Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. október 2019

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36C/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200004
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2019:4119200004.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1.) A. U., nar.

XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, 949 XX Nitra, 2.) C. U., nar. XX.XX.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX H., obaja
zastúpení: Centrum Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. Mája 388/8, 972 42 Lehota pod Vtáčnikom,
IČO: 51 876 141, proti žalovaným: 1.) Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832
37 Bratislava, IČO 00 151 653, zastúpený: AK JUDr. Marek Hic s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava
10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, 2.) Dražobná spoločnosť, a.s., so sídlom Zelinárska 6, 821 08
Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpený: advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI s.r.o.,so
sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti zmlúv a neprijateľnosti zmluvnej

podmienky, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2.rade zamieta.

II. Žalovaným v 1. a 2. rade priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v
rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením.

III.Súdrušíneodkladnéopatrenie,nariadenéuznesenímOkresnéhosúduNitra č.k.36C/1/2019-74
zo dňa 12.3.2019.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a 2. rade (ďalej len žalobcovia) sa žalobou zo dňa 31.12.2018, domáhali určenia,
že ad1) zmluva o splátkovom úvere č. 0233071758 zo dňa 26.10.2005, uzavretá medzi žalobcami
a žalovaným 1., ad 2) záložná zmluva je absolútne neplatná, ad 3) žalovaným 1. použitá okamžitá
splatnosť záväzkov - neprimerane vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov je neprijateľná
zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4) písm. k), ako aj žiadali, aby žalovaný 1. nahradil trovy konania. V
žalobe uviedli, že sú vlastníkmi nehnuteľností, nachádzajúcich sa v kat. úz. Mlynárce, ktoré sú zapísané

na LV č. 60, pričom v rodinnom dome so súp. č. 122 bývajú okrem žalobcov ich rodinní príslušníci T.
U., nar. XX.XX.XXXX a A. U., nar. XX.XX.XXXX. Dňa 26.10.2005 uzatvorili žalobcovia so žalovaným 1.
úverovúzmluvuč.0233071758vovýške1400000Sk (vprepočte46471,48eur).Uviedli,žespolu
so zmluvou boli ako žalobcovia donútení žalovaným 1. uzavrieť záložnú zmluvu ako aj návrh na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností. Úver mali žalobcovia splácať v mesačných splátkach po 7
447 Sk, tj. 247,20 eur, poplatok za správu úveru bol 50 Sk, tj. 1,66 eur, výška úrokovej miery bola 4,80
%, konečná splatnosť úveru bola 20.10.2035. Poplatok za úver bol 9 800 Sk, tj. 325,30 eur. Žalobcovia

úver riadne splácali, na účet žalovaného 1. uhradili 36 191,20 eur až do roku 2017, kedy sa dostali do
finančných problémov. Dňa 01.03.2018 im žalovaný 1. oznámil, že vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru
a vyčíslil si voči nim pohľadávku vo výške 40 227,92 eur. Žalobcovia nesúhlasili s pohľadávkou ani čo
do dôvodu a ani celkovej výšky. Podľa žalovaného 1. mali za vyše 12 rokov žalobcovia zaplatiť z istinylen 9 954,98 eur. Žalobcovia považujú zosplatnenie úveru za neplatné, nebolo individuálne dohodnuté v
úverovej zmluve. Žalovaný 1. sa odvoláva v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti na VOP, bod
8.1 písm. a), s účinnosťou do 01.01.2005. Uviedli, že s týmito VOP neboli oboznámení, a ani nemohli

byť, pretože zmluva bola podpísaná ešte v roku 2005. Ďalším listom zo dňa 16.05.2018 žalovaný 1.
oznámil žalobcom, že pristupuje k výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobcom bolo na ich
žiadosť zo strany MS SR, odbor ochrany spotrebiteľa, oznámené, že úverová zmluva má neprijateľné
podmienky, tj. je nerovnováha v poplatkoch, vyhlásenie spotrebiteľa o oboznámení sa s VOP, aplikácia
Obchodného zákonníka na zmluvu, poistenie, poradie úhrad záväzkov. Následne žalovaný 2. vyzval

žalobcov na sprístupnenie nehnuteľností za účelom ich ohodnotenia, nehnuteľnosti boli ohliadnuté
znalcom, bol vyhotovený znalecký posudok Ing. Ľubomírom Rajnohom, č. 159/2018
na sumu 51 100 eur. Znalecký posudok je podľa žalobcov úmyselne podhodnotený, v snahe poškodiť
žalobcov a predať ich jediné obydlie čo najskôr a tým uspokojiť pohľadávky žalovaných.

2. Žalovaný 1. ako záložný veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby

namiesto toho, aby pomohol žalobcom v ťažkej situácii, kedy neboli žalobcovia schopní zaplatiť
splátku. Žalovaný 1. nebral ohľad na ich situáciu, nastavil zmluvné podmienky tak, že po zosplatnení
úveru ho už platenie splátok nezaujíma a bežný spotrebiteľ je odkázaný na bezvýchodiskovú situáciu.
Nerešpektoval nič - žiadnu primeranosť vo svojom postupe a za každú cenu chcel len vykonať záložné
právo, neponúkol žiadnu reštrukturalizáciu úveru, odklad splátok, ani nič podobné. Žalobcovia tvrdia,

že zmluva o splátkovom úvere bola uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli včlenené
neprijateľné podmienky, čím sa dostal zmluvný vzťah do stavu, kedy vznikla nerovnováha v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zmluvu považujú za formulárovú, splátka
úveru nebola rozdelená na istinu a úrok, a tak malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov. Tým, že žalovaný
1. zaslal žalobcom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, použil nekalú praktiku a neprijateľnú

podmienku, s odkazom na § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Podľa žalobcov žalovaný
1. predložil úverové podmienky a sadzobník v rozpore so zákonom, neskúmal bonitu žalobcov, čím
porušil zákon o ochrane spotrebiteľa, konkrétne § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
V žalobe odkázali žalobcovia na rozsudky súdov tak prvej inštancie ako aj odvolacie súdy, nález
Ústavného súdu SR, a to vo vzťahu k neplatnosti zmluvy podľa § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka.

Ďalej v žalobe rozvinuli úvahy o ochrane spotrebiteľa v spojitosti s rozsudkami Súdneho dvora (ES), čo
sa týka spracovania a poskytovania osobných údajov tretím osobám. Vo vzťahu k inštitútu dobrovoľnej
dražby opätovne všeobecne, s odkazom na rozhodnutia súdov, uviedli, že vo svojej podstate zasahuje
do práva vlastniť majetok podľa Ústavy SR s dosahom na ústavné právo na obydlie podľa čl. 19 v spojení
s čl. 20 ústavy. Pretože žalovaní 1. a 2. môžu zo dňa na deň vyvolať proces dražby pri hrubo nemorálnom

a neprimeranom výkone záložného práva a teda tu bola reálna hrozba, že žalobcovia prídu o strechu
nad hlavou, navrhli nariadiť aj neodkladné opatrenie.

3. Uznesením súdu zo dňa 12.03.2019 , č. k. 36C/1/2019 -74, bolo vydané neodkladné opatrenie, ktorým
bola žalovaným v 1. a 2. rade uložená povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva uskutočnením

dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v okrese Nitra, obec Nitra,
katastrálne územie Mlynárce, zapísané v katastri nehnuteľností, vedenom Okresným úradom Nitra,
katastrálny odbor, na LV č. 60 ako rodinný dom so súp. č. 122, postaveným na parc. reg. „C“ č. 43/2,
pozemkyreg.„C“-parc.č.43/1zastavanéplochyanádvoriavovýmere111m2,parc.č.43/2-zastavané
plochy a nádvoria vo výmere 106 m2 a parc. č. 676/6 záhrada vo výmere 607 m2, až do právoplatného

rozhodnutia vo veci samej.

4. Žalovaný 2. vo vyjadrení k žalobe uviedol, že obsah žaloby je chaotický, nezrozumiteľný, obsahuje
viacero súdnych rozhodnutí bez vysvetlenia ich previazanosti s požadovanými petitmi. Žalobcovia
navrhli 3 petity, ktorých znenie je neurčité, nevykonateľné a kolidujúce s platnou právnou úpravou.

Žalobcovia v žalobe sami tvrdia, že k uzatvoreniu zmlúv došlo medzi žalobcami a žalovaným 1.
Žalovaný 2. nebol zmluvnou stranou úverovej zmluvy a rovnako ani záložnej zmluvy, v zmluvách nie
je žiadna zmienka o žalovanom 2. Žalovaný 2. ako dražobná spoločnosť nie je nositeľom žiadnych
subjektívnych práv a povinností vyplývajúcich tak zo zmluvy o úvere ako aj o záložnom práve a ani
jeden z petitov nesmeruje proti žalovanému 2. Preto žalovaný 2. nie je v tomto súdnom konaní pasívne

vecne legitimovaný. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 27Co/180/2018-98 zo
dňa 22.08.2018 ako aj na v spore nariadené neodkladné opatrenie, v dôsledku ktorého došlo podľa
§ 19 ods. 1 písm. b) a h) zákona o dobrovoľných dražbách k upusteniu od dražby a žalovaný 2.
ako dražobník nevykonáva vo vzťahu k žalobcom žiadne úkony. Žalovaný 1. si vybral zo zoznamudražobníkov, vedených Ministerstvom spravodlivosti SR, preto žalovaný 2. ako nezainteresovaný
subjekt sa nedokáže vyjadriť k sporným skutkovým a právnym otázkam, uvádzanými v žalobe, pretože
sa týkajú výlučne žalobcov a žalovaného 1.

5. Žalovaný 1. sa vo vyjadrení k žalobe žalobcov uviedol, že údajný žalobný nárok v celom rozsahu
neuznáva, žalobu považuje že neúplnú, neurčitú. V žalobe je uvedených viacero (prevažne) právnych
tvrdení, väčšinou generickej povahy, pri väčšine z nich však nie je zrejmé, aký je vzťah týchto
tvrdení a tohto konania, množstvo tvrdení nie je len nerelevantných vo vzťahu k vymedzenému

predmetu konania, ale jedná sa tiež o tvrdenia, ktoré sú v rozpore s právnym stavom veci a na
viacerých miestach žaloby sú prezentované tvrdenia vyslovene nepravdivé, či zavádzajúce, navyše
s predmetom konania nesúvisiace. Konanie žalobcov je konaním protiprávnym, v rozpore s dobrými
mravmi, resp. šikanóznym výkonom práva, pričom toto konanie sa snažia odôvodniť nepravdivými,
neúplnými anesprávnymiskutkovýmiaprávnymitvrdeniamiaakotakénemôžetakétokonanie
požívať akúkoľvek právnu ochranu. Žalobcovia sa reálne pokúšali šikanóznym spôsobom zneužiť

oprávnenia vyplývajúce z obsahu jednotlivých ustanovení právneho poriadku Slovenskej republiky
(predovšetkým spotrebiteľského práva), ako aj právneho poriadku EÚ, s úmyslom vyhnúť sa plneniu
svojich právnych povinností a žalovaného 1. tak majetkovo poškodiť a to bez akéhokoľvek relevantného
dôvodu. Vzťah tvrdení žalobcov k vymedzenému predmetu konania nie je (v ich prevažnej väčšine)
žiaden,prípadnesajednálenokonštatovaniavšeobecnejpovahy,beztoho,abybolozrejmé,akosúvisia

so skutkovým stavom. Žalobca uvádza svoje domnienky, konštrukcie, hypotézy, teda nie skutočnosti,
ktoré sú určité, relevantné a preukázané. Poukázal na čl. 5 základných princípov Civilného sporového
poriadku (CSP).

6. Podľa žalovaného 1. výlučným účelom celého konania je oddialenie splnenia povinností vyplývajúcich

z postavenia žalobcov ako subjektu povinnosti. Je zrejmé, že obligačný dlžník je dlhodobo v omeškaní
s plnením svojich povinností finančného charakteru vyplývajúcich a súvisiacich s právnym vzťahom
založeným úverovou zmluvou so žalovaným 1. ako veriteľom. Žalobný návrh úplne zrejme cieli nie k
ochrane údajne ohrozených práv žalobcov, ale k znemožneniu realizácie nápravy dlžníkom vyvolaného
protiprávneho stavu, s cieľom vyhnúť sa plneniu svojich riadne dohodnutých záväzkov,

čoho dôsledkom je poškodenie a poškodzovanie oprávnených práv a záujmov žalovaného 1. Podanie
označené ako žaloba, ktoré by v prípade jeho obsahovej úplnosti mohlo byť žalobou, nie je podaním
úplným a riadnym; neobsahuje žiadny žalobný návrh. Bolo povinnosťou žalobcov, aby si splnili svoje
procesné povinnosti, ani žalovaný 1., ani súd, tu nie sú na to, aby uvedené plnili namiesto žalobcov a
z celého podania je zrejmé, že skutkové tvrdenia nie sú individualizované, či preukazované. Z hľadiska

požiadavky materiálnej vykonateľnosti súdneho rozhodnutia výrok musí byť formulovaný určito, jasne,
výstižne a zrozumiteľne a jeho obsah musí byť dovolený a možný. Ak sa domáhajú žalobcovia
určenia neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. 0233071758, ide podľa žalovaného 1. o neurčitý petit,
taktiež považuje za neurčitý petit ohľadne určenia neplatnosti záložnej zmluvy. Čo sa týka ďalšieho
petitu, ohľadne použitia okamžitej splatnosti záväzkov ako neprijateľnej podmienky, toto je absolútne

nezrozumiteľné,niejezrejmé,oakézmluvnédojednanieide,ktorejzmluvysatýka,ktosújejstrany,ktorý
úkon sa má na mysli, aká sankcia atď.; takýto návrh je preto neurčitý a tak materiálne nevykonateľný.
Žaloba je spracovaná ako vzájomne nesúrodý a generický kompilát typu „treba napadnúť
všetko“, je plná nepodloženého osočovania a obvinení na adresu žalovaného 1. - banky,
pritom sa snaží zastrieť najpodstatnejší fakt protiprávneho konania samotného dlžníka, spočívajúceho

v dlhotrvajúcom omeškaní so splácaním úverového záväzku. Dodal, že v oblasti súkromnoprávnych
vzťahov tu existuje základná požiadavka - riadne dodržiavať uzatvorené zmluvy (zásada pacta sunt
servanda).Žalobavpodstateneobsahuježiadnetvrdenia,ktorébybolirelevantnévovzťahu k
príslušnému žalobnému návrhu a vo vzťahu k žalovanému 1. žalobca netvrdí ani nepreukazuje žiadnu
skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, hoci len hypoteticky, záver zodpovedajúci požadovanému určeniu,

resp. ďalším návrhom, práve naopak, uvádzajú sa skutočnosti, ktoré bez ďalšieho vylučujú dôvodnosť
žalobných návrhov. K donúteniu podpísania zmluvy žalobcami zo strany žalovaného 1. uvádza, že
ide o úmyselne nepravdivé a hrubo difamujúce tvrdenie žalobcov. Záložná zmluva z 26.10.2005, bola
uzatváraná medzi žalovaným 1. a S. C. a T. C., t.j. ide o zmluvu, ktorej účastníkmi žalobcovia vôbec
neboli. T. ako dlžníci nesplácali úver riadne, ani včas a to dávno pred r. 2017. Ich tvrdenia majú jediný

cieľ - zakryť a predlžovať protiprávny stav, stav vyvolaný neplnením si povinností dlžníkmi. Absencia
uvedených tvrdení (a nepredkladanie dôkazných prostriedkov) je zámerná, dlžníci boli v dlhodobom
omeškaní s plnením svojho záväzku.7. Nepravdivosť tvrdení žalobcov je zrejmá z ich ďalších tvrdení, keď uvádzajú, že listom zo dňa
01.03.2018 žalovaný 1. oznámil žalobcom mimoriadnu splatnosť (kde si vyčíslil pohľadávku vo výške
40.227,92 eur). Ak veriteľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť už dňa 01.03.2018, čo predpokladá omeškanie

dlhšie ako 3 mesiace, je zrejmé, že dlžník vedome uvádza nepravdivé skutočnosti o tom, že do konca
roku2017splácaliúverriadneavčas.Žalobcoviauviedli,žeuvedenézosplatnenieboloúdajneneplatné,
pretože údajne neboli s obchodnými podmienkami oboznámení (napriek tomu, že - ako to
vyplýva z bodu V./2. písomnej zmluvy - s nimi oboznámení boli), predovšetkým však nie je zrejmé, ako
uvedené súvisí s predmetom tohto konania. Medzi výkonom záložného práva a (ne)možnosťou výkon

vykonať, ak úver nie je zosplatnený, neexistuje žiaden priamy korelát. Výkon záložného práva vôbec
nie je závislý od skutočnosti, či dôjde k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti alebo nie, jedinou právne
relevantnou skutočnosťou je skutočnosť, že zabezpečovaný dlh nie je splnený riadne a včas. Sami
žalobcovia potvrdili v žalobe, že svoje povinnosti z úverovej zmluvy neplnili. Zhrňujúco teda žalovaný 1.
uviedol, že ak je tu písomný právny úkon, z ktorého vyplýva jeho obsah, je nepochybne preukázané
to, čo je zachytené v obsahu písomného úkonu, ako to, či nijako nepreukázane následne (fakticky

ústne) popiera osoba písomne konajúca. Právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom,
ktorý rozhodne nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúcej. V tomto
smere poukázal žalovaný 1. na rozsudky tak súdov SR ako aj ČR, napr. rozsudok NS SR, sp. zn. 4 Obo
66/2002, rozsudok NS ČR, sp. zn. 21 Cdo 957/2001, rozsudok NS ČR, sp. zn. 33 Cdo 2547/2011, I.ÚS
242/07. Oznámenie dlžníkov ako zmluvnej strany zmluvy o úvere o tom, že sa oboznámili s VOP

(resp. ďalšími súčasťami zmluvy) nie je žiadnou podmienkou, je to konštatovanie z ich strany, že nastala
skutočnosť, ktorá je tam uvedená. Nie je to žiadne zmluvné dojednanie, na ktorom by participovali obe
stranyasynalagmatickysiurčilivzájomnéprávaapovinnosti.Vyhláseniebolovpísomnejforme.Uviedol,
že ak je v zmluve obsiahnutá dohoda taká jednoznačná, že jej znenie nepripúšťa rôzny výklad,
nie je dôvod, aby súd vykonal dokazovanie na výklad prejavu vôle konajúcich osôb, aj keď sa toho jedna

zo strán domáha. Príslušné obchodné podmienky (VOP) platné a účinné v čase uzatvorenia zmluvy boli
od 01.01.2015 zákonom predpokladaným postupom nahradené podmienkami účinnými od 01.01.2015,
ktoré v uvedenej časti nahradili VOP účinné od 01.08.2002, obsahovali dohodu o možnosti vyhlásiť
mimoriadnu splatnosť úverovej pohľadávky (bod 7.6.1. VOP účinných ku dňu uzatvorenia zmluvy, resp.
bod 8.1. a) POP účinných od 01.01.2015). Zabezpečovaný záväzok, tak ako to vyplýva zo záložnej

zmluvy, nebol plnený a žalobca nijako nepreukázal, že plnený bol.

8. Namietané dojednané poplatky majú byť podľa žalobcov nekalou podmienkou, hoci cenové
dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu úplne vylúčené, cenové dojednanie nepodlieha prieskumu
a nemôže byť neprijateľnou podmienkou (v zmysle ustanovenia čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, resp.

ustanovenia § 53 ods. 1 OZ).

9. Čo sa týka námietok žalobcov ohľadne priebehu dražby, uviedol, že na ochranu dlžníkov je tu iný
prostriedok právnej ochrany a to námietky voči znaleckému posudku v zmysle ustanovenia § 12
ods. 5,6 zákona č. 527/2002 Z. z. Žalobca vôbec neuviedol, či uvedené využil. Žalobcovia citujú viaceré

ustanovenia, poukazujú na ustanovenie § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ustanovenia § 53 ods. 4)
písm. i), k), l), o) Občianskeho zákonníka (bez akejkoľvek skutkovej konkretizácie), na ustanovenie § 53
ods. 7 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého zabezpečenie splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy
prostredníctvom zabezpečovacieho prevodu práva je pri spotrebiteľskej zmluve je neprípustné, pričom
žalovaný 1. nikdy žiaden zabezpečovací prevod práva so žalobcami nedohodol, uvádzajú nepravdivé

tvrdenia o tom, že žalovaný 1. zanedbal povinnosť odbornej starostlivosti. Žalobcovia uvádzajú rôzne
ničím nepodložené skutočnosti vo vzťahu ku konaniu žalovaného 1., o.i. že zmluva o splátkovom
úvere bola údajne uzavretá na základe nekalých praktík a do zmluvy boli údajne včlenené neprijateľné
podmienky, údajne v rozpore so Smernicou 93/13/EHS. Žalobcovia nemohli jej obsah ovplyvniť, museli
zmluvu podpísať v celku jedným podpisom -uvedené nielenže nie je pravda, obsah úkony ovplyvniť

mohli, nie je žalovanému 1. známe, že by navrhovali vykonanie nejakých zmien, rovnako nie je zrejmé,
koľkými podpismi, ak nie jedným, by mala byť akákoľvek zmluva podpisovaná. Uvádzajú, že v
zmluve bola dohodnutá splátka jednou sumou vo výške 247,20 Eur a nebola rozdelená na istinu a úrok,
ďalej že banka dňa 01.03.2018 zaslala žalobcom oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti, čím
použila nekalú praktiku, a neprijateľnú podmienku. Nevedno, prečo by mal byť úkon neplatný a zmluvné

dojednanie, ktoré odráža zákonné pravidlo, nemôže byť - ani teoreticky - neprijateľnou podmienkou.

10. Možnosť dohodnúť si mimoriadnu splatnosť záväzku pre nezaplatenie splátky v
určenom časovom období je možnosťou stanovenou zákonným pravidlom, ustanovením §565 Občianskeho zákonníka a vôbec nejde o žiadnu sankciu. Z uvedeného vyplýva, že ak sa
nejedná o zmluvnú podmienku, ktorá by podliehala prieskumu podľa ustanovení smernice 93/13/
EHS resp. podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, je vylúčené, aby

bolo uvedené neprijateľnou podmienkou. Žalovaný 1. nikdy žiaden zabezpečovací prevod práva so
žalobcami nedohodol. Žalobcovia sa odvolávajú sa na zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý v dobe
uzatváranie uvedenej zmluvy ani len nebol, okrem toho uvádzali citácie rozhodnutí Súdneho dvora EÚ,
bez akejkoľvek nadväznosti na skutkovú situáciu, celé state sa týkajú zjavne iného konania, predmetom
konania nie je určenie neprijateľných zmluvných podmienok. V prípade uvedeného podania je úplne

zrejmé , že sa jedná o podanie prevzaté z úplne inej veci, opakovane sa vyskytujúci a prepisovaný
generický kompilát, kde sa nič relevantné vo vzťahu k reálnemu stavu neuvádza, práve naopak sú
uvádzané skutočnosti vedome nepravdivé a jediným cieľom postupu žalobcu je výlučne bezdôvodné
vyhýbanie sa plneniu svojich povinností.

11. Civilné súdne konanie je konaním návrhovým, sporovým a kontradiktórnym, predpokladom úspechu

v takomto konaní je skutočnosť, že si žalobca splní povinnosť tvrdenia, povinnosť dôkaznú a zároveň
označenými dôkazmi, resp. ich vykonaním dôjde k uneseniu dôkazného bremena ohľadom
skutkovo a právne významných tvrdení vo vzťahu ku konaniu. Práve žalobca musí tvrdiť a preukázať a
súd je povinný preskúmať aj vecnú legitimáciu účastníkov konania, a to vo vzťahu k tvrdeným nárokom.

12. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy je určovacou žalobou, ktorej predmetom je určenie právnej
skutočnosti, a to právnej skutočnosti inej ako je určenie práva. Teoreticky sa tak môže jednať o žalobu
v zmysle ustanovenia § 137 pís. d) CSP s tým, že ide o podmienky kumulatívne. Predložená úverová
zmluva nie je zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, a to s ohľadom na ustanovenie §
1 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z. z. - o spotrebiteľských úveroch (s ohľadom na účel - úver na bývanie

zabezpečený nehnuteľnosťou, zabezpečenie - záložným právom, výšku 1.400.000,-Sk, t.j. viac ako
20.000 Eur). Právna norma, ktorá by umožňovala žiadať určenie neplatnosti úverovej zmluvy, ktorá nie je
zmluvou podľa zákona o spotrebiteľských úveroch (resp. určenie, že záložná zmluva je neplatná, resp.
že zmluvná podmienka, ktorá nie je ani teoreticky neprijateľnou podmienkou), v slovenskom právnom
poriadku neexistuje. V tomto smere žalovaný poukázal na rozhodnutia súdov, napr. uznesenie NS

SR, sp.zn. 4 Cdo 89/2007. V zmysle ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské
zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli

neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Uviedol, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti zmluvy. Predmetná úverová a záložná zmluva v celom rozsahu odráža
vôľu zmluvných strán, je vyvážená, neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky a je v celom rozsahu
platná. Boli to práve budúci dlžníci, ktorí sa na žalovaného 1., ako na banku, obrátili so žiadosťou
o poskytnutie úveru. 198. Po tom, ako žiadateľ prejaví záujem, resp. požiada o poskytnutie úveru,

banka posúdi či je s daným subjektom - žiadateľom ochotná vstúpiť do úverového vzťahu, t.j. či mu
úver bude poskytnutý a za akých podmienok. Výsledok uvedeného posúdenia je návrh poskytnutia
úveru za presne špecifikovaných podmienok, zohľadňujúcich všetky relevantné aspekty. Preto došlo
k uzatvoreniu úverovej zmluvy s predmetným obsahom, nie je žalovanému 1. známe, že by dlžníci
prijali návrh s výhradami, resp. požadovali vykonanie nejakých zmien, nič také ani relevantne netvrdia.

Rovnako ponúknuté zabezpečenie bolo výsledkom dohody medzi úverovým dlžníkom a záložným
dlžníkom.

13. Pokiaľ žalobcovi hovoria o neprijateľnej podmienke, táto skutočnosť ale nevedie k nimi uvádzanému
následku vo forme neplatnosti celého právneho úkonu. Neprijateľné podmienky (uvádzané teoreticky)

však majú charakter dojednaní vedľajších (t.j. nie podstatných, existencia ktorých podmieňuje platnosť
zmluvy) a určite nespôsobujú neplatnosť zmluvy. Žalovaný 1. uviedol, že podmienky boli individuálne
dojednané, že žalobcovia mali možnosť návrh neprijať, resp. požadovať vykonanie zmien atď. Žalovaný
1. pravidelne negociuje o obsahu právnych úkonov a oblát je spôsobilý návrh meniť a podávať návrhy
vlastné. To, že žalobcovia nenavrhli (nežiadali) vykonanie akejkoľvek zmeny, neznamená, že by ich

niekto „nútil“ zmluvu uzatvoriť. Žalovaný 1. im možnosť individuálnej negociácie umožnil a bolo len na
ňom, ako túto možnosť (ne)využil.14. Cieľom sledovaným normotvorcom Únie v rámci smernice 93/13 je nastoliť rovnováhu zmluvných
strán, pričom sa má v zásade zachovať platnosť zmluvy ako celku, a nie vyhlásiť za neplatné
všetky zmluvy, ktoré obsahujú nekalé podmienky. Smernica totiž neobsahuje výslovný odkaz na to, že

má dôjsť k neplatnosti zmluvy ako celku pre prípad, že je to pre spotrebiteľa výhodnejšie. Spôsob, akým
je toto ustanovenie naformulované, skôr umožňuje vyvodiť záver, že normotvorca smernice zamýšľal
nariadiť neplatnosť zmluvy ako celku iba pre ohraničené výnimočné prípady.

15. Možnosť vykonať záložné právo (a to vždy formou speňaženia na dobrovoľnej dražbe) je odrazom

zákonnej úpravy (§ 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka) a záložca je povinný - práve na základe toho,
že je v právnom postavení záložcu - tento výkon strpieť podľa §151m ods. 4 veta prvá Občianskeho
zákonníka, pričom pri výkone záložného práva je záložný veriteľ oprávnený konať v mene záložcu
(§ 151m ods. 6 Občianskeho zákonníka). Uvedená úprava je tiež v súlade s Ústavou SR, tak
ako to vyplýva z rozhodnutia ÚS SR pod sp.zn. Pl. ÚS 23/2014. Z celého Uznesenia (resp. jeho
odôvodnenia) pléna Ústavného súdu je zrejmé, že Ústavný súd v pléne zastáva názor, že úprava

výkonu záložného práva, tak ako je tvorená právnymi normami Občianskeho zákonníka (§§ 151a a
nasl. OZ) a právnymi normami obsiahnutými v ustanoveniach zákona č. 527/2002 Z.z. - o dobrovoľných
dražbách, s Ústavou Slovenskej republiky a Dodatkovým protokolom k Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd zlučiteľná je. S názorom žalobcov, že výkon záložného
právaprostredníctvomdobrovoľnejdražbyjetotožnýsnútenýmvýkonomprávaprostredníctvomnútenej

dražby sa nestotožňuje. Nútené (exekučné) dražby a dobrovoľné dražby sú dvoma odlišnými inštitútmi,
ktoré síce majú spoločný cieľ, a to speňaženie majetku povinnej osoby, a čiastočne aj priebeh
(dražba majetku), ale zásadne sa líšia podkladom, ktorý umožňuje ich výkon. Dobrovoľná dražba
sa odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý dáva súhlas na budúce speňaženie určitého
svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom (zákon o dobrovoľných dražbách). Vyhlásenie

záložného veriteľa o pravosti, sume a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje
výkon záložného práva podľa § 7 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, nie je dôvodom, pre ktorý sa
dobrovoľná dražba vykonáva, ale iba jedným z jej predpokladov.

16. V rámci koncepcie materiálneho právneho štátu sa z ustanovení čl. 1 ods. 1 ústavy vyvodzuje

aj garancia spravodlivosti. V právnom štáte je povinnosťou všetkých štátnych orgánov vrátane súdov
zabezpečiť reálnu a efektívnu možnosť uplatnenia práv priznaných právnym poriadkom. Žaloba cieli
k ústavne neakceptovateľnému zásahu do legitímnych očakávaní veriteľa týkajúcich sa splnenia jeho
úverovej pohľadávky dohodnutým spôsobom a v dohodnutom čase. Navrhované rozhodnutie by tak
zásadným spôsobom - a to bez relevantného zákonného dôvodu - zasiahlo do základného práva

chráneného o.i. čl. 20 Ústavy. Účelom ochrany spotrebiteľa nemôže byť (a ani národné, ani európske
právo nič také nezakotvuje) zbavenie spotrebiteľa zodpovednosti za záväzkové vzťahy, do ktorých
vstúpil, a za záväzky, ktoré si s druhou zmluvnou stranou dohodol, ale zabezpečenie spravodlivej
rovnováhy v právach a povinnostiach, za princípu rešpektovania zmluvnej autonómie.

17. Na základe toho žalovaný 1. navrhol, aby súd žalobu zamietol a priznal mu voči žalobcom nárok
na náhradu trov konania.

18. Na pojednávaní žalobcovia zotrvali na podanej žalobe. Úver si brali na bývanie a pri podpise im
nebolo nič objasnené, celý proces podpisovanie trval ani nie 2 minúty. Nevedeli, čo znamená záložné

právo. Namietli nasledovné neprijateľné podmienky:
- poplatok za poskytnutie úveru v sume 9.800 Sk podľa bodu 1. Zmluvy (nebola im poskytnutá žiadna
služba)
- poplatok za správu úveru v sume 50 Sk mesačne
- aplikácia obchodného zákonníka (ide o spotrebiteľský spor, preto sa primárne uplatňuje občiansky

zákonník)
- namietajú bod 5 ods.2 nakoľko sa neoboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami
- namietajú čl. 5 bod 3
- ako aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.
Namietli aj predčasné zosplatnenie úveru, pretože všeobecné obchodné podmienky nie sú súčasťou

zmluvy a nemali vedomosť, že k takejto situácii môže dôjsť. Namietli výšku mesačnej splátky úveru,
ktorá mala byť podľa hypokalkulačky 7 345,31 Sk, pričom banka požadovala splátku 7 447 Sk.19. Žalovaný 1. prostredníctvom právneho zástupcu odkázal na podrobné vyjadrenie a navrhol žalobu
zamietnuť pre nepreukázanie naliehavého právneho záujmu. Zákon neumožňuje určiť neplatnosť
úverovej a záložnej zmluvy. K namietanej neprijateľnej podmienke, vymedzenej v petite uviedol, že ho

považuje za nonsenzuálny, podľa žalobcov má ísť o zaplatenie neprimerane vysokej sumy ako sankcie
spojenej s nesplnením záväzku, pričom odkazujú na § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.
Žalobcovia napriek tomu žiadne zaplatenie sankcie nežiadajú. Žalobcom podľa jeho názoru ide len o
predĺženie sporu, preto odkázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR, II.ÚS 590/2017, podľa ktorého
neexistencia procesného predpokladu na prejednanie určovacej žaloby a jej prípadné prejednanie by

znamenalo zásah do záložného práva žalovaného 1. a tiež rozhodnutie pléna ÚS 11/16, v ktorom sa
konštatuje, že ochranu spotrebiteľov je nutné interpretovať triezvo, neutrálne ako akékoľvek iné inštitúty.

20. Zástupca žalobcov v rámci záverečnej reči uviedol, že v tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá obsahuje množstvo neprijateľných podmienok. Zmluva o úvere bola uzatvorená podľa zákona
o bankách ako aj zákona o hypotekárnom bankovníctve, ktorý bol zrušený a nahradený zákonom č.

90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie. Priamo tento zákon v § 13 ods. 4 stanovuje podmienky zmluvy podľa
§ 43 až 54 Občianskeho zákonníka. V § 15 ods. 1 sú upravené prípady bezúročnosti a bezpoplatkovosti
úveru a ods. 4 uvádza, kedy sa môže žalobca domáhať určenia neplatnosti. Preto práve zák. č. 90/2016
Z. z. je osobitným právnym predpisom v zmysle § 137 písm. d) CSP. K určeniu neplatnosti záložnej
zmluvy naliehavý právny záujem preukazoval skutočnosťou, že žalobcovia nemajú vyriešenú otázku

bývania, nevedie výšku dlhu, tá im nie je známa ako aj to, že táto zmluva je viazaná na úverovú zmluvu.

21. Právny zástupca žalovaného 1. poprel, že zmluva o úvere je zmluvou o poskytnutí hypotekárneho
úveru. V zmluve sa uvádza, že je uzatvorená podľa Obchodného zákonníka a nie podľa zákona o
bankách. Predpis z roku 2016 sa týka úplne iných typov úverov a je nonsensom, aby sa retroaktívne

vzťahoval na zmluvu z roku 2005. K určeniu neplatnosti záložnej zmluvy sa žalobcovia domáhajú určenia
jej neplatnosti, nie určenia práva. Poukázal na čl. 3 ods. 2 základných princípov CSP.

22. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany predložili, najmä zmluvou o splátkovom úvere č. 0233071758 zo

dňa 26.10.2005, obchodnými podmienkami, zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo
dňa 26.10.2005, výpisom z listu vlastníctva, potvrdením žalovaného, oznámením o vyhlásení úveru
za predčasne splatný, o začatí výkonu záložného práva, výzvou na umožnenie vykonania znaleckej
obhliadky, a zistil tento skutkový stav:

23. Žalobcovia ako dlžníci a žalovaný 1. ako veriteľ uzatvorili dňa 26.10.2005 zmluvu o splátkovom
úvere č. 0233071758, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý splátkový úver v sume 1 400 000
Sk (46 471,49 eur). Úroková sadzba bola v zmluve dohodnutá ako typ fixná 4,80% p.a. v deň podpisu
zmluvy, úrokové obdobie fixnej úrokovej sadzby trvá odo dňa uzatvorenia zmluvy do 16.10.2006. Úver
bol poskytnutý na účelom kúpy nehnuteľnosti. Prvá splátka mala splatnosť 20.11.2005 a posledná

20.10.2035, výška splátky bola 7 447 Sk (247,20 eur). Poplatok za správu úveru bol 50 Sk (1,66
eur) mesačne. V článku V bod 2 dlžníci vyhlásili, že sa oboznámili so Všeobecnými obchodnými
podmienkami veriteľa, súhlasia s nimi a zaväzujú sa ich dodržiavať. Súčasne vyhlásili, že sa oboznámili
so sadzobníkom a súhlasia s ním, pričom pre účely zmluvy sa všeobecné obchodné podmienky
vydané veriteľom rozumejú s účinnosťou od 1.8.2002. Podľa čl. V bod 3 sa zmluvné strany dohodli, že

právne vzťahy vyslovene neupravené v zmluve sa budú riadiť príslušnými ustanoveniami všeobecných
obchodných podmienok,,ktoré sú súčasťou zmluvy, Obchodným zákonníkom a ostatnými právnymi
predpismi, a to v tomto poradí. Potom, čo došlo k zosplatneniu úveru, žalobcovia už nerealizovali žiadnu
úhradu v prospech žalovaného 1.

24. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.10.2005 uzatvorenou medzi
žalovaným 1. ako záložným veriteľom, a záložcami - p. S. C. a manž. T., bolo zriadené záložné právo v
prospech záložného veriteľa za zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá vznikla zo zmluvy
o splátkovom úvere č. 0233071758 zo dňa 26.10.2005, uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným
Zálohom boli nehnuteľnosti, uvedené v časti II, čl. II, bod 1 zmluvy, a to rodinný dom, súpisné číslo

122, parcela 43/2, pozemky parc. č. 43/1 - zastavané plochy a nádvoria vo výmere 140 m2, č, 43/2
- zastavané plochy a nádvoria vo výmere 102 m2 a č. 676/6 - záhrady vo výmere 599 m2, LV č. 60,
katastrálne územie Mlynárce. Podľa časti II, čl. V výkon záložného práva, bodu 1 záložnej zmluvy, ak
dlžník nebude riadne a včas splácať pohľadávku, je záložný veriteľ oprávnený začať výkon záložnéhopráva, v rámci ktorého uspokojí svoju pohľadávku z výťažku predaja zálohu, a to spôsobom dohodnutým
vo všeobecných obchodných podmienkach. V časti IV bod 1 záložnej zmluvy zriadenie záložného práva
má účinky aj pre právneho nástupcu, príp. dediča. Podľa bodu 2 písm. f),g) záložnej zmluvy záložca sa

zaviazal na požiadanie umožniť záložnému veriteľovi alebo ním poverenej tretej osoby vstup na záloh
za účelom jeho obhliadky a zamerania, príp. vykonanie úkonov, potrebných k vyhotoveniu znaleckého
posudku pre účely výkonu záložného práva a poskytnúť v tomto smere súčinnosť.

25. Z výpisu listu vlastníctva č. 60 pre kat. úz. Z. vyplýva, že súčasnými vlastníkmi predmetných

nehnuteľností sú žalobcovia, a to na základe kúpnej zmluvy, evidovanej pod V 6962/05. Ako ťarchy sú
na liste vlastníctva zapísané záložné práva a exekučné príkazy - záložné právo v prospech žalovaného
1. podľa V 6905/05 zo dňa 25.11.2005, záložné právo v prospech žalovaného 1. podľa V 6089/07 zo dňa
27.09.2007,exekučnýpríkazEX964/2014nazriadenieexekučnéhozáložnéhoprávananehnuteľnostiv
prospech oprávneného Profit Credit Slovakia, s.r.o., Bratislava a exekučný príkaz Ex 322/17 na zriadenie
exekučného záložného práva na nehnuteľnosti v prospech oprávneného Mesto Nitra. Na liste vlastníctva

sú zapísané aj poznámky - Začatie výkonu záložného práva v prospech záložného veriteľa formou
predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe, oznámenie o dobrovoľnej dražbe dňa 22.01.2019 na
návrh veriteľa (zistené z výpisu z LV na katasterportal.sk zo dňa 31.12.2018).

26. Pohľadávka žalobcov predstavovala sumu 40 227,92 eur, táto skutočnosť vyplýva z oznámenia

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 01.03.2018. Z potvrdenia žalovaného 1. zo dňa
14.12.2018 vyplýva, že zostatok pohľadávky žalovaného 1. ku dňu 14.12.2018 je 41 767,18 eur. Z
vyjadrenia žalovaného 1. na pojednávaní vyplynulo, že žalobcovia boli zo strany banky upozornení na
to, že ku dňu 12.12.2017 sú v omeškaní so splácaním svojej pohľadávky voči banke; tento list im bol
doručenýdňa15.12.2017.Žalobcoviaaniichzástupcapočaskonanianepoprelitototvrdeniežalovaného

1., preto ho súd považoval za nesporné a vychádzal z tohto tvrdenia žalovaného 1. Žalobcovia len
namietali, že nemali vedomosť o tom, že by k takejto situácii mohlo dôjsť a kedy tak banka postupuje.

27. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 16.05.2018, ktoré predložili žalobcovia,
vyplýva, že žalobcom bolo zo strany žalovaného 1.oznámené, že začína výkon záložného práva

predajomnehnuteľnostinadobrovoľnejdražbepodľazákonač.527/2002Z.z.odobrovoľnýchdražbách.
Žalovaný 2. doručil žalobcom výzvu zo dňa 08.08.2018 na umožnenie vykonania ohliadky nehnuteľností,
ktorou ich oboznámil s tým, že ho žalovaný 1. na základe jeho návrhu a zmluvy zo dňa 21.05.2010
poveril vykonaním dražby.

28. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

29. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa ods. 3 cit. ust. dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti. Podľa ods. 4 cit. ust. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

30. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

31. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred

vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

32. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospechspotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa
týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito,
jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 4 cit. ust.

neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

33. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na

uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

34.Podľa§53ods.10Občianskehozákonníkaakzáložnéprávozabezpečujezáväzokzospotrebiteľskej

zmluvy, môže sa záložný veriteľ v rámci výkonu záložného práva uspokojiť len predajom zálohu na
dražbe podľa osobitného zákona alebo predajom zálohu podľa osobitných zákonov.

35. Podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je
riadne a včas splnená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva. V rámci výkonu

záložného práva sa záložný veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom
zálohu na dražbe podľa osobitného zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa
osobitných zákonov, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 26 ods. 3 zák. č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v znení, platnom v čase uzatvorenia

zmluvy, proti porušeniu práv a povinností ustanovených týmto zákonom a osobitnými predpismi môže
sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať, aby sa zdržal konania a odstránil protiprávny stav.
Toto právo môže uplatniť aj združenie. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo
povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné
zadosťučinenie od toho, kto poškodil spotrebiteľa nerešpektovaním práva alebo povinnosti ustanovenej

na ochranu spotrebiteľa.

37. Podľa § 1 ods. 2 písm. d) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzatvorenia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru do hodnoty v Sk
zodpovedajúcej 200 EUR a nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000 EUR; ak je na rovnaký účel

uzavretých viac zmlúv o spotrebiteľskom úvere, súhrn všetkých zmlúv o spotrebiteľskom
úvere sa považuje za jediný spotrebiteľský úver.

38. Medzi žalobcami a žalovaným 1. nebolo sporné uzatvorenie úverovej a záložnej zmluvy, ani
poskytnutie úveru žalovaného 1. žalobcom vo výške 1 400 000 Sk (v prepočte 46 471,48 eur). Sporná

bola pasívna vecná legitimácia žalovaného 2. vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmlúv ako aj k určeniu
neplatnosti zmluvných podmienok. Ďalej bolo sporné posúdenie zmluvných podmienok ako aj naliehavý
právny záujem žalobcov na určení neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva.

39. Predmetom konania o žalobe žalobcov bolo určenie neplatnosti zmluvy o úvere, záložnej zmluvy ako

aj neprijateľnosti zmluvných podmienok, konkrétne vymedzenej v žalobnom návrhu pod bodom 3 ako aj
podmienok, prezentovaných zástupcom žalobcov na pojednávaní. Žaloba o určenie neplatnosti zmluvy,
resp. zmluvného dojednania, je žalobou na určenie právnej skutočnosti. Podmienkou prípustnosti takejto
žaloby je v zmysle § 137 písm. d) CSP, že takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Právna norma
obsiahnutá v § 11 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z. z. takéto určenie umožňuje (spotrebiteľ sa môže pred

súdomdomáhaťurčenianeplatnostizmluvyospotrebiteľskomúverealebourčeniabezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou), avšak iba vo vzťahu k
spotrebiteľským úverom, čo predmetný úver nie je. V tomto smere súd ale odkazuje tiež na zákon č.
258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy o splátkovom
úvere. Z § 1 ods. 2 písm. d) zákona vyplýva, že nejde o spotrebiteľský úver, pretože žalobcom bol

poskytnutý úver v sume 1 400 000 Sk (v prepočte 46 471,48 eur) , tj. nad 20 000 eur. Súd sa nestotožnil
s prezentovaným názorom žalobcov, že v tomto prípade išlo o tzv. úver na bývanie, pretože zmluvu
o splátkovom úvere nemožno považovať za zmluvu o hypotekárnom úvere. Nemožno na túto zmluvu
aplikovať zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na bývanie, ide o novo prijatý zákon, ktorý jednoznačne vprechodných ustanoveniach (§ 28) stanovuje, že ustanovenia tohto zákona sa vzťahujú na žiadosti o
úver na bývanie podané po 20. marci 2016 a nevzťahujú sa na zmluvy o úvere na bývanie uzavreté
pred 21. marcom 2016. Takisto nejde ani o zmluvu o hypotekárnom úvere podľa zákona č.

483/2001 Z. z. o bankách, pretože podľa § 75 ods. 1 písm. c) tohto zákona o bankách, zmluva o
hypotekárnom úvere alebo zmluva o komunálnom úvere musí byť písomná a musí obsahovať presné
označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje hypotekárny úver alebo komunálny úver. Z
obsahu zmluvy o splátkovom úvere zo dňa 26.10.2005 ale jednoznačne vyplýva, že v nej sa nenachádza
označenie žiadnej nehnuteľnosti.

40. Na základe toho súd dospel k záveru, že v tomto prípade nie je splnená podmienka, vymedzená §
137 písm. d) CSP, tj. žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tak zmluvy o
splátkovom úvere č. 0233071758 zo dňa 26.10.2005 ako aj záložnej zmluvy zo dňa 26.10.2005. Pretože
nie je daný a ani preukázaný naliehavý právny záujem, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by takúto
žalobu pripustil, súd žalobu v tejto časti o určenie neplatnosti zmlúv zamietol.

41. Predmetná úverová zmluva je však nesporne spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
Občianskeho zákonníka, rovnako tak titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou
zmluvou aj záložná zmluva. Žalobcovia sa domáhajú posúdenia zmluvných ustanovení skrz normy
zakotvujúce ochranu spotrebiteľa (žiadajú posúdenie neprijateľných zmluvných podmienok podľa § 53

Občianskeho zákonníka). Podľa názoru súdu takéto určenie vyplýva z ustanovenia § 26 ods. 3 veta prvá
zákona o ochrane spotrebiteľa 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa (proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa, môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi
na súde domáhať ochrany svojho práva).

42. Čo sa týka rozsahu prieskumnej činnosti súdu vzhľadom na napadnuté zmluvné podmienky, aj
keď má súd ex offo povinnosť preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, neznamená to bez
ďalších tvrdení jeho povinnosť preskúmať každé ustanovenie predložených zmlúv. Súd považuje za
opodstatnené a dôvodné preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu
porušeniu práva spotrebiteľa, teda v prípade ak napríklad posudzuje zmluvné ustanovenie napr. v

súvislosti s nárokom dodávateľa na plnenie, s nárokom spotrebiteľa na vydanie bezdôvodného
obohatenia alebo na náhradu škody, alebo si dodávateľ uplatňuje voči spotrebiteľovi nároky vyplývajúce
z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne koná voči spotrebiteľovi v rozpore s ustanoveniami
predpisov týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Spotrebiteľ nemá naliehavý právny záujem na určení
neprijateľnosti tých zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ

si na ich základe žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia
v nich dojednané. V takomto prípade sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako
nezmení. Opačný výklad by viedol k prípustnosti množstva žalôb a konaní, ktoré nemajú v zásade
praktický význam. Ak by sa malo jednať o všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je
určený inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských veciach. K obdobnému záveru dospel aj

Krajský súd v Nitre (rozhodnutie vo veci sp. zn. 6Co/184/2017, bod 18 - „Individuálny spotrebiteľ nemá
naliehavý právny záujem na výlučne určovacej žalobe, ktorou sa domáha jedine určenia neprijateľných
podmienok v spotrebiteľskej zmluve za neplatné bez toho, aby sa zároveň domáhal uplatnenia alebo
obrany svojich spotrebiteľských práv. Vyhovenie takejto žaloby by totiž nemalo žiaden praktický dopad
naindividuálneprávaspotrebiteľa,neodstránilobystavneistotyvjehoprávnompostavení,aniohrozenie

jeho individuálnych práv a jednoznačne by neodvrátilo následnú žalobu o plnenie“).

43. Na základe uvedeného preto súd nepristúpil k posudzovaniu tých zmluvných podmienok, ktoré si
dodávateľ neuplatňoval.

44. V žalobe sa domáhali žalobcovia určenia, že použitá okamžitá splatnosť záväzkov je neprimerane
vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov, tj. ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods.
4 písm. k) Občianskeho zákonníka. Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že v tomto prípade
nie je možné úkon žalovaného 1. ako veriteľa považovať za neplatný, pretože ide len o uplatnenie práva,
ktoré žalovanému 1. vyplýva zo zákona ako aj zo zmluvy o úvere. Je zvláštne, že žalobcovia napriek

tomu, že vedeli o výzve banky na splatenie neuhradených splátok a túto skutočnosť ani nepopreli,
nesplnili si svoje povinnosti, v dôsledku čoho žalovaný 1. vyhlásil následne úver za predčasne splatný.
Na tomto mieste súd uvádza, že v prípade, ak mali dlžníci záujem na zachovaní výhody splátok a
nebolimpresnezrejmýmechanizmuszosplatnenia,ničimnebránilokontaktovaťveriteľa.Súdpoukazujena skutočnosť, že žalobcovia už nevykonali následne žiadnu úhradu. Prvé kroky zo strany žalobcov
boli podniknuté až momentom, keď sa dozvedeli o tom, že sa má dňa 22.01.2019 uskutočniť prvé kolo
dobrovoľnej dražby, pričom o jej výkone boli informovaní žalovanými. Preto ani v tejto časti žaloby súd

nezistil dôvodnosť žaloby.

45. Žalobcovia namietali dojednanie poplatkov za vedenie úverového účtu vo výške 50 Sk (1,66 eur,
článok I úverovej zmluvy) ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Tento poplatok celkom bežný v režime
poskytovania úverov bankami bol zrušený zákonom č. 132/2013 Z. z., s účinnosťou od 10.6.2013.

Poplatok za správu úveru je v zmysle občianskeho práva cenou plnenia, preto sa na dojednanie o ňom
nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jej primeranosti v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Pokiaľ ide o neskorší normatívny zákaz tohto poplatku, je vo vzťahu k jeho posudzovaniu irelevantný,
lebo v čase uzavretia predmetnej zmluvy bolo jeho uplatnenie v súkromno-právnom styku možné a
retroaktivita uvedeného zákona je neprípustná.

46. Zároveň namietali uplatnenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 9 800 Sk (325,30 eur) ako
aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Súd sa nestotožnil s posúdením poplatku ako neprijateľného z
nasledujúcich dôvodov. Cenové dojednania sú zo spotrebiteľského prieskumu úplne vylúčené, cenové
dojednanie nepodlieha prieskumu a nemôže byť neprijateľnou podmienkou (v zmysle
ustanovenia čl. 4 ods. 2 Smernice 93/13/ EHS, resp. ustanovenia § 53 ods. 1 OZ). Skutočnosť, či a aké

plnenie banka poskytla spotrebiteľovi v rámci úveru, je pre posúdenie určitosti dohody o poplatku za
úver nerozhodná. Pri týchto poplatkoch nie je možné požadovať, aby ku každej jednotlivej povinnosti
bola synalagmaticky naviazaná povinnosť druhej zmluvnej strany. Princíp ochrany spotrebiteľa vyžaduje
transparentnosť zmluvných dojednaní, ktoré sú spotrebiteľovi bankou predkladané k podpisu. Z nich
musí byť zrejmé, aké bude finálne finančné zaťaženie príjemcu úveru. Poplatok bol v zmluve uvedený

jasne a zrozumiteľne, žalobcovia ako spotrebitelia mohli na základe presných a zrozumiteľných kritérií
predpokladať hospodárske dôsledky, ktoré z toho pre neho vyplývajú. Banka ako žalovaný 1. je
právnickou osobou, ktorej predmetom podnikania je práve poskytovanie úverov, z čoho vyplýva, že túto
činnosť vykonáva za účelom dosiahnutia zisku. Každá banka, tj. aj žalovaný 1., má všeobecne prístupný
sadzobník poplatkov, s ktorým boli tiež žalobcovia oboznámený a priamo v zmluve o úvere žalovaný

1. s nimi individuálne dojednal práve tieto podmienky. Žalovaný 1. si účtoval iba poplatky vzájomné
dohodnuté a v súlade so zákonom.

47. Žalobcovia ďalej namietali aplikáciu Obchodného zákonníka. V tomto smere súd uvádza, že
na zmluvu pri posúdení namietaných neprijateľných podmienok aplikoval práve ustanovenia o

spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka. Právne vzťahy, ktoré sú upravené výlučne v
Obchodnom zákonníku je možné posudzovať iba podľa Obchodného zákonníka. Tento záver nie je v
rozpore s § 52 ods.1 veta tretia Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa
inak mali použiť normy obchodného práva. Keďže úverová zmluva je absolútnym obchodom, spravuje

sa Obchodným zákonníkom, aj keď má spotrebiteľský charakter (samozrejme s prioritným použitím tých
ustanovení, ktoré sú upravené aj v Občianskom zákonníku - ustanovenia Občianskeho zákonníka je
možné použiť iba za predpokladu, že daný právny vzťah výslovne upravujú, alebo aspoň pripúšťajú
analógiu, teda aplikáciu ustanovení Občianskeho zákonníka, ktoré sú najbližšie obsahom a účelom k
danému právnemu vzťahu podľa § 853 Občianskeho zákonníka). Preto je možné časť obsahu zmluvy

určiť odkazom na všeobecné obchodné podmienky (§ 273 ods. 1 Obchodného zákonníka).

48. Čo sa týka námietky žalobcov, že sa neoboznámili so všeobecnými obchodnými podmienkami, súd
uvádza, že tým, že podpísali zmluvu o splátkovom úvere, mali možnosť sa oboznámiť tak nielen s jej
obsahom, ale aj so všeobecnými obchodnými podmienkami, keď svojim podpisom na zmluve osobne

obaja potvrdili, že sa s nimi oboznámili a nikdy túto skutočnosť predtým nenamietali. V tomto smere
súd poukazuje na to, že zmluva o úvere ako právny úkon je vykonaný výslovným, písomným prejavom,
ktorý rozhodne nie je možné poprieť následným ústnym tvrdením osoby písomne konajúceho. Prvýkrát
tak urobili na pojednávaní, kedy zástupca žalobcov začal vymenovávať viacero zmluvných podmienok,
ktoré mali byť v súčasnosti podľa žalobcov neprijateľné. Súd vzhľadom na to, že mal preukázané, že

žalobcami konkrétne namietané zmluvné dojednania, nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami,
žalobu v tejto časti tiež zamietol.49. Pokiaľ ide o inštitút dobrovoľnej dražby, tento je riadne normatívne zakotvený v
právnom poriadku Slovenskej republiky a nebol spochybnený súdnymi autoritami. V tejto súvislosti súd
poukazuje napríklad na uznesenie Ústavného súdu SR, sp. zn. Pl. ÚS 23/2014, kde súd posudzoval

rozpor ustanovenia § 7ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách, pričom nevyslovil nesúlad právnej
normy s ústavou. K posúdeniu inštitútu dobrovoľnej dražby vo vzťahu k normám týkajúcich sa ochrany
spotrebiteľa súd poukazuje na rozsudok Súdneho dvora EU vo veci C-34/13 (Monika Kušionová proti
SMARTCapital,a.s.),ktorýkonštatoval,že„ustanoveniasmernice93/13samajúvykladaťvtomzmysle,
žeimneodporujevnútroštátnaprávnaúprava,akojeúpravadotknutávovecisamej,umožňujúcavymôcť

pohľadávku založenú na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom
záložnéhoprávananehnuteľnýmajetok,ktorýspotrebiteľposkytolakozabezpečeniepohľadávky,pokiaľ
predmetná právna úprava prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje ochranu práv, ktoré
spotrebiteľovi priznáva táto smernica, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu.“ Na základe uvedeného
dohoda o výkone záložného práva nemôže napĺňať charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, keď je
zákonom aprobovaná a je súladná aj únijným právom.

50. Napokon k požadovanému určeniu zmlúv za neplatné súd uvádza, že na základe záverov prijatých
vyššie nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmlúv. Preto súd žalobu
v časti určenia neplatnosti zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy zamietol.

51. Súd po vyjadrení strán sporu podľa § 181 ods. 2 CSP uviedol, že vykoná dokazovanie výlučne
listinami, ktoré sú súčasťou spisu ako aj tými, ktoré predložili žalobcovia na pojednávaní, tj. listami
žalovaného 1. zo dňa 01.03.2018, 16.05.2018 a žalovaného 2. 08.08.2018. Ďalšie návrhy žalobcov, a to
výsluch svedkov - riaditeľky pobočky žalovaného 1, predloženie sumárneho výpisu z účtu od žalovaného
1, poistnú zmluvu ako aj dôkaz, že poradcovia žalovaného 1. boli oprávnení podpisovať zmluvy, súd

nevykonal, pretože to nepovažoval za nutné vo vzťahu k predmetu žaloby. Ako vyplýva zo žaloby ako aj
prednesu strán sporu, predmetom sporu bolo určenie neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení
záložného práva, pri ktorých súd posudzoval splnenie procesných podmienok podľa § 137 písm. d) CSP
avovzťahuknamietanýmneprijateľnýmpodmienokpovažovalzadostatočnédôkazy,ktoréstranysporu
v priebehu sporu predložili.

52. Čo sa týka namietanej vecnej pasívnej legitimácie žalovaného 2. vo vzťahu k samotnej žalobe súd
uvádza, že žalovaný 2. nebol v tomto súdnom konaní vecne pasívne legitimovaným subjektom. Nikdy
nebol zmluvnou stranou zmluvy o úvere a ani záložnej zmluvy. On bol len poverený žalovaným 1. na
vykonanie dobrovoľnej dražby, žiadnym spôsobom nemal možnosť ovplyvniť právne vzťahy žalobcov

a žalovaného 1. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu,
ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania,
ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa
na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku

pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej
legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. Na základe vyššie uvedeného
súd zistil, že žalovaný 2. nemá pasívnu legitimáciu, preto žalobu žalobcov voči nemu zamietol práve
z tohto dôvodu.

53. S poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie súd žalobu žalobcov ako nedôvodnú v celom rozsahu
zamietol.

54. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní o žalobe žalobcov boli úspešní

žalovaní, preto im súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcom. Žalobcovia v
priebehu konania nenavrhovali prípadné uplatnenie § 257 CSP vo vzťahu k nároku o trovách konania
a ani súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by súd mal podľa tohto
ustanovenia postupovať a náhradu trov konania žalovaným nepriznať.

55. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.56. Podľa 335 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie nariadené po začatí konania vo veci samej súd prvej
inštancie aj bez návrhu zruší rozhodnutím, ktorým žalobu odmieta alebo zamieta alebo ktorým konanie
vo veci samej zastavuje.

57. Keďže súd nariadil predbežné opatrenie po začatí konania vo veci samej a vo veci samej súd žalobu
zamietol, súd aplikujúc vyššie citované ustanovenie predbežné opatrenie zrušil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť

a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.