Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. jún 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Cdo/104/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5113213070
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Vladik
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5113213070.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne O.. Ž. A., bývajúcej v Ž., J. XX, zastúpenej JUDr.
Zuzanou Hudzíkovou, advokátkou so sídlom v Žiline, Antona Bernoláka 27, proti žalovanej Prima banke
Slovensko, a.s., so sídlom v Žiline, Hodžova 11, zastúpenej SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom
v Bratislave, Štefánikova 8, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru, vedenom na Okresnom súde
Žilina pod sp. zn. 14 Cpr 3/2013, o dovolaní žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 28.

februára 2017, sp. zn. 5 CoPr 4/2016, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) rozsudkom z 28. februára 2017,

sp. zn. 5 CoPr 4/2016 zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina (ďalej len „súd prvej inštancie“) z 24.
marca 2016, č. k. 14 Cpr 3/2013-312 tak, že určil, že výpoveď daná žalobkyni listom žalovanej zo dňa
14. novembra 2012 je neplatná s odôvodnením, že žalovaná k svojim tvrdeniam nepredložila žiaden
relevantný dôkaz, na základe ktorého by uniesla dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo
vzťahu k splneniu si ponukovej povinnosti voľného pracovného miesta voči žalobkyni pri výpovedi podľa
§ 63 ods. 1 písm. a) zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce (ďalej len „ZP“).

2. Proti vyššie označenému rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná (ďalej aj „dovolateľka“)
dovolanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Prípustnosť dovolania vyvodila z
ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a) a b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len „CSP“). Podľa dovolateľky musí byť absolútna nemožnosť zamestnávateľa zamestnávať
ďalej zamestnanca skúmaná s prihliadnutím na vhodnosť existujúceho voľného pracovného miesta.

Trvať na povinnosti zamestnávateľa ponúknuť právnikovi so špecializáciou na bankové právo
vysokokvalifikovanú prácu špecialistu operačného rizika ekonomického a technického zamerania je
absurdné. V podmienkach trhového hospodárstva, pre ktoré je typická sloboda podnikania, nemožno
zamestnávateľa nútiť, aby na konkrétnu pracovnú pozíciu prijal nekvalifikovaného zamestnanca. V tejto
súvislosti a v kontexte predpokladu prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP dovolateľka
poukázala na judikát R 51/1997 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. októbra

1996, sp. zn. 4 Cdo 79/96), podľa ktorého nemožnosť zamestnanca ďalej zamestnávať znamená, že
zamestnávateľ nemá pre zamestnanca žiadnu prácu; ide tu teda o absolútnu nemožnosť zamestnanca
ďalej zamestnávať. Z uvedeného vyplýva, že keďže v čase doručenia výpovede, t. j. dňa 4. decembra
2012, neexistovalo v mieste dohodnutého výkonu práce („centrála Žilina“) žiadne voľné pracovné
miesto, žalovaná nemala voči žalobkyni ponukovú povinnosť v zmysle § 63 ods. 2 ZP. V súvislosti
s predpokladom prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP nebola podľa dovolateľky v

rozhodovacej praxi dovolacieho súdu zatiaľ vyriešená otázka, či je zamestnávateľ povinný v zmysle
§ 63 ods. 2 ZP ponúknuť zamestnancovi voľnú pracovnú pozíciu mimo miesta, ktoré bolo dohodnutéako miesto výkonu práce. Po uplynutí lehoty na podanie dovolania bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej
republiky doručené podanie „Doplnenie dovolania“ z 29. júna 2018, v ktorom dovolateľka uviedla judikát
R 18/2018 (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 25. septembra 2017, sp. zn. 8 Cdo

132/2016, 8 Cdo 133/2016), v ktorom najvyšší súd vyslovil, že z hľadiska splnenia tzv. ponukovej
povinnosti zamestnávateľa podľa § 63 ods. 2 Zákonníka práce (v znení od 1. júla 2003) je významné len
to, že zamestnávateľ nemá možnosť zamestnanca ďalej zamestnávať v mieste, ktoré bolo dohodnuté
ako miesto výkonu práce. Z uvedeného ustanovenia nie je možné vyvodiť, že by bol zamestnávateľ
povinný ponúknuť zamestnancovi aj pracovné miesto, ktoré je mimo dohodnutého miesta výkonu práce.

Z dôvodu, že najvyšší súd predmetnú vec rozhodol až po podaní dovolania, dovolateľka mala za to, že
v čase podania dovolania bola vyššie uvedená právna otázka položená dôvodne. Keďže dovolací súd
medzičasom spornú otázku vyriešil, dovolanie ostalo prípustné podľa § 421 ods. 1 písm. a) CSP. Na
základe uvedeného sa dovolateľka domáhala, aby dovolací súd rozsudok odvolacieho súdu zmenil tak,
že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý žalobu zamietol, ako vecne správny potvrdí a prizná žalovanej
náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania.

3. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení k dovolaniu aj k doplneniu dovolania uviedla, že odvolací
súd objektívne a dôsledne vyhodnotil dôkazy predložené v konaní oboma sporovými stranami a rozhodol
v súlade s príslušným procesným i hmotným právom. Na základe uvedeného navrhla dovolaciemu súdu,
aby dovolanie žalovanej strany podľa § 447 písm. f) CSP odmietol, prípadne aby ho v zmysle § 448

zamietol ako právne nedôvodné.

4. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd dovolací
[§ 35 CSP] po preskúmaní procesných podmienok prípustnosti dovolania dospel k záveru, že dovolanie
nie je procesne prípustné a je potrebné ho odmietnuť. Dovolací súd na stručné odôvodnenie (§ 451 ods.

3 CSP) uvádza nasledovné:

5. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má v systéme opravných prostriedkov civilného
sporového konania osobitné postavenie. Jeho mimoriadnej povahe zodpovedá aj právna úprava jeho
prípustnosti, ktorá vymedzuje podmienky, za ktorých môže byť výnimočne prelomená záväznosť už

právoplatného rozhodnutia a ktorú je potrebné vzhľadom na narušenie princípu právnej istoty strán, o
ktorých veci sa už právoplatne rozhodlo, vykladať reštriktívne (rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn.
3 Cdo 59/2017, sp. zn. 5 Cdo 145/2016, sp. zn. 8 Cdo 107/2017). Ak by najvyšší súd bez ohľadu
na neprípustnosť dovolania pristúpil k posúdeniu vecnej správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu,
porušil by základné právo na súdnu ochranu toho, kto stojí na opačnej procesnej strane (rozhodnutia

najvyššieho súdu sp. zn. 3 Cdo 144/2017, sp. zn. 1 Cdo 137/2016 a tiež rozhodnutie Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 172/03).

6.Podľa§419CSPjeprotirozhodnutiuodvolaciehosúdudovolanieprípustné,(len)aktozákonpripúšťa.
Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v ustanoveniach §

420 a § 421 CSP. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky prípustnosti dovolania patrí
do výlučnej právomoci dovolacieho súdu.

7. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci,

ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432
ods. 1 a ods. 2 CSP).

8. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, že na to, aby sa dovolací súd mohol
zaoberať dôvodnosťou dovolania, v ktorom sa namieta nesprávne právne posúdenie veci, musí byť

splnená jednak podmienka vymedzenia tohto dovolacieho dôvodu spôsobom uvedeným v § 432 CSP,
a musia byť splnené aj predpoklady prípustnosti dovolania vyplývajúce z ustanovenia § 421 CSP.

9.Podľa§421ods.1CSPjedovolanieprípustnéprotirozhodnutiuodvolaciehosúdu,ktorýmsapotvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu,b)ktorávrozhodovacejpraxidovolaciehosúdueštenebolavyriešenáaleboc)jedovolacímsúdom
rozhodovaná rozdielne.10. Aby určitá otázka spĺňala kritérium prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 CSP, musí ísť
predovšetkým o otázku zásadného právneho významu (nie o otázku skutkovú), hmotnoprávnej alebo
procesnoprávnej povahy, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorá je v dovolaní

vymedzená jasným, určitým, zrozumiteľným spôsobom, ktorý umožňuje posúdiť prípustnosť (prípadne
aj dôvodnosť) dovolania.

11. Právnym posúdením veci treba považovať činnosť súdu spočívajúcu v podradení zisteného
skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach

účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio juris). Ich riešeniu
predchádzariešenieskutkovýchotázok(qustiofakty),tedazistenieskutkovéhostavu.Právneposúdenie
je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej
normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil,
prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

12. Po preskúmaní dovolania dospel dovolací súd k záveru, že hoci dovolateľka namietala, že
rozhodnutie odvolacieho súdu spočívalo v nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k splneniu si
ponukovej povinnosti voľného pracovného miesta voči žalobkyni pri výpovedi podľa § 63 ods. 1 písm.
a) ZP, pričom prípustnosť dovolania formálne odôvodnila ustanovením § 421 ods. 1 písm. a) CSP,
dovolateľka v skutočnosti v dovolaní namietala, že odvolací súd nesprávne v jej neprospech vyhodnotil

vykonané dôkazy, keď vyslovil, že žalovaná nepredložila žiaden relevantný dôkaz, na základe ktorého
by uniesla dôkazné bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu si ponukovej povinnosti
voľného pracovného miesta voči žalobkyni pri výpovedi podľa vyššie citovaného ustanovenia.

13. V tomto kontexte dovolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že dovolanie nie je prostriedkom

určeným na revíziu skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvej a druhej inštancie, na ktorých je založené
napadnuté alebo jemu predchádzajúce rozhodnutie, ani prostriedkom určeným na prehodnotenie
vykonaného dokazovania. Naopak, dovolací súd je podľa § 442 CSP viazaný skutkovým stavom tak,
ako ho zistil odvolací súd. Len samotné spochybňovanie správnosti skutkových zistení a vyhodnotenia
dôkazov súdom, ako i sama polemika s rozhodnutím odvolacieho súdu alebo prosté spochybňovanie

správnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, či kritika jeho prístupu zvoleného pri právnom posudzovaní
veci významovo nezodpovedajú predpokladom prípustnosti dovolania, ktoré sú definované v § 432
CSP v spojení s § 421 ods. 1 CSP. Dovolanie podané pre nesprávne právne posúdenie nemožno
odôvodniť spochybnením skutkových záverov súdov nižšej inštancie na základe tvrdeného nesprávneho
vyhodnotenia dôkazov. Prelomenie stavu právnej istoty nastolenej právoplatnosťou rozhodnutia

odvolacieho súdu konštatovaním prípustnosti dovolania v danom prípade do úvahy neprichádza.

14. Druhý uplatnený dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP taktiež neobstojí,
pretože dovolateľkou nastolená právna otázka už najvyšším súdom vyriešená bola, a to v rozsudku
najvyššieho súdu z 25. septembra 2017, sp. zn. 8 Cdo 132/2016, 8 Cdo 133/2016 (judikát R 18/2018).

Dovolateľka síce v podaní označenom „Doplnenie dovolania“ na uvedenú skutočnosť poukázala, a z
jeho obsahu vyplynulo, že prípustnosť dovolania už nevyvodzovala z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, podľa
§ 434 CSP možno dovolacie dôvody meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

15. Najvyšší súd Slovenskej republiky so zreteľom na vyššie uvedené dôvody dovolanie žalovanej

odmietol podľa § 447 písm. f) CSP.
16. Nad rámec zákonom požadovaného stručného odôvodnenia uznesenia, ktorým bolo dovolanie
odmietnuté (§ 451 ods. 3 CSP) dovolací súd považuje za potrebné konštatovať, že dôvod
pre jednostranné skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo strany zamestnávateľa z dôvodu
premiestnenia zamestnávateľa alebo jeho časti je daný v prípade, keď zamestnanec odmietne zmenu

miesta výkonu práce a zamestnávateľ nemá možnosť ho zamestnávať na doterajšom mieste výkonu
práce. Ak zamestnanec súhlasí so zmenou miesta výkonu práce (Oznámenie o súhlase so zmenou
miesta výkonu práce a o trvaní na ďalšom zamestnávaní zo 17. decembra 2012), nie je naplnená
skutková podstata tohto výpovedného dôvodu.

17. V uznesení, ktorým bolo dovolanie odmietnuté nemusí dovolací súd rozhodnutie o trovách
dovolacieho konania odôvodňovať (§ 451 ods. 3 veta druhá CSP).

18. Toto uznesenie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.