Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. september 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/212/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219204778
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hricová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7219204778.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov
senátu JUDr. Moniky Géciovej, PhD. a Mgr. Miloša Greguša vo veci starostlivosti súdu o maloletého N.
S. nar. XX.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice
dieťaťa rodičov: RNDr. Z. S., I.. nar. X.X.XXXX bývajúcej v R. na J. ulici č. XX zastúpenej advokátom
JUDr. Františkom Svatuškom so sídlom advokátskej kancelárie v Humennom na Námestí slobody č. 25

aIng.N.S.nar.XX.X.O.prihlásenéhoktrvalémupobytuvI.naG.ulicič.XXXX/XXtohočasubývajúceho
v R. na ul. B. č. X v konaní o návrhu matky o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, o návrhu
matky na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice
II č.k. 26P/129/2019-222 zo dňa 14.7.2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia
zamietol. Dospel k záveru, že návrh neobsahuje skutočnosti preukazujúce okamžitú potrebu riešiť
dočasne úpravu výkonu práv a povinností tak, ako to predpokladá inštitút neodkladného opatrenia
podľa § 325 ods. 1 CSP. Bol toho názoru, že matka vo svojom návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia neosvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov účastníkov konania ani nebezpečenstvo
hroziace maloletému dieťaťu, ktoré odôvodňujú okamžitý zásah súdu formou nariadenia neodkladného

opatrenia. Poukázal na to, že vo veci starostlivosti súdu o maloletého N. S. na Okresnom súde Košice
II prebieha okrem konania o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas do rozvodu aj
konanie o rozvod manželstva, ktorého súčasťou je úprava výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletémunačasporozvodemanželstva,vktoromaktuálneprebiehaznaleckédokazovanieznalcomz
odboru psychológia za účelom zistenia skutočností relevantných pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému N. na čas po rozvode, a to najmä v časti výchovy a

úpravy styku. Maloletý N. sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorej aktuálny výkon osobnej
starostlivosti o maloletého otec nenamietal a matka ju zabezpečuje na požadovanej úrovni. Vyživovacia
povinnosť otca bola dočasne upravená rozhodnutím súdu, túto povinnosť si otec plní a zároveň bol
neodkladným opatrením upravený aj styk otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu, ktorý zohľadňuje
predovšetkým záujem maloletého dieťaťa z hľadiska jeho veku a aktuálnych potrieb. Aktuálny konfliktný
vzťah a správanie sa rodičov navzájom boli dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia v konaní o

rozvod a to nariadenie výchovného opatrenia - povinnosti rodičov podrobiť sa sociálnemu poradenstvu
alebo inému odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice. Z uvedených dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že aj naďalej
absentuje naliehavosť úpravy rodičovských práv a povinností v zmysle návrhu matky na zverenie
maloletého do jej osobnej starostlivosti formou nariadenia neodkladného opatrenia. Maloletý N. je toho
času v starostlivosti matky, ktorá zabezpečuje jeho starostlivosť od narodenia, v jej starostlivosti neboli

dosiaľ zistené nedostatky a otec súčasnú starostlivosť matky o maloletého nenamietal. Návrhy rodičov v
konaní vo veci samej, predovšetkým v otázke zverenia maloletého, sú protichodné, obaja rodičia žiadajúozvereniemaloletéhodosvojejstarostlivosti. Súdvtejtosúvislostikonštatoval,žezaúčelomprešetrenia
a vyhodnotenia pomerov na strane oboch rodičov, ako aj ich protichodných tvrdení a dôsledného
preskúmania záujmov a potrieb samotného dieťaťa, je potrebné vo veci samej vykonať dokazovanie,

ktorého rozsah presahuje možnosti súdu v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
prvej inštancie poukázal aj na to, že rozhodnutie súdu o zverení maloletého do dočasnej osobnej
starostlivosti matky v zmysle jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia by neprispelo k vyriešeniu
uvedenej nezhody medzi rodičmi ohľadne nástupu dieťaťa na predškolské vzdelávanie v tom ktorom
predškolskom zariadení. V zmysle Zákona o rodine patrí v zásade obom rodičom právo rozhodovať o

záležitostiach maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo rozhodnutím súdu zverené do
osobnej starostlivosti niektorého z nich alebo nie. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je
oprávnený rozhodnúť ktorýkoľvek z rodičov, prípadne ten z nich, u ktorého sa momentálne nachádza,
ale podstatné otázky musia byť schválené oboma rodičmi. Rovnako v časti argumentácie matky o
nerešpektovaní rozhodnutia súdu o dočasnej úprave styku maloletého s otcom a jeho omeškanie s
odovzdávaním dieťaťa matke ako dôvodu na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia, súd

poukazuje na súdne rozhodnutie, ktoré jasne a zreteľne určuje otcovi povinnosť v presne určenom
čase po ukončení styku maloletého odovzdať matke v mieste jej bydliska. Vzhľadom na uvedené súd
prvej inštancie návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol z dôvodu, že neosvedčila
nevyhnutnosť nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v celom rozsahu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie
matka, požiadala odvolací súd, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a matke vyhovel
v plnom rozsahu na základe jej návrhu. Do pozornosti odvolacieho súdu dala návrh otca, aby dieťa
nastúpilo do súkromnej škôlky, čo by spôsobilo, že matka by prišla o svoj terajší jediný príjem, ktorým
zabezpečuje výživu dieťaťa (materský, resp. rodičovský príspevok). Otec svojimi návrhmi nesleduje

záujem dieťaťa, ale len svoj záujem, ktorým chce matke ublížiť. To, kam dieťa pôjde do škôlky, je v
zmysle ustálenej judikatúry považované za podstatnú okolnosť a matka uznáva, že na tomto by bola
najlepšia dohoda oboch rodičov. Obidvaja rodičia o tejto téme opakovane komunikovali, žiaľ nedošlo k
žiadnej zhode. Matke sa otec vždy iba arogantne vysmial. Matka poukázala na nutnosť bezodkladného
súdneho zásahu v predmetnej veci, pretože je v záujme dieťaťa, aby nastúpilo do škôlky , pričom otec

dieťaťa je proti. Vyhrážal sa riaditeľke materskej školy, že to bude riešiť súdnou cestou a tým, že dieťa
nie je nikomu z rodičov zverené, a preto, aby dieťa chodilo do materskej školy, je potrebný aj jeho súhlas.
Uviedla, že otec takýto súhlas nedá, pokiaľ nebude určená materská škola jeho výberom. Odvolateľka
považuje napadnuté rozhodnutie súdu za fakticky a právne nesprávne. Poukázala na to, že nie je možné
odhadnúť, kedy bude rozhodnutie vo veci samej právoplatné a vykonateľné, jej jediným motívom na

zverenie dieťaťa do jej osobnej starostlivosti je predchádzanie vyššie uvedených situácií.

3. Otec vo svojom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že matka svojim podaným návrhom aj odvolaním
sa k nemu len pokračuje v zavádzaní súdu. So zverením maloletého N. do starostlivosti matky nesúhlasí,
na súde je už dávno podaný návrh na zverenie maloletého do starostlivosti otca, a to tak do rozvodu,

ako aj po rozvode manželstva. Matka všetky rozhodnutia o neodkladných opatreniach pokladá za také,
že čo nebolo priznané otcovi, bolo automaticky priznané jej, preto dieťa drží v područí jej údajnej
starostlivosti, pričom pokračuje v jej vykonštruovaných podaniach na súd, bezdôvodne privoláva políciu
na stretnutia otca s maloletým, očierňuje otca, krivo ho obviňuje, podáva trestné oznámenia, marí
stretnutia otca s dieťaťom na podklade vymyslených chorôb dieťaťa a jej účelových PN. Ani raz matka

neumožnila stretnutia otca so synom mimo neodkladného opatrenia, ani raz neumožnila ani jedno
náhradné stretnutie za ňou neuskutočnené stretnutia. Neumožnila dieťaťu a otcovi byť spolu ani na jedny
jeho narodeniny, Vianoce alebo Veľkú noc, práve naopak to znemožnila aj počas stretnutí určených
neodkladným opatrením súdom v tom čase. Uviedol, že s rozhodnutím súdu prvej inštancie o zamietnutí
zverenia dieťaťa do starostlivosti matke sa stotožňuje, v prípade, ak by chcel odvolací súd akokoľvek

uvažovať o dočasnom zverení dieťaťa do starostlivosti, tak žiadal zveriť maloletého N. do jeho osobnej
starostlivosti. Zdôraznil, že nikdy nerobil matke napriek. Práve opak je pravdou. Napriek tomu pokračuje
v zavádzaní súdu. Nikdy sa nesprával arogantne ani s dešpektom, ani sa nikomu nevyhrážal súdom.
Čo sa týka prihlasovania dieťaťa do škôlok uviedol, že matka s ním o tom nikdy nekomunikovala, preto
k žiadnej zhode ani nemohlo dôjsť a tobôž nie, aby sa otec matke vysmial. Jasne sa vyjadril kolíznemu

opatrovníkovi aj matke, že súhlasí, aby dieťa navštevovalo materskú školu, ale nie podľa výberu matky a
jej svojvoľného prihlasovania dieťaťa do škôlok na KVP v Košiciach poza chrbát otca. K tvrdeniu matky,
že proti otcovi a jeho otcovi bolo začaté trestné stíhanie vo veci ublíženia na zdraví a poškodzovanie
cudzej veci otec uviedol, že nikdy nebol ani len vypočutý vyšetrovateľom a už vôbec nie, že by vočinemu bolo vznesené nejaké obvinenie. On ako otec dieťaťa je bezúhonný občan, nikdy nebol z ničoho
obvinený ani trestaný ani len riešený priestupkovo. K vyjadreniu k odvolaniu matky ako prílohy priložil
prihlášky otca dieťaťa do škôlok, ktoré si matka dňa 17.6.2020 odmietla čo i len pozrieť a už vôbec nie

podpísať ani sa dohodnúť s otcom. Prihlášky sú vrátane lekárskeho potvrdenia, ktoré dieťaťu vybavil
iba otec.

4. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

5. Podľa § 2 ods. 1 CMP, na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku ( CSP ), ak tento zákon neustanovuje inak.

6. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

7. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu vyplývajúcom z § 65 a § 66 CMP bez
nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej
inštancie,ževtomtoprípadenebolisplnenézákonnépodmienkyprenariadenieneodkladnéhoopatrenia
v súlade s návrhom matky a doposiaľ zistené skutočnosti nepreukazujú naliehavú potrebu okamžitého
zásahu súdu, keďže práva a oprávnené záujmy účastníkov konania, predovšetkým maloletého dieťaťa,

neboli bezprostredne ohrozené.

11.Odvolacísúdpoukazujenato,žezmyslomaúčelomneodkladnéhoopatreniajerýchla(bezodkladná)
a účinná úprava pomerov účastníkov bez toho, aby boli sporné otázky vyriešené konečným spôsobom,
teda meritórnym rozhodnutím vo veci, pričom nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v

priebehu ktorého by súd zvažoval, aké dôkazy vykoná, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a aké
skutkové zistenia z nich vyvodí, preto sú jediným relevantným podkladom pre rozhodnutie o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia údaje a informácie obsiahnuté v spise, predovšetkým v návrhu
a listinách predložených navrhovateľkou, prípadne inými účastníkmi konania. Vzhľadom na rýchlosť
konania o neodkladnom opatrení vyžadovanú procesnými predpismi (CSP a CMP), nemôže byť aktivita

navrhovateľa nahradzovaná ani v rámci vyšetrovacej zásady, ktorá ovláda mimosporové konanie
aktivitou súdu. V tomto smere treba podotknúť, že zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri
rozhodovaní o neodkladnom opatrení, o ktorom súd má rozhodnúť v lehote 7, resp. 30 dní mal vykonávať
dokazovanie, preto nemôže byť relevantný odvolací dôvod, že súd nedostatočne zistil skutočný stav
a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. V konaní o návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia má dokazovanie povahu osvedčovania, to znamená, že súd na
základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom
nemusí dodržať formalizovaný postup štandardného procesného dokazovania. Osvedčené skutočnosti
následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie
náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z hľadiska procesného a hmotného práva

legitimizuje vyhovujúci výrok, resp. výrok zamietavý. Posúdenie, či je v konkrétnom prípade nevyhnutná
bezodkladná ingerencia do pomerov účastníkov, je ponechané na úvahu súdu, pričom v konaniach
starostlivosti súdu o maloleté dieťa súd posudzuje nevyhnutnosť nariadenia neodkladného opatrenia z
hľadiskazáujmovmaloletéhodieťaťa,ktorévšakniejemožnéstotožňovaťsosubjektívnymipredstavami
rodičov o realizácii ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu.

12. Je potrebné zdôrazniť, že vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti je nutné použiť takú
interpretáciu účelu neodkladného opatrenia v súlade s čl. 32 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd
a čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, výsledkom ktorého nemôže byť minimálna miera ochranyzákladných práv ako určitého štandardu, teda neodkladné opatrenie musí byť použité s ohľadom na
charakter a význam ním chráneného záujmu. V konaniach týkajúcich sa starostlivosti súdu o maloleté
deti je prioritný záujem detí, pričom posúdenie najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa je otázkou

právnou, nie skutkovou a pre jeho posúdenie je potrebné vychádzať z práv dieťaťa zakotvených
predovšetkým v Dohovore o právach dieťaťa.

13. Právne pomery posudzoval odvolací súd v súlade s ust. § 329 ods. 2 CSP v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie a dospel k rovnakému právnemu záveru, ako súd prvej inštancie. Odvolací súd sa

zaoberal splnením zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou je naliehavosť
úpravy pomerov z hľadiska existencie ohrozenia záujmov maloletého dieťaťa a dospel k záveru, že
matka dostatočným spôsobom neosvedčila naliehavosť potreby úpravy výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu a za terajšej skutkovej situácie nie je v záujme maloletého dieťaťa
dočasne upraviť výkon rodičovských práv a povinností k nemu. Neodkladným opatrením je potrebné
upravovať len tie pomery, kde existuje ich reálne ohrozenie. Hlavným dôvodom matky na nariadenie

neodkladného opatrenia bolo, že sa s otcom nevedia dohodnúť, do ktorej materskej školy má byť
maloleté dieťa prihlásené. Preto žiadala, aby súd zveril maloletého N. do jej osobnej starostlivosti. S
týmto otec nesúhlasil, žiadal jej návrh zamietnuť, resp. navrhol zveriť maloletého N. do jeho osobnej
starostlivosti. Ďalším dôvodom bolo oneskorené odovzdávanie maloletého po styku.

14. Odvolací súd poznamenáva, že maloletý N. sa nachádza vo faktickej starostlivosti matky, ktorej
aktuálny výkon osobnej starostlivosti o maloletého otec nenamietal. Vyživovacia povinnosť otca bola
dočasne upravená rozhodnutím súdu, túto povinnosť si otec plní a zároveň bol neodkladným opatrením
upravený aj styk otca s maloletým v nevyhnutnom rozsahu, ktorý zohľadňuje predovšetkým záujem
maloletého dieťaťa z hľadiska jeho veku a aktuálnych potrieb. V konaní o rozvod manželstva účastníkov

konania, ktorého súčasťou je aj úprava rodičovských práv a povinností k maloletému na čas po
rozvode manželstva vedeného na Okresnom súde Košice II, prebieha znalecké dokazovanie znalcom z
odboru psychológia za účelom zistenia skutočností relevantných pre rozhodnutie súdu o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností k maloletému N. na čas po rozvode, a to najmä v časti výchovy a
úpravy styku. Návrhy rodičov v konaní vo veci samej, predovšetkým v otázke zverenia maloletého do

osobnejstarostlivosti,súprotichodné,obajarodičiažiadajúozvereniemaloletéhodosvojejstarostlivosti.
Súd v tejto súvislosti konštatuje, že za účelom prešetrenia vyhodnotenia pomerov na strane oboch
rodičov, ako aj ich protichodných tvrdení a dôsledného preskúmania záujmov a potrieb samotného
dieťaťa, je potrebné vo veci samej vykonať dokazovanie, ktorého rozsah presahuje možnosti súdu
v rámci konania o nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie správne poukázal na to,

že rozhodnutie súdu o zverení maloletého do dočasnej osobnej starostlivosti matky by neprispelo k
vyriešeniu nezhody medzi rodičmi ohľadom nástupu dieťaťa na predškolské vzdelávanie. V zmysle
Zákona o rodine patrí v zásade obom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa, a
to bez ohľadu na skutočnosť, či bolo rozhodnutím súdu zverené do osobnej starostlivosti niektorého z
nich alebo nie. Bežné záležitosti týkajúce sa maloletého dieťaťa je oprávnený rozhodnúť ktorýkoľvek z

rodičov, prípadne ten z nich, u ktorého sa momentálne maloletý nachádza, ale podstatné otázky musia
byť schválené oboma rodičmi. Výber predškolského zariadenia, do ktorého bude chodiť maloleté dieťa
je podstatnou záležitosťou. Rovnako v časti argumentácie matky o nerešpektovaní rozhodnutia súdu o
dočasnejúpravestykumaloletéhosotcomajehoomeškaniesodovzdávanímdieťaťamatkeakodôvode
na nariadenie neodkladného opatrenia, súd prvej inštancie správne poukázal na samotný výrok súdneho

rozhodnutia, ktorý okrem iného jasne a zreteľne určuje otcovi povinnosť maloletého odovzdať matke v
presne určenom čase po ukončení styku v mieste jej bydliska na adrese J. ul. č. XX v Košiciach. Odvolací
súd ďalej konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie obsahuje všetky náležitosti rozhodnutia (§ 236
CSP) a len odlišný názor účastníka vo vzťahu k úvahám súdu uvedených v odôvodnení rozhodnutia
nerobí rozhodnutie nespravodlivým a nezákonným. Pretože v tomto prípade ide o neodkladnú úpravu

pomerov, nebolo úlohou ani odvolacieho súdu dôsledne sa zaoberať skutočnosťami tvrdenými matkou
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a v odvolaní, takisto aj tvrdeniami otca vo vyjadrení k
odvolaniu matky, ktoré majú a môžu mať význam pre konečné rozhodnutie, ktorými sa bude zaoberať
súd v rámci konania o návrhu na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu
na čas do rozvodu, resp. v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností

k maloletému N. na čas po rozvode. Odvolací súd poukazuje na to,že z obsahu spisu nevyplýva, že
by nezhoda medzi rodičmi bola takého charakteru, že by vážnym spôsobom ohrozovala život, zdravie
alebo priaznivý sociálny vývin dieťaťa.15. Z týchto dôvodov odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa §
387 ods. 1 CSP a podľa § 387 ods. 2 CSP sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.

16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v

lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).