Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 1To/115/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1615010376
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Blažová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1615010376.2

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Blažovej a sudcov
JUDr. Ivety Zelenayovej a JUDr. Richarda Molnára, v trestnej veci obžalovaného R. Z. pre prečin
sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák.., o odvolaní obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Malacky zo dňa 01.06. 2016, sp. zn. 3T/99/2015, na verejnom zasadnutí konanom dňa
18. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného R. Z., nar. XX.XX.XXXX v S. sa z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Odvolaním napadnutým rozsudkom Okresného súdu Malacky zo dňa 01. 06. 2016, sp. zn. 3T/99/2015
bol obžalovaný R. Z. uznaný za vinného z prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr.
zák. na tom skutkovom základe že:

akozamestnanecspol.N.,s.r.o.,L.:XXXXXXXX,ktorémubolavsúvislostisvykonávanímfunkcievodiča
nákladného vozidla zverená tankovacia karta I. č. XXXXXXXXXXXXXXX, natankoval v Malackách na
čerpacej stanici Narspetrol na Továrenskej ulici a na čerpacej stanici Eurowag na Priemyselnej ulici,
v priebehu mesiaca august 2015 na predmetnú tankovaciu kartu motorovú naftu v celkovom objeme
3.739,17 litrov a to dňa 04.08.2015 v objeme 1.467 litrov, dňa 10.08.2015 v objeme 245,77 litrov ,
dňa 12.08.2015 v objeme 106 litrov a dňa 22.08.2015 v objeme 1.920,4 litrov , pričom takto získanú

motorovú naftu následne predal tretej osobe alebo použil pre vlastnú potrebu, čím spôsobil poškodenej
spoločnosti N. s.r.o. , škodu v celkovej výške 4 113,08 ,-Eura.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 42 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2 Tr. zák. , § 36 písm. l, § 37 písm.
m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 12 /dvanásť/ mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol na výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradený do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená spoločnosť N. s.r.o. so sídlom P. XXX, N., L.: XXXXXXXX s
nárokom na náhradu škody odkázaná na občiansko-súdne konanie.

Prvostupňový súd v úvode odôvodnenia napadnutého rozsudku poukázal na vyhlásenie obžalovaného
R. Z. podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a preto odôvodnenie zameral len na otázky súvisiace s výrokom
o druhu a výmere trestu a náhrade škody.

Pri určovaní druhu a výmery trestu prvostupňový súd dôvodil jeho pomerom poľahčujúcich a
priťažujúcich okolností v zmysle zákonných ustanovení § 38 ods. 2. Pokiaľ ide o trestnú sadzbu

stanovenú zákonom za spáchaný prečin sprenevery táto je ustanovená zákonom v rozmedzí 1 - 5
rokov. Vzhľadom na postoj obžalovaného trestnej činnosti, ktorý sa k spáchanému žalovanému skutkudoznal, úprimne ho oľutoval a pomáhal pri jeho objasňovaní ako poľahčujúce okolnosti v zmysle §
36 písm. l/, Tr. zák. , zistil jednu priťažujúcu okolnosť v zmysle § 37 písm. m/ Tr. zák., teda, že
už bol za trestný čin odsúdený. Teda zistil rovnaký pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností a

trest ukladal za použitia § 38 ods. 2 Tr. zák. Z hľadiska osobných pomerov a nápravy obžalovaného
súd zistil, že obžalovaný bol doposiaľ 6 krát prejednávaný za priestupky v rámci dopravy. Doposiaľ
bol obžalovaný 4 krát súdne trestaný v troch prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený,
naposledy bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Galanta sp. zn. 29T/39/2014 zo dňa
02.04.2014 právoplatným 21.05.2014 za trestný čin neoprávnenej výroby a používania elektronického

platobného prostriedku a inej platobnej karty podľa § 219 ods. 1 Tr. zák. v súbehu s prečinom krádeže
podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so skúšobnou
dobou 18 mesiacov teda do 21.11.2015. Teda trestnej činnosti, ktorá sa mu kladie za vinu sa dopustil
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Vzhľadom na rovnováhu priťažujúcich a poľahčujúcich
okolností preto pri ukladaní trestu súd preto neupravoval ani dolnú ani hornú hranicu trestnej sadzby.
Vzhľadom na to, že sa dopustil trestnej činnosti počas plynutia skúšobnej doby v zmysle § 49 ods. 2

Tr. zák. bolo vylúčené mu uložiť podmienečný trest odňatia slobody , zákon síce pripúšťa uloženie
aj alternatívneho trestu , ktorého sa obžalovaný dožadoval, súd však v tejto súvislosti poukázal na tú
skutočnosť, že obžalovaný sa dopustil počas skúšobnej doby podmienečného odsúdenia opakovane
trestnej činnosti toho istého charakteru a preto by bolo v rozpore s účelom trestu obžalovaného uložiť mu
iný druh trestu ako nepodmienečný trest odňatia slobody aj keď obžalovaný poukázal na svoje rodinné

pomery a to, že je zamestnaný. Vzhľadom na doterajší spôsob života a osobu obžalovaného je toho
názoru, že v zmysle § 34 ods. 1 Tr. zák. pre naplnenie účelu trestu je potrebné uložiť nepodmienečný
trest odňatia slobody, nakoľko predchádzajúce tresty sa minuli svojho účinku. V rámci trestnej sadzby 1
až 5 rokov mu súd uložil s prihliadnutím na závažnosť konania obžalovaného a následky trest odňatia
1 rok na spodnej hranici trestnej sadzby, ktorý trest si môže splniť svoj účel z hľadiska individuálnej a

generálnej prevencie a bude dostatočným varovaním pre obžalovaného v budúcnosti. Obžalovaného na
výkon trestu zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia , nakoľko v posledných desiatich rokov
nebol vo výkone trestu odňatia slobody. Poškodenú spoločnosť súd odkázal s nárokom na náhradu
škody na občiansko-súdne konanie, nakoľko celková výška škody aj dokazovanie by bolo nad rámec
adhézneho konania.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie obžalovaný R. Z., čo do výroku o treste v zákonom stanovenej
lehote 14.06.2016 na č.l. 95-97. V písomných dôvodoch odvolania uviedol, že si plne uvedomil
nesprávnosť svojho konania a chce nahradiť škodu a uvedomuje si že jeho doterajší spôsob života
je neakceptovateľný a chce viesť riadny život. vzhľadom na tieto skutočnosti odvolaním poukázal

na svoje doznanie a dožadoval sa uloženia trestu , ktorý by mal menší dopad na jeho rodinu ako
alternatívu navrhol uložiť trest domáceho vezenia. Je toho názoru, že v tomto konkrétnom prípade na
jeho prevýchovu môže postačiť uloženie trestu domáceho vezenia alebo povinnej práce a navrhol
odvolaciemu súdu aby napadnutý rozsudok zrušil a vo veci sám rozhodol.

K odvolaniu obžalovaného sa poškodený nevyjadril a prokurátor Okresnej prokuratúry Malacky sa k
odvolaniu obžalovaného vyjadril písomne podaním 05.09.2016 na č.l. 105. V písomných dôvodoch
vyjadrenia prokurátor uviedol, že rozsudok Okresného súdu Malacky považuje za zákonný vo všetkých
výrokoch. Súd je povinný zvoliť taký druh trestu , ktorý korešponduje najmä s možnosťami nápravy
páchateľa a potrebu ochrany spoločnosti pred ďalšou jeho trestnou činnosťou, pričom pri zvažovaní

nápravy páchateľa treba vychádzať aj z jeho predchádzajúceho života a úspešnosti či neúspešnosti
už použitých výchovných prostriedkov. V tomto prípade, keď v čase skutku ani existujúca hrozba
výkonu konkrétneho trestu odňatia slobody neodradila obžalovaného od opakovaného odcudzenia
pohonných hmôt, by bolo uloženie alternatívneho trestu neprimerane mierne. Z uvedených dôvodov
navrhol odvolanie obžalovaného zamietnuť ako nedôvodné.

Krajský súd konal verejné zasadnutie v neprítomnosti zástupcu poškodenej spoločnosti N. s.r.o. v súlade
s ustanovením § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. por.

Na verejnom zasadnutí pred Krajským súdom v Bratislave obhajca obžalovaného uviedol, že žiada,

aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste , uložil obžalovanému buď peňažný
trest alebo alternatívne trest domáceho vezenia, alebo trest povinnej práce. Zdôraznil, že obžalovaný
je ženatý, je otcom maloletého dieťaťa a trest nepodmienečný by pre neho mal nepriaznivé následky.
Svoje konanie ľutuje. Doposiaľ neuhradil škodu, lebo sa mu nepodarilo spojiť s poškodenou stranou.Prokurátorka Krajskej prokuratúry v Bratislave navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné
zamietnuť. Uloženie alternatívneho trestu považovala za mierny trest, vzhľadom na predchádzajúcu

minulosť obžalovaného.

Obžalovaný sa pripojil k záverečnému návrhu svojho obhajcu s tým, že svojho konania ľutuje.

Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 315 Tr. por.), primárne konštatoval prípustnosť odvolania

(§ 306 ods. 1 Tr. por.) a absenciu dôvodov na rozhodnutie podľa § 316 ods. 1 alebo ods. 3 Tr. por. a preto
podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, riadiac sa
pritom zásadou, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Zistil pritom, že odvolanie obžalovaného R. Z. nie je
dôvodné a chyba prvostupňového rozsudku pri ukladaní trestu , ktorú zistil odvolací súd nemá vplyv na

zákonnosť a správnosť napadnutého prvostupňového rozsudku.

Z vyššie uvedeného vyplýva, že povinnosťou odvolacieho súdu na základe revízneho princípu,
determinovaným uvedeným ustanovením, je preskúmanie len tých výrokov, proti ktorým odvolateľ podal
odvolanie a preskúmanie správnosti postupu konania, ktoré predchádzalo týmto napadnutým výrokom.

Výnimkou z uvedenej zásady je to, že odvolací súd musí prihliadať aj na chyby, ktoré síce odvolaním
neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali (po právoplatnosti rozsudku) podanie
mimoriadneho opravného prostriedku, t. j. dovolania v zmysle ustanovenia § 371 ods.1 Tr. por. Takéto
chyby však v posudzovanom prípade zistené neboli.

V nadväznosti na vyššie uvedené zistenia, ako aj vzhľadom k podanému odvolaniu obžalovaného Zsolt
Z. a z toho vyplývajúceho rozsahu prieskumnej povinnosti, odvolací súd nepreskúmaval výrok o vine,
vrátane právneho posúdenia skutku.

Odvolací súd v tomto smere iba konštatuje, že obžalovaného Zsolt Z. poučil súd o jeho právach, urobil

na hlavnom pojednávaní konanom dňa 01. 06. 2016 vyhlásenie v zmysle § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por.,
následne prvostupňový súd prijal vyhlásenie obžalovaného podľa § 257 ods. 7 Tr. por. Je nutné uviesť,
že pred prijatím vyhlásenia okresný súd obžalovaného poučil o jeho právach, o zmysle priznania, jeho
význame a prípadnom ďalšom postupe. Súd prvého stupňa obžalovanej položil podľa § 257 ods. 4 a §
333 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por. otázky, na ktoré obžalovaný odpovedala kladne a až potom rozhodol

okresný súd podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uznesením, že vyhlásenie obžalovanej prijíma a s poukazom na
ustanovenie § 257 ods. 8 Tr. por. tiež rozhodol, že nevykoná dokazovanie v rozsahu, v akom obžalovaný
priznal skutok a vykoná len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a náhrade škody.

Vzhľadom na uvedené, nezistiac žiadne procesné pochybenie v postupe prvostupňového súdu v

súvislosti s vyhlásením obžalovaného a jeho prijatím v zmysle § 257 Tr. por., odvolací súd sa zaoberal
len výrokom o treste, ktorý bol napadnutý prejednávaným odvolaním obžalovaného.

Úvodom je potrebné uviesť, že okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku, riadiac sa
ustanovením § 168 Tr. por., podrobne vyložil, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov vo vzťahu k
výroku o treste a náhrade škody. Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku je tiež zrejmé, ako
sa súd vyrovnal s obhajobou obžalovaného a akými úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané
skutočnosti podľa príslušných ustanovení v otázke rozhodovania o druhu a výmere uloženého trestu.
Krajský súd sa preto v týchto smeroch stotožňuje s presvedčivým a správne odôvodneným rozsudkom

prvostupňovéhosúduavďalšomnaňomodkazujestým,žepovažuje,napodkladepodanéhoodvolania,
za potrebné zdôrazniť nasledovné:

Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k záveru, že dostatočným a vystihujúcim všetky
zásady ukladania trestov je trest odňatia slobody vo výmere 1 rok so zaradením obžalovaného na výkon

trestu odňatia slobody do ústavu pre výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Prvostupňový súd pochybil teda , keď obžalovanému nepriznal ďalšiu poľahčujúcu okolnosť v zmysle §
37 písm. n/ Tr. zák. , ktorá je zohľadnená po postupe v zmysle § 257 ods. 7 Tr. por. , čo treba považovaťza napomáhanie súdu pri objasňovaní trestnej činnosti, teda nesprávne ustálil pomer poľahčujúcich
a priťažujúcich okolností, keď ich mal ustáliť v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. , keď prevažoval pomer
poľahčujúcich okolností a teda mal aj upraviť trestnú sadzbu v zmysle citovaného ustanovenia s tým,

že mal znížiť hornú hranicu o jednu tretinu. Tento nesprávny postup prvostupňového súdu v konečnom
dôsledku však nemal vplyv na uložený samostatný trest a to z nasledovných dôvodov. Základná trestná
sadzba pri danej kvalifikácii je 1 až 5 rokov, pri postupe v zmysle § 38 ods. 3 Tr. zák. je 1-3 roky. Nakoľko
obžalovanému bol uložený správne represívny trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby
s poukazom na dôvody na ktoré poukázal prvostupňový súd nebol dôvod , aby odvolací súd zrušil

napadnutý rozsudok vo výroku o treste a sám ukladal obžalovanému trest odňatia slobody za použitia
§ 38 ods. 3 Tr. zák. , nakoľko tento by bol ukladaný iba na spodnej hranici trestnej sadzby v trvaní 1
rok pre absenciu odvolania prokuratúry.

Vzhľadom na doterajší spôsob života obžalovaného , vzhľadom na jeho predchádzajúce odsúdenia
a tú skutočnosť, že opätovne spáchal úmyselnú trestnú činnosť počas plynutia skúšobnej doby

predchádzajúceho odsúdenia mu bol správne uložený represívny trest odňatia slobody. Jeho doznanie
a oľutovanie súd zohľadnil pri ukladaní výšky trestu odňatia slobody. Argumentácia obžalovaného , keď
navrhoval uložiť odvolaciemu súdu je alternatívny trest je neakceptovateľná , na verejnom zasadnutí
dokladovaltúskutočnosť,žemástályfinančnýpríjemastálezamestnanie,dodňaverejnéhozasadnutia
od spáchania skutku v roku 2015 neuhradil spôsobenú škodu ani len z časti, keď argumentoval , že sa

mu nepodarilo spojiť s poškodený, toto vyznieva úplne nelogicky, nakoľko v poškodenej spoločnosti bol
zamestnaný, čiže jeho tvrdenia sú iba formálne a neprejavujú vážny záujem nahradiť spôsobenú škodu.

Na podklade vykonaného dokazovania prvostupňový súd správne ustálil aj výšku spôsobenej škody
v sume 4 113,08,-Eura, ktorá sa premietla aj do skutkovej vety a správne bol aj ustálený poškodená

spoločnosť BRNA, s.r.o. , nesprávne však prvostupňový súd rozhodol keď postupom podľa § 288 ods.
1 Tr. por. odkázal poškodenú spoločnosť s nárokom škody na občiansko-súdne konanie, keďže škoda
bola riadne a včas vyčíslená a uplatnená, mal minimálne rozhodnúť o tomto nároku na náhradu škody ,
avšak vzhľadom na absenciu odvolania poškodeného do časti rozsudku týkajúcej sa náhrady škody
odvolací súd nezrušil rozsudok v časti výroku o náhrade škody.

Odvolací súd považuje za potrebné ďalej zdôrazniť, že úlohou súdu pri určovaní druhu trestu a jeho
výmery je sledovanie a dodržiavanie zásady humanizmu, ako jednej zo základných zásad trestného
práva a to predovšetkým tak, že trest má spôsobiť len takú ujmu, akú vyžaduje splnenie účelu trestu.
Je pri tom potrebné prihliadnuť na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy.
Uvedené atribúty, relevantné pri určovaní druhu a výmery trestu, je nevyhnutné hodnotiť komplexne a
vo vzájomných súvislostiach.

Nepodmienečný trest odňatia slobody uložený obžalovanému prvostupňovým súdom v trvaní 1 rok je

na spodnej hranici trestnej sadzby, ide o trest uložený na základe zákona, v súlade s ustanovením
§ 34 Tr. zák., podľa ktorého páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako
je to ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby
trestu odňatia slobody. Vzhľadom na osobu obžalovaného a doterajší jeho spôsob života, v minulosti
bol 4 krát súdne trestaný, trestnej činnosti sa dopustil počas plynutia skúšobnej doby predchádzajúceho

odsúdenia pre totožnú trestnú činnosť.

Nepochybil okresný súd ani v zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia, vzhľadom na to, že doposiaľ nebol vo výkone trestu odňatia slobody.

Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam odvolacie námietky obžalovaného R. Z. považuje odvolací
súd za neopodstatnené.

S poukazom na všetky relevantné okolnosti prejednávaného prípadu krajský súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a odvolanie okresnej prokurátorky podľa § 319 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.