Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Bratislava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Valéria Kleinová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zmeňujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/469/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615202065
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1615202065.1
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Q. D., nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XXX, K.,
zast. JUDr. Ester Bujnovskou, AK so sídlom Záhorácka 5478/15B, Malacky, proti odporcovi: C. Š.,
nar. X.X.XXXX, bytom Š. XXXX/XXX, K., o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie
odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Malacky zo dňa 6. marca 2015, č.k. 5C 356/2015-20, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa m e n í tak, že návrh na nariadenie
predbežného opatrenia z a m i e t a.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nariadil predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1, písm. g/
OSP, ktorým uložil odporcovi, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu v Malackách, súpisné č.
XXXX, parcela č. XXXX, ktorý je zapísaný na LV č. XXXX a nachádza sa v katastrálnom území K.,
obec K., vedenom na Okresnom úrade Malacky, katastrálnom odbore, až do doby rozhodnutia súdu o
vypratanínehnuteľnosti.RozhodoltakpooboznámenísasvýpisomzLVč.XXXXprekatastrálneúzemie
Malacky, s ambulantnou správou zo dňa 24.1.2015, so záznamom o podaní oznámenia podľa § 59 ods.
3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch zo dňa 24.1.2015, keď prišiel k záveru, že vzhľadom na odporcovo
prispievanie do domácnosti možno vyvodiť záver, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikla určitá
forma nájomného vzťahu, keď odporca spočiatku so súhlasom navrhovateľa obýval časť domu. Mal za
osvedčenú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania, pretože navrhovateľ preukázal
dôvodné podozrenie odporcu z násilia voči navrhovateľovi, ktoré je prejavované zo strany odporcu
formou zastrašovania, slovnými vyhrážkami, psychickým a fyzickým nátlakom. Fyzický útok mal súd
prvéhostupňazapreukázanýzambulantnejsprávyzodňa24.1.2015azozáznamuopodaníoznámenia
PZ SR v Malackách dňa 24.1.2015. Dôvodil tým, že predbežné opatrenie podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g/
OSP môže byť nariadené v prípade, ak v dome býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodné podozrenie
z násilia. Ohľadom náhrady trov konania nerozhodol, s tým, že o nich rozhodne v konečnom rozhodnutí
vo veci samej (§ 151 ods. 3 OSP).
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas odvolanie odporca a žiadal ho zmeniť a umožniť mu aspoň
obmedzený styk so svojou matkou, ktorá je spoluvlastníčkou predmetného domu a v nehnuteľnosti
býva. Uviedol, že incident dňa 24.1.2015 vyvolal navrhovateľ, z predmetnej nehnuteľnosti sa odsťahoval
a v súčasnosti býva v podnájme. Jeho matka O. Š.Á. bývajúca v predmetnom dome v spoločnej
domácnosti s navrhovateľom má zlý zdravotný stav (čiastočná imobilnosť po operácii nohy) a potrebuje
zabezpečovanie nákupov a liekov, ktoré služby jej navrhovateľ taktiež vzhľadom na jeho zlý zdravotný
stav zabezpečiť nemôže. Náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnil.
Navrhovateľ sa k podanému odvolaniu odporcu nevyjadril.Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) prejednal vec podľa § 212 ods. 1 OSP bez
nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie odporcu
je dôvodné.
Subjekt domáhajúci sa nariadenia predbežného opatrenia musí osvedčiť dôvody na jeho nariadenie, t.j.
potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo obavu o ohrozenie budúceho výkonu rozhodnutia,
dôvodnosť nároku vo veci samej a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadene predbežného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností odôvodňujúcich nariadenie
predbežného opatrenia sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu doložených listín. Takýto postup
predpokladá platná právna úprava sledujúca dosiahnutie účelu predbežného opatrenia, ktorým je rýchle
a pružné riešenie situácie vyžadujúcej si okamžitý zásah súdu v prípade potreby. Predbežné opatrenie
predstavujeprocesnýzabezpečovacíprostriedokdočasnéhoaprovizórnehocharakteru,ktoréhoúčelom
je zabezpečiť podmienky na poskytnutie reálnej, účinnej a efektívnej ochrany účastníkom konania.
Aj v prípade splnenia formálnych a vecných predpokladov vyžadovaných zákonom pre nariadenie
predbežného opatrenia súd musí ešte zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému
zásahu do vzťahov účastníkov konania alebo tretích osôb. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania
v tomto smere (dôkazné bremeno) má navrhovateľ.
Z uvedeného potom vyplýva, že pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia musí ísť
o osvedčenie takého stavu právnych (nie len faktických) vzťahov medzi účastníkmi, ktorý vyžaduje
dočasnú a rýchlu úpravu pomerov medzi nimi súdom, t.j. naliehavosť situácie i po stránke právnej,
a taktiež o osvedčenie ohrozenia nároku, keď jeho ohrozenie musí byť podložené konkrétnymi
skutočnosťami.
Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. g/ OSP môže súd predbežným opatrením nariadiť účastníkovi, aby
nevstupoval dočasne do bytu alebo domu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivý z násilia. Predbežné opatrenie podľa uvedeného ustanovenia je špecifickým inštitútom,
ktorého účelom je zamedziť tzv. domácemu násiliu, teda uložením zákazu vstupovania násilnej osoby
do bytu dočasne chrániť ohrozenú osobu, ktorá nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou
osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej
osoby, nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním
náhradného ubytovania (uznesenie NS SR, sp. zn. 5MCdo 10/2012). Je teda možné vyvodiť, že ide
o obmedzenie práv násilnej osoby k bytu, resp. domu, ktoré zo zákona alebo právneho vzťahu síce
má, ale nariadením predbežného opatrenia ich dočasne počas jeho trvania stratí. V danom prípade
však taká situácia nenastala, nakoľko z obsahu spisu je zrejmé, že odporca s navrhovateľom nežije
v spoločnej domácnosti, odporca sa z domu odsťahoval a býva v podnájme. Odporca teda nemá k
predmetnému domu žiadne práva (vlastnícke, spoluvlastnícke, nájomné...), ktorých výkon by mohlo
nariadené predbežné opatrenie podľa § 76 ods. 1 písm. g/ OSP obmedziť. Z obsahu spisu vyplýva, že
do domu vstupuje so súhlasom svoje matky, ktorá je spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, ktorej vlastnícke
právo nie je ničím obmedzené, t.j. ani zákazom prijímať návštevy svojho syna. Na základe uvedeného
potom nie je nariadenie predbežného opatrenia opodstatnené, a to pre nedostatok pasívnej legitimácie
odporcu, ktorý v dome nebýva. Žaloba na vypratanie je totiž obdobou reivindikačnej žaloby (žaloby na
vydanie veci) pre prípad nehnuteľnosti. Úspešne sa možno domáhať žaloby na vydane veci len proti
tomu, kto vlastníkovi vec neprávom zadržiava. Ak teda odporca v dome s navrhovateľom nebýva, ale do
domu chodí za účelom návštevy matky ako polovičnej spoluvlastníčky domu, ktorá s jeho návštevami
súhlasí, nemožno mať navrhované predbežné opatrenie za dôvodné. V danom prípade prevážil záujem
ochrany spoluvlastníčky predmetného domu ako tretej osoby, keď nariadeným predbežným opatrením
by došlo k neprimeranému zásahu do jej vlastníckeho práva. V danej súvislosti nie je osvedčená ani
výlučná aktívna legitimácia navrhovateľa na podanie návrhu na vypratanie odporcu, t.j. na uplatnenie
meritórneho hmotnoprávneho nároku, ktorého ochrany sa nariadením predbežného opatrenia domáha,
k podaniu ktorého navyše súd prvého stupňa navrhovateľa ani napadnutým uznesením nezaviazal.
Vzhľadom na uvedené po vecnom a právnom zhodnotení relevantných skutočností na základe obsahu
spisového materiálu odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 220 OSP zmenil
a rozhodol tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol, pretože nemožno konštatovať,
že by odvolací súd nemal vážnejšie pochybnosti o potrebe navrhovanej predbežnej úpravy.O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa (§ 224 ods. 4 OSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.