Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 14. október 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/95/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119010562
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Ryant
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6119010562.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v trestnej veci proti obžalovanému J. B., pre zločin krádeže podľa §
212 ods. 1, ods. 4 písm. b) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., prejednal na verejnom
zasadnutí konanom dňa 14. októbra 2020, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Ryanta
a sudcov JUDr. Mária Šuleja a JUDr. Adriány Považanovej, odvolanie okresného prokurátora, proti
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 16.01.2020, sp.zn. 5T/53/2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica, sp.zn. 5T/53/2019 zo dňa 16.01.2020 bol obžalovaný
J. B. oslobodený spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo dňa 08.07.2019,
sp.zn. 3 Pv 5/2019/6601, a to postupom podľa § 285 písm. c) Tr. por. pre skutok, ktorý podľa výroku tejto
obžaloby pod bodom 1/ mal spáchať na tom skutkovom základe, že

v presne nezistenom čase od 22.00 hod. dňa 02.01.2019 do 10.00 hod. dňa 03.01.2019 po
predchádzajúcej vzájomnej dohode vykonali krádež vlámaním do poschodového rodinného domu,
ktorého majiteľom je C. Y. a ktorý sa nachádza na neoplotenom pozemku na adrese P., J. P. č. X, okres
L. L., a to tým spôsobom, že K. L. a K. P. pajsrom v oblasti uzamykacieho mechanizmu smrekolitových
vchodových dverí do prízemnej časti domu tieto vypáčili a poškodili, následne vošli do domu, odkiaľ

odcudzili televízor zn. V., nezisteného výrobného čísla v hodnote 229,- Eur, motorovú pílu zn. R.
neznámeho výrobného čísla v hodnote 169,- Eur, uťahovač s kufríkom neznámej značky a výrobného
čísla v hodnote 30,- Eur, ktoré veci K. P. odniesol do osobného motorového vozidla zn. O. L., evidenčné
číslo F ktoré v tom čase užíval J. B. a ktorý na nich po prechádzajúcej dohode v uvedenom vozidle čakal,
a následne sa K. L. aj spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia vrátil do rodinného
domu J. P. č. X, P., s úmyslom odcudziť televízor zn. L., neznámeho výrobného čísla v hodnote 268,- Eur

spolu s konzolou v hodnote 70,- Eur, kde uvedené K. L. s použitím kľúča zo steny demontoval, z kuchyne
odcudzil elektrický mixér zn. G. v hodnote 89,90 Eur., ktoré veci naložili do osobného motorového vozidla
zn. O. L., ev. č. F a následne všetci spolu K. L., K. P., J. B. a doposiaľ nestotožnenou osobou mužského
pohlavia odviezli 2 odcudzené veci do L. L., kde ich rozpredali, čím takto uvedeným konaním majiteľke
domu C. Y., trvalým bydliskom P., J. P. č. X spôsobili škodu odcudzením spolu vo výške 623,64 Eur a
škodu poškodením dverí vo výške 17,50 Eur,

ktorým konaním mal spáchať zločin krádeže podľa § 212 ods. 1,4 písm. b) tr. zák. s poukazom na ust.
§ 138 písm. e) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. Takýmto výrokom dospel prvostupňový
súd k záveru, že nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný J. B..

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal včas t.j. v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresný

prokurátor písomným podaním zo dňa 21.01.2020, ktoré bolo doručené súdu prvého stupňa v rovnaký
deň. V jeho dôvodoch primárne zvýraznil to, že odvolanie smeruje do výroku o vine u obžalovaného J.B. v jeho neprospech. Vo zvyšných výrokoch (K. L. a K. P. boli uznaní vinnými napadnutým rozsudkom
a boli im aj uložené tresty) sa vzdal práva podať odvolanie. Napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa
obžalovaného B. nepovažoval tento odvolateľ za zodpovedajúci stavu veci, pokiaľ bol spod obžaloby

oslobodený. Poukázal na viaceré rozpory vo výpovediach jednak obžalovaného B., ale aj zvyšných
právoplatne odsúdených L. a P., ktorí tvrdili, že B. má dobré kontakty, odcudzené veci predávali všetci
pri HP Tesco a OC Terminál, naviac dokazovali aj prítomnosť ďalšej nestotožnenej osoby, ktorý mal
byť známym B., čo však B. poprel. Výpovede právoplatne odsúdených L. a P. považoval prokurátor za
účelové v snahe zbaviť viny B. zo spolupáchateľstva na stíhanom zločine. Záverom odvolania navrhol

zrušiť napadnutý rozsudok v časti týkajúcej sa obžalovaného B. s tým, aby vec v tejto časti vrátil krajský
súd súdu prvého stupňa s pokynom, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací z podnetu podaného odvolania prokurátorom v zmysle
§ 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým
tento odvolateľ podal odvolanie a preskúmal tiež správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom

predchádzalo.Malnazreteliisvojupovinnosťvtomsmere,ženaprípadnéchyby,ktoréneboliodvolaním
prokurátora vytýkané prihliadol, ak by odôvodňovali podanie dovolania v zmysle § 371 ods. 1 Tr. por. V
tejto súvislosti zistil, že odvolanie prokurátora nebolo podané dôvodne.

Súd prvého stupňa pri dodržaní procesného postupu a taktiež rešpektovaní práva obžalovaného na

obhajobu, rozhodol v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní, v jeho
priebehu dňa 16.01.2020 vykonal výsluch všetkých obžalovaných, obžalovaní L. a P. doznali spáchanie
stíhaných skutkov a urobili aj vyhlásenie, ktoré však okresný súd neprijal v zmysle § 257 ods. 6 Tr. por.,
ďalejvykonalvýsluchysvedkovC.Y.aC.L.,vzmysle§268ods.2Tr.por.doplnildokazovanieprečítaním
znaleckého posudku a odborného vyjadrenia a podľa § 269 Tr. por. boli prečítané i jednotlivé listinné

dôkazy,zadokumentovanévobsahutrestnéhospisu.Prvostupňovýsúdtakýtosúhrndôkazovvyhodnotil
jednotlivo i v ich súhrne správne. Jeho rozhodnutie zodpovedá všetkým hľadiskám, obsiahnutým v ust.
§ 168 ods. 1 Tr. por., prejednávanému prípadu venoval náležitú pozornosť a nemožno mu v tomto smere
nič vyčítať. Stručne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia
oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, pokiaľ si navzájom odporovali.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu je tiež zistiteľné, akými právnymi úvahami sa
prvostupňový súd spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušného ustanovenia
zákona v otázke neviny obžalovaného J. B. zo spáchania stíhaného skutku pod bodom 1/ obžaloby.

Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku poukázal na obsah výpovedí obžalovaných

K. L. a K. P. a taktiež obžalovaného J. B., pričom výrok o jeho nevine zdôvodnil najmä tým, že u tohto
obžalovaného nebolo vykonaným dokazovaním preukázané naplnenie subjektívnej stránky skutkovej
podstaty stíhaného zločinu. Z výpovedí obžalovaného B., ako aj spoluobžalovaných L. a P. vyplynulo,
že obžalovaný B. nevedel, že veci, ktoré do jeho motorového vozidla naložili obžalovaní L. s P., a ktoré
následne prevážal vo svojom motorovom vozidle, boli kradnuté. Nevedomosť obžalovaného B. úplne

vylučuje úmyselné konanie, ktoré sa pri subjekte zločinu krádeže vyžaduje. Obžaloba prokurátora bola
postavená na tom, že jeho obhajoba vylučujúca existenciu subjektívnej stránky je účelová. Obžalovaní
L. a P. totiž zmenili po vznesení obvinenia svoje výpovede, keď uviedli, že B. nemal vedomosť o tom,
že išlo o kradnuté veci. Zmena výpovede nebola podľa prokurátora dostatočne racionálne odôvodnená.
Obžalovaní zhodne usvedčovali B., potvrdili, že B. veci išiel predať spolu s doposiaľ nestotožnenou

osobou a následne išli všetci do herne. Podľa prokurátora je absolútne nepravdepodobné a nelogické
konanie B., kedy by mal predávať veci neznámym osobám od obžalovaných L. a P. poznajúc ich spôsob
života, a to minimálne ohľadom osoby L., bez toho, aby nevedel, že išlo o veci z trestnej činnosti.
Obžaloba teda vychádza z konfrontácie, resp. z porovnávania obsahu výpovedí L. a P. v postavení
podozrivých (pred vznesením obvinenia) s ich výpoveďami ako obvinených (po vznesení obvinenia).

Porovnávanie rozporov vo výpovediach osôb, ktoré vypovedali v rôznych procesných postaveniach
v trestnom konaní neumožňuje žiadne ustanovenie Trestného poriadku. Osobu v určitom procesnom
postavení možno konfrontovať len s jej skoršími výpoveďami, ktoré vykonala v rovnakom procesnom
postavení. Z pohľadu zachovania procesného postavenia obvineného v trestnom konaní ani nemohlo
dôjsť k zmene výpovede L. a P., keďže prvá výpoveď, z ktorej prokurátor vychádzal, bola vykonaná

v ich inom procesnom postavení (podozrivých pred vznesením obvinenia). Výpovede L., P., ako aj B.
vykonané pred vznesením obvinenia by sa v trestnom spise nemali ani nachádzať, a v prípade, že tomu
tak nie je, tak na obsah týchto výpovedí nie je možné pri rozhodovaní súdu o vine a treste prihliadať.Vzhľadom na uvedené, sú námietky a domnienky obžaloby ohľadom rozporných výpovedí obžalovaných
neopodstatnené a pri rozhodovaní o vine obžalovaného B. nevýznamné.

V reakcii na odvolacie námietky prokurátora krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady náležitého zistenia
skutkového stavu veci, vyjadrenej v § 2 ods. 10 Tr. por. vyplýva, že prípadný záver o vine obžalovaného
J. B. zo spáchania stíhaného zločinu by musel byť založený na bezpečne zistených faktoch a nie iba na
predpokladoch a domnienkach, hoci sa môžu javiť pravdepodobnými. Súhrn nepriamych dôkazov, na
preukázanie viny obžalovaného v posudzovanom prípade by musel tvoriť logickú a ničím nenarušenú

sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktoré by nielen spoľahlivo preukazovali všetky okolnosti
žalovaného skutku v zmysle usvedčenia obžalovaného z jeho spáchania, ale čo je dôležité, aj vylučovali
nadovšetkúpochybnosťprijatieinéhozáveru onevineobžalovaného.Súdprvéhostupňasahodnotením
dôkaznej situácie podrobne zaoberal v odôvodnení napadnutého rozsudku, s týmito dôvodmi sa krajský
súd v plnom rozsahu stotožňuje (sú uvedené vyššie v tomto rozhodnutí) a bolo by nadbytočné na tomto
mieste v rozhodnutí odvolacieho súdu tieto dôvody znovu opakovať. V posudzovanej veci nebolo možné

tak prijať jednoznačný záver, nevzbudzujúci akúkoľvek dôvodnú pochybnosť o vine obžalovaného J. B.
zo spáchania stíhaného skutku pod bodom 1/ obžaloby.

Za takejto dôkaznej situácie je aj z pohľadu krajského súdu v posudzovanej veci dôvodný záver
spočívajúci v tom, že nebolo dokázané, že skutok pod bodom 1/ obžaloby spáchal obžalovaný B.. Tento

skutok sa síce stal, za jeho spáchanie však boli právoplatne uznaní za vinných pôvodne spoluobžalovaní
(právoplatne odsúdení K. L. a K. P.).

V súdenom prípade boli využité všetky dostupné možnosti na zistenie skutkového stavu veci a to nielen
v prospech, ale aj v neprospech obžalovaného B., nie je objektívne možné už nič ďalej dokazovať,

resp. iným dôkazom, majúc na mysli taký, ktorý by spochybnil obhajobu obžalovaného, usvedčiť ho zo
spáchania stíhaného skutku v rozsahu uvedenom v obžalobe prokurátora.

Pokiaľ vo veci zostalo čiastočné podozrenie, že obžalovaný B. sa ako spolupáchateľ mohol podieľať na
spáchaní skutku pod bodom 1/ obžaloby, krajský súd zdôrazňuje, že zo zásady prezumpcie neviny pre

orgány činné v trestnom konaní vyplýva, a to pokiaľ ide o vyvodzovanie skutkových zistení na základe
vykonaného dokazovania to, že v prípade pochybností o skutku, ako bol ustálený obžalobou, ktoré
preukázateľne nie je možné odstrániť vykonaním ďalších dôkazov, je povinnosťou týchto orgánov a súdu
obzvlášť prikloniť sa k možnosti pre obžalovaného priaznivejšej.

S poukazom na vyššie uvedené považoval krajský súd odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné,
a preto ho postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.