Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Saz/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200312
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7020200312.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Marekom Kotorom, v právnej veci žalobcu: J. I., nar.

XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť H. O. S., bytom H.. Z.. P., B. XXX/jb E. V., G., C. Q. Q., H., posledné
bydlisko v SR: J. XX, XXX XX T., zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Matúš Hrib, advokát, Na
hradbách5,08501Bardejov,protižalovanému:MinisterstvovnútraSlovenskejrepubliky,Migračnýúrad,
Pivonková 6, 812 72 Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 08.05.2020, o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného ČDK.: MU-DS-45-20/2020-DŽ zo dňa 20.04.2020, takto

r o z h o d o l :

I./ Správnu žalobu z a m i e t a.

II./ Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou správnou žalobou zo dňa 08.05.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
ČDK.: MU-DS-45-20/2020-DŽ zo dňa 20.04.2020. Poukazoval na to, že preskúmavaným rozhodnutím
bol žalobca odovzdaný na územie Talianskej republiky, pričom z odôvodnenia vyplýva, že dôvodom jeho
odovzdania je súhlas Talianskej republiky s prevzatím žalobcu.

2. Mal za to, že je na mieste, aby bolo o jeho právach rozhodnuté orgánmi Slovenskej republiky, keďže
všetky rodinné väzby, pomoc a podpora, mu môžu byť poskytnuté v jeho najlepšom záujme orgánmi

štátu, v ktorom má svoj pobyt. Dodal, že má manželku P. S., pochádzajúcu z T. a bývajúcu v T. a
ich manželstvo trvá už osem mesiacov a známosť dva a pol roka. Sú na seba naviazaní, nakoľko od
zoznámenia si poskytovali vzájomnú podporu, a to z hľadiska zdravotného stavu manželky, ktorý sa
výrazne zlepšil v spolupráci s jej rodinou. Rodina manželky žalobcu vrelo prijala a majú obavu o stav
manželky pokiaľ by malo dôjsť k jeho odovzdaniu do Talianska za danej situácie celosvetovej pandémie.
Ďalším faktorom je, že manželka žalobcu sa stará o svojho brata, maloletého D. R.. S., narodeného
XX.XX.XXXX, nakoľko im dňa XX.XX.XXXX zomrela matka, čo rodinu silne zasiahlo. Otec maloletého sa

osynavôbecnezaujímaamanželkažalobcubudeusilovaťozvereniemaloletéhodosvojejstarostlivosti,
prípadne osvojenie. Odlúčenie manželov by znamenalo aj komplikáciu a ťažký zásah do tohto procesu,
kedy manželka a jej maloletý brat sú postihnutí stratou matky a boli by výrazne poškodení aj stratou
jej manžela. Manželka žalobcu zabezpečila aj potreby bývania s manželom, a to v T., F. K. J. Č.. XX,
ktorýnadobudlaprávazaúčelomspoločnéhobývaniasmanželom.Rovnakozodôvodneniarozhodnutia
vyplýva, že žalobca vždy vystupoval vo vzťahu k štátnym orgánom tak, aby podal všetky informácie,
príkladnespolupracovalaplnilsisvojepovinnosti,čojezárukoutoho,žeskutočneprejavilvôľuajnaďalej

zodpovedne pristupovať k procesu rozhodovania o udelení azylu.

3. Mal za to, že po sobáši s kresťanskou manželkou sa rozšíril okruh dôvodov, pre ktoré je jeho žiadosť
dôvodná, a to s prihliadnutím na pobyt v Európe, ktorý trvá už deväť rokov. Aj keď Taliansku republiku jemožné hodnotiť v intenciách rozhodnutia, avšak je potrebné zvážiť aktuálnu situáciu vážneho postihnutia
krajiny koronavírusom, kde je žalobca výrazne ohrozený pri jeho prípadnom presune aj na zdraví,
pričom ako je zrejmé, manželka ho nemôže do tejto krajiny nasledovať pre povinnosti na Slovensku, i

obavy z nakazenia sa vírusom. Politická situácia v krajine je nestabilná a sú všeobecne známe tlaky na
vysťahovanie, či neprijímanie cudzincov, nakoľko krajina je jednou z dvoch najpostihnutejších migráciou
v rámci EÚ. Je preto opätovne zvážiť dôvodnosť predmetného postupu, nakoľko uvádzané okolnosti
správny orgán pri rozhodovaní nebral do úvahy. Poukazoval aj na to, že zobral späťvzatie žiadosti o
udelenie azylu v Taliansku, čo podľa neho mení situáciu vo vzťahu k odovzdaniu žalobcu do tejto krajiny.

4. Žalovaný rozhodnutím č. ČDK.: MU-DS-45-20/2020-DŽ zo dňa 20.04.2020 v konaní podľa zákona č.
480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
„zákon o azyle“, resp. „ZoA“) podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodol o odovzdaní cudzinca, t. j.
žalobcu, do Talianskej republiky. Podľa § 46a ods. 4 ZoA bude cudzinec, ktorý má na území Slovenskej
republiky neoprávnený pobyt, odovzdaný na územie Talianskej republiky. Zároveň uviedol, že v súlade

s článkom 29 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26.06.2013, ktorým
sa ustanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o
medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti
v jednom z členských štátov (ďalej „Dublinské nariadenie III“) sa odovzdanie cudzinca do Talianskej
republiky uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia zodpovednosti iným členským štátom alebo

rozhodnutia o odvolaní alebo revízií, ak rozhodnutie pripúšťa odkladný účinok. V súlade s článkom 29
ods. 2 Dublinského nariadenia III sa táto lehota môže predĺžiť najviac na jeden rok, ak sa odovzdanie
nemohlo uskutočniť kvôli uväzneniu dotknutej osoby alebo najviac na 18 mesiacov ak je dotknutá osoba
na úteku.

5. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že cudzinec sa dňa XX.XX.XXXX dostavil na Oddelenie
cudzineckej polície PZ Prešov z dôvodu podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu na 5 rokov na
území Slovenskej republiky, pričom preukázal svoju totožnosť cestovným dokladom a kartou žiadateľa
o udelenie azylu v Rakúskej republike. Následne došlo k prevereniu cudzinca, kde bolo zistené, že
cudzinec je žiadateľom o udelenie azylu v Rakúskej republike, bola mu vydaná karta žiadateľa a jeho

konanie ešte nebolo ukončené. Preverením daktyloskopických odtlačkov v rámci systému EURODAC
bolazistenázhodaapodľačlánku9ods.5Nariadenia(EÚ)č.604/2013bolcentrálnoujednotkouzaslaný
kladný výsledok z dôvodu, že menovaný dňa 05.02.2013 požiadal o udelenie azylu na území Gréckej
republiky, dňa 16.07.2015 na území Maďarska, dňa 23.07.2015 a 27.05.2016 v Rakúskej republike a
dňa 18.08.2019 v Talianskej republike.

6. O danej skutočnosti bolo upovedomené Dublinské stredisko Migračného úradu Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky na začatie konania podľa Dublinského nariadenia III. Žalovaný konštatoval, že
zaistenie žalobcu by bolo neefektívne a preto mu uložil hlásenie sa pobytu podľa § 89 ods. 1 písm. a)
zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov raz týždenne v

stredu so začiatkom od 05.02.2020 do realizácie Dublinského transferu.

7. Žalovaný v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že v súlade s kapitolou I, článkom 2
Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) č. 118/2014 z 30.01.2014, ktorým sa mení Nariadenie (ES)
č. 1560/2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá na uplatňovanie Dublinského nariadenia III, bolo

v prípade menovaného dňa 06.02.2020 zaslané dožiadanie o prijatie späť gréckemu, maďarskému,
rakúskemuatalianskemupartnerskémuúradu.ŽiadosťoprijatiespäťbolaGréckejrepublike,Maďarsku,
Rakúskej republike a Talianskej republike zaslaná podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a zároveň v súlade
s článkom 24 Dublinského nariadenia III, podľa ktorého ak členský štát, na území ktorého sa osoba
uvedená v článku 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt a ktorému sa nepodala

žiadna nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský štát v súlade s
článkom 20 ods. 5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d) môže tento iný členský štát požiadať,
aby prijal uvedenú osobu späť. Dodal, že rakúsky partnerský úrad dňa 07.02.2020 zamietol žiadosť o
prijatie späť menovaného z dôvodu, že neobdŕžali žiadosť o jeho prijatie späť z Talianskej republiky,
kde cudzinec požiadal o udelenie azylu po žiadosti v Rakúskej republike. Rovnako dňa 11.02.2020

bola doručená zamietavá odpoveď z Maďarska, kam menovaný nebol transferovaný v stanovenej
lehote z Rakúskej republiky. Grécka republika dňa 18.02.2020 taktiež zamietla žiadosť o prijatie späť
menovaného, keďže od augusta 2013 nemajú o ňom žiadne informácie. Dňa 14.04.2020 Talianska
republika po zaslaní daktyloskopickej karty a opakovaných pripomienkach písomne akceptovala jehoprijatie späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III a zároveň v súlade s
článkom 4 Nariadenia Komisie, čím súhlasila s jeho odovzdaním na svoje územie, to znamená, že
žiadosť menovaného je v procese posudzovania a nachádza sa na území iného členského štátu

bez povolenia. Dublinské stredisko pred vydaním rozhodnutia posúdilo informácie získané z verejne
dostupných zdrojov týkajúce sa stavu azylového konania a prijímacích podmienok v Talianskej republike
a možnú existenciu rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania v krajine zodpovednej za
prijatie späť štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom je plnohodnotným partnerom, ktorý dodržiava
všetky medzinárodné dohody a práva žiadateľov o azyl. Dôležitá je aj skutočnosť, že nie sú známe

správy o tom, že by osoby odovzdané na talianske územie podľa Dublinského nariadenia III čelili
problémom v prístupe k azylovému konaniu po ich transfere z iných členských štátov. Žiadatelia o
azyl majú prístup k pohotovostnej starostlivosti a nevyhnutnej liečbe a využívajú programy preventívnej
lekárskej starostlivosti, pričom táto starostlivosť je bezplatná. V rámci ubytovania musia byť pri všetkých
žiadateľoch prijaté opatrenia na zabránenie akejkoľvek forme násilia a na zaistenie bezpečnosti a
ochrany žiadateľov. Rovnako Talianska republika dodržiava európske normy pre prijímanie žiadateľov

o medzinárodnú ochranu, ktoré stanovuje Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z
26.06.2013 a taktiež Procedurálna smernica 2013/32/EÚ a Kvalifikačná smernica 2011/95/EÚ. Talianska
republika je členský štát, ktorého príslušný správny orgán potvrdil svoju zodpovednosť za posúdenie
žiadosti o udelenie azylu menovaného a vyslovil súhlas s jeho odovzdaním na svoje územie za
účelom posúdenia jeho žiadosti o udelenie azylu. Je signatárom príslušných medzinárodných zmlúv a

dohôd. Uplatňuje Dublinské nariadenie a rešpektuje najmä zásadu nevyhostiteľnosti - non-refoulement
a považuje sa vzájomne za bezpečné krajiny pre štátnych príslušníkov tretích krajín. Záverom uviedol,
že vzhľadom na to, že v zmysle článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III členský
štát zodpovedný za posúdenie žiadosti o udelenie azylu podanej cudzincom je Talianska republika
a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Talianskej republike by menovanému hrozilo neľudské a

ponižujúce zaobchádzanie a porušovanie článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv, bude cudzinec
odovzdaný z územia SR v súlade s článkom 29 ods. 1 Dublinského nariadenia podľa § 46a zákona o
azyle.

8.Žalovanývosvojomvyjadreníksprávnejžalobezodňa01.06.2020navrholsprávnužalobuzamietnuť.

Uviedol, že rozhodnutím z 20.04.2020 žalovaný podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodol o
odovzdaní žalobcu do Talianska. Právny zástupca podanou správnou žalobou je toho názoru, že
rozhodnutie žalovaného vychádza z nesprávneho vyhodnotenia skutkového stavu a nesprávneho
právneho posúdenia veci, pričom odlúčenie žalobcu od jeho manželky, ktorá je štátnou príslušníčkou
SR, by znamenalo ťažký zásah do ich života. Rovnako je potrebné zvážiť aktuálnu situáciu vážneho

postihnutia Talianska pandémiou, ktorá postihla Európu. Poukázal na to, že žalobcove vystavenie sa
riziku nákazy nebolo brané do úvahy a dostatočne posúdené vzhľadom na už preukázané okolnosti,
pričom zároveň poukázal na späťvzatie žiadosti žalobcov o udelenie azylu v Taliansku, čo podľa neho
mení situáciu.

9. Dodal, že dňa 05.02.2020 bola Dublinskému stredisku zaslaná žiadosť na začatie konania podľa
Dublinského nariadenia III. Následne podľa § 46a ZoA začalo Dublinské stredisko konanie o odovzdaní
žalobcu do iného štátu na základe tejto žiadosti. Po tom, čo bolo talianskemu partnerskému úradu
zaslané dožiadanie o prijatie žalobcu späť, partnerský úrad v Taliansku dňa 14.04.2020 písomne
akceptoval prijatie žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III a zároveň v

súlade s článkom 4 Nariadenia Komisie. Týmto súhlasil s jeho odovzdaním na svoje územie. Následne
žalovaný rozhodol preskúmavaným rozhodnutím o odovzdaní žalobcu podľa § 46a ods. 4 zákona o
azyle späť do Talianska. Pokiaľ ide o momentálnu situáciu v Taliansku v súvislosti s pandémiou, ktorá
postihla celú Európu, treba povedať, že situácia sa zlepšuje, o čom svedčia aj aktuálne správy z
talianskych médií. Treba pripomenúť, že samotné Taliansko akceptovalo žiadosť slovenských orgánov

o späťvzatie žalobcu. Pokiaľ právny zástupca žalobcu uvádza, že jeho klient medzičasom požiadal
talianske orgány o späťvzatie žiadosti o udelenie azylu na území Talianska, dodal, že táto skutočnosť nie
jerelevantnounaurčeniezodpovednéhočlenskéhoštátuvzmyslečlánku18ods.1písm.c)Dublinského
nariadenia III je dožiadaný členský štát zodpovedným aj v prípadoch, keď dôjde k späťvzatiu žiadosti
o udelenie azylu, i keď v tomto prípade je rozhodujúci skutkový stav v čase vyjadrenia akceptácia,

ktorou bola explicitne vyjadrená vôľa členského štátu prijať žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm.
b) Dublinského nariadenia III. K spomínaným rodinným vzťahom, ktoré by boli späťvzatím žalobcu do
Talianska narušené uviedol, že menovaný sa predčasom oženil so slovenskou štátnou príslušníčkou
(svadba,ktorúžalobcaplánoval,žesauskutočnívRakúsku,sanakoniecuskutočnilavTaliansku,pričomv Rakúsku obaja plánovali aj žiť). Je potrebné poznamenať, že menovaný o udelenie azylu v SR nikdy
nepožiadal, žiadal len o udelenie pobytu, avšak mu nebolo vyhovené. Pri rozhodovaní bral žalovaný do
úvahy všetky skutočnosti mu známe zo žalobcovej výpovede a následne rozhodol v zmysle príslušných

zákonov. Mal za to, že smerodajným sú preukázané skutočnosti, dôkazy, respektíve zistenia a overiteľné
informácie z oficiálnych zdrojov. Treba tiež poznamenať, že žiadatelia nemajú právo vyberať si členský
štát, ktorý bude zodpovedný za posúdenie ich žiadosti o udelenie azylu.

10. Podľa § 46a ods. 1 zákona o azyle, Na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území Slovenskej

republiky neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu podľa osobitného
predpisu20b) (ďalej len „konanie o odovzdaní do iného štátu“), je príslušné ministerstvo; konanie sa
začína na podnet ministerstva.

11. Podľa § 46a ods. 4 zákona o azyle, Ministerstvo rozhodne o odovzdaní do iného štátu, ak sú splnené
podmienkypodľaosobitnéhopredpisu;20b)ministerstvovovýrokurozhodnutiauvedieajštát,doktorého

bude cudzinec odovzdaný.

K poznámke 20b) je uvedené
- Nariadenie Komisie (ES) č. 1560/2003 z 2. septembra 2003, ktoré ustanovuje podrobné pravidlá
na uplatňovanie Nariadenia Rady (ES) č. 343/2003 ustanovujúceho kritériá a mechanizmy na určenie

členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o azyl podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny
v jednom z členských štátov (Mimoriadne vydanie Ú.v. EÚ kap. 19/zv. 6) v platnom znení.
- Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú
kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú
ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z

členských štátov (prepracované znenie) (Ú.v. EÚ L 180, 29.6.2013).

12. Podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a c) (Povinnosti zodpovedného členského štátu) Dublinského
nariadenia III, Členský štát zodpovedný podľa tohto nariadenia je povinný:
b) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť žiadateľa, ktorého žiadosť je v

procese posudzovania a ktorý podal žiadosť v inom členskom štáte alebo ktorý sa nachádza na území
iného členského štátu bez povolenia na pobyt;
c) za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 prijať späť štátneho príslušníka tretej krajiny
alebo osobu bez štátnej príslušnosti, ktorí vzali posudzovanú žiadosť späť a podali žiadosť v inom
členskom štáte, alebo ktorí sa nachádzajú na území iného členského štátu bez povolenia na pobyt.

13. Podľa článku 20 ods. 5 prvý pododsek Dublinského nariadenia III, Žiadateľa, ktorý sa nachádza v
inom členskom štáte bez povolenia na pobyt alebo ktorý tam podá žiadosť o medzinárodnú ochranu
po tom, ako vzal späť svoju prvú žiadosť podanú v inom členskom štáte počas procesu určovania
zodpovedného členského štátu, prijme späť za podmienok stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29

členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú ochranu s cieľom ukončiť proces
určovania zodpovedného členského štátu.

14.Podľačlánku19ods.1(Zánikpovinností)DublinskéhonariadenieIII,Keďčlenskýštátvydápovolenie
na pobyt žiadateľovi, prenesú sa na tento členský štát povinnosti uvedené v článku 18 ods. 1.

15.Podľačlánku29ods.1DublinskéhonariadeniaIII,Odovzdaniežiadateľaaleboinejosobyuvedenejv
článku 18 ods. 1 písm. c) alebo d) zo žiadajúceho členského štátu do zodpovedného členského štátu sa
uskutoční v súlade s vnútroštátnym právom žiadajúceho členského štátu, po porade medzi dotknutými
členskými štátmi, akonáhle to je prakticky možné a najneskôr do šiestich mesiacov od akceptovania

dožiadania iným členským štátom o prevzatie alebo prijatie späť dotknutej osoby alebo konečného
rozhodnutia o odvolaní alebo preskúmaní, ak majú v súlade s článkom 27 ods. 3 odkladný účinok.

16. Podľa článku 8 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Každý má právo na
rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

17. Podľa článku 8 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Štátny orgán
nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade so zákonom a nevyhnutné
v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskehoblahobytu krajiny, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany
práv a slobôd iných.

18. Podľa § 1 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní tento zákon sa vzťahuje na konanie, v
ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav

veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

20. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

21. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovil osobitný zákon.

22. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi
a námietkami konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

23. Pokiaľ sa týka súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia, správny súd právne uzatvára:

24. Preskúmavaným rozhodnutím č. ČDK.: MU-DS-45-20/2020-DŽ zo dňa 20.04.2020 žalovaný podľa
§ 46a ods. 4 zákona o azyle rozhodol o odovzdaní žalobcu, ktorý má na území SR neoprávnený pobyt,

do Talianskej republiky. Zároveň uviedol, že v súlade s článkom 29 ods. 1 Dublinského nariadenia
III sa odovzdanie žalobcu do Talianskej republiky uskutoční najneskôr do 6 mesiacov od prevzatia
zodpovednosti iným členským štátom alebo rozhodnutia o odvolaní alebo revízií ak rozhodnutie pripúšťa
odkladný účinok. V súlade s článkom 29 ods. 2 Dublinského nariadenia III sa táto lehota môže predĺžiť
najviacnajedenrokaksaodovzdanienemohlouskutočniťkvôliuväzneniudotknutejosobyalebonajviac

na 18 mesiacov ak je dotknutá osoba na úteku.

25. Z konania rovnako vyplynulo, že žalobca požiadal dňa o udelenie azylu v Gréckej Republike dňa
05.02.2013, na území Maďarska dňa 16.07.2015, v Rakúskej republike dňa 23.07.2015 a 27.05.2016
a v Talianskej republike dňa 18.08.2019. Žalobca na území Slovenskej republiky nepodal novú žiadosť

o udelenie azylu.

26. Dublinské stredisko zaslalo dožiadanie o prijatie späť gréckemu, maďarskému, rakúskemu a
talianskemu partnerskému úradu. Žiadosť o prijatie späť bola Gréckej republike, Maďarsku, Rakúskej
republike a Talianskej republike zaslaná podľa článku 18 ods. 1 písm. b) a s článkom 24 Dublinského

nariadenia III, podľa ktorého ak členský štát, na území ktoré sa osoba uvedená v článku 18 ods. 1 písm.
b), c) alebo d) zdržiava bez povolenia na pobyt (čo je prípad žalobcu) a ktorému sa nepodala žiadna
nová žiadosť o medzinárodnú ochranu, považuje za zodpovedný iný členský v súlade s článkom 20 ods.
5 a článkom 18 ods. 1 písm. b), c) alebo d), môže tento iný členský štát požiadať, aby prijal uvedenú
osobu späť.

27. Dňa 14.04.2020 Talianska republika písomne akceptovala prijatie žalobcu späť podľa článku 18
ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III a v súlade s článkom 4 Nariadenia Komisie (č. 118/2014 z
30.01.2014).

28. V zmysle ustanovenia § 46a ZoA sa na konanie o odovzdaní cudzinca, ktorý má na území
SR neoprávnený pobyt, do iného štátu príslušného na konanie o udelenie azylu použijú kritériá a
mechanizmy uvedené v právne záväzných aktoch Európskej únie, ktorým je Nariadenie Európskehoparlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013 (Dublinské nariadenie III). Ministerstvo vo výroku
rozhodnutia uvedie aj štát, do ktorého bude cudzinec odovzdaný.

29. Nariadenie Dublin III stanovuje kritériá, na základe ktorých sa určí krajina zodpovedná za
preskúmanie žiadosti o azyl. Prijatím tohto nariadenia členské štáty sledovali cieľ, aby sa zabránilo
podávaniu viacnásobných účelových žiadostí o udelenie azylu vo viacerých členských štátoch Európskej
únie a eliminovať tak jav zvaný „asylum shopping“. Nariadenie stanovuje kritériá a mechanizmy pre
určenie štátu príslušného na posudzovanie žiadosti o azyl podanej v niektorom z členských štátov

Európskej únie štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobám bez štátnej príslušnosti. Kritériá
vychádzajú z primárnej úvahy, že zodpovedná za preskúmanie žiadosti o azyl je krajina, ktorá zohrala
najdôležitejšiuúlohupriumožnenívstupužiadateľanaúzemieštátovEÚ,napr.tým,žežiadateľoviudelila
vízum, umožnila mu nelegálne prekročiť vonkajšie hranice EÚ, či tolerovala jeho nelegálny pobyt na
svojom území.

30.Pokiaľžalobcanamietal,žepožiadaltalianskeorgányospäťvzatiežiadostioudelenieazylunaúzemí
Talianska správny súd má zato, že táto skutočnosť nie je relevantnou v danom konaní s poukazom na
článok 18 ods. 1 písm. c) Dublinského nariadenia III. V zmysle tohto článku je dožiadaný členský štát
zodpovedným aj v prípadoch, keď dôjde k späťvzatiu žiadosti o udelenie azylu. Rovnako na žalobcov
prípad je aplikovaný aj článok 20 ods. 5 prvý pododsek Dublinského nariadenia III, v zmysle ktorého

žiadateľa, ktorý sa nachádza v inom členskom štáte bez povolenia na pobyt, t.j. na území SR alebo ktorý
tam podá žiadosť o medzinárodnú ochranu po tom, ako vzal späť svoju prvú žiadosť podanú v inom
členskom štáte počas procesu určovania zodpovedného členského štátu, prijme späť za podmienok
stanovených v článkoch 23, 24, 25 a 29 členský štát, v ktorom bola podaná prvá žiadosť o medzinárodnú
ochranu s cieľom ukončiť proces určovania zodpovedného členského štátu. V danom prípade je pre

posúdenie žalobcovho prípadu v zmysle Dublinského nariadenia III rozhodujúci skutkový stav v čase
vyjadrenia akceptácie Talianskou republikou, ktorou bola explicitne vyjadrená vôľa členského štátu prijať
žalobcu späť podľa článku 18 ods. 1 písm. b) Dublinského nariadenia III.

31. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na svoj rodinný a súkromný život, ktorú námietku správny súd

vyhodnotil ako námietku smerujúcu k článku 8 Dohovoru. Uviedol, že žije s manželkou na území SR,
pričom musí zabezpečovať aj starostlivosť o ďalšiu jej rodinu. K danému súd uvádza, že manželstvo
účastníkov konania bolo uzatvorené v Taliansku (23.09.2019). V Rakúsku požiadal o azyl dňa
23.07.2015 a 27.05.2016, pričom disponoval dokladom azylanta na území Rakúska č. XXXXXXXXX-
XXX. Rakúska republika neakceptovala jeho žiadosť o prijatie z toho dôvodu, že neobdŕžali žiadosť o

jeho prijatie späť z Talianskej republiky, kde cudzinec požiadal o udelenie azylu po žiadosti v Rakúskej
republike. Dňa 27.01.2020 pricestoval autobusovou linkou z R. do H. na územie SR z územia Rakúska
z dôvodu stretnutia s manželkou a podania žiadosti o udelenie trvalého pobytu. Je teda nepochybné zo
samotného správania sa žalobcu a jeho manželky, že bez problémov dokázali viesť rodinný a manželský
život aj v inej krajine ako na území Slovenskej republiky. Postup žalovaného bol plne v súlade s článkom

8ods.2Dohovoruajehorozhodnutievychádzazplatnéhoprávnehoporiadkuakomunitárnehopredpisu
(Dublin III), ktorého cieľom je hlavne zamedziť tzv. asylum-shopping, t.j. aby si žiadatelia určovali sami
krajinu, v ktorej sa rozhodnú žiť.

32. Žalovaný rovnako posúdil podmienky v azylovej procedúre a azylových táboroch v Taliansku a

uzavrel, že nie sú známe správy o tom, žeby osoby odovzdané na talianske územie podľa Dublinského
nariadenia III čelili problémom v prístupe k azylovému konaniu po ich transfere z iných členských štátov
a neexistujú dôvody domnievať sa, že v Talianskej republike by žalobcovi hrozilo neľudské a ponižujúce
zaobchádzanie.

33. Preto súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia správnu žalobu o preskúmanie rozhodnutia
žalovaného ČDK.: MU-DS-45-20/2020-DŽ zo dňa 20.04.2020 podľa § 219 Správneho súdneho poriadku
zamietol, majúc zato, že táto vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nie je dôvodná. V prípade
žalobcu bolo preukázané, že podľa Dublinského nariadenia III je za posúdenie jeho žiadosti o udelenie
azylu zodpovedná Talianska republika, ktorá prijatie žalobcu akceptovala a nevzniesla nijaké námietky

v zmysle Dublinského nariadenia III. Žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia postupoval správne
a zákonne a ním produkované správne úvahy nevybočili z medzí a hľadísk zákona.34. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že nepriznal ich
náhradu účastníkom konania, nakoľko žalobca nebol v konaní úspešný a žalovanému právo na náhradu
trov konania nepatrí.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku
to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví

kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský
súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.