Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 8CoP/265/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119200255
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hrabovecká

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119200255.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvKošiciachvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.MariannyHraboveckejačleniek

senátu JUDr. Diany Chlebovič Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej vo veci starostlivosti súdu o
maloletého P. K. nar. X.X.XXXX zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice dieťaťa rodičov P. K. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v K. na Y.
č. X zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Gombošovou so sídlom Advokátskej kancelárie v Košiciach
na Floriánskej č. 16 a T. K. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v M. - M. na T. č. X v konaní o zvýšenie výživného
o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Košice I z 22.7.2019 č.k. 18P 5/2019-105 takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok tak, že zvyšuje výživné určené rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.11.2006

č.k. 17C/99/2006-32 od otca pre mal. P. K. nar. X.X.XXXX z 1.000,- Sk (33,19 €) na 300,- € mesačne
od 9.1.2019 do budúcna, ktoré výživné je otec povinný prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci dopredu
matke maloletého.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o dlžnom výživnom a v rozsahu zrušenia vracia vec na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 22.7.2019 č.k. 18P 5/2019-105 zvýšil výživné určené rozsudkom
Okresného súdu Košice I z 20.11.2006 č.k. 17C 99/2006-32 od otca pre maloletého P. K. nar. X.X.XXXX
z 1.000,-Sk (33,19 Eur) mesačne na 200 Eur mesačne od 9.1.2019, ktoré výživné je otec povinný

platiť matke maloletého vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca dopredu. Sporivú časť výživného od
9.1.2019 do budúcna neurčil. Dlžné výživné 1.122,96 Eur za obdobie od 9.1.2019 do 31.7.2019 zaviazal
otca zaplatiť matke maloletého do 20-tich dní od právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh
matky zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu.

2. Rozhodol tak na základe zistenia, že rozsudkom Okresného súdu Košice I z 20.11.2006 č.k.
17C 99/2006-32 bol otec zaviazaný prispievať na výživu maloletého P. 1.000 Sk (33,19 Eur), ktorý

nadobudol právoplatnosť 3.1.2007. V čase tejto úpravy výživného matka maloletého P., ktorý mal tri
roky, bola nezamestnaná, príjem otca bol 18.026 Sk (598,35 Eur) a ani jeden z rodičov nemal inú
vyživovaciu povinnosť. Konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletého P., ktorý v
čase rozhodovania končil druhý stupeň základnej školy a od 1.9.2019 nastupuje na B. Z odpisov
mzdových listov matky zistil, že jej čistý mesačný príjem je 618,60 Eur. Zárobkové schopnosti a možnosti
otca posudzoval vychádzajúc z jeho výpovede, že dlhé roky je živnostníkom a jeho príjem zo živnosti je
cca 900 Eur. Zohľadnil, že otcovi vyplatila zdravotná poisťovňa v Nemecku za rok 2018 náhradu škody

za poistnú udalosť (autonehoda otca) vo výške 32.400 Eur. Na námietku otca, že po autonehode sa
jeho príjem znížil o 2/3 neprihliadol s poukazom na ročný príjem otca zo živnosti v roku 2017 vo výške
23.255,90 Eur a v roku 2018 vo výške 16.198,30 Eur (príjem nižší o 7.057,60 Eur), pričom v roku 2018
pracoval iba päť mesiacov, na základe čoho konštatoval, že jeho príjem sa neznížil. Pre ustálenie príjmuotca nevychádzal z princípu potencionality v zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine, t.j., že sa nevzdal
výhodnejšieho zamestnania alebo príjmu, ale na druhej strane ako živnostník vie regulovať svoje príjmy
a výdavky podľa množstva práce, ktorú vykonáva. Keďže daňové priznanie je predovšetkým podkladom

pre zaplatenie dane, ale iba rámcovým podkladom pre určenie výšky výživného, má väčšiu výpovednú
hodnotu o príjmoch a výdavkoch otca pokladničná kniha. Otec síce za rok 2019 nepredložil svoju
pokladničnúknihu,ktorúúdajnenemalvyhotovenú,ktorúskutočnosťvšaknepovažovalzanespoluprácu
otca so súdom, keďže predložil pokladničnú knihu za rozhodné obdobie roka 2018, ako aj daňové
priznanie za rok 2018, z ktorých dôkazov súd pri rozhodovaní o výživnom mohol vychádzať. Z týchto

dôvodov pri rozhodovaní o výživnom nepostupoval podľa § 63 ods. 1, 2 Zákona o rodine so záverom,
že u otca nezistil nesplnenie edičnej povinnosti. Zistený skutočný stav posudzoval podľa § 62, § 63, §
75 a § 78 Zákona o rodine.

3. Súd prvej inštancie uzavrel, že príjem otca zo živnosti 900 Eur mesačne a náhrada škody z titulu
plnenia zdravotnej poisťovne v Nemecku 32.400 Eur odôvodňuje zvýšenie výživného pre maloletého

P. na 200 Eur od podania návrhu matky 9.1.2019 do budúcna, ktoré výživné zodpovedá aj rozsahu
odôvodnených potrieb maloletého P., ktorý od 1.9.2019 bude študentom strednej školy. Neurčil sporivú
časť výživného s odôvodnením, že na to neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 63 ods. 3
Zákona o rodine. Dlžné výživné, ktoré vzniklo zvýšením výživného za obdobie od 9.1.2019 do 31.7.2019
spolu 1.122,96 Eur zaviazal otca zaplatiť matke maloletého do 20-tich dní od právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcej časti návrh na zvýšenie výživného zamietol ako nedôvodný. O trovách konania rozhodol
podľa § 52 CMP.

4. Proti výroku súdu prvej inštancie o výživnom a dlžnom výživnom podala včas odvolanie matka
maloletého z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP a podľa § 62 ods. 1 CMP s návrhom,

aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a zvýšil výživné pre maloletého P. na 450
Eur mesačne od 9.1.2019 do budúcna a zároveň rozhodol o dlžnom výživnom. Poukázala na svoj
príjem 640 Eur mesačne a výdavky maloletého, ktoré predstavujú zhruba rovnakú čiastku, teda súdom
určené výživné 200 Eur nepredstavuje ani tretinu oprávnených výdavkov maloletého. Otec na výchove
maloletého sa osobne nepodieľa, nestretáva sa s ním, neprispel mu ani na Vianoce a narodeniny a od

podania návrhu na zvýšenie výživného nezaplatil výživné vôbec, ako to sám priznal na pojednávaní.
Pri výživnom 200 Eur nie je zohľadnená jej osobná starostlivosť o maloletého, čo je obligatórna
povinnosť súdu. Starostlivosť o syna zabezpečuje výlučne sama a na jej požiadavky o pomoc pri
konkrétnych jednorazových potrebách syna otec nereaguje. Vzhľadom na mieru jej starostlivosti a výšku
predpokladaného príjmu otca súd mal zohľadniť vyváženie aspoň v polovici alebo 2/3 výdavkov na syna.

Poukázala aj na to, že otec si iba čiastočne splnil súdom uloženú povinnosť, keďže príjmy a výdavky za
január až jún 2019 nepredložil a jeho tvrdenie, že nevedel zosumarizovať príjmy a výdavky, je účelové
a nevierohodné, keďže generovaný výpis z účtu za príslušné mesiace z internetbankingu alebo priamo
z banky, je otázka pár minút a doložiť k nemu výpis z pokladničnej knihy nemohol byť žiaden väčší
problém. Práve na základe toho jej právna zástupkyňa žiadala, aby súd postupoval podľa § 63 ods. 1

Zákona o rodine. Rovnako poukázala na to, že ročný obrat otca v roku 2018 bol 16.000 Eur, pričom
osem mesiacov bol práceneschopný pre autonehodu a minulý rok na účet prijal spolu 38.000 Eur ako
náhradu škody za pracovný úraz, ktorý utrpel pri autonehode v Nemecku. Podľa vyjadrenia otca jeho
čistý priemerný mesačný príjem zo živnosti predstavuje 900 Eur, ale vzhľadom na ním uvedené výdavky
vrátane štyroch úverov, spolu 676 Eur mesačne, nemohol hovoriť pravdu o svojich skutočných príjmoch.

V priebehu konania jej právna zástupkyňa predložila sedemnásť ponúk práce v okrese Šaľa, Galanta a
Nitra (30 km od bydliska otca) s ponúkanou mzdou 1.200 Eur až 1.800 Eur, o ktorých sa otec vyjadril, že
nemá o nič z toho záujem. Ak súd už nepostupoval podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, bolo namieste,
aby súd zohľadnil jeho možnosti a schopnosti zamestnať sa v blízkom okolí jeho bydliska za podstatne
výhodnejších podmienok z hľadiska výšky ponúkaného príjmu. Otec bezdôvodne nereflektuje žiadnu z

mnohých v danom regióne existujúcich pracovných možností ponúkajúcich podstatne vyššie zárobkové
možnosti, než aké má dnes, ledaže sú jeho skutočné príjmy podstatne vyššie. Poukázala na rozpor v
tvrdení otca, že z poistnej sumy 38.000 Eur neušetril nič, pretože počas práceneschopnosti si požičal
peniaze, ktoré z tejto sumy splatil. Otec žiadne poskytnutie pôžičky nepreukázal a odporoval si aj v
tom, že peniaze si požičal od svojej matky, ale následne na otázku právnej zástupkyne uviedol, že jeho

matka sumou 38.000 Eur nedisponovala. Súd sa podľa jej názoru relevantným spôsobom nevysporiadal
s vyššie uvedenými skutočnosťami a má za to, že ňou požadované výživné pre maloletého P. je v súlade
so zásadami a určovaní výšky výživného.5. Otec maloletého sa k odvolaniu matky nevyjadril.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu matky navrhol rozhodnúť na základe dostupných

dôkazných materiálov s poukazom na odôvodnené potreby maloletého, ako aj príjmové a majetkové
pomery oboch rodičov v najlepšom záujme maloletého.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 388 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku, o zvýšení výživného,
ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385

CSP a contrario v rozsahu danom v § 66 CMP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru,
že súd prvej inštancie vykonal všetky dôkazy významné pre rozhodnutie, správne a dostatočne zistil
skutočný stav veci, ale jeho rozhodnutie o výživnom je založené na nesprávnom právnom posúdení,
ktoré spočíva v tom, že správne zvolenú právnu normu nesprávne interpretoval. Na základe toho, že
súd prvej inštancie správne a dostatočne zistil skutočný stav veci, nebolo potrebné, aby odvolací súd

zopakoval dokazovanie, ale pri rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom zisteným prvostupňovým
súdom tvoriacim podklad pre rozhodnutie v danej veci (§ 383 CSP), zmenil rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku o zvýšení výživného podľa § 388 tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia.

10. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 tohto zákonného
ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa ods. 4 tohto
zákonného ustanovenia, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov

a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Podľa ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do
úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade určenia výživného (zmeny výživného) od rodiča pre dieťa
musíbyťzachovanýprincípochranyzáujmovdieťaťa,kedyjesúdpovinnývychádzaťzčl.27Dohovoruo
právachdieťaťazverejnenývZbierkezákonovakooznámenieFMZVpodč.104/1991,zktoréhovyplýva,
že sa má prihliadať na právo každého dieťaťa na životnú úroveň potrebnú pre jeho telesný, duševný a

duchovný vývoj a pri skúmaní potrieb oprávneného dieťaťa je potrebné vziať do úvahy nielen potreby
obvyklé, pravidelne sa vyskytujúce pre potreby jeho všestranného vývoja, ale aj potreby prospešné pre
jeho budúci všestranný vývoj, ako sú i záľuby a záujmy dieťaťa, podpora nadania dieťaťa na prípravu
na budúce povolanie, teda aj potreby nepravidelné alebo náhodné.

13. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva
spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie
výšky výživného na strane oprávneného sú relevantne odôvodnené potreby, na strane povinného
schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť
výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie
svojich vlastných potrieb. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažneposkytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti,
školských potrieb a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva
na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.

14. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože
platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.
Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený rodič.
Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi. Môže ju preukazovať napr. výška

mesačných nákladov rodiča, a to v súhrne, ale aj jednotlivé položky. Smerodajnou môže byť výška
tých položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov
(účty za mobilný telefón, účty za internet, dovolenky, pohonné hmoty do auta, poistky, sporenie a
pod.). Signifikantnou môže byť tiež výška prevzatého úveru, pretože nie je pravdepodobné, že peňažný
ústav poskytne úver záujemcovi, ktorý dostatočne nepreukáže schopnosť splácať ju v určenej výške.
Rozdielnosť životnej úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z nich,

s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovania bytových
potrieb dieťaťa. Pokiaľ to životná úroveň rodičov dovoľuje, treba zohľadniť tiež náklady na voľnočasové

aktivity, dovolenky, výlety, detské tábory, lyžiarsky kurz a podobne tak, aby sa deti podieľali na výhodách
vyššej životnej úrovne rodičov.

15. Odvolací súd dôsledným porovnaním pomerov v čase predchádzajúcej úpravy výživného s pomermi
existujúcimi v čase terajšieho rozhodovania dospel k presvedčeniu, že výživné 300 Eur mesačne od

podania návrhu t.j. 9.1.2019, je v súlade so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona
o rodine o vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, nota bene primerané zárobkovým schopnostiam
a možnostiam, ako aj majetkovým pomerom otca aj po zohľadnení jeho vyživovacej povinnosti voči
maloletej dcére K.. Na tomto mieste poznamenáva, že odôvodnené potreby osem a pol ročného
dievčatka nie sú na rovnakej úrovni ako potreby takmer sedemnásťročného P., ktorý študuje na strednej

škole a má v porovnaní s dieťaťom v útlom veku výrazne širší rozsah odôvodnených potrieb, čo do
výšky nákladov a ich obsahu. Maloletý P. je vo veku intenzívneho fyzického a duševného dospievania,
v dôsledku čoho sú jeho odôvodnené potreby vyššie ako už stabilizované potreby rodičov. Rovnako
je potrebné poznamenať, že výživné 300 Eur mesačne v plnej miere zohľadňuje ďalšiu vyživovaciu
povinnosť otca k maloletej K. a rešpektuje riadne uspokojovanie odôvodnených potrieb tohto dieťaťa,

t.j. rozhodnutím súdu o zvýšení výživného neboli dotknuté práva maloletej K.. Odvolací súd zdôrazňuje,
že od predchádzajúcej úpravy výživného pre maloletého P. uplynulo trinásť rokov, počas ktorého si
otec plnil vyživovaciu povinnosť voči maloletému synovi iba v rozsahu 1.000 Sk mesačne, teda 1,1
Eur denne, počas ktorého obdobia sa rozsah odôvodnených potrieb maloletého P. postupne zvyšoval,
pričomvýraznázmenapomerovzatrinásťrokovaniraznebolapremietnutádopodieluotcanavýživnom,

teda všetky výdavky súvisiace s výchovou a výživou maloletého (okrem 1,1 Eur na deň) zabezpečovala
matka dieťaťa, preto zvýšenie výživného na 300 Eur mesačne je aj z tohto uhla pohľadu spravodlivé.
Odvolací súd na tomto mieste zdôrazňuje tzv. valorizačnú klauzulu obsiahnutú v § 78 ods. 3 Zákona
o rodine, ktorá ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky
(vývoj životných nákladov). Výška životných nákladov je zrejmá napríklad z cien spotrebného koša,

z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Z § 78
ods. 3 Zákona o rodine vyplýva, že vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama
o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky výživného. Odvolací súd so zreteľom na odôvodnené potreby
maloletého P. vzhľadom na dobu, ktorá ubehla od predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, keď
maloletý mal tri roky a v súčasnosti po skončení základnej školy je študentom strednej školy, ktoré sa

nepochybne niekoľkokrát počas obdobia 13 rokov zvýšili, považuje určenie výživného 300 Eur mesačne
za spravodlivé a korešpondujúce so všetkými relevantnými zákonnými ustanoveniami Zákona o rodine.

16. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie čo do príjmových pomerov otca, že
otec dosahuje príjem zo živnosti 900 Eur mesačne, ako aj s úvahou, na základe ktorej poistné plnenie

32.400 Eur zahrnul do jeho príjmu. Odvolací súd sa rovnako stotožňuje so záverom, že v tomto prípade
nebol zákonný dôvod na posudzovanie pomerov otca z hľadiska potencionality príjmu (§75 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine), pretože by nebolo spravodlivé žiadať od otca matkou navrhovanú podstatnú
zmenu v jeho osobnom živote, ktorá by znamenala zrušenie dlhodobo zabehnutej živnosti a následnézaradenie do zamestnaneckého pomeru len na základe eventuálne vyššieho príjmu, keď príjem zo
živnosti je dostatočný na plnenie vyživovacej povinnosti v primeranom rozsahu. Odvolací súd na tomto
mieste poznamenáva, že argumentácia otca v priebehu konania na súde prvej inštancie rozsahom

vlastných nevyhnutných výdavkov pôsobí vo faktickej a právnej rovine smerom k vyživovacej povinnosti
voči maloletému synovi nevyvážene v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého potreby rodiča
môžu byť uspokojené až následne, keď rodič splní svoju vyživovaciu povinnosť a prispeje v primeranej
miere na potreby svojho dieťaťa. Odvolací súd rovnako, ako súd prvej inštancie, pri rozhodovaní o
výživnom zohľadnil poistné plnenie v dôsledku pracovného úrazu 32.400 Eur ako príjem otca, ktorý

reálne zvyšuje jeho životnú úroveň, preto pri komplexnom posúdení pomerov otca odvolací súd na
túto objektívne preukázanú skutočnosť prihliadol. O to viac, že otec počas trinástich rokov prispieval
na výživu maloletého syna 1,1 Eur denne a ani v čase, keď jeho pomery to umožňovali, nepristúpil
k dobrovoľnému vyššiemu plneniu výživného, resp. neprispel na potreby syna jednorazovou vyššou
sumou a svoje rodičovské povinnosti si plnil (plní) jedinou formou, a to platením výživného v rozsahu
porovnateľnom s minimálnym výživným (§ 62 ods. 3 Zákona o rodine), ktoré výživné je zo zákona

povinný platiť aj rodič, ktorý nemá žiaden príjem.

17. V tomto kontexte zisteného skutočného stavu súdom prvej inštancie považoval odvolací súd
argumentáciu otca v priebehu konania na súde prvej inštancie za účelovú obranu v snahe dosiahnuť
priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

18.Odvolacísúdnazákladevyššieuvedenýchskutočnostídospelkzáveru,ževýživné300Eurmesačne
pre maloletého P. reflektuje na zistené podstatné a trvalé zmeny pomerov u všetkých účastníkov konania
a zároveň zodpovedá zákonným kritériám určovania rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému
synovi, preto zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP a zaviazal otca prispievať na

výživu maloletého P. 300 Eur mesačne od podania návrhu matky na zvýšenie výživného, t.j. od 9.1.2019
do budúcna.

19. Odvolací súd za neprimerané majetkové riziko považoval štyri úvery otca s mesačnou splátkou
spolu 676 Eur, ktoré presahujú svojou výškou dve tretiny jeho príjmu. V tejto súvislosti poznamenáva,

že v takomto prípade súd má možnosť splátky úveru zohľadniť v rámci posudzovania životnej úrovni
povinného rodiča, alebo na ne môže prihliadať ako na neprimerané majetkové riziko (§ 75 ods. 1 veta
druhá Zákona o rodine), nota bene na tento výdavok neprihliadať.

20. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o dlžnom výživnom podľa § 389

ods. 1 písm. a/ CSP a podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie so zreteľom na to, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol zmenený rozsah
vyživovacej povinnosti otca k maloletému P.ovi, pričom odvolací súd nemá poznatky o tom, či a v akom
rozsahu otec platil výživné po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, keďže rozhodnutie je predbežne
vykonateľné a navyše, ak by o dlžnom výživnom rozhodol na základe nových skutočností zistených v

odvolacom konaní, odňal by tak účastníkom konania možnosť konať pred súdom a využiť právo podať
odvolanie proti jeho rozhodnutiu. Po vrátení veci bude povinnosťou súdu prvej inštancie dôsledne zistiť
rozsah plnenia vyživovacej povinnosti otca k maloletému P.ovi za rozhodné obdobie, t.j. od 9.1.2019,
ako aj o spôsobe jeho zaplatenia a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo požiadavkám
vyplývajúcich z § 220 ods. 2 CSP, teda, aby jeho závery boli logicky správne, presvedčivé a spätne

preskúmateľné.

21. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 3 vety druhej CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v
lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická
osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).