Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 1. február 2017

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 3T/103/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010386
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriana Šimková

ECLI: ECLI:SK:OSMA:2017:1615010386.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky v konaní pred samosudkyňou Mgr. Adrianou Šimkovou v trestnej veci

obžalovaného C. F. stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm.
b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 01. februára 2017v Malackách, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný C. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. H. XX

sa u z n á v a z a v i n n é h o , ž e

hoci mu z ustanovenia § 62 a nasl. Zákona č. 36/2005 o Rodine Z.z. a v zmysle rozsudku Okresného
súdu Malacky zo dňa 29.04.2015 č.k 9P 40/2014, právoplatného dňa 26.05.2015 vyplynula vyživovacia
povinnosť, na svojho syna ml. C. F., nar. XX.XX.XXXX, bydliskom H., J. F. XXXX/XX sumou vo výške 120
€ / od 27.05.2015 do súčasnosti/, resp. v zmysle predbežnej otázky podľa § 7 ods. 1 Trestného poriadku
od 01.07.2013 do 26.05.2015 sumou vo výške 30 € mesačne vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred
k rukám matky H. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., J. F. XXXX/XX, túto svoju vyživovaciu povinnosť
si v mieste svojho trvalého bydliska a všade tam, kde sa zdržiaval riadne v čase neplnil, čí mu takto

vznikol za rozhodujúce obdobie od mesiaca júl 2013 až doposiaľ (od 01.10.2015 obvinený nastúpil do
výkonu trestu odňatia slobody v ÚVTOS Leopoldov a pri nástupe nahlásil vyživovaciu povinnosť na syna
ml. C. F., s predpokladaným termínom ukončenia výkonu do 30.11.2015) a s výnimkou úhrad vo výške
220,- €, čím mu takto vznikol za uvedené obdobie na bežnom výživnom dlh vo výške 2 630,- €, pričom
v rozhodujúcom období neplnenia si vyživovacej povinnosti nebol evidovaný ako nezamestnaný, ani
nebol poberateľom dávok v hmotnej núdzi, pracoval predovšetkým brigádne cez personálne agentúry za
základe dohody o vykonaní práce, pričom bol zamestnaný aj ako zamestnanec s pravidelným príjmom,
teda bol spôsobilí si nájsť a vykonávať prácu z príjmu ktorého si mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokoch si úmyselne neplnil zákonnú povinnosť vyživovať iného,
závažnejším spôsobom - po dlhší čas,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Tr. zák.

Za to sa
o d s u d z u j epodľa § 207 ods. 3 Tr. zák., s použitím § 42 ods. 1 Tr. zák. a s poukazom na § 38 ods. 2 Tr. zákona, §
36 písm. l), § 37 písm. h) Tr. zák., na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní15 (pätnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. ho súd na výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e
do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zákona sa zároveň zrušuje výrok o treste, ktorý bol obvinenému uložený trestným
rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/6/2017 zo dňa 20.01.2017, právoplatný dňa 20.01.2017,

ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej
došlo zrušením stratili svoj poklad.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky podal dňa 10.12.2015 Okresnému súdu Malacky obžalobu č.
1Pv 570/15/1106-10 na obžalovaného C. F. za spáchanie prečinu zanedbania povinnej výživy podľa §
207 ods. 1, ods. 3 písm. c) Trestného zákona.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkýň H. J. a E. F., oboznámením
listinných dôkazov, rodným listom, trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/6/2017,
rozsudkom a uznesením Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/40/2014, potvrdeniami o zaplatení,
odpisom registra trestov, správou o povesti a správami o priestupkoch.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že sa cíti byť nevinný, nakoľko chce dodatočne plniť dlh
na výživnom a žiadal o poskytnutie lehoty na dodatočné splnenie vyživovacej povinnosti. Uviedol, že si
je vedomý svojej vyživovacej povinnosti voči maloletému synovi C.. Dlžná suma uvedená v obžalobe
je pravdivá, súhlasí s ňou, ani po podaní obžaloby na výživnom nič neuhradil z dôvodu, že nemal

finančné prostriedky, ale dal nejaké peniaze svojej matke s tým, aby ich dala matke dieťaťa H. J., výšku
sumy si však nepamätá. Uviedol, že matka maloletého dieťaťa s ním nekomunikuje, blokuje aj jeho
telefonické hovory. Požiadal o poskytnutie časového priestoru na poukázanie finančných prostriedkov
synovi, nakoľko si konečne našiel prácu a jeho priateľka je ochotná mu finančné prostriedky požičať.

Na ďalšie hlavné pojednávanie konané dňa 01.02.2017 sa obžalovaný nedostavil, neúčasť
neospravedlnil. Súd preto podľa § 252 ods. 2 Trestného poriadku vykonal hlavné pojednávanie v
neprítomnosti obžalovaného.

Svedok H. J. (matka maloletého dieťaťa) na hlavom pojednávaní uviedla, že je bývalou partnerkou

obžalovaného, v súčasnosti už ich partnerský vzťah netrvá. Uviedla, že dlh na výživnom tak, ako je
uvedené v obžalobe je správny, pričom od decembra 2015 obžalovaný aj naďalej neprispieva na výživu
dieťaťa, s dieťaťom sa ani nekontaktuje. S dieťaťom sú v kontakte rodičia obžalovaného, ktorí sa so
svojim vnukom pravidelne stretávajú, pomáhajú jej aj s výchovou dieťaťa. Otec obžalovaného jej zaslal
na účet sumu cca 800 €, pričom sa jedná o peniaze, ktoré dali starí rodičia svojmu vnukovi, nejednalo sa

ovýživnévyplatenézasyna(obžalovaného).Uviedla,žedlhnavýživnomkudňu01.02.2017predstavuje
sumu 2.630,- €.

Svedok E. F. (matka obžalovaného) na hlavom pojednávaní uviedla, že má vedomosť o vyživovacej
povinnosti svojho syna voči maloletému C. F., pričom jej syn si svoju vyživovaciu povinnosť neplní

dlhodobo. Vie o tom, pretože je v kontakte s matkou maloletého dieťaťa a snaží sa jej spoločne s
manželom pomáhať pri výchove ich vnuka. Uviedla, že spoločne s manželom požiadali matku dieťaťa,
aby založila ich vnukovi účet, kam zaslali finančné prostriedky vo výške 1.000,- €. Taktiež vnukovi
prispievajú pri rôznych sviatkoch, s vnukom sa pravidelne stretávajú. Finančné prostriedky zaslali ako
starí rodičia sami za seba, sa svojho syna (obžalovaného) nič neplatili, ani jej syn nedal finančné

prostriedky, ktoré by mala odovzdať ako výživné.

Okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní i ďalšie dôkazy, či už ich prečítaním alebo oboznámením.

Rozsudkom Okresného súdu Malacky č. k. 9P/40/2014-63 zo dňa 29.04.2015, právoplatným dňa

26.05.2015, v spojení s opravným uznesením č.k. 9P/40/2014-71 zo dňa 02.07.2015, bol obžalovanýzaviazaný prispievať na výživu maloletého C. F., nar.01.08.2011 sumou 120,- € mesačne, vždy do 15.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky H. J., počnúc 01.07.2014.

Z ďalších listinných dôkazov súd poukazuje na potvrdenia o úhradách výživného, rodný list mal. C.
F., potvrdenie o návšteve škôlky, správy o povesti, správu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky o
priestupkoch a odpis z registra trestov.

Podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z

nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až
na dva roky.

Podľa § 207 ods. 3 písm. b) Tr. zákona odňatím slobody na jeden rok až päť rokov sa páchateľ potrestá,
ak spácha čin uvedený v odseku 1
b) závažnejším spôsobom konania.

Závažnejším spôsobom konania sa rozumie páchanie trestného činu okrem iného po dlhší čas.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrne a dospel k jednoznačnému

záveru, že skutok tak, ako je uvedený vo výrokovej časti rozhodnutia sa stal, že ho spáchal obžalovaný
a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti obžalovaného. Podľa názoru
súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b) Trestného zákona, pretože
bolo preukázané, že obžalovaný ako otec oprávneného dieťaťa C. F., nar. XXXX, si neplnil vyživovaciu

povinnosť, hoci mu táto vyplývala zo Zákona o rodine a výška ktorej vyživovacej povinnosti mu bola
určená právoplatným rozsudkom Okresného súdu Malacky sp. zn. 9P/40/2014 zo dňa 29.04.2015, čím
za obdobie od mesiaca júl 2013 až doposiaľ (do vyhlásenia rozsudku) spôsobil dlh na výživnom vo
výške 2.630,- €. Skutok tak ako je popísaný v obžalobe bol preukázaný výpoveďou obžalovaného, ktorý
sa priznal k neplneniu vyživovacej povinnosti, avšak žiadal o poskytnutie lehoty na dodatočné splnenie

si svojej povinnosti, ďalej výpoveďami svedkýň H. J. a E. F., tiež listinnými dôkazmi, predovšetkým
právoplatným rozhodnutím súdu určujúcim obžalovanému plniť vyživovaciu povinnosť v ňom určených
sumách.

Zavinenie obžalovaného, a tým aj vznik jeho trestnej zodpovednosti súd vzhliadol v tom, že obžalovaný

nevyvinul dostatočné úsilie upraviť si svoje zárobkové pomery tak, aby vyživovaciu povinnosť voči
svojmu synovi riadne plnil, a aby táto povinnosť zaplatiť výživné neostala len v rovine prísľubov
spoliehajúc sa náhodný zdroj finančných prostriedkov, ako v prípade občasných brigád či krátkodobých
zamestnaní. Konanie obžalovaného súd vyhodnotil podľa § 15 písm. b) Trestného zákona ako úmysel
nepriamy, nakoľko obžalovaný vedel, že svojim konaním môže porušiť alebo ohroziť záujem spoločnosti

na ochrane svojich občanov pri plnení vyživovacej povinnosti a bol uzrozumený s následkom. Zákonnú
vyživovaciu povinnosť si teda obžalovaný neplnil vedome.

Na základe výsledkov vykonaného dokazovania súd uznal obžalovaného vinným z prečinu zanedbania
povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Tr. zák., pretože bolo preukázané že obžalovaný úmyselne, najmenej

tri mesiace v období dvoch rokov neplnil si zákonnú povinnosť vyživovať iného, pričom čin spáchal
závažnejším spôsobom konania po dlhší čas, preto súd kvalifikoval skutok podľa § 207 ods. 1, ods. 3
písm. b) Trestného zákona.

Keďže neplnenie vyživovacej povinnosti trvalo aj po podaní obžaloby dňa 10.12.2015, súd upravil

skutkovú vetu rozsudku a upravil výšku dlžného výživného do momentu vyhlásenia rozsudku, keď od
podania obžaloby, kedy obžalovaný dlhoval 950 € uplynulo do vyhlásenia rozsudku 14 mesiacov, súd k
dlžnej sume pripočítal sumu 1.680 € (120 € x 14 mesiacov = 1.680 €), t.j. ku dňu vyhlásenia rozsudku bol
obžalovaný povinný zaplatiť sumu 2.630 €. Súd len poznamenáva, že do dlžného výživného nezapočítal
1deňmesiacafebruár2017,nakoľkosplatnosťvýživnéhozamesiacfebruárkudňuvyhláseniarozsudku

ešte nenastala, táto nastane až uplynutím 15. dňa v mesiaci.

Súd pri ukladaní druhu a výmery trestu podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. prihliadol najmä na vyššie
popísaný spôsob spáchania jednotlivých činov, ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti,poľahčujúce okolnosti a na osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy. Pri úvahách o
druhu a výmere trestu tak aby spravodlivo zohľadňoval konanie obžalovaného vychádzal súd zo zásady,
že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu

(zásada proporcionálnosti trestu).

Z hľadiska osobných pomerov a možnosti nápravy obžalovaného súd zistil, že obžalovaný bol 4 krát
súdne trestaný. Trestným rozkazom Okresného súdu Malacky, sp. zn. 2T/6/2015 zo dňa 18.03.2015,
právoplatným dňa 03.07.2015, bol obžalovaný odsúdený na súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 1

rok a 3 mesiace podmienečne, s určením skúšobnej doby v trvaní 2 roky a 6 mesiacov do 11.08.2017.
Trestnej činnosti sa obžalovaný v danej trestnej veci teda dopustil v skúšobnej dobe podmienečného
odsúdenia. Ďalej súd zistil, že trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/6/2017 zo dňa
20.01.2017, právoplatným dňa 20.01.2017, mu bol uložený trest odňatia slobody nepodmienečne vo
výmere 6 (šesť) mesiacov, so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným
stupňom stráženia.

Zo skutku spáchaného obžalovaným ako aj z vyššie uvedeného rozhodnutia je zrejmé, že obžalovaný
spáchal trestný čin skôr (splatnosť výživného je vždy k 15. dňu v mesiaci), ako bol Okresným súdom
Malacky trestným rozkazom sp. zn. 0T/6/2017 zo dňa 20.01.2017 vyhlásený odsudzujúci rozsudok
(trestný rozkaz) za iný jeho trestný čin. Terajšia trestná činnosť sa teda zbieha s ďalšou trestnou

činnosťou obžalovaného, a to s trestným činom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona.

Podľa § 42 ods. 1 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal skôr, ako bol
súdom prvého stupňa vyhlásený odsudzujúci rozsudok za iný jeho trestný čin, uloží mu súhrnný trest
podľa zásad na uloženie úhrnného trestu.

Podľa § 41 ods. 2 Tr. zákona ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu
úhrnný trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie
trestný. Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu
uložiť aj iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných

činov. Ak sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného
trestu najvyššia z nich.

Podľa § 38 ods. 2 Trestného poriadku bol súd povinný zistiť a prihliadnuť na pomer a závažnosť
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom obžalovanému priznal poľahčujúcu okolnosť priznania

a ľútosti v zmysle § 36 písm. l) Trestného zákona a zistil priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h)
Trestného zákona spočívajúcu v tom, že obžalovaný spáchal viac trestných činov. Pomer uvedených
okolností je 1:1.

Nakoľko obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, s

poukazomnaustanovenie§49ods.2Trestnéhozákonabolovylúčenéuložiťodsúdenémupodmienečný
trest odňatia slobody, čo však nevylučovala možnosť uložiť aj iný druh tzv. alternatívneho trestu. Súd v
tejto súvislosti poznamenáva, že obžalovanému v čase skutku plynula skúšobná doba podmienečného
trestu odňatia slobody za iný trestný čin majetkového charakteru a pokiaľ si obžalovaný túto skutočnosť
dostatočneneuvedomovalamalknejľahostajnýpostoj,bolobyvrozporesúčelomtrestuobžalovanému

uložiťinýdruhtrestu,akonepodmienečnýtrestodňatiaslobody.Súdtedavzhľadomnapovahutrestného
činu i predchádzajúce odsúdenie obžalovaného dospel k záveru, že na naplnenie účelu deklarovaného v
§ 34 ods. 1 Trestného zákona, je potrebné uložiť obžalovanému nepodmienečný trestu odňatia slobody,
nakoľko predchádzajúce podmienečné odsúdenie sa minulo účinku, keď obžalovaný sa opätovne
dopustil trestného činu, a to v skúšobnej dobe. Ďalej je zo skutku spáchaného obžalovaným ako aj z

vyššie citovaných rozhodnutí zrejmé, že obžalovaný spáchal trestný čin skôr (splatnosť výživného je
vždy k 15. dňu v mesiaci), ako bol Okresným súdom Malacky trestným rozkazom sp. zn. 0T/6/2017 zo
dňa 20.01.2017 vyhlásený odsudzujúci rozsudok (trestný rozkaz) za iný jeho trestný čin. Terajšia trestná
činnosť sa teda zbieha s ďalšou trestnou činnosťou obžalovaného, a to s trestným činom výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona. Podľa zásady uvedenej v § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest plniť

nielenrepresívnufunkciu,tedazabraňovaťvpáchaníďalšejtrestnejčinnosti,aleivýchovnúfunkciu,teda
vytvárať podmienky pre výchovu páchateľa, aby viedol riadny život. V rámci prísnejšej trestnej sadzby
odňatia slobody uvedenej v § 207 ods. 3 Trestného zákona, ktorá je 1 až 5 rokov, súd s prihliadnutím na
závažnosť konania obžalovaného, na následky trestného činu a spôsob spáchania trestného činu, uložilobžalovanému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov, čo je pri spodnej hranici
trestnej sadzby. Takýto trest podľa názoru súdu zohľadňuje možnosti nápravy páchateľa a zodpovedá
zásadám individuálnej a generálnej prevencie. Uložený súhrnný trest odňatia slobody bude dostatočnou

represiou pre obžalovaného a tiež naplnením účelu, že obžalovaný sa v budúcnosti bude vyvarovať
páchaniu trestnej činnosti a starostlivejšie zváži následky svojho konania. Výška uloženého trestu je
podľa názoru súdu primeraná osobe obžalovaného a jeho pomerom, pričom trest odňatia slobody v
tejto výmere nezasiahne neprimerane do života obžalovaného v zmysle straty pracovných návykov a
možnosti zaradenia sa do práce, ani neohrozí plnenie jeho vyživovacej povinnosti.

Nakoľko obžalovaný bol v posledných desiatich rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin, s poukazom na ust. § 48 ods. 2 písm. b) Trestného
zákona, ho súd zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Súd zároveň rozhodol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. o zrušení výroku o treste, ktorý bol obžalovanému

uložený trestným rozkazom Okresného súdu Malacky sp. zn. 0T/6/2017 zo dňa 20.01.2017, právoplatný
dňa 20.01.2017, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom
na zmenu ku ktorej došlo zrušením stratili svoj poklad.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou podpísaného

súdu na Krajský súd v Bratislave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto
rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309/1 Tr.
por.). Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Tr. por.).

Trestnosť činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 Trestného zákona zaniká aj vtedy, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr než sa súd odobral
na záverečnú poradu, a tiež ak úrad práce, sociálnych vecí a rodiny poskytol oprávnenému náhradné
výživné podľa osobitného predpisu v plnej výške podľa rozhodnutia súdu o výživnom, ak trestný čin
nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ úradu práce, sociálnych vecí a rodiny uhradil náhradu za

poskytnuté náhradné výživné, skôr než sa súd odobral na záverečnú poradu.