Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. júl 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/63/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7119215956
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 07. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7119215956.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov
senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore navrhovateľa: tiba, a.s., Gorkého 4,
811 01 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 727 652, zastúpeného Advokátska kancelária
JUDr. Martin Bednárik, s.r.o., Nám. Ľ. Štúra 2, 811 02 Bratislava, IČO: 36 861 049, proti odporcovi:
MONAQ Leasing, a.s., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 864 001,

zastúpenému ULC Čarnogurský s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo
dňa 20. decembra 2019, č.k. 33Cb/110/2019-161, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje uznesenieOkresnéhosúduKošiceIzodňa20.decembra2019,č.k.33Cb/110/2019-161.

Navrhovateľ má proti odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutým uznesením
I. Odporcovi do právoplatného skončenia konania vo veci samej zakázal nakladať s nehnuteľnosťami,
ktoré sú vo výlučnom vlastníctve odporcu, evidované na liste vlastníctva č. XXXXX, vedenom Okresným
úradom Košice pre Okres : Z. I, J. : Z. - V. X., katastrálne územie : V. mesto, a to s pozemkom evidovaným
ako parcela registra „C“ na katastrálnej mape s parcelným číslom XXX o výmere 87 m2, druh pozemku

zastavaná plocha a nádvorie, spôsob využitia pozemku 16, umiestnenie pozemku 1 a so stavbou so
súpisným číslom 1036 nachádzajúcou sa na parcele číslo 348, druh stavby 20, popis stavby Dom,
umiestnenie stavby 1 tak, že predmet lízingu nemôže predať, darovať, ani iným spôsobom scudziť a
ani zaťažiť.
II. Odporcovi do právoplatného skončenia konania vo veci samej prikázal zdržať sa odstúpenia od
Zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000535 zo dňa 25.1.2008 v znení

neskorších dodatkov z dôvodu neuhradenia zmluvných pokút a úrokov z omeškania navrhovateľom,
ktoré si odporca voči nemu uplatňuje z dôvodu oneskorenej úhrady lízingových splátok č. 72 až 124
vyplývajúcich zo Zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000535 zo dňa
25.1.2008 v znení neskorších dodatkov, a to ani z iného dôvodu vychádzajúceho z tohto skutkového
základu.
III. Navrhovateľovi uložil povinnosť v lehote troch mesiacov od doručenia tohto uznesenia o nariadení

neodkladného opatrenia podať na príslušnom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle (žalobu vo veci
samej) odporcu ako prevádzajúceho uzatvoriť s navrhovateľom ako nadobúdateľom kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k predmetu lízingu z odporcu na navrhovateľa.
IV. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania o nariadenie neodkladného
opatrenia v rozsahu 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia doručeným dňa 13.12.2019 navrhol, aby súd zakázal odporcovi nakladať snehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve, evidované na LV č. XXXXX tak, že ich nemôže
predať, darovať, ani iným spôsobom scudziť ani zaťažiť; prikázal odporcovi zdržať sa odstúpenia od
Zmluvy o nájme nehnuteľností s následnou možnosťou jej kúpy č. 0406000535 zo dňa 25.1.2008;

uložil navrhovateľovi podať na príslušnom súde žalobu o nahradenie prejavu vôle (žalobu vo veci
samej) odporcu ako prevádzajúceho uzatvoriť s navrhovateľom ako nadobúdateľom kúpnu zmluvu,
ktorej predmetom bude prevod vlastníckeho práva k predmetu lízingu z odporcu na navrhovateľa a
zaviazal odporcu na náhradu trov konania navrhovateľovi.

3. Navrhovateľ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedol, že odporca ako lízingový
prenajímateľ a spoločnosť East Europe Investments, s. r. o., sídlom Šulekova 9, 811 06 Bratislava SR,
IČO: 35 871 113 (EEI) ako lízingový nájomca uzavreli dňa 25.1.2008 Zmluvu o nájme nehnuteľnosti s
následnoumožnosťoujejkúpyč.0406000535(ďalejlen„Zmluva“).Predmetomlízingubolinehnuteľnosti
vo výlučnom vlastníctve odporcu, evidované na LV č. XXXXX, Okres : Z. I, J. : Z. - V. X., katastrálne
územie: V. mesto. D. II. a III. Zmluvy upravovali lízingové splátky a nájomné, ktoré je lízingový nájomca

povinný platiť odporcovi. Zmluva bola uzatvorená na dobu určitú, 12 rokov. Podľa článku XII. bodu
12.1 Zmluvy je každá zo zmluvných strán povinná uzatvoriť na základe výzvy druhej strany doručenej
najskôr 60 dní a najneskôr 10 dní pred riadnym ukončením trvania Zmluvy kúpnu zmluvu, na základe
ktorej nadobudne lízingový nájomca predmet lízingu, a to v prípade, ak všetky pohľadávky odporcu voči
lízingovému nájomcovi vyplývajúce zo vzťahu založeného Zmluvou boli riadne zaplatené. V článku XII.

bode 12.2 sa zmluvné strany dohodli, že kúpna cena predmetu lízingu bude 500.000 Sk bez DPH. V
zmysle článku XII. bodu 12.3 Zmluvy, povinnosť zmluvných strán uzatvoriť kúpnu zmluvu trvá maximálne
60 dní od riadneho ukončenia Zmluvy.

4. Ďalej navrhovateľ uviedol, že dňa 2.7.2010 bol medzi ním, odporcom a spoločnosťou EEI uzatvorený

Dodatok č. 1 k Zmluve, pretože spoločnosť EEI požiadala odporcu o zmenu v osobe lízingového
nájomcu na navrhovateľa. Predmetom Dodatku č. 1 bola dohoda zmluvných strán o postúpení všetkých
práv a povinností lízingového nájomcu zo Zmluvy na navrhovateľa ako pokračovateľa lízingu, na
základe ktorej sa navrhovateľ stane zmluvnou stranou Zmluvy (lízingovým nájomcom) s účinnosťou
odo dňa uzatvorenia Dodatku č. 1. Príkazmi na začatie exekúcie č. EX 3293/2012 zo dňa 19.8.2013

a č. EX 3294/2012 zo dňa 18.9.2013 bolo navrhovateľovi ako dlžníkovi odporcu prikázané, aby odo
dňa doručenia tohto príkazu nevyplatil odporcovi sumu jeho nároku, a to do výšky vymáhaného
nároku. Obe exekučné konania boli vykonávané v prospech Q., a.s. ako oprávnenej vo vzťahu k
odporcovi ako povinnému. Následne odporca v liste č. 0406000535 zo dňa 5.9.2013, ktorým reagoval na
prebiehajúci spor medzi ním a Poštovou bankou, a.s., dôsledkom ktorého boli vyššie uvedené príkazy

na začatie exekúcie, oznámil navrhovateľovi, že v oboch exekučných konaniach podáva námietky voči
upovedomeniuozačatíexekúcieazároveňžiadalnavrhovateľa,abylízingovésplátkyneuhrádzal,pokiaľ
sa daný stav nezmení, o čom bude navrhovateľa okamžite informovať s tým, že uvedené neplnenie
nebude mať vplyv na tvorbu zmluvných pokút, sankčných úrokov, resp. iné sankcie plynúce zo Zmluvy.
Príkazmi č. EX 3294/2012 a EX 3293/2012 zo dňa 26.1.2018 došlo k odblokovaniu iných peňažných

pohľadávok odporcu, bol zrušený zákaz vyplatiť finančné prostriedky odporcovi a blokované finančné
prostriedky prestali byť predmetom exekúcie. Následne dňa 29.1.2018 bolo navrhovateľovi doručené
oznámenie o podpise dohody o urovnaní medzi odporcom a Q. a.s., následkom ktorej by malo dôjsť k
skončeniu zákazu odporcu prijímať peňažné plnenia od svojich obchodných partnerov. Listom zo dňa
19.4.2018 odporca navrhovateľovi oznámil, že eviduje voči nemu pohľadávky z mesačných lízingových

splátok po lehote splatnosti v celkovej výške 134.177,07 eur. S odkazom na článok II. bod 2.3 Zmluvy si
všakodporcaakonásledokneuhradenialízingovýchsplátoknavrhovateľomvlehotesplatnostiuplatnilaj
zmluvnú pokutu 121.443,75 eur a úrok z omeškania 33.272,35 eur. Súčasne navrhovateľa upovedomil,
že jeho konaním došlo k hrubému porušeniu povinností vyplývajúcich zo Zmluvy, vyzval ho na úhradu
sumy v celkovej výške 288.893,17 eur do 15 dní od doručenia výzvy a upozornil ho, že ak k úhrade

tejto sumy v stanovenej lehote nedôjde, od Zmluvy odstúpi. Na uvedené správanie odporcu reagoval
navrhovateľ listom zo dňa 3.5.2018, v ktorom odporcovi oznámil, že toho dňa mu zaplatil sumu 134.177,-
eur titulom lízingových splátok č. 72 až 124, a že bude pokračovať v úhradách splátok od splátky č. 125.
Po zaplatení sumy 134.177 eur odporcovi bol navrhovateľovi dňa 5.3.2019 doručený list odporcu a Q.,
a.s. č. 02/MQL/2018 zo dňa 18.2.2019, ktorým mu oznámili uzatvorenie dohody o urovnaní z 23.1.2018

a vyzvali navrhovateľa k plneniu riadnych peňažných úhrad na účet odporcu a úhradu všetkých už
splatných pohľadávok, ktoré vznikli k danému dňu zo Zmluvy.5. Navrhovateľ poukázal, že listom zo dňa 27.7.2019 navrhol odporcovi obchodné riešenie k
predčasnému ukončeniu Zmluvy. Tento list bol dôsledkom rokovania s členom predstavenstva odporcu
Ing. Q. R. ohľadne obchodných podmienok predčasného ukončenia Zmluvy. Odporcovi navrhol, že mu

zaplatí neuhradenú kapitálovú časť zo splátkového kalendára, polovicu z neuhradenej finančnej časti
zo splátkového kalendára a poplatky za sporné obdobie exekúcie odporcu spolu vo výške 28.000
eur. Odporca reagoval tak, že navrhovateľovi dňa 15.7.2019 oznámil, že tento návrh zváži a o prijatí
rozhodnutia ho bude písomne informovať. Listom zo dňa 20.8.2019 navrhovateľ opätovne požiadal
odporcu o vyjadrenie k predčasnému ukončeniu Zmluvy a presnú špecifikáciu podmienok, za ktorých

ju možno realizovať. Následne bola navrhovateľovi dňa 9.10.2019 doručená faktúra č. 0819090007
splatná dňa 22.10.2019, ktorou odporca od neho žiadal zaplatenie sumy 144.787,17 eur titulom
zmluvnej pokuty a úroku z omeškania - vyúčtovanie nárokov Zmluvy k 30.9.2019 podľa článku II. bodu
2.3. Zmluvy. Navrhovateľ túto faktúru odporcovi vrátil ako nedôvodnú, uviedol, že si nie je vedomý,
aby nastala niektorá zo skutočností predpokladaných v článku II. bode 2.3. Zmluvy, ktorá by odporcu
oprávňovala žiadať od neho zmluvnú pokutu alebo úrok z omeškania. Na uvedené odporca reagoval

vysvetlením, že penalizácia bola uplatnená z dôvodu, že od 31.12.2013 do 4.5.2018 bol navrhovateľ v
omeškaníspravidelnýmimesačnýmisplátkaminájomnéhozoZmluvyakdanémudňuvočinemueviduje
pohľadávku v celkovej sume 144.787,17 eur. Odporca vyzval navrhovateľa na úradu sumy pohľadávok
po lehote splatnosti v lehote 10 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy, s upozornením, že inak
odstúpi od Zmluvy.

6. Potrebu bezodkladnej úpravy pomerov navrhovateľ odôvodnil správaním odporcu, z ktorého je
podľa neho zrejmé, že chce odstúpiť od Zmluvy a v nadväznosti na to existuje vysoké riziko, že
predmet lízingu scudzí a tým zmarí účel Zmluvy. Mal za to, že správanie odporcu je v rozpore s
poctivým obchodným stykom, kedy napriek jeho vlastnej požiadavke aby mu navrhovateľ nepoukazoval

základy lízingových splátok, voči nemu následne za takéto ním samým požadované konanie žiadal
uhradenie zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania. Pritom navrhovateľa písomne ubezpečil, že „uvedené
neplnenie nebude mať vplyv na tvorbu zmluvných pokút, sankčných úrokov, resp. iné sankcie plynúce
zo Zmluvy“. Navrhovateľ uviedol, že do právneho vzťahu založeného Zmluvou vstúpil s tým, že mu po
uhradení požadovaných splátok vznikne právny nárok na kúpu predmetu lízingu. Svoje povinnosti si

plnil po celú dobu platnosti a účinnosti Zmluvy, pričom obdobie neuhrádzania splátok bolo dôsledkom
prebiehajúceho exekučného konania, príkazov exekútora, aby odporcovi neboli pohľadávky vyplácané
a najmä samotnou písomnou požiadavkou odporcu, aby mu do doby, kedy sa jeho problémy odstránia,
neboli posielané základy splátok. Išlo tak o vzájomnú dohodu, ktorá nebola žiadnou zo zmluvných
strán v priebehu existencie prekážky exekučného konania spochybňovaná. Ihneď ako bol požiadaný o

zaplatenie splátok, bezodkladne ich úhradu vykonal. Zdôraznil, že napriek tomu, že konal spôsobom,
ktorým sa snažil vyhovieť pokynom exekútora a požiadavke odporcu, je nadobudnutie vlastníctva k
predmetu lízingu ohrozené, pretože odporca svoje nároky na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu
považuje za podstatné porušenie Zmluvy a podľa všetkého zo strany odporcu dôjde aj k odstúpeniu od
Zmluvy,čímsazmaríjejúčelaznemožnínavrhovateľovinadobudnúťpredmetulízingudovlastníctva.Ak

by odporca odstúpil od Zmluvy z dôvodu podstatného porušenia Zmluvy opierajúceho sa o nezaplatenie
ním uplatňovaných úrokov z omeškania a zmluvnej pokuty, znamenalo by to pre neho množstvo
komplikácií a výrazné sťaženie možnosti domôcť sa vlastníctva k predmetu lízingu. Znamenalo by to i
následnú nutnosť napádať a dokazovať nezákonnosť odstúpenia od Zmluvy, sťažilo by to aj vyplácanie
zvyšných lízingových splátok (posledná splátka je splatná 24.1.2020), ktorých splatenie je nevyhnutnou

podmienkou pre vznik nároku na kúpu predmetu lízingu, čo by následne viedlo k ďalším zbytočným
súdnym sporom, v dôsledku ktorých by nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu lízingu zo strany
navrhovateľa bolo zásadne oddialené, ak nie priam znemožnené. Neodkladné opatrenie má podľa
navrhovateľa zabrániť realizácii úkonu, ktorého účelom je sťažiť jeho právne postavenie prejavujúce
sa najmä v znemožnení alebo sťažení jeho možnosti nadobudnúť vlastnícke právo k predmetu

lízingu. Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak mu odporca odmietne predmet lízingu odpredať aj po
zaplatenívšetkýchzvyšnýchlízingovýchsplátok,plánujesadomáhaťsúdnoucestounahradeniaprejavu
vôle odporcu v kúpnej zmluve, ktorej predmetom bude predmet lízingu. Navrhovaným neodkladným
opatrením by nedošlo k zásadnej škode vo vzťahu k odporcovi (neumožnilo by sa mu iba odstúpiť od
Zmluvy z konkrétneho dôvodu a na určitú dobu by sa mu znemožnilo scudziť predmet lízingu), avšak,

naopak, navrhovateľovi by v opačnom prípade hrozila závažná škoda (strata možnosti nadobudnúť
vlastnícke právo k predmetu lízingu, resp. množenie sa sporov, ktoré by nadobudnutie jeho práv mohlo
zásadne oddialiť).7. Súd prvej inštancie vec posúdil podľa §§ 324 ods. 1, 2; 325 ods. 1, 2 písm. d); 326 ods. 1 zákona č.
160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlenC.s.p.)opredpokladochnariadenianeodkladného
opatrenia, obsahu neodkladného opatrenia, náležitostiach návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia a obsahových vadách návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ prerušil splácanie splátok na výslovný písomný
pokyn odporcu, ktorý tak urobil v liste zo dňa 5.9.2013, v ktorom výslovne žiadal navrhovateľa, aby
neuhrádzal plnenia, kým sa situácia s exekúciami nezmení a zároveň ho informoval, že uvedené

neplnenie nebude mať vplyv na vznik zmluvných pokút, sankčných úrokov, resp. iné sankcie plynúce zo
Zmluvy. Navrhovateľ sa riadil pokynmi odporcu, avšak neplnenie splátok navrhovateľom neskôr odporca
vyhodnotil ako hrubé porušenie podmienok Zmluvy, v dôsledku čoho žiada od navrhovateľa úrok z
omeškania aj zmluvnú pokutu a zároveň upozornil navrhovateľa, že v prípade nezaplatenia pohľadávok
odstúpi od Zmluvy. Týmto postupom odporcu hrozí navrhovateľovi zmarenie možnosti uplatniť si kúpu
predmetu lízingu, preto sa podaným návrhom snaží docieliť ochranu svojich práv vyplývajúcich zo

Zmluvy. Ako navrhovateľ uviedol, je pripravený uhradiť posledné lízingové splátky, keďže je v jeho
záujme, aby nadobudol vlastníctvo k predmetu lízingu. Súd prvej inštancie mal za to, že v danom prípade
navrhovateľ dostatočne preukázal potrebu bezodkladnej úpravy pomerov z dôvodu, že je potrebné
predchádzať vzniku škôd spôsobených konaním odporcu v prípade, že odstúpi od Zmluvy a znemožní
tak navrhovateľovi uplatniť si právo odkúpenia predmetu lízingu. Preto uzavrel, že sú splnené zákonné

podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia.

9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému
navrhovateľovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania
rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku súdny úradník.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Navrhol, aby
odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil, konanie zastavil a priznal mu nárok na náhradu trov konania.
Odvolanie odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd (§ 365 ods. 1 písm. c) C.s.p.), súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1
písm.f)C.s.p.),zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobrany
alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§ 365 ods. 1 písm. g) C.s.p.), a že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h) C.s.p.).

11. Odporca v odvolaní uviedol, že skutkový stav uvedený v návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia v zásade odzrkadľuje reálny skutkový stav, avšak navrhovateľ ho prezentuje skresleným
pohľadom. Poukázal, že Dodatky č. 2 až 4 k Zmluve riešili zmenu periodicitu splácania lízingových
splátok, pričom dôvodom uvedených zmien bola skutočnosť, že refinančná banka odporcu začala

úkony majúce za cieľ nátlakovým spôsobom oslabiť odporcu, medzi ktoré patrilo aj iniciovanie výkonu
záložného práva na majetok odporcu, iniciovanie exekučných konaní EX 3293/2012 a EX 3294/2012
proti odporcovi a iniciovanie súdnych sporov o zaplatenie vedených na Okresnom súde Bratislava I.
Vzhľadom na to, že bolo očakávané, že do konca roka 2013 dôjde k zastaveniu oboch exekúcii, došlo
k uzatvoreniu Dodatkov č. 2 až 4, ktorými došlo k definovaniu vybraných splátok so zmenou splatnosti.

Vybranými splátkami však boli jedine lízingové splátky za rok 2013. Odporca potvrdil, že navrhovateľovi
poslal list zo dňa 5.9.2013, v ktorom mu vysvetlil právny stav jeho súdnych sporov a exekučných konaní
s refinančnou bankou. V predmetnom liste požiadal navrhovateľa, aby mu lízingové splátky neuhrádzal,
a že ich neuhrádzanie nebude mať vplyv na zmluvné pokuty a sankčné úroky. Navrhovateľ však
podľa neho opomína rozhodujúcu skutočnosť, že tento list sa týkal výhradne vysvetlenia skutkového a

právnehostavuvroku2013.Poukázal,žeDodatkomč.4kZmluvesastranydohodli,želízingovésplátky
za obdobie 01/2013 - 12/2013 sú splátkami so zmenou splatnosti a menia sa na jednu mimoriadnu
splátku, ktorá bude splatná ku dňu 31.12.2013 (tzv. mimoriadna splátka). Odpustenie zmluvných pokút
a sankčných úrokov v liste 2013 sa však týkalo jedine mimoriadnej splátky, pričom dôkazom uvedeného
je podľa odporcu splátkový kalendár zo dňa 15.8.2013, v ktorom je uvedená mimoriadna splátka v sume

28.659,18 eur splatná dňa 31.12.2013. Splátkový kalendár zo dňa 15.8.2013 nadväzuje na Dodatok č.
4 a rovnako tak priamo predchádza listu z 5.9.2013 ako jemu súvisiaci písomný dokument. Odporca
zdôraznil, že list z roku 2013 sa netýkal vysvetlenia právneho stavu do budúcna a nevzdal sa ním
zmluvných pokút a sankčných úrokov za obdobie od januára 2014 až do dňa, kým navrhovateľ nezaplatildlžné lízingové splátky. Neskôr, počas pokračovania zmluvného vzťahu v rokoch 2014 až 2018 nedošlo
k podpísaniu ďalšieho Dodatku k Zmluve, ktorý by akokoľvek upravoval splatnosť splátok od januára
2014 do apríla 2018. Vzhľadom na uzatvorenie dohody o urovnaní medzi odporcom a jeho refinančnou

bankouzačiatkomroka2018,zaslalodporcanavrhovateľovilistzodňa19.4.2019,vktoromhoupozornil,
že eviduje voči nemu pohľadávky z lízingových splátok po lehote splatnosti v celkovej výške 134.177,07
eur a zároveň v dôsledku omeškania so splácaním splátok eviduje aj pohľadávku zo zmluvnej pokuty
vo výške 121.442,75 eur a úrok z omeškania vo výške 33.272,35 eur. Týmto navrhovateľa prvýkrát
upozornil na hrubé porušenie Zmluvy z dôvodu omeškania s platením lízingových splátok.

12. Ďalej odporca v odvolaní uviedol, že i keď v dôsledku oznámení súdneho exekútora v konaniach
EX 3293/2012 a EX 3294/2012 mal zakázané prijímať plnenia, neznamenalo to, že navrhovateľ nemal
povinnosť platiť lízingové splátky v zmysle Zmluvy. Za tým účelom mohol navrhovateľ zriadiť súdnu
úschovu, notársku úschovu, alebo mohol plniť exekútorovi, alebo iným právne relevantným spôsobom
ako to urobili iní jeho lízingoví nájomcovia, klienti a obchodní partneri. To sa však nestalo a navrhovateľ

viac ako 4 roky zadarmo užíval predmet lízingu, preto je podľa odporcu logické, že muselo dôjsť k
uplatneniu zmluvnej penalizácie. Faktúrou zo dňa 30.9.2019 v zmysle článku II. bodu 2.3. Zmluvy
vyfakturoval navrhovateľovi zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v celkovej výške 144.787,17 eur
z dôvodu, že od 31.12.2013 do 4.5.2018 bol navrhovateľ v preukázanom omeškaní s pravidelnými
mesačnými splátkami. Neuznanie tejto pohľadávky navrhovateľom podľa odporcu nič nemení na tom,

že predmetná pohľadávka existuje a bola voči navrhovateľovi riadne v súlade so Zmluvou uplatnená.

13. Odporca tiež v odvolaní uviedol, že v zmysle článku X bodu 10.6 písm. b) a d) Zmluvy bol
oprávnený od nej odstúpiť, ak lízingový nájomca o viac ako jeden mesiac mešká s platením lízingových
splátok v termínoch podľa tejto Zmluvy a splátkového kalendára; a ak lízingový nájomca nesplní

akúkoľvek povinnosť stanovenú v článku VII. Zmluvy, kam okrem iného patrí i povinnosť zaplatiť
zmluvnú pokutu a úrok z omeškania v prípade neuhradenia ktorejkoľvek lízingovej splátky riadne a
včas. S poukazom na hrubé porušovanie ustanovení Zmluvy týkajúcich sa povinností navrhovateľa
pravidelne uhrádzať mesačné lízingové splátky a neuhradením zmluvnej penalizácie, odporca dňa
2.1.2020 odstúpil od Zmluvy. Uviedol, že odstúpenie bolo navrhovateľovi doručené dňa 2.1.2020 a dňa

3.1.2020 mu bolo zaslané prostredníctvom kuriéra, no navrhovateľ preukázateľne odmietol odstúpenie
prevziať, argumentujúc neprítomnosťou splnomocnenca na preberanie pošty. S ohľadom na potvrdenie
kuriéra zo dňa 3.1.2020 je ale podľa neho zrejmé, že u navrhovateľa boli prítomní administratívny
zamestnanci. Uvedené však nič nemení na tom, že právny úkon odstúpenia bol zrealizovaný skôr,
než mu bolo doručené rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie.

Akcentoval, že nakoľko Zmluva doručením odstúpenia zanikla, je zrejmé, že navrhovateľ nemá právo
domáhať sa súdneho nahradenia prejavu vôle odporcu uzavrieť kúpnu zmluvu.

14. K vadám konania podľa § 365 ods. 1 písm. a) a c) C.s.p. odporca v odvolaní uviedol, že je zrejmé,
že súd prvej inštancie druhým výrokom zakázal odporcovi odstúpiť od Zmluvy. Odstúpenie je právnym

úkonom odporcu ako obchodnej spoločnosti. Odporca je kapitálovou spoločnosťou so sídlom v obvode
Okresného súdu Bratislava I, preto súd prvej inštancie nebol príslušný na nariadenie neodkladného
opatrenia v druhom výroku. S poukazom na to mal podľa odporcu postúpiť časť návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti návrhu navrhovateľa na uloženie zákazu odstupovať od Zmluvy na
miestne príslušný Okresný súd Bratislava I.

15. Ohľadne vád konania podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) C.s.p. odporca uviedol, že z odôvodnenia
uznesenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že mu zakázal akokoľvek nakladať s predmetom lízingu
a odstúpiť od Zmluvy na základe jednostranne prezentovaného skutkového stavu navrhovateľom.
Uznesenie súdu prvej inštancie považoval za predčasné. Mal za to, že neexistuje žiaden nárok

navrhovateľa, ktorému sa má žalobou vo veci samej poskytnúť ochrana. Rozsah zákazu uvedený v
rozhodnutí súdu prvej inštancie podľa odporcu nie je v objektívnom pomere k právam, ktoré môžu byť
ohrozené pri možnom budúcom výkone súdneho rozhodnutia. Zákaz predmet lízingu predať, scudziť
alebo inak s ním nakladať, ktorý mu bol uložený, považoval za neprimeraný. Zákazom odstúpiť od
Zmluvy súd prvej inštancie podľa neho de facto prejudikoval záver, že odporca nemá nárok na žiadnu

penalizáciu, čo je prejudikovanie výsledku vo veci samej. Z uvedených dôvodov uznesenie napadnuté
odvolaním považoval na arbitrárne, neprimerané a neodôvodnené, v dôsledku čoho je zaťažené vadou
nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p..16. Ďalej odporca v odvolaní uviedol, že v čase doručenia uznesenia súdu prvej inštancie existoval
odlišný právny stav, než v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a rozhodovania
o ňom, a teda aktuálne existujú ďalšie prostriedky procesnej obrany a útoku. V tejto súvislosti

poukázal, že dňa 2.1.2020 od Zmluvy odstúpil a predmetné odstúpenie bolo navrhovateľovi doručené
dňa 2.1.2020. Prostredníctvom kuriéra mu bolo doručené aj nasledujúci deň (3.1.2020), pričom
navrhovateľpreukázateľneodmietolodstúpenieprevziaťargumentujúcneprítomnosťousplnomocnenca
na preberanie pošty. Prejav vôle odstúpiť od Zmluvy bol uskutočnený v čase, kedy odporca nemal
doručené uznesenie súdu prvej inštancie a teda, kedy toto nebolo právoplatné ani predbežne

vykonateľné.

17. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že argument odporcu, že list, zo dňa 5.9.2013,
ktorý mu odporca adresoval sa vzťahoval len na mimoriadnu splátku splatnú v roku 2013 považuje za
účelový a jeho nesprávnosť vyplýva aj zo samotného jeho obsahu. Poukázal, že v jeho poslednom
odseku ho odporca jednoznačne žiada, ani neuhrádzal ani ďalšie nasledujúce základy splátok, a to

do momentu, keď sa právny stav nezmení s tým, že o tom bude navrhovateľa okamžite písomne
informovať. Vo vzťahu k tvrdeniam odporcu, že i keď v dôsledku oznámení súdneho exekútora mal
zakázané prijímať plnenia, neznamenalo to, že nemal povinnosť platiť lízingové splátky v zmysle Zmluvy
a za tým účelom mohol navrhovateľ zriadiť súdnu úschovu uviedol, že v danom prípade neboli splnené
predpoklady na postup podľa ust. § 568 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje podmienky pre uloženie

veci do úschovy za účelom splnenia záväzku. To, či mu bolo alebo nebolo doručené odstúpenie od
Zmluvy pred tým, ako bolo odporcovi doručené uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenia, považoval pre odvolacie konanie irelevantné, pretože uvedené nemá spätný
vplyvnazákonnosťodvolanímnapadnutéhorozhodnutia.Opakovanezdôraznil,žeodporcasivočinemu
uplatňujepenalizáciuzakonanie,ktoréniejeporušenímjehozáväzkov,keďžeideotakékonanie,oktoré

ho výslovne a písomne požiadal, a ktoré on akceptoval. K otázke miestnej príslušnosti súdu uviedol,
že prvý aj druhý výrok uznesenia súdu prvej inštancie spolu bezprostredne súvisia a sú postavené na
tom istom skutkovom základe. Vzhľadom na to, že ide o jednu vec na tom istom skutkovom základe a
na vzájomnú previazanosť výrokov je podľa neho zrejmé, že rozhodoval miestne príslušný súd. Keďže
sa navrhovateľ domáha obmedzenia nakladania s nehnuteľnosťou, pre ktoré platí osobitná výlučná

miestna príslušnosť, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia bol podaný na miestne príslušnom
súde. Odvolaním napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie navrhol potvrdiť.

18. Odporca v odvolacej replike uviedol, že počas pokračovania zmluvného vzťahu v rokoch 2014 až
2018nedošlokpodpísaniužiadnehoďalšiehoDodatkukZmluve,ktorýbyupravovalsplatnosťsplátokod

januára 2014 do apríla 2018. Zopakoval, že ak by mal navrhovateľ záujem platiť lízingové splátky, mohol
za tým účelom zriadiť súdnu úschovu, no to sa nestalo a navrhovateľ viac ako 4 roky zadarmo užíval
predmet lízingu. Ďalej uviedol, že bol to práve navrhovateľ, ktorý sa snažil, aby mu nebolo odstúpenie od
Zmluvy doručené, keď jeho zamestnanci odmietli prevziať listinu s odstúpením, v dôsledku čoho nastala
fikcia doručenia.

19. Navrhovateľ v odvolacej duplike zopakoval tvrdenie, že odporca ho listom zo dňa 5.9.2013
jednoznačne žiadal, aby neuhrádzal ani ďalšie nasledujúce základy splátok, a to do momentu, keď
sa právny stav nezmení. Preto i keď nedošlo k uzatvoreniu ďalšieho Dodatku k Zmluve, ktorý by
sa týkal splatnosti splátok, medzi stranami došlo k jasnému konsenzu ohľadom toho, ako konať a

uhrádzať splátky. Preto nemal vzhľadom na znenie listu dôvod plniť do súdnej úschovy. Ak by sa
podľa navrhovateľa aj pripustilo, že predmetným dojednaním bolo porušené ust. bodu 14.7. Zmluvy,
ktoré požaduje písomnú formu zmeny či doplnenia Zmluvy, nemôže to zmeniť jeho pozíciu. Ak by sa
predmetné dojednanie považovalo za zmenu Zmluvy týkajúce sa splatnosti splátok, išlo by o prípad
nedodržania písomnej formy zmeny Zmluvy a tento nedostatok by mohol spôsobovať iba relatívnu

neplatnosť. V zmysle ust. § 40a Občianskeho zákonníka sa neplatnosti nemôže dovolávať ten, kto ju
sám spôsobil. Keďže to bol práve odporca, ktorý túto zmenu navrhol, nemôže sa následne dovolávať jej
neplatnosti. Okrem toho relatívnej neplatnosti sa možno domáhať iba v rámci premlčacej lehoty a keďže
k predmetnému dojednaniu došlo v roku 2013, právo odporcu domáhať sa neplatnosti tohto dojednania
je už premlčané. Navrhovateľ uzavrel, že dňa 13.3.2020, t.j. v rámci lehoty uloženej uznesením súdu

prvej inštancie podal na Okresnom súde Bratislava I žalobu vo veci samej o uloženie povinnosti prejavu
vôle odporcu.20. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie odporcu, ktoré bolo podané v zákonnej
lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia
pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné

nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu vyplývajúcom z
ustanovení § 379 a § 380 C.s.p. a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie odporcu nie je dôvodné.

21. Odporca podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. a), c), f), g) a h) C.s.p..

Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Odvolací súd posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným
nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na osvedčený skutkový stav správne
aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil a to všetko s prihliadnutím
na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v

opravnomprostriedku,aleibanatie,ktorémajúrozhodujúcivýznamprerozhodnutieoodvolaní(Ústavný
súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05)

23. Pre rozhodnutie súdu prvej inštancie boli splnené vecné procesné podmienky, tzv. negatívne
procesné podmienky, ako i podmienky na strane súdu (zákonné obsadenie na strane príslušného súdu)

a sporových strán. Konanie pred súdom prvej inštancie netrpí žiadnou vadou predpokladanou ust. §
365 ods. 1 písm. a), c) C.s.p.. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované
vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery
súdu prvej inštancie sú v súlade s osvedčenými tvrdeniami.

24. Podrobné, vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú závery súdu prvej inštancie, s ktorými sa
odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti
napadnutéhorozhodnutia,kodvolaniuodporcuakpodstatnýmtvrdeniamstránsporuvtomtoodvolacom
konaní, odvolací súd uvádza :

25. V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť zabezpečený formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času prakticky
ani nie je možné. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, ak navrhovateľ, ktorý sa nariadenia
neodkladného opatrenia domáha, osvedčí potrebu bezodkladnej úpravy pomerov.

26. Pre prijatie záveru o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov v danom prípade bolo potrebné primárne
posúdiť, či navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a prílohami k nemu doloženými
osvedčil, že nie je dlžníkom odporcu titulom zmluvnej pokuty a úrokov z omeškania spolu vo výške

144.787,17 eur, ktoré si u neho odporca nárokuje podľa článku II. bodu 2.3. Zmluvy.

27. List zo dňa 5.9.2013 adresovaný navrhovateľovi odporca uzatvára nasledovne : „Základ trištvrte
ročnej splátky ako aj ďalšie nasledujúce základy splátok si Vás dovoľujeme požiadať neuhrádzať pokiaľ

sa právny stav nezmení, o čom Vás budeme okamžite písomne informovať. Uvedené neplnenie nebude
mať vplyv na tvorbu zmluvných pokút, sankčných úrokov, resp. iné sankcie plynúce zo Zmluvy.“. Z
uvedeného je zrejmé, že odporca dal navrhovateľovi výslovný písomný pokyn, aby mu neuhradil nielen
základ trištvrte ročnej splátky, ale ani ďalšie nasledujúce základy splátok a zároveň mu oznámil, že ich
nezaplatenie nebude mať vplyv na zmluvné pokuty a sankčné úroky. Po ukončení exekúcií ale odporca

postupoval voči navrhovateľovi tak, že si nárokoval zmluvnú penalizáciu a jej zaplatením zároveň
podmienil zotrvanie v zmluvnom vzťahu s navrhovateľom. Obsah listu zo dňa 5.9.2013 odporca po
ukončení exekúcií interpretoval tak, že odpustenie zmluvných pokút a úrokov sa týkalo iba mimoriadnej
splátky splatnej 31.12.2013. Táto interpretácia ale nezodpovedá jeho výslovnému obsahu (posledným
dvom vetám listu), v ktorom svoju žiadosť o neuhrádzanie ďalších nasledujúcich základov splátok

odporca expressis verbis časovo nevymedzuje iba na rok 2013, ale do času, pokiaľ sa právny stav
nezmení. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje, že k zrušeniu exekučného zákazu vyplatiť peňažné
prostriedky odporcovi došlo až dňa 26.1.2018. V období od 5.9.2013 do 19.4.2019 navyše odporca
navrhovateľovi žiadnym spôsobom neavizoval, že by konanie navrhovateľa spočívajúce v neplatenísplátok bolo proti záujmom, ktoré sledoval. Takýto postoj odporcu osvedčuje tvrdenie navrhovateľa, že
išlo o vzájomnú dohodu, ktorá nebola zmluvnými stranami v priebehu existencie prekážky exekučného
konania spochybňovaná.

28. Ďalej odvolací súd uvádza, že príkazmi na začatie exekúcie č. EX 3293/2012 zo dňa 19.8.2013
a č. EX 3294/2012 zo dňa 18.9.2013 bolo navrhovateľovi ako dlžníkovi odporcu (v exekučnom
konaní povinného) prikázané, aby odo dňa doručenia týchto príkazov na začatie exekúcie nevyplatil

odporcovi sumu jeho nároku, a to do výšky vymáhaného nároku. V zmysle predmetných exekučných
príkazov povinný (t.j. odporca) stráca právo na vyplatenie pohľadávky dňom, keď sa jeho dlžníkovi (t.j.
navrhovateľovi) doručil príkaz na začatie exekúcie. K zrušeniu exekučného zákazu vyplatiť peňažné
prostriedky odporcovi došlo až dňa 26.1.2018. V medziobdobí od septembra 2013 do januára 2018
bolo teda neuhrádzanie splátok navrhovateľom aj dôsledkom prebiehajúcich exekučných konaní a z
nich vyplývajúcich príkazov exekútora, aby odporcovi neboli splátky uhradené. K obrane odporcu, že

navrhovateľ za účelom riadneho plnenia splátok mohol zriadiť úradnú úschovu odvolací súd uvádza,
že postupovať podľa § 568 Občianskeho zákonníka môže dlžník len vtedy, ak svoj záväzok nemôže
splniť veriteľovi, pretože veriteľ je neprítomný alebo je v omeškaní alebo ak dlžník má odôvodnené
pochybnosti, kto je veriteľom, alebo ak veriteľa nepozná. Uvedené dôvody, pre ktoré sa dlžník môže
zbaviť svojho dlhu uložením predmetu plnenia do úradnej úschovy sú vymedzené taxatívne. Aby bol

navrhovateľ oprávnený uložiť predmet plnenia do úradnej úschovy s účinkami splnenia dlhu, musel
by byť objektívne daný stav, keď nemôže splniť svoj záväzok priamo odporcovi ako veriteľovi a to
pri súčasnom splnení aspoň jednej z alternatívne vymedzených podmienok v ust. § 568 Občianskeho
zákonníka. Z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a ani z odvolania však nevyplýva, že by v
danom prípade došlo k naplneniu niektorej z nich.

29. K tvrdeniam odporcu, že vzhľadom na to, že bolo očakávané, že do konca roka 2013 dôjde
k zastaveniu oboch exekúcii, došlo k uzatvoreniu Dodatkov č. 2 až 4, ktorými došlo k definovaniu
vybraných splátok so zmenou splatnosti odvolací súd len pre úplnosť dodáva, že Dodatok č. 2 bol strany

uzavreli dňa 14.1.2013, Dodatok č. 3. dňa 1.7.2013 a Dodatok č. 4 dňa 1.8.2013. Exekučný súd však
poveril exekútora vykonaním exekúcie EX 3293/2012 až dňa 12.8.2013. Uzavretie Dodatkov č. 2. -
4. teda logicky nemohlo byť reakciou na jej priebeh a jej očakávané zastavenie ako uvádza odporca,
nakoľko tieto Dodatky uzavreli strany ešte pred jej začatím.

30. Ohľadne tvrdení odporcu, že odstúpil od Zmluvy skôr, než mu stihlo byť doručené rozhodnutie súdu
prvej inštancie, ktoré mu uložilo zákaz takýto úkon vykonať odvolací súd uvádza, že podľa § 329 ods.
2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Preto pri skúmaní vecnej správnosti odvolaním napadnutého rozhodnutia o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia je rovnako aj pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania súdu prvej

inštancie. Na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia preto odvolací
súd neprihliadal.

31. K odvolacím dôvodom podľa § 365 ods. 1 písm. a) a c) C.s.p., ktoré odporca odôvodnil tým, že je

kapitálovou spoločnosťou so sídlom v obvode Okresného súdu Bratislava I, preto súd prvej inštancie
nebol príslušný na nariadenie neodkladného opatrenia v druhom výroku a mal postúpiť časť návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu navrhovateľa na uloženie zákazu odstupovať od
Zmluvy na miestne príslušný Okresný súd Bratislava I odvolací súd uvádza, že tieto odvolacie dôvody
nie sú naplnené. Podľa návrhu bolo predmetom konania o nariadení neodkladného opatrenia vo

výroku I. uloženie zákazu odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami, ktoré sú v jeho výlučnom vlastníctve
a vo výroku II. uloženie príkazu odporcovi zdržať sa odstúpenia od Zmluvy o nájme nehnuteľností s
následnou možnosťou jej kúpy. Obe výroky spolu úzko súvisia a sledujú bezodkladnú úpravu pomerov,
ktorá je spôsobilá navrhovateľovi komplexne poskytnúť ochranný účel, ktorý je pre inštitút neodkladného
opatrenia charakteristický. Na postúpenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v časti návrhu

navrhovateľa na uloženie zákazu odstupovať od Zmluvy nebol daný dôvod a rozhodoval o nej miestne
príslušný súd. Navyše platí, že ex officio aj bez námietky skúma súd iba výlučnú miestnu príslušnosť.32. Sumarizujúc vyššie uvedené odvolací súd uzatvára, že navrhovateľ návrhom na nariadenie
neodkladného opatrenia v potrebnom rozsahu osvedčil, že odporca postupom, ktorý voči nemu zvolil,
nerealizuje iba vlastný hospodársky záujem a cieľ determinovaný Zmluvou o nájme nehnuteľnosti zo

dňa 25.1.2008, ale javí sa, že by mohlo ísť aj o snahu odporcu výkonom jeho práva znevýhodniť
navrhovateľa a spôsobiť mu ujmu. I keď pri sledovaní účelu podnikania vyjadreného v § 2 ods. 1
Obchodného zákonníka je prirodzené, že odporca vo vzťahu s obchodnými partnermi bude presadzovať
svoj záujem a využívať možnosti, ktoré mu právna úprava poskytuje, súčasne platí, že pri tom nesmie
prekročiť hranice, ktoré vyplývajú zo zásad poctivého obchodného styku a nesmie zneužívať práva,

ktoré mu vznikli. Navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia a prílohami k nemu
doloženými osvedčil, že odporca tým, že si u neho nárokuje zaplatenie zmluvnej penalizácie, by mohol
vykonávať právo, ktoré je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného
zákonníka. Bez významu tiež neostáva, že od septembra 2013 do januára 2018 bolo neuhrádzanie
splátok navrhovateľom aj dôsledkom prebiehajúcich exekučných konaní a z nich vyplývajúcich príkazov
exekútora. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol správne, odvolanie

odporcu nebolo dôvodné, preto odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil uznesenie súdu prvej
inštancie v celom rozsahu ako vecne správne.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi
priznal nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta

Civilného sporového poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419

C.s.p.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu,
na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,

tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1
C.s.p.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.

V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).