Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 12CoCsp/33/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120243906
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Pátrovičová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:6120243906.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Renáty Pátrovičovej a sudkýň
JUDr. Sone Zmekovej a JUDr. Denisy Šaligovej v spore žalobcu: Consulting One SK, s.r.o., so sídlom
Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 47 664 878, zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, usadeným
euroadvokátom so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 50 239 406, proti žalovanej: S. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I.. T. XX, XXX XX L. X., o zaplatenie sumy 2.471,14 eura s príslušenstvom,

o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č. k. 6Csp/49/2020-151 zo dňa
03.07.2020, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom č. k. 6Csp/49/2020-151 zo

dňa 03.07.2020 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.471,14 eura a úroky z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.471,14 eura od 21.02.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol tak, že žalovaná je povinná
zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu, a to v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd rozhodne o výške náhrady trov konania a ktoré súd vydá
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Svoje rozhodnutie súd právne

odôvodnil s odkazom na ustanovenia § 52 ods. 1, § 121 ods. 3, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517
ods. 2, § 524 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1, § 11 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), § 2 pís. a), b), c), d), e), § 2 písm.
f) zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a o zmene
a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na

diaľku“). V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 2.471,14 eura s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že Tatra banka a.s. dňa 02.01.2016
uzavrela so žalovanou zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. XX-
XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytla žalovanej úver v sume 2.750 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
splácať v mesačných splátkach. Jej nedeliteľnou súčasťou boli obchodné podmienky poskytovania
bezúčelových spotrebiteľských úverov pre fyzické osoby ako aj Všeobecné podmienky Tatra banky a.s.

Žalovaná sa dostala do omeškania s úhradou splatných splátok, a preto Tatra banka a.s. vyhlásila úver
za splatný ku dňu 20.02.2017. Žalovaná suma 2.471,14 eura teda predstavuje nesplatenú istinu (2.750
eur - 278,86 eura). Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 11.07.2019 uzavretou medzi Tatra bankou
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola uvedená pohľadávka postúpená na žalobcu.

2. Súd po oboznámení sa so žalobou zistil, že žaloba je v plnom rozsahu dôvodná. Z dokladov

založených v spise mal súd za preukázané, že žalovaná uzavrela elektronicky podľa zákona o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku s právnym predchodcom žalobcu zmluvu o bezúčelovomspotrebiteľskom úvere zo dňa 02.01.2016, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver 2.750 eur,
ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach po 59,84 eura po dobu 72
mesiacov, pričom bola dohodnutá úroková sadzba 15,90 % ročne. Žalovaná zaplatila splátky úveru len

v rozsahu 734,58 eura. Vzhľadom na to, že žalovaná ďalšie splátky úveru riadne a včas nesplácala,
bola vyzvaná výzvou zo dňa 18.01.2017 k úhrade dlžných splátok s upozornením, že ak do 7 dní
odo dňa doručenia uvedenej výzvy nebudú omeškané splátky úveru zaplatené, bude pristúpené k
vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru. Keďže žalovaná dlžné splátky úveru neuhradila, Tatra banka
a.s. oznámením zo dňa 17.02.2017 vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru a zároveň žalovanú vyzvala

k zaplateniu dlžných splátok úveru.

3. Súd mal za preukázané, že žalovaná suma 2.471,14 eura predstavuje rozdiel medzi poskytnutou
sumou úveru 2.750 eur a sumou, ktorá bola započítaná na úhradu istiny úveru 278,86 eura, pričom
žalovaná zaplatila celkom len 734,58 eur, z ktorej na úhradu istiny úveru bola započítaná suma 278,86
eura a suma 379,38 eura bola použitá na úhradu zmluvných úrokov, suma 70 eur bola započítaná na

poplatky vrátane poplatku za poskytnutie úveru v sume 55 eur, suma 2,29 eura sa započítala na sankčné
úroky a suma 3,05 eura sa započítala na úroky z istiny. Keďže žalovaná istinu úveru v sume 2.471,14
eura neuhradila, súd žalobe vyhovel, pričom mal za preukázané, že pohľadávka bola platne postúpená
na žalobcu. Námietka žalovanej o tom, že uvedená spotrebiteľská zmluva nemá písomnú formu nie je
dôvodná, keďže táto zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.

4. Súd okrem istiny priznal žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5,00 %, pričom o výške úrokov z
omeškania rozhodol podľa ustanovenia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v platnom znení. Súd o
trovách tohto konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný, súd mu priznal

náhradu trov konania v plnom rozsahu.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná žiadajúc napadnutý rozsudok
zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie, prípadne, aby súd sám rozhodol v merite veci.
V odvolaní uviedla, že žalobca nepreukázal, že je vecne aktívne legitimovaný, že zmluvou o postúpení

pohľadávky nadobudol platne predmetnú pohľadávku. K platnému postúpeniu by mohlo dôjsť len za
predpokladu, že by boli splnené podmienky predpokladané zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách a o
zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“). Zo žaloby a ani z pripojených listín
nevyplýva, ako a kedy vznikla pohľadávka v rozsahu 2.471,14 eura, z čoho konkrétne pozostáva a kedy
nastala jej splatnosť. Poukázala na § 92 ods. 8 zákona o bankách. V konaní nebolo preukázané, že zo

strany pôvodného veriteľa - banky bol dodržaný postup podľa § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalobca
nepreukázal, z čoho pohľadávka pozostáva, kedy boli splatné tie splátky úveru, ktorých platnosť nastala
podľa zmluvy ešte predtým, ako malo dôjsť k údajnému zosplatneniu úveru a kedy konkrétne došlo k
zosplatneniu z vyšku pohľadávky.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalobca navrhujúc napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
Naďalejzotrvalnadoterajšíchvyjadreniachapredloženýchdôkazoch,ktorévyvracajútvrdeniažalovanej
v odvolaní a potvrdzujú rozhodnutie súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania

(§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 383 CSP), po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b),
c) CSP a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Z obsahu predmetného spisu vyplýva, že žalobca sa žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa
20.02.2020 domáhal zaplatenia sumy 2.471,14 eura s príslušenstvom. Svoj nárok dôvodil tým, že právny
predchodcažalobcuTatrabanka,a.s.uzatvorilsožalovanouzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru
s poistením pre fyzické osoby č. XX-XXXXXXXXXX zo dňa 02.01.2016, ktorou poskytol žalovanej úver
vo výške 2.750 eur, pričom žalovaná sa úver zaviazala uhrádzať v 72 mesačných splátkach vo výške

59,84 eura. Žalovaná úver riadne nesplácala, preto jej právny predchodca žalobcu zaslal list, v ktorom ju
vyzval na zaplatenie splátok úveru. Keďže žalovaná na výzvu nereagovala, právny predchodca žalobcu
vyhlásil úver za splatný ku dňu 20.02.2017. Žalovaná suma predstavuje nesplatenú istinu. Vo veci samej
rozhodol súd prvej inštancie tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovel a uložil žalovanej povinnosť zaplatiťžalobcovi sumu 2.471,14 eura a úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.471,14 eura od
21.02.2017 do zaplatenia, a to do 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Proti tomuto
rozsudku podala žalovaná odvolanie, ktoré je predmetom tohto odvolacieho konania.

9. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

10. Podľa § 389 ods. 1 písm. c) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie
je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

11. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu

veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov.

12. Podľa § 187 ods. 2 CSP, dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina,
odborné vyjadrenie znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný,
určí ho súd.

13. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

14. Skutkovým zistením sa rozumie súhrn skutočností, ktorými má súd skutkový stav preukázaný.

Ide o výsledok hodnotenia vykonaných dôkazov z hľadísk uvedených v § 191 ods. 1 CSP o voľnom
hodnotení dôkazov. Skutkové zistenie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ak a) súd zobral
do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli alebo inak počas konania nevyšli
najavo; b) súd neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané;
c) v hodnotení dôkazov je logický rozpor z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,

eventuálne vierohodnosti; d) ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z postupu, ktorý je súdu predpísaný v ustanoveniach § 191 až 194 CSP, § 205
CSP.

15. Citované ustanovenia zakotvujú dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť

označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch
konania. Účastník, ktorý neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé
dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného
na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol
dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru,

že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka. Zákon určuje dôkazné bremeno
ako procesnú zodpovednosť účastníka za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného
dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho
nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal
bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie.

16. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia v intenciách podaného odvolania odvolací súd vzhliadol
pochybenie súdu prvej inštancie v jeho procesnom postupe, konkrétne existenciu chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom spočívajúcu v tom, že skutkové zistenia, ktoré boli podkladom pre jeho
rozhodnutie sú nesprávne. Jedná sa o skutkové zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej

stránke a ktoré sú nesprávne v tom zmysle, že nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Medzi
chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou
nesprávnych, resp. nedostatočných skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade

s § 191 CSP a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo. V tejto súvislosti
odvolací súd poukazuje na niekoľko skutočností, ktoré mal súd prvej inštancie za preukázané z listinných
dôkazov predložených žalobcom, no v skutočnosti po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd zistil, žetieto skutočnosti (tvrdenia) žalobca predloženými listinnými dôkazmi nepreukázal. Súd prvej inštancie
mal za preukázané, že žalovaná zaplatila splátky úveru v rozsahu 734,58 eura, pričom vzhľadom na
to, že ďalšie splátky úveru riadne a včas nesplácala, bola vyzvaná právnym predchodcom žalobcu

výzvou zo dňa 18.01.2017 k úhrade dlžných splátok s upozornením, že ak do 7 dní odo dňa doručenia
výzvy nebudú omeškané splátky zaplatené, bude pristúpené k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru.
Keďže žalovaná omeškané splátky neuhradila, oznámením zo dňa 17.02.2017 právny predchodca
žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Z obsahu listinných dôkazov predložených žalobcom
však nevyplýva doručenie výzvy zo dňa 18.01.2017 k úhrade dlžných splátok žalovanej, ani doručenie

oznámeniažalovanejomimoriadnejsplatnostiúveruzodňa17.02.2017.Kpreukázaniudoručeniatýchto
listín žalobca nepredložil také dôkazy, z ktorým by súd mohol mať ich doručenie za preukázané. Žalobca
k podanej žalobe síce pripojil tri podacie hárky, na ktorých figurovalo meno žalovanej, avšak z ich
obsahu nie je možné vyvodiť, aké listiny právny predchodca žalobcu žalovanej doručoval, a či jej aj boli v
skutočnosti doručené. V dôsledku absencie doručenky oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo
dňa 17.02.2017 nemožno kvalifikovane vyvodiť dátum mimoriadnej splatnosti úveru, ktorý je stanovený

dňom doručenia predmetného oznámenia žalovanej. Podľa § 132 ods. 1 CSP bolo povinnosťou žalobcu
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom žalobca si svoju povinnosť riadne nesplnil. Ak
aj žalobca v žalobe poukázal na fikciu doručenia podľa čl. 4.5.5. Všeobecných podmienok Tatra banky
a.s., bolo potrebné, aby sa súd s týmto ustanovením Všeobecných podmienok náležite vysporiadal, a
v prípade ak považoval fikciu doručenia za naplnenú, špecifikoval presné dni doručenia spomínaných

listín žalovanej, pretože tie sú potrebné pre náležité posúdenie platnosti úkonu vyhlásenia mimoriadnej
splatnostiúveru(pozri§53ods.9OZ).Rovnakosavytýkanávadanesprávnychskutkovýchzistení,ktoré
nevyplynuli z vykonaného dokazovania, týka aj oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2019
a predžalobnej upomienky zo dňa 20.11.2019, ktorých doručenie žalovanej rovnako z obsahu spisu
nevyplynulo. Povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť si žalobca nesplnil ani pri preukázaní, kedy

žalovaná zaplatila jednotlivé splatné splátky počas trvania záväzkového vzťahu a pre ktorú splátku, ktorú
žalovaná neuhradila, došlo k zosplatneniu úveru. Tieto časové údaje sú v danej veci taktiež podstatnými
skutočnosťami, keďže údaje o splatnosti jednotlivých splátok a o neuhradení splátky, pre ktorú došlo
k zosplatneniu úveru, sú nevyhnutné na posúdenie platnosti úkonu vyhlásenia mimoriadnej splatnosti
úveru, ako i posúdenie z čoho pohľadávka žalobcu pozostáva, jej výšky a vzniku.

17. Podľa § 220 ods. 2 CSP, V odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

18. Odvolací súd súčasne poukazuje na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu v časti posúdenia

uzatvoria predmetnej zmluvy elektronicky. V prejednávanej veci nebolo sporným, že uzavretá zmluva
o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby dňa 02.01.2016 je zmluvou
spotrebiteľskou,naktorújepotrebnéaplikovaťustanoveniaObčianskehozákonníkaupravujúceochranu
spotrebiteľa, ako slabšej strany sporu. Zmluva bola zároveň uzavretá elektronicky, prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie, preto bolo potrebné, aby súd posúdil uzatvorenie zmluvy medzi

právnym predchodcom žalobcu a žalovanou aj podľa ustanovení zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku. Len citovanie § 2 písm. a), b), c), d), e) a f) zákona o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a strohé uvedenie, že žalovaná uzatvorila zmluvu
elektronicky podľa zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, nie je náležitým
vysporiadaním sa a právnym posúdením zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre

fyzické osoby. V danej veci je potrebné sa detailnejšie vysporiadať so vznikom zmluvy podľa zákona o
ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku a zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorého
ustanovenia navyše súd prvej inštancie necitoval v správnom znení.

19. Ďalšou skutočnosťou, s ktorou sa súd prvej inštancie v rámci rozhodovania o predmetnom spore

nevysporiadal, bol obsah výzvy právneho predchodcu žalobcu zo dňa 18.01.2017. Z obsahu výzvy zo
dňa 18.01.2017 nie je jasné, či žalovaná uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu len jednu zmluvu o
poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby, alebo či medzi nimi bolo uzatvorených
viacero zmlúv zakladajúcich viacero záväzkových vzťahov. V tabuľke tvoriacej súčasť predmetnej výzvyje uvedených päť typov produktov, ktoré čerpala žalovaná, s rôznymi identifikačnými údajmi a sumami v
omeškaní (kreditná karta, splátkový úver, 2x spotrebiteľský úver, nepovolené prečerpanie na účte). Z jej
obsahu teda nie je jasné, či medzi zmluvnými stranami bola uzatvorená len jedna spotrebiteľská zmluva,

alebo došlo k uzatvoreniu viacerých zmlúv, ktoré na seba nadväzovali alebo sa vzájomne podmieňovali.

20. Okrem vyššie uvedených vád rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd poukazuje aj na
skutočnosť, že súd prvej inštancie v predmetnom spore riadne neskúmal otázku aktívnej legitimácie
žalobcu, na ktorú je nevyhnutné prihliadať počas celého konania, pričom jej nedostatok je dôvodom

na zamietnutie podanej žaloby. Danosť aktívnej legitimácie žalobcu je úzko prepojená s postúpením
pohľadávky, keďže žalobca, na ktorého bola postúpená pohľadávka, odvodzoval svoju aktívnu
legitimáciu zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 16.07.2019.

21. Podľa § 524 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníkapostúpiťpísomnouzmluvouinému.(2)Spostúpenoupohľadávkouprechádzaajjejpríslušenstvo

a všetky práva s ňou spojené.

22. Podľa § 526 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka: (1) Postúpenie pohľadávky je povinný postupca
bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi
alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením

postupcovi. (2) Ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa
dožadovať preukázania zmluvy o postúpení.

23. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. č. 483/2001 Z. z. zákona o bankách a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej len „zákon o bankách“), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu
klienta; týmto nie sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere

podľa osobitného predpisu 87ac) ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na
bývanie podľa osobitného predpisu 87ad) Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže
uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky
omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých
omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke

zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej
banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe
vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť
informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky
a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

24. Jednou zo základných podmienok civilného procesného konania je preukázanie aktívnej vecnej
legitimácie žalobcu na žalobou uplatnený nárok. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také
hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), resp.
mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie,

či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej
povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania. (Porovnaj rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29.06.2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009). Postúpenie pohľadávky
je inštitútom, prostredníctvom ktorého dochádza v rozsahu postúpenia k zmene v subjekte záväzkového
vzťahu, konkrétne k zmene v osobe veriteľa; zmena sa nedotýka práv a povinností dlžníka.

25. Treba prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom
nevysporiadal s vecnou aktívnou legitimáciou žalobcu, a teda i s platným postúpením pohľadávky na
žalobcu. Pritom je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči spotrebiteľovi,
ktorým žalovaná nepochybne je.

26. Postúpenie pohľadávky je pomerne bežným právnym úkonom. Pokiaľ sa však cesia týka bankovej
pohľadávky z bankového produktu, osobitný predpis dopĺňa zákonné pravidlá pre platné postúpenie.
Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť ibapohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná, a to za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy po
tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú
zákonnýmpredpokladompreplatnépostúpeniepohľadávkybanky.Musiabyťsplnenévčasepostúpenia

pohľadávky.

27. Odvolací súd iba v stručnosti poukazuje na to, že predpokladmi postupiteľnosti pohľadávky podľa
§ 92 ods. 8 zákona o bankách na inú osobu je splatnosť dlhu, omeškanie klienta trvajúce aspoň 90
dní a písomná výzva banky na splnenie povinnosti. Ak niektorý z týchto predpokladov nie je splnený,

pohľadávka banky nie je postupiteľná a ak napriek tomu k jej postúpeniu došlo, ide o právny úkon
neplatný pre rozpor so zákonom. Odvolací súd dopĺňa, že touto problematikou sa zaoberal aj Najvyšší
súd SR napr. v rozsudku sp. zn. 7Cdo 26/2017 zo dňa 28. marca 2018 alebo v rozsudku sp. zn. 1Cdo
147/2017 zo dňa 24. apríla 2018. Najvyšší súd SR uviedol, že rozborom ustanovenia § 92 ods. 8 zákona
o bankách treba dospieť k tomu, že celkom jednoznačne definuje podmienky, za akých možno resp.
nemožno postúpiť pohľadávku patriacu banke buď inej banke alebo aj subjektu, ktorý nie je bankou.

Prvá veta ustanovenia definuje dve takéto podmienky (nad rámec písomnej formy zmluvy o postúpení
a nepotrebnosti súhlasu klienta s takýmto krokom, ktoré predpokladá už § 524 ods. 1 OZ), z ktorých
prvou je písomná výzva banky uvažujúcej o postúpení riadne nesplácanej úverovej pohľadávky klientovi,
aby pohľadávku splnil a druhou nepretržité viac než 90 dní trvajúce omeškanie klienta so splnením čo
i len časti jeho peňažného záväzku zodpovedajúceho pohľadávke banky. Druhá veta obsahuje úpravu

situácie, v ktorej banka uplatniť právo pohľadávku postúpiť nebude môcť a to vtedy, ak klient ešte pred
postúpením svoj omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva splní; okrem
nej ale tiež prípad, v ktorom práve zmienené obmedzenie banky existovať nebude - vtedy, ak súčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku zákonom trval
kvalifikovaný čas presahujúci jeden rok.

28. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že prvoinštančný súd v priebehu konania neskúmal splnenie
podmienok postúpenia pohľadávky banky na nebankový subjekt - žalobcu, a teda nevysporiadal sa
s podstatnými skutočnosťami, od ktorých vyplýva danosť vecnej aktívnej legitimácie žalobcu. Strohé
konštatovanie súdu v závere odôvodnenia, že mal za preukázané platné postúpenie pohľadávky podľa

§ 524 a nasl. OZ, nie je dostačujúce a nespĺňa požiadavky presvedčivosti a preskúmateľnosti súdneho
rozhodnutia podľa § 220 ods. 2 CSP. Okrem toho z rozhodnutia súdu nevyplýva, že by súd pri
preskúmavaní platného postúpenia pohľadávky na danú vec aplikoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona
o bankách, ktoré stanovuje predpoklady postupiteľnosti pohľadávky a súčasne dopĺňa zákonné pravidlá
pre platné postúpenie pohľadávky.

29. Na základe všetkých vyššie vytýkaných vád súvisiacich nielen s procesným postupom súdu prvej
inštancie, ale aj s nesprávnym právnym posúdením danej veci odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP v spojení
s § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Po vrátení veci bude potrebné riadne preskúmať splnenie zákonných podmienok pre postúpenie
pohľadávky, od čoho priamo závisí otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Ak súd dospeje k
záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu v tomto spore je daná, preskúma charakter predloženej
zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby v súlade s ustanoveniami
zákona o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v spojení s ustanoveniami zákona

o spotrebiteľských úveroch a ustanoveniami Občianskeho zákonníka, pričom bude dbať na to, aby
uvedené právne predpisy aplikoval v príslušnom znení. Následne sa súd opätovne vysporiada
so žalobcom predloženými listinnými dôkazmi, ktoré podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne
nepreukazujú pravdivosť žalobcových tvrdení ohľadne doručenia vyššie uvedených listín žalovanej,
čo má priamy vplyv na platnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Svoje

nové rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodní tak, aby spĺňalo podmienky preskúmateľnosti súdnych
rozhodnutí v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom prvoinštančný súd je viazaný právnym názorom
odvolacieho súdu (§ 391 ods. 2 CSP) vyjadreným v tomto uznesení. Vo svojom novom rozhodnutí
rozhodne súd aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

30. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421

CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).