Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2015

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 40C/7/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7213220423
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Sandra Veľká

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2015:7213220423.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Sandrou Veľkou, v právnej veci žalobkyne: C.. N. H., U..

XX.X.XXXX, R. L. XX, L., právne zast. JUDr. Juraj Kus, advokát, AK Nám. osloboditeľov 10, Michalovce,
proti žalovanému: Slovenská republika - Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2,
Bratislava, o zaplatenie 150.000 EUR s prísl. takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 100.000 EUR s 5,5% úrokom z omeškania od 16.8.2013 do
zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

O trovách konania súd rozhodne samostatným uznesením do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 26.8.2013 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni 150.000 EUR s úrokom z omeškania vo výške 9,5% od 15.8.2013 do zaplatenia
titulom zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím nesprávnym úradným
postupom orgánu verejnej moci. Žalobkyňa bola nespravodlivo trestne stíhaná a obvinená uznesením
vyšetrovateľa zo dňa 29.3.2010 za trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa, trestná sadzba

2 až 5 rokov. Žalobkyňa podala proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažnosť, prokurátor jej sťažnosť
zamietol. Dňa 15.2.2011 bola podaná Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov obžaloba. Okresný
súd Trebišov uznesením zo dňa 12.7.2012 zastavil trestné stíhanie voči žalobkyni, pretože skutok
nie je trestným činom. Žalobkyňa si listom zo dňa 8.2.2013 podala žiadosť na Generálnu prokuratúru
Slovenskej republiky o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody. Generálna prokuratúra listom
zo dňa 31.7.2013 oznámila žalobkyni, že sú splnené zákonné podmienky nároku na náhradu škody
z nezákonného rozhodnutia a priznala žalobkyni nárok na náhradu nákladov na obhajobu 1.545,94

EUR a nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol ako nedôvodnú. V dôsledku trestného stíhania
bolo porušené u žalobkyni právo na súkromie a rodinný život a to nezákonnými odposluchmi a
obrazovo zvukovými záznamami. O trestnom stíhaní informovali médiá. V dôsledku trestného stíhania
žalobkyňa stratila dôveru nadriadených, personálnym rozkazom bola žalobkyňa prevedená z funkcie
starší vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
Košice okolie, kde je zaradená dodnes, t.j. došlo k strate dôvery nadriadených, bola poškodená na plate,
v dôsledku trestného stíhania má žalobkyňa vážne zdravotné problémy, ktoré nikdy nemala. V dôsledku

trestného stíhania sa ocitla v izolácii, pozerali sa na ňu ako na skorumpovanú policajtku.

Žalovaný žiadal návrh zamietnuť z dôvodu, že nebol preukázaný vznik nemajetkovej ujmy u žalobkyne.
Ak došlo k pochybeniu tlačového odboru ministerstva vnútra resp. médií pri medializácii žalobkyňa mámožnosť domáhať sa ochrany osobnosti voči médiám, tlačovému odboru ministerstva vnútra. Žalobkyňa
je naďalej v obdobnej pracovnej pozícii s obdobným ohodnotením. Návrh žalobkyne prekračuje limit
nemajetkovej ujmy podľa ust. § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z.

Súd vykonal dokazovanie uznesením Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a
inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby zo dňa 29.3.2010, sťažnosťou zo dňa 7.4.2010, uznesením
Vojenskej obvodnej prokuratúry zo dňa 11.6.2010, obžalobou zo dňa 15.2.2011, uznesením Okresného
súdu Trebišov 4T 57/2011 zo dňa 12.7.2012, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na

náhradu škody zo dňa 8.2.2013, odpoveďou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa
31.7.2013, personálnym rozkazom ministra spravodlivosti zo dňa 14.6.2005, personálnym rozkazom
riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Košice okolie zo dňa 30.12.2010, personálnym rozkazom riaditeľky
Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 30.12.2010, upovedomením zo dňa 31.3.2010, zdravotnou
dokumentáciou žalobkyne, lekárskym nálezom zo dňa 15.1.2013, výpoveďou žalobkyne, výpoveďou
svedka G.. G. E., výpoveďou svedka B.. B. Š., výpoveďou svedkyne F. N.R., výpoveďou svedka C.. E.

D., výpoveďou svedkyne C.. G. T., výpoveďou svedka C.. I. Q. a zistil tento skutkový stav:

Z uznesenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, sekcia kontroly a inšpekčnej služby, odbor
inšpekčnej služby zo dňa 29.3.2010 súd zistil, že dňa 29.3.2010 vydalo Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, sekcia kontroly inšpekčnej služby, odbor inšpekčnej služby uznesenie, ktorým bolo podľa ust.

§ 206 ods. 1 Tr. por. vznesené obvinenie voči žalobkyni za prečin zneužívania právomocí verejného
činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne
odôvodnený záver, že v dobe od 7.1.2010 do 16.2.2010 v Košiciach na ul. Kuzmányho 8 v budove
Krajského riaditeľstva Policajného zboru Košice zneužívala svoje služobné postavenie vyšetrovateľa
PZ a v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/, ods. 3

písm. a/ Trestného zákona vedenej na ÚJaKP KR PZ Košice pod ČVS: KRP-33/OVK-KE-2010, ktorá jej
bola pridelená do vyšetrovania v rámci prípravného konania, jednotlivé procesné úkony, najmä výsluch
svedka poškodenej G. L., svedka - podozrivého D. N. a svedkov L. L., G. C. K. G.. Ľ. Š. vykonávala v
rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por., pričom pri týchto úkonoch do zápisnice najmä neprotokolovala všetky
skutočnosti uvádzané svedkami, ktorými by mohol byť zo spáchania skutku usvedčovaný podozrivý

D. N. a tak zabezpečila dôkazy svedčiace v prospech podozrivej osoby, čím úmyselne vytvorila takú
dôkaznú situáciu tak, že dňa 16.2.2010 mohla trestné stíhanie prerušiť v zmysle § 228 ods. 1 Tr. por.,
čím umožnila podozrivej osobe vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

Zo sťažnosti zo dňa 7.4.2010 súd zistil, že žalobkyňa podala dňa 7.4.2010 sťažnosť proti uzneseniu

vyšetrovateľa PZ zo dňa 29.3.2010.

Z uznesenia Vojenskej obvodnej prokuratúry zo dňa 11.6.2010 súd zistil, že Vojenská obvodová
prokuratúra uznesením zo dňa 11.6.2010 OPv 34/10 zamietla sťažnosť žalobkyne proti uzneseniu MV
SR, sekcia kontroly inšpekčnej služby PZ zo dňa 29.3.2010 lebo sťažnosť nie je dôvodná.

Z obžaloby zo dňa 15.2.2011 súd zistil, že Vojenská obvodná prokuratúra dňa 15.2.2011 č. OPv 34/10
podalaobžalobunažalobkyňuakoobvinenúpreto,ževKošiciachvdobeod7.1.2010do16.2.2010naul.
Kuzmányho 8 v budove Krajského riaditeľstva PZ Košice zneužívala služobné postavenie vyšetrovateľa
PZ tým, že v trestnej veci obzvlášť závažného zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. a/, ods.

3 písm. a/ Tr. zák., vedenej na KR PZ Úrade justičnej a kriminálnej polície v Košiciach pod sp.zn. ČVS:
KRP-3/OVK-KE-2010, ktorá jej bola pridelená na vyšetrovanie, vykonávala procesné úkony výsluchy
svedkyne - poškodenej G. L., svedka - podozrivého D. N. a svedkov L.Í. L., G. C., R. G. K. G.. Ľ. Š. v
rozpore s ust. § 2 ods. 10 a § 132 Tr. por. tak, že do zápisníc o týchto úkonoch neprotokolovala všetky
skutočnosti dôležité pre trestné konanie uvádzané svedkami, ktorými mohol byť zo spáchania skutku

usvedčený podozrivý D. N. a takto v trestnom konaní zabezpečila iba dôkazy svedčiace v prospech
podozrivej osoby, čím úmyselne vytvorila takú dôkaznú situáciu, aby dňa 16.2.2010 mohla trestné
stíhanie podľa § 228 ods. 1 Tr. por. prerušiť a tým umožnila podozrivej osobe vyhnúť sa trestnému
stíhaniu, čím spáchala prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a/
Tr. zák.

Z uznesenia Okresného súdu Trebišov 4T 57/2011 zo dňa 12.7.2012 súd zistil, že Okresný súd
Trebišov uznesením zo dňa 12.7.2012 zastavil trestné stíhanie proti žalobkyni ako obžalovanej pre
prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa, pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvodna postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2012. Z odôvodnenia uznesenia
vyplýva, že uznesenie zo dňa 22.9.2009, ktorým bolo začaté trestné stíhanie, je uznesením, ktoré
nemá náležitosti požadované § 199 ods. 3 Tr. por. Uznesenie z 22.9.2009 je neurčité, nekonkrétne,

nepreskúmateľné, predovšetkým z hľadiska totožnosti skutku, na základe ktorého môže orgán činný
v trestnom konaní vzniesť obvinenie konkrétnej osobe. Podľa názoru súdu ide o uznesenie, ktoré
je nezákonné a nemá oporu v aktuálnom trestnom poriadku. Ide o paušálne podozrenie všetkých
vyšetrovateľov,prokurátorovasudcovpôsobiacichvrámcikošickéhokrajaaadvokátovbezobmedzenia
na región, z dôvodov, ktoré sú vyššie uvedené. Z obsahu tohto uznesenia ďalej vyplýva, že jednotlivé

zložky orgánov činných v trestnom konaní, konkrétne vyšetrovatelia rôznych súčasti, vykonávajú
jednotlivé procesné úkony v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por. a zabezpečujú dôkazy svedčiace v
prospech obvinených osôb. Z obsahu citovaného ustanovenia je zrejmé, že uznesenie z 22.9.2009
a na neho nadväzujúce uznesenie o vznesení obvinenia z 29.3.2010, práve túto skutočnosť dávajú
za vinu tak všeobecne všetkým vyšetrovateľom, ako aj konkrétne pri vznesení obvinenia obvinenej
N. H.. Súd považuje dôkazy, ktoré boli zabezpečené na základe uznesenia zo dňa 22.9.2009 a na

základe ktorých bolo vznesené obvinenie, za dôkazy, ktoré nie sú zabezpečené v súlade so zákonom
a teda nepoužiteľné v trestnom konaní, nehodnotil obsah týchto dôkazov. Vyslovovanie paušálnych
podozrení, voči určitým kategóriám osôb je situácia, ktorá hraničí s vytváraním tzv. policajného štátu,
ktorý preventívne a bezdôvodne sleduje niektoré skupiny obyvateľstva. Kým v tomto uznesení takéto
paušálne podozrenie bolo vystavené a smerovalo voči zložkám - orgánom činným v trestnom konaní,

nič nezabráni iným zložkám polície, za podpory prokuratúry tak, ako to bolo v tomto prípade, aby sa
takéto paušálne podozrenia rozšírili na iné skupiny osôb, voči ktorým bude mať štát určité záujmy.
Uvedenéskutočnostiviedlisúdkukonštatovaniu,žedôkazyzabezpečenénazákladeuzneseniaozačatí
trestného stíhania po tomto dátume, sú nezákonné a pre konanie pred súdom nepoužiteľné. Konštatoval
preto, že skutok nemožno kvalifikovať ako trestný čin a nie je dôvod ani na postúpenie veci.

Zo žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody zo dňa 8.2.2013 súd zistil, že žalobkyňa
v zastúpení právneho zástupcu listom zo dňa 8.2.2013 podala na Generálnu prokuratúru Slovenskej
republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ktorá jej bola spôsobená v
trestnom konaní z dôvodu, že bola nespravodlivo trestne stíhaná a obvinená uznesením vyšetrovateľa

zo dňa 29.3.2010 a trestné stíhanie po podaní obžaloby Vojenskou obvodnou prokuratúrou Prešov
15.2.2011 bolo Okresným súdom v Trebišove uznesením zo dňa 12.7.2012 zastavené. Uplatnila si nárok
na náhradu škody, trovy obhajoby v trestnom konaní 1.700,55 EUR a nemajetkovú ujmu 150.000 EUR.

Z odpovedi Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 31.7.2013 súd zistil, že Generálna

prokuratúra Slovenskej republiky listom zo dňa 31.7.2013 oznámila žalobkyni, že dňa 15.2.2013 jej bola
doručená žiadosť žalobkyne o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, že po preskúmaní
spisového materiálu sú splnené zákonné podmienky nároku na náhradu škody titulom nezákonného
rozhodnutia s tým, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania, trovy právneho zastúpenia vo výške
1.545,94 EUR.

Zpersonálnehorozkazuministraspravodlivostizodňa14.6.2005súdzistil,žeministervnútraSlovenskej
republiky personálnym rozkazom zo dňa 14.6.2005 prijal žalobkyňu do služobného pomeru v štátnej
službe príslušníka policajného zboru dňom 15.7.2005 vymenúva žalobkyňu do hodnosti kapitán a
zaraďuje žalobkyňu do stálej štátnej služby, ustanovuje ju do funkcie starší vyšetrovateľ oddelenia

vyšetrovania, odboru všeobecnej kriminality Úradu justičnej a kriminálnej polície Krajského riaditeľstva
PZ v Košiciach a zaraďuje do 8. platovej triedy.

Z personálneho rozkazu riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Košice okolie zo dňa 30.12.2010 súd zistil,
že personálnym rozkazom riaditeľa Okresného riaditeľstva PZ Košice okolie zo dňa 30.12.2010 bola

žalobkyňa ustanovená od 1.1.2011 do funkcie vyšetrovateľ oddelenia všeobecnej kriminality, odboru
kriminálnej polície OR PZ Košice okolie a zaradená do 6. platovej triedy.

Z personálneho rozkazu riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach zo dňa 30.12.2010 súd zistil,
že personálnym rozkazom riaditeľky Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bola žalobkyňa preradená od

1.1.2011naOkresnériaditeľstvoPZvKošiciachokolieadňom31.12.2010odvolanázdoterajšejfunkcie.

Z upovedomenia zo dňa 31.3.2010 súd zistil, že Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach
upovedomilo dňa 31.3.2010 žalobkyňu vo veci začatia konania vo veci prepustenia zo služobnéhopomeru na základe materiálov zo sekcie kontroly inšpekčnej služby, že je dôvodné podozrenie, že
svojím konaním zvlášť hrubým spôsobom porušila služobné povinnosti, služobnú prísahu tým, že od
7.1.2010 do 16.2.2010 zneužívala svoje služobné postavenie vyšetrovateľa PZ v trestnej veci obzvlášť

závažného zločinu lúpeže, jednotlivé procesné úkony vykonávala v rozpore s ust. § 2 ods. 10 Tr. por.,
úmyselne vytvorila takú dôkaznú situáciu, že mohla trestné stíhanie prerušiť, čím umožnila podozrivej
osobe vyhnúť sa trestnému stíhaniu.

Zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne z psychiatrických vyšetrení G.. L. súd zistil, že žalobkyňa bola

vyšetrená psychiatrom G.. G. L. dňa 7.6.2010. Počas života nemala nikdy vážnejšie psychické problémy.
Zlom nastal toho roku, koncom marca jej vznikol v práci vážny problém, kedy sa cíti ukrivdená, nie je to
ešte doriešené, ale pokiaľ sa nedokáže jej nevina, môže prísť o prácu. Stále sa to rieši, žije vo veľkej
neistote, je nešťastná a cíti sa aj veľmi bezmocná, má svojho advokáta, ale nevie ako to celé dopadne.
Nedokážepracovať,neviesasústrediťnačinnosť,ktorúrobí,jeveľmiprecitlivelá,plačlivá,malalexaurin,
ktorý užívala ráno, na obed a večer. Prináša jej však len miernu úľavu, často počas celého dňa nič

neje, schudla približne 6 kg. V noci zle spáva, veľmi ťažko zaspáva, potom sa aj často budú. Doma
má kľud, má dobré zázemie, má partnera, s ktorým už viac rokov žije a vychádzajú spolu veľmi dobre.
Zisťuje prejavy vegetatívnej instability v oblasti hlavne GITu, hyporhexia, hmotnostný úbytok, porucha
spánku, vnímanie intaktné, myslenie senzitívne vzťahovačné, koherentné, bez bludnej produkcie,
pocit somatopsychickej insuficiencie, poruchy prosexie. Záver: zmiešaná anxiózne depresívna porucha

nasadajúca na postraumatickú poruchu F 41.2. Dňa 22.6.2010 - depres. - anx. porucha nasadajúca
na postraumat. poruchu, stav t.č. len mierne zlepšený, čiast. úprava spánku, miernejšia intrapsych.
tenzia aj anxieta, nálada naďalej subdepres., mierne prejavy veget. instab. v oblasti GIT-u, liečbu
toleruje.Dňa26.7.2010-depresívne-anxióznysyvliečbe,stavzlepšený,ústupprejavovemočnejlability,
anxiozity, a intrapsychickej tenzie, myslenie menej obavné, menej anxiózne, katatýmne ladenie ešte

pretrváva mierne zlepšenie aj v oblasti hedónie. Dňa 23.8.2010 - depresívne-anxiózny sy v liečbe, stav
zlepšený, zníženie anxiozity, prejasnenie nálady, ústup depresívnej sympt., zlepšenie spánku, zvýšenie
prahu frustračnej tolerancie, mierne zlepšenie aj v oblasti hedónie. Dňa 19.10.2010 - popisuje posledné
obdobie, cíti sa ešte horšie ako na začiatku. Je plačlivá, veľmi úzkostná, má paranoidné myšlienky
voči svojmu okoliu. Všetko sleduje. Súdne sa jej záležitosti absolútne nikam nepohli, žije v neistote

ako to dopadne pre ňu. Utrpela aj spoločenskú ujmu, plače, rozčuľuje sa, ako sa to celé mohlo stať.
Lieky akoby ani neužívala, len po Xanaxe pociťuje miernu, dočasnú úľavu. Depresívne-anxiózny sy v
liečbe, stav zhoršený. Dňa 15.11.2010 - cíti sa rovnako, pociťuje tieseň, napätie, neistotu, v práci sa nič
nové neudialo, stále žije v neistote, je na ňu podané trestné stíhanie. Depresvíne-anxiózny sy v liečbe,
stav nezlepšený. Dňa 21.12.2010 - depresívne-anxiózny sy v liečbe, stav zlepšený. Dňa 17.2.2011 -

depresívne-anxiózny sy v liečbe, stav zlepšený. Dňa 24.5.2011 - pracovné stresy pretrvávajú, niekedy
to ešte dosť prežíva, stav t.č. mierne zlepšený. Dňa 16.6.2011 - cíti sa nedobre, opisuje ako už prestala
veriť ľuďom okolo seba, stráni sa ľudí, nemá k ním dôveru, priznáva, že často je vyslovene paranoidná.
Má problém ísť medzi ľudí, nedokáže vystúpiť pred ľudí. Cíti nedôveru, až averziu. Má myšlienky, že
si o nej klebetia, že ju ohovárajú. Depresívne-anxiózny sy v liečbe, akt. až porucha myslenia v zmysle

paranoidného sy, prítomné paranoidné percepcie - výrazný vplyv na správanie pacientky, myslenie
obavné, až bludné, akt. odklon od reality, sociálna izolácia, nálada nevýrazná. Dňa 14.9.2011 - stále je
vo vyšetrovaní, veľmi to prežíva, cíti veľkú krivdu. Musí si očistiť meno, veľmi to celé prežíva, stav kolíše.
Dňa 6.12.2011 - stav zlepšený. Dňa 5.3.2012 - pociťuje výrazne zhoršenie už asi mesiac, je zúfalá,
že sa veci nepohli dopredu, čo sa týka tých svojich záležitostí, ktoré sú na súde. Nálada je skleslá,

nič ju nebaví, je nešťastná, sama si už dávala aj dva alebo tri paretiny denne. Pociťuje veľký vnútorný
nekľud, nepokoj, aj manžel ju vyzval, aby tu skôr prišla. Pohádala sa kde s kým, narobila si len zle,
práca ju prestala baviť, háda sa aj s manželom. Dňa 4.4.2012 - často máva aj strach, má nepríjemné
myšlienky, čo ju čaká v blízkej budúcnosti. Stav málo zlepšený. Dňa 22.6.2012 - zníženie anxiozity.
Dňa 20.9.2012 - cíti sa lepšie, padlo rozhodnutie súdu, s tým, že vyšetrovanie bolo ukončené, bola

oslobodená ale ešte nemá v rukách písomné rozhodnutie, ešte na to čaká. Pociťuje však značnú úľavu,
paretin počas leta po tomto rozhodnutí postupne prestala užívať, cíti sa celkom obstojne. Ústup prejavov
emočnej lability, I depresívnej sympt., stav zlepšený aj pod vplyvom exog. faktorov, zníženej anxiozity.
Dňa 10.12.2012 - pacientka v ambulantnej psychiatrickej liečbe od júna 2010 do decembra 2012. Do
ambulancie prišla v dôsledku výraznej depresívnej a anxióznej symptomatiky, ktorá vznikla na jar 2010

v súvislosti so situáciou v zamestnaní - s trestným stíhaním. Bola krivo obvinená, veľmi ju to zasiahlo
ako v práci, tak aj v súkromí, začala mať psychické ťažkosti, ktoré predtým nikdy nemala, a ani sa
psychiatricky neliečila. Pacientka dlhodobo v rámci súdneho šetrenia frustrovaná, opakovane udáva, že
je nevinná, ale nevie sa brániť, frustrovaná z veľmi pomalého, vleklého vyšetrovania jej prípadu. Počastohto obdobia porucha nálady, stavy výraznej úzkosti, napätia, porucha spánku, porucha príjmu potravy,
úbytokhmotnosti,poruchykoncentrácie,sklonksociálnejizolácii.Aktuálnehlásimiernezhoršeniestavu.
Cíti sa poškodená, opisuje ako jej to všetko zmenilo život a zasiahlo ju to nielen v práci, ale negatívne aj

v súkromí. Vyjadruje sklamanie, že aj napriek tomu, že jej to dobre dopadlo a bola oslobodená, tak po
dočasnej, prechodnej úľave, t.č. pociťuje zhoršenie stavu. Záver - depresívna porucha ťažkého stupňa
nasadajúca na postraumatickú stresovú poruchu F 32.2.

Z lekárskeho nálezu zo dňa 15.1.2013 súd zistil, že klinický psychológ PhDr. Ľ. H. v lekárskom

náleze zo dňa 15.1.2013 uviedla, že pacientka bola v starostlivosti psychologickej ambulancie od mája
2010 do marca 2011 (v počte 10 psychoterapeutických sedení). Dovtedy nebola v minulosti anam.
psychologicky vyšetrená. Dôvodom psychoterapeutickej starostlivosti bola psychická dekompenzácia v
súvislosti s trestným stíhaním voči pacientke. Bola vedená so záverom: reaktívny stav na ťažký stres.
Odoslaná na psychiatriu, nakoľko jej stav si vyžadoval medik. terapiu. Pacientka intenzívne prežívala
vznesené obvinenie voči jej osobe, v popredí boli výrazné pocity krivdy, nespravodlivosti. V dôsledku

stresovej situácie sa u pacientky objavili nasledovné príznaky: vypadávanie vlasov, nechutenstvo s
úbytkom hmotnosti, bolesti žalúdka - prejav intrepsychickej tenzie, lakrimozita, znížená sebaistota,
sociálna úzkosť vedúca k obmedzovaniu sociálnych kontaktov najmä v oblasti profesného života, ranné
pesimistické rozlady, poruchy sústredenia sa, pacientka udávala narušenie partnerského vzťahu. V
priebehu terapeutických rozhovorov bola opakovane v popredí téma sociálnej izolovanosti na báze

sociálnejaxniety.Akoajproblémyvprofesnejoblasti,problémykoncentrácie,strataprofesnejsebaistoty.
Efekt psychoterpautických sedení - len diskrétny a prechodný. Pacientka pokračovala v liečbe u
psychiatra.

Z výpovede žalobkyne súd zistil, že dňa 29.3.2010 bolo voči nej vznesené obvinenie pre prečin

zneužitia právomocí verejného činiteľa, bola zavolaná vyšetrovateľom inšpekčnej služby, ktorý jej doručil
uznesenie o vznesení obvinenia. Bola vypočúvaná v prítomnosti 5 policajtov inšpekčnej služby, bola v
šoku, svoju prácu si vždy robila najlepšie, podľa najlepšieho vedomia a svedomia a bola v silnom strese.
V rámci trestného konania boli nezákonne použité dôkazné prostriedky zvukové a obrazové záznamy,
čo bol veľký zásah do práv, bol odpočúvaný telefón a boli použité kamery, pričom v telefóne riešila svoje

súkromné záležitosti s rodinou a kamarátmi a pokiaľ ide o kamery, v kancelárii sa prezliekala, keďže
má telesné previerky a chodila do posilňovne v budove, v kancelárii sa prezliekala z toho dôvodu, že
pri posilňovni sú spoločné šatne a preto bola nútená prezliekať sa v kancelárii. Ešte aj dnes je jej to
nepríjemné, keď si spomenie na to, že sa na ňu pozerali policajti ako sa prezliekala. Z dôvodu, že boli
použité kamery sa trestné stíhanie roznieslo v rámci celej polície, rozprávalo sa o tom na prokuratúre,

na súde, medzi advokátmi, urobili z toho veľkú kauzu práve preto, že boli použité kamery, keďže sa
to spájalo s obzvlášť závažným zločinom, kamery sa používajú iba výnimočne. Odposluch a kamery
boli použité aj neprimerane dlho. Začalo sa o nej rozprávať ako o skorumpovanej policajtke, začali ju
ohovárať, ľudia sa jej začali vyhýbať, nikto s ňou nechcel mať nič spoločné, pretože nechceli, aby bolo jej
meno spájané s ich osobou. Vždy jej záležalo na svojej povesti a tak aj žila. Stratila aj kamarátov, ktorí sa

hnevali, že ich odpočúvali, začala sa šikana na pracovisku, začalo konanie o prepustení zo služobného
pomeru, došlo k obave zo straty zamestnania, keďže je rozvedená matka, samoživiteľka. Chodila na
výsluchy a bola v silnom strese. Opakovane bola vysielaná na služobné cesty, čo predtým nebolo a
bola preradená na OR PZ Košice okolie z KR PZ Košice, čo ťažko znášala, keďže sa na KR PZ Košice
dostala na základe svojich schopností a svojho prístupu, bola preložená na okres, kde začínala v roku

1998. V roku 2012 bolo trestné stíhanie zastavené, aj napriek tomu nebola opätovne prijatá na KR PZ,
boli tam prijaté iné osoby a nebola jej daná možnosť vrátiť sa. Taktiež došlo k poklesu platu z 8. platovej
triedy do 6. a rozdiel je markantný, nedostávala v čase trestného stíhania ani celoplošnú odmenu, ktorú
dostávali všetci policajti a to bez ohľadu na výsledky a to práve s odôvodnením, že je trestne stíhaná. Po
preložení na Okresné riaditeľstvo bola v cudzom prostredí, všetci vedeli o tom, že je trestne stíhaná, dali

jej aj najavo, čo si o tom myslia, že je skorumpovaná vyšetrovateľka, čelila dvojzmyselným uštipačným
narážkam. Ráno sa budila s bolesťou brucha s tým, čo bude zase v práci. Na jednej strane bola rada,
že má prácu, na druhej strane každý človek má svoju hranicu únosnosti. Trpela nespavosťou, budila
sa a zaspávala s plačom, nemala chuť ani žiť. V dôsledku trestného stíhania došlo aj k narušeniu
rodinných vzťahov a aj vzťahov s priateľom, s ktorým si dovtedy rozumeli, po začatí trestného stíhania

sa to zmenilo, priateľ je prokurátor, rozprávalo sa o nej aj na prokuratúre, aj on bol vystavený narážkam,
poznámkam až uveril rečiam a začal jej vykrikovať, že mu urobila hanbu, vyčítal jej to, prestal jej veriť a
následne sa odsťahoval. Bol postihnutý aj tým, že aj jeho meno bolo pošpinené, rozprávalo sa o tom na
súde, aj na prokuratúre, keďže ako prokurátor v práci dozeral nad dodržiavaním zákonnosti a v súkromížil so ženou, ktorá bola trestne stíhaná. Pokiaľ ide o jej dcéru, snažila sa jej to nehovoriť, hanbila sa,
ona by to ani nechápala, dozvedela sa to od môjho bývalého manžela, ktorý jej povedal, že pomáham
obžalovaným. Bolo to veľmi ťažké vysvetliť dieťaťu, že som nezákonne trestne stíhaná, keďže bola vo

veku, keď si deti myslia, že súdy a polícia sú neomylné. Nemohla sa dcére venovať tak ako by sa jej
chcela a ako sa jej venovala predtým a taktiež stratila autoritu. Dovtedy s dcérou aktívne žili, venovala
sa jej, 4 krát do týždňa chodila na tréningy, chodili na dovolenky, od začatia trestného stíhania na to
nemala silu, stratila 3 roky riadnej starostlivosti o dcéru, keďže nemala síl normálne fungovať a žila po
celú dobu s tým, že je trestne stíhaná. Začala sa vyhýbať ľuďom, izolovať, nechcela sa s ľuďmi stretávať

a prestala chodiť na akcie, ktoré navštevovala predtým. Pokiaľ ide o následky trestného stíhania tieto
pretrvávajú aj dodnes, keďže bola preložená z KR PZ na OR PZ Košice okolie a toto sa nezmenilo
ani po skončení trestného stíhania, došlo u nej k finančnej ujme, odvrátili sa od nej kamaráti, stratila
dôveru a kolegovia sa stále na ňu pozerajú ako na osobu, ktorá bola trestne stíhaná, túto nálepku má
aj dodnes. Ďalším následkom bol stres, pošpinenie mena, zmena postavenia v práci a zdravotné a
psychické problémy. Začala navštevovať psychologickú ambulanciu a psychiatra, pričom dovtedy nikdy

nebola takýmto spôsobom liečená, keďže to nepotrebovala, začala užívať silné antidepresíva. Bola jej
diagnostikovaná postraumatická stresová porucha. Po skončení trestného stíhania sa stav dočasne
zlepšil, požiadala psychiatra o vyradenie z evidencie, keďže však jej psychické problémy pretrvávali,
naďalej navštevuje psychiatra a užíva antidepresíva, avšak platí si ich ako samoplatca. S priateľom,
ktorý odišiel, v súčasnosti spolu žijú, vzťah však už nie je taký aký bol a už ani nebude. Dcéra má dnes

15 rokov. Aj keď dôvodom preradenia na Okresné riaditeľstvo PZ je organizačná zmena, jednoznačným
dôvodom bolo trestné stíhanie. Bola zavolaná na pohovor vtedajším zástupcom riaditeľa a bolo jej
povedané, že je trestne stíhaná a preto nemôže zostať vo funkcii, ktorú vykonáva. Bola jednoznačne
preradená z tohto dôvodu. Opravný prostriedok proti preradeniu nepodala, keďže by to nič nezmenilo.
Po zastavení trestného stíhania jej nikto neponúkol návrat na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru,

bolo prijatých niekoľko vyšetrovateľov, jej však miesto nebolo ponúknuté. Rozdiel v plate v dôsledku
preradenia sú 2 platové triedy. Do budúcna nie je možný žiaden ďalší kariérny postup aj keby mala
nevie aké pracovné výsledky, je vnímaná ako skorumpovaná policajtka, stratila dôveru. S kamarátmi sa
dodnes nerozpráva, hnevali sa na ňu, prestali jej veriť, nemajú záujem ani dodnes sa s ňou stretnúť. V
dôsledku trestného stíhania trpí dodnes. Priateľ sa k nej vrátil, ich vzťah je narušený, nevie, čo prinesie

budúcnosť. Mali ukážkový vzťah, rozumeli si, v súčasnosti to už také nie je.

Z výpovede svedka G.. G. E. súd zistil, že svedok žije so žalobkyňou niekoľko rokov. Predtým ako začalo
trestnéstíhaniemaliideálny,harmonickývzťah,nehádalisa,chcelisavroku,keďzačalotrestnéstíhanie,
vziať a plánovali spoločné dieťa. Trestné stíhanie žalobkyne zasiahlo ich život vo všetkých sférach,

v rodinnej, spoločenskej, malo to vplyv na zdravotný stav žalobkyne, na rodinné vzťahy. Celá kauza
bola medializovaná. Rozprávalo sa o tom na súde, prokuratúre, vedeli to advokáti, počúval narážky, že
žalobkyňa je skorumpovaná, že robí kšefty. Nikdy si nemyslel, že im sa niečo také stane. Dozvedeli sa
o tom všetci priatelia, známi, ktorí im dávali najavo, že nechcú s nimi mať nič spoločné. Žalobkyňa bola
predtým spoločenská, usmievavá žena, v dôsledku trestného stíhania sa jej osobnosť úplne zmenila,

začala byť depresívna, stále plakala, mala strach, že príde o prácu, prestala sa zaujímať o domácnosť,
dieťa, celá starostlivosť bola na ňom a jej mame, ktorá k nim chodila prať, variť a on sa staral o dcéru,
ktorej pripravoval jedlo, nosil ju na krúžky. Žalobkyňu nič nezaujímalo, začala mať veľké psychické
problémy, dlho ju prehováral, aby navštívila psychológa. Táto návšteva nepomohla, musela vyhľadať
psychiatra. Začala užívať silné antidepresíva, ktoré užíva dodnes. Začala sa hádať s rodičmi, ktorí si

nevedelipredstaviť,akomôžebyťniektoodpočúvaný,maťkamery,keďneurobilničprotizákonné.Začali
hádky aj medzi svedkom a žalobkyňou, žalobkyňa mu vyčítala ako prokurátorovi, že práve prokuratúra
z nej urobila skorumpovaného policajta. Mal toho už dosť, tak sa na istú dobu odsťahoval. Celú situáciu
ťažko znášala aj dcéra H., ktorá mala v tom čase 9 rokov, všimla si, že mama sa jej nevenuje tak ako
predtým.Žalobkyňapredtýmžilaibapresvojedieťa,vdôsledkutrestnéhostíhaniastratilazáujem.Vrchol

bol, keď dcéra prišla od biologického otca s tým, že otec jej povedal, že mama pôjde do basy, lebo
pomáha obžalovaným. Bolo to veľmi ťažké dcére situáciu vysvetliť. Bývalý manžel sa obzvlášť vyžíval
v tejto situácii a robil rôzne podania na súd, že žalobkyňa je skorumpovaná, že má krivý charakter a
to v súvislosti s konaním o výživné resp. zvýšenie výživného a vyporiadanie BSM. Žalobkyňa ťažko
znášala, že sa začalo disciplinárne konanie o prepustení zo služobného pomeru, mala strach o prácu,

z každej strany počúvala narážky, poukazovali na ňu prstom, dávali jej pocítiť, že je trestne stíhaná aj v
zamestnaní. Potom ako bolo zastavené trestné stíhanie si myslel, že všetko sa vráti do pôvodných koľají,
vôbec sa tak nestalo. Okrem strachu o to, že žalobkyňa príde o prácu a že pôjde do väzenia, keďže
tam hrozila sadzba 1 až 5 rokov, sa nič iné nezmenilo. Žalobkyňa užíva antidepresíva dodnes, vzťahy spriateľmi a kamarátmi sa neobnovili, s nikým sa nestretávajú. Keď chce, aby išli medzi ľudí, žalobkyňa
nejde. Podľa neho trpí sociálnou fóbiou do dnes. Boli to najhoršie roky života. Predtým žili spoločenským
životom, chodili na oslavy, plesy, akcie, dovolenky, spoločenské udalosti, rodinné oslavy. Všetci sa im

začali vyhýbať a trvá to dodnes. Odvrátila sa od nich aj rodina, s bratom sa dodnes nerozpráva, pretože
namiesto toho, aby ho podržal, mu vyčítal v čase trestného stíhania žalobkyne, že je prokurátor, ako
môže žiť s takouto osobou. Do konfliktu prichádzal aj s kolegami, keďže rozprávali o žalobkyni a s
niektorými sa nerozpráva dodnes. Žalobkyňa má dodnes traumu vstúpiť do budovy prokuratúry ani
do nej nevstúpila a taktiež do budovy Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, kde boli

kamery, ktoré ju najviac trápili, keďže ju videli ako sa prezliekala. Kolegovia, ktorí mali z úradnej činnosti
vedomosť, že kamery sa nenamontujú len tak, boli presvedčení, že žalobkyňa je skorumpovaná a že
robí kšefty. Boli presvedčení, že daný trestný čin spáchala, narážky trvali veľmi dlho a on sám začal
pochybovať o žalobkyni, keďže vie, že kamery sa nedávajú len tak.

Z výpovede svedka B.. B. Š. súd zistil, že svedok bol so žalobkyňou kolega, žalobkyňu poznal ako

kolegyňu aj ako nadriadený, bola zodpovedná, svedomitá, obľúbená, rešpektovaná pre odborné znalosti
aj pre svoju povahu, v prípade potreby vždy poskytla pomoc, bola odborne zdatná. V práci mala
stále poriadok, nemala žiadne nedostatky, bol rozdiel oproti iným kolegom, dosahovala vynikajúce
výsledky. Neskôr prešiel na krajský úrad vyšetrovania, kde bola následne preložená aj žalobkyňa. Úzko
spolupracovali, konzultovali pracovné záležitosti, vážil si ju pre jej vedomosti a skúsenosti. Žalobkyni boli

prideľované zložitejšie prípady, oveľa náročnejšie ako iným aj s medzinárodným prvkom organizovaná
trestná činnosť, žalobkyňa ich ľahko zvládala, pristupovala k práci principiálne, zákonne, bola dôsledná,
pedantná, taký poriadok ako mala ona vo veciach videl a v súčasnosti vidí u málokoho. V roku 2010
sa dozvedel, že jej bolo vznesené obvinenie, bol to pre neho šok, bolo to zarážajúce, nepochopiteľné,
nastal obrovský zlom. Najprv tomu nechcel veriť, zo svojej činnosti vedel, že ak je trestne stíhaný policajt,

dôkazná situácia musí byť preukázaná, ihneď sa vedelo o tom, že boli použité informačno technické
prostriedky, kamery a odpočúvanie, o použití kamier pri trestnej činnosti policajta dovtedy nepočul. Pri
použití informačno technických prostriedkoch je potrebné dodržať postup, ktorý je zložitý, musí byť
začaté trestné stíhanie, musí byť súhlas prokurátora, súdu a z dôvodu použitia takýchto prostriedkov
sa má za to, že nie sú pochybnosti o trestnej zodpovednosti. Trestná vec, v ktorej mala žalobkyňa

nezákonne postupovať, bola lúpež, iným vyšetrovateľom v danej veci bolo vznesené obvinenie. V
prípade ekonomickej trestnej činnosti sú pochybnosti, či ide o trestnú činnosť, avšak v prípade lúpeže,
táto pochybnosť nie je. Žalobkyňa v dôsledku trestného stíhania klesla v jeho očiach, vedeli o tom všetci,
ľudia v práci polemizovali, špekulovali. Na jednej strane boli radi, že sa ich to netýka, takú zlomyseľnosť,
akú zažil od bývalého manžela žalobkyne to je neslýchané. Išlo o človeka, s ktorým má žalobkyňa dcéru,

tešil sa z toho, mal radosť. Na polícii je dané, že dobré sa spomenie málokedy, na zlé sa nezabúda.
Žalobkyňa bola preložená na odbor kriminálnej polície OR PZ Košice okolie, z vlastnej skúsenosti vie,
keď prešiel po organizačných zmenách na okres na pol roka a to na základe vlastného rozhodnutia, bol
veľmi sklamaný a rozčarovaný z tohto pôsobenia a pociťoval to ako krivdu. Nevie ako žalobkyňa môže
toto preloženie znášať, vzhľadom na jej schopnosti je predurčená na KR PZ, dokonca aj na funkciu.

Aj mesačne prichádza o príjem a zníženie príjmu bude mať vplyv na jej dôchodok. Potom ako bola
zbavená obvinenia, nikto jej neponúkol, aby sa vrátila na KR PZ. Na Krajské riaditeľstvo Policajného
zboru v Košiciach boli prekladaní ľudia odborne zdatní s príslušnou praxou, odkedy bola žalobkyňa
preložená na Okresné riaditeľstvo PZ Košice okolie, bolo veľa personálnych zmien, avšak nebol tam
preložený žiaden policajt, ktorý by bol tak odborne zdatný ako žalobkyňa. So žalobkyňou sa predtým

stretával pracovne aj na spoločenských akciách, od trestného stíhania s tým prestali, do dnešného dňa
má odstup. O tom, že bola žalobkyňa trestne stíhaná, každý hovoril, potom ako bolo zastavené trestné
stíhanie, táto skutočnosť nebola verejne oznámená. Podľa neho už nemá dôveru nadriadených, keďže
nebola opätovne preložená na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach. Kolegovia verili tomu,
že žalobkyňa je skorumpovaná, bolo viac faktorov, ktoré to podporovali.

Z výpovede svedkyne F. N. súd zistil, že svedkyňa je bývalá spolužiačka, bývalá kolegyňa a kamarátka
žalobkyne. V čase začatia trestného stíhania obidve pracovali na Krajskom riaditeľstve Policajného
zboru, poznali sa aj z vysokej školy, predtým boli dlhé roky kolegyne na Okresnom riaditeľstve
Policajného zboru, boli veľmi dobré kamarátky, trávili spolu dovolenky. Potom ako sa dozvedela, že

žalobkyňa bola obvinená inšpekciou Ministerstva vnútra SR, pochopila to tak, že žalobkyňa mala brať
úplatky, robiť v spise nejaké veci, ktoré nezodpovedali skutočnosti a za to prijať odmenu, všetci boli
v šoku, také niečo sa na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru nestalo, bol to veľký škandál, každý
o tom rozprával, nevedeli, čo si o tom majú myslieť. O žalobkyni by to nikdy nepovedala, takto junepoznala. Začali sa šíriť klebety, dozvedela sa, že mali byť nasadené informačno technické prostriedky
a to obrazový a zvukový záznam a bol odpočúvaný telefón. Rozmýšľala, že niečo na tých záznamoch
muselo byť, pracuje s takýmito prostriedkami, je policajt vyšetrovateľ, myslela si, že musia byť nejaké

dôkazy, že to nemohlo byť bezdôvodne. Šírili sa reči, že žalobkyňa je úplatná, volali jej kolegovia, čo
spravila žalobkyňa, bol z toho obrovský škandál. Vie, že sa viedlo prepúšťacie konanie, následne bola
žalobkyňa preradená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, išla dole nielen pracovnou náplňou
ale aj platovo, bude mať menší dôchodok. Pred začatím trestného stíhania sa denne stretávali nielen
v práci aj v súkromí, po začatí trestného stíhania sa začala so žalobkyňou menej stýkať, mala obavy

zo svojej pracovnej pozície sa nesmie stretávať so stíhanými osobami a keďže vedela o nasadení
informačno technických prostriedkov, snažila sa so žalobkyňou čo najmenej kontaktovať, mala strach,
aby ju neodpočúvali. Svedkyňa keďže sedela v kancelárii s mužmi, chodila sa prezliekať do kancelárie
žalobkyne, aj ju videli na kamerových záznamoch ľudia, ktorí sedeli o poschodie nižšie, stretávala
ich na obede, bolo jej to nepríjemné, hnevala sa na žalobkyňu, že to spôsobila, narušilo to ich
kamarátsky vzťah, ktorý od tej doby ochladol. Priateľ žalobkyne bol prokurátor, bolo z toho „haló“, že

žije s prokurátorom a vnieslo to zlé svetlo aj na neho. Bývalý manžel žalobkyne sa mal vyjadrovať
o mafiánskych praktikách žalobkyne. Dozvedela sa, že informačno technické prostriedky v kancelárii
žalobkyne mali byť umiestnené dlhodobo, pričom svedkyňa so žalobkyňou v kancelárii rozoberala
súkromné veci, jej aj žalobkyne, také aké si hovoria kamarátky a bola to sila, že to počúvali nie cudzí
ľudia, ale tí, ktorí sedeli v budove a mohli sa o tom baviť dlhé mesiace. Ona vie, že trestné stíhanie

bolo zastavené. Na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, kde žalobkyňa v súčasnosti pracuje, nebol
povedaný výsledok trestného stíhania, bolo len povedané, že jej obvinená, ostalo to tak, ľudia, ktorí ju
poznajú, si to tak zafixovali a dodnes to takto vnímajú.

Z výpovede svedka C.. E. D. súd zistil, že svedok je prokurátor, žalobkyňu pozná z pracovnej činnosti

ako vyšetrovateľky z výkonu dozoru. Žalobkyňu pozná ako kvalitnú vyšetrovateľku do veci, ktorú mali
spoločnú, z ktorej vyplynulo trestné stíhanie žalobkyne. Bol veľmi nemilo prekvapený, čo sa stalo, bol
presvedčený, že sa to stalo vzhľadom na použitie informačno technických prostriedkov, keďže pri ich
použití musia byť dôkazy, veľmi ho to prekvapilo, urobilo to na neho veľmi zlý dojem. Stretával sa aj
s inými kolegami, ktorí o tom rozprávali, bolo silné podozrenie o korupčnom správaní žalobkyne. So

žalobkyňousaďalejnestretával,vie,žetrestnéstíhaniebolozastavené.Skolegamisaotrestnomstíhaní
žalobkyne rozprávali, rozprávali sa aj o nasadení informačno technických prostriedkov, boli prekvapení,
že taká kvalitná vyšetrovateľka urobila niečo také. Všetci si mysleli, že museli na žalobkyňu niečo mať,
všetci sa báli, čo bude ďalej, stránili sa žalobkyne, mali na ňu negatívny názor.

Z výpovede svedkyne C.. G. T. súd zistil, že svedkyňa pozná žalobkyňu od roku 1996, kedy
pôsobila vo funkcii čakateľky a neskôr prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice I, kde vykonávala
dozor nad ekonomickou trestnou činnosťou. So žalobkyňou prichádzala do styku pracovne ako s
vyšetrovateľkou, žalobkyňa bola šikovná, pracovitá, zoznámila sa aj bližšie, stretávali sa s jej priateľom
C.. E., prokurátorom Okresnej prokuratúry Košice II, ktorý bol dlhoročný priateľ svedkyne, spolužiak

z vysokej školy. V roku 2006 začala svedkyňa vykonávať funkciu sudkyne Okresného súdu Košice
I. Žalobkyňa niekedy v tom čase začala pracovať na Krajskom úrade vyšetrovania, špecializovala
sa na ekonomickú kriminalitu, prichádzali do styku po pracovnej stránke. Svedkyňa vzhľadom na
funkciu sudkyne nenadväzovala blízke vzťahy, pre erudovanosť a profesionalitu spisov žalobkyne, ktoré
vykazovali perfektnú prípravu, prejavovala voči žalobkyni sympatie a stretávali sa aj vo voľnom čase aj s

priateľom žalobkyne. Boli na viacerých akciách, stretávali sa aj v domácom prostredí. Pozná ich vzťah.
V roku 2009 bolo vydané absolútne nezákonné uznesenie, kde mali byť uvedení sudcovia a prokurátori
pre nezákonnú korupčnú činnosť, všetkými to otriaslo. Asi pol roka na to sa dozvedela, že žalobkyni bolo
vznesené obvinenie v súvislosti s nasadením obrazových a zvukových záznamov, boli v šoku. Svedkyňa
má 18 ročnú prax v trestnom práve, nerozumela tomu, v konečnom dôsledku tomu uverila, keďže má z

praxe vedomosť, že tam, kde sú použité obrazové a zvukové záznamy, musí niečo byť. V duši žalobkyňu
odsúdila, rozhodla sa, že s takýmito ľuďmi sa stýkať nebude, je sudkyňa a nebude riskovať stretnutia s
obvinenými osobami. Všetci o tom rozprávali na súde, na prokuratúre, bolo to medializované v novinách,
všetci vraveli, že žalobkyňa sa zbláznila, že musela niečo zobrať. Ich vzťahy sa prerušili, nestretávali sa,
nechcela s ňou nič mať. Možno aj ona bola odpočúvaná, pričom má viaceré závažné kauzy a prestala

sa stretávať s každým s kým by mohlo byť niečo v takýchto kauzách spájané. Trestné stíhanie trvalo 3-4
roky, presne uviesť nevie, obžaloba žalobkyne prišla na Okresný súd Košice I, sudcovia Okresného súdu
Košice I sa nechali vylúčiť a vec bola postúpená na niektorý okresný súd. Sledovali výsledok, z ktorého
bola prekvapená, že to skončilo pozitívne pre žalobkyňu, keďže boli zákonné príkazy Špecializovanéhotrestného súdu. Vie, že trestné stíhanie bolo zastavené alebo žalobkyňa bola oslobodená, ani po tomto
rozhodnutí sa so žalobkyňou nestýka, vie, že takýto ľudia sú potom zlomení, sú iní, dôjde k zmene
osobnosti. K vplyvu trestného stíhania na osobnosť žalobkyne sa vyjadriť nevie, keďže sa s ňou už

nestretávala, pri náhodnom stretnutí s jej priateľom na chodbe sa pýtala na žalobkyňu, uviedol, že
žalobkyňa sa zmenila, že je na antidepresívach, že je divná, všetkých obviňuje, je zlomená. Taký bol aj
jej priateľ, neveril v spravodlivosť, prokuratúru. Z vlastnej praxe vie, že ak bolo voči niekomu zastavené
trestné stíhanie alebo bol oslobodený, už nemá šancu postúpiť, v prípade policajta postúpiť na Krajský
úrad vyšetrovania, biľag trestného stíhania je na celý život. Takisto je to v prípade disciplinárneho postihu

sudcu. Je to hrozné pre ambiciózneho a šikovného človeka, že nemá šancu posunúť sa a rozvíjať. C..
E. a žalobkyňa sú partnermi dlhé roky, žijú spolu, žalobkyňa má dcéru H., C.. E. nemá deti, chceli mať
spolu deti, trestné stíhanie žalobkyne im znemožnilo mať spoločné deti. Domnieva sa, že žalobkyňa s
priateľom už nikdy nebudú takí akí boli. Chcela by, aby verili v spravodlivosť.

Z výpovede svedka C.. I. Q. súd zistil, že žalobkyňu poznal ako policajtku, najprv Okresného oddelenia

potom Krajského riaditeľstva Policajného zboru, vyvinul sa medzi nimi prirodzený priateľský vzťah, mal
veľa káuz na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru ako advokát. Prišiel s ňou do styku aj v súvislosti
s tým, že jej priateľ športoval tak ako svedok, priateľ sa stal neskôr prokurátorom, aj s ním sa stretával
aj profesionálne a mal s ním priateľský vzťah. Žalobkyňa bola veľmi korektná osoba, navštevoval ju na
Krajskom riaditeľstve Policajného zboru, keď mal iné veci na Krajskom riaditeľstve Policajného zboru a

to až do doby, keď vznikol „humbuk“ v súvislosti s tým, že niektorá policajná zložka mala začať trestné
stíhanie, kde mali byť zamotaní všetci sudcovia, advokáti, policajti. Z vlastnej činnosti vie, že po začatí
trestného stíhania môže dôjsť k odpočúvaniu všetkých telefónov, podozrenie padlo aj na neho a keď sa
dozvedel, že žalobkyňa mala nasadenú kameru, začalo mu to vadiť, nevyhľadával jej spoločnosť, mal
pochybnosti, avšak myslel si, že niečo pravdy na tej kauze bude. Prestal sa kamarátiť aj s priateľom

žalobkyne, keďže sa cítil ohrozený tak ako všetci z odvetvia a keď sa ho pýtal priateľ žalobkyne, prečo
sa mu vyhýba tak mu povedal, že by z toho mohol mať problém. Od tej doby žalobkyňu nestretol, s
jej priateľom sa stretáva iba náhodne. O trestnom stíhaní žalobkyne sa rozprávalo medzi kolegami,
advokátmi, prokurátormi, väčšina tomu verila z dôvodu, že žalobkyňa mala kamery, že niečo urobila. Až
teraz sa dozvedel, že trestné stíhanie bolo zastavené.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Citovaný zákon nadobudol účinnosť dňa 1.7.2004 (článok VI zákona).

Podľa ustanovenia § 1 citovaného zákona, tento zákon upravuje a) zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenúorgánmiverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,b)zodpovednosťobceavyššiehoúzemného
celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone

samosprávy, c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa ustanovenia § 2 citovaného zákona, na účely tohto zákona a) výkon verejnej moci je rozhodovanie
a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach
fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je 1. štátny orgán, 2. orgán územnej

samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická
osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci.

Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 a 2 citovaného zákona, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa ustanovenia § 5 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným

rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.Podľa ustanovenia § 6 ods. 1 citovaného zákona, ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.

Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 a 2 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej

nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11. Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť
príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované.

Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu

škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

Podľa ust. § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán

písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že

neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom

konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, a
1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného
príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ
Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu
prokurátora.

Podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f) citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu
spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo
správnom konaní.

Podľa ust. § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa ust. § 17 ods. 2 cit. zák. v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie

je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

Podľa ust. § 17 ods. 3 citovaného zákona, výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

Podľa ust. § 60 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru základ
na výpočet výsluhového príspevku, odchodného, úmrtného, výsluhového dôchodku a invalidného
výsluhového dôchodku sa zistí z priemerného mesačného služobného platu dosiahnutého v obdobíposledných desiatich skončených kalendárnych rokov pred dňom skončenia služobného pomeru u
policajta podľa odseku 2 a u profesionálneho vojaka podľa odseku 4.

Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, zodpovednosť za škodu podľa tohto zákona sa vzťahuje
na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a
na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

Podľa ustanovenia § 517 ods. 1 veta prvá, odsek 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh
riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa ustanovenia § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú
niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Predmetom konania je náhrada škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola od roku 1998 v
služobnom pomere v štátnej službe príslušníka policajného zboru od 15.7.2005 vo funkcii starší
vyšetrovateľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach zaradená do 8. platovej triedy.

Uznesením zo dňa 29.3.2010 Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, odbor inšpekčnej služby vzniesol
žalobkyni obvinenie za prečin zneužívania právomocí verejného činiteľa z dôvodu, že v dobe od
7.1.2010 do 16.2.2010 zneužívala svoje služobné postavenie vyšetrovateľa PZ a v trestnej veci obzvlášť
závažného zločinu lúpeže, ktorá jej bola pridelená, procesné úkony vykonávala v rozpore s ust. § 2 ods.
10 Tr. zák., čím úmyselne vytvorila takú dôkaznú situáciu, že mohla trestné stíhanie prerušiť, umožnila

podozrivej osobe vyhnúť sa trestnému stíhaniu. Žalobkyňa podala proti uzneseniu dňa 7.4.2010
sťažnosť, ktorú Vojenská obvodná prokuratúra uznesením zo dňa 11.6.2010 zamietla a dňa 15.2.2011
podala obžalobu na žalobkyňu pre trestný čin zneužívania právomocí verejného činiteľa. Okresný súd
Trebišovuznesením4T57/2011zodňa12.7.2012zastaviltrestnéstíhanievočižalobkyni,pretožeskutok
nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Žalobkyňa dňa 8.2.2013 podala na Generálnu

prokuratúru Slovenskej republiky žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, trovy
obhajoby vo výške 1.700,55 EUR a nemajetkovú ujmu 150.000 EUR. Generálna prokuratúra Slovenskej
republiky dňa 31.7.2013 oznámila, že sú splnené zákonné podmienky nároku na náhradu škody titulom
nezákonného rozhodnutia vo výške 1.545,94 EUR titulom trov právneho zastúpenia. Žalobkyňa bola
personálnym rozkazom riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru zo dňa 30.12.2010 preradená

od 1.1.2011 na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach a odvolaná z doterajšej funkcie. Dňa
31.3.2010 bolo začaté voči žalobkyni konanie vo veci prepustenia zo služobného pomeru na základe
skutku, ktorý bol predmetom trestného stíhania žalobkyne. Z výpovede žalobkyne, výpovedí svedkov,
zdravotnej dokumentácie žalobkyne mal súd za jednoznačne preukázané, že v dôsledku trestného
stíhania žalobkyne došlo k psychickým problémom u žalobkyne, čo vyplýva aj z nálezu MUDr. L., kde

bola diagnostikovaná zmiešaná anxiózne-depresívna porucha nasadajúca na posttraumatickú poruchu
v dôsledku obavy z trestného stíhania s tým, že po ukončení trestného stíhania sa stav žalobkyne zlepšil,
avšak diagnóza pretrváva, žalobkyňa od začatia trestného stíhania do súčasnosti užíva antidepresíva.
Pred začatím trestného stíhania žila v harmonickom partnerskom zväzku s priateľom, ktorý je prokurátor,
plánovali svadbu a spoločné dieťa. V dôsledku trestného stíhania došlo k narušeniu harmonického

partnerského vzťahu, keďže žalobkyňa v dôsledku zhoršeného psychického stavu podmieneného
trestným stíhaním prestala mať záujem o rodinu, nemala síl zabezpečovať starostlivosť o svoje maloleté
dieťa tak ako predtým, starostlivosť o rodinu, domácnosť zabezpečoval priateľ a matka žalobkyne.
Žalobkyňa vyčítala priateľovi, ktorý je prokurátor, že prokuratúra je zodpovedná za jej trestné stíhanie
a v dôsledku zhoršenej situácie medzi partnermi, partner žalobkyne opustil spoločnú domácnosť. Z

výpovede svedkov B.. Š., F. N., C.. E. D., C.. G. T., C.. I. Q. mal súd za preukázané, že žalobkyňa bola do
začatia trestného stíhania rešpektovaná pre odborné znalosti, svoje pracovné povinnosti si plnila vysoko
profesionálne a bola uznávaná aj pre svoju povahu a schopnosť ochotu poskytnúť pomoc. V dôsledku
začatia trestného stíhania svedkovia, ktorí poznali žalobkyňu po odbornej stránke, prehodnotili svojpostoj voči žalobkyni a uverili, že sa dopustila skutku, pre ktorý jej bolo vznesené obvinenie a to z dôvodu
použitia informačno technických prostriedkov, kamerového záznamu, keďže svedkovia vzhľadom na
svoje zamestnanie a svoje praktické skúsenosti mali vedomosť, že informačno technické prostriedky,

kamerové záznamy sa bežne nepoužívajú. Z dôvodu vedomostí o použití kamerových záznamov a
odposluchov sa svedkovia, ktorí boli v bližšom pracovnom kontakte so žalobkyňou alebo mali priateľský
vzťah so žalobkyňou, prerušili akékoľvek kontakty so žalobkyňou a to jednak z dôvodu, že s ohľadom
na výkon svojej funkcie sa nemohli stýkať s obvinenými osobami ako aj z dôvodu, že vyčítali žalobkyni,
že ich osobné rozhovory aj na citlivé osobné otázky boli zaznamenané na kamerových a zvukových

záznamoch. Svedkyňa N. sa v kancelárii žalobkyne, kde boli kamerové záznamy, prezliekala spolu so
žalobkyňou, keďže v posilňovni sú iba pánske šatne a kamerové záznamy videli ľudia, ktorých stretávala
na obede. Žalobkyňa bola preložená z Krajského riaditeľstva Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo
Policajného zboru a preradená z 8. platovej triedy do 6. platovej triedy.

Súd posúdil nárok uplatnený žalobkyňou v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k

záveru, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy je čiastočne dôvodný.

Základnými predpokladmi existencie zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci v
prípade nezákonného rozhodnutia sú existencia nezákonného rozhodnutia vydaného orgánom verejnej
moci pri výkone verejnej moci, existencia škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím

a vznikom škody.

Pokiaľ ide o existenciu nezákonného rozhodnutia v danom prípade je nezákonným rozhodnutím
uznesenie o začatí trestného stíhania, zodpovednosť štátu je podmienená využitím riadnych opravných
prostriedkov smerujúcich proti nezákonnému rozhodnutiu, bolo splnené, keďže žalobkyňa podala

sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia a táto bola následne zamietnutá, pričom nezákonné
rozhodnutie, uznesenie o začatí trestného stíhania bolo zrušené zastavením trestného stíhania
Okresným súdom v Trebišove zo dňa 12.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2012.

S poukazom na túto skutočnosť mal súd za to, že bola splnená podmienka existencie nezákonného

rozhodnutia.

Orgánom štátu, ktorý je oprávnený konať za štát je podľa ust. § 4 ods. 1 písm. f/ Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky.

Ustanovenie § 17 ods. 2 zák. č. 514/2003 zakladá nárok poškodeného na náhradu nemajetkovej
ujmy a to bez ohľadu na to, či zároveň vznikla skutočná škoda, či ušlý zisk. Každá škoda spôsobená
nesprávnym či nezákonným zásahom štátu má byť v zmysle citovaného ustanovenia primerane
odčinená. Nemajetková ujma predstavuje zásah do inej než majetkovej sféry poškodeného a popri
nepriaznivých dôsledkoch vyvolaných neprimeranou dĺžkou súdneho konania zahŕňa aj iné dopady

nezákonného rozhodnutia najmä do osobnostnej integrity poškodeného. Peňažná kompenzácia je
subsidiárnymodškodnením,ktorénastupuje,akniejemožnévzniknutúnemajetkovúujmunahradiťinak,
t.j. obyčajné konštatovanie porušenia práva nie je dostačujúcim prostriedkom nápravy. Každé trestné
stíhanie fyzickej osoby predstavuje závažný zásah do osobnostných práv fyzickej osoby, predstavuje
obmedzenie osobnostných práv uvedených v § 11 Obč. zák. a v článku 10 listiny základných práv a

slobôd napriek tomu, že takéto obmedzenie je legitimované verejným záujmom na ochrane spoločnosti
pred trestnou činnosťou. Každé trestné stíhanie zasahuje do súkromného života jednotlivca, do jeho
cti, dobrej povesti a je spôsobilé obmedziť či porušiť právo jednotlivca na rešpektovanie a ochranu jeho
súkromného, rodinného života, dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti. Ľudská dôstojnosť predstavuje
najvyššiu hodnotu v základoch celého právneho systému a je možno ju považovať za konečný účel

právneho poriadku. Ide o ústavnú kategóriu, ktorá pôsobí vo vzťahu k ostatným základným právam ako
nadradená hodnota a akýkoľvek zásah do týchto práv či zníženie ľudskej dôstojnosti je potrebné vnímať
ako závažný a ťažko reparovateľný. Funkciou náhrady nemajetkovej ujmy je satisfakčná funkcia a to s
ohľadom na okolnosti prípadu, optimálne a účinné zmiernenie nepriaznivého následku neoprávneného
zásahu. Pokiaľ ide o vyjadrenie miery, akou bola znížená dôstojnosť, vážnosť osoby v spoločnosti, je

potrebné vychádzať z reakcie, ktorú zásah vyvolal v rodinnom, pracovnom a inom prostredí fyzickej
osoby. Kritériá, na ktoré má súd prihliadnuť sú ustanovené v § 17 ods. 3, v zmysle ktorého má súd
s ohľadom na konkrétne skutkové okolnosti individuálneho prípadu vymedziť okolnosti významné preurčenievýškynáhradyškodyatodopadnezákonnéhorozhodnutiadoosobnostnejsféry,vplyvnapovesť
poškodeného, doterajší spôsob života.

Ustanovenie § 17 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci v znení zák. č. 412/2012 Z.z. ustanoví výšku náhrady nemajetkovej ujmy, ktorá nemôže byť
vyššia ako náhrada poskytovaná osobám poškodeným násilnými trestnými činmi podľa osobitného
predpisu. § 17 ods. 4 cit. zák. je účinný od 1.1.2013, pričom ide o hmotnoprávny predpis. Právna úprava
nemajetkovej ujmy v zmysle cit. zák. účinná do 31.12.2012 nestanovila pre výšku nemajetkovej ujmy

žiaden limit. V zák. č. 412/2012 Z.z. , ktorý novelizoval zák. č. 514/2003 Z.z. od 1.1.2013 absentujú
prechodné ustanovenia, t.j. neexistuje žiadne ustanovenie, ktoré by určovalo povinnosť použiť ust.
§ 17 ods. 4 novely aj na prípady zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutiami vydanými pred
účinnosťou tohto zákona. Platí princíp nepravej retroaktivity, kedy vznik právnych vzťahov existujúcich
pred nadobudnutím účinnosti novej právnej úpravy a právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli,
sa riadia predchádzajúcou právnou úpravou. Tento záver vychádza aj zo všeobecného prechodného

ustanovenia § 27 ods. 1 cit. zák., podľa ktorého sa celý nárok na náhradu škody vrátane všetkých
súvisiacich otázok, t.j. aj nároku na výšku náhrady nemajetkovej ujmy posudzuje podľa zákona účinného
v čase vydania nezákonného rozhodnutia.

Nezákonným rozhodnutím v danej veci bolo uznesenie o vznesení obvinenia zo dňa 29.3.2010, ktoré

bolo vydané pred účinnosťou zák. č. 412/2012 Z.z., preto nie je prípustná aplikácia ust. § 17 ods. 4,
ktorá stanoví limit nemajetkovej ujmy v zmysle novely zák. č. 412/2012 Z.z.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobkyňa v dôsledku trestného stíhania
utrpela ujmu v osobnom, rodinnom a pracovnom živote. Z výpovedí žalobkyne a svedkov jednoznačne

vyplynulo, že u žalobkyne došlo k ujme v osobnom živote a to zhoršenie psychického stavu v dôsledku
trestného stíhania, od začatia trestného stíhania do súčasnosti žalobkyňa trpí zmiešanou úzkostnou
depresívnou poruchou, ktorá bola podmienená traumou v dôsledku trestného stíhania. Žalobkyňa mala
v dôsledku trestného stíhania odpočúvané telefonické hovory, v kancelárii mala kamerové záznamy,
kde došlo k zásahu aj do intímnej sféry žalobkyne, keďže žalobkyňa sa v kancelárii prezliekala z

dôvodu, že v posilňovni boli spoločné šatne. Z výpovedí priateľa žalobkyne a žalobkyne mal súd za
preukázané, že došlo k negatívnemu zásahu v dôsledku trestného stíhania aj do rodinného života,
žalobkyňa pred začatím trestného stíhania žila v dlhodobom harmonickom vzťahu so svojím priateľom, s
ktorým plánovala svadbu a rodinu. V dôsledku trestného stíhania žalobkyne vzhľadom na skutočnosť, že
priateľ žalobkyne bol prokurátor, došlo k vzájomným hádkam, k strate dôvery priateľa žalobkyne v nevinu

žalobkyne a k prerušeniu dlhoročného spolužitia. Aj keď žalobkyňa s priateľom obnovila spolužitie,
obaja potvrdili, že ich vzájomný vzťah v dôsledku trestného stíhania, po jeho obnovení nedosahuje
kvalitu pred začatím trestného stíhania a to jednak v dôsledku zmeny v osobnosti samotnej žalobkyne
v dôsledku trestného stíhania ako aj straty vzájomnej dôvery. Pokiaľ ide o zásah do pracovného
života,žalobkyňabolaodbornezdatnouauznávanouvyšetrovateľkouKrajskéhoriaditeľstvaPolicajného

zboru. Po začatí trestného stíhania bola preradená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru. Aj keď
z personálneho rozkazu, ktorým bola preradená na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru, nevyplýva,
že žalobkyňa bola preradená z dôvodu začatia trestného stíhania, z vykonaného dokazovania mal
súd za preukázané, že bolo voči žalobkyni začaté konanie o prepustení zo služobného pomeru pre
skutok, ktorý je totožný so skutkom, pre ktoré bolo začaté trestné stíhanie a že samotné preradenie

žalobkyne z Krajského riaditeľstva Policajného zboru na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru malo
dôsledok zníženie zaradenia žalobkyne o 2 stupne v platovej triede, čo bude mať za následok zníženie
výsluhového dôchodku, na ktorý vznikne žalobkyni nárok. Z výpovedí svedkov mal súd za preukázané,
že žalobkyňa v dôsledku trestného stíhania stratila vážnosť a dôveru v pracovnej sfére, ktorú dovtedy
požívala a ani po ukončení trestného stíhania jej nebola ponúknutá možnosť preradenia na Krajské

riaditeľstvo Policajného zboru. Pokiaľ ide o vplyv na predchádzajúci spôsob života žalobkyne, žalobkyňa
v dôsledku trestného stíhania stratila priateľov, ktorí uverili dôvodnosti trestného stíhania voči žalobkyni,
prerušili s ňou kontakt a to aj z dôvodu, že nechceli, aby ich meno bolo spájané so žalobkyňou, z dôvodu
zvukových a obrazových záznamov ako aj v dôsledku postoja samotnej žalobkyne, ktorá sa hanbila a
mala obavu stretávať sa s ľuďmi, pričom v dôsledku zmeny osobnosti žalobkyne a predchádzajúceho

postoja priateľov nedošlo k obnoveniu predchádzajúcich priateľských vzťahov ani po skončení trestného
stíhania.Všetky uvedené následky trestného stíhania na osobu žalobkyne predstavujú nemajetkovú ujmu, ktorá
je v priamej príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva,
že keby nebolo začaté trestné stíhanie, tak by uvedené následky nenastali. S poukazom na dĺžku

trestného stíhania, následky na osobný, rodinný, pracovný, spoločenský život žalobkyne a s poukazom
na rozsudky Okresného súdu Banská Bystrica 14C 112/2002 - priznaná nemajetková ujma 232.357,43
EUR, rozsudok Okresného súdu Prešov 9C 92/2007 - priznaná nemajetková ujma 230.000 EUR,
nemajetková ujma priznaná C.. Y. H. 1.600.000 EUR, rozsudok Okresného súdu Prešov 7C 66/2011
M. R. - priznaná nemajetková ujma 60.000 EUR mal súd za preukázané, že žalobkyni vznikol nárok na

priznanie nemajetkovej ujmy vo výške 100.000 EUR, keďže s poukazom na závažnosť následkov nie je
dostatočným zadosťučinením iba samotné konštatovanie porušenia práv žalobkyne.

Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 100.000 EUR.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa sa domáhala náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 150.000 EUR a

súd dospel k záveru, že nárok je odôvodnený iba v časti 100.000 EUR, v prevyšujúcej časti návrh ako
nedôvodný zamietol.

Žalobkyňa si uplatnila 9,5% úrok z omeškania z dlžnej sumy od 15.8.2013 do zaplatenia. Omeškanie sa
odvíja od splatnosti dlhu. Pri nároku na náhradu škody podľa ust. § 514/2003 Z.z. je potrebné vychádzať

z ust. § 16 ods. 4, podľa ktorého lehota omeškania začína plynúť najneskôr dňom oznámenia, že
nárok poškodeného nebude uspokojený alebo uplynutím 6 mesačnej lehoty na predbežné prerokovanie
nároku na náhradu škody. Žalobkyňa požiadala o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody
listom zo dňa 8.2.2013, ktorý bol doručený Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky 15.2.2013, túto
skutočnosť mal súd za preukázanú z vyjadrenia Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa

31.7.2013kžiadostiopredbežnéprejednanienárokunanáhraduškody.6mesačnázákonomstanovená
lehota uplynula dňa 15.8.2013. Keďže žalovaný neuspokojil nárok žalobkyne v lehote splatnosti, t.j. do
15.8.2013, dostal sa nasledujúci deň 16.8.2013 do omeškania. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť
úrok z omeškania od prvého dňa omeškania t.j. od 16.8.2013 do zaplatenia.

Výška úrokov z omeškania zodpovedá výške základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky
platnej k prvému dňu omeškania navýšenej o 5 percentuálnych bodov podľa ustanovenia § 3 nariadenia
vlády SR č. 87/1995, čo činí 5,5%.

Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania vo výške 9,5%, pričom úroková sadzba

k prvému dňu omeškania činila 5,5%, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd návrh v
prevyšujúcej časti úrokov z omeškania ako nedôvodný zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 151 ods. 3 O.s.p. tak, že o trovách konania súd rozhodne
do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O.s.p. )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a
čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1 O.s.p. ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal

navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti

alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,

oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
zákona. ( § 251 O.s.p. )