Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. júl 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/356/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712200604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7712200604.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členiek

senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobcov: 1. L. P., X. Y. P., obaja bytom
v Č. G., Z. J. Č.. XXX, T., proti žalovanej: N. T., bytom v T., H.. U.. L. Č.. XXXX/X, o zaplatenie 183.000,00
Kč s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 11.1.2017 č.k.
7C/9/2012-210 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania.

Žalobcovia majú právo na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1.OkresnýsúdMichalovce(ďalejlen„súdprvejinštancie“)rozsudkomuložilžalovanejpovinnosťzaplatiť

žalobcom 181.500,00 Kč s úrokom z omeškania vo výške 8,75% od 30.4.2013 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobcom priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalovanej.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali voči žalovanej zaplatenia 183.000,00 Kč s prísl.
titulom úhrady záväzku zo spotrebiteľského úveru, ktorým sa ako ručitelia zaručili uhradiť dlh, v prípade,
že ho neuhradí žalovaná ako dlžníčka.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 100 ods. 1 až
3, § 101, § 110 ods. 1 až 3, § 550, § 558, § 37 ods. 1 až 3 a § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka,
§ 3 nar. vlády č. 87/1995 Z.z. dospel k záveru, že nárok žalobcov je dôvodný, čo do zaplatenia sumy
181.500,00 Kč s príslušenstvom, preto žalobe v tejto časti vyhovel a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

4. V konaní mal za preukázanú tú skutočnosť, že žalovaná písomne dňa 4.3.2006 uznala pohľadávku

žalobcov, ktorú voči nej mali titulom ručenia za splácanie dvoch spotrebiteľských úverov, ktoré následne
aj plnili. Medzi stranami sporu bol dojednaný aj splátkový kalendár v súvislosti s úhradou uznanej
pohľadávkyzostranyžalovanej.Totouznaniepodľasúduprvejinštanciespĺňavšetkynáležitostiuznania
dlhu tak, ako má na mysli § 558 Občianskeho zákonníka, pričom súčasne dospel k záveru, že v danom
prípade je daná aj dôvodnosť uplatneného nároku žalobcov voči žalovanej.

5. Zaoberal sa tiež otázkou, či nárok žalobcov nie je premlčaný z dôvodu vznesenia námietky premlčania

zo strany žalovanej. Uznanie dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka spôsobuje prerušenie
premlčania a začiatok novej 10-ročnej premlčacej doby, ktorá začína plynúť dňom, kedy k uznaniu došlo
alebo kedy uplynula lehota na plnenie, ak je v uznaní určená (§ 110 Občianskeho zákonníka).6. Dňa 4.3.2006 sa strany sporu dohodli na splátkovom kalendári s tým, že prvá časť pohľadávky v
zmysle II. ods. 2 písm. a/ zmluvy mala byť zaplatená v 36 mesačných splátkach, druhá časť pohľadávky
podľa písm. b/ v splátkach v lehote dvoch rokov a tretia časť pohľadávky podľa písm. c/ v lehote jedného

roka od zaplatenia poslednej splátky podľa písm. d/.

7. Z toho plynie, že posledná časť pohľadávky mala byť zaplatená do 6 rokov od uzavretia dohody, čo v
danom prípade predstavuje 31.3.2012. Až uplynutím tohto dátumu by v danom prípade začala plynúť 10-
ročná premlčacia doba. Žaloba bola podaná na súd dňa 16.1.2012, z čoho vyplýva, že nárok žalobcov

nemožno považovať za premlčaný.

8. Pokiaľ ide o uznanie dlhu žalovanou zo dňa 4.8.2010 v písomnej forme, súd prvej inštancie zistil, že
v tomto právnom úkone absentuje určitosť uznávacieho prejavu, nakoľko z neho nie je jasné, z ktorého
ručiteľského záväzku uznala žalovaná dlh, keďže žalobcovia boli ručiteľmi na dvoch spotrebiteľských
úveroch. Preto uznanie dlhu žalovanou zo dňa 4.8.2010 súd prvej inštancie vyhodnotil ako neplatné z

dôvodu absencie určitosti právneho dôvodu v uznávacom prejave.

9. Na základe námietky žalovanej, že dlh žalobcov uhradila v celej výške, súd prvej inštancie zameral
dokazovanie na zistenie skutočností, akú sumu z uznanej výšky dlhu žalovaná uhradila. Z dokladov
predložených žalovanou vyplynulo, že žalovaná preukázala zaplatenie dlhu v celkovej sume 83.000,00

Kč. Preto pokiaľ na základe uznania zo dňa 4.3.2006 uznala pohľadávku v celkovej sume 309.000,00
Kč, rozdiel predstavuje sumu 266.000,00 Kč. Žalobcovia žalobou uplatnili menšiu čiastku vo výške
183.000,00 Kč, preto aj pri zohľadnení tej skutočnosti, že žalovaná realizovala ešte jednu úhradu na
účet žalobkyne v prvom rade dňa 30.8.2010 v sume 1.500,00 Kč, možno dospieť k záveru, že žalovaná
nepreukázala, že by priznanú sumu žalobcom uhradila.

10. Spolu s istinou súd zaviazal žalovanú uhradiť žalobcom aj úroky z omeškania počnúc dňom
30.4.2013, teda odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, nakoľko žalobcovia nepreukázali, že by už
skôr žalovanú vyzvali na úhradu dlhu.

11. Z týchto dôvodov zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom 181.500,00 Kč spolu s 8,75% úrokom z
omeškania od 30.4.2013 do zaplatenia a v zostávajúcej časti žalobu zamietol.

12. Žalobcom priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej vzhľadom na výsledok sporu.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 367 písm. f/ a h/ C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo zmenil tak, že žalobu zamietne. V dôvodoch
odvolania poukázala na to, že súd prvej inštancie nerešpektoval právny názor vyslovený odvolacím
súdom v uznesení zo dňa 31.8.2015 sp.zn. 6Co/363/2014, jeho rozhodnutie nemožno považovať za

preskúmateľné. Súd prvej inštancie nezodpovedal uspokojivo na otázky tak, ako bolo uložené odvolacím
súdom a jeho zdôvodnenie nezodpovedá zákonným procesným ustanoveniam. Ani jeden z úverov nie je
označený číslom, označenie úveru ako „prvý“ a „ďalší“ nepostačuje. Súd sa nevyporiadal s jej obranou.
Žalovanápoukázalanato,ženemalavedomosťopremlčaníuznanéhodlhu,čojepodmienkouprávneho
účinku uznávacieho prejavu. Preto v danom prípade nebolo možné aplikovať ust. § 558 Občianskeho

zákonníka.

14. Žalobcovia vo vyjadrení k odvolaniu navrhli potvrdiť rozsudok v napadnutej časti ako vecne správny.
Poukázali na to, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie a dospel k správnym skutkovým a právnym
záverom. Žalovaná sa len vyhýba zodpovednosti uhradiť ich pohľadávku.

15. Žalobkyňa vo vyjadrení ako reakcii na vyjadrenie žalovaných zotrvala na svojej odvolacej
argumentácii a poukázala na to, že žalobcovia sledujú len vlastný prospech.

16.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania

v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v rozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených v odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.17. Rozsudok je vo vyhovujúcom výroku vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ust. § 387 ods.
1 C.s.p., potvrdil.

18.Vecnesprávneazákonuzodpovedajúcesúajdôvodyrozsudku,sktorýmisaodvolacísúdstotožňuje,
a na ktoré poukazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

19. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 11.7.2018 o 09.30 hod. v
pojednávacej miestnosti č. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli

zverejnené dňa 4.7.2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

20. Žalovaná v odvolaní označila odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. teda,
že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

21. Po preskúmaní odvolania odvolací súd dospel k záveru, že namietané odvolacie dôvody nie sú
naplnené.

22. Žalobcovia v tomto konaní uplatňovali voči žalovanej náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi z
dôvodu splnenia dlhu, ktorý ako ručitelia plnili v prospech veriteľa z pohľadávky, zabezpečenej ručením.

Žalovaná ako dlžníčka pohľadávku z úverových zmlúv totiž nesplnila.

23. Súd prvej inštancie považoval nárok žalobcov za opodstatnený na základe uznania dlhu žalovanou
písomnou formou dňa 4.3.2006 v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka, ktoré v zmysle zákona zakladá
vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval.

24. Správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že uznanie dlhu je platným právnym úkonom, nakoľko
tento právny úkon obsahuje všetky náležitosti stanovené zákonom. Obsahom spomínanej dohody zo
dňa 4.11.2006 sa totiž stal uznávací prejav žalovanej ako dlžníčky, ktorá jednostranne v písomnej forme
sa zaviazala dlh žalobcov vo výške stanovenej v tomto uznaní uhradiť. Z tohto právneho úkonu vyplýva

dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, ktorý je bližšie špecifikovaný v bode 1 písm. a/ až c/ spomínanej
dohody s určením presnej výšky pohľadávky.

25.Neobstojípretonámietkažalovanej,ževkonanísastalaspornouotázkadôvoduavýškypohľadávky,
keďže nie je zrejmé, z akého zmluvného vzťahu žalobcovia svoj nárok odvíjajú. V spomínanom bode 1

písm. a/, b/ dohody sú totiž presne označené úverové zmluvy, ktoré boli zo strany žalobcov zabezpečené
ručením a v ktorých žalovaná vystupovala ako dlžníčka.

26. Aj keď žalovaná v konaní spochybnila dôvod a výšku (rozsah) nároku žalobcov, v konaní žiadnym
spôsobom nepreukázala svoje tvrdenia o neexistencii nároku, resp. o tom, že pohľadávku žalobcov

medzičasom uspokojila. V tomto odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, s
ktorým sa plne stotožňuje.

27. Neobstojí ani odvolacia námietka žalovanej, ktorá vyčíta súdu prvej inštancie, že nesprávne posúdil
otázku premlčania nároku žalobcov, keď dospel k záveru, že nárok žalobcov nie je premlčaný. V danom

prípade ani nezačala plynúť 10-ročná premlčania doba vyplývajúca z ust. § 110 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, keďže pred podaním žaloby ešte ani neuplynul čas na splnenie záväzku ustanovený v
dohode zo dňa 4.11.2006. Prvá splátka na základe tejto dohody mala byť uhradená 30.11.2006, preto
10-ročná lehota len u tejto prvej splátky by uplynula (až) 1.12.2016. Žaloba bola vo veci podaná skôr,
ešte dňa 16.1.2012. Preto správne uzavrel súd prvej inštancie, že nárok žalobcov nemožno považovať

za premlčaný.

28. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok vo vyhovujúcom výroku
vrátane súvisiaceho výroku o trovách konania ako vecne správny.

29. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešným žalobcom priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnej
žalovanej.30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).