Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. november 2018

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/164/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816202216
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Mejstrík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2018:5816202216.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka
a členov senátu JUDr. Jozefa Turzu a JUDr. Jána Burika, v spore žalobkyne I. O., nar. XX.XX.XXXX, O.,
E. XXXX/X, zastúpenej JUDr. Máriou Mihálikovou, advokátkou so sídlom X., Y. E. X/XX, proti žalovaným
1/ E. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom O., E. XXXX/X, zastúpenému JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so
sídlom L., C. XXX/XX, 2/ Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Žilina, Hodžova 11, IČO: 31 575 951, 3/

I.N.,nar.XX.XX.XXXX,bytomB.XX,zastúpenémuJUDr.MiroslavomBachyncom,advokátomsosídlom
G. XXX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, na odvolanie žalobkyne a žalovaných
1/ a 3/ proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č. k. 7C/76/2016-127 zo dňa 13. novembra 2017,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného
1/ k nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. O. (výrok I./), prikázal uvedené

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ (výrok II./) a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť
žalobkyni 100.500,- EUR do šesťdesiat dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III./), ako aj trovy konania
v rozsahu 100 % (výrok VI./), zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu voči žalovaným 2/ a 3/ zamietol (výrok IV./), ako aj vo výroku,

ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100 % (výrok V./),
ponecháva nedotknutý.

Odvolanie žalovaného 3/ zo dňa 05. 01. 2018 odmieta.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ k
nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. O., prikázal uvedené nehnuteľnosti

do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť žalobkyni 100.500,- EUR do
šesťdesiat dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj trovy konania v rozsahu 100 %. Ďalej žalobu voči
žalovaným2/a3/zamietolažalobkyniuložilpovinnosťzaplatiťžalovaným2/a3/trovykonaniavrozsahu
100 %.
2) Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, opísaným vo výrokovej časti I/ rozsudku. Medzi stranami sporu

nebolo sporné, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, každý v
podiele 1/2 a že na týchto nehnuteľnostiach viazne záložné právo na zabezpečenie pohľadávky
žalovaného 2/ a na podiel žalovaného 1/ na zabezpečenie pohľadávky žalovaného 3/. Súd zrušil
podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ k nehnuteľnostiam v zmysle zásady, že
nikoho nemožno spravodlivo nútiť, aby zotrvával v spoluvlastníckom vzťahu. Ani žalovaný 1/ nemal
výhrady k samotnému zrušeniu podielového spoluvlastníctva, len nesúhlasil so žalobkyňou navrhnutým

spôsobom jeho vyporiadania. V ďalšom preto súd riešil otázku vyporiadania zrušeného podielového
spoluvlastníctva. Bol názoru, že rodinný dom nie je reálne deliteľný, resp. ak by aj bol, reálna deľbaby si vyžiadala stavebné úpravy, do ktorých neprejavil záujem investovať žiadny zo spoluvlastníkov.
Súd sa však nepriklonil ani ku spôsobu vyporiadania predajom nehnuteľností a rozdelením výťažku, ako
navrhla žalobkyňa. Žalobkyňa totiž navrhla predaj nehnuteľností a rozdelenie výťažku medzi veriteľov

- žalovaných 2/ a 3/. Takýto spôsob vyporiadania Občiansky zákonník nepripúšťa. Súd sa napokon
priklonil k možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľností do výlučného
vlastníctva žalovaného 1/. Súd pritom prihliadol na to, že žalobkyňa a žalovaný 1/ sú podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností v rovnakých spoluvlastníckych podieloch, žalovanému 1/ svedčí hľadisko
účelného využitia veci, keďže v nehnuteľnosti býva a má o ňu záujem. Tento spôsob vyporiadania

podielového spoluvlastníctva nepoškodí ani práva veriteľov, v prospech ktorých viaznu na nehnuteľnosti
záložné práva. Keďže súd prikázal nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/, zaviazal
ho, aby žalobkyni vyplatil náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 100.500 EUR, ktorú súd
zistil zo znaleckého posudku č. 70/2017 Ing. Miroslava Obtuloviča, ktorý predložila žalobkyňa. Súd
žalobu proti žalovaným 2/ a 3/ zamietol z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie, pretože tá svedčí len
spoluvlastníkomveci,ktorájepredmetomkonaniaozrušenieavyporiadaniespoluvlastníctvaanietretím

osobám, ktorým patria práva viaznuce na veci. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.

3) Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 3/, ktorý navrhol rozsudok v celom rozsahu zrušiť.
Podľa jeho názoru súd nesprávne rozhodol, keď na základe vykonaných dôkazov zamietol žalobný
návrh z dôvodu nedostatku vecnej legitimácie. Pokiaľ súd zrušil podielové spoluvlastníctvo a zaviazal

žalovaného 1/ na uhradenie sumy žalobkyni, poškodil tým žalovaného 2/ a 3/. Navrhol rozsudok zrušiť
a vec vrátiť súdu na ďalšie konanie.
4) Vo svojom vyjadrení sa pripojil k odvolaniam strán a navrhol zrušiť rozsudok.

5) Odvolanie bolo podané aj zo strany žalobkyne, ktorá navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie

konanie. Namietala porušenie jej procesných práv, keď jej súd nedoručil písomné vyjadrenia žalovaných
2/ a 3/, ako aj skutočnosť, že súd odmietol vykonať jej dôkazy z dôvodu nadbytočnosti. Mala za to,
že v predmetnej veci neprichádzajú do úvahy prvé dva zákonné spôsoby zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva. Súd mal skúmať aj skutočnosť, či spoluvlastník, do ktorého vlastníctva
vec prikazuje má dostatok finančných prostriedkov, aby mohol vyplatiť druhého spoluvlastníka. V danom

prípade to tak nebolo. Žalovaný 1/ nepreukázal dostatok finančných prostriedkov na vyplatenie podielu.
Do úvahy prichádza predaj veci, nakoľko neboli splnené podmienky pre prikázanie veci do vlastníctva
jednému zo spoluvlastníkov.
6) Vo vyjadrení poukázala na to, že žalovaný 1/ prvýkrát vyjadruje svoj návrh, aby súd prikázal predaj
nehnuteľností, no navrhuje, aby výťažok bol rozdelený medzi neho a žalobkyňu. Podľa jej názoru je

nutné, aby sa najskôr uspokojili veritelia. Tvrdenia žalovaného 3/ ohľadne dostatku pasívnej vecnej
legitimácie nepovažovala za presné. Navrhla rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

7) Odvolanie podal aj žalovaný 1/. Poukázal na to, že nemá a nemal záujem o predmetné nehnuteľnosti,
no napriek tomu mu ich súd prikázal do výlučného vlastníctva. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že

ani žalobkyňa ani on nemajú o tieto nehnuteľnosti záujem. Takisto nesúhlasil s hodnotou nehnuteľnosti
určenej na základe znaleckého posudku Ing. Obtuloviča. Poukázal aj na to, že súd musí prihliadať na
solventnosť toho, komu nehnuteľnosti prikazuje do vlastníctva, on nie je solventný, nemá úspory a ani
finančné prostriedky na splácanie úveru pre žalovaného 2/. Navrhol rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť na
ďalšie konanie.

8) Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom
odvolaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním
napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaného 1/ k
nehnuteľnostiam, ktoré sú evidované na LV č. XXXX pre obec a k. ú. O. (výrok I./), prikázal uvedené

nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ (výrok II./) a zaviazal žalovaného 1/ zaplatiť
žalobkyni 100.500,- EUR do šesťdesiat dní od právoplatnosti rozsudku (výrok III./) ako aj trovy konania
v rozsahu 100 % (výrok VI./), podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (§
391ods.1CSP).Rozsudokvovýroku,ktorýmsúdžalobuvočižalovaným2/a3/zamietol(výrokIV./),ako
aj vo výroku, ktorým žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovaným 2/ a 3/ trovy konania v rozsahu 100

% (výrok V./), ponechal nedotknutý. Odvolanie žalovaného 3/ podľa ust. § 386 písm. b) CSP odmietol.9) V danom prípade bolo zrejmé, že súd prvej inštancie postupoval v zmysle ust. § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka, no neprihliadal pri tom na všetky relevantné okolnosti, ktoré je potrebné brať
do úvahy v prípade vyporiadavania podielového spoluvlastníctva.

10) Na strane žalovaného 1/ nebol záujem na tom, aby mu boli predmetné nehnuteľnosti prikázané
do výlučného vlastníctva. Tak ako nie je možné od nikoho požadovať, aby zostal v podielovom
spoluvlastníctve (pokiaľ na to nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa), tak nie je možné niekoho
nútiť, aby sa stal výlučným vlastníkom, keď na tom nemá záujem.
11) Ako vyplynulo z odvolaní žalobkyne a žalovaného 1/, ani jeden z nich nemá záujem, aby mu

súd prikázal vec do výlučného vlastníctva a zároveň ani jeden z nich nemá finančné prostriedky, aby
dokázal druhého vyplatiť, a teda súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď prikázal nehnuteľnosti
do výlučného vlastníctva žalovaného 1/ a zaviazal ho na vyplatenie podielu žalobkyni (ktorá ani sama s
tým nesúhlasila, keďže tvrdila, že žalovaný 1/ na to nemá finančné prostriedky).

12) Vzhľadom na uvedené rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie,

kde súd prvej inštancie opätovne vo veci rozhodne v súlade s ust. § 142 Občianskeho zákonníka.
Preskúma jednotlivé možnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva a rozhodne v zmysle vyššieho
uvedeného, t. j. buď dospeje k potrebe predaja nehnuteľnosti alebo ak budú splnené podmienky,
rozhodne v zmysle ust. § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podielové spoluvlastníctvo nevyporiada.

13) Pokiaľ išlo o odvolanie žalovaného 3/, v zmysle ust. § 386 písm. b) CSP odvolací súd odmietne
odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Podľa ust. § 359 CSP odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
14) Podmienkou využitia tohto opravného prostriedku je splnenie všetkých zákonom požadovaných
náležitostí. Jednou z takýchto podmienok je aj subjektívna prípustnosť odvolania (§ 359 CSP). Z tohto

definičného znaku sa vyvodzuje záver, že legitimácia k odvolaniu nepatrí strane sporu bez ďalšieho.
Z povahy odvolania ako riadneho opravného prostriedku totiž vyplýva, že odvolanie nemôže podať tá
strana sporu, ktorej výrokom súdu prvej inštancie nebola spôsobená určitá, hoci i nepatrná, ujma na jej
právach. Ujma sa pritom posudzuje z procesného hľadiska a zároveň z hľadiska objektívnej skutočnosti,
nie subjektívneho presvedčenia strany sporu.

15) Nakoniec aj keď bol v konaní označený ako žalovaný 3/, žalobkyňa sa vo vzťahu k nemu ničoho
nedomáhala, ani mu rozsudkom nebola uložená žiadna povinnosť alebo priznané právo.

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).