Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. september 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/26/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6717211992
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6717211992.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a

členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v právnej veci žalobkyne: D. Z., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX E. č. XXX, zast. JUDr. Ľubomírom Ivanom, advokátom AK Zvolen so sídlom
Námestie SNP 41, 960 01 Zvolen, IČO: 42 197 821, proti žalovaným: I.) D. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom J. XXXX/X, XXX XX L., a II.) G. U., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom J. XXXX/X, XXX XX L., obaja
zast. AK JUDr. Ivana Tršová Rejdovjanová, s.r.o., so sídlom B. S. Timravy 1366, 962 05 Hriňová, IČO:
47 251 051, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie žalovaných I./ a II./ proti rozsudku Okresného
súdu Zvolen zo dňa 18.10.2018, č.k. 6C/46/2017-110, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žalovaní 1/, 2/ sú povinní zaplatiť žalobkyni spoločne a nerozdielne náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100% do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že:
„I. Súd u r č u j e , že žalobkyňa D. Z., nar. XX. XX. XXXX je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu o
veľkosti XXXXX/XXXXXXX-in na nehnuteľnostiach vedených katastrálnym odborom Okresného úradu
V., nachádzajúcich sa v katastrálnom území U., obec U., okres V., zapísaných na LV XXXX ako parc.

registra "C“ č. XXXX o výmere 164 m2, zastavané plochy a nádvoria a parc. registra "C" č. XXXX/X o
výmere 223 m2 zastavané plochy a nádvoria.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovaným I.), II.) vo výške 100
%, ktoré sú povinní zaplatiť v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady.“

2. Rozhodnutie odôvodnil tým, že notársku zápisnicu považoval za obsahovo rozpornú. Nadobudnutý

spoluvlastnícky titul žalovanými I./, II./ formou uvádzanou v zápisnici, nemá oporu v zákone. Zákon
vylučuje, aby jednu a tú istú vec bolo možné nadobudnúť dvomi spôsobmi, a to v tomto prípade
držbou a kúpou. Zmätočnosť obsahu dotknutej notárskej zápisnice nakoniec potvrdila aj samotná právna
zástupkyňa žalovaných I./, II./. Súd vylúčil nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu žalovaných I./, II./ k
predmetu sporu titulom kúpy. Pokiaľ ide o vydržanie, súd mal za to, že pre inštitút vydržania je potrebné
splniť určité podmienky zákonom požadované, tieto žalovaní I./, II./ súdu nepreukázali, súd ich ani
bližšie neskúmal, a to vzhľadom na to, že samotná právna zástupkyňa žalovaných I./, II./ považovala

predmetnú notársku zápisnicu v časti nadobudnutia vlastníctva vydržaním za omylnú s tým, že žalovaní
I./, II./ mali nadobudnúť spoluvlastnícke právo dotknutým podielom formou kúpy a úhrady kúpnej
ceny. Súd považuje takýto spôsob „vysporiadania“ pozemkov pod rekreačnými chatkami vlastníkov
týchto nehnuteľností v rekreačnej oblasti U. za obchádzajúci zákon a odporujúci platnej právnej úprave.Svedkyňa E.. D. O. vo svojej výpovedi uviedla, že žalobkyňa nedala súhlas k takémuto postupu
pozemkového spoločenstva. Žalovanými v konaní nebolo preukázané, že spoluvlastnícky podiel k
sporovým nehnuteľnostiam nadobudli „lege artis“. Na zistený skutkový stav aplikoval § 123 OZ, § 136

ods. 1, § 137 ods. 1, § 132 ods. 1, § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 588, § 34, § 37 ods. 1, § 40 ods. 1
Občianskeho zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Proti rozsudku sa odvolali žalovaní. Žiadali napadnutý rozsudok zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie, prípadne ho zmeniť tak, že súd žalobu zamietne. Namietali nedostatočné odôvodnenie a

nepreskúmateľnosť súdneho rozhodnutia, vadnosť celého súdneho konania s tým, že okresný súd
sa nezaoberal argumentáciou, ako aj predloženými, či navrhnutými dôkazmi žalovaných. Namietali,
že okresný súd prejudiciálne neskúmal procesnoprávne podmienky. Súd skúmal predmetnú notársku
zápisnicu i napriek tomu, že v danom prípade uplynula premlčacia doba. Súd sa nezaoberal vznesenou
námietkou premlčania zo strany právnej zástupkyne žalovaných I./, II./. Právna zástupkyňa žalovaných
žiadala, aby bola žalobkyňa predvolaná na pojednávanie a následne vypočutá, nakoľko je tu vysoký

predpoklad, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila, keďže bolo vierohodne preukázané, že žalobkyňa
prevzala finančné prostriedky predstavujúce „kúpnu cenu“ za sporné pozemky. Poukázali aj na procesné
pochybenie v konaní súdu ohľadom nevypočutia notárky G.. N. D., ktorej výpoveď by mala rovnako
zásadný vplyv na vyjadrenie sa k notárskej zápisnici. Samotná žalobkyňa nepreukázala naliehavý
právny záujem, a súd s otázkou dostatku naliehavého právneho záujmu nezaoberal a žaloba žalobkyne

mala byť zamietnutá z dôvodu nedostatku procesnej podmienky - t.j. nedostatku naliehavého právneho
záujmu. Súd iniciatívne zmenil návrh petitu, a to bez návrhu, resp. opravy znenia petitu. Notársku
zápisnicu mal súd posudzovať podľa jej obsahového znenia a nie podľa názvu, t.j. „osvedčenie o
vydržaní“. Žalobkyni bola vyplatená zo strany pozemkového spoločenstva - Urbárska spoločnosť
U., kúpna cena za predmetný podiel. Žalovaní majú za to, že samotný rozsudok okresného súdu

je nevykonateľný, nakoľko takýto rozsudok príslušný katastrálny úrad nemôže zapísať ako zmenu
vlastníckeho práva.

4. K odvolaniu žalovaných sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Napadnutý rozsudok žiadala potvrdiť ako
vecne správny. Poukázala na to, že predmetom konania nebolo skúmanie obsahu notárskej zápisnice,

nakoľko notársku zápisnicu ani nie je možné skúmať, keďže ide o osvedčovaciu listinu, takže námietku
žalovaných o uplynutí premlčacej doby pri skúmaní notárskej zápisnice považuje za irelevantnú.
Jedine čo súd skúmal a mohol skúmať, bol práve právny úkon žalovaných, resp. nimi tvrdená právna
skutočnosť,ktorýpríslušnýnotárnotárskouzápisnicouosvedčil.Nestotožňujesastvrdenímžalovaných,
že súd musí posúdiť samotné znenie notárskej zápisnice na to, aby mohol posúdiť zákonnosť žaloby.

Žalobkyňa v konaní preukázala naliehavý právny záujem, a nakoniec súd skúmal aj naliehavý právny
záujem, ktorý bol preukázaný tým, že sa žalobkyňa domáhala vlastníckeho práva z dôvodu zosúladenia
stavu zapísaného v katastri a stavom skutočným. Žalovaní boli vyzývaní na návrhy na doplnenie
dokazovania, kedy uviedli, že navrhujú jednak svedkov - osoby z pozemkového spoločenstva, ktoré
súd v konaní vypočul, ďalej v konaní žiadali vypočuť žalobkyňu. V žiadnom písomnom dokumente

žalovaných nie je evidovaný návrh na vypočutie samotnej notárky, pričom naviac samotná notárka len
osvedčovala právny úkon žalovaných a nevyriešila by situáciu a podstatu žaloby žalobkyne. Svedkyne
navrhnuté žalovanými boli v konaní vypočuté, pričom na základe výpovede týchto svedkýň súd mal za
preukázané aj skutočnosti, na objasnenie ktorých ďalej nepotreboval vypočuť aj osobu žalobkyne, preto
tomuto návrhu žalovaných vyhovené nebolo. Výsluch žalobkyne za účelom údajného bezdôvodného

obohatenia by spor ohľadom vlastníckeho práva absolútne nevyriešil. Žalobkyňa nepopiera, že poštový
poukaz na nejakú finančnú čiastku prevzala, avšak jej nebolo zrejmé, a ani do súčasnosti nie je zrejmé,
prečo by to bola suma za podiel v urbári, ako uvádzajú žalovaní. Poštové poukazy jej bežne zasiela
pozemkové spoločenstvo ako platby za užívanie jej podielu, preto nebol dôvod o pochybovaní, resp.
dôvod na bezdôvodné obohatenie. Súd účasť žalobkyne na pojednávaní nepovažoval za nevyhnutnú,

nezúčastnila sa predmetných pojednávaní z dôvodu jej zlého zdravotného stavu, a na každom
pojednávaní mala splnomocneného právneho zástupcu, ktorý vystupoval v jej mene. Samotná notárska
zápisnica bola ako celok zmätočná, čo uviedla samotná právna zástupkyňa žalovaných. V prípade
nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanými, chýba titul nadobudnutia ako skutočnosť, na základe
ktorej došlo k zápisu a vkladu do katastra nehnuteľností. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaných, že predmetný

rozsudok je nevykonateľný, žalobkyni nie je jasné na základe čoho žalovaní usudzujú, nakoľko to nijako
neodôvodnili. Poukázala na rozhodnutie Okresného súdu Zvolen sp. zn. 15C/20/2017, kde v obdobnej
veci bol rovnako vynesený rozsudok o určení vlastníckeho práva, na základe ktorého došlo k zápisu
do katastra nehnuteľností, a teda nemožno hovoriť o žiadnej nevykonateľnosti rozsudku. V konaní sažalobkyňa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, a tak rozhodol aj
samotný súd a určil, že žalobkyňa je vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu, z čoho nepochybne vyplýva,
že súd nijakým spôsobom nemenil žalobkyňou žiadaný petit.

5. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1, 2
CSP potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je správne a

odvolací súd sa s ním stotožňuje v celom rozsahu. Okresný súd vykonal vyčerpávajúce dokazovanie,
dôkazy vyhodnotil jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach, pričom na základe takto vykonaného
dokazovaniaustálilskutkovýstavveci,naktorýsprávneaplikovalpríslušnéprávnenormy,ktoréajvyložil.

8. Námietka žalovaných, že rozhodnutie nie je dostatočne odôvodnené, je nepreskúmateľné, nie je

opodstatnená. Rozhodnutie súdu spĺňa parametre riadne a dostatočne odôvodneného rozhodnutia.
Obsahuje nielen úvodnú popisnú časť (čoho sa žalobkyňa domáha, aké dôkazy súd vykonal) ale i
spôsob a rozsah, akým sa súd prejednávanou vecou zaoberal a tiež samotné právne posúdenie. Súd sa
dostatočne vyporiadal i s rozhodujúcimi argumentmi žalovaných. V odôvodnení rozsudku okresný súd
náležite vysvetlil dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel, a tiež citoval ustanovenia, ktoré aplikoval a z ktorých

vyvodil svoje závery, obsah spisu v ničom neopodstatňuje tvrdenie žalovaných, že okresný súd svoje
rozhodnutie neodôvodnil, resp. odôvodnil spôsobom priečiacim sa zákonu. Za procesnú vadu konania
nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv žalovaných. Z
práva na spravodlivý proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd
stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Rozsudok

okresného súdu je riadne odôvodnený, teda tak, ako ukladá ust. § 220 ods. 2 CSP, rozsudok je
preskúmateľný súdom druhej inštancie.

9. Ani s ohľadom na námietky vznesené žalovanými v odvolacom konaní nemožno dospieť k inému
záveru, než k akému dospel okresný súd. V odvolaní žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, ktoré

by boli významné a odôvodňovali iné, resp. také rozhodnutie, akého sa žalovaní domáhali.

10. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s argumentáciou žalobkyne uvedenou vo vyjadrení k
odvolaniu žalovaných I./, II./.

11. Námietka žalovaných I./, II./ ohľadom vznesenej námietky premlčania vo vzťahu k notárskej zápisnici
je právne irelevantná. Odvolací súd zdôrazňuje, tak ako na to poukázala aj žalobkyňa vo svojom
písomnom vyjadrení k odvolaniu, že notársku zápisnicu nie je možné skúmať, keďže sa jedná o
osvedčovaciu listinu. Vyhlásenie o právnej skutočnosti v notárskej zápisnici nie je právnym úkonom,
ale iba záznamom o účastníkom tvrdených skutočnostiach. Určenia neplatnosti právneho úkonu sa

nemožno domáhať tam, kde predmetom určenia nie je právny úkon. Notárska zápisnica je len
formou, ktorou sa právne úkony spisujú, z čoho potom jednoznačne vyplýva, že určenia neplatnosti
formy, resp. spôsobu spísania právneho úkonu sa domáhať nemožno. Osvedčenie vydané notárom o
právne významnej skutočnosti má povahu verejnej listiny (nie povahu právneho úkonu). Keďže notárska
zápisnica nie je právny úkon, obrana žalovaných ohľadom premlčania je nedôvodná.

12. K ďalšiemu namietanému dôvodu, a to otázke existencie naliehavého právneho záujmu, odvolací
súd konštatuje, že uvedená námietka žalovaných I./, II./ nie je dôvodná. Žalobkyňa sa žalobou
domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu na sporných nehnuteľnostiach.
Žalobu odôvodnila tým, že podľa zápisu v katastri nehnuteľností žalovaní sú zapísaní ako podieloví

spoluvlastníci predmetných pozemkov, ktoré vlastnícke právo k pozemkom nadobudli na základe
notárskej zápisnice spísanej na notárskom úrade G.. N. D. vo V., ktorou bolo osvedčené vyhlásenie
žalovaných o vydržaní týchto pozemkov. V zmysle notárskej zápisnice pozemky vznikli odčlenením
od pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX/X o výmere 11812 m2, lesné pozemky zapísanej naLV č. XXX pre k. ú. U.. Pozemok s parc. č. XXX/X je urbárskym pozemkom s tým, že až do júna
2017 bola výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX na sporných
nehnuteľnostiach, a uvedený spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnostiach nadobudla dedením v roku

1999, teda bola ich spoluvlastníčkou aj v čase spísania notárskej zápisnice a zápisu žalovaných ako
podielových spoluvlastníkov sporných nehnuteľností do katastra nehnuteľností.

13. V konaní nebolo sporné a z notárskej zápisnice zo dňa 28.09.2010 vyplýva, že vyhlásením o
vydržaní bolo dotknuté spoluvlastníctvo žalobkyne k časti pôvodnej parcely registra „E“ parcely č. XXX/

X zapísanej na LV č. XXX pre k. ú. U.. Keďže spoluvlastníctvo k týmto častiam sporných nehnuteľností
je sporné, a žalobkyňa bola osvedčením o vydržaní dotknutá vo svojom spoluvlastnícke práve k nim,
potom existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným
právnym prostriedkom, než určovacou žalobou odstrániť. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, pretože v prípade vyhovenia žalobe, môže žalobkyňa dosiahnuť pre seba
priaznivejšie právne postavenie tým, že bude ako spoluvlastníčka zapísaná k sporným nehnuteľnostiam,

a to na základe súdneho rozhodnutia do katastra nehnuteľností, a to na úkor žalovaných.

14. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 137 písm.
c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či
podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou

môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom
bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je
spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto
určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať
určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu

sporov. Ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre právny vzťah účastníkov sporu,
je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 40/1996). V predmetnej veci
žalobkyňa má a osvedčila svoj naliehavý právny záujem na určení vlastníctva ( spoluvlastníctva). Zápisy
vlastníctva nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností sa vykonávajú na základe listiny, ktorá nepochybne

preukazuje vlastnícke právo. Určovací výrok rozsudku spravidla nahrádza listinu, ktorá môže byť
podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v evidencii nehnuteľností.

15.AjvzmyslerozhodnutiaNajvyššiehosúduSR(ZSP4/2003),žalobcamánaliehavýprávnyzáujemna
určení, že je vlastníkom (spoluvlastníkom) nehnuteľnosti vždy vtedy, ak žalovaný je zapísaný v katastri

nehnuteľností ako jej vlastník, lebo rozhodnutie súdu môže byť podkladom pre vykonanie zmeny zápisu
v katastri nehnuteľností. Okresný súd preto dôvodne pripustil žalobu ako vhodný prostriedok procesnej
ochrany vlastníckeho práva žalobkyne v zmysle § 137 písm. c/ CSP, preto i v rámci odvolacieho konania
je nutné uzavrieť, že námietka žalovaných ohľadne nedostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne
na požadovanom určení nie je dôvodná.

16. Žalovaní ďalej namietali, že súd nevykonal dôkaz výsluchom žalobkyne. Žalobkyňa v žalobnom
návrhu ako dôkazný prostriedok neuvádzala svoju výpoveď. Výsluch strany sporu sa hodnotí ako
každý iný dôkaz, teda nie v každom prípade takýto dôkaz musí byť vykonaný. Žalobkyňa svoje
tvrdenia preukázala priloženými listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami navrhnutých svedkýň. V

konaní bolo preukázané, že žalobkyňa uplatňuje nárok, ktorý spočíva v určení spoluvlastníctva k
nehnuteľnostiam, ktoré sú zapísané v katastri nehnuteľností na žalovaných I./, II./. Boli preukázané
aj tvrdenia žalobkyne, že žalobkyňa je spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností, ktoré sú zapísané
v súčasnosti na žalovaných I./, II./, a ktoré vznikli reálnym odčlenením od pôvodnej parcely registra
„E“ parc. č. XXX/X o výmere 11812 m2, lesné pozemky, zapísanej na LV XXX, pre k.ú. U., a

tento spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach bol už v roku 2010 dotknutý vyhlásením
žalovanýchI./,II./ovydržanítohtospoluvlastníckehopodieluktýmtopozemkom,osvedčenýmnotárskou
zápisnicou zo dňa 28.09.2010. Preukázala tiež, že uvedený spoluvlastnícky podiel na sporných
nehnuteľnostiach nadobudla dedením v roku 1999, teda bola ich spoluvlastníčkou aj v čase spísania
notárskej zápisnice a zápisu žalovaných I./, II./ ako výlučných vlastníkov sporných nehnuteľností do

katastra nehnuteľností. Na základe týchto skutočností žalobkyňa tvrdila, že žalovaní I./, II./ sa nikdy
nestali podielovými spoluvlastníkmi jej spoluvlastníckeho podielu na spornom pozemku a na strane
žalovaných nikdy nedošlo k splneniu všetkých predpokladov vydržania. Okresný súd správne nevykonal
výsluch žalobkyne, keď tento nepovažoval za hospodárny, ani relevantný, vzhľadom na uplatnenýnárok žalobkyne. Výsluch žiadali žalovaní vykonať vzhľadom na to, že je tu vysoký predpoklad, resp.
podozrenie, že žalobkyňa sa bezdôvodne obohatila, keď bolo vierohodne preukázané, že prevzala
finančné prostriedky predstavujúce „kúpnu cenu“ za sporné pozemky.

17. Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach,
ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak. Výsluch strany je štandardným dôkazným
prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp. preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní
vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými

dôkaznými prostriedkami). Nová právna úprava vychádza zo základných princípov kontradiktórneho
sporu, teda najmä z prejednacieho princípu. Výsluch strany má súd nariadiť len vtedy, ak tvrdené
skutočnosti nemožno preukázať inak, čo predstavuje prostriedok kompenzácie informačného deficitu,
tedalegitímnehoprostriedkukobjasneniuskutkovéhostavuveci.OprotidoterajšejúpravevObčianskom
súdnom poriadku súd podľa CSP nariadi výsluch strany len na návrh, teda žalobca alebo žalovaný
musia navrhnúť nariadenie výsluchu strany o tvrdených skutočnostiach. Je na úvahe súdu, či takýto

dôkaz vykoná. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Povinnosť
uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej
strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces (Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky z 30. novembra 2016 sp. zn. 1 Cdo 8/2016; R 21/2017).

18. Povinnosťou žalobkyne je na preukázanie svojich tvrdení uviesť dôkazy, čo žalobkyňa aj splnila.
Preukázala, že je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľností od roku 1999, kedy nadobudla
sporné nehnuteľnosti dedením. Vzhľadom na uplatnený nárok je absolútne bez významu, či žalobkyňa
sa bezdôvodné obohatila alebo nie. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že predmetom konania
je určenie vlastníckeho práva žalobkyne, a preto jej výsluch za účelom preukázania bezdôvodného

obohatenia na úkor žalovaných nie je relevantný pre rozhodnutie o uplatnenom nároku žalobkyne.
Navyše žalobkyňa nepoprela, že jej bol zaslaný poštový poukaz na nejakú finančnú čiastku, ktorý
prevzala.

19. Pokiaľ žalovaní I./, II./ namietali, že okresný súd nevypočul na návrh žalovaných notárku G.. N.

D., uvedená námietka nie je dôvodná. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaní takýto návrh
na vypočutie samotnej notárky nenavrhli vykonať. V prípade, že by aj takýto návrh na vykonanie
dôkazu žalovaní navrhli, takýto dôkaz by bol nadbytočný a nehospodárny, nakoľko samotná notárka len
osvedčovala tvrdené skutočnosti žalovanými I./, II./.

20. Námietka žalovaných, že okresný súd mal posudzovať zápisnicu podľa jej obsahového znenia
a nie podľa názvu, nie je dôvodná. Predovšetkým odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že
okresný súd neposudzoval samotnú notársku zápisnicu, ale právny úkon, ktorý bol osvedčovaný
predmetnou notárskou zápisnicou. Je nepochybné, že notárska zápisnica je ako celok zmätočná,
čo vyhodnotil aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, a nakoniec uvedenú skutočnosť

potvrdila aj samotná právna zástupkyňa žalovaných. Správne okresný súd poukázal na to, že uvedená
zápisnica nejaví ani známky vydržania ani kúpnej zmluvy a v konaní žalovaní neuniesli dôkazné
bremeno ohľadom preukázania toho, že spoluvlastnícky podiel k sporným nehnuteľnostiam nadobudli
zákonným spôsobom. Žalovaným teda chýbal platný titul nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným
nehnuteľnostiam.

21. Odvolací súd nepovažuje za dôvodnú ani námietku žalovaných I./, II./, že predmetný rozsudok je
nevykonateľný. Žalovaní v odvolaní bližšie neuviedli a nekonkretizovali, na základe čoho namietajú
nevykonateľnosť rozsudku okresného súdu, iba popreli vykonateľnosť súdneho rozhodnutia. Odvolací
súd sa preto bližšie uvedenou námietkou nezaoberal, nakoľko preskúmaním výroku súdneho

rozhodnutia dospel k záveru, že námietka nie je dôvodná, nakoľko výrok súdneho rozhodnutia je
vykonateľný.

22. Taktiež nie je dôvodná námietka žalovaných I./, II./ ohľadom zmeny petitu žaloby, ku ktorej
mal okresný súd pristúpiť z vlastnej iniciatívy. Žalobkyňa sa v predmetnom konaní podanou žalobou

domáhala určenia, že je „výlučnou vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu“ a okresný súd určil, že
žalobkyňa je „vlastníčkou spoluvlastníckeho podielu“, čo nepochybne vyplýva, že v konaní nedošlo k
žiadnej zmene petitu zo strany súdu a zmenu petitu žaloby nepožadovala ani samotná žalobkyňa,
nakoľko k žiadnej zmene nedošlo.23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola v celom rozsahu úspešná žalobkyňa, preto jej odvolací

súd priznal náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

24. O veci senát krajského súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,

d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky

tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).