Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7618204867
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7618204867.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a členov
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Táne Veščičikovej v spore žalobkyne: A.. B. U., E.. XX. XX.
XXXX, I. K. S. E. K., Y. G. X/X, proti žalovaným: 1. VB reality, s.r.o., so sídlom v Lieskovanoch 107,
IČO: 44689489, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bečarik & partners, s.r.o., so sídlom v Spišskej
Novej Vsi, Letná 37, 2. C. E., E.. XX. XX. XXXX, I. K. S. E. K., D. XXXX/XX, o 500 eur s prísl., o

odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 26. 03. 2019
č.k. 9C/39/2018-92 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade tak,
že žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania v celom rozsahu.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanému v 1. rade trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom konanie o zaplatenie 250
eur s prísl. zastavil. Žalobu voči žalovanému v 1. rade zamietol. Uložil žalovanej v 2. rade povinnosť
zaplatiť žalobkyni 250 eur s prísl. v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobu voči žalovanej v 2
rade čo do zaplatenia úrokov z omeškania zo sumy 250 eur zamietol. Žalovanému v 1 rade náhradu trov
konania nepriznal. Rozhodol, že žalobkyňa a žalovaná v 2. rade nemajú nárok na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa po jej úprave podaním zo dňa 06. 09. 2018 domáhala od
žalovaných zaplatenia 250 eur spoločne a nerozdielne.

3. V súlade s § 144, § 145 ods. 1 a § 146 ods. 1, 2 C.s.p. súd konanie čo o zaplatenie sumy 250 eur s
prísl. zastavil po tom, ako žalobkyňa zobrala žalobu v tejto časti späť.

4. Po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 51, § 52, § 544 ods. 1, 2, § 545
ods. 3 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je vo vzťahu k žalovanej v 2. rade
dôvodná, preto zaviazal žalovanú v 2. rade zaplatiť žalobkyni 250 eur s prísl. bližšie špecifikovaným
vo výroku rozsudku titulom zaplatenia zmluvnej pokuty. Čo do zaplatenia úrokov z omeškania bližšie
vyčíslených vo výroku rozsudku žalobu vo vzťahu k žalovanej v 2. rade zamietol, keďže žalobu v tejto

časti nemal za dôvodnú.

5. Vo vzťahu k žalovanému v 1. rade súd prvej inštancie žalobu zamietol z dôvodu nedostatku jeho
pasívnej vecnej legitimácie, keď dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade nie je subjektom hmotnoprávnej
povinnosti vyplývajúcej zo zmluvného vzťahu. Žalobkyňa sa voči žalovanému v 1. rade domáhala v
tomto konaní zaplatenia zmluvnej pokuty tvrdiac, že porušil povinnosť vyplývajúcu z rezervačnej zmluvy.

Súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre žalovaného v 1. rade z rezervačnej zmluvy vyplynula len
jedna povinnosť, a to príprava a odoslanie písomnej výzvy formou doporučeného listu kupujúcemu, t.j.žalovanej v 2. rade. Túto povinnosť žalovaný v 1. rade splnil, ktorá skutočnosť ani nebola v konaní
spornou. Žalovanému v 1. rade z danej rezervačnej zmluvy nevyplynuli žiadne ďalšie povinnosti, preto
nárok žalobkyne na zaplatenie zmluvnej pokuty voči žalovanému v 1. rade nemožno považovať za

dôvodný.

6. O trovách konania vo vzťahu k žalovanému v 1. rade rozhodol tak, že tomuto náhradu trov konania
nepriznal. Aj keď sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady trov konania tomuto účastníkovi, ktorý
bol úspešný v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., keďže žaloba bola vo vzťahu k nemu zamietnutá súd mal za

to, že v danom prípade nastali dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov konania tejto
strane sporu nemožno priznať v zmysle § 257 C.s.p. Dôvody hodné osobitného zreteľa podľa názoru
súdu prvej inštancie spočívajú v okolnostiach samotnej veci. Úlohou žalovaného v 1. rade ako realitnej
kancelárie bolo zabezpečiť bezchybný predaj nehnuteľnosti žalobkyne, ako aj poskytnúť žalovanej v 2.
rade ako kupujúcej úplné a pravdivé informácie o nehnuteľnosti. Z dokazovania vyplynulo, že žalovaný v
1. rade nevyžiadal od žalobkyne všetky potrebné doklady (kolaudačné rozhodnutie), na základe ktorých

by mohol dostatočným spôsobom podať informácie o nehnuteľnosti. Súd prvej inštancie preto uzavrel,
že nepriznanie náhrady trov úspešnému žalovanému v 1. rade je dôvodné a nezasiahne nepriaznivo
do jeho ekonomickej situácie.

7. Vo vzťahu žalobkyne a žalovanej v 2. rade náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že o zaplatenie

500 eur došlo k čiastočnému späťvzatiu žaloby, teda žalobkyňa procesne zavinila zastavenie konania v
tejto časti a stalo sa tak bez pričinenia žalovanej v 2. rade. Obe strany sporu mali úspech len čiastočný.

8. Proti tomuto uzneseniu, a to (len) voči výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a
žalovaným v 1. rade v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. f) a h) C.s.p. a odvolaciemu súdu navrhol, aby rozsudok v tomto výroku zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a priznal žalovanému v 1. rade náhradu trov odvolacieho konania. V
dôvodoch odvolania nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že by žalovaný v 1. rade ako realitná
kancelária postupoval nedostatočne v tom smere, že by svojím konaním zaviedol kupujúcu (žalovanú
v 2. rade) nesprávnym informovaním v jeho inzercii. Žalobkyňa pri obhliadke chaty so zástupcom

žalovaného v 2. rade p. I. uviedla všetky relevantné informácie, ktoré chcela, aby sa do inzercie uviedli.
Bolo hlavne v jej záujme pravdivo popísať stav nehnuteľnosti, ktorú mala záujem predať, aby sa vytkla
nedorozumeniam po predaji nehnuteľnosti. Pri obhliadke chaty na výslovnú otázku p. I. žalobkyňa
uviedla, že odpad je riešený septikom, ktorý sama aj v teréne označila. Na základe týchto informácií bol
zverejnený inzerát na webovej stránke. Po zverejnení ponuky žalobkyňa žiadnym spôsobom neuviedla,

že by sa domáhala úpravy obsahu inzercie. Pri následnej obhliadke chaty žalovanou v 2. rade opätovne
uvádzala, že odpad je riešený septikom, avšak nevedela určiť jeho miesto. Pokiaľ ide o určenie spôsobu
odpadu, opakovane uvádzala, že je riešený septikom. Podľa kolaudačného rozhodnutia sa nedá určiť
poloha umiestnenia septiku, resp. žumpy.

9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalovaného v 1. rade bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zák. č. 160/2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) v
rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie je opodstatnené.

10. Podľa § 257 C.s.p. súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

11. Z vyššie cit. ustanovenia vyplýva, že výnimočne súd neprizná náhradu trov konania v prípade,
ak v danej veci existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do
úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde by

rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Výnimočnosť prípadu môže spočívať
tak v okolnostiach veci, ako aj v okolnostiach strán sporu.

12. Úvaha súdu o tom, či ide o výnimočný prípad a či sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa musí
vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Aplikácia tohto ustanovenia prichádza do

úvahy iba vo výnimočných prípadoch a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti, alebo kde
by rozhodnutie o náhrade trov konania odporovalo dobrým mravom. Toto ustanovenie nie je možné
považovať za predpis, ktorý by zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide
o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštneokolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania
výnimočne prihliadnuť. Pri aplikácii tohto ustanovenia je potrebné prihliadnuť aj na pomery strany sporu,
ktorej patrí náhrada trov konania, a či táto strana v prípade nepriznania trov konania nebude pociťovať

takú ujmu, ktorá by výrazným spôsobom presahovala ujmu, ktorá by vznikla na druhej strane.

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie aplikáciou ust. § 257
C.s.p. dospel k záveru, že úspešnému žalovanému v 1. rade nepatrí náhrada trov konania z dôvodu
okolností samotnej veci. Za tieto súd prvej inštancie považoval skutočnosť, že žalovaný v 1. rade ako

sprostredkovateľuzavretiakúpnejzmluvyporušilsvojuzmluvnúpovinnosť,keďnezabezpečilbezchybný
predaj predmetnej nehnuteľnosti a neposkytol kupujúcemu úplné a pravdivé informácie o nehnuteľnosti.
Tiež uviedol, že žalovaný v 1. rade nevyžiadal od žalobkyne všetky potrebné doklady (kolaudačné
rozhodnutie), na základe ktorých by mohol dostatočným spôsobom podať informácie o nehnuteľnosti.

14. Odvolací súd nepovažuje za správne úvahy súdu prvej inštancie, ktorý aplikáciu ust. § 257 C.s.p.

na daný prípad založil na dôvodoch uvedených v napadnutom rozsudku, ktoré odvolací súd nepovažuje
za správne.

15. Napadnutým rozsudkom bolo právoplatne rozhodnuté vo veci samej vo vzťahu medzi žalobkyňou
a žalovaným v 1. rade tak, že žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty bola zamietnutá z dôvodu, že túto

nemožno považovať za dôvodnú. Jedným z dôvodom uvedených súdom prvej inštancie, ktoré ho viedli
k zamietnutiu žaloby bolo aj zistenie, že žalovaný v 1. rade neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu z
rezervačnej zmluvy, ktorú uzavrel so žalobkyňou a na základe ktorej bol s ňou v zmluvnom vzťahu a
že z tejto zmluvy mu vyplynula len jedna povinnosť, a to príprava a odoslanie písomnej výzvy formou
doporučeného listu kupujúcemu, t.j. žalovanej v 2. rade, ktorú povinnosť splnil. Voči tomuto výroku

rozsudku, ktorým bola žaloba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietnutá odvolanie podané nebolo,
tento nadobudol právoplatnosť, a preto sa stal záväzným.

16. Za nesprávny a zmätočný považuje odvolací súd názor súdu prvej inštancie, ktorý nepriznanie
náhrady trov konania úspešnému žalovanému v 1. rade odôvodnil porušením jeho povinností

vyplývajúcich zo zmluvného vzťahu za situácie, keď na inom mieste rozsudku vo svojom odôvodnení, o
ktoré oprel výrok o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 1. rade uviedol, že žalovaný v 1. rade žiadnu
povinnosť vyplývajúcu zo zmluvného vzťahu so žalobkyňou, neporušil. Úvahy súdu prvej inštancie v
tomto smere vybočujú z medzí a hľadísk stanovených zákonom.

17. Okolnosťami, ktoré sú významné pre posúdenie nároku na náhradu trov konania v zmysle § 257
C.s.p. podľa ustálenej súdnej praxe môže byť postup strán sporu v konaní, spôsob, akým pristúpili k
vedeniu sporu, charakter povahy sporu a pod.

18. Žiadne z takýchto okolností, ktoré sú významné z hľadiska aplikácie § 257 C.s.p. na daný prípad

zistené neboli, preto odvolací súd dospel k záveru, že je napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie
vo výroku o trovách konania vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade v zmysle § 388 C.s.p.
potrebné zmeniť tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade patrí náhrada trov prvostupňového konania
vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade, ktorá úspešná nebola. Posudzovanie úspešnosti strany sporu je závislé
od výsledku konania, pričom v danom prípade bola žaloba vo vzťahu k žalovanému v 1. rade zamietnutá,

preto možno jednoznačne uviesť, že žalovaný v 1. rade je plne úspešnou stranou v konaní a patrí mu
plná náhrada trov konania voči neúspešnej žalobkyni.

19. Z dôvodov vyššie uvedených odvolací súd rozhodol tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia
v zmysle § 388 C.s.p. a vo vzťahu medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade zmenil rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom výroku o trovách konania.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalovanému v 1. rade priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania
voči neúspešnej žalobkyni.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).