Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 22. júl 2019

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 18P/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119200255
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Žáková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2019:7119200255.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Žákovou Máriou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého

P.M. trvale bytom K., zastúpená advokátkou JUDr. Martinou Gombošovou, Advokátska kancelária
Košice, Floriánska č. 16, za účasti otca: T.

r o z h o d o l :

Z v y š u j e výživné zo strany otca pre maloletého P. zo sumy 1000 Sk( 33,19 eur) mesačne na
sumu 200 eur mesačne, od 9.1.2019, ktoré výživné je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15.
dňa toho ktorého mesiaca vopred.

Sporivú časť výživného od 9.1.2019 do budúcna súd n e u r č u j e .

Dlžné výživné, ktoré vzniklo otcovi za obdobie od 9.1.2019 do 31.7.2019 v sume 1122,96 eur je otec
povinný zaplatiť do rúk matky v lehote 20 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh matky z a m i e t a .

Týmto sa m e n í rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 20.11.2006 č.k. 17C/99/2006-32.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka, matka sa návrhom, ktorý podala súdu dňa 9.1.2019 domáhala zvýšenia výživného
zo strany otca pre maloletého P. zo sumy 2000 Sk ( 66,38 eur) na sumu 450 eur mesačne, od podania
návrhu do budúcna. Svoj návrh odôvodnila tým, že naposledy o výške výživného bolo rozhodované
Okresným súdom Košice I, rozsudkom zo dňa 20.11.2006, č.k. 17C/99/2006, ktorým rozsudkom bolo
rozvedené jej manželstvo s otcom maloletého. Maloletý bol zverený do jej osobnej starostlivosti a
výživné zo strany otca dieťaťa bolo určené sumou 1000 Sk, t.j. 33,19 eur mesačne s úhradou do jej

rúk a sumou 1000 Sk, t.j. 33,19 eur mesačne na tvorbu úspor s úhradou na osobitný účet maloletého.
Otec mal upravený styk s maloletým každý párny víkend v čase od piatka od 18:00 hodiny do nedele
do 18:00 hodiny. Od tejto úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov vzhľadom na to, že
od vydania tohto rozsudku uplynulo 12 rokov. Maloletý v čase tohto súdneho rozhodnutia mal 3 roky,
navštevoval materskú škôlku, v súčasnosti je už žiakom 9. ročníka základnej školy. Matka uviedla nutné
mesačné výdavky súvisiace s maloletým v celkovej sume 619,66 eur. Jej príjem predstavuje 773 eur
mesačne. Vzhľadom na to, že výživné, ktoré otec platí nepostačovalo na krytie potrieb maloletého, bola

nútená opakovane žiadať rozhodnutie súdu o schválenie právneho úkonu, aby mohla použiť finančné
prostriedky našetrené na sporiacom účte. Podľa nej otec maloletého má vytvorené také príjmové a
majetkové pomery, aby maloletému mohol platiť vyššie výživné. Otec maloletého pracoval aj v N., a od
maloletého vie, že chodieva na zahraničné dovolenky.2. Otec podal vo veci písomné vyjadrenie dňa 1.4.2019, ktoré označil ako odvolanie proti podanému
návrhu, nesúhlasil so skutočnosťami, ktoré uviedla navrhovateľka v návrhu na zvýšenie výživného

s tým, že na pojednávanie zadováži všetky dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žiadal, aby sa
pojednávania zúčastnil aj maloletý P.
3. Kolízny opatrovník podal vo veci písomnú správu dňa 15.4.2019, ako aj 3.5.2019. Z prvej správy
vyplýva, že prešetril pomery na strane matky a maloletého. Zistil, že maloletý navštevuje X. ročník ZŠ,
ale mieni pokračovať v štúdiu na P. z toho dôvodu, že ho to ťahá k autám. Od malička je zručný, čiže

matka má zvýšené výdavky s nákupom rôzneho náradia. Maloletý však rád aj lyžuje, tak, že lyžiarky
si požičiavajú, v lete sa venuje bicyklovaniu. Maloletý má veľkosť topánok 46 a výšku 180 cm, preto je
potrebné častejšie mu obmieňať aj oblečenie. V starostlivosti o maloletého matke finančne vypomáhajú
jej rodičia. Otec s matkou maloletého nekomunikuje, komunikuje však so synom. Kolízny opatrovník
požiadal o prešetrenie pomerov na strane otca Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Nových Zámkoch.
Na základe prešetrenia pomerov na strane otca tento úrad predložil svoju správu zo dňa 25.4.2019.

Z nej vyplýva, že otec maloletého je ženatý, od 7/2014 je samostatne zárobkovo činnou osobou s
predmetom podnikania v oblasti elektroinštalácií. Jeho priemerný čistý mesačný príjem môže dosahovať
XXX eur. Okrem maloletého P. má vyživovaciu povinnosť voči maloletej dcére K.. S manželkou a
maloletou žijú v trojizbovom prenajatom byte, kde platia mesačne 256 eur. Manželka otca je toho času
nezamestnaná, od 1/2018 evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie, bez akéhokoľvek

príjmu. Je vyučená predavačka. Otec uviedol, že so synom má veľmi dobrý vzťah, sú v pravidelnom
telefonickom, či osobnom kontakte. So zvýšením výživného nesúhlasí, aktuálne už od 1/2017 prispieva
na výživu maloletého P. sumou 200 eur. Je si vedomý, že výdavky maloletého s nástupom na strednú
školu porastú. Toto je ochotný aj akceptovať a dobrovoľne prispievať vyššou sumou, ako 200 eur. Suma
450 eur sa mu však zdá privysoká a nie je v jeho schopnostiach takéto výživné uhrádzať.

4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, listinnými dôkazmi vyžiadanými
súdom a predloženými účastníkmi konania, pripojeným spisom Okresného súdu Košice I sp. zn.
17C/99/2006 a 21P/125/2016, na základe ktorých zistil nasledujúci skutočný stav.

5. Z výpovede matky maloletého vyplýva, že maloletý od 1.9.2019 nastupuje na B., čo bolo medzi
účastníkmi konania nesporné. Ďalej uviedla, že jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX
eur, žiaden iný príjem nemá, s maloletým žije v C. byte, ktorý jej vlastnícky patrí. Za bývanie v tomto byte
bežne platí mesačne 250 eur. Používa motorové vozidlo, ktoré si požičiava od švagrinej a znáša náklady
súvisiace s týmto autom, aj poistku. Auto používa obyčajne na to, že sa na ňom vozí do práce, vozí sa do

záhrady spolu so synom, ktorá patrí jej rodičom a kde si maloletý zriadil dielničku a vozí maloletého aj do
dielne nad Q., kde vypomáha susedovi, ktorý tam má autodielňu. Je to synova záujmová činnosť, ktorá
ho baví, a práve z toho dôvodu si zriadil aj svoju dielničku na záhrade jej rodičov. Maloletý navštevuje
X. ročník ZŠ na K.. Výdavky s ním súvisiace matka popísala v podanom návrhu. Je to predovšetkým
stravovanie v domácnosti 200 eur mesačne, pretože maloletý sa v škole nestravuje. Potom sú to lieky,

zdravotná starostlivosť a zubár asi 10 eur mesačne, lieky matka obyčajne kupuje z dôvodu prechladenia
maloletého. Pravidelne sa opakujúce výdavky sú školské pomôcky, poplatky, aktivity v škole, to je asi
10 eur mesačne, v tom je zarátaný aj poplatok ZRPŠ, čo je 15 eur na rok, náklady na cestovné, pričom
maloletý nemá mesačník MHD, teda kupuje si lístky, takže je to asi 6 eur mesačne, rôzne kultúrne,
športové podujatia 4 eura mesačne. V zime chodia lyžovať, pestujú športové aktivity, takže maloletému

kupuje lyžiarsku výstroj, palice, kolobežku, kolieskové korčule, skateboard a podobne, v lete bicykel.
Nie sú to však výdavky, ktoré by všetky vznikli za obdobie od podania návrhu. Tieto vznikali postupne
tak, ako sa maloletý vyvíjal. Potom sú to ďalšie výdavky v súvislosti s dochádzkou do školy, zbierky,
kvety do školy, fotenie, strihanie 12 eur mesačne, oblečenie, obuv, spodné prádlo asi 100 eur mesačne,
vreckové 40 eur, ktoré však maloletému dáva stará matka. Ďalej matka uvádzala podiel maloletého

na letnej a zimnej dovolenke-25 eur + 41,66 eur, mobil maloletého platí taktiež stará matka. Ona je
už na dôchodku, ale zároveň ešte pracuje. Maloletý sa rýchlo vyvíja, takže je potrebné mu obmieňať
obutie, oblečenie, pretože výšku má 185 cm a veľkosť topánok 45. Otec maloletého od 1/2019 žiadne
výživné na maloletého neposlal, teda neplatí ani to výživné, ktoré bolo súdom určené, ani sporivú časť
výživného. Čo sa týka našetrených finančných prostriedkov, na účte sporivej časti výživného môže byť v

súčasnosti 1800eur,alevzhľadomnazvýšenépotrebymaloletého,100eurmesačne,spovolenímsúdu,
matka vyberá každý mesiac. Tieto sumy potom používa pre potreby syna na krytie jeho odôvodnených
výdavkov. Aj to náradie, ktoré mu kupovala a zakupuje stojí finančné prostriedky. Doposiaľ mu kúpila
vŕtačku, šrubováky, sekeru, cement, lepidlo, brúsku a podobne. Začiatkom školského roka mu budemusieťkúpiťISICkartu,čobudestáť20eurapotomtútokartunabíjať.Maloletýbudedoškolydochádzať
MHD.

6. Otec vo svojej výpovedi uviedol, že od roku 2014 je živnostníkom v oblasti elektroinštalácií. Spočiatku
pracoval v N., ale v r. 2016 mal autonehodu v N., v dôsledku čoho mal poškodené vnútorné orgány, a
preto sa vrátil na Slovensko. Následky tejto nehody poznačili jeho zdravie a vlastne je obmedzovaný
vo výkone svojej pracovnej činnosti. Absolvoval aj niekoľko operácií. Táto znížená pracovná schopnosť
však nebola zistená žiadnym rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Podľa neho však jeho príjem zo živnosti

je trikrát menší, ako to bolo v čase, keď mohol chodiť do N.. Toho času je pracovne činný iba na
Slovensku. Ďalej uviedol, že M., voči ktorej má vyživovaciu povinnosť a ktorá v súčasnosti navštevuje
X. ročník ZŠ. So svojou rodinou žije v trojizbovom prenajatom byte, kde platí nájomné 320 eur mesačne.
Jeho manželka je asi rok a pol nezamestnaná, evidovaná na úrade práce a nemá žiaden príjem, preto on
je jediným živiteľom rodiny. Nevlastní žiadnu nehnuteľnosť, ani auto. Má však štyri úvery, ktoré spláca,
tieto zobral na rekonštrukciu bytu a spláca ich sumou XXX, XXX,XX a XXX eur mesačne. Predložil súdu

potvrdenie V. o tom, aké má zdravotné problémy a obmedzenia. Práve v dôsledku tohto zdravotného
obmedzenia minulý rok, teda v roku 2018 pracoval iba v mesiacoch január, február a marec, potom
bol 8 mesiacov práceneschopný a nastúpil opäť pracovať v novembri a v decembri 2018. Dostával aj
nemocenské dávky od Sociálnej poisťovne v M.i. Pokiaľ u kolízneho opatrovníka uviedol, že je ochotný
prispievať na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne, myslel to tak, že by platil bežné výživné

zvýšené sumou 66 eur mesačne, 33 eur sporivú časť naďalej a vzhľadom na to, že matka toto výživné
vyberá, tak je to ešte 100 eur, dohromady 200 eur. Nepopieral, že v r. 2019 žiadne výživné na syna
nezaplatil, ani bežné, ani sporivú časť a to z toho dôvodu, že nezaplatil ani spotrebné úvery, pretože zo
sumy 900 eur mesačne to nie je schopný urobiť. Je to príjem pre celú rodinu, a podľa jeho výdavkov,
ktoré si zrátal, by potreboval mesačne 1700 eur, takže je vo finančnom deficite. Jeho manželka sa nevie

zamestnať, pretože v M. a v obvode nie sú také práce, ktoré by mohla vykonávať a on to nevie ovplyvniť.

7. Z lekárskej správy V., ktorú otec predložil vyplýva, že pacient v r. 2016 bol účastníkom autonehody v
N., pri ktorej utrpel ťažké komplikované poranenia vnútro brušných orgánov, bol následne operovaný, ale
po niekoľkých mesiacoch bolo nutné riešiť operatívnym zákrokom jeho bolesti opätovne. V 5/2018, preto

bol opätovne operovaný z dôvodu rekonštrukcie prednej brušnej steny, a aj keď následne pooperačný
stav bol priaznivý, s určitosťou možno predpokladať, že značná mobilizácia brušnej steny zníži pracovnú
schopnosť pacienta a prinesie do budúcnosti určité obtiaže a obmedzenia.

8. Otec na požiadanie súdu predložil pokladničnú knihu za obdobie od 1/2018 do 31.12.2018. Z tejto

pokladničnej knihy vyplýva jeho osobná spotreba vo výške 4900 eur v mesiacoch 4/2018, 7/2018,
8/2018, 2x v 11/2018, 12/2018 a v sume 3000 eur dňa 31.12.2018, spolu v sume 32.400 eur.

9. Z daňového priznania, ktoré súd vyžiadal od daňového úradu v Nitre vyplýva, že za rok 2017 celkové
príjmy na strane otca zo živnosti predstavovali XX.XXX,XX eur, výdavky XX.XXX,XX eur, preukázateľne

zaplatené poistné XXXX,XX eur, základ dane XX.XXX,XX eur a daň k úhrade XXXX,XX eur.

10. Matka predložila prehľad výdavkov na maloletého za obdobie od 1/2019 do 7/2019 rozpísaných
za jednotlivé mesiace.

11.Napojednávanísúdudňa22.7.2019otecpodalvysvetleniekpokladničnejknihe,ktorúpredložilvtom
zmysle, že suma 4900 eur je vlastne plnenie nemeckej zdravotnej poisťovne za úraz, ktorý sa mu stal
v r. 2016. Podľa neho, takýmito plneniami už by mali byť zaplatené tie čiastky, ktoré nemecká zdravotná
poisťovňa uznala v celkovej sume asi 42.000 eur, ale podľa neho nárok z jeho strany je podstatne vyšší
90.000 eur, a preto zrejme svoje nároky bude musieť uplatňovať súdnou cestou. Otec na pojednávaní

súdu predložil kópiu svojho daňového priznania za rok 2018, z ktorého vyplýva, že jeho celkové príjmy
zo živnosti predstavovali XX.XXX,XX eur, výdavky XX.XXX,XX eur, základ dane XXXX,XX eur a daňová
povinnosť nula. Za rok 2018 si otec svoje odvodové povinnosti voči Sociálnej poisťovni plnil. Finančné
prostriedky, ktoré mu nabehli zo strany nemeckej zdravotnej poisťovne z titulu odškodnenia použil pre
svoju rodinu, resp. na vrátenie pôžičiek, ktoré si musel požičať v čase, keď ešte nemal plnenia zo strany

nemeckej poisťovne a prácu vykonávať nemohol. Požičal si takto asi 38.000 eur, ale o tom žiaden dôkaz
súdu nepredložil. Úraz sa mu stal v máji 2016, následne po 10 dňoch sa vrátil na Slovensko, tu začal
poberať nemocenské dávky 225 eur na mesiac a nemecká poisťovňa mu začala plniť niekedy na jar
2017.12. Právna zástupkyňa matky predložila súdu mesačnú štatistiku o počte a štruktúre uchádzačov o
zamestnanie z internetovej stránky Ústredia práce, čím preukazovala, že v okrese N. je najnižšia

nezamestnanosť na Slovensku, a teda sú tam také voľné pracovné miesta, ktoré by otec mohol zastávať
a mohol by dosiahnúť vyššie príjmy vzhľadom na to, že má stredoškolské vzdelanie s maturitou. Mohol
by takto zarobiť XXXX eur mesačne bez väčšej fyzickej námahy aj s ohľadom na svoj zdravotný stav.
Predložila aj prehľad pracovných ponúk z rôznych internetových stránok pre tento obvod (Profesia.sk,
Kariéra. sk). Preto navrhovala, aby súd pri rozhodovaní prihliadol na ust. § 75, ods. 1 Zákona o

rodine. Vzhľadom na to, že otec nepredložil žiaden listinný dôkaz preukazujúci jeho príjmy za rok 2019
navrhovala, aby súd postupoval v zmysle § 63 ods. 1 Zákona o rodine a vychádzal z trojnásobku sumy
životného minima, ako príjmu otca.

13. Z opisu mzdového listu matky súd zistil, že jej priemerný čistý mesačný príjem predstavuje XXX,XX .
eur.

14. Z pripojeného spisu Okresného súdu Košice I sp. zn. 17C/99/2006 súd zistil, že v čase tohto súdneho
rozhodnutia mal mal. P. roky, matka maloletého bola nezamestnaná a otec mal príjem vo výške XX.XXX
Sk, t.j. XXX,XX. eur mesačne v čistom.

15. Podľa § 121 Civilného mimosporového poriadku ( zákon č. 161/2015 Z.z.) rozsudky o úprave
výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení
rodičovskýchprávapovinnostíaleboopozastaveníichvýkonumožnozmeniťalebozrušiťajbeznávrhu,
ak sa zmenia pomery.

16. Podľa ust. § 78 ods. 1,2 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno meniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena, alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Podľa
ods. 3 cit. §-u, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. Podľa ust. § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,

ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

18. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom

rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do

úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19.Podľa§63ods.1,2,3 Zákonaorodine, rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy
výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu
v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného

príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať
aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na
tvorbuúspor,auložípovinnémurodičovi,abytútosumupoukazovalnaosobitnýúčetmaloletéhodieťaťa,ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na
nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

20. Pri posudzovaní zmenených pomerov treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť
zmenu výživného. Dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je taká zmena okolností, za
ktorých bolo doteraz výživné určené, ktoré sa výraznejším spôsobom prejavili v pomeroch účastníkov.
Nemôže sa jednať o obyčajnú zmenu pomerov na strane účastníkov konania, ale o kvalifikovanú,
podstatnú zmenu pomerov. Podľa zaužívanej súdnej praxe u mal. dieťaťa sa takáto zmena pomerov

predpokladá uplynutím troch rokov, prípadne začatím plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi
jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotného stavu dôvodov a pod. Nie je žiadúce
a prípustné reparovať právoplatné súdne rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu pomerov. Pre zistenie
podstatnej zmeny pomerov súd postupuje stále porovnávaním stavu v čase predchádzajúceho súdneho
rozhodnutia so stavom súčasným.

21. Podľa § 62 ods.5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a súd pri skúmaní
schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča neberie do úvahy výdavky povinného
rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Cieľom tohto zákonného ustanovenia je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že potreby rodiča môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní
svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej miere na potreby dieťaťa. Každý rodič má povinnosť

v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb. Napriek tomu, že súd pre komplexnosť posúdenia
majetkových pomerov povinného rodiča dokazuje aj pasíva, teda rôzne formy úverov, pôžičiek, náhrady
škody a podobne, pri rozhodovaní je potrebné vychádzať z priority vyživovacej povinnosti.

22. Na základe vyhodnotenia vykonaných dôkazov, každého dôkazu jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti
a v súlade s cit. zák. ustanoveniami a zásadami pre zvýšenie výživného, súd dospel k tomu záveru, že
sú splnené zákonné podmienky pre zvýšenie výživného otca pre maloletého. Je nesporné, že na strane
maloletého nastala podstatná zmena pomerov jeho fyzickým vývojom a nástupom do školy, pretože v
čase posledného súdneho rozhodnutia o určení výšky výživného mal maloletý iba 3 roky, v súčasnosti

navštevuje II. stupeň základnej školy a od septembra 2019 nastupuje na strednú školu. V dôsledku
tejto podstatnej zmeny pomerov sa podstatne zvýšili výdavky súvisiace s maloletým, ktorého osobnú
starostlivosť stále zabezpečuje matka a dopĺňa účelovo aj finančné potreby maloletého zo svojho príjmu,
pretože otec maloletého bežné výživné má platiť iba v sume 33,19 eur a sporivú časť výživného v sume
33,19 eur. Ako však bolo preukázané a nesporné v priebehu konania, od januára 2019 otec žiadne

výživné na syna neplatí, údajne z dôvodu, že nemá príjem z ktorého by mohol toto výživné zaplatiť. Na
výdavkoch súvisiacich s maloletým sa žiadnym spôsobom nezúčastňuje. Neprispieval, ani neprispieva
na jednorazové zvýšené výdavky maloletého. Preto pokiaľ otec navrhoval vo veci vypočuť maloletého P.,
súd tento dôkaz nevykonal vzhľadom na zistené skutočnosti- že otec žiadne výživné od dátumu podania
návrhu neplatí a na tejto skutočnosti by výsluch maloletého nič nezmenil.

23. Súd v ďalšom posudzoval a hodnotil zárobkové možnosti a schopnosti, ako aj majetkové pomery
na strane otca maloletého. Vzhľadom na terajšie príjmy na strane otca zo živnosti, ktoré priznal vo
výške XXX eur mesačne, ako aj na ďalší príjem z plnenia zdravotnej poisťovne v N. v celkovej sume
XX.XXX eur, súd dospel k tomu záveru, že otec je schopný zo svojho príjmu platiť vyššie výživné

pre maloletého, sumou 200 eur mesačne. Je zrejmé, že príjem na strane otca sa oproti stavu v čase
predchádzajúceho súdneho rozhodnutia podstatne zvýšil. Aj keď plnenie zdravotnej poisťovne N. nie
je pravým príjmom otca, lebo sa jedná o jeho osobný nárok za poškodenie zdravia, je zrejmé, že tieto
finančné prostriedky otec používa v prospech svojej rodiny, preto je možné spravodlivo priznať aj nárok
maloletého P. na týchto plneniach. Preto súd zvýšil výživné a určil bežnú sumu výživného zo strany otca

pre maloletého od dátumu podania návrhu do budúcna, avšak neurčil sumu sporivej časti výživného,
pretože podľa zváženia súdu na to neboli splnené zákonné podmienky podľa § 63 ods. 3 Zákona o
rodine. Preukázateľné príjmy na strane otca nie sú nadštandardné, v takej výške, aby odôvodňovali
priznaniesporivejčastivýživného.Ajdoposiaľurčenásporiváčasťvýživnéhospôsobovalamedzirodičmi
problém, pretože matka zo sumy 33,19 eur samozrejme nezvládala výdavky súvisiace s maloletým P.

ktorý postupne prešiel štúdiom na ZŠ a v súčasnosti nastupuje na strednú školu, teda jeho výdavky sú
neprimerane vyššie, oproti stavu v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia, a práve z toho dôvodu
musela opakovane siahať na nasporenú časť výživného, teda určenie sporivej časti výživného sa ajdoposiaľ javilo ako nie v záujme maloletého Alexa. Preto súd od dátumu podania návrhu do budúcna
už sporivú časť výživného otcovi neurčil.

24. Keďže otec je živnostníkom dlhé roky, súd nemohol vychádzať z potencionality jeho príjmu, ktorú
by mohol dosiahnúť, pokiaľ by sa zamestnal, ani postupovať podľa § 75 ods.1 ZR- teda, že sa otec
dobrovoľne vzdal výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu. Súd však pri posudzovaní možností a
schopnostíotcavychádzalzoskutočnosti,žeakoživnostníksivieregulovaťsvojepríjmyavýdavkypodľa
množstva práce, ktorú vykonáva a jeho daňového priznanie je najmä podkladom pre zaplatenie dane,

nie je však dostatočným podkladom pre určenie výšky výživného. Práve z uvedeného dôvodu väčšiu
výpovednú hodnotu o príjmoch a výdavkoch otca mala pokladničná kniha. Otec za rok 2019 nepredložil
svoju pokladničnú knihu, pretože ju údajne nemá vyhotovenú, preto súd z tejto skutočnosti vychádzal,
ale nemal za to, že by v takomto prípade otec so súdom nespolupracoval, pretože predložil súdu svoju
pokladničnú knihu za rozhodné obdobie- rok 2018, ako aj svoje daňové priznanie za rok 2018, z ktorých
dôkazov súd mohol vychádzať. U živnostníkov sa bežne pri posudzovaní príjmov a výdavkov vychádza

z daňového priznania za predchádzajúci rok, ktorý zobrazuje jeho príjmy a výdavky. Okrem toho mal
súd informácie o daňovom priznaní otca za rok 2017. Preto súd pri rozhodovaní o výške výživného
nepostupoval podľa citovaného § 63 ods.1,2, lebo pre takýto postup nezistil dôvod, nedospel k tomu
záveru, že by otec nesplnil svoju edičnú povinnosť.

25. Pokiaľ otec poukazoval na svoje zdravotné obmedzenie a na to, že jeho príjmy sa oproti minulému
obdobiu znížili o dve tretiny, súd porovnal jeho daňové priznanie za rok XXXX a rok XXXX. Pri porovnaní
týchto dvoch daňových priznaní nie je taký výrazný rozdiel medzi príjmami a výdavkami otca, ktoré by
odôvodňovalitenzáver,ževdôsledkuzhoršenéhozdravotnéhostavusapríjemnastraneotcapodstatne
znížil. Za rok 2017 bol jeho celkový príjem XX.XXX,XX, zatiaľ čo za T. eur nižší. Pokiaľ otec v roku

2018 pracoval iba 5 mesiacov, potom jeho hrubý mesačný príjem rozhodne nie je nižší ako v roku 2017.
Preto súd mal za to, že otec je schopný zabezpečiť príjem zo živnosti aspoň v takej čiastke, ako v r.
2017, a teda z tohto príjmu je schopný zaplatiť zvýšené výživné na svojho syna 200 eur mesačne.
Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadol na uvedené zárobkové možnosti a schopnosti otca,
na jeho majetkové pomery, ale aj na skutočnosť, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči ďalšiemu

mal. dieťaťu. Čo sa týka vyživovacej povinnosti otca voči nezamestnanej manželke je súd toho názoru,
že zrejme manželke otca takýto stav vyhovuje, pretože ako predavačka by sa určite vedela vo svojom
bydlisku zamestnať a bola by schopná dosahovať svoj príjem a dopĺňať týmto príjmom rozpočet svojej
rodiny. Preto súd na túto vyživovaciu povinnosť neprihliadol.

26. Vzhľadom na zvýšenie výživného, súd určil zo strany otca dlžné výživné od 9.1.2019 do 31.7.2019
sumou 1122,96 eur, t.j. za 23 dní v mesiaci január 2019 ( 200-33,19= 166,81 x 23) sumou 122,10 eur
a za 6 mesiacov po 166,81 eur, spolu 1122,96 eur, ktoré je otec povinný zaplatiť do rúk matky v súdom
určenej lehote.

27. V prevyšujúcej časti súd návrh matky ako právne neodôvodnený zamietol, pretože neboli splnené
zákonné podmienky pre to, aby otec platil tak vysoké výživné, ako požadovala matka, jednak s ohľadom
na zárobkové možnosti a schopnosti otca, ako aj odôvodnené potreby maloletého.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
pre to, aby otec platil tak vysoké výživné, ako požadovala matka, jednak s ohľadom na zárobkové
možnosti a schopnosti otca, ako aj odôvodnené potreby maloletého.

Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods.1 Civilného sporového poriadku, z. č. 160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods.1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť iba
dôvodmi uvedenými v § 365 ods.1 CSP:

a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej iba CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.