Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 31. august 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 7CoE/35/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4414209654
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Madarászová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4414209654.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Madarászovej a členiek
senátu JUDr. Sidónie Sládečkovej a JUDr. Lenky Halmešovej v exekučnej veci oprávneného:
POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného
advokátskou kanceláriu Advocate s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865
141, proti povinnej: S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S., B. XXXX/XX, o vymoženie 853,79 eura s

príslušenstvom a trov exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky,
č. k. 7Er/572/2014-15 zo dňa 4.novembra 2019, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 06.05.2014. Svoje rozhodnutie
odôvodnil ustanoveniami § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok), § 35, § 45 ods. 1 a 2 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, §
39, § 52 ods. 1,3,4, § 53 ods. 1,4 písm. r),5, § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, ako aj skutočnosťami
zistenými z obsahu spisu na základe čoho dospel k záveru, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie je treba zamietnuť.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie
exekúcie zo dňa 06.05.2014 domáhal voči povinnej vykonania exekúcie na vymoženie 853,79 eura
s príslušenstvom a trov exekúcie, pričom exekučným titulom v tomto konaní bol rozhodcovský
rozsudok sp. zn. SR 06643/12, ktorý vydal stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom Slovenská
rozhodcovská, a.s., so sídlom Karloveské rameno 8, Bratislava.

3. Súd prvej inštancie preskúmal zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX zo dňa 06.07.2011, na základe ktorej
sa oprávnený ako veriteľ zaviazal poskytnúť povinnej peňažné prostriedky vo výške 300,- eur a dlžník
sa zaviazal zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 288,- eur teda celkovo
zaplatiť 588, - eur a to v 12 mesačných splátkach po 49 - eur, počnúc dňom 21.07.2011. Zmluvu o
úvere súd posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu upravenú ust. § 52 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že

súčasťou zmluvy o úvere bola bez akýchkoľvek pochybností aj rozhodcovská zmluva vopred pripravená
teda formulárová zmluva a povinná jej obsah ovplyvniť nemohla, nakoľko bola pripravená už vopred
pre veľký počet spotrebiteľov. V tejto súvislosti poukázal na Smernicu Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, podľa ktorej vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o návrhu na
nútený výkon právoplatného rozhodcovského nálezu vydaného bez účasti spotrebiteľa, musí, pokiaľ má
za týmto účelom k dispozícii potrebné informácie o právnom a skutkovom stave i bez návrhu posúdiť

neprimeranosť rozhodcovskej doložky obsiahnutej v zmluve uzatvorenej medzi predávajúcim alebo
poskytovateľom so spotrebiteľom. Ak ide o neprimeranú doložku, prislúcha tomuto súdu vyvodiť všetkydôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, aby sa uistil, že tento spotrebiteľ nebude
uvedenou doložkou viazaný. Ďalej uviedol, že exekučný súd je podľa ust. § 45 ZoRK oprávnený hľadieť
na rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a môže ho preskúmavať z hľadísk

vyjadrených v § 45 ZoRK aj čo do jeho materiálnej správnosti. Môže teda skúmať, či sú tu dôvody
na zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, či sú tu nedostatky uvedené v
§ 40 písm. a) alebo b) ZoRK, alebo či, rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského
konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.
Súd zastal názor, že ak rozhodcovská zmluva t.j. jej obsah nebol osobitne spotrebiteľom vyjednaný,

vyplýva zo vzťahu fakticky nerovnovážneho, obavy, že slabšia strana si svoj osud v závažnej veci,
akou je prípadný neskorší rozhodcovský proces, nedokáže náležite naplánovať, sú plne namieste.
Poukázal na to, že rozhodcovská zmluva v predmetnej veci, ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný
titul znemožňuje voľbu spotrebiteľa dosiahnuť rozhodovanie sporu štátnym súdom, ak dodávateľ ešte
pred spotrebiteľom podal žalobu na rozhodcovskom súde.

4. Súd prvej inštancie prijal záver, že rozhodcovskú zmluvu si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal
na výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako
celok odmietnuť alebo podrobiť sa všetkým podmienkam, a teda aj rozhodcovskému konaniu, ak ho
vyvolal dodávateľ ako prvý. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym spôsobom zakotvený v zmluvných
podmienkach rozhodcovskej zmluvy ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a teda dodávateľ

musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Z uvedeného vyplýva pochybnosť, či spotrebiteľ-
povinná mala vôbec možnosť sa riadne s obsahom predložených listín oboznámiť a uvedomiť si
predložený text (drobný a ťažko čitateľný) a všetky právne následky z neho vyplývajúce pre jeho
osobu. Súd uviedol, že v danom prípade čerpá aj z vysokého nápadu na Okresnom súde v Nových
Zámkoch podobných exekučných vecí s podobným postupom rozhodcovského súdu. Poukázal na

to, že Najvyšší súd vo viacerých rozhodnutiach konštatoval oprávnenie exekučného súdu preskúmať
rozhodcovskú doložku. Podporne poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 146/2011,
6Cdo 143/2011, 2Cdo 245/2010.

5. V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že predmetná úverová zmluva bola zabezpečená neúplnou

zmenkou (blankozmenkou), kde povinná vystupovala ako vystaviteľ a oprávnený ako remitent. Podľa
Dohody o vyplnení zmenky (bod 14 Všeobecných podmienok poskytnutia úveru), na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ
dve zmenky. Súd prvej inštancie prijal záver,že dohoda o vyplnení zmenky, je v rozpore s ustanovením
§ 54 OZ. Dodal, že táto podmienka je dohodnutá jednoznačne v prospech veriteľa a povinná ju nemohla

nijakým spôsobom ovplyvniť. Ustanovenie bodu 14 všeobecných podmienok je teda v rozpore so
zákonom. Ďalej uviedol, že podľa zmluvy bol povinnej poskytnutý úver vo výške 300- eur, za ktorý mala
zaplatiť poplatok vo výške 288,- eur. Súd poplatok považoval za neprimerane vysoký. Poukázal na to, že
zrozhodcovskéhorozsudkunebolomožnézistiť,ktorásumaprestavujenesplatenýúveraktorápoplatok
za jeho poskytnutie. Exekučný titul zaväzuje povinnú okrem iného aj na úhradu zmenkového úroku

dohodnutéhomedziúčastníkmivovýške0,25%denne,čopredstavuje91,25%ročne.Takýtozmenkový
úrok súd považoval za neprimerane vysoký a v rozpore s dobrými mravmi. V tejto súvislosti dodal, že
napriek tomu, že nie sú stanovené limity na výšku úrokov pri úveroch a finančných pôžičkách a ich
hodnota je ponechaná na dohode zmluvných strán, ich konečná výška nie je neobmedzená. Účastníkmi
dohodnutý zmenkový úrok vo výške 91,25 % ročne súd považoval s prihliadnutím na výšku pohľadávky

oprávneného a okolnosti prípadu za jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi, a mal za to, že takéto
dojednanie medzi zmluvnými stranami treba považovať za absolútne neplatné.

6. na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozhodcovský súd založil svoju
príslušnosť na konanie na rozhodcovskej zmluve, ktorá je neplatným právnych úkonom. Rozhodcovský

rozsudok nepovažoval za spôsobilý exekučný titul, na základe ktorého by oprávnenému voči povinnej
vznikol nárok, ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie domáhať. Uzavrel, že predmetný
exekučný titul je v rozpore so zákonom a s dobrými mravmi, nakoľko bol vydaný orgánom bez právomoci
na jeho vydanie, a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

7. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený, ktorý žiadal napadnuté
uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne
posúdenie veci. Poukázal na to, že súd prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril
Exekučný poriadok a zákon o rozhodcovskom konaní, a na správne zistený skutkový stav nesprávneaplikoval právny predpis. Uviedol, že formálne preskúmavanie exekučného titulu sa obmedzuje na
dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu tak, ako vyžaduje ustanovenie § 34 zákona
o rozhodcovskom konaní, pričom preskúmavaním materiálnej stránky exekučný súd zisťuje len to, či sú

splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť a súlad s dobrými mravmi).
Ďalej zdôraznil, že v rámci exekučného konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy
k výroku samotného exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku) a musí sa obmedziť len na také
dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú povahu skutkovo zjavných dôvodov, t.j. nemôže ísť o dôvody
právneho posúdenia veci. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom § 45 zákona o rozhodcovskom

konaní dochádza podľa oprávneného k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských
rozsudkov exekučným konaním, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní.
Súd prvej inštancie pri posudzovaní predložených dôkazov v zmysle odvolania nesprávne zistil skutkový
stav veci, keď namietol skutočnosť, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská
zmluva.Oprávnenýuviedol,žeonspovinnouuzatváralrozhodcovskúzmluvupodľa§3anasl.zákonač.
244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní formou samostatného právneho úkonu na samostatnej listine. V

niektorýchprípadochjerozhodcovskádoložkadohodnutávrámcivšeobecnýchobchodnýchpodmienok,
ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. Súd prvej inštancie tieto skutočnosti dostatočne nezisťoval, a tak
zaťažil konanie vadou nesprávne zisteného skutkového stavu. V zmysle čl. 2 ods. 2 tejto zmluvy mala
povinná možnosť obrátiť sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na
všeobecný súd.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej
len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie
odvolania(§359,362ods.1CSP)azistení,žespĺňanáležitosti§363CSP,viazanýdôvodmiarozsahom
odvolania (§ 379, § 380 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383

CSP), prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods.1 písm. b) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

9. Z obsahu spisu vyplýva, že v prejednávanej veci sa oprávnený návrhom na vykonanie exekúcie

spísaným pred súdnym exekútorom vo forme zápisnice dňa 25.02.2014 domáhal vykonania exekúcie
voči povinnej na vymoženie 853,79 eura s prísl.. Exekučným titulom bol rozhodcovský rozsudok sp. zn.
SR 06643/12, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11.03.2013 a vykonateľnosť dňa 14.03.2013. Žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená súdu prvej inštancie dňa 06.05.2014, ktorý
o žiadosti rozhodol napadnutým uznesením.

10. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca
2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci
pridelené podľa predpisov účinných po 1.apríli 2017.

11. Exekučný poriadok bol s účinnosťou od 1.júla 2016 v ustanoveniach § 9a a § 9b novelizovaný
zákonom č. 125/2016 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku,
Civilného mimosporového poriadku a Správneho súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých
zákonov.

12. Podľa § 9a ods. 1, 2, 3, 4 Exekučného poriadku: (1) Ak to povaha veci nevylučuje, v
konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. (2)
Ustanovenia Civilného sporového poriadku o odpustení zmeškania lehoty, prostriedkoch procesného
útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii, neodkladných opatreniach a zabezpečovacích

opatreniach sa v konaní podľa tohto zákona nepoužijú. (3) Na účely tohto zákona sa pojem žaloba podľa
povahy veci vykladá ako návrh na vykonanie exekúcie, námietky proti exekúcii, návrh na zastavenie
exekúcie a návrh na odklad exekúcie. (4) Na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako
účastník konania a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

13. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej
republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods.
1 dohovoru zahŕňajú v sebe aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie
rozhodnutia. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nedostatok odôvodnenia písomného vyhotoveniarozhodnutia je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces.

14. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia v dôsledku nedostatku dôvodov alebo jeho nezrozumiteľnosti
je vždy dôvodom na zrušenie takéhoto rozhodnutia. Výrok rozhodnutia aj v prípade uznesenia
musí byť dostatočne odôvodnený a dôvody musia byť jasné a presvedčivé. Výrok, ktorý nemá svoj

obsah v odôvodnení, nemožno za taký považovať. Nedostatok tohto obsahu sa môže prejaviť v
nezrozumiteľnosti a tým aj nepreskúmateľnosti dôvodov, prípadne nedostatku dôvodov, čo nedáva
podklad pre výrok. Pritom nie je rozhodujúce, že výrok by bol pri správnom odôvodnení správny.
Nedostatok odôvodnenia písomného vyhotovenia rozhodnutia je vo svojej podstate porušením
základného práva účastníka súdneho konania na spravodlivý proces.

15. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
nepreskúmateľné. Závery súdu prvej inštancie, že súčasne so Zmluvou o úvere bola bez akýchkoľvek
pochybností uzatvorená aj Rozhodcovská zmluva, sú zatiaľ predčasné, a to aj s poukazom na to, že
oprávnený súdu prvej inštancie rozhodcovskú zmluvu nepredložil. Súd prvej inštancie vychádzal iba zo
skutočností tvrdených v rozhodcovskom rozsudku, ktorý bol v predmetnej exekučnej veci exekučným

titulom, že rozhodcovský súd svoju právomoc odvodil z rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi veriteľom
(oprávneným) a dlžníkom (povinnou). Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora z dôvodu
nedostatku príslušnosti rozhodcovského súdu, ktorý vydal exekučný titul, avšak bez toho, aby mal
predloženú rozhodcovskú zmluvu a vedel posúdiť rozhodcovskú doložku v nej dojednanú. Vzhľadom
k tejto skutočnosti exekučný súd nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie spočívajúce v zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora, keď poukazoval na obsah rozhodcovskej zmluvy, ktorú vyhodnotil ako
neplatný právny úkon bez toho, aby táto zmluva bola predložená súdu.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil v súlade s ustanovením § 391 ods. 1 CSP súdu

prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní vyžiada od
oprávneného rozhodcovskú zmluvu, posúdi rozhodcovskú doložku v nej upravenú a následne vo veci
opätovne za základe zistených skutočností rozhodne.

17. Súd prvej inštancie rozhodne o náhrade trov odvolacieho konania v novom rozhodnutí vo veci (§

396 ods. 3 CSP).

18. Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).