Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. máj 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/233/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1497899729
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Frimmelová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1497899729.3

Uznesenie

KrajskýsúdvBratislavevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MichaelyFrimmelovejasudcov
Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcov: 1/ Š. C., S. P.. B.
X, B., 2/ Q. J., S. P.. B. X, B., obaja zast. JUDr. Milanom Štúrikom, advokátom, so sídlom Holubyho
51, Martin, proti žalovanému: T. I., S. O. XX, S., zast. Mgr. Pavlom Karmanom, advokátom, so sídlom
Mariánske námestie 29/6, Žilina, o zaplatenie 10.593,88 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

2/ a žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV zo dňa 23. decembra 2015, č.k. 17C
161/1997-463, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie žalobcu 2/ o d m i e t a .

Uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa náhrady trov konania strán sporu z r u
š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie uložil žalobcom 1/ a 2/ povinnosť zaplatiť spoločne a
nerozdielne žalovanému k rukám právneho zástupcu žalobcu náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia vo výške 4.907,98 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia a
taktiežimuložilpovinnosťzaplatiťspoločneanerozdielnenaúčetOkresnéhosúduBratislavaIVnáhradu
trov konania štátu vo výške 63,84 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia.

2. V odôvodnení tohto uznesenia poukázal na to, že rozsudkom č.k. 17C 161/1997-389 zo dňa
03.06.2013, ktorý bol potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 9Co 487/2013-458, 9Co 488/2013
zo dňa 19.11.2015, zamietol žalobu žalobcov 1/ a 2/ a vo vzťahu k trovám konania vyslovil, že o nich
rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Obe tieto rozhodnutia nadobudli
dňa 07.12.2015 právoplatnosť. Podaním, ktoré mu bolo doručené dňa 19.06.2013, si právny zástupca

žalovanéhovyčísliltrovykonaniavcelkovejvýške5.616,07eurza12úkonovprávnejslužby,zacestovné
a stratu času, a to nasledovne: 1/ prevzatie a príprava zastúpenia vo veci mimoriadneho dovolania dňa
15.07.2010 - 161,01 eur + 7,21 eur, 2/ písomné vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu dňa 15.07.2010
- 161,01 eur + 7,21 eur, 3/ účasť na pojednávaní dňa 30.01.2012 - 40,25 eur + 7,63 eur (1/4 tarifnej
odmeny), 4/ písomné podanie vo veci samej dňa 20.03.2012 - 161,01 eur + 7,63 eur, 5/ účasť na
pojednávaní dňa 22.03.2012 - 161,01 eur + 7,63 eur, 6/ účasť na pojednávaní dlhšom ako dve hodiny

dňa 10.05.2012 - 541,08 eur + 7,63 eur, 7/ účasť na pojednávaní dňa 12.07.2012 270,54 eur + 7,63
eur, 8/ účasť na pojednávaní dňa 10.12.2012 - 270,54 eur + 7,63 eur, 9/ odvolanie proti uzneseniu dňa
18.01.2013 - 135,27 eur + 7,81 eur, 10/ účasť na pojednávaní dlhšom ako 2 hodiny dňa 13.05.2013
- 541,08 eur + 7,81 eur, 11/ písomne podanie vo veci samej dňa 31.05.2013 - 270,54 eur + 7,81 eur,
12/ účasť na pojednávaní dňa 03.06.2013, na ktorom došlo k vyhláseniu rozhodnutia - 67,64 eur + 7,81
eur (1/4 tarifnej odmeny), náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní uskutočnenom dňa

30.01.2012 vo výške 130,84 eur (náhrada pohonných hmôt 2 x 210 km x 0,09 1 x 1,428 eur = 53,98 eur,
náhrada za kilometre 2 x 210 km x 0,183 eur = 76,86 eur), náhrada za stratu času spojená s účasťouna pojednávaní dňa 30.01.2012 vo výške 127,10 eur (10 x 1 hod. x 12,71 eur), náhrada cestovných
výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 22.03.2012 vo výške 132,69 eur (náhrada pohonných hmôt 2
x 210 km x 0,09 l x 1,477 eur = 55,83 eur, náhrada za kilometre 2 x 210 km x 0,183 eur = 76,86 eur),

náhrada za stratu času spojená s účasťou na pojednávaní dňa 22.03.2012 vo výške 127,10 eur (10 x
1 hod. x 12,71 eur), náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 10.05.2012 vo výške
131,63 eur (náhrada pohonných hmôt 2 x 210 km x 0,09 1 x 1,449 eur = 54,77 eur, náhrada za kilometre
2 x 210 km x 0,183 eur = 76,86 eur), náhrada za stratu času spojená s účasťou na pojednávaní dňa
10.05.2012 vo výške 127,10 eur (10 x 1 hod. x 12,71 eur), náhrada cestovných výdavkov za účasť na

pojednávaní dňa 12.07.2012 vo výške 128,99 eur (náhrada pohonných hmôt 2 x 210 km x 0,09 1 x
1,379 eur = 52,13 eur, náhrada za kilometre 2 x 210 km x 0,183 eur = 76,86 eur), náhrada za stratu
času spojená s účasťou na pojednávaní dňa 12.07.2012 vo výške 127,10 eur (10 x 1 hod. x 12,71 eur),
náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 10.12.2012 vo výške 130,95 eur (náhrada
pohonných hmôt 2 x 210 km x 0,091x 1,431 eur = 54,09 eur, náhrada za kilometre 2 x 210 km x 0,183 eur
= 76,86 eur), náhrada za stratu času spojená s účasťou na pojednávaní dňa 10.12.2012 vo výške 127,10

eur (10 x 1 hod. x 12,71 eur), náhrada cestovných výdavkov za účasť na pojednávaní dňa 13.05.2013
vo výške 128,42 eur (náhrada pohonných hmôt 2 x 210 km x 0,09 l x 1,364 eur = 51,56 eur, náhrada za
kilometre 2 x 210 km x 0,183 eur = 76,86 eur), náhrada za stratu času spojená s účasťou na pojednávaní
dňa 13.05.2013 vo výške 130,10 eur (10 x 1 hod. x 13,01 eur), náhrada cestovných výdavkov za účasť
na pojednávaní dňa 03.06.2013 vo výške 128,42 eur (náhrada pohonných hmôt 2 x 210 km x 0,09 1 x

1,364 eur = 51,56 eur, náhrada za kilometre 2 x 210 km x 0,183 eur = 76,86 eur), náhrada za stratu času
spojená s účasťou na pojednávaní dňa 03.06.2013 vo výške 130,10 eur (10 x 1 hod. x 13,01 eur).

3. S poukazom na ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, 3, § 224 ods. 4 O.s.p., § 9 ods. 1, § 10 ods. 1, §
14 ods. 1, 5 písm. b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom do 30.06.2013 (ďalej len
„vyhláška“), § 7 ods. 2 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách, § 1 písm. b) opatrenia č.
632/2008 Z.z. rozhodol o náhrade trov konania strán sporu tak, že v plnom rozsahu v konaní úspešnému
žalovanému priznal voči neúspešným žalobcom 1/ a 2/ náhradu za ním účelne vynaložené trovy konania
vo výške 4.907,98 eur z titulu trov právneho zastúpenia: za 9 úkonov právnej služby (1/ prevzatie a

príprava zastúpenia vo veci mimoriadneho dovolania dňa 15.07.2010 - 161,01 eur + 7,21 eur, 2/ písomné
vyjadrenie k mimoriadnemu dovolaniu dňa 15.07.2010 - 161,01 eur + 7,21 eur, 3/ účasť na pojednávaní
dňa 30.01.2012 - 40,25 eur + 7,63 eur, 4/ účasť na pojednávaní dňa 22.03.2012 - 161,01 eur + 7,63
eur, 5/ účasť na pojednávali dňa 10.05.2012 - 541,08 eur + 7,63 eur, 6/ účasť na pojednávaní dňa
12.07.2012 - 270,54 eur + 7,63 eur, 7/ účasť na pojednávaní dňa 10.12.2012 - 270,54 eur + 7,63

eur, 8/ účasť na pojednávaní dňa 13.05.2013 - 541,08 eur + 7,81 eur, 9/ účasť na pojednáva dňa
03.06.2013 - 67,64 eur + 7,81 eur), za cestovné výdavky (1/ za účasť na pojednávaní dňa 30.01.2012
- 130,84 eur, 2/ za účasť na pojednávaní dňa 22.03.2012 - 132,69 eur, za účasť na pojednávaní dňa
10.05.2012 - 131,63 eur, 3/ za účasť na pojednávaní dňa 12.07.2012 - 128,99 eur, 4/ za účasť na
pojednávaní dňa 10.12.2012 - 130,95 eur, 5/ za účasť na pojednávaní dňa 13.05.2013 - 128,42 eur,

6/ za účasť na pojednávaní dňa 03.06.2013 - 128,42 eur) a za stratu času (spojenú s účasťou na
pojednávaniach: 1/ dňa 30.01.2012 - 127,10 eur, 2/ dňa 22.03.2012 127,10 eur, 3/ dňa 10.05.2012 -
127,10 eur, dňa 12.07.2012 -127,10 eur, dňa 10.12.2012 - 127,10 eur, dňa 13.05.2013 - 130,10 eur,
dňa 03.06.2013 - 130.10 eur) + 20% DPH - 817,99 eur. Za úkon právnej služby - písomné podanie
vo veci samej zo dňa 20.03.2012 žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu,

že ho nepovažoval za účelne vykonaný, keď predmetné písomné vyjadrenie doložil právny zástupca
žalovaného na pojednávaní uskutočnenom dňa 22.03.2012 a uviedol v ňom tie isté skutočnosti, ktoré
uviedol aj na samotnom pojednávaní dňa 22.03.2012, za ktoré žalovanému už náhradu trov konania
priznal. Uviedol, že v opačnom prípade by došlo k dvojnásobnému priznaniu náhrady trov konania za
podľa obsahu ten istý úkon právnej služby. Náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal žalovanému ani

za úkon právnej služby - odvolanie voči uzneseniu zo dňa 18.01.2013, pretože bol v tomto odvolacom
konaníneúspešný(nímnapadnutéuzneseniebolorozsudkomodvolaciehosúduč.k.9Co487/2013-458,
9Co 488/2013 zo dňa 19.11.2015 potvrdené). Vyhodnotil, že nešlo o účelne vykonaný úkon právnej
služby. Žalovanému ďalej nepriznal náhradu trov konania za úkon právnej služby - písomné vyjadrenie
vo veci samej zo dňa 31.05.2013, pretože ho nepovažoval za účelne vykonaný úkon právnej služby, a to

z dôvodu, že žalovaný toto svoje podanie urobil elektronicky prostredníctvom e-mailu bez zaručeného
elektronického podpisu, pričom ho ani v zmysle ust. § 42 ods. 1 O.s.p. v zákonnej trojdňovej lehote
nedoplnil, v dôsledku čoho naň s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
15.04.2011, sp. zn. 1 Ndc 6/2011, neprihliadal, keď mu navyše žalovaný toto vyjadrenie predstavujúcezáverečnú reč predložil v listinnej podobe prostredníctvom právneho zástupcu až po rozhodnutí vo veci
samej dňa 16.07.2013 (č.l. 449a 449d súdneho spisu). Vo vzťahu k výške žalovanému priznanej náhrady
trov konania uviedol, že pri rozhodovaní o nej vychádzal z vyčíslenia trov konania zo dňa 17.06.2013, v

ktorom právny zástupca žalovaného vyčíslil trovy konania v celkovej výške 5.616,07 eur, a to aj napriek
tomu, že v ňom poukazoval na vyčíslenie trov konania zo dňa 02.05.2007 a zo dňa 05.06.2009. V tejto
súvislosti poukázal na to, že žalovaný, resp. jeho právny zástupca bol povinný mu po rozhodnutí vo
veci samej predložiť vyčíslenie všetkých trov konania, ktoré si žiadal priznať. Zdôraznil, že žalovaný bol
v konaní kvalifikovane zastúpený advokátom, preto nebol povinný ho pri rozhodovaní o náhrade trov

konania vyzývať na predloženie riadneho vyčíslenia trov konania, čo by zároveň odporovalo ust. § 5 ods.
2 O.s.p., podľa ktorého je predloženie riadneho vyčíslenia trov konania procesnou povinnosťou sporovej
strany. V tomto smere poukázal aj na zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. bdelým patrí právo, o to
zvlášť, ak ide o osoby znalé práva (napr. advokáta). Vyhodnotil, že takéto konanie právneho zástupcu
žalovaného (spočívajúce v postupnom uplatňovaní náhrady trov právneho zastúpenia prostredníctvom
viacerých vyčíslení trov právneho zastúpenia s odkazom na predošlé vyčíslenia) je v rozpore s ust. §

18 ods. 2, 3 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácií, t.j. s pravidlami profesijnej etiky, s jeho povinnosťou
dbať na účelnosť a hospodárnosť konania, a zároveň znižuje dôstojnosť advokátskeho stavu, nakoľko
sa snažil súd neoprávnene, bezdôvodne a šikanózne zaťažovať činnosťou, spočívajúcou v spočítavaní
odmeny za jednotlivé úkony právnej služby a jej prepočítavaní zo slovenských korún na eurá, ktorú mal
sám vykonať. Zdôraznil, že uvedené nie je náplňou práce súdu, ale povinnosťou advokáta, ktorý za

právne zastupovanie poberá od svojho klienta (žalovaného) odmenu vo výške niekoľko tisíc eur.

4. O trovách, ktoré v konaní vznikli štátu v celkovej výške 63,84 eur titulom vyplatenia svedočného
svedkovi Mgr. PaeDr. O.U. S. na základe uznesenia č.k. 17C 161/1997-391 zo dňa 13.12.2012, rozhodol
podľa ust. § 148 ods. 1 a § 151 ods. 6 O.s.p. tak, že neúspešným žalobcom 1/ a 2/ uložil povinnosť

spoločne a nerozdielne nahradiť štátu tieto trovy. Keďže u nich neboli predpoklady na oslobodenie od
súdnych poplatkov, rozsah ich povinnosti nahradiť štátu trovy konania neznížil.

5. Proti tomuto uzneseniu podal žalobca 2/ včas odvolanie a žiadal, aby boli k náhrade trov
právneho zastúpenia strán sporu a k náhrade trov konania štátu zaviazané súdy, na ktorých strane

došlo k pochybeniu, prípadne Slovenská republika. Podanie odvolania odôvodnil tým, že v prípade
nepochybenia zo strany Okresného súdu Martin a Krajského súdu v Žiline, ktoré svojimi rozhodnutiami
(t.j. Okresný súd Martin rozhodnutiami sp. zn. 5C 38/1993 zo dňa 04.06.1993 a sp. zn. 9C 112/1994
zo dňa 22.02.1994, a Krajský súd v Žiline rozhodnutím sp. zn. 5Co 1943/1999 zo dňa 14.12.1999)
nespochybnili platnosť nájomnej zmluvy, ktorá bola v predmetnom konaní vyhodnotená ako neplatná (v

dôsledku čoho došlo k zamietnutiu jeho žaloby), nedošlo by ani k danému sporu, a teda ani k vzniku
trov konania strán sporu a štátu.

6. Nakoľko zo žalobcom 2/ podaného odvolania nebolo zrejmé, v akom rozsahu napadá predmetné
uznesenie, v čom považuje napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávny

a čoho sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh), súd prvej inštancie ho uznesením č.k. 17C
161/1997-524 zo dňa 20.01.2016 vyzval, aby v lehote 10 dní od doručenia tohto uznesenia doplnil
náležitosti svojho odvolania tak, že uvedie v akom rozsahu toto uznesenie napadá, v čom považuje
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu prvej inštancie za nesprávny, a tiež čoho sa odvolaním
domáha (odvolací návrh). Zároveň ho poučil, že v prípade, ak v určenej lehote svoje odvolanie nedoplní,

odvolací súd ho postupom podľa ust. § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. odmietne. Uznesenie č.k. 17C
161/1997-524 zo dňa 20.01.2016 bolo právnemu zástupcovi žalobcu 2/ doručené dňa 03.02.2016
(doručenka na č.l. 526 súdneho spisu). Žalobca 2/ svoje odvolanie v určenej lehote 10 dní a ani
dodatočne nedoplnil.

7. Proti prvému výroku tohto uznesenia, ktorým bolo rozhodnuté o trovách konania sporových strán
tak, že žalobcom 1/ a 2/ bola uložená povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému k rukám
právneho zástupcu žalobcu trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 4.907,98
eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia, podal prostredníctvom svojho právneho
zástupcu včas odvolanie tiež žalovaný a žiadal, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil

tak, že mu prizná náhradu trov konania vo výške špecifikovanej v podaniach zo dňa 02.05.2007,
05.06.2009, 12.07.2013 a zo dňa 21.12.2015. Súčasne si uplatnil aj náhradu trov odvolacieho konania
vo výške 172,62 eur (135,27eur + 8,58 eur + 20% DPH). Odvolanie podal z dôvodov, že: napadnutá
časť rozhodnutia súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; súd prvejinštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; konanie má inú
vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a v poslednom rade z dôvodu, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p., pričom poukázal na ust. § 205 ods.

2 písm. a) (v spojení s § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p.), písm. b), d), f) O.s.p.. Namietal, že súd
prvej inštancie mu nepriznal uplatnenú výšku náhrady trov konania presahujúcu sumu 4907,98 eur.
Zdôraznil, že náhradu trov konania si v konaní uplatnil podaniami zo dňa 02.05.2007, 05.06.2009,
12.07.2013azodňa21.12.2015,vktorýchsvojnárokajpodrobnevyčíslilašpecifikoval.Keďžesúdprvej
inštancie v rozsudku vo veci samej č.k. 17C 161/1997-426 zo dňa 03.06.2013 vyslovil, že o náhrade

trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia, uviedol, že dňa 22.12.2014 ho požiadal o
vyznačenie právoplatnosti tohto rozsudku, ako aj potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu, na čo
však súd prvej inštancie reagoval vrátením oboch rozsudkov zásielkou zo dňa 30.12.2015 (čo má byť
zrejmé z podacej pečiatky na obálke) s poznámkou, že rozsudok ešte „nie je PPL“. Pokiaľ teda súd prvej
inštancie rozhodoval o náhrade trov konania dňa 23.12.2015, mal za to, že konal v rozpore s rozsudkom.
Ako dôkaz na preukázanie uvedených skutočností predložil fotokópiu obálky a fotokópiu prvej strany

rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na skutočnosť, že odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie bez nariadenia pojednávania vyslovil názor, že v zmysle ust. § 151 ods.
4 O.s.p. ho mal vyzvať na vyčíslenie trov konania, čo však neurobil. Vzhľadom na uvedené vyhodnotil,
že súd prvej inštancie mu takýmto postupom odňal právo konať pred súdom. Konštatovanie súdu prvej
inštancie uvedené v poslednom odseku na str. 3 napadnutého uznesenia o tom, že si uplatnil trovy

právneho zastúpenia v celkovej výške 5.616,07 eur, označil za nepravdivé, tvrdiac, že toto podanie
sa vzťahovalo len na úkony právnej služby vykonané od 15.07.2010 do 03.06.2013 a nadväzovalo
na predchádzajúce vyčíslenia trov konania zo dňa 02.05.2007 a 05.06.2009. Právny záver súdu prvej
inštancie prezentovaný v predposlednom odseku str. 6 napadnutého uznesenia o tom, že bol povinný
po rozhodnutí vo veci samej predložiť súdu vyčíslenie všetkých trov konania, ktoré žiadal priznať, spolu

s uvedením celkovej výšky, ako aj jednotlivých úkonov právnej služby, podľa jeho názoru nemá oporu v
platnom znení O.s.p. a je v rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu
SR. V tejto súvislosti uviedol, že ust. § 151 ods. 1 a 4 O.s.p. upravuje len koniec lehoty na vyčíslenie
trov konania a zdôraznil, že zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva, že by si strana sporu nemohla
vyčísliť trovy konania kedykoľvek v priebehu konania do konca tejto lehoty. Opätovne poukázal na

to, že svoju povinnosť vyčísliť trovy konania si splnil, a to podaniami zo dňa 02.05.2007, 05.06.2009,
17.06.2013, a tiež podaním zo dňa 21.12.2015, ktoré však súd prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade
trovkonaniavrozporesozákonomabsolútneodignoroval.Napodporuuvedenejargumentáciepoukázal
na ním vybrané rozhodnutia odvolacích súdov (na uznesenie Krajského súdu v Nitre vydané vo veci
vedenej pod sp. zn. 15Cob 136/2013 a na uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 28.03.2013,

sp. zn. 8Co 57/2013) a na právny názor vyslovený v uznesení Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp
24/2011, podľa ktorého cit.: „Lehota na vyčíslenie trov konania stanovená v § 151 ods. 1 veta druhá
O.s.p. (najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým sa konanie končí),
stanovuje iba posledný deň lehoty, dokedy možno trovy právneho zastúpenia vyčísliť, aby ich súd mohol
účastníkovi zastúpenému advokátom priznať, neznamená však, že účastník nemôže trovy konania

vyčísliť skôr, t.j. v priebehu konania, najmä ak na to bol osobitne súdom už v priebehu konania vyzvaný.“.
Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo 54/2010, v zmysle ktorého aj stručná
požiadavka strany sporu, či už v žalobe alebo v priebehu konania „žiadam trovy“ predstavuje zatiaľ
síce ešte nešpecifikovaný, ale predsa len relevantný návrh na priznanie náhrady trov konania. Vo svojej
argumentácii odkázal tiež na nález Ústavného súdu SR zo dňa 11.09.2014, sp. zn. IV. ÚS 481/2013-47, v

ktorom bolo vyslovené, že cit: „Súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy
je nepochybne aj rozhodovanie o nároku na náhradu trov konania (napr. I. ÚS 48/05, II. ÚS 272/08).
Prostredníctvom čl. 46 ods. 1 ústavy sa zaručuje každému základné právo na súdnu a inú právnu
ochranu. Aj zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom
poriadku určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym obsahom (čl. 46 ods. 1 v

spojení s čl. 46 ods. 4 ústavy). Procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba
vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu. Pritom
treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel
materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania za predpokladu, že taký účastník konania bol
úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie v konaní (m. m. II. ÚS 56/05, IV. ÚS 147/08). Rozhodovanie

o náhrade trov konania je súčasťou súdneho konania, a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej
ochrany podľa čl. 46 ods. 1 ústavy môže postupom, ktorý nie je v súlade so zákonom (čl. 46 ods.
4 a čl. 51 ods. 1 ústavy), porušiť základné právo účastníka konania na súdnu ochranu (obdobne II.
ÚS 56/05).“ Ďalej namietal, že súd prvej inštancie aj napriek tomu, že mu v čase rozhodovania otrovách konania už bolo doručené jeho vyčíslenie trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní zo dňa
21.12.2015, na toto podanie neprihliadal a v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré
naň neprihliadal. Postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o náhrade trov konania, v rámci ktorého

neprihliadal na jeho jednotlivé vyčíslenia trov právneho zastúpenia zo dňa 02.05.2007, 05.06.2009 a
zo dňa 21.12.2015, ktorými jednoznačne uplatnil a špecifikoval svoj nárok na náhradu trov konania,
považoval s prihliadnutím aj na vyššie uvedenú judikatúru najvyšších súdnych autorít za v rozpore s
ustanoveniami O.s.p.. V súvislosti so záverom súdu prvej inštancie o šikanóznom uplatnení náhrady trov
konania podaniami zo dňa 02.05.2007 a 05.06.2009, nakoľko boli uplatnené v slovenských korunách,

uviedol, že čiastočne nemá oporu v súdnom spise, pretože vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa
05.06.2009 je vyčíslené v mene euro a súčasne aj v mene slovenská koruna, a zároveň zdôraznil, že
Slovenská republika prešla na menu euro až dňom 01.01.2009, z čoho vyplýva, že v žiadnom prípade
nemohol v roku 2007 vyčíslovať trovy konania v mene, ktorá na území Slovenskej republiky nebola
platnou, a o ktorej v tom čase ani nebol známy konverzný kurz. Navyše opierajúc sa o ust. § 9 ods. 3 a 4
zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike zdôraznil, že samotné súdy boli

pri svojej činnosti povinné z úradnej moci a z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane
zohľadňovanie konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro, tiež kontrolovať správnosť
prepočtov peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov peňažných súm, o ktorých
rozhodovali po určení konverzného kurzu, a ktoré sa mali stať splatnými alebo ktorých splátky sa mali
stať splatnými až po zavedení eura. Na základe uvedeného tvrdil, že súd prvej inštancie označil za

šikanózny postup priamo predpokladaný a upravený zákonom. V tejto súvislosti poukázal na skoršie
rozhodnutia vydané v prejednávanej veci, v ktorých súd prvej inštancie tieto jeho podania (vyčíslenia
trov právneho zastúpenia) akceptoval a považoval za dostatočné, pričom aj na ich základe rozhodol
o náhrade trov konania. Postup súdu prvej inštancie prezentovaný v napadnutom uznesení je preto
podľa jeho názoru porušením ústavnej zásady právnej istoty a predvídateľnosti rozhodnutia bez jeho

riadneho odôvodnenia, a teda porušením zásady mutatis mutandis. Odôvodnenie uznesenia v tejto časti
považoval pre nedostatok dôvodov za nepreskúmateľné. V závere odvolania namietal tiež nepriznanie
trov právneho zastúpenia za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 20.03.2012 uskutočnené
prostredníctvom jeho právneho zástupcu, predstavujúce vyjadrenie k podaniu žalobcov 1/ a 2/ a k
doterajšiemu stavu konania, pretože vzhľadom na štádium konania a obsah podania žalobcov 1/ a 2/

považoval za potrebné a účelné sa k veci a k ich podaniu písomne vyjadriť, čo aj predmetným podaním
urobil. Mal za to, že ide o podanie vo veci samej, preto v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky mu
patrí za takýto úkon odmena. Nesúhlasil tiež s nepriznaním odmeny za úkon právnej služby - písomné
podanie zo dňa 31.05.2013, ktorým reagoval na súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa
13.05.2013 uloženú povinnosť špecifikovať záverečnú reč, a to z dôvodu, že toto podanie doručil súdu

prvej inštancie ešte pred pojednávaním dňa 03.06.2015, pričom ide o podanie vo veci samej, za ktoré
mu v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky patrí odmena.

8. K odvolaniu žalobcu 2/ sa vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalovaný. Namietal, že
odvolanie žalobcu 2/ neobsahuje zákonné náležitosti požadované ust. § 205 ods. 1 O.s.p., nie je ho

možné považovať za odvolanie a prihliadať naň. Za podanie tohto vyjadrenia si súčasne uplatnil náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 172,62 eur (135,27 eur + 8,58 eur + 20% DPH).

9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací skôr ako pristúpil k vecnému prejednaniu žalobcom 2/ a
žalovaným podaných odvolaní podľa ust. § 379 a § 380 C.s.p., skúmal, či majú zákonom požadované

náležitosti. Dospel k záveru, že odvolanie žalobcu 2/ je potrebné odmietnuť, pretože nemá náležitosti
podľa ust. § 363 C.s.p. a pre jeho vady nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. Podľa ust. § 470 ods. 1 a 2 veta prvá C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo

dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

11. V zmysle prechodného ustanovenia § 470 C.s.p., podľa ktorého právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované a s prihliadnutím na
skutočnosť, že samotné napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, jeho poučenie o odvolaní, ako i

odvolania žalobcu 2/ a žalovaného spadajú pod režim procesných ustanovení Občianskeho súdneho
poriadku účinného do 30.06.2016, posudzoval odvolací súd oprávnenosť odvolateľov podať odvolanie,
včasnosť, prípustnosť a zákonné náležitosti žalobcom 2/ a žalovaným podaných odvolaní, napadnuté
uznesenie v odvolaním dotknutej časti a procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý jeho vydaniupredchádzal, podľa v tom čase účinných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. O žalobcom 2/ a
žalovaným podaných odvolaniach rozhodol však vzhľadom na princíp okamžitej aplikability vyslovený
v ust. § 470 ods. 1 C.s.p. podľa procesných ustanovení Civilného sporového poriadku účinných v čase

rozhodovania.

12. Podľa ust. § 205 ods. 1 O.s.p., v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

13. Podľa ust. § 363 C.s.p., v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

14. Podľa ust. § 209 ods. 1 O.s.p., súd prvého stupňa uznesením vyzve toho, kto podal odvolanie

neobsahujúce náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2, aby chýbajúce náležitosti doplnil, a poučí ho o
následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Ak sa aj napriek výzve súdu
odvolanie nedoplní alebo ak ide o oneskorené odvolanie alebo podané tým, kto naň nie je oprávnený,
predloží súd prvého stupňa odvolanie na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

15. Podľa ust. § 211 ods. 1 O.s.p., ak súd prvého stupňa nesprávne postupoval podľa § 209 ods.
1, odvolací súd sám vyzve toho, kto podal odvolanie, aby doplnil chýbajúce náležitosti, a poučí ho o
následkoch neodstránenia vád odvolania podľa § 218 ods. 1 písm. d). Vo veciach podľa § 120 ods.
2 odvolací súd odstraňuje vady odvolania tým, že sa obmedzí len na zistenie rozsahu, v akom sa
rozhodnutie napáda. Odvolací súd sám odstráni vady pri doručovaní odvolania a výzvy podľa § 209a

ods. 1 tak, že sám vykoná doručovanie. Odvolací súd rozhodne aj o návrhoch podľa § 138 ods. 1 vrátane
tých, o ktorých nerozhodol súd prvého stupňa.

16. Podľa ust. § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti
podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1.

17. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že žalovaným podané odvolanie bolo podané včas,
oprávnenou osobou, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, a zároveň obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti. Pokiaľ však ide o odvolanie podané žalobcom 2/ mal preukázané, že
žalobca 2/ ani napriek výzve súdu prvej inštancie zo dňa 20.01.2016 a poučeniu o možnosti odmietnutia

jeho odvolania podľa v tom čase účinného ust. § 218 ods. 1 písm. d) O.s.p. svoje odvolanie v určenej
lehote a ani dodatočne (do rozhodnutia odvolacieho súdu o odvolaní) nedoplnil. Nakoľko z obsahu
žalobcom 2/ podaného odvolania nie je možné zistiť, v akom rozsahu napadá uznesenie súdu prvej
inštancie,včompovažujenapadnutérozhodnutiealebopostupsúduprvejinštanciezanesprávnyačoho
sa podaným odvolaním domáha (odvolací návrh), ktoré skutočnosti predstavujú základné náležitosti

odvolania podľa ust. § 363 C.s.p. (pôvodne § 205 ods. 1 O.s.p.), ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo
možné odvolanie považovať za kvalifikovane podané a rozhodnúť o ňom, odvolací súd dospel k záveru,
že odvolanie žalobcu 2/ trpí vadami, pre ktoré nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

18. Podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak nemá náležitosti podľa § 363,

ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

19. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd odvolanie žalobcu 2/ smerujúce proti uzneseniu súdu
prvej inštancie č.k. 17C 161/1997-463 zo dňa 23.12.2015 podľa ust. § 386 písm. d) C.s.p. odmietol.

20. Nakoľko na odmietnutie odvolania žalovaného dôvod daný nebol, odvolací súd pristúpil k jeho
vecnému prejednaniu. Potom viazaný jeho rozsahom a dôvodmi (ust. § 379 a § 380 C.s.p.) preskúmal
ním napadnutú časť uznesenia súdu prvej inštancie, v ktorej bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
sporových strán, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného je dôvodné a že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti

zrušiť a vec v tejto časti vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože znenie
napadnutej výrokovej časti týkajúcej sa náhrady trov konania sporových strán pre svoju zmätočnosť
neobstojí, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň je arbitrárne.21. Odňatím možnosti konať pred súdom a porušením práva na spravodlivý súdny proces je taký
závadný procesný postup súdu, ktorým sa sporovej strane znemožní realizácia jej procesných práv,
ktoré jej zákon priznáva za účelom ochrany jej práv a právom chránených záujmov. Obsahom

základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo
strany sporu, ako aj iného zainteresovaného subjektu na rozhodnutie, ktorého dôvody sú zjavné a
zreteľné, pretože práve odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude
arbitrárny (I. ÚS 117/07). Porušením práva na spravodlivý súdny proces je vydanie arbitrárneho
rozhodnutia bez relevantného odôvodnenia. To, že právo sporových strán na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne
vyplýva z ustálenej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorej závery si osvojil aj Najvyšší súd
Slovenskej republiky (v uznesení sp. zn. 5Cdo 106/2010 zo dňa 15.07.2010). Odvolací súd konštatuje,
že odvolaním žalovaného napadnutá časť rozhodnutia je postihnutá aj touto vadou.
18. Z predloženého spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozhodol predmetný spor rozsudkom
č.k. 17C 161/1997-426 zo dňa 03.06.2013 tak, že žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. Pokiaľ ide o

trovy konania vyslovil, že o nich rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, čím využil
procesný postup upravený v ust. § 151 ods. 3 O.s.p.. Tento rozsudok bol na základe žalobcami 1/ a 2/
podaného odvolania potvrdený rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 9Co 487/2013-458, 9Co 488/2013 zo
dňa 19.11.2015. Oba tieto rozsudky nadobudli dňa 07.12.2015 právoplatnosť. Ďalej mal preukázané,
že žalovaný si v konaní uplatnil a vyčíslil trovy právneho zastúpenia prostredníctvom svojho právneho

zástupcu fázovo v jednotlivých podaniach, a to nasledovne: 1/ podaním zo dňa 02.05.2007 doručeným
súdu prvej inštancie dňa 04.05.2007 za úkony právnej služby poskytnuté v období od 09.04.2001 do
26.04.2007 vo výške 97.102,30 Sk, 2/ podaním zo dňa 05.06.2009 doručeným súdu prvej inštancie
dňa 09.06.2009 za úkony právnej služby poskytnuté v období od 22.08.2007 do 04.06.2009 vo výške
19.954,82 Sk, ktorú prepočítal súčasne aj na v tom čase novozavedenú menu euro, t.j. 662,38 eur, 3/

podaním zo dňa 17.06.2013 doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.06.2013 za úkony právnej služby
poskytnuté v období od 15.07.2010 do 03.06.2013 vo výške 5.616,07 eur, a v poslednom rade 4/
podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.12.2015 za úkon právnej služby
poskytnutý v odvolacom konaní dňa 12.07.2013 vo výške 334,02 eur. Následne vydal súd prvej inštancie
uznesenie, ktorým okrem iného rozhodol o náhrade trov konania strán sporu tak, že žalobcom 1/ a 2/

uložil povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalovanému náhradu trov konania pozostávajúcich z
trov právneho zastúpenia vo výške 4.907,98 eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

22. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd v prvom rade poukazuje na znenie odvolaním žalovaného
napadnutého výroku preskúmavaného uznesenia, v zmysle ktorého bola v konaní neúspešným

žalobcom 1/ a 2/ uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne v konaní v celom rozsahu
úspešnému žalovanému k rukám ich právneho zástupcu (a nie k rukám právneho zástupcu žalovaného,
ktorému bola náhrada trov konania prisúdená) trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia.
Vzhľadom na v čase rozhodovania súdu prvej inštancie účinné ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého
ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola

uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi, odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd
prvej inštancie určil vo výroku o náhrade trov konania strán sporu neúspešným žalobcom 1/ a 2/
povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne úspešnému žalovanému priznané trovy právneho zastúpenia
„k rukám právneho zástupcu žalobcu“, t.j. k rukám právneho zástupcu neúspešnej sporovej strany,
ktorú zaviazal povinnosťou náhrady trov konania protistrany, potom určil platobné miesto žalovanému

priznanej náhrady trov konania pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia v rozpore s citovaným
zákonným ustanovením, ktoré explicitne určovalo, že ten, komu bola uložená náhrada trov konania
(v danom prípade žalobcom 1/ a 2/) bol povinný ju zaplatiť advokátovi strany sporu, ktorej bola táto
náhrada prisúdená (v danom prípade bola prisúdená žalovanému). V tejto súvislosti odvolací súd
konštatuje, že uvedené znenie výroku, ktoré na jednej strane prisudzuje úspešnej sporovej strane

(žalovanému) náhradu trov konania a na druhej strane ukladá neúspešnej sporovej strane (žalobcom
1/ a 2/) povinnosť takto prisúdenú náhradu trov konania zaplatiť na účet svojho právneho zástupcu , je
zmätočné, nezmyselné, nelogické a v značnej miere zasahuje do žalovanému ako úspešnej sporovej
strane prisúdeného práva na náhradu trov konania, pretože nesprávnym určením platobného miesta
prisúdenej náhrady trov konania mu v konečnom dôsledku priznanú náhradu trov konania odníma,

a zároveň porušuje jeho právo na spravodlivý súdny proces a na spravodlivé a predvídateľné súdne
rozhodnutie (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.). Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom (prvom) výroku o náhrade trov konania sporových strán
vzhľadom na jeho znenie neobstojí.23. V ďalšom považuje odvolací súd za potrebné vyjadriť sa k podstatným odvolacím námietkam
žalovaného majúcim vplyv na nové rozhodnutie o výške žalovanému prisúdenej náhrady trov konania. V

súvislosti so žalovaným v odvolaní prezentovaným názorom, že súd prvej inštancie ho mal v zmysle ust.
§ 151 ods. 4 O.s.p. vyzvať na vyčíslenie trov konania, odvolací súd uvádza, že nakoľko v danom prípade
súd prvej inštancie v rozsudku vo veci samej č.k. 17C 161/1997-426 zo dňa 03.06.2013, potvrdeným
rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 9Co 487/2013-458, 9Co 488/2013 zo dňa 19.11.2015, vyslovil, že
o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, potom je nepochybné, že

žalovaný sa mal riadiť ust. § 151 ods. 3 O.s.p., ktoré ustanovuje, že cit.: „V zložitých prípadoch, najmä z
dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd
môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej;
ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch
pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Trovy konania , a to samozrejme
len tie trovy konania, ktoré si do daného okamihu ešte neuplatnil a nevyčíslil, bol povinný bez výzvy

súdu vyčísliť v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej, pričom o právoplatnosti
sa mohol dozvedieť nahliadnutím do spisu. Keďže bol právne zastúpený, bolo irelevantné, kedy bola
na dotknutých rozsudkoch vyznačená doložka právoplatnosti a vykonateľnosti, prípadne, či mu bola zo
strany súdu prvej inštancie poskytnutá správna informácia o ich právoplatnosti, pretože právny zástupca
ako osoba znalá práva si vie bez akýchkoľvek pochybnosti na základe nahliadnutia do spisu vypočítať,

kedy predmetné meritórne rozhodnutia nadobudli právoplatnosť.

24. Vychádzajúc z odvolacej námietky žalovaného, v rámci ktorej vyslovil nesúhlas s právnym záverom
súdu prvej inštancie, v ktorom uviedol, že žalovaný bol povinný po rozhodnutí vo veci samej predložiť
súdu vyčíslenie všetkých trov konania, ktoré žiadal priznať spolu s uvedením celkovej výšky, ako

aj jednotlivých úkonov právnej služby, z dôvodu, že nemá oporu v platnom znení O.s.p. a je v
rozpore aj s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR, bolo potrebné v
odvolacom konaní vyriešiť ako ďalšiu spornú otázku, či bol postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní
o náhrade trov konania, v rámci ktorého neprihliadal na jednotlivé vyčíslenia trov právneho zastúpenia
žalovaného zo dňa 02.05.2007, 05.06.2009 a zo dňa 21.12.2015 a vychádzal iba z vyčíslenia zo

dňa 21.12.2015, správny a zákonný. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd stotožňujúc sa s právnym
názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 5Sžp 24/2011 zo dňa 15.12.2011, na
ktorý poukázal v odvolaní i žalovaný, uvádza, že lehota na vyčíslenie trov konania stanovená v §
151 ods. 1 veta druhá O.s.p. „najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí“ stanovuje iba posledný deň lehoty, dokedy možno trovy konania vyčísliť, aby ich

súd mohol sporovej strane zastúpenej advokátom priznať. Neznamená však, že strana sporu nemôže
trovy konania vyčísliť skôr, t.j. v priebehu konania, najmä ak na to bola osobitne súdom už v priebehu
konania vyzvaná. V tejto súvislosti zároveň zdôrazňuje, že zo žiadneho ustanovenia O.s.p. nevyplýva,
že by si strana sporu nemohla do konca uvedenej lehoty vyčísliť trovy konania čiastkovo (fázovo),
postupne viacerými podaniami, kedykoľvek v priebehu konania. Pokiaľ si teda žalovaný uplatnil a

vyčíslil trovy konania (trovy právneho zastúpenia) postupne jednotlivými podaniami (zo dňa 02.05.2007,
05.06.2009, 17.06.2013, 21.12.2015), súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o náhrade trov konania
zo všetkých týchto podaní vychádzať. Keďže súd prvej inštancie z čiastkových vyčíslení trov konania zo
dňa 02.05.2007 a 05.06.2009 nevychádzal dôvodiac, že nie je náplňou súdu, ale povinnosťou advokáta,
spočítavať odmenu advokáta za jednotlivé úkony právnej služby, pričom takýto spôsob vyčíslenia

považoval za bezdôvodne a šikanózne zaťažujúci súd, je zrejmé, že otázku uplatnenia a vyčíslenia trov
konania posúdil po právnej stránke nesprávne. Jeho záver o bezdôvodnom a šikanóznom zaťažovaní
súdu v prípade postupného vyčísľovania trov konania jednotlivými podaniami bol zároveň arbitrárny,
nakoľko nenašiel svoje opodstatnenie v žiadnom zákonnom ustanovení. V súvislosti so záverom súdu
prvej inštancie, v ktorom konštatoval, že nie je jeho náplňou prepočítavať namiesto advokáta uplatnenú

odmenu za úkony právnej služby zo slovenských korún na eurá, odvolací súd stotožňujúc sa v tejto
otázke v plnom rozsahu s odvolacou argumentáciou žalovaného uvádza, že v zmysle ust. § 9 ods. 3
a 4 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike boli súdy pri svojej činnosti
povinné z úradnej moci a z vlastného podnetu zohľadňovať prechod na euro vrátane zohľadňovania
konverzného kurzu a ďalších pravidiel pre prechod na euro, a tiež kontrolovať správnosť prepočtov

peňažných súm zo slovenských korún na eurá vrátane prepočtov peňažných súm, o ktorých rozhodovali
po určení konverzného kurzu a ktoré sa mali stať splatnými alebo ktorých splátky sa mali stať splatnými
až po zavedení eura. Je preto zrejmé, že pokiaľ si žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil
a vyčíslil trovy konania v mene platnej v čase vyčíslenia, postup jeho právneho zástupcu nemožnohodnotiť ako šikanózny, prípadne nehospodárny a v rozpore so zákonom č. 586/2003 Z.z. o advokácii.
Navyše odvolací súd uvádza, že vyčíslenie trov právneho zastúpenia zo dňa 05.06.2009 bolo vyčíslené
v mene euro a súčasne aj v mene slovenská koruna, čiže nie len v mene slovenská koruna, ako to

nesprávne v odôvodnení napadnutého uznesenia konštatoval súd prvej inštancie. Zároveň v súvislosti
s vyčíslením trov právneho zastúpenia žalovaného zo dňa 02.05.2007 poukazuje odvolací súd na to,
že Slovenská republika prešla na menu euro až dňa 01.01.2009, čiže žalovaný nemohol v roku 2007
vyčíslovať trovy konania v mene, ktorá nebola na území Slovenskej republiky platná. Z uvedeného teda
nepochybne vyplýva, že nesprávny a arbitrárny bol aj záver súdu prvej inštancie, v ktorom konštatoval,

že nie je jeho náplňou prepočítavať namiesto advokáta uplatnenú odmenu za úkony právnej služby zo
slovenských korún na eurá, pretože nemá oporu v platných a účinných právnych predpisoch.

25. Odvolaciu námietku žalovaného, v ktorej namietal, že súd prvej inštancie sa jeho posledným
vyčíslením trov právneho zastúpenia vzniknutých v odvolacom konaní zo dňa 21.12.2015 vôbec
nezaoberal a v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuviedol dôvody, pre ktoré naň neprihliadal, vyhodnotil

odvolací súd ako nedôvodnú, pretože súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania strán sporu už
dňa 23.12.2015 a toto vyčíslenie mu bolo doručené až dňa 28.12.2015. V čase rozhodovania o náhrade
trovkonanianímnedisponoval,pretonemoholznehovychádzaťazohľadňovaťho.Navyšeodvolacísúd
vychádzajúc z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. zdôrazňuje, že toto vyčíslenie bolo súdu prvej inštancie doručené
až po uplynutí zákonnej lehoty troch pracovných dní, ktorá začala plynúť odo dňa nasledujúceho po

dni, kedy rozhodnutie vo veci samej (rozsudok č.k. 17C 161/1997-426 zo dňa 03.06.2013 potvrdený
rozsudkom odvolacieho súdu č.k. 9Co 487/2013-458, 9Co 488/2013 zo dňa 19.11.2015) nadobudol
právoplatnosť(07.12.2015).Zuvedenéhovyplývapotomjednoznačnýzáverotom,žežalovanýsivyčíslil
trovy odvolacieho konania podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným súdu prvej inštancie dňa 28.12.2015
oneskorene,vrozporesust.§151ods.3O.s.p., pretovzmysleust.§151ods.2O.s.p.natotovyčíslenie

už nie je možné prihliadať.

26. V záujme správnosti budúceho postupu súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o výške náhrady trov
konania žalovaného sa odvolací súd vyjadrí i k odvolacím námietkam žalovaného, ktorými namieta
nepriznanie trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej služby, a to za písomné podanie zo dňa

20.03.2012 predstavujúce vyjadrenie k podaniu žalobcov 1/ a 2/ a k doterajšiemu stavu konania, a
za písomné podanie zo dňa 31.05.2013, ktorým reagoval na súdom prvej inštancie uznesením na
pojednávaní dňa 13.05.2013 uloženú povinnosť špecifikovať záverečnú reč, ktoré podľa jeho názoru
predstavujú podania vo veci samej, za ktoré jeho právnemu zástupcovi v zmysle ust. § 14 ods. 1 písm. b)
vyhlášky má patriť odmena. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovaného, ktorou namieta, že mu neboli

priznané trovy právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 20.03.2012 predstavujúce vyjadrenie
k podaniu žalobcov 1/ a 2/ a k doterajšiemu stavu konania, odvolací súd uvádza, že táto je dôvodná,
pretože uvedené podanie je vzhľadom na svoj obsah podaním vo veci samej, ktorým žalovaný reagoval
na vyjadrenie žalobcov 1/ a 2/. Keďže bolo súdu prvej inštancie doručené prostredníctvom faxu už dňa
20.03.2015,t.j.dvadnipredpojednávanímuskutočnenýmdňa22.03.2015,pričomnatomtopojednávaní

bolo podľa ust. § 42 ods. 1 O.s.p. iba v rámci zákonnej lehoty 3 dní doplnené originálom, čo vyplýva
aj zo zápisnice o tomto pojednávaní (č.l. 335 súdneho spisu), je potrebné ho považovať za účelne
uskutočnený úkon právnej služby. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, ktorou namieta, že mu
neboli priznané trovy právneho zastúpenia za písomné podanie zo dňa 31.05.2013, ktorým reagoval
na súdom prvej inštancie uznesením na pojednávaní dňa 13.05.2013 uloženú povinnosť špecifikovať

záverečnú reč, túto vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú, pretože predmetné podanie urobil právny
zástupca žalovaného e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu. Keďže ho v 3-dňovej lehote
uvedenej v ust. § 42 ods. 1 O.s.p. nedoplnil, súd prvej inštancie naň v zmysle tohto ustanovenia nemohol
prihliadať a logicky ani zaň priznať trovy právneho zastúpenia. Aj keď žalovaný toto podanie obsahujúce
jeho záverečnú reč doručil súdu prvej inštancie riadne v listinnej podobe, vzhľadom na skutočnosť, že tak

urobil až po vyhlásení rozsudku vo veci samej, je nepochybné, že takýto úkon právnej služby nemožno
považovať za účelne uskutočnený v záujme žalovaného, pretože vzhľadom na čas, kedy bol súdu prvej
inštancie doručený (po vyhlásení rozsudku), nemal na rozhodnutie vo veci už žiaden vplyv a neslúžil
ani na účelné bránenie práv žalovaného.

27. Vychádzajúc z uvedených skutočností odvolací súd konštatuje, že uznesenie súdu prvej inštancie je
vnapadnutomrozsahuonáhradetrovkonaniastránsporunesprávne ajemuprislúchajúceodôvodnenie
je tiež arbitrárne. Nakoľko tento nedostatok nemožno v dôsledku novej právnej úpravy procesného
kódexu C.s.p. (a jej okamžitej aplikability aj na konania začaté pred účinnosťou tohto kódexu) vzhľadomna v ustanovení § 262 ods. 1 a 2 C.s.p. zavedenú dvojfázovosť rozhodovania o trovách konania (najskôr
onárokuapotomovýšketrovkonaniasamostatnýmuznesenímvydanýmvýlučnesúdomprvejinštancie
prostredníctvom súdneho úradníka) v konaní pred odvolacím súdom odstrániť, pretože odvolací súd

už nie je oprávnený rozhodovať o výške náhrady trov konania a napadnuté rozhodnutie vo vzťahu k
tejto výške v prípade jej nesprávnosti zmeniť (vyplýva to z ust. § 262 ods. 2 v spojení s § 239 až § 250
a § 357 písm. m) C.s.p.), odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa
náhrady trov konania strán sporu podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. v spojení s ust. § 391 ods.
1 C.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, v

ktorom bude úlohou súdu prvej inštancie nanovo prostredníctvom súdneho úradníka rozhodnúť, avšak
už len o výške náhrady trov konania žalovaného, nakoľko rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
(ktorý bol priznaný úspešnému žalovanému) v odvolacom konaní sporné nebolo, pričom súdny úradník
zohľadní aj v tomto uznesení vyslovený právny názor odvolacieho súdu, ktorým je viazaný (§ 391 ods.
2 C.s.p.). Pri rozhodovaní o výške náhrady trov konania žalovaného bude teda vychádzať aj z vyčíslení
trov právneho zastúpenia žalovaného zo dňa 02.05.2007 a 05.06.2009, pri posudzovaní ktorých bude

rešpektovať aj ust. § 9 ods. 3 a 4 zákona č. 659/2007 Z.z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike,
v zmysle ktorých prepočíta uplatnenú odmenu za úkony právnej služby zo slovenských korún na eurá
a zároveň vzhľadom na už vyššie vyjadrený právny názor odvolacieho súdu prizná žalovanému trovy
právneho zastúpenia aj za úkon právnej služby - písomné podanie zo dňa 20.03.2012 predstavujúce
vyjadrenie k podaniu žalobcov 1/ a 2/ a k doterajšiemu stavu konania.

25. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí ( § 396 ods.
3 C.s.p.).

28. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).