Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. jún 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6S/74/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8018200513
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8018200513.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a sudcov

JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a JUDr. Mariana Hoffmanna PhD., v právnej veci žalobcu
KOVOTVARY SPIŠ, s.r.o. so sídlom Štefánikova 492/38, 053 01 Spišské podhradie, IČO: 44 789 815,
právne zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan s.r.o. so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257,
korešpondenčná adresa Hviezdoslavova 2, 058 01 Poprad, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu
Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a
rozhodnutia žalovaného zo dňa 19. júna 2018 číslo: XXXXXXXXX/XXXX na základe správnej žaloby
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní a
o z mene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (Daňový poriadok) rozhodnutie
Daňového úradu Prešov, pobočka Poprad zo dňa 26.02.2017 číslo: XXXXXXXXX/XXXX, ktorým podľa
§ 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane vyrubil rozdiel dane v sume 386,88 Eur na DPH za
zdaňovacie obdobie január 2015 daňovému subjektu - žalobcovi, potvrdil.

2.Podľa§140Správnehosúdnehoporiadku(SSP)voveciachtohoistéhožalobcuatotožnéhopredmetu
konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom v odôvodnení každého ďalšieho
rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.

3. Krajský súd v Prešove ako príslušný správny súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že v iných
konaniach prejednal totožné veci týkajúce sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania pod

sp.zn. 2S/78/2018 (vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie november 2014);
pod sp.zn.2S/74/2018 (vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 3.štvrťrok
2014), sp.zn.2S/79/2018 (vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2015)
a sp.zn. 6S/73/2018 (vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie 2.štvrťrok
2014). Rozhodnutia správneho súdu sp. zn. 2S/78/2018, sp.zn. 2S/74/2018 a sp. zn.2S/79/2018 zo
dňa 24.09.2019, sp.zn. 6S/73/2018 zo dňa 23.06.2020 boli prijaté v totožnom zložení senátu, preto
s poukazom na § 140 SSP (viď Veľké komentáre Baricová, Fečík, Števček, Filová a kolektív: Správny

súdny poriadok str. 726) správny súd preto v celom rozsahu odkazuje na vyššie uvedené rozsudky,
zvlášť na ich odôvodnenia. Tieto rozsudky sú zažurnalizované v súdnom spise sp. zn. 6S/74/2018 (čl.
190, 223, 232, 243).4. Zároveň aj iný senát Krajského súdu v Prešove ako správny súd preskúmal rozhodnutia žalovaného
vedené na správnom súde pod sp. zn. 5S/73/2018 (vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobia október 2014, 1.štvrťrok 2014, február 2015, marec 2015, máj 2015, jún 2015).

Rozsudok v tejto veci bol vyhlásený dňa 18.02.2020 a je zažurnalizovaný v súdnom spise sp. zn.
6S/74/2018 (čl. 202). Správny súd odkazuje aj na tento rozsudok, zvlášť na jeho odôvodnenie.

5. Správny súd dáva do pozornosti, že vo všetkých preskúmavaných rozhodnutiach daňových orgánov
sa vychádzalo z výsledkov daňovej kontroly, ktorú vykonal Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca

dane“) u žalobcu na dani z pridanej hodnoty, (začiatok dňa 15.07.2016) za zdaňovacie obdobie
1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, 3. štvrťrok 2014, za obdobie január2015 až august 2015. Dňa
05.09.2016 rozšíril predmetnú daňovú kontrolu o zdaňovacie obdobie október, november 2014, a z ktorej
bol vyhotovený identický protokol číslo: XXXXXXXXX/XXXX zo dňa 05.06.2017.

6. Správny súd argumentuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu

Slovenskej republiky č. k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007,
sp.zn.6Sžo98/2008,sp.zn.1Sžo33/2008,sp.zn.2Sžo5/2009čisp.zn.8Sžo547/2009)niejeúlohou
súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať
zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení
konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne

predpisy.

7. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení zákonných podmienok vykonávania súdneho
prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov)
sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovaného v tom rozsahu, ako si ich súd osvojil zo

zistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou
žalôb, ktorými sa žalobca spoločne domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí správcu dane a
žalovaného, je právna otázka, či ním vytýkané pochybenia správcu dane počas vykonávania daňovej
kontroly sú tak závažného charakteru, že by mali postačovať na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

8. Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti
samotných napadnutých rozhodnutí (meritórne námietky). Naopak, ak správny súd dôjde k záveru, že
už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného naplnia zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom
v ustanovení § 191 SSP, potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry
Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz

v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky
použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
vyplýva jasný právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené
účastníkomkonania,aleibanatie,ktorémajúprevecpodstatnývýznam,prípadnedostatočneobjasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutí bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných

účastníkmi konania.

9.Žalobcanamietalprostredníctvomsvojichnámietokprotispochybneniuriadnejrealizáciezdaniteľných
obchodov a záverom, že jeho dodávatelia tovaru ako aj ich obchodní partneri v skutočnosti spolu
neobchodovali, ale len vystavovali faktúry za účelom získania daňovej výhody. Najmä namietal, že

žalobca konal v dobrej viere, v dobrom úmysle a všetky účtovné doklady má v poriadku a preto došlo
podľa jeho názoru k preukázanému zdaniteľnému plneniu a dodaniu tovaru. V žalobách argumentoval
žalobca, že predložil správcovi dane skladovú evidenciu, ako aj evidenciu hmotného investičného
majetkuataktiežodbornévyjadrenieč.XX/XXXXzodňa28.06.2017znalkyneIng.O.N.,zčohovyplýva,
že tovary, stroje a služby, ktoré sú fakturované neuznanými faktúrami sa nachádzajú u žalobcu. Taktiež

má tieto stroje riadne zaevidované v účtovnej evidencii, časť spotrebného materiálu sa stále nachádza
v sklade žalobcu a budova, ktorá slúži ako výrobný priestor a administratívna budova pre žalobcu
je preukázateľne novo zrekonštruovaná. Zároveň žalobca dôvodil tým, že správcovi dane predložil
doklady - správy z internetových stránok www.finstat.sk, z ktorých je zrejmé, že spoločnosti STANEX
TRADE, s.r.o., Econtec, s.r.o., LUPTY s.r.o. a PreShov H+R, s.r.o. dlhodobo riadne fungovali, o čom

svedčia prehľady ich ekonomických výsledkov za roky 2010 až 2014, plnili si v uvedených rokoch
svoje daňové povinnosti a dokonca obchodný obrat mal trvalo stúpajúcu tendenciu. Žalobca ďalej v
žalobe argumentoval tým, že nemá objektívne možnosť preukázať, že tovary, stroje a služby realizovaliskutočne tieto spoločnosti, ináč ako predloženými účtovnými dokladmi a preukázaním existencie tovarov
a prác, keďže tieto spoločnosti už objektívne nepodnikajú.

10. Správny súd zdôrazňuje, že iba skutočnosť, že žalobca disponuje došlou faktúrou doplnenou inými
účtovnými dokladmi (napríklad dodacie listy, skladové príjemky či príjmové doklady o platbe v hotovosti
a iné), a tiež že v materiálnej forme existuje predmet zdaniteľného obchodu, nie je procesnou prekážkou
pre správcu dane, aby uplatňujúc svoju právomoc (§ 2 písm. a/ v spojení s § 24 ods. 2 Daňového
poriadku) hodnovernosť vystavenia a obsahu týchto dôkazných prostriedkov preveril.

11. Na základe uvedeného musí správny súd predovšetkým zdôrazniť, že samotná existencia faktúry
došlej od dodávateľov tovaru (t.j. spoločností Econtec, s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. ) (§ 51 ods. 1 písm.
a/ zákona o DPH) je nutnou, avšak nie absolútnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie
DPH. Správca dane je povinný (§ 2 písm. a/ Daňového poriadku) pri správe daní preveriť vierohodnosť
pôvodu faktúry (§ 71 ods. 1 písm. c/ zákona o DPH) ako aj hodnovernosť údajov povinne uvedených

jej vystaviteľom vo faktúre (§ 72 ods. 5 v spojení s § 74 ods. 1 zákona o DPH) vo vzťahu nielen k
existencii tovaru, resp. dôsledkom vykonanej služby prezentovaných žalobcom ako daňovým subjektom
ale aj k postupu, ktorý bol obsahom tvrdeného zdaniteľného obchodu s tým, že oprávnené pochybnosti
o hodnovernosti uskutočnení zdaniteľných obchodov presúvajú dôkazné bremeno na žalobcu. Navyše
v preskúmavanej veci je spochybnená reálnosť dodania tovaru od dodávateľov tovaru, nie neexistencia

vystavovaných účtovných dokladov.

12. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp.zn. 4Sžf/1,
45-50/2016,zodňa07.03.2017,podľaktoréholimityobozretnostipodnikateľapredovšetkýmvymedzuje
súkromné právo prostredníctvom - generálne stanovenej zodpovednosti štatutárnych orgánov (viď

ustanovenia § 67b, 135a ods. 1 [odborná starostlivosť konateľa], § 194 ods. 5 [odborná starostlivosť
člena predstavenstva akciovej spoločnosti] ako aj § 243a [odborná starostlivosť člena predstavenstva
družstva] Obchodného zákonníka), resp. - zmluvne uloženej povinnosti určitú špeciálnu (obchodnú)
činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou. Pre preskúmavanú vec je irelevantné, že najmä pôsobí
smerom dovnútra podnikateľa (viď § 135a ods. 2 v spojení s odsekom 5 ObZ), zaväzujú podnikateľa ako

zmluvnú stranu v zdaniteľných obchodov na obozretný prístup k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych
vzťahov, t.j. - povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce
sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre,
zoznamy dlžníkov, úpadcov alebo reštrukturalizovaných subjektov, a to aj historické údaje, alebo
relevantné mediálne správy), so zohľadnením záujmov spoločnosti a súčasne všetkých jej spoločníkov.

Z uvedeného potom vyplýva, že štatutárny orgán musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a
rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto
obchodovania pre tento daňový subjekt vyplývajúcich v zmysle právnych predpisov, vrátane daňových.

13. Zo skutočností zistených v preskúmavanej veci aj pre správny súd vyplýva, že právny nástupca

dodávateľa PreShov H+R, s.r.o. bol v čase vykonania daňovej kontroly nekontaktný. Za spoločnosť
v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov konal S. N. na základe falošného plnomocenstva.
Fakturácia medzi daňovými subjektmi prebehla, ale tovar v skutočnosti dodaný nebol. Reálne
uskutočňovanie dodávok tovaru nebolo preukázané, a to ani samotným daňovým subjektom (žalobcom)
a ani vykonaným šetrením správcu dane. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry o dodávkach

tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie
dane, pokiaľ sa nepreukáže materiálna podstata veci, t.j. reálne dodanie fakturovaného tovaru, resp.
služby. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo (podľa názoru žalobcu o tom svedčia
vystavené a zaúčtované faktúry), nijakým iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia.
Všetky nákupy a predaje tovaru žalobca deklaruje len na základe listinných dôkazov, ale relevantné

dôkazy preukazujúce reálne dodanie tovaru nepredložil. Spoločnosť ECONTEC, s.r.o. nedodala tovar
a služby kontrolovanému daňovému subjektu z dôvodu, že v období 1. štvrťrok 2014 vykonaným
dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zákona
o DPH. Správca dane pri preverovaní skutočností pre správne určenie dane zistil, že spoločnosť
ECONTEC, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktná, posledné daňové priznanie k dani

z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 a ku dňu 23.04.2014 jej bola
zrušená registrácia DPH. Správca dane vykonal aj úkony smerujúce k vypočutiu konateľa spoločnosti
ECONTEC, s.r.o. T. D., ten sa však na adrese prechodného pobytu nezdržiava a zásielky sa vracajú s
poznámkou adresát neznámy. Ani sám konateľ žalobcu K. J. nevedel uviesť žiadne informácie týkajúcesa obchodného vzťahu so spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. Nevedel uviesť osobu, s ktorou komunikoval,
s ktorou predmetný obchod dohodol, kto mu predmetné práce za spoločnosť ECONTEC, s.r.o. odovzdal,
nebol vedený stavebný denník a ani iné doklady preukazujúce prebratie prác.

14. Správny súd sa oboznámil so závermi, ktoré vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie,
avšak musí tiež zdôrazniť, že v spojených veciach Optigen (resp. Kittel) Súdny dvor EÚ konštatoval
vo vzťahu ku karuselovým podvodom, že: „Plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe
poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú

osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle dotknutých článkov
Šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu
na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského
reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo
nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení
uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v

odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi
dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení
platiteľadaneaktoréjebeztoho,abytoplatiteľdanevedelalebomoholvedieť,poznačenépodvodomvo
vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“, t.j. že vnútorný postoj platiteľa k následkom svojho podnikania, ktorý
sa vyznačuje nevedomou nedbanlivosťou, spôsobuje, že takýto platiteľ si svoje právo na odpočítanie

DPH uplatniť nemôže.

15. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať naplnenie vyššie uvedených
zákonných požiadaviek obozretného podnikania, a to je v prípade žalobcu ako daňového subjektu
zo zistení žalovaného, pre správny súd preukázané, potom poukazovanie na rozsudky vo veci

Optigen (resp. Kittel) žalobcom nemá oporu v ich záveroch, lebo žalobca minimálne mal vedieť a
tým aj hodnoverne preukázať, na základe akých reálnych činností bolo vykonané dodanie tovaru od
dodávateľov tovaru 1 až 3 za podmienok vymedzených v § 19 ods. 1 zákona o DPH a ako tento tovar
nadobudol.

16. Uvedený právny názor správneho súdu nemôže zmeniť ani tvrdenie žalobcu s poukazom na právne
názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. 3Sžf 1/2011, sp.zn. 4Sžf 30/2014, nakoľko
predmetom preverovania práva na odpočítanie DPH uplatneného žalobcom za príslušné zdaňovacie
obdobie nie je existencia dodaného tovaru, ale náležitosti zdaniteľného obchodu zachytené v došlých
faktúrach.

17. Je nepochybné, že podľa Daňového poriadku je dôkazné bremeno na strane žalobcu, ktorý si nárok
na odpočet dane uplatnil, pretože v daňovom konaní je povinnosťou žalobcu preukázať všetky tvrdené
skutočnosti, pričom správca dane, resp. žalovaný tieto dôkazy len vykonáva.V daňovom konaní platí
totiž nielen obvyklá procesná zásada voľného hodnotenia dôkazov ale aj zásada prejednávacia.

18. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutia
majú všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového
poriadku. Uvedené rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky
vyhodnotenéariadneprávneposúdené.Správny súdsastotožňujesoskutkovýmizisteniamiaprávnymi

závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca porušil § 51 ods. 1 písm. a) v
nadväznosti na § 49 ods. 1 a ods. 2 zákona o DPH tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z
tovaru a služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť. Preto správny súd žalobu podľa § 190 SSP
ako nedôvodnú zamietol.

19. O trovách konania súd rozhodol s prihliadnutím na ustanovenie § 167 a nasl. SSP tak, že žalobcovi,
ktorý nemal úspech v konaní, nepriznal ich náhradu. Žalovaný na náhradu trov konania zo zákona nemá
nárok, keďže v danom prípade neboli splnené podmienky podľa § 168 a § 169 SSP.

20. Podľa § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia

ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením. S poukazom na
citované ustanovenie, upovedomenie o termíne verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené na
úradnej tabuli súdu od 28.05.2020 do 24.06.2020. Rozsudok správny súd verejne vyhlásil vyvesenímpísomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní ( § 137 ods.3 SSP)
dňa 23.06.2020.

21. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Prešove prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia
krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods.
2 písm. a/ v spojení s § 444 ods. 1 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné

body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom.

Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebohozastupuje,vysokoškolsképrávnickévzdelanieII.stupňa;
ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP; ak je žalovaným Centrum právnej
pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).