Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. október 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/557/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915201648
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 10. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5915201648.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu, v právnej veci žalobcov 1/
Ing. L. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. L. XX, 2/ L. V., nar. XX.X.XXXX, bytom G. XXX, zastúpených
JUDr. Zuzanou Ďurišovou, advokátkou so sídlom G. U., M. X, proti žalovanému Nelux, s.r.o., so sídlom
Bratislava, Vrábeľská 6, IČO: 35 740 710, zastúpenému PROLEGAL, s. r. o., so sídlom Bratislava,

Dunajská 15/A, IČO: 36 863 149, o zrušenie vecného bremena, na základe odvolania žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č.k. 3C/80/2015-190 zo dňa 14.5.2015 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu prvej inštancie a v r a c i a mu vec na ďalšie
konanie a rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali zrušenia

vecného bremena zriadeného na pozemkoch parc. č. CKN 363/2 a 289/26, kat. územie V., zapísaných
na LV č. XXX (ďalej len „dotknuté pozemky“), spočívajúce v povinnosti vlastníka týchto pozemkov
(žalobcovia, každý v podiele 1/2) strpieť vstup, prechod, prejazd a prelet cez alebo nad tieto pozemky,
a to za účelom prístupu na pozemky parc. č. CKN 289/7, 289/8 a 289/23 (vo vlastníctve žalovaného).
Predmetné vecné bremeno bolo zriadené medzi stranami sporu v rámci zmluvy zo dňa 19.3.2010.

2. Vychádzal zo záveru, že nedošlo k naplneniu predpokladov pre zrušenie vecného bremena v zmysle
§ 151p ods. 3 veta prvá Obč. zák. Pokiaľ zmluvné strany v bode 5. predmetnej zmluvy dohodli, že
„okamihom uplynutia 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom kupujúci (t.j. žalovaný) nadobudne
vlastnícke právo k pozemku parc. č. CKN 289/24, kat. územie V., dôjde k zániku vecného bremena“,
jedná sa o rozväzovaciu podmienku, v zmysle ktorej podmienkami zániku účinkov dohody o zriadení
vecného bremena sú nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnému pozemku žalovaným a uplynutie

24 mesiacov od tohto okamihu. Toto zmluvné dojednanie okresný súd považoval za jednoznačné,
nepripúšťajúce rôzny výklad - vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne, bola dojednaná rozväzovacia
podmienka, za splnenia ktorej dochádza k zániku vecného bremena, s tým, že doba trvania vecného
bremena inak obmedzená nebola - z dôvodu čoho nie je potrebné skúmať a posudzovať výkladom
prejav vôle konajúcich osôb. Súd svojím výkladom nemôže nahrádzať prejavy vôle, ani ich nahradzovať
(rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Obo/66/2002). Z predmetného ustanovenia nevyplýva

zároveň povinnosť žalovaného predmetný pozemok odkúpiť. Skutočnosť, že doposiaľ nedošlo k
uzavretiu kúpnej zmluvy na predmetný pozemok samo osebe nepredstavuje zmenu pomerov, ku ktorej
malo dôjsť po zriadení vecného bremena v zmysle § 151p ods. 3 veta prvá Obč. zák. Žalobcovia
zároveň nepreukázali svoje tvrdenie, že na základe ústnych rokovaní pri uzavieraní zmluvy zo dňa
19.3.2010 vecné bremeno dojednali len dočasne, s tým, že bezodkladne mala byť uzavretá kúpna
zmluva na predmetný pozemok, v súvislosti s čím mala začať plynúť lehota 24 mesiacov. Žalovaný

pravdivosť tohto tvrdenia poprel, a keďže z písomného dojednania vecného bremena v zmluve zo
dňa 19.3.2010 nevyplýva jeho zriadenie na dobu určitú, keď naopak vecné bremeno bolo dojednanébezodplatne so súčasným dojednaním rozväzovacej podmienky, ktorá doposiaľ nenastala, nemožno
ustáliť,ženeuzavretímkúpnejzmluvynapredmetnýpozemokdošlokzmenepomerovvčasepozriadení
vecného bremena. Nadväzne, pokiaľ nedošlo k naplneniu podmienky zmeny pomerov, je bezpredmetné

sa zaoberať skúmaním splnenia ďalších podmienok pre zrušenie vecného bremena v zmysle § 151p
ods. 3 Obč. zák.

3. O zmene pomerov, ktorá vznikla po zriadení vecného bremena, nemožno hovoriť ani v prípade
tvrdenia žalobcov, že im vzniká ujma - že sú obmedzovaní v užívaní svojich pozemkov, keďže tento

stav vyplýva zo samotnej zmluvy zo dňa 19.3.2010 - z toho, ako bolo vecné bremeno zmluvne zriadené.
Obdobne tak následky spôsobu využívania vecného bremena žalovaným - prejazd kamiónov, v jeho
dôsledku vznik prasklín na penzióne, narušenie statiky penziónu, hluk, prašnosť atď. - uvádzané
žalobcami na preukázanie existencie hrubého nepomeru medzi vecným bremenom ich zaťažujúcim
a výhodou oprávneného, by bolo možné zohľadniť len pri preukázaní v nadväznosti na existenciu
zmeny pomerov, ktorá však zistená nebola. Žalobcovia mohli uplatniť voči žalovanému z uvedených

dôvodov nárok na náhradu škody, k čomu doposiaľ nedošlo. Zároveň nebolo zistené, že by žalovaný
nadobudol iný prístup ku svojim nehnuteľnostiam; nestal sa vlastníkom iných nehnuteľností, ktoré by
mu umožnili takýto iný prístup. Navyše žalovaný preukázal problematickosť zabezpečenia prístupu k
jeho nehnuteľnostiam iným spôsobom (navrhovaným žalobcami), keďže nie je doriešené vlastníctvo
pozemku v zákrute (jedná sa o časť, v ktorej by bolo možné pripojiť sa na obecnú komunikáciu), a

otázna je tiež technická vhodnosť obecnej komunikácie na prejazd vozidiel využívaných žalovaným,
ako aj súhlas obce. Žalovaný zároveň preukázal, že stavba, v ktorej je aktuálne umiestnený penzión
vo vlastníctve žalobcov, bola postavená ako sociálnoprevádzková budova v priemyselnom areáli, a
nie s pôvodným účelovým určením ako zariadenie poskytujúce prechodné ubytovanie, navyše ako
súčasť stavby Agrochemického podniku Bešeňová, z čoho vyplýva, že bola budovaná na prejazd

nákladných motorových vozidiel, keďže označený podnik mal v predmete činnosti poľnohospodársku
výrobu a predaj hnojív. Žalobcovia nepreukázali, že následkom podnikateľskej činnosti žalovaného sa
zhoršila statika objektu penziónu, zničil sa povrch komunikácie, došlo k poruchám a znefunkčneniu
kanalizácie. Nepreukázali svoje tvrdenie, že došlo k poklesu počtu klientov, keď žalovaný vyvrátil toto
ich tvrdenie listinným dôkazom preukazujúcim nárast počtu „osobonocí“, a nepreukázali tiež, že došlo

k strate atraktivity prostredia, vzhľadom aj na konštatované pôvodné určenie a lokalizáciu objektu
budovy, v ktorej sa aktuálne nachádza penzión. Naopak, žalovaný preukázal, že posudzované hodnoty
hluku neprekročili prípustné limity. Dodal, že do predmetnej komunikácie v rámci zmluvne dohodnutej
povinnosti pomerne sa podieľať na primeraných nákladoch na jej údržbu a opravu investoval 12.000
eur, na čom sa žalobcovia nepodieľali, čo títo nepopreli.

4.Otrováchkonaniarozhodoltak,žežalovanémupriznalichnáhraduvočižalobcomvovýške716,97eur
s tým, že žalobcovia sú povinní zaplatiť uvedenú sumu spoločne a nerozdielne k rukám jeho právneho
zástupcu do 3 dní od právoplatnosti tohto výroku rozsudku. Vychádzal zo záveru o úspechu žalovaného
v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.). Trovy konania, ktorých náhradu žalovanému priznal, predstavujú trovy

právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby pozostávajúce z odmeny advokáta, režijného paušálu,
náhrady za stratu času a cestovných výdavkov, ktoré položky podrobne špecifikoval.

5. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa domáhali
jeho zmeny tak, že odvolací súd zruší vecné bremeno „za náhradu, ktorou je pozemok CKN parc. č.

289/24, ostatné plochy, o výmere 787 m2, zapísaný na LV č. XXX, kat. územie V.“, eventuálne jeho
zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie.

6. Namietali, že okresný súd nepripustil iný, než len jazykový výklad ust. bodu 5. zmluvy zo dňa

19.3.2010. Žalobcovia pri dojednávaní predmetného vecného bremena, v zmysle predzmluvných
rokovaní so žalovaným, boli dohodnutí na tom, že sa vecné bremeno zriaďuje na čas, kým žalovaný
odkúpi pozemok CKN parc. č. 289/24, ktorý bol za tým účelom vytvorený geometrickým plánom
pripojeným k zmluve. Vecné bremeno bolo zriadené bezplatne, keď počítali s tým, že v dohľadnej
dobe dôjde k prevodu vlastníctva k označenému pozemku v prospech žalovaného, ktorý si cezeň v

lehote 24 mesiacov vybuduje prístup k svojim nehnuteľnostiam. Na základe predzmluvných rokovaní
a v dobrej viere, že to, čo sa dohodlo, sa bude plniť, pristúpili k podpisu dotknutej zmluvy. V tom čase
sa formulácia bode 5. nejavila ako problematická, nakoľko žalobcovia boli presvedčení, že žalovaný
predmetný pozemok kúpi, a v súlade s tým bolo ustanovenie bodu 5 zmluvy formulované. Až poodmietavom vyjadrení žalovaného na ich návrh na odkúpenie predmetného pozemku žalobcovia zistili,
že toto ustanovenie nie je v súlade s ich skutočnou vôľou a popiera podstatu toho, čo malo v skutočnosti
vyjadrovať. Okresný súd však, hoci dal stranám priestor na vyjadrenie k veci, nemal záujem bližšie

zisťovať súvislosti, ktoré by mu umožnili podrobne sa oboznámiť s vecou a vnímať dotknuté ustanovenie
zmluvy v širšom kontexte, dobrú vieru žalobcov a ich skutočnú vôľu, ktorá bola iná, než ako ju vyjadruje
jazykový výklad dotknutého ustanovenia zmluvy. Pritom prejav vôle žalobcov nie je rozpore s jazykovým
vyjadrením daného úkonu, len dokresľuje a ozrejmuje jeho skutočný význam a účel jeho urobenia.
Okresný súd však neprihliadol na tento účel, neprihliadol rovnako ani na okolnosti, za ktorých k nemu

došlo a na následné správanie zmluvných strán. Argumentácia žalovaného, že povinnosť odkúpiť
predmetný pozemok mu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia zmluvy zo dňa 19.3.2010, je účelová,
pretože potom stráca význam jednak vytvorenie predmetného pozemku na základe geometrického
plánu, jednak samotné ust. bodu 5. zmluvy. Rovnako žalovaný, ktorý následne podnikol niekoľko krokov
smerujúcich k odkúpeniu predmetného pozemku (vybudovanie vstupnej brány k pozemku, vybudovanie
elektrickej prípojky cez tento pozemok, ako aj niekoľko ďalších rokovaní ohľadom odkúpenia pozemku),

utvrdzoval žalobcov v tom, na čom sa dohodli - že pozemok odkúpi. Význam ust. bodu 5. zmluvy
zo dňa 19.3.2010 od uzatvorenia zmluvy nespochybnil; prvýkrát tak urobil až vo vyjadrení k žalobe,
keďže výklad v súlade s vôľou žalobcov mu nevyhovoval. Pokiaľ by ust. bodu 5. zmluvy obsahovalo
rozväzovaciupodmienku,ktorámôže,alenemusínastať,bolobynelogické,abyžalobcoviazaťažilisvoju
nehnuteľnosť zriadením vecného bremena bez akejkoľvek odplaty, obmedzenia a možnosti ovplyvniť

jeho existenciu do budúcnosti, keď v blízkosti zaťažených pozemkov mali a majú postavený penzión,
ktorý prevádzkujú, a zaťažený pozemok potrebujú k jeho užívaniu. So svojimi pozemkami mali a majú
podnikateľské zámery a šli by proti sebe, keby si ich, ale aj penzión na nich stojaci, znehodnocovali
zriadením bezodplatného a časovo neobmedzeného vecného bremena. V súvislosti s problematikou
výkladu právneho úkonu poukazovali na viacero rozhodnutí Nejvyššího soudu ČR a na rozhodnutie

Ústavního soudu ČR sp.zn. IV. ÚS 128/2006.

7. Žalovanému vyhovuje aktuálny stav, keď môže cudzí pozemok užívať bez akéhokoľvek protiplnenia,
preto ho nič nenúti pozemok CKN parc. č. 289/24 odkúpiť. Zmena pomerov teda spočíva v zmene
podmienok, za ktorých bolo vecné bremeno zriadené, na podmienky, ktoré vznikli po vyjadrení

žalovaného, že predmetný pozemok neodkúpi. Žalobcovia tak budú musieť strpieť zásahy do ich
vlastníckeho práva neobmedzene a bez nároku na akúkoľvek náhradu, hoci pri uzatváraní zmluvy
existoval určitý časový horizont, v ktorom malo vecné bremeno zaniknúť. Za opísaných okolností vzniká
hrubý nepomer medzi oprávnením žalovaného a povinnosťou žalobcov vyplývajúcou im z vecného
bremena.

8. Odvolatelia dodali, že prejazdom vysokotonážnych kamiónov dochádza k vzniku hluku, prachu a
nebezpečného prostredia pre obyvateľov penziónu, čo vyplýva už z bežných životných skúseností a
nie je potrebné to osobitne dokazovať. Okresný súd pritom nezohľadnil statický posudok predložený

žalobcami, na druhej strane uznal za relevantný žalovaným predložený protokol o meraní imisií hluku,
ktorý mal preukazovať, že kamióny hlučnosť nespôsobujú. Ohľadom lokalizácie objektu penziónu v
priemyselnej zóne je nevyhnutné rozlišovať, keď sa v jeho blízkosti nachádza agropodnik oddelený
vysokým plotom, v dostatočnej vzdialenosti, kde je možnosť výsadby stromov, a stav, keď sa 2 metre
od neho pohybujú kamióny o hmotnosti 30 ton, prípade stoja za sebou pozdĺž celej cesty, ktorá, okrem

iného, slúži ako parkovacia plocha pre hostí penziónu. Hrubý nepomer sa prejavuje aj poklesom hodnoty
nehnuteľností, včítane susediacich, s čím je spojený pokles tržieb. V danej súvislosti odvolatelia dodali,
že žalobca predložil potvrdenie obce o počte ubytovaných za obdobie po zriadení vecného bremena,
nie však pred ním, a navyše zachytávajúce len počet ubytovaných, nie však samotnú tržbu za ich
ubytovanie.

9. Odvolatelia ďalej namietali, že okresný súd sa uspokojil len s tvrdením žalovaného o problematickosti
zabezpečenia iného prístupu k jeho pozemkom - cez dotknutý pozemok CKN parc. č. 289/24, keďže
nie je doriešené jeho prepojenie na obecnú komunikáciu, otázny je súhlas obce na využívanie obecnej
komunikácie a podobne. Poukazovali na viaceré možnosti prístupu žalovaného k jeho pozemkom,

včítane prístupu cez dotknutý pozemok, ktorý sú ochotní na žalovaného bezplatne previesť v záujme
vzniku čo najmenších nákladov žalovaného spojených s vybudovaním prístupovej cesty. S poukazom
na aktuálnu kauzu ohľadom podplácania v súvislosti s podnikateľskými aktivitami žalovaného, vzhľadomna medializáciu nekalých praktík, z ktorých bol konateľ žalovaného Ladislav Hrnek obvinený, možno
mať pochybnosti o dôveryhodnosti jeho osoby, ako aj jeho tvrdení.

10. Odvolatelia namietali aj priznanie náhrady trov konania žalovanému v časti náhrady cestovných
nákladov jeho zástupcu, keďže ich výška 160,36 eur nebola žalovaným dostatočne preukázaná.
Konkrétne nebola preukázaná výška spotreby motorového vozidla použitého zástupcom žalovaného,
keďže tento údaj nie je v technickom preukaze predloženom žalovaným uvedený, a nebola preukázaná
ani iným spôsobom v zmysle § 7 ods. 8 zákona č. 283/2002 Z.z. o cestovných náhradách. Preto nemala

byť žalovanému priznaná náhrada týchto nákladov vo výške vyčíslenej jeho zástupcom, ale maximálne
vo výške ceny cestovného hromadným dopravným prostriedkom (cena cestovného lístka vlakom na
trase Bratislava - Ružomberok je 11,66 eur s DPH, výška cestovných náhrad tak mala predstavovať
23,32 eur s DPH). Nadväzne, o alikvotnú časť mala byť znížená náhrada DPH.

11. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.

12 Zameral sa predovšetkým na rozhodnutia súdov, na ktoré poukazovali odvolatelia, v súvislosti s čím
zdôrazňoval, že obsah právneho úkonu možno posúdiť i podľa vôle strán v okamihu uzatvárania zmluvy,
avšak za podmienky, že táto vôľa nie je v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu; v
prejednávanej veci by výklad vôle žalobcov bol v rozpore s tým, čo plynie z jazykového vyjadrenia úkonu
v bode 5. zmluvy zo dňa 19.3.2010. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom nemôže nahradzovať

či meniť už urobené prejavy vôle. Výklad prejavu vôle sa musí riadiť logikou veci, v čom majú žalobcovia
pravdu. Z hľadiska záveru o obsahu prejavu vôle nie je podstatná tzv. mentálna rezervácia konajúceho
účastníka, teda, či účastník pri prejavovaní vôle sledoval iný cieľ, než ktorý v skutočnosti prejavil;
významný nie je ani motív, či pohnútka. Podstatné je iba to, že možno hodnotiť objektívnymi hľadiskami,
teda akú vôľu účastník v skutočnosti prejavil.

13 Pokiaľ ide o správanie sporových strán pred a po uzavretí zmluvy zo dňa 19.3.2010, nebola
dohodnutá povinnosť žalovaného kúpiť pozemok CKN parc. č. 289/24, ani neskôr z dôvodu nedostatku
finančných prostriedkov, keďže žalovaný do predmetného areálu investoval cca 40.000.000 Sk, pričom
dotknutý pozemok mal hodnotu cca 1.000.000 Sk, teda len cca 1/40-inu investície. Voľou žalovaného

aj v zmysle dohody so žalobcami bolo právo, nie povinnosť kúpiť predmetný pozemok. Je pravdou,
ako uviedol na pojednávaní, že spolu rozprávali o kúpe dotknutého pozemku, že uvažovali o tom, že v
budúcnosti bude možné presmerovať ťažkú prepravu, ale rovnako rozprávali o tom, že žalobcovia by
napojili žalovaného na obecnú komunikáciu a o tom, že nie je doriešená zákruta na túto komunikáciu,
keď pozemok pod ňou nie je vo vlastníctve ani jednej zo strán sporu.

14. Žalobcami tvrdená bezodplatnosť vecného bremena nie je pravdou, nakoľko odplata za zriadenie
vecného bremena bola zahrnutá do enormnej kúpnej ceny za nehnuteľnosti prevádzané zmluvou zo dňa
19.3.2010. Pokiaľ ide o odvolateľmi tvrdenú zmenu pomerov, za takú nemožno považovať doterajšie

nenaplnenie rozväzovacej podmienky. Navyše k zmene musí dôjsť po vzniku vecného bremena, nie
pred, resp. pri uzavieraní zmluvy o jeho zriadení, ako je tomu v prejednávanej veci.

15. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení, že kamióny spôsobujú hluk, prach a vytvárajú nebezpečné
prostredie,jenažalobcoch,ktorísvojetvrdenianepreukázali.Niejepravdou,žeokresnýsúdnezohľadnil

dokument označený ako Statický posudok stavby predložený žalobcami. Žalobcovia nepreukázali ani
nimi tvrdený pokles počtu ubytovaných osôb, ako aj tržieb v penzióne.

16. V súvislosti s vyjadrením odvolateľov ohľadom neserióznosti osoby konateľa žalovaného žalovaný

uviedol, že za rozporné s dobrými mravmi by bolo možné považovať konanie žalobcov, ktorí napriek
tomu, že prijali kúpnu cenu za nehnuteľnosti, v ktorej bola zahrnutá odplata za zriadenie vecného
bremena, teraz žiadajú jeho zrušenie bez splnenia zákonných predpokladov.

17. V ďalšom priebehu odvolacieho konania zostali obe sporové strany nečinné.

18. Krajský súd, ako súd odvolací ( § 34 Civilného sporového poriadku - Z.č.160/2015 Z.z. v znení
účinnom od 1.7.2016, ďalej „ CSP“ ), po zistení , že odvolanie podali na to oprávnené procesné strany v
zákonom stanovenej lehote, a je proti rozsudku odvolanie prípustné, preskúmal vec viazaný rozsahoma dôvodmi podaného odvolania ( § 379,§ 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania rozsudok
podľa § 389 ods.1 písm. b),c) CSP zrušil a podľa § 391 ods.1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Krajský súd vyhodnotil odvolanie žalobcov za dôvodné.

20. Žalovaní sa domáhajú podanou žalobou voči žalovanému zrušenia vecného bremena zriadeného
na pozemkoch parcela č. CKN 363/2 a parcela č. CKN 289/26 k.ú. V., zapísané na LV č.XXX,

spočívajúce v povinnosti vlastníka týchto pozemkov strpieť vstup, prechod, prejazd a prelet cez alebo
nad pozemky zaťažené vecným bremenom a to peši alebo akýmikoľvek dopravnými prostriedkami za
účelom prístupu na pozemky parcela č. CKN 289/7, parcela č. CKN 289/9 a parcela č. CKN 289/3 vo
vlastníctve žalovaného. Poukázali najmä na skutočnosť odmietnutia žalovaným uzavrieť kúpnu zmluvu
na pozemok parcela č. CKN 289/24 k.ú. V., cez ktorý by mal mať žalovaný zabezpečený prístup k
svojim nehnuteľnostiam, čím malo dôjsť k zmene podmienok a pomerov, z ktorých vychádzali zmluvné

strany pri uzavieraní kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 19.3.2010, keď
tvrdili, že bezodplatné zriadenie vecného bremena malo byť len dočasným riešením, jeho trvanie bolo
obmedzené lehotou 24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom žalovaný nadobudne vlastnícke právo
k pozemku parcela č. CKN 289/24. Zo znenia kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo
dňa 19.3.2010, z čl.V bod 5., vyplýva, že vecné bremeno bolo zriadené bezodplatne a zaniká po uplynutí

24 mesiacov od konca mesiaca, v ktorom kupujúci nadobudne vlastnícke právo k pozemku parcela č.
CKN 289/24.

21. V súdenej veci okresný súd vykonal rozsiahle dokazovanie, rozviedol obšírnejšie skutkový stav veci
ako aj svoje právne úvahy a závery, ktoré vyvodil najmä z ustanovení § 151 p ods.3 veta prvá, § 36

ods.1 veta prvá, § 36 ods.2 veta druhá Občianskeho zákonníka. Podľa názoru odvolacieho súdu však
bolo vo veci vydané predčasné rozhodnutie, keďže okresný súd spor účastníkov neposúdil komplexne z
pohľadu ust. § 36 Občianskeho zákonníka čo má bezprostredný dopad na uzavretie sporu s poukazom
aj na ustanovenie § 151p ods.3 veta prvá Občianskeho zákonníka.

22. Vzhľadom na skutkové tvrdenie žalobcov v žalobe, na skutkové zistenia, ktoré v konaní vyšli najavo
mal okresný súd posudzovať vec nielen z pohľadu § 36 ods.1 veta prvá, § 36 ods.2 veta druhá
Občianskeho zákonníka ale aj z pohľadu § 36 ods.3 OZ, v zmysle ktorého ak účastník, ktorému je
nesplnenie podmienky na prospech, jej splnenie zámerne zmarí, stane sa právny úkon nepodmieneným.

23. V záujme objektívneho záveru o opodstatnenosti/ neopodstatnenosti žaloby je preto v ďalšom
štádiu konania nevyhnuté, aby súd prvej inštancie sa zaoberal skutkovými otázkami ale aj právnym
hodnotením sporu aj z pohľadu ust.§ 36 ods.3 OZ a až následne bude možné spor v posudzovanej
veci uzavrieť. Vzhľadom na uvedené krajský súd musel rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu
( aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania účastníkov ) zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie

a nové rozhodnutie.

24. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods.1 CSP (ktorému súdu je
určené,ktohorobí,ktorejvecisatýka,čosanímsledujeapodpísania)uvedie,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne ( dovolacie dôvody ), čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh ) ( § 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie

znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
( § 427 ods.2 CSP).
Podľa § 429 ods.1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods.1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v
§ 429 ods.2 CSP.