíziu skutkových zistení urobených súdmi prvého a druhého stupňa.

Podľa § 371 ods. 3 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému
rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v
podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným
spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

Minister spravodlivosti v podanom dovolaní v podstate namietal nesprávne hodnotenie zisteného
skutkového stavu, konkrétne vykonanej prehliadky iných priestorov a pozemkov, ktorú konajúce súdy
vyhodnotili ako nezákonný dôkaz.

K tomu je potrebné uviesť nasledovné:

Dňa 16. augusta 2016 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona
(č. l. 3 spisu) na tom skutkovom základe, že

neznámy páchateľ od presne nezistenej doby až doposiaľ bez povolenia prechováva na presne
nezistenom mieste v garáži bez popisného čísla na parcele č. XXX/X umiestnenej na pozemku
zapísanom na LV č. XXXX patriacemu k bytovému domu č. XX v katastri obce C. dve krátke guľové
strelné zbrane bližšie nezistenej značky a typu, komponenty k nim a presne neurčený počet streliva.

Následne, 16. augusta 2016 bol vypočutý svedok C. Y. (č.l. 25 spisu), ktorý vo svojej výpovedi uviedol:
„Po oboznámení sa s predmetom výsluchu k veci uvádzam, že niekedy v novembri roku 2015 som sa
nachádzal v plechovej garáži bez popisného čísla u I. M. z C., ktorá sa nachádza pri bytovke, v ktorej
I. býva. I. je môj kamarát asi 5 rokov. Tu som bol z toho dôvodu, že I. M. ma požiadal, aby som mu

opravil jeho auto Mitsubishi Pajero, nakoľko vedel, že oprava áut je môj koníček. Bolo to už vo večerných
hodinách asi okolo 22.00 hod. a v garáži sme sa nachádzali len my dvaja. I. varil na variči víno, pričom
sme sa o všeličom rozprávali a popíjali víno. I. mi medzi rečou povedal, že má nejaké zbrane. Následne
išiel ku garážovému ponku, kde vybral z neuzamknutého šuplíka nejakú pištoľ, zdá sa mi že striebornej
farby, dlhú asi 10 cm, ktorú mi podal. Ja som si ju obzrel. Náboje v nej však neboli. Išlo o menšiu zbraň

tak som na to nereagoval. Nepýtal som sa ho na čo ju má. Vzápätí I. z toho istého vytiahol ďalšiu pištoľ
čiernej farby spolu s tlmičom o veľkosti asi 30-40 cm. Ani v tejto zbrani nemal náboje. Túto mi taktiež
dal do rúk, na čo som už reagoval a spýta som sa ho či mu nešibe, že načo to má. Už si nepamätám,
čo mi na to odpovedal. Ja som mu ju vrátil, nechcel som s tým nič mať tak som sa ho viac ani nepýtal.
Potom som mu dorobil svetlá na aute, a išiel som domov. O týchto zbraniach sme sa viacej nebavili.

Toto bolo prvý a poslednýkrát kedy mi I. tieto pištole ukázal. Z týchto zbraní som s I. nikdy nestrieľal
ani som ho nevidel ich používať. I. potom niekedy koncom roku 2015 začal meniť správanie, začalo mu
šibať, išlo o nejaké problémy s jeho ženou, ja presne neviem o čo ide, ale odvtedy som sa s I. prestal
stretávať a neboli sme ani v kontakte.“

TohoistéhodňabolvypočutýajsvedokW.H.(č.l.26spisu),ktorýuviedol:„Pooboznámeníspredmetom
výsluchu k veci uvádzam, že bývam v obci C. v bytovke č. XX. Mojím susedom v tejto bytovke je môj
kamarát I. M.. Vedľa tejto bytovky tri plechové garáže vedené ako dočasná stavba, ktoré sme si postavili
majitelia bytov, nakoľko pozemok patril k bytovke. Vedľa garáže, ktorá patrí k nášmu bytu má plechovúgaráž I. M.. I. si v tejto garáži parkoval svoje auto. Túto garáž taktiež využíva aj asi 35 ročný chalan, ktorý
sa volá I. a býva v Y.. Tento tu parkuje svoju motorku. Ja len viem, že je to I. kamarát a túto garáž začal
využívať na parkovanie svojej motorky asi 2 mesiace predtým ako bol I. vzatý do väzby. I., I. žena, od

tejto garáže kľúče nemala. Asi pred štyrmi rokmi mi I. ukazoval, ale to bolo ešte v inej garáži, ktorú užíval
predtým, pištoľ šedo čiernej farby o veľkosti do 15 cm s bubnom, teda revolver, v ktorej mal aj náboje.
Vtedy mi I. o nej povedal, že ju má lebo chodil do Rumunska. Nič bližšie ani odkiaľ ju má mi nepovedal.
Túto zbraň som videl viackrát. I. ju mal schovanú v garáži v starom stolíku od šijacieho stroja, ktorý slúžil
ako ponk, nakoľko I. mal na nej primontovaný zverák. Na tomto mieste ju mal stále uloženú, a ako som

povedal, viackrát mi ju ukázal, naposledy asi v lete minulého roku, t. j. 2015, kedy som bol náhodne
v I. garáži. I. mi vtedy taktiež ukázal ďalšiu pištoľ, ktorú však neviem odkiaľ vytiahol. Bola to upravená
krátka zbraň s tlmičom tmavej farby vo veľkosti do 50 cm. Preto som povedal že išlo o upravenú zbraň,
lebo mala tri časti a to rukovať, nejaké telo a tlmič. I. ju vtedy predo mnou zložil. Ja som sa ho nepýtal
načo ju má, lebo som s tým nič nechcel mať spoločné. Vtedy I. spomínal niečo ohľadom Rakúska, kde
pracoval v horách. Avšak presne som nechápal, či ju tam zohnal alebo ju tam používal. I. vtedy, to bolo

asi okolo 22.00 hod., nabil do tejto zbrane náboj a vystrelil jedenkrát do vzduchu. Keďže bol na tejto
zbrani namontovaný tlmič tento výstrel takmer nebolo ani počuť. Potom zobral zbraň, zdá sa mi, že ju
rozobral a niekam v garáži schoval. Ja som sa nedíval kam. Taktiež som v tejto garáži videl náboje k
obidvom zbraniam, ktoré som opísal. K menšej zbrani tam mal asi do 10 ks nábojov malých do bubnu.
K tej väčšej pištoli, z ktorej strieľal, mal asi 4-5 ks nábojov s oceľovou špičkou, to bol priemer asi 7 mm.

Od toho momentu som sa s I. prestal baviť, držal som si od neho odstup, lebo sa začal zvláštne správať,
keď sa mu odsťahovala žena. Viac som tieto zbrane nevidel. Ja som s tým nechcel nič mať spoločné,
aj keď som videl aký je I. zvláštny.“

Dňa 17. augusta 2016 bol po predchádzajúcom súhlase prokurátorky Okresnej prokuratúry Trenčín

vyšetrovateľom vydaný príkaz na prehliadku iných priestorov a pozemkov (č. l. 82 spisu), ktorá mala byť
vykonaná v plechovej garáži č. X bez popisného čísla umiestnenej na parcele č. XXX/X na pozemku
zapísanom na LV č. XXXX patriacemu k bytovému domu č. XX v katastri obce C., ktorú užívajú
bezpodieloví spoluvlastníci bytu v tomto bytovom dome - manželia I. M. a I. M., pretože „je dôvodné
podozrenie, že sa tam nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to konkrétne dve krátke guľové

strelné zbrane bližšie nezistenej značky a typu, komponenty k nim a presne neurčený počet streliva a
iné veci pochádzajúce alebo súvisiace s trestnou činnosťou.“ V odôvodnení tohto príkazu je uvedené: „V
danej veci boli na základe operatívno-pátracej činnosti pracovníkov 1. OVK OKP OR PZ Trenčín v rámci
postupu vyšetrovateľa po začatí trestného stíhania vypočutí v procesnom postavení svedka C. Y. a W.
H., ktorí vo svojich výpovediach zhodne uviedli, že im v predmetnej garáži I. M. ukazoval dve strelné

zbrane - pištole, ktoré tam mal uschované v pracovnom stole (ponku). Nakoľko zabezpečené dôkazy
vzbudzujú dôvodné podozrenie, že v uvedenej garáži sa nachádzajú dve krátke guľové zbrane bližšie
nezistenej značky a typu, komponenty k nim a presne neurčený počet streliva a iné veci pochádzajúce
alebo súvisiace s trestnou činnosťou, považujem nariadenie príkazu podľa § 101 ods. 1 Trestného
poriadku za dostatočne odôvodnené.“

Dňa 18. augusta 2016 v čase od 9.40 do 10.35 hod. bola realizovaná prehliadka iných priestorov a
pozemkov (zápisnica o tejto prehliadke sa nachádza na č. l. 83 - 85 spisu). Príkaz na prehliadku bol
doručenýI.M.,ktorápopredchádzajúcejvýzvenadobrovoľnévydanievecíuvedenýchvpríkazeuviedla:
„Ja takéto veci nemám a preto nemám čo vydať.“ (č. l. 83 spisu). Pri prehliadke boli prítomní I. M., por. I.

Y., kpt. Mgr. N. D., I. Ž. a nezúčastnená osoba C. C.. Pri výkone prehliadky došlo k poškodeniu majetku,
konkrétne vstup bol vykonaný odstrihnutím visiaceho zámku kliešťami a po otvorení zámku dverí I. M.
(č.l. 85 spisu). Počas prehliadky bola zaistená krátka strelná zbraň čiernej farby s celkovou dĺžkou 46
cm, v. č. XXXXXXX, Made in Czechoslovakia, biela igelitová taška s nápisom QUANTO s rozmermi 45
cm x 36 cm, 26 ks nábojov bez označenia s dĺžkou 25 mm a 2 ks nábojníc bez označenia bez strely a

35 ks nábojov, označenie R s dĺžkou 25 mm zabalené v čierno-oranžovej krabičke s označením RWS
Club (č. l. 86 spisu).

Dňa 28. decembra 2016 bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie I. M. pre zločin
nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

(č. l. 4 - 5 spisu) na tom skutkovom základe, že

obvinený od presne nezistenej doby až do dňa 18. augusta 2016 v dielenskej časti plechovej garáže bez
popisného čísla na parcele č. XXX/X umiestnenej na pozemku zapísanom na LV č. XXXX patriacemuk bytovému domu č. XX v katastri obce C. bez povolenia prechovával zakázanú podomácky upravenú
jednovýstrelovú vzduchovú pištoľ československej výroby so sklopnou hlavňou, zn. ČZ TEX 086,
výrobného čísla XXXXXX a 61 ks nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle rôznych druhov a 2

ks vystrelených nábojníc, ktoré pôvodne tvorili súčasť nábojov s okrajovým zápalom kal. 22 Long Rifle.

Podľa § 101 ods. 1 Trestného poriadku prehliadku iných priestorov alebo prehliadku pozemku je
oprávnený nariadiť predseda senátu, pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
prokurátor alebo s jeho súhlasom policajt. Príkaz musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený.

Doručí sa vlastníkovi alebo užívateľovi priestorov alebo pozemku, alebo jeho zamestnancovi pri
prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Podľa § 104 ods. 1 domovú prehliadku, osobnú prehliadku alebo prehliadku iných priestorov, alebo
prehliadku pozemku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve toho, u koho alebo na kom sa má
taký úkon vykonať, a to len vtedy, ak sa výzvou nedosiahlo dobrovoľné vydanie hľadanej veci alebo

odstránenie iného dôvodu, ktorý viedol k takému úkonu.

Podľa § 104 ods. 2 Trestného poriadku postup podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak tomu bráni závažná
prekážka a vec neznesie odklad alebo ak by predchádzajúca výzva bola zjavne neúspešná.

Podľa § 105 ods. 1 Trestného poriadku orgán vykonávajúci domovú prehliadku alebo prehliadku iných
priestorov, alebo prehliadku pozemku je povinný umožniť osobe, u ktorej sa taký úkon vykonáva,
alebo niektorému dospelému členovi jej domácnosti alebo v prípade prehliadky iných priestorov aj jej
zamestnancovi účasť pri prehliadke. O práve účasti pri prehliadke je povinný tieto osoby poučiť.

Pokiaľ minister spravodlivosti v podanom dovolaní uvádza výklad pojmu „osoba, u ktorej sa úkon
vykonáva“ v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku, najvyšší súd v tomto smere dáva do pozornosti
svoje uznesenie z 3. októbra 2018, sp. zn. 1 TdoV 9/2017, v zmysle ktorého „osoba, u ktorej sa domová
prehliadka / taký úkon vykonáva” v zmysle ustanovení § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 a 5, § 106 ods. 1 a 2
Trestnéhoporiadkujeosoba,doktorejpráva,zodpovedajúcehodomovejslobode,saprivýkonedomovej

prehliadky zasahuje; takou osobou nie je vlastník alebo nájomca dotknutej nehnuteľnosti, pokiaľ ju aj
fakticky neužíva ako obydlie.“

Znamená to, že v predmetnom smere je rozhodujúci faktický a nie právny stav, t. j. zákon má sa na mysli
osobu, do ktorej práv môže byť reálne zasiahnuté v súvislosti s trestným konaním.

Hoci minister spravodlivosti v podanom dovolaní vyššie uvedený výklad pojmu „osoba, u ktorej sa
úkon vykonáva“ uvádza, následne poukazuje na to, že zo znenia ustanovenia § 105 ods. 1 Trestného
poriadku nevyplýva povinnosť orgánov činných v trestnom konaní zabezpečiť prítomnosť všetkých osôb
s majetkovými alebo obdobnými vzťahmi k nehnuteľnosti, v ktorej sa má prehliadka vykonať. K tomu

možnouviesť,žezmyslomtohoustanovenianepochybneniejezabezpečenieprítomnostivšetkýchosôb
s majetkovými alebo obdobnými vzťahmi k nehnuteľnosti, v ktorej sa má prehliadka vykonať, ale tak
ako to vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia zabezpečenie prítomnosti osoby, do ktorej práva sa pri
výkone prehliadky iných priestorov zasahuje, bez ohľadu na jej majetkový vzťah k danej nehnuteľnosti.

V predmetnej veci pritom už z výpovedí svedkov C. Y. a W. H. vyplývalo, že osobou, do ktorej práv mohlo
byť reálne zasiahnuté v súvislosti s predmetným trestným konaním, nebola I. M., ale I. M. (hoci v tom
čase ešte nebol obvineným). O tom, že v čase vykonávania prehliadky iných priestorov a pozemkov
musel byť I. M. minimálne podozrivým svedčí okrem výpovedí týchto dvoch svedkov aj odôvodnenie
príkazu na prehliadku iných priestorov a pozemkov, v ktorom sa jasne uvádza, že svedkovia vo svojich

výpovediach zhodne uviedli, že im v predmetnej garáži I. M. ukazoval dve strelné zbrane. Rovnako tak aj
z odpovede manželky I. M. na predchádzajúcu výzvu, ako aj z toho, zámok od garáže musel vyšetrovateľ
odstrihnúť (čo indikuje, že manželka I. M. od tohto priestoru nemala ani len kľúče) vyplýva, že I. M.
síce v tom čase bola bezpodielovou spoluvlastníčkou priestoru, v ktorom sa prehliadka vykonávala,
avšak nebola osobou, do ktorej práv mohlo byť v súvislosti s trestným konaním reálne zasiahnuté (resp.

zo žiadneho v tom čase zabezpečeného dôkazu to nevyplývalo). Touto osobou bol I. M., čo napokon
potvrdzuje i konštatovanie ministra spravodlivosti v podanom dovolaní, ako aj prokurátorky vo vyjadrení
k dovolaniu, keď obaja zhodne konštatujú, že vykonaním prehliadky iných priestorov a pozemkov mohlo
dôjsť k zaisteniu dôkazov a stôp takého charakteru, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že trestnejčinnosti sa dopustila iná osoba, resp. informácia o držbe nelegálnych zbraní sa nemusela vôbec potvrdiť.
Vykonaním tejto prehliadky teda mohlo dôjsť k situácii, že na základe zaistených dôkazov by sa zistilo, že
trestnej činnosti sa dopustila iná osoba ako I. M., resp. žiadna trestná činnosť by sa nepreukázala. Nič to

však nemenilo na skutočnosti, že v čase vykonávania prehliadky bol I. M. minimálne podozrivou osobou
(keďže prehliadkou sa mohlo zistiť, že trestnej činnosti sa dopustila iná osoba ako on, tak ako na to
poukázal minister spravodlivosti) a ako takej osobe mal orgán vykonávajúci prehliadku iných priestorov
v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku povinnosť umožniť na prehliadke účasť, obzvlášť za situácie,
že v čase konania prehliadky sa I. M. nachádzal vo výkone väzby v inej trestnej veci a teda de facto bol v

„dispozícii“ štátu, resp. štátnych orgánov. V predmetnej veci navyše prehliadka iných priestorov nebola
ani neodkladným úkonom v zmysle § 10 ods. 17 Trestného poriadku, takže orgánom činným v trestnom
konaní ani táto skutočnosť nebránila v zabezpečení jeho účasti na tomto úkone.

Možno preto konštatovať, že orgánom činným v trestnom konaní nič nebránilo v zabezpečení účasti I. M.
na predmetnej prehliadke v zmysle § 105 ods. 1 Trestného poriadku, v adresovaní mu predchádzajúcej

výzvy podľa § 104 ods. 1 Trestného poriadku a v prípade dobrovoľného nevydania hľadaných vecí k
pristúpeniu k samotnej prehliadke iných priestorov a pozemkov, v tomto prípade plechovej garáže. Nič z
toho však orgány činné v trestnom konaní nevykonali a namiesto toho zabezpečili účasť manželky I. M.
(ako bezpodielovej spoluvlastníčky nehnuteľnosti) na tomto úkone, čím sa snažili deklarovať splnenie
podmienok uvedených v § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 Trestného poriadku, avšak striktne formalisticky a

v rozpore s ich zmyslom a účelom.

Najvyšší súd v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že v zmysle ustanovení § 104 ods. 1, § 105 ods.
1 Trestného poriadku je rozhodujúci faktický a nie právny stav, čo znamená, že aj keby I. M. nebol
vlastníkom predmetnej garáže, v ktorej prehliadka bola vykonávaná, ale túto by len užíval (či už na

základe nájomného alebo akéhokoľvek iného vzťahu), nič by to nemenilo na skutočnosti, že orgán
vykonávajúci prehliadku tejto garáže bol povinný umožniť mu na tejto prehliadke účasť, keďže v čase
vykonávania prehliadky bol jedinou podozrivou osobou v predmetnej veci a navyše sa nachádzal vo
výkone väzbe v inej veci, takže rozhodne nemožno hovoriť o akomkoľvek probléme v súvislosti so
zabezpečením jeho účasti na prehliadke. Na uvedené nemá žiaden vplyv skutočnosť, že I. M. v čase

vykonávania prehliadky nebolo vznesené obvinenie, pretože ako už bolo vyššie uvedené, z dôkazov
zabezpečených pred vykonaním prehliadky jednoznačne vyplývalo, že jedinou podozrivou osobou bol
v tom čase on.

Keďže prehliadka iných priestorov a pozemkov bola v tomto prípade úkonom neopakovateľným, tak ako

to predpokladá § 10 ods. 18 Trestného poriadku, akékoľvek pochybenia, ktoré počas nej vznikli, nebolo
možné v ďalšom konaní odstrániť. Vychádzajúc z uvedeného možno konštatovať, že konajúce súdy
postupovali v predmetnej veci správne, ak vykonanú prehliadku označili za nezákonne vykonaný dôkaz,
pretože táto bola skutočne vykonaná v rozpore s § 104 ods. 1, § 105 ods. 1 Trestného poriadku. Z tohto
dôvodu na tento dôkaz pri svojom rozhodovaní nemohli prihliadať.

Možnopretouzavrieť,žedovolacídôvodpodľa§371ods.3Trestnéhoporiadkuvpredmetnejvecizjavne
naplnený nebol a z tohto dôvodu neostávalo najvyššiemu súdu iné, než dovolanie ministra spravodlivosti
na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c) Trestného poriadku odmietnuť.

Na dôvažok najvyšší súd dodáva, že postup vyšetrovateľa ale i dozorujúcej prokurátorky bol nesprávny,
pretože po 16. auguste 2016, odkedy vedeli o tom, že zbrane má mať v nedovolenej držbe I. M.,
nevzniesli tejto osobe aj obvinenie a nepostupovali voči nej v rozsahu práv obvineného určených
Trestnýmporiadkom(§34).Toviedlovkonečnomdôsledkuknesprávnemupostupumedzi16.augustom
2016 až 28. decembrom 2016 (aj k nezákonnej prehliadke iných priestorov - garáže) a v konečnom

dôsledku k obchádzaniu Trestného poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.