Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 23. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25Co/53/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4119200004
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4119200004.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členiek senátu

JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej v právnej veci žalobcov: v 1. rade A. U., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. XXX/XX, XXX XX H., v 2. rade C. U., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XXX/XX, XXX XX H.,
zastúpených: Centrum Správnej Pomoci Prievidza, so sídlom 1. Mája 388/8, 972 42 Lehota pod
Vtáčnikom, IČO: 51 876 141, proti žalovaným: v 1. rade Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom
Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, zastúpenej: AK JUDr. Marek Hic s.r.o., so sídlom P.O. Hviezdoslava
10625/23B, Martin, IČO: 36 865 036, v 2. rade Dražobná spoločnosť, a. s., so sídlom Zeleninárska 6,
821 08 Bratislava, IČO: 35 849 703, zastúpenej: advokátska kancelária STANĚK VETRÁK & PARTNERI

s.r.o., so sídlom Dunajská 15, Bratislava, IČO: 36 795 038, o určenie neplatnosti zmlúv a neprijateľnosti
zmluvnej podmienky, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu H. zo dňa 3. októbra 2XX9
č. k. 36C/1/2XX9 - 523, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalované v 1. a 2. rade majú voči žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcov a žalovaným priznal nárok na

náhradu trov konania v rozsahu 100%. Zrušil neodkladné opatrenie, nariadené uznesením Okresného
súdu Nitra pod č.k. 36C/1/2019 - 74 zo dňa 12.03.2019. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil
ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, § 53 ods. 1, ods. 9, ods. 10, § 54 ods.
1, § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 26 ods. 3 zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa v
znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy, § 1 ods. 2 písm. d) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch účinného v čase uzatvorenia zmluvy.

1.1. Posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán sporu, vykonal dokazovanie
listinami, ktoré strany predložili a zistil, že žalobcovia ako dlžníci a žalovaná v 1. rade uzatvorili
dňa 26.10.2005 zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX. Úver bol poskytnutý za účelom kúpy
nehnuteľnosti. Zmluvou o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 26.10.2005 uzatvorenou
medzi žalovanou v 1. rade ako záložným veriteľom a záložcami p. S. a manželkou T. bolo zriadené
záložné právo v prospech záložného veriteľa na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa, ktorá
vznikla zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2005. Z oznámenia o začatí

výkonu záložného práva zo dňa 16.05.2018, ktoré predložili žalobcovia vyplýva, že žalobcom bolo zo
strany žalovanej v 1. rade oznámené, že začína výkon záložného práva predajom nehnuteľnosti na
dobrovoľnej dražbe. Žalovaná v 2. rade doručila žalobcom výzvu zo dňa 08.08.2018 na umožnenie
vykonania obhliadky nehnuteľností, ktorou im oznámila, že ju žalovaná v 1. rade na základe jej návrhua zmluvy zo dňa 21.05.2010 poverila vykonaním dražby. Poukázal na to, že medzi žalobcami a
žalovanou v 1. rade nebolo sporné uzatvorenie úverovej zmluvy a záložnej zmluvy, ani poskytnutie
úveru žalovanej v 1. rade vo výške 1 400 000 Sk (v prepočte 46 471,48 eura). Sporná bola pasívna

vecná legitimácia žalovanej v 2. rade vo vzťahu k určeniu neplatnosti zmlúv ako aj určeniu neplatnosti
zmluvných podmienok. Ďalej bolo sporné posúdenie zmluvných podmienok ako aj naliehavý právny
záujem žalobcov na určení neplatnosti úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva.

1.2. Dospel k záveru, že predmetný úver nie je spotrebiteľským úverom, pretože v čase uzatvorenia

zmluvy o úvere bol účinný zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Z § 1 ods. 2 písm. d)
predmetného zákona vyplýva, že o spotrebiteľský úver nejde, ak bol poskytnutý v sume 1 400 000 Sk (v
prepočte 46 471,75 eura ), t.j. nad 20 000 eur. Nestotožnil sa ani s prezentovaným názorom žalobcov,
že v tomto prípade išlo o tzv. úver na bývanie, pretože zmluvu o splátkovom úvere nemožno požadovať
za zmluvu o hypotekárnom úvere. Nemožno na ňu aplikovať ani zákon č. 90/2016 Z. z. o úveroch na
bývanie, pretože ide o novoprijatý zákon, v ktorom v prechodných ustanoveniach je uvedené, že sa

vzťahuje až na žiadosti o úver na bývanie podané po 20.03.2016 a nevzťahuje sa na zmluvy o úvere
na bývanie uzatvorené pred 21.03.2016. Na základe toho dospel k záveru, že v tomto prípade nie je
splnená podmienka, vymedzená § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, t.j. žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
26.10.2005 ako aj záložnej zmluvy zo dňa 26.10.2005. Nie je daný ani preukázaný naliehavý právny

záujem, keďže neexistuje právny predpis, ktorý by takúto žalobu pripustil. Žalobu v tejto časti žaloby o
určenie neplatnosti zmlúv zamietol.

1.3. Predmetná úverová zmluva je však nesporne spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52
Občianskeho zákonníka. Rovnako tak titulom akcesorickej povahy k úverovej zmluve je spotrebiteľskou

zmluvou aj záložná zmluva. V tejto súvislosti uviedol, že považoval za opodstatnené a dôvodné
preskúmavanie tých zmluvných podmienok, ktorými dochádza ku konkrétnemu porušeniu práva
spotrebiteľa. Spotrebitelia nemajú naliehavý právny záujem na určení tých zmluvných podmienok,
ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale dodávateľ si na ich základe žiadne nároky voči
spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval oprávnenia v nich dojednané. V tomto prípade

sa pozitívnym určovacím výrokom postavenie spotrebiteľa nijako nezmení. Ak by sa malo jednať o
všeobecnú preventívnu ochranu, na takýto cieľ je určený inštitút abstraktnej kontroly v spotrebiteľských
veciach. Na základe uvedeného preto nepristúpil k posudzovaniu tých zmluvných podmienok, ktoré si
dodávateľ neuplatňoval.

1.4. Žalobcovia sa v žalobe domáhali určenia, že použitá splatnosť záväzkov je neprimerane vysoká
sankcia spojená s neplnením záväzkov. Vykonaným dokazovaním mal preukázané, že v tomto prípade
nie je úkon žalovanej v 1. rade ako veriteľa považovať za neplatný, pretože ide len o uplatnenie práva,
ktoré jej vyplýva zo zákona ako aj zmluvy o úvere. K námietke žalobcov, že dojednanie poplatkov
za vedenie úverového účtu vo výške 50 Sk (1,66 eura) je neprijateľná zmluvná podmienka uviedol,

že tento poplatok za správu úveru je v zmysle Občianskeho zákonníka cenou plnenia . Preto sa na
dojednanie v ňom nevzťahuje možnosť súdneho prieskumu jeho primeranosti v zmysle § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka. Ďalej namietali uplatnenie poplatku za poskytnutie úveru vo výške 9800 Sk
(325,30 eura) ako aj ostatné poplatky súvisiace s úverom. Nestotožnil sa s poskytnutím poplatku ako
neprijateľného, pretože každá banka, a teda aj žalovaná v 1. rade, má všeobecne prístupný sadzobník

poplatkov, s ktorým boli žalobcovia oboznámení a priamo v zmluve o úvere s nimi žalovaná v 1. rade
dojednala individuálne práve tieto podmienky. Žalobcovia namietali aplikáciu Obchodného zákonníka.
V tomto smere uviedol, že na zmluvu pri posúdení namietaných neprijateľných zmluvných podmienok
aplikoval práve ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách podľa Občianskeho zákonníka. Napokon k
námietkežalobcov,žesaneoboznámilisovšeobecnýmiobchodnýmipodmienkami,uviedol,žepodpísali

zmluvu o splátkovom úvere a mali možnosť sa oboznámiť nielen s jej obsahom, ale aj so všeobecnými
obchodnými podmienkami. Svojim podpisom na zmluve obaja potvrdili, že sa s nimi oboznámili. Nikdy
túto skutočnosť predtým nenamietali. Dospel k záveru, že žalobcami namietané zmluvné dojednania,
nie sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami.

1.5. K požadovanému určeniu zmlúv za neplatné uviedol, že na základe záverov prijatých vyššie nezistil
žiadne neprijateľné zmluvné podmienky, ani iný dôvod neplatnosti zmlúv, preto žalobu v časti určenia
zmluvných dojednaní ako aj neplatnosti záložnej a úverovej zmluvy zamietol.1.6. Čo sa týka namietanej vecnej legitimácie žalovanej v 2. rade vo vzťahu k samotnej žalobe uviedol,
že žalovaná v 2. rade nebola v tomto súdnom konaní vecne pasívne legitimovaným subjektom. Nikdy
nebola zmluvnou stranou zmluvy o úvere a záložnej zmluvy. Bola len poverená žalovanou v 1. rade na

vykonanie dobrovoľnej dražby. Žiadnym spôsobom nemala možnosť ovplyvniť právne vzťahy žalobcov
a žalovanej v 1. rade.

1.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. V konaní boli plne úspešné
žalované, preto im priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v rozsahu 100%.

1.8. Napokon rozhodol o zrušení neodkladného opatrenia podľa § 355 ods. 1 CSP, pretože vo veci samej
rozhodol tým spôsobom, že žalobu zamietol.

2. Žalobcovia v 1. a 2. rade podali odvolanie voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie v zákonom
stanovenej lehote. Namietali, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Tvrdili, že súd
neskúmal ex offo uvedenú spotrebiteľskú zmluvu, či obsahuje alebo neobsahuje neprijateľné zmluvné
podmienky. Poukázali na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie v bude 12 a uviedli, že súd
prvej inštancie bol povinný ex offo posúdiť uvedené zmluvy súdnej kontrole z úradnej moci a aj

úradnej povinnosti. Vyjadrenie, že uvedené zmluvy neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky sa teda
nezakladá na správnom právnom posúdení. Mali za to, že ide o zmluvu podľa Občianskeho zákonníka a
nie zmluvu podľa Obchodného zákonníka. Konštatovanie súdu prvej inštancie v bode 39 odôvodnenia,
že nejde o hypotekárnu zmluvu podľa zákona o bankách, pretože sa v nej nenachádza označenie
žiadnej nehnuteľnosti je takisto nesprávnym právnym posúdením, pretože na základe úverovej zmluvy

bola vyhotovená záložná zmluva. Namietali, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou a odôvodnenie rozsudku v bode 48 týkajúce sa všeobecných obchodných podmienok.
Nemali možnosť sa s nimi oboznámiť. Súd sa touto skutočnosťou vôbec nezaoberal. Žiadali rozhodnutie
súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na nové konanie.

3. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila k odvolaniu žalobcov písomným podaním. Uviedla, že nie je vecne
pasívne legitimovaná v spore a svoje oprávnenie vykonávať dobrovoľnú dražbu vyvodzuje výlučne z
oprávnenia žalovanej v 1. rade ako záložného veriteľa. Ak oprávnenie žalovanej v 1. rade ako záložného
veriteľa realizovať záložné právo zanikne dočasne alebo trvalo, zanikne aj oprávnenie dražobníka
vykonať dražbu. Poukázala na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 22Co/166/2018 zo dňa

18.12.2018 a Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 27Co/180/2018 zo dňa 22.08.2018. Navrhla rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdiť.

4. Žalobcovia sa vyjadrili k vyjadreniu žalovanej v 2. rade. Uviedli, že zotrvávajú na svojich doterajších
tvrdeniach a popierajú tvrdenia žalovanej v 2. rade.

5. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v
zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti
§ 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1

CSP) vec prejednal. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

7. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že zmluva o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.10.2005 uzatvorená medzi žalobcami a žalovanou v 1. rade a záložná
zmluva sú absolútne neplatné, že žalovanou v 1. rade použitá splatnosť záväzkov je neprimerane
vysoká sankcia spojená s neplnením záväzkov a je neprijateľná zmluvná podmienka, určenie neplatnosti

právnych úkonov záložného veriteľa pri realizácií záložného práva a o určenie neplatnosti právnych
úkonov smerujúcich k realizácií dobrovoľnej dražby. Rovnako podali návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia, a to zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby.
Okresný súd Nitra uznesením pod č. k 36C/1/2019 - 40 zo dňa 14.01.2019 odmietol návrh žalobcov nanariadenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo uznesením odvolacieho súdu zo dňa 29.01.2019 pod č.
k. 12Co/19/2019 - 68 zrušené a vec bola vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Okresný súd
Nitra viazaný názorom odvolacieho súdu rozhodol uznesením zo dňa 12.03.2019 pod č. k. 36C/1/2019

- 74 tak, že žalovaným v 1. a 2. rade uložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva uskutočnením
dobrovoľnej dražby, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti citované v rozhodnutí. Toto uznesenie bolo
potvrdené aj rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 13.05.2019 pod č. k. 12Co/88/2019 - 362. Následne
po vykonanom dokazovaní rozhodol napadnutým rozsudkom.

8.Odvolacísúdpreskúmalrozhodnutiesúduprvejinštancieadospelkzáveru,žerozsudokvdostatočnej
miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní
riadil a danú vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne uviedol, že žalobcovia nemajú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti tak zmluvy o splátkovom úvere ako aj záložnej zmluvy
a vzhľadom na to, že nezistil žiadne neprijateľné zmluvné podmienky ani iný dôvod neplatnosti zmlúv,
žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením a preto na správnosť

dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie v napadnutej časti ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

9. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť
odvolanímlenztaxatívnestanovenýchdôvodov.Tietodôvodyvšaknepostačujelenodcitovaťvodvolaní,
ale je potrebné ich aj náležite odôvodniť a identifikovať, v akom konkrétnom pochybení odvolateľ vidí

naplnenie odvolacieho dôvodu. V tejto súvislosti je preto potrebné uviesť, že odvolatelia namietali, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností , dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým tvrdeniam. Odvolanie však neobsahuje
špecifikáciu týchto dôvodov odvolania a nie je zrejmé, aké dôkazy mal súd vykonať a nevykonal, k
akým nesprávnym skutkovým zisteniam dospel ( okrem oboznámenia sa so VOP) a k akému právnemu

posúdeniu, okrem posúdenia úverovej zmluvy.

10. Rovnako sa odvolací súd nezaoberal námietkami odvolateľov týkajúcich sa tej časti odôvodnenia
súdneho rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uvádza podania a argumenty strán a to konkrétne
vyjadrenie žalovanej v 1. rade k žalobe a jej vyjadrenie na pojednávaní. Žalobcovia v odvolaní namietali

body 6,12,13,21 odôvodnenia rozsudku. V týchto bodoch súd prvej inštancie iba citoval vyjadrenia
strán sporu.

11. Odvolací súd po preskúmaní rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo ,
dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, správne zistil

skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolatelia sa v odvolaní obmedzili len konštatovanie
nevykonania navrhnutých dôkazov. V odvolaní neuviedli, aké nimi navrhnuté dokazovanie alebo iné
dokazovanie mal vykonať súd prvej inštancie vykonať), v čom dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu
zisteniu skutkovému stavu (okrem oboznámenia so všeobecnými obchodnými podmienkami) zistenia a
právnemu posúdenia, okrem posúdenia hypotekárnej zmluvy.

12.Odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, ktorým odvolateľ vymedzuje prieskum
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd posudzujúc odvolanie podľa jeho obsahu, podrobil
prieskumu odvolania iba posúdenie zmluvy, namietané v bodoch v bode 39 rozsudku, posúdenie
neprijateľnej zmluvnej podmienky poplatku za úver, neskúmanie zmluvy ako spotrebiteľskej ex offo a

neoboznámenie sa so VOP.

13.Podľa § 137 ods. 1 písm. d) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

14.V tomto smere sa odvolací súd zhodol s názorom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobcovia
nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX
zo dňa 26.10.2005 a záložnej zmluvy zo dňa 26.10.2005, pretože nie daný ani preukázaný naliehavý
právny záujem. Neexistuje právny predpis, ktorý by takúto žalobu pripustil. Odvolací súd dodáva, že
Civilný sporový poriadok vychádza zo zásady, že súd má určiť aktuálny právny stav. Zákonodarca

zaviedol podmienku prípustnosti žaloby o určenie právnej skutočnosti z dôvodu, že jeho záujmom bolo
vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov,
alebo iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu určovacej žaloby.
Súd prvej inštancie správne skúmal, či je možné považovať zmluvu o poskytnutí splátkového úveru zaspotrebiteľskú zmluvu podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol účinný
v čase uzatvorenia zmluvy. Z § 1 ods. 2 písm. d) predmetného zákona vyplýva, že o spotrebiteľský
úver nejde, ak bol poskytnutý v sume 1 400 000 Sk (v prepočte 46 471,75 eura ), t.j. nad 20 000 eur.

Súd prvej inštancie preto správne ustálil záver, že nejde o spotrebiteľský úver podľa zákona o ochrane
spotrebiteľov.

15.Rovnako neobstojí ani námietka žalobcov, že ide o hypotekárnu zmluvu podľa zákona o bankách,
pretože na základe úverovej zmluvy bola vyhotovená aj záložná zmluva. Odvolací súd dáva do

pozornosti, že v prípade zmluvy o hypotekárnom úvere v zmysle § 75 ods. 4 písm. c) zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy bolo potrebné, aby hypotekárna
zmluva bola písomná a bolo v nej presné označenie tuzemskej nehnuteľnosti, na ktorú sa poskytuje
hypotekárny úver alebo komunálny úver. Zmluva uzatvorená medzi žalovanou v 1. rade a žalobcami je
zmluvou o splátkovom úvere, ktorá však neobsahuje označenie tuzemskej nehnuteľnosti. Skutočnosť,
že s podpisom tejto zmluvy žalobcovia podpísali aj záložnú zmluvu nemá vplyv pri určovaní zmluvy o

splátkovom úvere, ale touto záložnou zmluvou zabezpečili svoj záväzkový vzťah a priniesli veriteľovi
(žalovanej v 1. rade) možnosť uspokojiť svoju pohľadávku voči nim ako dlžníkom, ak nesplnia svoj
záväzok riadne a včas.

16.K námietke žalobcov, že súd prvej inštancie neskúmal ex offo neprijateľné zmluvné podmienky

odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Súd prvej inštancie správne uviedol, že predmetná úverová
zmluva je spotrebiteľskom zmluvou s poukazom na § 52 Občianskeho zákonníka, preto skúmal
neprijateľné zmluvné podmienky a posúdil ich v bodoch 44,45,46 rozsudku. Rovnako správne uviedol,
že neskúmal neprijateľnosť zmluvných podmienok, ktoré sú síce obsahom spotrebiteľskej zmluvy, ale
dodávateľ si na ich základne žiadne nároky voči spotrebiteľovi nikdy neuplatňoval, resp. nerealizoval

oprávnenia v nich dojednané.

17.Žalobcovia namietali, že poplatok za poskytnutie úveru je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa
rozsiahlej judikatúry. Neuvideli žiadnu. Súd prvej inštancie správne zdôvodnil svoje rozhodnutie, že
poplatok za poskytnutie úveru je cenové dojednanie, ktoré nepodlieha prieskumu a preto nemôže

byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Ustanovenie § 53 ods. 1 OZ vylučuje z prieskumu zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia, čím cena je.

18.V závere odvolania žalobcovia namietali neoboznámenie sa so VOP a zdôvodnenie rozhodnutia v

bode 48 rozsudku. Odvolací súd sa stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie.

19.Z vyššie uvedených skutočností považoval odvolanie žalobcov za nedôvodné, preto rozsudok ako
vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

20.O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na potvrdenie napadnutého rozsudku majú žalované v 1. a 2. rade voči
žalobcom v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%, pretože mali v
konaní plný úspech. O výške náhrady trov odvolacieho konania, ako aj o výške trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj

vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).